Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Fitta a prísediacich Soni Korčilovej a Mgr. Michala Balacenka, v trestnej veci obžalovaného A. T. pre zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno g) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.2.2019 takto

rozhodol:

obžalovaný:

A. T.: U..: XX.XX.XXXX H. R., F. R. E., O. G., F..Č.. H. Ú. R.,

sa uznáva za vinného, že

vystupujúc pod menom „A. T." od presne nezisteného času v mesiaci apríl až máj 2018 a z presne nezisteného miesta kontaktoval prostredníctvom sociálnych sieti: www.facebook .com. mobilnej aplikácie snapchat a sociálnej siete www.instagram.com maloletú M.. T.., U.. XX.XX .XXXX, pričom s touto viedol komunikáciu sexuálneho a vulgárneho charakteru a neskôr od maloletej žiadal fotky obnažených častí tela a genitálií, ktoré mu poslala, avšak neskôr si obvineného postupne ako ju kontaktoval cez vyššie uvedené sociálne siete blokovala, obvinený si následne zakladal aj falošné účty, kde na sociálnej sieti www.instagram.com <http://www.instagram.com/> si vytvoril aj účet pod jej menom a s jej fotografiou, kde sa potom vyhrážal maloletej, že ak sa mu neospravedlní do 24.05.2018 do 20.00 hod., tak zverejní na sociálnej sieti www.instagram.com <http://www.instagram.com/> prostredníctvom jej falošného účtu, ktorý vytvoril všetky fotografie, ktoré mu maloletá zaslala, tento čas neskôr obvinený zmenil na 25.05.2018 do 20.00 hod., okrem iného sa obvinený 2-krát dotazoval maloletej, či pôjdu spolu von, obvinený maloletej zasielal fotografie svojho pohlavného údu, čím týmto konaním zneužil maloleté dieťa,

t e d a

O využil dieťa na výrobu detskej pornografie a čin spáchal na dieťati mladšom ako dvanásť rokov a závažnejším spôsobom konania- využitím neskúsenosti, O prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako pätnásť rokov osobné stretnutie v úmysle spáchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania, pričom sám nebol dieťaťom, O vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že zvádzal ju k nemravnému životu, O pornografiu ponúkal dieťaťu, O iného hrozbou násilia nútil aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

O zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno g) Trestného zákona v súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona a prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a zločinom ohrozovanie mravnosti podľa § 372 ods.1 Tr. zák.,

O zločin vydieranie podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 38 odstavec 2, odstavec 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j, písmeno l Trestného zákona, § 41 odstavec 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odstavec 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odstavec 2 písmeno c) trestného zákona súd obžalovanému ukladá aj ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. T., ako aj oboznámením sa so spisovým materiálom na vec sa vzťahujúceho a zistil skutkový stav zhodný s výrokovou časťou tohto rozhodnutia.

Na hlavnom pojednávaní, ktoré súd začal s prejednaním trestnej veci dotazom u procesných strán, to je u prokurátora a u obžalovaného zistil, že prokurátor nemal záujem s poukazom na § 253 ods. 3 Tr. poriadku uzavrieť dohodu o vine a treste. Obžalovaný taktiež uviedol, že nemá záujem konať o dohode o vine a treste.

Poškodená D.. G. T. na hlavnom pojednávaní po zákonom poučení o nároku na náhradu škody uviedla, že žiadnu škodu neuplatňuje.

Obžalovaný A. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku, na čo obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a prehlásil, že sa cíti byť vinný zo žalovaného skutku.

Vzhľadom na uvedené vyhlásenie obžalovaného, boli mu súdom položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm.) c), d), f) g) a h) Trestného poriadku, na ktoré odpovedal nasledovne:

1.Obžalovaný na otázku, či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý je mu kladený za vinu, odpovedal: áno.

2.Na otázku, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, možnosti zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním o spôsobe obhajoby, obžalovaný uviedol: áno.

3.Obžalovaný na otázku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku, uviedol: áno.

4.Na otázku, či bol oboznámený s trestnou sadzbou za tento trestný čin, uviedol: áno.

5.Na otázku či sa priznal dobrovoľne a priznal vinu dobrovoľne za tento skutok, obžalovaný uviedol: áno.

S poukazom na vyššie uvedené súd vyzval prokurátora Okresnej prokuratúry pre Bratislavu III ako aj prítomnú poškodenú k stanovisku vyhláseniu obžalovaného A. T., na čo okresný prokurátor pre Bratislavu III uviedol, že navrhuje, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a zároveň, aby sa dokazovanie o priznaných skutkoch nevykonávalo.

K tomuto stanovisku sa pripojila aj prítomná poškodená, ktorá uviedla, že súhlasí s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a aby sa dokazovanie o priznaných skutkov nevykonávalo.

Následne súd rozhodol uznesením v zmysle § 257 ods. 6, ods. 7 Trestného poriadku a prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a zároveň rozhodol, že dokazovanie o priznaných skutkov sa vykonávať nebude.

Súd vzhľadom na skutočnosť, že bolo prijaté na základe vyššie uvedeného uznesenia vyhlásenie u obžalovaného o jeho vine obmedzil dokazovanie už iba na okolnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie o druhu a výške trestu pre obžalovaného.

Súd konštatuje, že obžalovaný aj napriek tomu, že učinil vyhlásenie vo vzťahu ku skutkov, ktoré sú opísané v obžalobe a pre ktoré sa proti nemu vedie trestné stíhanie a to, že sa cíti vinný z týchto skutkov je samozrejme usvedčovaný z ich spáchania aj dôkazmi, ktoré boli vykonané už v rámci prípravného konania a obžalovaný svojím úmyselným konaním v zmysle § 15 písmeno a) Tr. poriadku, nakoľko chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem, ktorý tento zákon chráni.

Po objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu zločinu výroby detskej pornografie podľa § 368 odstavec 1, odstavec 2 písmeno a) písmeno b) Tr. zákona poukazom na § 138 písmeno g) Tr. zákona v súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného zákona a prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odstavec 1 písmeno a) Trestného zákona a zločinu ohrozovania mravnosti podľa § 372 odstavec 1 Trestného zákona, ako aj zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 ods. 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno a) Trestného zákona, a to tým, že využil dieťa na výrobu detskej pornografie a čím spáchal na dieťati mladšom ako 12 rokov a to závažnejším spôsobom konania, pretože využil jeho neskúsenosť, ďalej tým, že prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby navrhol dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov osobné stretnutie v úmysle páchať na ňom trestný čin sexuálneho zneužívania, pričom sám nebol dieťaťom, ďalej tým, že vydal úmyselne osobu mladšie ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzal k nemravnému životu, ponúkal dieťaťu pornografiu a v neposlednom rade iného hrozbou násilia nútil aby niečo konal a čím spáchal na chránenej osobe.

Vzhľadom k tomu, že dokazovanie sa obmedzilo už iba na okolnosti, ktoré boli dôležité pre rozhodnutie o druhu a výške trestu, nakoľko obžalovaný učinil vyhlásenie v tom duchu, že priznal spáchanie skutkov v celom rozsahu v zmysle podanej obžaloby. Oboznámil súd odpis registra trestov obžalovaného, ktorý bol aj aktualizovaný ku dňu 05.02.2019 a výpis z evidencie priestupkov vzťahujúci sa k osobe obžalovaného.

Z oboznamovaných okolností vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, pričom bol však v posledných troch rokoch postihnutý v priestupkovom konaní a to 2x počas roka 2017 v oboch prípadoch pre drobnú krádež za čo bol postihnutý v blokovom konaní v jednom prípade pokutou 20 Eur a v druhom prípade pokutou 30 Euro.

Súd zvažoval u obžalovaného aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti tak ako má na mysli § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom ustálil, že u obžalovaného nie je žiadna priťažujúca okolnosť, ktorú taxatívne zákon vymedzuje v ust. § 37 Tr. zákona, pričom však je možné vzhliadnuť u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť, ktorú taxatívne vymedzuje § 36 písmeno j), písmeno l) Tr. zákona a to, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento trestný čin úprimne oľutoval.

Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný bol stíhaný pre viacero skutkov z ktorých aj viacero bolo kvalifikovaných ako zločin bolo na mieste uloženie úhrnného trestu za použitia tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona s tým, že horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu sa zvýšila o jednu tretinu. Za týchto okolností teda obžalovanému súd vymeriaval trest v rozpätí trestnej sadzby 7 až 16 rokov nakoľko základná trestná sadzba podľa § 368 ods. 2 Trestného zákona za výrobu detskej pornografie je 7 až 12 rokov.

Pri takto upravenej trestnej sadzbe súd s poukazom na okolnosti predmetnej veci s prihliadnutím na samotnú osobu obžalovaného uložil obžalovanému trest odňatia slobody na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov pre výkon ktorého bol s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písmeno a) Tr. zákona zaradený pre jeho výkon do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Obžalovaný síce žiadal súd aby ho pre výkon trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom však súd konštatoval, že na takýto postup v danom prípade neexistoval žiadny zákonný dôvod preto o zaradení do ústavu pre výkon trestu rozhodol tak ako je vyššie zdôvodnené.

Zároveň súd vzhľadom na závery znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatria a sexuológia MUDr. Natálie Dimovej a MUDr. Ivana Andrého uložil obžalovanému aj ochranné opatrenie vo forme ochranného sexuologického liečenia ambulantnou formou v zmysle § 73 ods. 2 písmeno c) Tr. zákona, nakoľko znalci uviedli, že deviantná aktivita obžalovaného môže byť v budúcnosti rizikovým kriminogenéznim činiteľom a táto skutočnosť smeruje k tomu, že znalci odporúčali u obžalovaného nariadiť ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.

Súd mám za to, že trest ktorý bol uložený obžalovanému aj keď na spodnej hranici trestnej sadzby je adekvátny k okolnostiam predmetnej trestnej veci a splní svoj účel tak ako má na mysli ust. § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa tohto svojho práva výslovne vzdala po vyhlásení rozsudku.