Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28CbZm-3-2017.pdf
PDF · 68.84 KB
Case nature
Area
Subarea
28CbZm/3/2017
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I. XXX, proti žalovanému: F.. S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., o zaplatenie zmenkovej sumy 6.200 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 21.07.2016 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni zmenkovú sumu vo výške 6.200 eur s úrokmi vo výške 3.424 eur (spolu čiastku vo výške 9.624 eur) a náhradu trov konania z dôvodu neuhradenia zmenky zo dňa 15.08.2012.
2. Súd výzvou zo dňa 26.08.2016 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 577 eur s poučením, že pokiaľ nebude súdny poplatok zaplatený v stanovenej desaťdňovej lehote, súd konanie zastaví podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“). Žalobkyni bola výzva doručená dňa 13.10.2016.
3. Súd po preskúmaní spisu zistil, že vyrubený súdny poplatok nebol v stanovenej lehote zaplatený.
4. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.
5. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
6. Podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny poplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa odseku 2. Prvoinštančný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku aj vtedy, ak bolo konanie prerušené podľa osobitného predpisu a správca v ňom pokračuje namiesto poplatníka.
7. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a).
8. Žalobkyňa v stanovenej lehote súdny poplatok za žalobu nezaplatila, preto súd konanie na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.
9. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
11. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú bolo konanie zastavené. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP.
13. Ak úspešnej strane sporu alebo strane, ktorá procesne nezavinila zastavenie konania, preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)
14. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Použitie tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná.
15. Ustanovenie § 262 ods. 1 CSP výslovne určuje povinnosť rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (v danom prípade uznesenie o zastavení konania). Pokiaľ ide o fázu konania, v ktorej sa predmetný spor aktuálne nachádza, je zrejmé, že žalovaný sa o spore dozvie až na základe doručenia žaloby. Až po jej doručení môže začať vyvíjať činnosť, pri ktorej mu môžu vzniknúť náklady spojené so súdnym konaním. Preto pokiaľ dôjde k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému, nie je namieste, aby súd priznával žalovanému nejaké trovy konania, aj keby bolo možné konštatovať procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania, pretože žalovaný o danom spore nemá vedomosť a teda mu nemajú ani aké trovy vzniknúť. Jediným prípadom, kedy je relevantné riešiť náhradu trov konania v spore, v ktorom došlo k späťvzatiu žaloby pred jej doručením žalovanému je stav, keď žalobca podá žalobu dôvodne a k jej späťvzatiu dôjde na základe následného správania, resp. na základe okolností na strane žalovaného (napr. žalovaný uhradí žalovanú sumu žalobcovi až po podaní žaloby na súd).
16. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania (čl. 17 CSP) a zásadu zbytočného nezaťažovania strán sporu (čl. 17 CSP) nie je v danom prípade ani potrebné, aby sa žalovaný o začínajúcom spore dozvedal, nakoľko k jeho skončeniu došlo skôr, ako mu bola doručená samotná žaloba.
17. Vyššie uvedené skutočnosti predstavujú podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné (§ 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.).