Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_67C-81-2017.pdf
PDF · 87.84 KB
Case nature
Area
Subarea
67C/81/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: NEXAR, s. r. o., so sídlom Úžiny 1, 831 06 Bratislava, IČO: 44 882 289, zast. JUDr. Pavel Čičmanec, advokát, Prievozská 14/A, Bratislava, proti žalovanej: H.. X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, O., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, o zaplatenie 218.575,17 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Ž a l o v a n á má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 01.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť uhradiť mu sumu 218.575,17 Eur titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, ako aj trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.06.2016 zakladateľ a prvý konateľ žalobcu V. Z. ako výlučný vlastník obchodného podielu vo výške 100 %, tento previedol zmluvou o prevode obchodného podielu v celosti na H.. X. Z., ktorý sa stal aj novým konateľom žalobcu. Po prevzatí obchodného vedenia spoločnosti nechal vykonať hĺbkovú analýzu daňových povinností, stavu účtovníctva, výkazov a možných rizík. Zo záverov vykonanej kontroly vyplynulo, že žalobca bez právneho dôvodu vynaložila na nehnuteľnosť žalovanej investície, ktorých prostredníctvom sa zhodnotili, v dôsledku čoho na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že žalovaná pred uzavretím manželstva s prvým konateľom žalobcu nadobudla do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy podpísanej dňa 19.10.2010 rozostavanú stavbu nachádzajúcu sa na parcele registra ". č. XXXX/X o výmere 447 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie B., obec O. - K. Q., okres O. H., vedeného Katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, spolu so stavebným povolením na dokončenie rozostavanej stavby. Nakoľko žalovaná ako zamestnankyňa Tatra banky, a.s. mala možnosť získať na kúpu nehnuteľnosti výhodnejší hypotekárny úver, s prvým konateľom žalobcu sa dohodli, že ako výlučný vlastník nehnuteľnosti bude v katastri nehnuteľností zapísaná žalovaná. Žalovaná spolu s manželom (prvým konateľom žalobcu) nehnuteľnosť v priebehu manželstva svojpomocne vytvorili a okrem finančných prostriedkov patriacich do BSM použili, ako to vyplýva zo záverov kontroly, bez právneho dôvodu aj finančné prostriedky žalobcu, prostredníctvom ktorých sa nehnuteľnosti zhodnotili, v dôsledku čoho na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Dňa 13.08.2011 žalovaná a prvý konateľ žalobkyne uzatvorili manželstvo a dostavba rodinného domu a garáže bola následne realizovaná už v čase trvania manželstva a financovaná zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, ako aj z prostriedkov žalobcu. Na osobu žalovanej bolo vydané dňa 23.12.2014 kolaudačné rozhodnutie vrátane rozhodnutia o pridelení súpisného čísla rodinného domu a garáže a predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorá je ich výlučnou vlastníčkou doposiaľ. Od 19.10.2010, t.j. od kúpy nehnuteľností, žalobca podľa vypracovaných znaleckých posudkov, vynaložil za roky 2011 až 2015 investície v celkovej výške 192.163,16 Eur bez
DPH. Výšku hodnoty vzniknutej investíciami na nehnuteľnostiach žalovanej vyčíslil znalec za roky 2011
- 2015 spolu vo výške 218.575,17 Eur. Na základe uvedeného je podľa žalobcu preukázané, že plnením žalobcu bez právneho dôvodu formou vynaložených investícií do nehnuteľností žalovanej, vznikol žalovanej, ako výlučnej vlastníčke nehnuteľností, prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosti vykonanou investíciou oproti predchádzajúcemu stavu zhodnotili, a to od okamihu, keď k tomuto zhodnoteniu došlo. Opísaný skutkový stav preukazuje, že žalovaná sa obohatila o majetkový prospech vyjadriteľný v peniazoch, že konaním žalovanej vznikla majetková ujma na strane žalobkyne, ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, že neexistoval právny dôvod na plnenie zo strany žalobcu v prospech žalovanej, ako neexistoval právny dôvod na strane žalovanej prijímať plnenia zo strany žalobcu, a že medzi obohatením sa jednej strany a vzniknutej ujmy na strane druhej bez právneho dôvodu je príčinná súvislosť. Žalobca mal tiež za to, že žaloba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia bola podaná v zákonom ustanovenej subjektívnej dvojročnej a objektívnej desaťročnej premlčacej lehote.
2. Dňa 16.02.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovanej, ktorá navrhovala, aby súd žalobu zamietol. Mala za to, že žalobcom predložené dôkazy žiadnym spôsobom nepreukazujú jeho tvrdenia. Z pokladničných dokladov priloženým k znaleckým posudkom nie je zrejmé, či boli hradené z finančných prostriedkov žalobcu, a už vôbec nie je zrejmé, že nakúpený tovar bol použitý na jej nehnuteľnosti. Mala tiež za to, že nie je možné určiť presne rozsah rozostavanosti budovy a ani určiť hodnotu vykonaných stavebných prác. Zo znaleckých posudkov nevyplýva, že údajné investície do jej nehnuteľnosti boli hradené z prostriedkov žalobcu, t.j., že sa mala na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť vždy o presnú výšku sumy uvedenej v znaleckom posudku. Z toho dôvodu, hoci by boli znalcom určené sumy zhodnotenia nehnuteľnosti správne, nevyplýva z nich, že sa na ich tvorbe podieľal žalobca. Nestotožnila sa ani so vznikom bezdôvodného obohatenia vždy ku koncu toho ktorého kalendárneho roka, ako to uvádzal žaloba. Poukázala na to, že bezdôvodné obohatenie vzniká priebežne vynaložením každej jednej investície, a nie ku koncu kalendárneho roka. Žalobca teda nepreukázal svojej tvrdenie o tom, že malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie, ani to, že osobou, ktorá sa mala bezdôvodne obohatiť je žalovaná. Nestotožnila sa ani s názorom žalobcu, že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej lehoty, vzniesla námietku premlčania.
3. Dňa 13.03.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej, v ktorom poprel popreté skutkové tvrdenia žalovanej. K námietke premlčania uviedol, že táto nie je vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností.
4. Dňa 05.04.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k vyjadreniu žalobcu, v ktorom k osobe p. Z. uviedla, že bol jej manželom a zároveň konateľom žalobcu. Predmetnú nehnuteľnosť však stavala sama, s bývalým manželom ani so žalobcom nikdy nemala podpísanú žiadnu zmluvu o dielo, ani ústne dohodnutú akúkoľvek výpomoc z ich strany. Žalobca ani bývalý manžel nikdy nerealizovali stavbu tak, ako to uvádza žalobca.
5. Na pojednávaní dňa 06.02.2019 sa žalobca v plnom rozsahu sa pridržiaval podanej žaloby, ako aj repliky k vyjadreniu žalovanej. Žalovaná sa pridržiavala vyjadrenia k žalobe a dupliky k replike, poprela akékoľvek investície. Uviedla, že v konaní bude potrebné zdokladovať, že investície tvrdené žalobcom boli vynaložené na nehnuteľnosť žalovanej a v druhom rade bude potrebné vysporiadať sa s námietkou premlčania.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadreniami žalobcu, vyjadreniami žalovanej a listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca je obchodná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je od 20.07.2016 H.. X. Z.. Obchodný podiel nadobudol na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 30.06.2016 od V. Z., ktorý bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti žalobcu od jej vzniku do 19.07.2016. Žalovaná je bývalou manželkou V. Z.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres O. H., obec O. - Q..Č.. K. Q., k. ú. B. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou parciel registra ". parc. č. XXXX/X vo výmere 214 m2 - Zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X vo výmere 3 m2- Ostatné plochy, parc. č. XXXX/XX vo výmere 158 m2 -
Zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere 39 m2- Zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/XX vo výmere 36 m2 - Zastavané plochy a nádvoria a tiež stavieb, a to rodinného domu so súpisným číslom XXXXX a garáže so súpisným číslom XXXXX. Zo znaleckých posudkov č. XX/XXXX a XXX/XXXX vypracovaných H.. R. W., znalcom z odboru stavebníctvo, vyplýva, že do nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej bolo v priebehu rokov 2011 - 2015 investované spolu 192.163,16 Eur. Súčasťou znaleckých posudkov sú výdavkové pokladničné doklady spoločnosti žalobcu, faktúry žalobcu a pokladničné doklady na stavebný materiál, náradie a stavebné práce. Z úvodnej časti znaleckých posudkov vyplýva, že znalec vychádzal z podkladov a účtovných dokladov predložených žalobcom. Predmetom posudkov bolo posúdenie stavby rodinného domu, a to rozostavanosti pre dňom uzavretia manželstva a prestavanosti - nákladov vložených so stavby k 31.12.2011, 31.12.2012, 31.12.2013, 31.12.2014 a do 01.01.2015. Vyplynulo z nich, že do dátumu 31.12.2011 bolo do výstavby posudzovaného rodinného domu vložených 55.014,63 Eur bez DPH, do dátumu 31.12.2012 bolo do výstavby posudzovaného rodinného domu vložených 84.946,50 Eur bez DPH, do dátumu 31.12.2013 bolo do výstavby posudzovaného rodinného domu vložených 35.843,78 Eur bez DPH, do dátumu 31.12.2014 bolo do výstavby posudzovaného rodinného domu vložených 13.263,50 Eur bez DPH, do dátumu 31.12.2015 bolo do výstavby posudzovaného rodinného domu vložených 29.506,76 Eur bez DPH.
8. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
9. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
11. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
12. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
13. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol v celom rozsahu. Nebolo sporným, že do nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej boli investované finančné prostriedky, žalovaná nerozporovala ani žalobcom predložené znalecké posudky, napokon stavby boli skolaudované ako dokončené. Súd však nemal preukázané, že finančné prostriedky vo výške 218.575,17 Eur, ako boli žalobcom uplatnené v žalobe, boli žalobcom vynaložené na dostavbu domu a garáže vo vlastníctve žalovanej, resp. na zhodnotenie nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej. Z jednotlivých faktúr žalobcu, pokladničných dokladov na stavebný materiál, náradie, či pohonné hmoty nevyplýva akýkoľvek súvis s dostavbou nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej. Na základe týchto listinných dôkazov nie je možné ustáliť, že nehnuteľnosti žalovanej boli dostavané z finančných prostriedkov žalobcu a teda, že žalovaná sa obohatila na úkor žalobcu bez právneho dôvodu, ani že žalobca poskytol žalovanej plnenie bez právneho dôvodu, resp. že medzi obohatením sa jednej strany a vzniknutej ujmy na strane druhej je príčinná súvislosť. Z vykonaného dokazovania teda súd nemal preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia.
14. Súd sa nezaoberal žalovanou vznesenou námietkou premlčania, nakoľko, ako bolo vyššie uvedené, mal za to, že v danom prípade nejde o záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia. Nie je možné skúmať či a kedy sa premlčí právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, keďže k bezdôvodnému obohateniu žalovanej na úkor žalobcu v danom prípade nedošlo.
15. Súd nevykonal žalobcom navrhovaný výsluch V. Z., prvého konateľa žalobcu a bývalého manžela žalovanej. Podľa žalobcu, tento svedok mal byť vypočutý na preukázanie skutkových tvrdení v žalobe, nakoľko v čase bezdôvodného obohacovania sa žalovanej stavbu realizoval ako exmanžel žalovanej a súčasne jediný konateľ žalobcu. Účtovné doklady žalobcu, ktoré sú súčasťou znaleckých posudkov, ktoré spolu so žalobou predložil žalobca, nie je možné spojiť s dostavbou nehnuteľností žalovanej. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani výpoveď osoby, ktorá mala ako konateľ a jediný
spoločník žalobcu, vynakladať bez právneho dôvodu investície do nehnuteľnosti žalovanej. Kvalita takejto výpovede by mohla byť značne znížená práve tým, ako už sám žalobca v žalobe uviedol, že navrhovaný svedok investoval financie žalobcu do dostavby nehnuteľnosti jeho vtedajšej manželky, počas trvania manželstva, a v neposlednom rade ide aj o osobu, ktorá ako konateľ spoločnosti žalobcu porušila svoje povinnosti uvedené v ustanovení § 135a Obchodného zákonníka.
16. Súd nevykonal ani navrhovaný výsluch znalca H.. R. W., nakoľko skutočnosti uvádzané v znaleckých posudkoch, rozsah investícií do nehnuteľností, medzi stranami sporný ani nebol. K skutočnostiam, ktoré spornými boli, by však nemohol zaujať relevantné stanovisko, nakoľko tieto neboli predmetom jeho posudzovania; napríklad, či piesok zakúpený dňa 31.03.2016 v HORNBACH-u (pokladničné bloky na č. l. 220 spisu - pričom ide o dva totožné pokladničné bloky (!)) bol použitý práve na dostavbu nehnuteľností žalovanej, alebo či rýľ špicatý bol využitý (a v akom rozsahu) pri dostavbe nehnuteľností žalovanej (č. l. 439 spisu), keďže predmetom činnosti žalobcu je okrem iného prípravné práce k realizácii stavieb, či uskutočňovanie stavieb a ich zmien.
17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Úspešnej žalovanej priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).