Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/65/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. XXXX/X, XXX XX W., štátny občan W. proti žalovaným: 1/ FEVA Slovakia, s.r.o., Šafárikovo námestie 4, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 898 704, zastúpenému hbr advokáti s.r.o., Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 239 310, 2/ A. E., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt K. XXX/XX, XXX XX O., štátny občan W., zastúpenému hbr advokáti s.r.o., Kalinčiakova 33, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 239 310 o zaplatenie istiny 2.064,- eur s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -109 zo dňa 20.11.2019 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -109 zo dňa 20.11.2019 v napadnutom zaväzujúcom výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -109 zo dňa 20.11.2019 v napadnutom výroku IV. m e n í tak, že p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 45,40%.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného 1/ na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.500,60 eura do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalobu voči žalovanému 2/ zamietol, výrokom III. konanie v sume 563,40 eura spolu s príslušenstvom zastavil, výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu a výrokom V. priznal žalovanému 2/ náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to s poukazom na ustanovenia , , , , (ďalej len „“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 9.11.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia sumy 2.064,- eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúry č. 2013014 zo dňa 17.6.2013, splatnej dňa 21.6.2013 za zhotovenie regálov pre uskladnenie spojovacieho materiálu a k žalobe pripojil dodací list zo dňa 6.11.2012. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca so žalovaným 1/ neuzavrel žiadnu zmluvu ani nevykonal žiadne dielo, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobca pod rovnakým číslom faktúry uplatnil nárok na zaplatenie 1.500,60 eura od A. E., živnostníčky, a to za stavebné práce na zhotovení plota (faktúra č. 2013014 zo dňa 12.6.2013). Žalobca následne vo vyjadrení zo dňa 29.4.2018

uviedol, že konateľ žalovaného 1/ raz chcel faktúru vystaviť na jeho firmu, raz na jeho ženu ako živnostníčku, z čoho žalobca nadobudol pocit, že sa vyhýbajú splneniu zmluvnej povinnosti, pričom žalobca poukázal na to, že A. E. predmetnú faktúru svojím podpisom potvrdila a opatrila ju aj svojou pečiatkou. Žalobca zároveň navrhol vstup A. E. do konania ako žalovaného 2/ a vzal žalobu čiastočne späť tak, že žiadal zaplatenie sumy 1.500,60 eura spoločne a nerozdielne (faktúra č. 2013014 zo dňa 12.6.2013, ktorú podľa požiadavky žalovaných adresoval na žalovaného 2/). Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7.5.2018 pripustil vstup žalovaného 2/ do konania, ako aj navrhovanú zmenu žaloby. Žalovaný 2/ vo vyjadrení zo dňa 19.10.2018 uviedol, že pečiatka žalovaného 2/ bola k zobrazeniu predmetnej faktúry priložená dodatočne z neznámeho dôvodu a žalobca svoj právny nárok na zaplatenie dlžnej sumy nepreukázal. Žalovaný 2/ ukončil podnikateľskú činnosť k 1.8.2018.

3. Svedok X. Z. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 25.9.2019 uviedol, že pre žalobcu robil na dohodu ako zámočník. Práce vykonával pre žalovaného. Podľa jeho názoru splnili zadanie, ktoré dostali. Žalovaný stále vymýšľal, ale napriek tomu to bolo urobené dobre. Urobili práce naviac, napr. bránu, ktorú museli neustále prepracovávať. V pôvodnom zadaní to nebolo dané. Zadanie dostával od žalobcu. Zadanie robili pre spoločnosť a bolo v ústnej forme. On osobne podľa zadania kopal jamy na stĺpiky, zváral matice na stĺpiky a posúvala sa brána. Práce na regáloch si nepamätá.

4. Po vykonaní dokazovania súd prvej inštancie vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený voči žalovanému 1/, nakoľko súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca vykonal pre žalovaného 1/ práce, ktoré sa týkali zhotovenia brány (kopali sa jamy na stĺpiky, zvárali matice na stĺpiky, brána sa podľa pokynov žalovaného 1/ posúvala), čo jasne a zreteľne vyplýva z výsluchu svedka, ktorý sa na vykonaných prácach podieľal. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva bola medzi žalobcom a žalovaným 1/ uzatvorená v ústnej forme a k dohode o cene došlo prostredníctvom emailovej komunikácie medzi žalobcom a vtedajším konateľom žalovaného 1/ U. E., ktorá bola založená do spisu, pričom vykonanie uvedených stavebných prác podľa súdu prvej inštancie vyplýva aj z listu zo dňa 20.8.2013, ktorým žalovaný 2/ vrátil faktúru č. 2013014 zo dňa 12.6.2013 žalobcovi z dôvodu nepodpísania súpisu vykonaných prác, voči ktorému mal námietky (faktúra bola vystavená na odberateľa - žalovaného 2/ na požiadanie žalovaného 1/). Zo žiadneho ďalšieho dôkazu nevyplýva, že by žalovaní namietali konkrétne vady diela alebo že by dielo nebolo vykonané vôbec. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že hoci z faktúry č. 2013014 zo dňa 12.6.2013 vyplýva, že bola vystavená na žalovaného 2/, na dodacom liste zo dňa 6.11.2012 je uvedený žalovaný 1/ a aj svedok na pojednávaní potvrdil, že predmetné práce boli vykonané v prospech spoločnosti, teda žalovaného 1/. Sám žalobca niekoľkokrát v priebehu konania zdôraznil, že žalovaný 1/ viackrát menil svoje pokyny, na koho má žalobca vystaviť faktúry (či na žalovaného 1/ alebo na žalovaného 2/). Okrem toho je podľa súdu prvej inštancie irelevantné, že faktúra bola vystavená na žalovaného 2/, keďže je to len účtovný doklad a je nesporné, že dielo bolo objednané a vykonávané pre žalovaného 1/. Súd prvej inštancie nemal pochybnosť, že predmetné práce na bráne boli žalobcom zrealizované, žalovaní nijak nezdokladovali namietanie konkrétnych vád diela, v spise je založený dodací list vystavený na žalovaného 1/ a podpísaný odberateľom a rovnako aj svedok potvrdil, že práce žalobca vykonal pre žalovaného 1/. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 1.500,60 eura a vo zvyšku konanie zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby. Žalobu voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie zamietol, nakoľko v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca vykonal práce na zhotovení brány pre žalovaného 1/ a preto žalovaný 2/ nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore. V súvislosti s tvrdením žalovaných, že žalovaný nárok sa má týkať výlučne faktúry č. 2013014 zo dňa 17.6.2013 vystavenej za zhotovenie 4 ks regálov na spojovací materiál, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že ho považuje za irelevantné, nakoľko žalobca v priebehu konania navrhol pripustenie zmeny žaloby tak, že žiadal zaplatenie sumy 1.500,60 eura ako ceny za práce na zhotovenie brány, pričom uviedol, že faktúru č. 2013014 zo dňa 17.6.2013 vystavil na predmet „regále pre spojovací materiál“ výlučne na požiadavku konateľa žalovaného 1/ a navyše samotná faktúra č. 2013014 zo dňa 17.6.2013 ako účtovný doklad nepreukazuje existenciu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými. Vo vzťahu k náhrade trov konania súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že keďže mal žalobca v konaní plný úspech vo veci voči žalovanému 1/, súd prvej inštancie mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu a keďže mal žalovaný 2/ plný úspech vo veci voči žalobcovi, súd prvej inštancie mu taktiež priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a IV. z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanému 1/ zamieta a priznal žalovanému 1/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že v ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie ustálené na základe mailovej komunikácie a cenovej ponuky žalobcu, ktoré boli žalobcom adresované na mailovú adresu E..sk, okrem ktorých však žalobca nepredložil žiadne odpovede v reakcii na uvedenú komunikáciu zo strany žalovaného 1/, prípadne žalovaného 2/. Žalovaný 1/ tiež namietal, že cenová ponuka, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal, bola adresovaná neexistujúcemu právnemu subjektu FEVA spol. s r.o., so sídlom Staviteľská ulica, 831 07 Bratislava, ktoré nie je totožné so sídlom žalovaného 1/ alebo žalovaného 2/. Dodací list k faktúre č. 2013014 bol vystavený na právny subjekt - odberateľa E. E. A. (žalovaný 2/), ktorý aj odoslal list zo dňa 20.8.2013 - vrátenie faktúry z dôvodu námietok. Žalobcom predložený dodací list zo dňa 6.11.2012 je vystavený opäť na neexistujúci právny subjekt FEVA s.r.o. bez uvedenia IČO spoločnosti a preto podľa žalovaného 1/ nie je možné identifikovať, na koho mal byť dodací list v skutočnosti vystavený, avšak aj tento dodací list bol prevzatý a podpísaný A. E., ktorá nie je a ani nebola konateľom žalovaného 1/. Žalobca počas konania nepredložil žiadnu odpoveď žalovaného o akceptácii ponuky, taktiež neboli predložené ani žiadne potvrdenia alebo iné dokumenty od žalovaného 1/ k preukázaniu prevzatia plnenia, za ktoré žalobca požaduje zaplatenie faktúry. Žalovaný 1/ má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku a nepreukázal ani svoje tvrdenie, že žalovaný 1/ niekoľkokrát menil pokyny o tom, na koho má žalobca vystaviť faktúru. Žalovaný 1/ vytýkal súdu prvej inštancie tiež zmätočnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že v niektorých častiach rozhodnutia nerozlišuje medzi žalovanými. Za nesprávne žalovaný 1/ považuje aj závery súdu prvej inštancie o tom, že je irelevantné, na koho bola faktúra vystavená, keďže ide iba o účtovný doklad, keďže samotný súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení uvádza, že žalobca sa domáhal od žalovaného 1/ zaplatenia požadovanej sumy titulom nezaplatenia faktúry a faktúra je podľa žalovaného 1/ zo strany žalobcu jediným podkladom k uplatnenému nároku na zaplatenie plnenia od žalovaných (jediným určením plnenia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na protiplnenie: zaplatenie). Žalobca v prvom rade žaloval nezaplatenie faktúry vystavenej vo výške 2.064,- eur za zhotovenie a dodanie 4 ks regálov, pričom počas konania bolo preukázané, že k dodaniu regálov zo strany nedošlo, čo vyplýva aj zo svedeckej výpovede X. Z., podľa ktorej mala byť žalobcom realizovaná objednávka na oplotenie a postavenie brány. Svedok označil vo svojej výpovedi „žalovaného“, pričom nie je možné určiť, či myslel žalovaného 1/ alebo 2/. Dňa 29.4.2018 došlo zo strany žalobcu ku zmene návrhu, po ktorej už žiadal zaplatenie faktúry vystavenej vo výške 1.500,60 eura za práce súvisiace so stavbou brány a oplotenia, ktoré žiadal od oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Faktúra, za ktorú žalobca požaduje plnenie 1.500,60 eura je vystavená iba na žalovaného 2/. Žalobca požaduje plnenie od žalovaného 1/, ktorý ale nie je adresátom predmetnej faktúry, vo vzťahu ku ktorej žalovaný 1/ v odvolaní ďalej uviedol, že nárok na jej zaplatenie za plnenie v nej určené bol uplatnený voči obom žalovaným prvýkrát až dňa 29.4.2018, v dôsledku čoho je tento nárok podľa žalovaného 1/ vo vzťahu k obom žalovaným premlčaný v zmysle a nasl. . Predmetná faktúra bola vystavená dňa 12.6.2013 na žalovaného 2/ s dátumom dodania plnenia dňa 12.6.2013 a žalobca si mohol prvýkrát uplatniť zaplatenie fakturovanej odmeny pred súdom dňa 13.6.2013. Premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie dodaného plnenia (zhotovenej brány a oplotenia) je 4 roky. Dňa 13.6.2017 došlo k premlčaniu právneho nároku žalobcu na zaplatenie plnení vo vzťahu k žalovanému 2/. Podľa faktúry na zaplatenie 1.500,60 eura je odberateľom plnenia iba právny subjekt E. E. A. (žalovaný 2/) a žalovaný 1/ má za to, že vo vzťahu k žalovanému 1/ chýba pasívna vecná legitimácia na zaplatenie predmetnej pohľadávky. Žalovaný 1/ k odvolaniu opätovne pripojil listinné dôkazy, ktoré už boli súčasťou spisu v čase rozhodovania súdom prvej inštancie.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ vyjadril podaním zo dňa 8.2.2020, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok je správny a spravodlivý, žalovaný 1/ neuvádza nové skutočnosti a ním uvedené námietky sudca vyhodnotil správne. Žalovaný 1/ sa odvoláva na všetko možné - nemožné, čo žalobca považuje za účelové. Keď žalovaný 1/ vrátil v mene žalovaného 2/ faktúru zo dňa 12.6.2013 na požadovaný obnos 2.064,- eur, napísal to v mene žalovaného 2/ a aj to podpísal svojím menom pán E., ale nedoložil plnú moc, že zastupuje svoju manželku. Za zhotovené dielo má žalovaný 1/ zaplatiť, čo súd prvej inštancie rozsudkom rozhodol. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného.

7. Žalovaný 1/ v odvolacej replike zo dňa 2.3.2020 uviedol, že sa pridržiava doteraz podaných vyjadrení počas prvoinštančného konania, ako aj podaného odvolania, keďže skutkové a právne závery súdu prvej inštancie považuje žalovaný 1/ za nesprávne v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní.

8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v rozsahu napadnutého zaväzujúceho výroku I. vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k výroku IV. o náhrade trov prvoinštančného konania odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti odvolania v tejto časti.

9. Podľa zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

10. Podľa dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

11. Podľa cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

12. Podľa objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

13. Podľa právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

14. Podľa premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

15. Podľa premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

16. Podľa pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

17. Podľa pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

18. Podľa ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

19. Podľa premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného 1/ odvolací súd konštatuje

vecnú správnosť napadnutého zaväzujúceho výroku I. rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom, v dôsledku čoho odvolací súd hodnotí ako irelevantnú námietku žalovaného 1/ týkajúcu sa zmätočnosti a nepreskúmateľnosti odôvodnenia odvolaním dotknutého rozsudku súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

22. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie poštou dňa 9.11.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému 1/ zaplatenia istiny 2.064,- eur s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 2.064,- eur od 22.6.2013 z titulu zmluvy o dielo, ktorej predmetom podľa pôvodného tvrdenia žalobcu malo byť zhotovenie 4 ks regálov pre uskladnenie spojovacieho materiálu, pričom toto tvrdenie žalobca na základe procesnej obrany žalovaného 1/ upravil tak, že predmetom plnenia poskytnutého zo strany žalobcu bolo zhotovenie oplotenia a brány s tým, že rozpory vo svojich tvrdeniach ohľadom predmetu plnenia žalobca zdôvodnil rozporuplnými požiadavkami uplatnenými zo strany žalovaných vo vzťahu k vyhotovovaniu dokumentácie týkajúcej sa predmetného obchodného prípadu, a to predovšetkým vo vzťahu k fakturácii. Žalovaný 1/ v priebehu konania žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu o dôvodoch vystavenia dvoch rôznych faktúr s číslom 2013014, t.j. že išlo o konanie žalobcu vyvolané požiadavkami žalovaných, pričom z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že medzi stranami nie je sporná skutočnosť, že žalobca nerealizoval zhotovenie 4 ks regálov, ale realizoval zhotovenie oplotenia a brány. Žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že okrem mailovej komunikácie a cenovej ponuky žalobcu, adresovaných na mailovú adresu E..sk, žalobca nepredložil žiadne odpovede v reakcii na uvedenú komunikáciu zo strany žalovaného 1/, prípadne žalovaného 2/ a tiež namietal, že cenová ponuka žalobcu bola adresovaná neexistujúcemu právnemu subjektu FEVA spol. s r.o. Uvedenú argumentáciu žalovaného 1/ odvolací súd vyhodnotil ako irelevantnú vo vzťahu k posudzovaniu vecnej správnosti napadnutého zaväzujúceho výroku I. súdu prvej inštancie, keďže žalovaný 1/ jednak nespochybnil skutočnosť, že predmetná mailová komunikácia zo strany žalobcu sa dostala do dispozície žalovaného 1/, pričom z jej obsahu je zrejmé, že žalobca ňou oslovoval štatutárneho zástupcu žalovaného 1/, v dôsledku čoho ako účelovú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného 1/ týkajúcu sa nesprávneho uvedenia obchodného mena žalovaného 1/ na cenovej ponuke žalobcu zo dňa 21.9.2012, na ktorej je uvedené obchodné meno „FEVA spol. s r.o.“, ale zároveň je na nej uvedené aj meno a priezvisko štatutárneho zástupcu „U. E.“, ktorý podľa záznamov v obchodnom registri bol v inkriminovanom čase štatutárnym zástupcom len jednej obchodnej spoločnosti, a to žalovaného 1/ s tým, že aj v ostatnej mailovej komunikácii žalobca komunikoval smerom ku štatutárnemu zástupcovi žalovaného 1/. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalovaný 1/ v priebehu konania nespochybnil skutočnosť, že fakturované práce súvisiace so zhotovením oplotenia a brány žalobca zrealizoval, keď žiadnym spôsobom nespochybnil pravdivosť podstatných skutočností vyplývajúcich zo svedeckej výpovede X. Z., čo je zrejmé aj zo záverečného vyjadrenia žalovaného 1/ na č.l. 96-98 súdneho spisu. Aj na pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 20.11.2019 právny zástupca žalovaného 1/ namietal len nedostatok pasívnej legitimácie z dôvodu vystavenia faktúry na žalovaného 2/. V tejto súvislosti odvolací súd vyhodnotil ako zjavne účelovú procesnú obranu žalovaného 1/ využívajúcu predovšetkým rozpory, nedostatky a zmätočnosť v dodacích listoch, faktúrach a ďalších súvisiacich dokladoch vo vzťahu k označeniu odberateľa - objednávateľa diela, ku ktorým podľa tvrdení žalobcu došlo na základe rozporuplných pokynov žalovaných, v prípade ktorých išlo o obchodnú spoločnosť a fyzickú osobu - podnikateľa v tom čase s totožnou adresou sídla obchodnej spoločnosti a miesta podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, pričom štatutárny zástupca obchodnej spoločnosti žalovaného 1/ a žalovaný 2/ ako fyzická osoba - podnikateľ boli v tom čase osobami v blízkom príbuzenskom vzťahu, čo ani nebolo v priebehu konania sporné. Skutočnosti, že žalobca doklady súvisiace s daným obchodným prípadom vyhotovoval na základe požiadaviek žalovaného 1/, nasvedčuje aj obsah mailovej správy žalobcu zo dňa 19.6.2013 na č.l. 52 súdneho spisu, ktorou žalobca zaslal faktúru štatutárnemu zástupcovi žalovaného 1/ s tým, že text doplnia podľa potreby štatutárneho zástupcu žalovaného 1/, v nadväznosti na čo odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2005 pod sp. zn. Obdo V 53/2003 (R 48/2005), podľa ktorého „Samo personálne prepojenie obchodných spoločnosti nie je protiprávne. Správanie týchto osôb však

musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom.“ Za podstatnú odvolací súd považuje aj skutočnosť, že žalovaný 1/ tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako ani v odvolacom konaní žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil samotné vykonanie diela spočívajúceho v zhotovení oplotenia a brány, neboli z jeho strany uplatnené žiadne námietky k uplatňovanej cene diela predstavujúcej po čiastočnom späťvzatí žaloby sumu 1.550,60 eura a ani žiadne námietky týkajúce sa kvality vykonaného diela, ktoré by prípadne mohli zakladať existenciu reklamačných nárokov spôsobilých mať vplyv na výšku ceny diela.

23. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej žalovaným 1/ až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd zastáva názor, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 1.500,60 eura bez príslušenstva priznaný žalobcovi voči žalovanému 1/ predmetným odvolaním dotknutým rozsudkom nie je voči žalovanému 1/ premlčaný, nakoľko podľa dokladov tvoriacich súčasť spisu ide o plnenie zo zmluvy o dielo medzi dvomi podnikateľskými subjektmi s dátumom dodania 12.6.2013, pričom žalobca svoj nárok voči žalovanému 1/ uplatnil žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 9.11.2016, t.j. v rámci plynutia štvorročnej premlčacej doby v zmysle , a to vo výške 2.064,- eur s príslušenstvom, ktorú v priebehu konania znížil na sumu 1.500,60 eura bez príslušenstva, pričom je nutné uviesť, že právnym titulom povinnosti plniť nie je faktúra ako účtovný a daňový doklad, ale právny titul plnenia je vždy determinovaný právom a naň nadväzujúcim nárokom vyplývajúcim z príslušných ustanovení hmotného práva (v danom prípade zmluva o dielo podľa príslušných ustanovení ).

24. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný 1/ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutkovo a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu, z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne rozhodol po právnej stránke. Rozsudok je náležitým spôsobom odôvodnený, súd prvej inštancie v ňom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 1/ v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v odvolaním dotknutom meritórnom výroku vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku I. v zmysle ako vo výroku vecne správny potvrdil.

26. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

29. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolania žalovaného 1/ vo vzťahu k výroku IV. o náhrade trov konania a vecnú nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že výrokom III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie sumy 563,40 eura spolu s príslušenstvom, a to na základe čiastočného späťvzatia žaloby vyplývajúceho z podania žalobcu zo dňa 29.4.2018 bez uvedenia jednoznačného dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, t.j. bez uvedenia dôvodu, ktorý by mal pôvod v správaní a konaní žalovaného 1/, v dôsledku čoho z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny 563,40 eura žalobca, čo predstavuje procesný neúspech žalobcu v tejto časti a z toho dôvodu súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na daný prípad ustanovenie , v zmysle ktorého výrokom IV. napadnutého rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzajúc z predmetu sporu v celkovej sume istiny 2.064,- eur potom úspech žalobcu v časti istiny 1.500,60 eura predstavuje 72,70% a úspech žalovaného 1/ v časti istiny 563,40 eura predstavuje 27,30%, v dôsledku

čoho žalobcovi, ktorý mal v spore prevažný úspech, vznikol nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 45,40% (72,70% - 27,30%).

30. Nakoľko v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého výroku IV. rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV. v súlade s ustanovením tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 45,40%.

31. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. V danom prípade mal v odvolacom konaní vo vzťahu k meritu sporu plný úspech žalobca, v dôsledku čoho odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

34. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).