Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/87/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: U.. I. J., E. XX.XX.XXXX, I. A. XX, Ž. zastúpený ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s.r.o., Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, IČO : 47 245 841, proti žalovanému: MAX - TUNING, s.r.o. so sídlom Okánikova 3261/2, Bratislava, IČO: 35 835 079 zastúpený JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, Guothova 20, Bratislava o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.mája 2020 č.k.16C/5/2020-150, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému vypratania nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, Katastrálny odbor, okres Bratislava I, obec BA-m.č. Staré Mesto, k.ú. S. A. a to pozemok parcela č. XXXX - záhrada vo výmere 367 m2, pozemok parcela č. 3966 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 518 m2, stavba súpisné číslo XXXX rodinný dom postavený na pozemku parcela č. XXXX ( ďalej len „ nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX“). Zároveň rozhodol, že priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 20.08.2006 právny predchodca žalobcu I. J., S.. E.. XXXX ( ďalej len „I. J. S..“. ) ako prenajímateľ uzatvoril so žalovaným ako nájomcom podľa a nasl. nájomnú zmluvu predmetom ktorej bol nájom nehnuteľnosti, ktorých prenajímateľ (I. J. S..) bol výlučným vlastníkom v podiele 1/1, nachádzajúcej sa na ulici Z. K.C. Č.. X K. I., katastrálne územie I. S. A., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok parcela č. XXXX - záhrada o výmere 367 m2, pozemok parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 518 m2 a stavba súpisné číslo XXXXX - dom postavený na parcele č. XXXX. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú na 10 rokov počnúc dňom 01.01.2007. Prenajímateľ uzatvoril nájomnú zmluvu v zastúpení W. D.inovou a to na základe plnej moci zo dňa 06.04.2005. V tom čase vlastník nehnuteľností I. J. S.., udelil W. D. dňa 06.04.2005 generálnu plnú moc na jeho zastupovanie počas jeho neprítomnosti vo všetkých právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho osobnú prítomnosť, splnomocnil ju, aby v jeho mene podpisovala všetky listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis, aby v jeho mene vykonávala platby v peňažných ústavoch, vyberala finančné prostriedky zo všetkých jeho účtov nachádzajúcich sa v ktoromkoľvek peňažnom ústave ako aj v jeho mene preberala finančné prostriedky a listové zásielky ako aj uhrádzala nevyhnutné osobné náklady. Pravosť podpisu I. J., S.. na generálnej plnej moci bol úradne overený notárom. I. J. S.. písomne

dňa 22.06.2007 odvolal plnomocenstvo, ktoré udelil dňa 06.04.2005 W. D. a túto zároveň vyzval, aby mu obratom vrátila originál uvedeného plnomocenstva bezodkladne po doručení tohto listu a zároveň, aby v jeho mene ďalej nekonala. Pravosť podpisu I. J., st. na odvolaní plnomocenstva bol dňa 25.06.2007 úradne overený notárom. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. Staré Mesto, katastrálne územie S. A., vyplýva, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela registra "C" číslo XXXX vo výmere 367 m2, záhrada, číslo XXXX vo výmere 518 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX- rodinný dom postavený na parcele XXXX, je žalobca v podiele 2/3 a W. D. v podiele 1/3. Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam darom K.-XXXXX/XX zo dňa 30.10.2006 a W. D. nadobudla spoluvlastnícky podiel titulom darovacej zmluvy K.-XXXX/XXXX zo dňa 03.05.2018.

1.1.1. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalovaný listom zo dňa 21.08.2019 oznámil žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi prenajatej nehnuteľnosti, že i naďalej má záujem prenajať nehnuteľnosti na ul. Z. K. Č.. X zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie Bratislava - Staré Mesto a to za podmienok, ktoré sú zakotvené v nájomnej zmluve. Oznámenie žalovaného bolo doručené žalobcovi ako doporučená listová zásielka. Žalobca listom zo dňa 21.10.2019 oznámil žalovanému, že v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006 uzatvorenej pôvodným vlastníkom I. J. S.. sa nájomný pomer vrátane opcie v zmysle čl. III. Nájomnej zmluvy končí 01.01.2020. Na predĺžení nájomnej zmluvy nemá záujem a žiadal, aby žalovaný predmet nájmu vypratal a protokolárne mu ako väčšinovému spoluvlastníkovi odovzdal dňa 02.01.2020. Žalovaný listom zo dňa 11.11.2019 oznámil žalobcovi, že mu bolo doručené oznámenie, stanovisko k zmluve o nájme, ktoré však nie je možné akceptovať, nakoľko žalobca je iba podielový spoluvlastník a k úkonom, ku ktorým žalovaného vyzval, je potrebný i súhlas druhého podielového spoluvlastníka. Oznámil, že vzhľadom na ustanovenie písomný prejav vôle žalobcu nie je možné akceptovať. Žalobca listom zo dňa 20.11.2019 oznámil žalovanému, že nájomný pomer na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006 bol dohodnutý na dobu určitú a tento končí dňom 01.01.2020. Uviedol, že už žalovanému oznámil, že nemá záujem na predĺžení nájomnej zmluvy a žiada, aby mu žalovaný predmet nájmu odovzdal dňa 02.01.2020. Právny vzťah z nájomnej zmluvy zaniká uplynutím času, na ktorý bol dojednaný a žalobca nemá záujem uzatvoriť novú nájomnú zmluvu. Zotrvanie po uplynutí doby nájmu v predmete nájmu bude bez právneho titulu a predmet nájmu bude žalovaný užívať nezákonne. Žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -93 zo dňa 04.04.2013, ktorým v sporovej veci žalobcu MAX-TUNING, s.r.o. (v prejednávanej veci žalovaný) proti žalovanému 1./e VLVK, s.r.o., 2./ U.. I. J. (v prejednávanej veci žalobca), 3./ W. I. (v súčasnosti D.) o určenie odporovateľnosti právnych úkonov žalobu žalobcu voči žalovanému 2./ a 3./ zamietol. V konaní sa právny predchodca žalobcu MAX-TUNING, s.r.o. (D., S..X..F..) domáhal určenia, že nájomná zmluva uzatvorená medzi I. J. S.., a žalovaným 1./ zo dňa 31.12.2005, predmetom ktorej bol nájom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 4110 je voči žalobcovi právne neúčinná a že darovacia zmluva uzatvorená medzi I. J. S.. a žalovaným 2./ zo dňa 30.10.2006, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/3 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná a určenia, že darovacia zmluva uzatvorená medzi I. J. S.. a žalovaným 3./ zo dňa 30.10.2006 predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd žalobu voči žalovanému 2./, 3./ zamietol, keď dospel k záveru, že vo veci nebol splnený jeden zo základných predpokladov účinnej odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý by zakladal nárok žalobcu na odporovanie právnemu úkonu (uzavretej darovacej zmluvy) a to ten, že uzatvorením darovacej zmluvy bol žalobca ako veriteľ dlžníka aspoň čiastočne ukrátený. I. J. S.., písomne dňa 15.06.2010 odvolal plnomocenstvo zo dňa 25.01.2008 udelené právnemu zástupcovi JUDr. Ľubomír Hnát, advokát na jeho zastupovanie v právnej veci o vrátenie daru proti žalovanému U.. I. J., veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Plnomocenstvo odvolal v celom rozsahu s účinnosťou odo dňa doručenia toho odvolania. Pravosť podpisu I. J., S.. na odvolaní plnomocenstva bol dňa 17.06.2010 úradne overený notárom.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , ustanoveniami , , keď poukázal nato, že žalobca sa voči žalovanému domáhal vypratanie nehnuteľnosti, ktorú žalovaný užíva ako nájomca na základe nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006. Žalobca sa voči žalovanému domáhal ochrany proti neoprávneným zásahom do jeho vlastníckeho práva v zmysle ustanovenia . Základnou podmienkou úspechu vo veci ochrany vlastníckeho práva je preukázanie vlastníckeho práva (aktívna legitimácia). Preukázanie vlastníckeho práva však nie je preukázaním opodstatnenosti

nároku na ochranu vlastníckeho práva, keď k ďalšej podmienke úspechu vo veci ochrany vlastníckeho práva je preukázanie, že žalovaný predmet vlastníckeho práva neoprávnene zadržuje respektíve užíva neoprávnene. Žalobca je povinný preukázať, že mu žalovaný neoprávnene vec aj ku dňu rozhodovania súdu zadržiava. Inak povedené aktívnu legitimáciu má vlastník protiprávne zadržiavanej veci, pričom vec sa nenachádza v jeho faktickej moci a zadržiavanie veci niekým iným je porušením jeho subjektívneho vlastníckeho práva. Základným predpokladom úspešnosti vlastníckej žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Pasívnu legitimáciu má ten, kto má spornú vec fakticky vo svojej moci a hoci ju môže vydať, neprávom to však odopiera urobiť. Žalovaný sa v konaní môže brániť tým, že žalobca nie je vlastníkom veci alebo že právom odopiera vydanie veci. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je teda tiež okolnosť, že žalovaný má spornú vec ku dňu podania žaloby neoprávnene u seba.

1.3. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že žalobca je spoluvlastníkom podielu 2/3 predmetnej nehnuteľnosti, nehnuteľnosti, ktorej vypratania sa domáha, čo vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre okres Bratislava I, obec Bratislava - m.č. Staré Mesto, katastrálne územie S. A., vyplýva, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti parcela registra "C" číslo XXXX vo výmere 367 m2, záhrada, číslo XXXX vo výmere 518 m2 zastavaná plocha a nádvorie a stavba súpisné číslo XXXX- rodinný dom postavený na parcele XXXX. Súd námietku žalovaného, že žalobca nebol účastníkom zmluvného vzťahu, nájomnej zmluvy považoval za irelevantnú. Nájomnú zmluvu ako prenajímateľ uzatvoril právny predchodca žalobcu I. J. S... Z listu vlastníctva č. XXXX nepochybne vyplýva, že žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel 2/3 k predmetným nehnuteľnostiam titulom daru K.-XXXXX/XX z 30.10.2006 a je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s námietkou žalovaného, že žalobu je nutné zamietnuť z dôvodu, že žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podal len jeden z podielových spoluvlastníkov. Žalobca ako podielový spoluvlastník je oprávnený domáhať sa ochrany svojho vlastníctva. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, pričom podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (zo súdnej praxe č. 66/2007), podľa ktorého právo na podanie žaloby má aj len jeden z podielových spoluvlastníkov veci, o ochranu ktorej ide. Žalobca (podielový spoluvlastník) sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva proti tretej osobe, ktorá nie je spoluvlastníkom, nedomáha sa úpravy užívania spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi navzájom. Súd tiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , podľa ktorého každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového spoluvlastníka) je oprávnený podať žalobu podľa a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti. Nie je rozhodujúce, či je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú spoločnú vec užívať. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Prvoinštančný súd tiež nepovažoval za relevantné tvrdenie žalovaného, že súd má žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je splnená podmienka účasti všetkých podielových spoluvlastníkov poukazujúc na ustanovenie , tvrdiac, že v prípade podielového spoluvlastníctva obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú a teda, že ide o nútené spoločenstvo. V prejednávanej veci ako súd už uviedol, právo na podanie žaloby o vypratanie má aj len jeden zo spoluvlastníkov veci v súvislosti s ktorou o ochranu vlastníckeho práva ide. V prejednávanej veci nejde o nútené spoločenstvo. Prvoinštančný súd teda mal zato, že žalobca v tomto konaní preukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o ochranu vlastníckeho práva, o vypratanie nehnuteľností a má práva a povinnosti v súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou, nehnuteľnosťou, ktorej vypratania sa domáha ako jeden z podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti.

1.4. Druhým základným predpokladom úspešnosti žaloby o ochranu vlastníckeho práva, o vypratanie nehnuteľnosti je, že žalovaný, teda ten kto vec zadržuje či užíva, vec užíva neoprávnene a odmieta ju vydať vlastníkovi. Zákon zabezpečuje ochranu vlastníckeho práva, ktorého obsahom je oprávnenie vlastníka predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s nimi pomocou vlastníckych žalôb. Žaloba na vydanie veci (vindikačná) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci. Žalobca, vlastník veci, ktorej sa žaloba týka musí preukázať, že vec sa nachádza vo faktickej moci inej osoby, ktorá predmetnú vec zadržiava protiprávne a odmieta ju vydať. Súd prvej inštancie mal zato, že táto podmienka v prejednávanej veci splnená nebola, keď žalobca nepreukázal, že žalovaný nehnuteľnosť užíva neoprávnene teda že nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu. Žalobca tvrdil, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou zo dňa 20.08.2006 skončil dňom 01.01.2020. Žalobca na túto skutočnosť žalovaného upozornil listom zo dňa 21.10.2019 a

zároveň žalovanému oznámil, že nemá záujem na predlžení nájomnej zmluvy a požiadal o odovzdanie nehnuteľností k 02.01.2020. Podľa žalobcu žalovaný predmet nájmu užíva bez právneho titulu, keď nehnuteľnosti užíva po uplynutí nájomnej doby a tým, že nehnuteľnosti odmieta vypratať a odovzdať žalobcovi, neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva a tým ho obmedzuje pri výkone jeho vlastníctva. Žalovaný sa s tvrdením žalobcu, že nehnuteľnosti užíva neoprávnene nestotožnil, tvrdiac, že nehnuteľnosti užíva na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2006. Nájomný vzťah naďalej trvá, keď žalovaný si listom zo dňa 21.08.2019 uplatnil podľa článku III nájomnej zmluvy opciu na predĺženie nájmu o ďalšie tri roky. Podľa článku III nájomnej zmluvy zo dňa 20.08.2006 zmluva sa uzatvára na dobu určitú, na 10 rokov počnúc dňom 01.01.2007. Nájomca a prenajímateľ sa dohodli na práve opakovanej opcie predĺženia doby nájmu v prospech nájomcu. Právo opakovanej opcie sa naplní ak nájomca v lehote 3 mesiacov pred ukončením doby nájmu písomne oznámi, že využíva svoje právo opakovanej opcie podľa tohto článku prenajímateľovi. Týmto sa doba nájmu mení a predlžuje sa o dobu uvedenú, v tej ktorej opakovanej opcii, nie však o dobu dlhšiu než tri roky. Medzi stranami nebolo sporné, že nájomná zmluva bola uzavretá dňa 20.08.2006 a to na dobu určitú 10 rokov počnúc dňom 01.01.2007. K skončeniu nájmu malo dôjsť dňa 01.01.2017. Na základe opcie podľa článku III uplatnenej žalovaným ako nájomcom sa doba trvania nájomnej zmluvy predĺžila o tri roky t.j. do 01.01.2020. Žalovaný listom zo dňa 21.08.2019 oznámil žalobcovi, že má i naďalej záujem prenajímať si predmetné nehnuteľnosti za podmienok uvedených v nájomnej zmluve. Žalovaný teda v zmluve v stanovenej lehote 3 mesiace pred ukončením doby nájmu písomne oznámil prenajímateľovi, že využíva svoje právo opakovanej opcie. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmysle článku III. Nájomnej zmluvy, keď žalovaný ako nájomca si u prenajímateľa uplatnil riadne právo opcie, nakoľko písomne oznámil žalobcovi ako prenajímateľovi včas teda 3 mesiace pred skončením nájmu, že má naďalej záujem o prenájom nehnuteľností, sa nájom nehnuteľností/doba trvania nájomnej zmluvy predĺžil o tri roky t.j. do 01.01.2023.

1.5. Žalobca mal za to, že uplatnená opcia žalovaným, listom zo dňa 21.08.2019 je právne irelevantná z dôvodu, že ako právny úkon je s poukazom na ustanovenie neplatná. Dôvod neplatnosti má podľa žalobcu spočívať v určitosti, pričom však žalobca sa k uvedenému bližšie nevyjadril. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie a nato, že žalobca tvrdenie o neplatnosti právneho úkonu, oznámenia žalovaného zo dňa 21.08.2019, nevysvetlil a ani neuviedol v čom má neplatnosť oznámenia žalovaného spočívať. Žalovaný v oznámení zo dňa 21.08.2019 žalobcovi oznámil, že má záujem i naďalej si prenajímať nehnuteľnosti na ul. Z. K. Č.. X, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie I. S. Mesto a to za podmienok, ktoré sú zakotvené v zmluve. Podľa názoru súdu bez ďalšieho nie je možné posúdiť oznámenie žalovaného zo dňa 21.08.2019 ako neplatný právny úkon podľa , keď tento bol uskutočnený písomne, zrozumiteľne, z jeho obsahu je zrejmé čo ním žalovaný ako nájomca sledoval a je dostatočne určitý. Z článku III Nájomnej zmluvy je zrejmé, že okrem dohody zmluvných strán o písomnej forme oznámenia, ktorá bola naplnená, si zmluvné strany iné náležitosti nedohodli a nepodmienili platnosť oznámenia vopred stanovenými podmienkami či stanoveným obsahom. Žalobca tiež tvrdil, že uplatnená opcia je právne irelevantná z dôvodu, že článok III Nájomnej zmluvy stanovuje možnosť opcie, na základe ktorej je možné pôvodnú dobu nájmu predĺžiť však maximálne o dobu 3 rokov. Podľa žalobcu nie je možné akceptovať stanovisko žalovaného, že opciu možno opakovať a teda takýmto spôsobom stanoviť dobu nájmu bez obmedzenia. Súd sa nestotožnil ani s týmto tvrdením žalobcu, nakoľko uvedené zo znenia článku III Nájomnej zmluvy nevyplýva. Práve naopak zo znenia článku III vyplýva, že zmluvné strany opakované predĺženie pôvodnej doby nájmu pripúšťali a s možnosťou opakovaného uplatnenia opcie nájomcom (žalovaným) počítali, keď priamo v článku III, posledná veta uviedli, že týmto sa doba nájmu mení a predlžuje sa o dobu uvedenú, v tej ktorej opakovanej opcii, nie však o dobu dlhšiu než tri roky.

1.6. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že Nájomná zmluva sa javí ako absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že je podpísaná za prenajímateľa neoprávnenou osobou, ktorá svoj mandát síce preukazuje generálnou plnou mocou zo dňa 06.04.2005, ale táto plná moc splnomocnenca neoprávňovala na uzatvorenie žiadnej zmluvy a to ani zmluvy nájomnej súd prvej inštancie uviedol, že sa ani v tomto prípade s tvrdením žalobcu nestotožnil. Poukázal na ustanovenia , , , , , a nato, že fyzické osoby a právnické osoby môžu konať osobne, vo vlastnom mene alebo prostredníctvom zástupcu. Zastúpenie umožňuje, aby za fyzickú osobu konal niekto iný pričom však právne následky sú rovnaké ako keby zastúpený konal sám. Zastúpenie, ktoré nevzniká zo zákona je zastúpením dobrovoľným a vzniká na základe dohody o plnomocenstve. Plnomocenstvo

je jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah zástupcovho oprávnenia. Splnomocnenie môže byť všeobecné (generálne), špeciálne (obmedzené) a osobitné (individuálne). Všeobecné (generálne) plnomocenstvo splnomocňuje zástupcu na všetky právne úkony s výnimkou, na ktoré zákon vyžaduje osobitné plnomocenstvo a s výnimkou, pri ktorých zastúpenie nie je možné (zákonné zastúpenie). Pôvodný vlastník nehnuteľností, nehnuteľností, ktorých sa nájomná zmluva týkala I. J. S.., splnomocnil W. D. písomne dňa 06.04.2005 na svoje zastupovanie počas jeho neprítomnosti vo všetkých právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho osobnú prítomnosť, aby v jeho mene podpisovala všetky listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis, aby v jeho mene vykonávala platby v peňažných ústavoch, vyberala finančné prostriedky zo všetkých jeho účtov nachádzajúcich sa v ktoromkoľvek peňažnom ústave ako aj v jeho mene preberala finančné prostriedky a listové zásielky ako aj uhrádzala nevyhnutné osobné náklady. Pravosť podpisu I. J., S.. na generálnej plnej moci bol úradne overený notárom. Z formulácie plnomocenstva označeného ako generálna plná moc vyplýva, že išlo o plnomocenstvo všeobecné bez akéhokoľvek obmedzenia. Zo žiadnych zákonných ustanovení nevyplýva, že v prípade uzavretia nájomnej zmluvy sa vyžaduje osobitné plnomocenstvo a teda pokiaľ splnomocniteľ I. J. S.. písomne splnomocnil splnomocnenca W. D. generálnym plnomocenstvom na podpisovanie všetkých listín vyhotovených pri právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho podpis bola W. D. splnomocnená riadne a bola oprávnená na všetky právne úkony a teda aj na uzavretie nájomnej zmluvy v mene prenajímateľa, vlastníka nehnuteľností. Plnomocenstvo I. J., narodený XXXX udelené dňa 06.04.2005 písomne odvolal dňa 22.06.2007. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 20.08.2006.

1.7. K namietanej platnosti Nájomnej zmluvy žalobcom z dôvodu, že v nájomnej zmluve nebol určený a vymedzený účel nájmu súd poukazuje na ustanovenia , z ktorých neuvedenie účelu nájmu nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy. S poukazom na ustanovenia nájomná zmluva je zmluva, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi určitú vec, aby ju dočasne užíval a to za dohodnuté nájomné. Na vznik platnej nájomnej zmluvy podľa a nasl. sa vyžaduje dohoda o predmete nájmu a o odplate za užívanie veci teda dohoda o nájomnom a jeho výške. Nájomná zmluva môže obsahovať okrem podstatných náležitostí i ďalšie iné náležitosti a to napríklad účel nájmu. Pokiaľ však zmluvné strany v písomne vypracovanej nájomnej zmluve neurčili účel nájmu resp. tento v nájomnej zmluve neuviedli nemá to za následok neplatnosť nájomnej zmluvy, nakoľko nejde o podstatnú náležitosť ale o možnú dohodu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci nešlo o nájomnú zmluvu týkajúcu sa nebytových priestorov a teda nie možné na posúdenie neplatnosti nájomnej zmluvy vztiahnuť ustanovenia o nájme a podnájme nebytových priestorov, konkrétne , podľa ktorého ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa teda nemá písomnú formu a neobsahuje predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas na ktorý sa nájom uzaviera, je neplatná.

1.8. Prvoinštančný súd poukázal tiež nato, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. V prípade, že strana sporu si nesplní povinnosť tvrdenia platí, že neuniesla bremeno tvrdenia. Strany sporu musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že žalovaný užíva nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobca domáhal neoprávnene, keď v konaní mal súd za preukázané, že predmetné nehnuteľnosti žalovaný ako nájomca užíva na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 20.08.2006 s tým, že v súlade s článkom III sa dohodnutá doba nájmu predĺžila do 01.01.2023. Sumarizáciou uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu zamietol.

1.9. Záverom vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie odôvodnil, prečo dokazovanie výsluchom strán sporu, dokazovanie výsluchom žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného W. D. nevykoná. Výsluch žalobcu navrhol žalobca a výsluch W. D. ako svedka navrhol žalovaný. Súd vykonanie tohto dokazovania považoval za nadbytočné a nehospodárne. Výsluch žalobcu ako strany sporu žalobca odôvodnil len tým, že jeho vykonaním sa majú preukázať skutkové okolnosti. Žalobca však neuviedol na preukázanie, ktorých konkrétnych, medzi stranami sporných skutočností by mal byť výsluch žalobcu

vykonaný a potrebný. Podľa súd môže nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo ak ich nemožno preukázať inak. Žalobca však neodôvodnil vykonanie tohto dokazovania v zmysle uvedeného, neuviedol, ktoré sporné skutočnosti by mali byť jeho výsluchom preukázané a teda ani nebolo zrejmé, že by tieto prípadne tvrdené skutočnosti nebolo možné preukázať inak. Výsluch W. D. bol navrhnutý žalovaným na preukázanie, že k dohode spoluvlastníkov o spoločnej veci nedošlo. Skutočnosť, že k dohode spoluvlastníkov nehnuteľnosti nedošlo nebolo spornou skutočnosťou a zároveň ani relevantnou vo vzťahu k prejednávanej veci. Ako už súd uviedol, dohoda spoluvlastníkov na uplatnenie práva žalobcu na ochranu vlastníckeho práva jedného zo spoluvlastníkov, nie je nutná a žalobca ani netvrdil, že by dohoda bola uzatvorená. Súd na viac poukazuje i na tú skutočnosť, že výsluch menovanej by mohol byť vykonaný len ako výsluch strany sporu a nie ako svedka, nakoľko menovaná je štatutárnym zástupcom žalovaného. Výsluch strany sporu je len podporným dôkazom, ktorý súd môže vykonať ak by tvrdené skutočnosti nemohli byť preukázané inak, o čo však v tomto prípade nešlo. Výsluch strán sporu súd teda nepovažoval za potrebný.

1.10. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa , teda podľa úspechu žalovaného v spore a priznal plne úspešnému žalovanému v konaní voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady trov konania súd podľa rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa , , keď mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces keďže rozsudok je nepresvedčivý, nepreskúmateľný. Žalobca žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch zrušil a vec vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. aby rozsudok súdu zmenil a žalobcovi priznal nárok uplatnený žalobou.

2.1. Žalobca poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, keď nesúhlasil so záverom súdu, že nepreukázal, že žalovaný nehnuteľnosť užíva neoprávnene, teda že nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu. Žalobca poukázal na absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že bola uzavretá neoprávnenou osobou, ktorá nebola splnomocnená na tento úkon. K nájomnej zmluve je pripojená listina nazvaná ako ,,Generálna plná moc“, datovaná dňa 6.4.2005, kde I. J., E.. XXXX, bytom K. Ž. dáva W. D. bytom v I. (bez bližšieho určenia jej adresy), keď podpis I. J. S.. je úradne osvedčený na notárskom úrade v Žiline. Z obsahu uvedeného plnomocenstva vyplýva, že generálna plná moc je udelená splnomocniteľom len v prípade neprítomnosti splnomocniteľa vo všetkých právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho osobnú prítomnosť, aby v jeho mene podpisovala všetky listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis. Z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že I. J. S.. nesplnomocnil pani D. na uzavretie zmluvy (akejkoľvek), ale splnomocnil ju len na to, aby v jeho mene podpisovala listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis. Takáto formulácia je neurčitá, pretože pripúšťa rôzne výklady. Uzavretie zmluvy (oferta a akceptácia) je prejavom vôle zmluvnej strany (slobodnej, vážnej, zrozumiteľnej), pričom podpis na zmluve je len formálnou náležitosťou zmluvy, ktorá má osvedčiť vyjadrenie tejto slobodnej, vážnej a zrozumiteľnej vôle zmluvných strán. Pani D. bola síce splnomocnená na podpisovanie listín vyhotovených pri právnych úkonoch a vyžadujúcich si Z. I. J., S.., ale nebola splnomocnená na to, aby v mene I. J. S.. uzatvárala akékoľvek zmluvy a teda ani túto konkrétnu nájomnú zmluvu. Pani D. bola splnomocnená na podpisovanie listín len počas neprítomnosti splnomocniteľa, čo samo o sebe je neurčitá formulácia, keďže nie je zrejmé o akú neprítomnosť sa u splnomocniteľa malo jednať. V prípade, že by I. J. S.. chcel prejaviť vôľu, aby ho pani D. vždy a za každých okolností zastupovala pri všetkých právnych úkonoch a aj uzatvárala zmluvy, nemohol by v plnomocenstve uviesť ,,počas mojej neprítomnosti“. Z tohto znenia je zrejmé, že I. J. S.. časovo obmedzil ,,generálnu plnú moc“ na čas jeho neprítomnosti, čo je absolútne neurčitým právnym úkonom a z tohto dôvodu aj absolútne neplatným. O to viac, ak ide o uzatváranie zmlúv ako právnych úkonov, ktoré si vyžadujú prejav jeho vôle v konkrétnom čase, pričom v čase, kedy bola nájomná zmluva uzatváraná (20.8.2006), pán I. J., S.. bol prítomný, respektíve nebol neprítomný a teda jedine on bol oprávnený nájomnú zmluvu dňa 20.8.2006 uzatvoriť. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že plnomocenstvo udelené na čas ,,počas mojej neprítomnosti“ je pre konkrétny právny úkon - uzavretie nájomnej zmluvy nepoužiteľné a nájomná zmluva je uzavretá a podpísaná neoprávnenou osobou, nie vlastníkom nehnuteľností, čo túto zmluvu robí absolútne neplatným právnym úkonom. S poukazom na uvedené skutočnosti je názor súdu, že ,,z formulácie plnomocenstva označeného ako generálna plná

moc vyplýva, že išlo o plnomocenstvo všeobecné bez akéhokoľvek obmedzenia,“ absolútne nesprávny. Plnomocenstvo je totiž obmedzené nielen rozsahom - len na podpisovanie listín, ale aj časovo - ,,počas mojej neprítomnosti“.

2.2. Žalobca ďalej namietal, že o tom, že nemohlo ísť o slobodný a vážne mienený prejav vôle pána J. S.., svedčí aj obsah nájomnej zmluvy, ktorá je uzavretá podľa úvahy súdu tak, že užívať tento majetok bude môcť donekonečna len a len nájomca, ktorý má údajne právo opakovanej opcie po skončení nájmu, zakaždým na ďalšie tri roky. Žiaden vlastník nehnuteľností by takúto zmluvu dobrovoľne neuzavrel, pretože táto zmluva obsah jeho vlastníckeho práva anuluje a to až dovtedy, kým to tak bude chcieť nájomca. Je potrebné si uvedomiť v súvislosti so všetkými skutkovými okolnosťami, že W. D., už v čase, kedy nájomnú zmluvu podpísala, sledovala výlučne vlastný záujem a týmto si zabezpečila to, že nech by sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti ktokoľvek (spoluvlastníctvo nehnuteľností predpokladala vzhľadom na rodinné väzby), de facto jedine ona a jej manžel, ako spoločníci a konatelia žalovaného, budú uvedenú nehnuteľnosť bez obmedzenia a dokedy oni budú chcieť, užívať. Prenajímateľ nemá žiadnu možnosť jednostranne ukončiť túto zmluvu bez ingerencie nájomcu, nájomca túto možnosť samozrejme má - čl. IV písm. b) - výpoveďou.

2.3. Žalobca namietal aj na ďalší dôvod absolútnej neplatnosti zmluvy, keďže v zmluve nie je určený a vymedzený účel nájmu, keď poukázal na čl. II, čl. IV v bod c) Zmluvy. V tomto prípade sú predmetom nájmu pozemky a rodinný dom postavený na parcele č. XXXX. Spoločnosť MAX-TUNING, s.r.o. užíva tieto nehnuteľnosti na prevádzkovanie pohostinského zariadenia - Z. L., G. Z., teda z rodinného domu určeného na bývanie, spravili nebytový priestor, určený na vykonávanie podnikateľských činností, čo nevylučuje ani použitie ustanovení o nájme nebytových priestorov, na ktoré súd poukazuje v bode 15.2. rozhodnutia.

2.4. Taktiež sa súd nesprávne a arbitrárne vysporiadal s jeho námietkou vo vzťahu k čl. III nájomnej zmluvy, keď formulácia čl. III zmluvy týkajúca sa uplatnenia opakovanej opcie je neurčitá. Na rozdiel od nepresvedčivej úvahy súdu, sa žalobca domnieva, že zo znenia čl. III vyplýva, že opakovaná opcia môže byť len jedna, čo vyplýva zo znenia ,,právo opakovanej opcie“. Ak by zmluvné strany chceli poukázať na možnosť uplatnenia práva viacerých opakovaných opcií, tak by to v tomto článku zmluvy takýmto spôsobom formulovali, minimálne použitím množného čísla. Ďalej z tohto ustanovenia zmluvy je zrejmé, že predĺženie doby určitej 10 rokov je možné uplatnením práva jednej opakovanej opcie, najdlhšie však na 3 roky. To znamená, že nájomnú zmluvu zo dňa 20.8.2006 je možné predĺžiť len raz a to najviac o 3 roky. Z uvedeného je zjavné, že zmluvné strany uzavreli zmluvu neurčitú a nesplnili svoje povinnosti odstrániť zo zmluvy všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov ( ). S poukazom na uvedené, je presvedčenie súdu o opakovanom predlžovaní zmluvy pochybné a nepresvedčivé, pretože čl. III pripúšťa viaceré možnosti výkladu, čo z neho robí neurčité ustanovenie zmluvy. Pokiaľ ide o oznámenie žalovaného žalobcovi zo dňa 21.8.2019, názor súdu, že ,,bez ďalšieho nie je možné posúdiť toto oznámenie žalovaného ako neplatný právny úkon podľa , keď tento bol uskutočnený písomne, zrozumiteľne, z jeho obsahu je zrejmé čo ním žalovaný ako nájomca sledoval a je dostatočne určitý“, je neudržateľný. Súd neuviedol, z čoho tento údaj o údajnom predĺžení doby nájmu vyplýva. Tento názor súdu je nepreskúmateľný a nekorešponduje so skutkovým stavom zisteným na základe vykonaného dokazovania.

2.5. Záverom vo svojom odvolaní žalobca poukázal, že v čl. III nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na spôsobe a formulácii oznámenia práva opakovanej opcie. V oznámení zo dňa 21.8.2019 pani D. ako konateľka žalovaného oznamuje žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, že ,,aj naďalej má záujem prenajímať vyššie uvedenú nehnuteľnosť, za podmienok ktoré sú zakotvené v nájomnej zmluve.“ Pani D.á teda oznamuje ďalšiemu spoluvlastníkovi, že chce prenajímať uvedené nehnuteľnosti

- čo jej umožňuje ustanovenie nájomnej zmluvy čl. VI. Pri realizácii tohto ustanovenia nájomnej zmluvy sa z nájomcu stáva prenajímateľ a tomu svedčí oznámenie pani D., že má záujem naďalej prenajímať uvedené nehnuteľnosti. Pokiaľ by toto oznámenie malo byť uplatnením práva opakovanej opcie podľa čl. III nájomnej zmluvy, tak by to tak muselo byť aj napísané - ,,využívam právo opakovanej opcie podľa čl. III zmluvy o nájme zo dňa 20.8.2006 a to na dobu.......“ Doba predĺženia nájmu musí byť v oznámení uvedená, pretože doba 3 rokov je určená len ako maximálna možná doba a bez ďalšieho nie je možné domnievať sa, že došlo k predĺženiu doby nájmu o 3 roky, dokonca ako udáva súd presný dátum do 1.1.2023. V tomto prípade súd urobil zjavne nezákonnú nadprácu a to v prospech žalovaného, na úkor práv žalobcu. Uvedené oznámenie zo dňa 21.8.2019 rozhodne nemá kvalitu oznámenia v zmysle čl. III

nájomnej zmluvy a preto toto oznámenie je vo vzťahu k predĺženiu doby nájmu irelevantné a ako právny úkon absolútne neplatné. Žalobca má plné právo žiadať vypratanie nehnuteľností, nakoľko žalovaný skutočne tieto nehnuteľnosti užíva bez právneho dôvodu, teda neoprávnene a žalobca tieto skutočnosti v konaní aj preukázal.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že dôvody, ktoré žalobca udáva sú irelevantné a rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne.

4. Žalobca nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

6. V predmetnom konaní sa žalobca ako podielový spoluvlastník v podiele 2/3 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX domáhal vlastníckou žalobou voči žalovanému v zmysle vypratania tejto nehnuteľnosti z dôvodu, že tento do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, keď užíva nehnuteľnosť bez právneho dôvodu po uplynutí dohodnutej nájomnej doby. Vzhľadom na predmet konania teda bolo potrebné posúdiť či žalobca je aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi a či jeho nárok na požadovanú ochranu je opodstatnený. Žalovaný môže mať totiž právo na užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad samým vlastníckym právom žalobcu a spôsobí, že žalobca na ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak tomu bude najmä v prípadoch, ak žalovaný vykonáva oprávnenie vyplývajúce z vecných bremien, platných zmlúv alebo z iných skutočností.

7. v ustanovení dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav ( pozri odsek 1.1.-1.1.1.), primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, citoval ustanovenia , ktoré aplikoval na prejednávaný prípad. Z ustanovení po vyriešení otázky aktívnej legitimácie žalobcu vyvodil svoje právne závery, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že žalovaný nehnuteľnosť užíva neoprávnene t.j. že nehnuteľnosť užíva bez právneho titulu. Súd prvej inštancie vyššie prijatý právny záver primerane vysvetlil keď podrobne a zrozumiteľne objasnil, prečo dôvody absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy tak ako ich uvádzal žalobca (nájomná zmluva uzavretá neoprávnenou osobou; v nájomnej zmluve nie je určený a vymedzený účel nájmu) nepovažoval za opodstatnené ( pozri odsek 1.6.-1.7.). Rovnako náležite odôvodnil svoj záver o predlžení doby nájmu keď nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu , že uplatnená opcia ako právny úkon je absolútne neplatná ( pozri odsek 1.5.). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil ( , ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje.

9. Žalobca v rámci odvolacieho konania zotrval na svojich argumentoch ako v konaní pred súdom prvej inštancie, keď namietal absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu, že bola uzavretá neoprávnenou osobou, ktorá nebola splnomocnená na tento úkon keď z obsahu plnomocenstva je zrejmé, že I. J. S.. nesplnomocnil pani D. na uzavretie zmluvy (akejkoľvek), ale splnomocnil ju len na to, aby v jeho mene podpisovala listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis a preto je takáto formulácia neurčitá. Rovnako podľa žalobcu zo znenia plnej moci je zrejmé, že I. J. st. časovo obmedzil ,,generálnu plnú moc“ na čas jeho neprítomnosti, čo je absolútne neurčitým právnym úkonom

a teda aj absolútne neplatným ( bližšie pozri odsek 2.1.). Plnomocenstvo je totiž obmedzené nielen rozsahom - len na podpisovanie listín, ale aj časovo - ,,počas mojej neprítomnosti“.

9.1. Plnomocenstvo je jednostranným právnym úkonom, ktorým splnomocniteľ prejavuje vôľu, aby splnomocnenec robil v jeho mene právne úkony v určenom rozsahu. Z toho vyplýva, že nevyhnutnou obsahovou náležitosťou plnomocenstva je jeho rozsah ( druhá veta ), ktorý rozsah musí byť vždy určitý (porovnaj ). Plná moc môže byť všeobecná (generálna), ktorá oprávňuje splnomocnenca ku všetkým právnym úkonom okrem tých, ktoré vyžadujú zvláštnu plnú moc alebo zvláštnu (špeciálnu), ktorá je obmedzená len na určitý právny úkon. Okrem prípadov, keď zákon výslovne vyžaduje špeciálnu plnú moc k určitému právnemu úkonu, je vecou splnomocniteľa, či ku každému právnemu úkonu, ktorý má byť vykonaný v jeho zastúpení, vystaví splnomocnencovi zvláštnu plnú moc, alebo či mu udelí tzv. všeobecnú plnú moc. V každom prípade musí byť z plnej moci zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenca. Rozhodujúci je preto obsah plnej moci.

9.2. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcom uvádzané dôvody nemajú za následok neplatnosť nájomnej zmluvy. Plnomocenstvo označené ako ,,Generálna plná moc“ zo dňa 6.4.2005 ( I. J. S.. týmto splnomocnil W. D. na svoje zastupovanie počas jeho neprítomnosti vo všetkých právnych úkonoch vyžadujúcich si jeho osobnú prítomnosť, aby v jeho mene podpisovala všetky listiny vyhotovené pri právnych úkonoch a vyžadujúce si jeho podpis, aby v jeho mene vykonávala platby v peňažných ústavoch, vyberala finančné prostriedky zo všetkých jeho účtov nachádzajúcich sa v ktoromkoľvek peňažnom ústave ako aj v jeho mene preberala finančné prostriedky a listové zásielky ako aj uhrádzala nevyhnutné osobné náklady ) je nielen podľa názvu ale predovšetkým podľa obsahu všeobecné ( generálne ) plnomocenstvo. Ak je totiž v plnomocenstve použitá formulácia „ ............aby ma zastupoval v mojej neprítomnosti vo všetkých právnych úkonov vyžadujúcich si moju osobnú prítomnosť......“, je potrebné považovať také plnomocenstvo za všeobecné, keďže z jeho ďalšieho textu nevyplýva žiadne obmedzenie. Samotná skutočnosť, že bola použitá formulácia „.... zastupoval počas mojej neprítomnosti ....“ resp. „...........aby podpisoval všetky listiny vyhotovené pri právnych úkonoch.....“ nemá za následok, že plnomocenstvo ako právny úkon je neurčité. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia čo ale nie je daný prípad. Judikatúra už viackrát vyložila, že vôľa účastníka vtelená do právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t. j. ak typický účastník v postavení jej adresáta môže túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu adekvátne vnímať. V praxi sa teda obsah plnomocenstva vykladá tak, ako ho mohol a musel pochopiť splnomocnenec, ktorý má konať na základe dohody so splnomocniteľom. V prípade ,,Generálnej plnej moci“ je vyjadrenie vôle I. J. S.. po jazykovej stránke zrozumiteľné, určitý je aj vecný obsah ( zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch), ktorá skutočnosť za prejavila v tom, že splnomocnenec na základe vôle splnomocniteľa uzavrel t.j. aj podpísal samotnú Nájomnú zmluvu dňa 20.8.2006. Z tejto Nájomnej zmluvy je zrejmé, že ju uzavrela za I. J. S.. jeho zástupca na základe plnej moci W. D. a preto je aj táto zákonná požiadavka splnená. Záverom odvolací súd dodáva, že rozsah plnomocenstva môže byť vymedzený aj časom trvania čo znamená, že plnomocenstvo trvá od jeho udelenia až do jeho zániku v zmysle . Samotný pojem ,,počas mojej neprítomnosti“ neurčuje ale čas trvania plnomocenstva a preto ani v tomto smere argumentácia žalobcu neobstojí.

10. Za nedôvodné odvolací súd považuje aj námietky žalobcu, že nemohlo ísť o slobodný a vážne mienený prejav vôle pána J. S.. o čom svedčí aj obsah nájomnej zmluvy, ktorá je uzavretá podľa úvahy súdu tak, že užívať tento majetok bude môcť donekonečna len a len nájomca, ktorý má údajne právo opakovanej opcie po skončení nájmu, zakaždým na ďalšie tri roky, keď prenajímateľ nemá žiadnu možnosť jednostranne ukončiť túto zmluvu bez ingerencie nájomcu a nájomca túto možnosť samozrejme má - čl. IV písm. b) - výpoveďou.

10.1. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník právneho vzťahu prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Pokiaľ ide o nedostatok slobody vôle podľa , ide o konanie pod nedovoleným nátlakom ( fyzickým, psychickým )zo strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Náležitosťou právneho úkonu je aj vážnosť vôle. Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k urobeniu právneho úkonu. Podľa ustálenej judikatúry súdov nie je právny úkon urobený vážne (skutočne) vtedy, ak je podľa okolností

zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle spájajú normy občianskeho práva. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle.

10.2. Odvolací súd zastáva názor, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nevyplýva , že právny úkon - uzavretie nájomnej zmluvy nebol zo strany I. J. S.. urobený slobodne a vážne, keď v tomto smere ani žalobca neoznačil žiadny dôkaz na preukázanie týchto skutočností. Za takýto nemožno považovať len samotné tvrdenie, ktoré nebolo ničím preukázané, že toto preukazuje samotný obsah nájomnej zmluvy ( pozri odsek 10. ), keď naviac ani tieto tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Z obsahu Nájomnej zmluvy ( čl. III ) vyplýva doba nájmu 10 rokov od 1.1.2007 s právom opakovanej opcie ( k tejto sa odvolací súd vyjadrí samostatne nižšie ) čo neznamená , že doba nájmu je neurčitá a neobstojí ani tvrdenie, že prenajímateľ nemá žiadnu možnosť jednostranne ukončiť túto zmluvu bez ingerencie nájomcu, keď v Nájomnej zmluve ( č.l. IV písm. c) ) je dohodnuté, že nájom je možné skončiť aj písomnou výpoveďou zo strany prenajímateľa v prípade podstatného porušenia zmluvných povinností nájomcom. Záverom odvolací súd k námietkam o nedostatku slobody a vážnosti vôle poukazuje aj na Záverečné ustanovenia Nájomnej zmluvy, kde je vyjadrenie zmluvných strán, že v tejto zmluve je vyjadrená ich slobodná a ničím a nikým neobmedzená vôľa a uzatvárajú ju slobodne, vážne, bez akéhokoľvek nátlaku a pocitu tiesne.

11. Vo vzťahu k dôvodu neplatnosti nájomnej zmluvy pre absenciu vymedzeného účelu nájmu ktorý dôvod žalobca namietal v odvolaní ( pozri odsek 2.3.) odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie ( bližšie odsek 15.-15.2 rozsudku súdu prvej inštancie, resp. odsek 1.7. rozsudku odvolacieho súdu ) s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak prenechá prenajímateľ nájomcovi na užívanie stavbu ako celok, nebude sa nájomná zmluva riadiť ustanoveniami o nájme a podnájme nebytových priestorov, ale všeobecnými predpismi o nájme ( a nasl.). V preskúmavanej veci predmetom nájomnej zmluvy neboli nebytové priestory, ale nehnuteľnosti a to pozemky a rodinný dom ako celok. Nešlo preto o nájom nebytových priestorov podľa a preto k platnému uzavretiu zmluvy o nájme nebolo potrebné aby bol v nájomnej zmluve určený účel nájmu v zmysle uvedeného zákona. Ak teda zmluvné strany v písomne vypracovanej nájomnej zmluve neurčili účel nájmu resp. tento v nájomnej zmluve neuviedli nemá to za následok neplatnosť nájomnej zmluvy, nakoľko nejde o podstatnú náležitosť v zmysle a nasledujúce . ( pozri tiež napr. Rozsudok NS ČR, spis. zn. , Rozsudok NS SR, spis. zn. ).

12. Žalobca záverom vo svojom odvolaní namietal rovnako ako v konaní na súde prvej inštancie, že formulácia čl. III zmluvy týkajúca sa uplatnenia opakovanej opcie je neurčitá a že z tohto ustanovenia zmluvy je zrejmé, že predĺženie doby určitej 10 rokov je možné uplatnením práva jednej opakovanej opcie, najdlhšie však na 3 roky a nie opakovane a tiež namietal, že oznámenie zo dňa 21.8.2019 o predĺžení nájmu nemá kvalitu oznámenia v zmysle čl. III nájomnej zmluvy a preto toto oznámenie je vo vzťahu k predĺženiu doby nájmu irelevantné a ako právny úkon absolútne neplatné ( pozri odsek 2.4.- 2.5.). Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie ( bližšie odsek 13.-13.2 rozsudku súdu prvej inštancie, resp. odsek 1.5. rozsudku odvolacieho súdu ) považuje v celom rozsahu námietky žalobcu za právne irelevantné.

12.1. V zmysle čl. III. Nájomnej zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú, na 10 rokov počnúc dňom 1.1.2007. Nájomca a prenajímateľ sa dohodli na práve opakovanej opcie predĺženia nájmu v prospech nájomcu. Právo opakovanej opcie sa naplní ak nájomca v lehote 3 mesiacov pred ukončením doby nájmu písomne oznámi, že využíva svoje právo opakovanej opcie podľa tohto článku prenajímateľovi. Týmto sa doba nájmu mení a predlžuje sa o dobu uvedenú v tej ktorej opcii, nie však o dobu dlhšiu než 3 roky.

12.2. Pre potreby záväzkového práva možno pod opciou rozumieť „prednostné právo”, dohodnuté v zmluve. Opcia, chápaná ako prednostné právo, musí byť v zmluve jasne určená, t. j. musí byť zjavné, čoho sa prednostné právo týka. Vo všeobecnosti sa môže opcia viazať k vzniku akéhokoľvek budúceho záväzku. Opciu si však môžu dojednať napríklad aj prenajímateľ a nájomca v nájomnej zmluve, ak

sa dohodnú povedzme na tom, že nájom dojednaný na určitý čas, bude pokračovať aj po uplynutí dohodnutej doby nájmu, za predpokladu, že si nájomca uplatní svoje prednostné právo na ďalší nájom v dohodnutej lehote. Právo, ku ktorému sa viaže opcia, môže byť uplatnené vo vopred určenom čase, resp. lehote a ustanovenia o takejto opcii sa môžu aplikovať aj opakovane.

12.3. Odvolací súd zastáva názor, že právo opakovanej opcie tak ako bolo dohodnuté v čl. III Nájomnej zmluve je jasne určené, keďže sa týka opakovaného predlženia doby nájmu v prospech nájomcu a rovnako sú jasne stanovené podmienky kedy sa právo opakovanej opcie naplní. To že sa nejedná len o predĺženie doby nájmu max na 3 roky ale opakované predĺženie doby nájmu vyplýva okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu zachyteného v zmluve vyjadreného slovne „ právo opakovanej opcie „ „... týmto sa doba nájmu mení a predlžuje o dobu uvedenú v tej ktorej opcii ......“ aj z hľadiska nadväznosti použitia týchto pojmov, keď v konaní nebolo preukázané, že vôľa účastníkov nájomnej zmluvy by bola v rozpore s ich jazykovým prejavom.

12.4. Na rozdiel od žalobcu odvolací súd zastáva názor, že Oznámenie zo dňa 21.8.2019 ( č.l. 91 spisu ) vyvolalo právne účinky a to predlženie doby nájmu a preto neobstojí tvrdenie žalobcu o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu, že toto oznámenie o predĺžení nájmu nemá kvalitu oznámenia v zmysle čl. III nájomnej zmluvy. Týmto Oznámením žalovaný ako nájomca v lehote 3 mesiacov pred ukončením doby nájmu písomne oznámil žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi a prenajímateľovi, že má naďalej záujem prenajímať nehnuteľnosti na ul. Z. K. ( zapísané na LV č. XXXX ) za podmienok, ktoré sú zakotvené v nájomnej zmluva. Z uvedeného je zrejmé, že si uplatnil právo opakovanej opcie predĺženia doby nájmu a samotná skutočnosť, že v tomto Oznámení žalovaný priamo necitoval čl. III zmluvy a neuviedol dobu predĺženia nájmu nemá za následok, že toto Oznámenie je neurčité. Žalobcovi ako adresátovi tohto Oznámenia bol prejav vôle žalovaného spoznateľný a nemohol uňho vzbudzovať žiadne pochybnosti o obsahu právneho úkonu ktorý žalovaný prejavil. Uvedené je zrejmé z Listu žalobcu zo dňa 21.10.2019 označeného ako Skončenie nájmu ( č.l. 17 spisu ), v ktorom žalobca následne reaguje na Oznámenie žalovaného zo dňa 21.8.2019 v ktorom okrem iného uviedol, ...... že nájomný pomer dotknutý v čl. III. nájomnej zmluvy, vrátane opcie končí 1.1.2020 on nemá záujem na predĺžení citovanej nájomnej zmluvy.....“ a aj preto potom nemôžu obstáť argumenty žalobcu o neurčitosti tohto právneho úkonu.

13. S poukazom na všetky vyššie popísané skutočnosti obsah odvolania žalobcu preto nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. V konaní nevyplynuli najavo ani také vady konania, ktoré by mali za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení , a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je dôvodná keďže v konaní nebolo preukázané, že žalovaný nehnuteľnosť užíva neoprávnene a bez právneho titulu.

14. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (, ).

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).