Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/1/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Karola Riháka a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: C. M., W.. X.X.XXXX, F. Y. G.. Č.. XX, F., zast. advokátkou JUDr. Ľubicou Blažejovou, Krivánska ul. č. 4, Banská Bystrica, proti žalovanému: R. E., W.. X.XX.XXXX, F. Š. H. Č.. XXX, o obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 27. augusta 2018 č. k. 43C/99/2015-84, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e . Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žalobu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 28Ro/1011/2014, ďalej zamietol návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č.k. 28Ro/1011/2014-19 zo dňa 23. 6. 2014, vo zvyšku konanie zastavil a žalovanému proti žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že vo veci Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 28Ro/1011/2014 sa žalovaný v postavení žalobcu domáhal proti žalobcovi v postavení žalovaného zaplatenia neuhradenej kúpnej ceny titulom kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.2013. Súd v uvedenej veci dňa 23.6.2014 vydal platobný rozkaz č. k. 28Ro/1011/2014-19, ktorý bol žalobcovi doručovaný na adresu Š.T. H. XXX, XXX XX F. F., kde si ho dňa 6. 7. 2014 žalobca osobne prevzal, čo vyplýva z doručenky založenej v spise. Žalobca podal proti platobnému rozkazu na pošte dňa 11.7.2014 odpor, ktorý neodôvodnil s tým, že dôvody odporu uvedie neskôr. Ďalej v odpore výslovne uviedol svoju kontaktnú adresu: C. M., Š. H. Č.. XXX, XXX XX F. F.. Odpor rovnako podal na pošte v Š. H., čo vyplýva z poštovej pečiatky. Dôvody odporu však následne nedoplnil. Okresný súd Bratislava V preto uznesením č. k. 28Ro/l011/2014-22 zo dňa 6.8.2014 odpor proti platobnému rozkazu odmietol v zmysle § 174 ods. 3 písm. b) O.s.p. Uznesenie o odmietnutí odporu súd doručil na kontaktnú adresu uvedenú žalobcom - Š. H. Č.. XXX, XXX XX F. F., pričom písomnosť sa vrátila súdu dňa 19.9.2014 s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.10.2014. 3. Žalobca napadol žalobou o obnovu konania platobný rozkaz OS Bratislava V z 23.6. 2014 č. k. 28Ro/1011/2014- 19 a uznesenie tohto súdu zo 6.8.2014 č. k. 28Ro/1011/2014-22, ktorým bol odmietnutý odpor žalobcu proti platobnému rozkazu. Dôvody obnovy konania podľa žalobcu spočívajú v tom, že ani jedno z týchto rozhodnutí mu nebolo riadne doručené na adresu jeho bydliska Y. G.. Č.. XX, F.. Vo vzťahu k platobnému rozkazu žalobca tiež namietol, že bol vydaný neoprávnene, pretože nebola splnená zákonná podmienka na jeho vydanie, ktorou je existencia dlhu podľa splátkového kalendára. Ďalej žalobca v žalobe uviedol, že je tu dôvod obnovy konania uvedený v § 228 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože v januári 2015 sa dozvedel o tom, že dňa 10.10.2013 v M. svedok F. I. videl a počul, ako žalovaný od žalobcu prevzal sumu 2.500 eur. O tejto skutočnosti svedok spísal písomné svedectvo z 22.1.2015.

4. Súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že žaloba na obnovu konania nie je dôvodná. Pokiaľ ide o otázku doručenia platobného rozkazu žalobcovi, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Doručovanie platobného rozkazu resp. doručovanie súdu nie je dôvodom obnovy konania. Preto by sa súd ani nemusel zaoberať touto námietkou. V danom prípade súd bol povinný doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, pričom náhradné doručenia bolo vylúčené (§ 47 ods. 1,2 v spojení s § 173 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase doručovania). Citovaný zákon neurčoval súdu povinnosť doručovať písomnosť výlučne na adresu trvalého bydliska, ale na miesto, kde sa zdržuje a v tomto prípade išlo o Š. H. XXX, kde žalobca platobný rozkaz osobne prevzal. Tým boli splnené podmienky zákonného doručenia. Z fotokópie občianskeho preukazu vyplýva, že žalobca má skutočne adresu trvalého pobytu na Y. XX U. F., avšak v Š. H. sa reálne zdržiaval. Uvedené vyplýva zo samotného prevzatia odporu v Š. H., ako aj z listinného dôkazu - Kúpnej zmluvy na byt v Š. H. XXX, ktorý žalobca ako kupujúci kúpil do svojho výlučného vlastníctva aj z dôkazu, ktorý žalovaný predložil na nahliadnutie na pojednávaní a to žalobcom podpísanou doručenkou zo dňa 7.5.2014, ktorej podpis žalobca nespochybnil. Sám žalobca i na pojednávaní potvrdil, že sa v Š. H. zdržiava od jari do jesene. Teda z uvedených dôkazov je zrejmé, že žalobca sa tam zdržiaval, poštu tam preberal a preto tam aj prevzal platobný rozkaz. Je účelovou obranou žalobcu, že náhodným stretnutím s poštovým doručovateľom prevzal odpor. Ak by sa tam žalobca nezdržiaval a bol by na Y. XX U. F., nemohol by mu poštový doručovateľ v Š. H. doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, veď poštový doručovateľ musí dodržiavať poštové podmienky. Žalobca doteraz nevysvetlil, že ak chcel, aby mu súd doručoval na adresu jeho trvalého bydliska, prečo ako kontaktnú adresu uviedol Š. H. XXX. Nie je pochybením súdu, keď žalobcovi doručil platobný rozkaz na adresu, kde sa zdržiava. Práve naopak súd dodržal zákonné postupy, keď žalobcovi doručil platobný rozkaz do vlastných rúk a umožnil mu uplatniť svoje procesné práva a povinnosti. Žalobca nemôže zodpovednosť za nesplnenie svojich procesných povinnosti prenášať na súd s poukazom na jeho čisto formálne chápanie dodržiavania procesného predpisu o doručovaní. Zákon účinný v čase doručovania neustanovoval doručovanie výlučne na adresu trvalého bydliska a len v tom prípade by prevzatie zásielky naplnilo účinky doručenia. Ako bolo uvedené vyššie je právom strany sporu -žalobcu ako uplatnil svoje procesné práva a dodržiava procesné povinnosti. Súd mu však umožnil, aby si ich uplatniť mohol, čím mu neodňal mu právo na konanie pred súdom.“

5. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený dôvod obnovy konania, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalobca uviedol, že sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré mu neboli v čase vydania platobného rozkazu známe a ktoré preto nemohol použiť bez svojej viny v pôvodnom konaní. Až v januári 2015 sa dozvedel o skutočnosti a o svedkovi, že dňa 10. 10. 2013 v M. L. F. I. videl a počul ako žalovaný od žalobcu prevzal sumu 2.500,- eur, svedok o tom spísal písomne svedectvo dňa 22.1.2015 a pravosť podpisu mu osvedčil notár. Hoci tento dôkaz sa objavil až po právoplatnom skončení konania 28Ro/1011/2014, súd nemohol žalobe na obnovu konania vyhovieť. Podľa § 397 písm. a) C.s.p. dôvodom obnovy konania musia byť kumulatívne splnené podmienky a to existencia skutočností, dôkazov týkajúcich sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca tvrdí, že o skutočnosti teda o uhradení časti kúpnej ceny 2.500,- eur žalovanému sa dozvedel až od svedka a jeho písomného svedectva zo dňa 22.1. 2015. Avšak súd má za to, že žalobca musel vedieť o svedkovi ako aj o uvedenej úhrade žalovanému oveľa skôr ako od januára 2015. Tým termínom je samotná skutočnosť, keď dňa 10.10.2013 žalobca mal šoférovať motorové vozidlo A. F. H. M., vedľa neho mal ako spolujazdec sedieť svedok F. I. a žalovanému sám mal dať sumu 2.500,- eur. Z uvedeného je zrejmé, že o tejto skutočnosti mal vedomosť pred začatím samotného konania vedeného pod sp. zn. 28Ro/1011/2014. Preto o tejto skutočnosti aj svedkovi musel vedieť i následne, čiže v čase, keď mu súd dňa 6.6.2014 doručil platobný rozkaz so žalobou, že žalovanému už uhradil 2.500,- eur, z čoho je evidentné, že o nej musel vedieť i keď podával odpor. Preto je zodpovednosťou žalobcu ako odôvodnil odpor. Je jeho zodpovednosťou, že túto skutočnosť neuviedol do odporu, ale uviedol, že odpor odôvodní neskôr. Bolo by nelogické, ak by sa žalobca o platbe, ktorú mal sám vykonať, dozvedel až keď svedok o tom napísal čestné prehlásenie. Sám svedok F. I. vypovedal, že cestou autom sa dozvedel o vyplácaní časti kúpnej ceny žalobcom, ďalej uviedol, že sám žalobca po vystúpení z auta na kapote mal žalovanému vyplatiť päť päťstoeurových bankoviek a po ich vyplatení v aute komentovali, že žalovaný žalobcovi písomne nepotvrdil prijatie týchto finančných prostriedkov. Ďalej aj z dôkazu, z písomného vyhlásenia svedka vyplýva, že pri úhrade 2.500,- eur nebol okrem sporovým strán iba svedok F. I., ale aj žalobcov otec a Y.. R.. I o týchto dôkazoch - svedkoch žalobca vedel v čase podania odporu, ale ich neuviedol ani neoznačil. Títo svedkovia museli vnímať

vlastnými zmyslami okolnosti úhrady žalobcu žalovanému, keď: „Uvedené peniaze p. M. Y.. v aute podal spoza chrbta jeho otec, ktorý sedel za ním, tesne pred vystúpením p. M. Y.. z auta“ a ďalej „po nasadnutí T.. M. Y.. vyjadril jeho otec svoju nespokojnosť slovami: nemal si mu dať tie peniaze bez potvrdenia, na čo mu syn odvetil: „R. nie je podvodník“. Je právom strany sporu ako v súdnom konaní uplatňuje svoje procesné práva a plní svoje procesné povinnosti. Žalobca namiesto riadneho odôvodnenia odporu, odôvodnenie odporu odložil. V platobnom rozkaze bol poučený o náležitostiach odporu s jeho odôvodnením vo veci samej, ako aj o následkoch neodôvodnenia t. j. o jeho odmietnutí. Žalobca v čase podania odporu musel vedieť o platbe 2.500,- eur žalovanému ako aj o svedkovi, ale túto skutočnosť do odporu neuviedol, fakticky žiadne odôvodnenie vo veci samej nedal, neopísal žiadne skutočnosti, neoznačil žiadne dôkazy. Súd má za to, že skutočnosti o úhrade a tomu preukazujúce dôkazy mohol použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa pri rozhodovaní o povolení obnovy konania posudzuje zo striktne procesného hľadiska. Skutočnosti a dôkazy objektívne v čase pôvodného konania existovali a žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Súd skúmal, či v spore nejde o dôvod obnovy konania podľa § 397 písm. b) C.s.p. Tento dôvod obnovy prichádza do úvahy, keď strana sporu riadne v pôvodnom konaní splní svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda riadne označí dôkaz, ktorý navrhla vykonať, avšak z objektívnych dôvodov takýto dôkaz nebolo v pôvodnom konaní možné vykonať (dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav svedka, ktorý neumožňuje jeho výsluch, či stratu alebo zničenie listiny). Keďže žalobca v pôvodnom konaní nesplnil svoju procesnú povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť ani tento dôvod obnovy konania nebol daný.“ 6. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania zamietol. Zamietnutie návrhu žalobcu na povolenie odkladu vykonateľnosti platobného rozkazu z 23. 6. 2014 č. k. 28Ro/1011/2014-19 súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „Žalobca podal návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 28Ro/1011/2014-19 zo dňa 23. 6. 2014. Súd má za to, že v tejto veci nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa a navyše samotná žaloba na obnovu konania bola zamietnutá, preto súd tomuto návrhu nemohol vyhovieť a zamietol ho.“ Keďže žalobca vzal späť žalobu v časti, ktorou sa domáhal zrušenia uznesenia o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli. 8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok, ktorým bola zamietnutá žaloba na obnovu konania a výrok, ktorým bol zamietnutý návrh na odklad vykonateľnosti platobného rozkazu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nedodržaním zákonného postupu pri doručovaní platobného rozkazu a uznesenia o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu. Žalobca ďalej v bode V. odvolania namietol hmotnoprávnu nesprávnosť platobného rozkazu (neoprávnená výška istiny, zmluvná pokuta nemohla byť podľa žalobcu súčasťou istiny, nepresne vyčíslená zmluvná pokuta). Napokon žalobca v odvolaní vyjadril nesúhlas s argumentáciou súdu prvej inštancie v súvislosti so svedkom F. I.. X. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal odvolaním napadnuté výroky uznesenia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. 10. Žalobca podal žalobu na obnovu konania na súd prvej inštancie dňa 5.3.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Preto pokiaľ ide o dôvody obnovy konania, treba v zmysle § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. aplikovať Občiansky súdny poriadok. Je predsa logické, že existenciu dôvodov obnovy konania treba skúmať podľa právneho predpisu, ktorý tu bol v čase, keď žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie a nie podľa právneho predpisu, ktorý v tom čase nebol platný a účinný. V tejto súvislosti však súčasne treba uviesť, že právna úprava dôvodov obnovy konania obsiahnutá v ust. § 228 ods. 1 písm. a), b) O.s.p. je v podstate zhodná s právnou úpravou dôvodov obnovy konania obsiahnutou v ust. § 397 písm. a), b) C.s.p. (dôvody obnovy konania obsiahnuté v ust. § 228 ods. 1 písm. c) až f) O.s.p., resp. v ust. § 397 písm. c) až f) C.s.p. v prejednávanej veci neprichádzali do úvahy). 11. Pokiaľ ide o otázku doručenia platobného rozkazu a uznesenia o odmietnutí odporu proti platobnému rozkazu žalobcovi, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že riadne nedoručenie rozhodnutia sporovej strane (resp. žalobcovi v konaní o obnovu konania) nie je dôvodom obnovy konania. V písm. a) až f) ust. § 228 ods. 1 je obsiahnutý taxatívny výpočet dôvodov obnovy konania. Medzi nimi sa nenachádza ako dôvod obnovy konania nedoručenie rozhodnutia napádaného žalobou na obnovu konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že ak rozhodnutie nie je riadne doručené sporovej strane, nemôže nadobudnúť právoplatnosť a preto ho ani nemožno napadnúť žalobou na obnovu konania. Obnova konania je totiž prípustná iba proti právoplatnému rozhodnutiu (§ 228

ods. 1 O.s.p., resp. § 397 C.s.p.) a rozhodnutie, ktoré nebolo riadne zákonným spôsobom doručené sporovej strane nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Prípadné riadne nedoručenie platobného rozkazu mohol žalobca napadnúť v rámci exekučného konania, keďže exekučným titulom je iba také rozhodnutie súdu, ktoré je vykonateľné a teda aj právoplatné (s výnimkou rozhodnutí, ktoré sú vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, čo sa však prejednávanej veci netýka). 12. Dôvod obnovy konania žalobca špecifikoval tak, že ním je tá skutočnosť, že nevedel o tom, že svedok F. I. dňa 10.10.2013 videl a počul ako žalovaný od žalobcu prevzal sumu 2.500 eur. Ide tu o dôvod obnovy konania uvedený v § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie obsiahnutou v ods. 27., 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že nebola splnená podmienka spočívajúca v tom, že žalobca tento dôkaz nemohol použiť v pôvodnom konaní, teda že ho nemohol uviesť v odpore proti platobnému rozkazu. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na argumentáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v spomenutých odsekoch odôvodnenia napadnutého rozsudku. Dôvod obnovy konania uvedený v § 397 písm. b) C.s.p. neprichádza do úvahy, pretože v konaní nebolo preukázané, že by výsluch svedka F. I. nebolo možné v pôvodnom konaní vykonať. 13. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalobcu obsiahnutá v bode V. odvolania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, účelom ktorého nie je napraviť prípadné hmotnoprávne alebo procesnoprávne pochybenia súdu, ktoré vyústili do nesprávneho právoplatného rozhodnutia. Možno to vyvodiť z formulácie dôvodov obnovy konania obsiahnutých v § 397 písm. a) až f) C.s.p. Nápravu prípadných nesprávností právoplatného rozsudku možno dosiahnuť inými procesnými prostriedkami a to predovšetkým prostredníctvom ďalšieho mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je dovolanie. 14. Z uvedeného vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu na obnovu konania, preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. 15. Správny je aj výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na odklad vykonateľnosti predmetného platobného rozkazu. Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali postup podľa § 412 ods. 1 C.s.p., pričom žalobca existenciu takýchto dôvodov v konaní ani netvrdil. Preto odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. aj tento výrok napadnutého rozsudku. 16. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie vo zvyšku zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. 17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).