Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-111-2003.pdf
PDF · 454.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/111/2003
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v právnej veci žalobcu: G. L., G.. X. X. XXXX, K. Z. C., V. Č.. X, zastúpeného JUDr. Janou Závodskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Alžbetina č. 3, proti žalovaným: X) T.. W. L., G.. XX. X. XXXX, K. Z. C., V. Č.. X, zastúpený advokátskou kanceláriou Vojčík & PARTNERS, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, X) M. L., G.. XX. X. XXXX, K. Z. C., J. Č.. XX, 3) T.. Š. L., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. C., M. Č.. XX, X) T.. O. L., G.. X. X. XXXX, K. Z. C., J. Č.. XX, E..Č.. K. XX U. A.., U., U. L. XNX, R., žalovaní v 2., 3. a 4. rade zastúpení JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva a o vyslovenie neplatnosti právnych úkonov, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely registra R. Č.. XXXX/ X Z. Z. XXX M.X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcely registra R. Č.. XXXX/X, vo výmere 195 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria a domu so súpisným číslom XXXX, stojacom na parcele č. XXXX/X registra C, zapísaných na LV XXX, okres C., obec C. - A., katastrálne územie Severné mesto a parcely registra C č. XXXX/X, vo výmere 372 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXXX, okres C. X, obec C. - A., katastrálne územie A. M., vo veľkosti podielu 1 v pomere k celku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žiadnej zo sporových strán súd nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
IV. Slovenská republika voči žalobcovi má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
V. Slovenská republika voči žalovanému v 1., 2., 3. a 4. rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca T.. W. L., G.. XX.X.XXXX, K. Z. C., V. Č.. X sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 23. 9. 2003 domáhal vyslovenia, že Dohoda o zrušení a vzájomnom vyporiadaní spoluvlastníctva registrovaná pod Z.-XXXX/XX Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa katastra Košice I pre katastrálne územie C. - A. M. uzavretá M. Q. L., G.. XX. X. XXXX ako žalovaným v 1. rade a Š. L., G.. XX.X.XXXX ako žalovaným v 2. rade je neplatná. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.7.2003 na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXX Katastrálneho úradu v Košiciach, Správa katastra Košice I zistil, že nehnuteľnosť na parcele č. XXXX/X ako zastavaná plocha - dom o výmere 1200 m2 je v spoluvlastníctve Q. L. s podielom 1/3 z celosti a Š. L. s podielom 2/3 z celosti. K zmene spoluvlastníckych vzťahov došlo na základe Dohody o zrušení a vzájomnom vysporiadaní spoluvlastníctva registrovaným pod zn. Z.-XXXX/XX. Na základe rovnakého právneho úkonu došlo k rozdeleniu pozemku - parcely č. XXXX na dve parcely a to parcelu č. XXXX/X a č. XXXX/ X zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX a XXXXX.
3. Pôvodný žalobca T.. W. L. ďalej uviedol, že jeho otec Š. L., G.. XX.X.XXXX a matka Q. L., G.. XX.X.XXXX na základe vlastného rozhodnutia darovacou zmluvou zo dňa 9.4.1996 darovali jeho synovi G. L. nehnuteľnosť v katastrálnom území Košice - Sever vedenú na L. Č.. XXX ako parcela č. XXXX o výmere 690 m2, na nej postavený dom súpisné č. 2194 v podiele 1/2 z celosti, ktorý dar prijal. V rámci dedičského konania 11D/426/1997 Dnot 110/1997 po jeho nebohom otcovi Š. L. bol prejednávaný aj 1/4 podiel z uvedenej nehnuteľnosti. Podľa dohody sa pôvodný Ž. T.. W. L. zriekol svojho zákonného podielu z dedičstva po nebohom otcovi v prospech svojho brata Š. L. vzhľadom na to, že jeho syn (G. L., syn pôvodného žalobcu) bol polovičným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a pre vzájomnú dohodu, že ich deti budú vlastniť predmetnú nehnuteľnosť. Pôvodný žalobca však nevedel, že následne uplynutím krátkeho času po otcovej smrti, jeho brat Š. L. zmiatol jeho syna G. a vynútil si, aby tento daroval svoj 1 podiel na nehnuteľnosti Q. L., za účelom spravodlivého rozdelenia nehnuteľnosti medzi deti pôvodného žalobcu a medzi deti Š. L.. Š. L., G.. XX.X.XXXX v priebehu posledných rokov ovplyvňoval, vyvíjal nátlak a zneužíval situáciu, ako aj spôsobilosť svojej matky Q. L., G.. XX.X.XXXX, ktorú zmanipuloval, donútil ju uzavrieť Dohodu o zrušení a vzájomnom vysporiadaní spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002, ktorej vklad bol povolený pod Z. XXXX/XX, na základe ktorej sa stal väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti - novovytvoreného pozemku C. R. O.. Č.. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria (dom) o výmere 123 m2 v podiele 2/3 a Q. L. sa stala podielovou spoluvlastníčkou uvedeného pozemku v podiele 1/3, Š. L. sa stal výlučným vlastníkom pozemku KN C parc. Č.. XXXX/X zast. plochy (dvor) o výmere 372 m2 a Q. L. sa stala výlučnou vlastníčkou novovytvoreného pozemku KN C parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria (dvor) o výmere 195 m2. Q. L. je dlhodobo chorá, užívajúca lieky s vedľajším účinkom spočívajúcim v poruchách správania sa a koordinácie, vyvolávajúce zmätenosť, stratu pamäte. Taktiež užívala lieky proti úzkosti a depresiám. Zlý psychický stav nastal po smrti jej manžela, ktorý zomrel dňa 03.05.1997 a prvé roky bolo nevyhnutné jej poskytovať každodennú starostlivosť, ktorú jej poskytovala bývalá manželka T.. W. L. bývajúca v predmetnej nehnuteľnosti so žalovanou 1., rovnako ako jej pomáhala pred smrťou jej manžela. Q. L. po ovdovení začala prejavovať známky neustáleho strachu, úzkosti, je nepochopiteľné, aby pri plnom vedomí bola vykonala právne relevantný úkon dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002, ktorým by poprela svoju vôľu prejavovanú 27 rokov, aby predmetnú nehnuteľnosť užíval a vlastnil G. L., B. Z., Q. G. Š. L., G.. XX.XX.XXXX, jej syn.
4. Návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2003 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovaným zakázalo nakladať s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXX, G. L. Č.. XXXXX Q. G. L. Č.. XXXXX, k.ú. C.T. - A. M., a to zdržať sa vykonávania ďalších stavebných prác, nenakladať s nehnuteľnosťami, nepredať ich, nedarovať, nedať do ručenia, zálohu, nájmu alebo inak nepreviesť do práv tretieho subjektu. Súd navrhované predbežné opatrenie vydal Uznesením zo dňa 20.12.2003, č.k. 15C 111/03-22. Voči uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalovaní, kde uviedli, že Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002 nie je neplatná, bola uzavretá slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Ďalej žalovaní argumentujú, že dňa 26.11.2003 bola uzavretá Kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený pod V XXXX/XX dňa 08.12.2003, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom všetkých predmetných nehnuteľností stal žalovaný v 2. rade. Ďalej žalovaní v odvolaní uviedli, že na nehnuteľnosti boli započaté nevyhnutné rekonštrukčné práce. Prílohou odvolania bolo Čestné vyhlásenie žalovanej 1. zo dňa 12.01.2004, v ktorom popiera tvrdenia vtedajšieho žalobcu T.. W. L.R. o neplatnosti Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002. V uvedenom čestnom vyhlásení žalovaná 1. uvádza, že netrpela chorobami, ktoré by ju obmedzovali v spôsobilosti na právne úkony a jej vôľa ani vôľa jej zosnulého manžela nesmerovala k tomu, aby nehnuteľnosti užívali a stali sa vlastníctvom, resp. podielovým spoluvlastníctvom žalobcu, resp. jeho rodinných príslušníkov.
5. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 5.02.2004, kde uviedol, že vzhľadom na Kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod Z. - XXXX/XX dňa 08.12.2003, na základe ktorej sa žalovaný 2. stal výlučným vlastníkom nehnuteľností je podľa jeho názoru nariadené predbežné opatrenie dôvodné. Čestné vyhlásenie podpísané žalovanou v 1. rade je podľa jeho názoru potvrdením, že je vykonštruované, žalovaná v 1. rade popiera svoje správanie a úkony, ktoré vykonala v priebehu 30 rokov.
6. Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.03.2004, č.k. 14 Co 52/04-52 zrušil odvolací súd Uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 20.12.2003, č.k. 15C 111/03-22 a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol predčasne a predbežné opatrenie vydal v rozsahu, ktorý nekorešponduje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a so zisteným skutkovým stavom.
7. Následne súd prvého stupňa Uznesením zo dňa 3.6.2004, č.k. 15C 111/03-58 návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal potrebu pre dočasnú úpravu pomerov ako aj osvedčenie nároku.
8. Podaním doručeným súdu dňa 25.11.2005 žalobca navrhol súdu zámenu účastníkov konania tak, že z konania doterajší žalobca T.. W. L. vystúpi a na jeho miesto vstúpi G. L.R., G.. X.X.XXXX, K. V. X, C., poukazujúc na nutnosť rozšírenia žaloby o neplatnosť kúpnej i darovacej zmluvy týkajúcej sa tej istej nehnuteľnosti. Žalobca taktiež rozšíril návrh na začatie konania o dôvody, pre ktoré by mala byť Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad bol povolený dňa 8.8.2002, neplatná. Dohoda bola podľa názoru žalobcu uzavretá v rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi, keďže ňou nebola zachovaná rovnosť podielov pri reálnej deľbe. Žalobca uviedol, že žalovaná 1. od roku 1997 užívala lieky proti úzkosti a depresiám Lexaurin a Xanax a navštevovala psychiatrickú ambulanciu M.. Z.. Táto dohoda bola podľa názoru žalobcu uzavretá potom, čo pod nátlakom dosiahla, aby jej Norbet Lukács daroval podiel 1 predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca rozšíril žalobu o návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou G. L. previedol 1 na nehnuteľnosti, ktorú v tom čase vlastnil v podiele 1, vedenú na L. Č.. XXX k.ú. C. - A., konkrétne spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na parcele XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 690 m2 a na dome súpisné číslo 2194 stojacom na tejto parcele, na žalovanú v 1. rade. Táto darovacia zmluva bola povolená vkladom dňa 2.1.1998 pod Z. XXXXX/XX. Dôvodom pre neplatnosť uvedenej darovacej zmluvy má byť skutočnosť, že uvedenú zmluvu uzavrel G. L. po smrti starého otca a manžela žalovanej 1., ktorá na neho začal od septembra 1997 denno denne vyvíjať nátlak, aby jej vrátil dar (1/2 nehnuteľnosti), ktorý prijal od nej a od dedka ešte 9.4.1996 s tým, že chce spravodlivo rozdeliť nehnuteľnosť. Keďže má 4 vnukov, tak nehnuteľnosť rozdelí medzi 4 vnukov. Rovnako aj žalovaný v 2. rade Š. L. naňho vyvíjal nátlak, chodil za ním denne, vždy mu pripomínal, že vlastní polovicu nehnuteľnosti a stará matka má štyroch vnukov, preto to nie je v poriadku, prečo jej nedovolí, aby nehnuteľnosť rozdelila spravodlivo na 4 rovnaké diely. Keď s ich návrhom nesúhlasil, tlačili na neho, ako sa bude môcť pozrieť svojim bratrancom do očí, keď bol „zvýhodnený“. Takmer každý deň ho vyhľadali a trvali na tom, aby dar vrátil. Mal s tým problém, sám sa s tým nevedel vyrovnať, radil sa s kamarátmi, keďže s nikým iným z rodiny o veci nemohol hovoriť. Obrátil sa aj na odborníka, lebo nevedel ako ďalej. S ohľadom na svoj vek a neskúsenosť bol psychicky v zložitej situácii, chcel mať pokoj a chcel, aby vzťahy v rodine boli dobré a dennodenné nátlaky ho vyčerpali tak, že s uzavretím darovacej zmluvy súhlasil, dôverujúc starej matke a jej argumentom. Žalobca tvrdí, že uvedený právny úkon nebol uzavretý slobodne, tak ako to má na mysli § 37 Občianskeho zákonníka a je teda absolútne neplatný.
9. Žalobca rozšíril žalobu i o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná 1. Q. L. ako predávajúca so žalovaným 2. Š. L. ako kupujúcim, predmetom ktorej bol predaj spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vedenej na L. Č.. XXX Q. L. Č.. XXXXX katastrálne územie C.Š. - A.. Túto zmluvu Q. L. uzavrela napriek tomu, že vedela o tom, že žalobca (G. L.) ju požiadal o vrátenie daru dňa 28.11.2003. Dňa 1.12. 2003 bol podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností na základe označenej kúpnej zmluvy napriek tomu, že 1.12.2003 písomne Správe katastra oznámil, že žalovanú 1. požiadal o vrátenie daru. Týmto jednostranným úkonom právny vzťah z darovania zanikol a žalovaná 1. nebola oprávnená previesť na iného svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti, keďže ho už nevlastnila. Aj v tomto vidí žalobca neplatnosť právneho úkonu, aj z dôvodu, že vychádza z neplatného právneho úkonu. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 8.12.2003. Žalobca záverom podania doručeným súdu dňa 25.11.2005 navrhol pripustiť zmenu petitu tak, aby súd určil neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1997 medzi G. L. ako darcom a žalovanou 1. ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod Z. XXXXX/XX, ďalej aby súd určil neplatnosť Dohody o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní, uzavretá medzi žalovanou 1. a žalovaným 2., registrovaná pod Z. XXXX/XX, ďalej aby súd určil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou 1. ako predávajúcou a žalovaným 2. ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený 8.12.2003 pod Z. XXXX/
XX a aby súd určil, že G. L. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, a to parcely č. XXXX/X, XXXX/ X Q. XXXX/X a domu so súpisným číslom XXXX stojacom na parcele č. XXXX/X Z. C..Ú.. C. - A. M. vo veľkosti podielu 1 v pomere k celku. Zároveň žalobca žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.
10. Súd uznesením zo dňa 29. 11. 2005 pod č.k. 15C/111/2003-83 podľa § 92 ods. 4 O.s.p. na návrh žalobcu pripustil, aby pôvodný žalobca T.. W. L.Á. z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpil žalobca (syn pôvodného žalobcu) G. L., G.. X.X.XXXX, K. V. X, C.Š..
11. Voči uvedenému uzneseniu podali žalovaní dňa 15.12.2005 odvolanie, ktoré odôvodnili podaním, doručeným súdu dňa 22.12.2005. Žalovaní argumentovali tým, že vystúpenie a vstúpenie účastníkov súdneho konania je podmienené súhlasom účastníkov konania, pričom súhlas nebol udelený. Taktiež uviedli, že súd vo veci sp. zn. 19C 343/03 rozsudkom zo dňa 30.09.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2004 zamietol časť žaloby a ponechal kúpnu zmluvu, registrovanú pod Z. XXXX/XX v platnosti a neprávoplatne rozsudkom 19C 58/2005-51 zo dňa 6.10.2005 zamietol žalobu G. L. o vrátenia daru zo strany Q. L..
12. Krajský súd Uznesením zo dňa 06.02.2006, č.k. 5Co/7/2006-119 odvolanie žalovaných voči Uzneseniu z 29.11.2005, č.k. 15C 111/03 - 83 odmietol z dôvodu, že v lehote na podanie odvolania nebolo žalovanými v odvolaní uvedené, v čom sa napadnuté uznesenie alebo postup súdu prvého stupňa považuje za nesprávny.
13. Návrhom, doručeným súdu dňa 2.12.2005 sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd žalovanému 2. zakázal nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú predmetom konania.
14. Uznesením zo dňa 6. 3. 2006 č.k. 15C/111/2003-135 súd podľa § 85 ods. 1 O.s.p. pripustil zmenu žaloby v zmysle písomného podania žalobcu doručenom súdu dňa 25.11.2005, v znení: „Súd určuje, že Darovacia zmluva uzavretá 27. 11. 1997 medzi žalobcom ako darcom a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou registrovaná pod V 25301/97 Okresným úradom C. T., katastrálny odbor, ktorou darca daroval svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a to parcely č. XXXX druh zastavaná plocha o výmere 690 m2 a dom stojaci na uvedenej parcele so súpisným číslom XXXX s plotom, garážou, vonkajšími úpravami a porastami vo veľkosti podielu 1/2 v pomere k celku, je neplatná. Súd určuje, že Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní registrovaná Správou katastra Košice pod V 1853/02 uzavretá medzi žalovanou v 1. rade Q. L. a žalovaným v 2. rade Š. L., na základe ktorej sa žalovaná v 1. rade stala výlučnou vlastníčkou novovzniknutej parcely č. XXXX/X o výmere 195 m2, žalovaný v 2. rade sa stal výlučným vlastníkom novovzniknutej parcely č. XXXX/X o výmere 372 m2 a novovzniknutá parcela č. XXXX/X o výmere 123 m2 vrátane domu so súpisným číslom XXXX sa stala podielovým spoluvlastníctvom žalovanej v 1. rade vo veľkosti podielu 1/3 v pomere k celku a žalovaný v 2. rade sa stal jej podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti podielu 2/3 v pomere k celku, je neplatná. Súd určuje, že Kúpna zmluva registrovaná Správou katastra Košice pod V 353/03, ktorej vklad bol povolený 8.12.2003, uzavretá medzi žalovanou v 1. rade Q. L. ako predávajúcou a žalovaným v 2. rade Š. L. ako kupujúcim, ktorou žalovaná v 1. rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel na parcele č. XXXX/X a na dome súpisné číslo XXXX vedené na LV č. XXX a svoje vlastníctvo k parcele č. XXXX/X vedenej na LV č. XXXXX na žalovaného v 2. rade, sa žalovaný v 2. rade stal výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX a LV č. XXXXX, je neplatná. Súd určuje, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX/X a domu so súpisným č. XXXX stojacom na parcele č. XXXX/X v katastrálnom území C. - A. M. vo veľkosti podielu 1/2 v pomere k celku. Zároveň súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému 2. zakázal nakladať s nehnuteľnosťami.“
15. Voči uvedenému uzneseniu podali odvolanie žalovaní dňa 22.03.2006. Žalovaní argumentovali, že už raz bolo v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodnuté tak, že súd dňa 03.06.2004 Uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho nariadenie. Žalovaní tvrdili, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými je naďalej platná.
16. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.5.2006, v ktorom poukazuje na skutočnosť, že žalobca v novembri 2002 žiadal vrátiť od žalovanej 1. nehnuteľnosť, napriek vedomosti o tejto žiadosti žalovaná 1. previedla nehnuteľnosť na žalovaného 2. Z uvedeného vyplýva obava, že aj v budúcnosti môže dôjsť k ďalším prevodom a k neprehľadnosti vlastníckych vzťahov. K zamietnutiu žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca uviedol, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu procesných pochybení, o veci meritórne rozhodnuté nebolo.
17. Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 30.06.2006, č.k. 1Co/156/2006 - 153 odvolacie konanie zastavil z dôvodu oneskorenej úhrady súdneho poplatku za odvolanie.
18. Na pojednávaní, konanom dňa 20.02.2007 bol vypočutý žalobca G. L., ktorý uviedol, že po odchode jeho otca zo spoločnej domácnosti v roku 1996 ostal bývať v dome s mamou a bratom. Mama mala v tom čase psychické problémy, dobre vychádzal so starou mamou a starým otcom. Dňa 9.4.1996 previedli na neho starí rodičia časť nehnuteľnosti na neho, v roku 1997 zomrel starý otec. Keď strýko Štefan zistil, že je polovičným vlastníkom nehnuteľnosti, nevedel sa s tým zmieriť. Vyvíjal na neho každodenný nátlak, aby svoju polovicu domu vrátil, osočoval ho, že je zlodej, že okradol bratrancov a brata, bolo mu vytýkané, že je zlodej. Situáciu bral vážne z dôvodu, že aj jeho vzťah s vtedajšou priateľkou bol narušený. Bol podráždený, nervózny, trpel nespavosťou a strachom. Nátlak na vrátenie domu zo strany strýka a starej matky sa stupňoval. Stará matka mu vravela, že ako sa v budúcnosti pozrie do očí bratrancom. Nemal sa s kým poradiť a využil odbornú pomoc u M.. V. v októbri 1997, ktorá mu predpísala liečbu. Po liekoch bol utlmený, avšak napriek utlmeniu mu bolo povedané, že ich musí brať. Na základe nátlaku strýka, starej matky a pod vplyvom liekov súhlasil s vrátením daru. Nikto mu nevysvetlil aké právne účinky nastávajú po uzavretí darovacej zmluvy. V tom čase mal 19 rokov. Spomína si, že boli u notára, nespomína si, že by niečo podpisoval. Následne prišla výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo strany strýka Štefana, z domu ho začala vyháňať aj stará matka, strýko sa prestal pretvarovať, vymenil zámky na garáži, obmedzoval ich, zakázal parkovať na dvore. Darovacia zmluva bola uzavretá nie slobodne a vážne, ale pod nátlakom a pod vplyvom liekov.
19. Žalovaná 1. pri svojom výsluchu dňa 23.2.2007 uviedla, že vrátenie daru od žalobcu žiadala z dôvodu, že jej neposkytol starostlivosť. Polovicu domu s manželom pred smrťou darovala vnukovi z dôvodu, aby sa syn Gejza vrátil domov, čoho si boli obaja vedomí. Nátlak na vnuka nevyvíjala, vnuk sám vrátil dar na našu žiadosť. Podiel na dome predala synovi Štefanovi z dôvodu vyššieho veku, ktorý jej bude poskytovať starostlivosť a opateru v starobe. Pri svojom opätovnom výsluchu dňa 2.5.2007 žalovaná 1. uviedla, že podiel na nehnuteľnostiach na žalobcu previedli z dôvodu, aby sa ich syn Gejza vrátil domov, čo sa nestalo. Keďže nemala ani muža ani syna, chcela podiel vrátiť späť, čo aj žalobca urobil. Syn Gejza nevymenil kotol, keď to bolo potrebné, urobil to syn Štefan, ktorý jej aj teraz pomáha. Bývala manželka syna Gejzu v dome býva, ale neinvestuje žiadne finančné prostriedky. Norbertovi darovali podiel na dome z dôvodu, že Gejza žil s inou ženou, aby sa to nededilo, aby nedošlo k iným prevodom. Žalovaná uviedla, že žalobcu žiadala „nech dá nazad dar“. Žalovaný 2. odmietol vypovedať bez prítomnosti právneho zástupcu.
20. Z vyjadrenie M.. V. z 12.4.2007 súd zistil, že žalobca bol v psychiatrickej starostlivosti a liečbe u M.. V. od 15.10.1997, bol v napätí, úzkostný, mal pocity strachu, obavné myšlienky, depresívny, mal poruchy spánku. V liečbe boli nasadené antidepresíva a neuroleptiká (Prothiaden, Prothanzin, Thioridazin), ktoré výrazne utlmovali jeho pozornosť a bdelosť. Liečba pokračovala až do marca 1998. Pred októbrom 1997 nebol v evidencii ani v liečbe u M.. V..
21. Z vyjadrenia M.. M. z 24.4.2007 je zrejmé, že žalovaná 1. bola prvýkrát vyšetrená v ambulancii M.. Z. dňa 23.10.1997. Dňa 31.10.1997 sa zúčastnila ešte jednej psychiatrickej kontroly. Boli u nej konštatované neurotické obtiaže. Boli jej predpísané lieky proti úzkosti a antidepresívum, a to v roku 1997 celkovo 3x.
22. Uznesením zo dňa 30.04.2007, č.k. 15C/111/2003-193 bolo nariadené znalecké dokazovanie M.. C., znalkyňou z odvetvia neurológia, ktorej znalecký posudok v zmysle neskoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu nemohol byť vzatý do úvahy.
23. Žalovaný (Š. L.) vzniesol podaním zo dňa 9.5.2007 námietku zaujatosti konajúcej sudkyne JUDr. Slebodníkovej. Taktiež na uvedenú sudkyňu podal žalobu o náhradu škody vo výške 131,- Sk. Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 22.5.2007, č.k. 3NcC/29/2007 - 213 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Iveta Slebodníková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
24. Návrhom, doručeným súdu dňa 10.04.2008 sa žalobca spolu so svojou matkou Z. L., G.. X.X.XXXX, bratom J.G. L., G.. X.X.XXXX a otcom W. L., G.. XX.X.XXXX domáhal nariadenie predbežného opatrenia, a to uloženie povinnosti žalovanému 2. strpieť užívanie nehnuteľnosti, vedenej na LV č. XXX, až do právoplatného skončenia veci. Dôvodom pre podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia bola skutočnosť, že žalovaný 2. im zrušil trvalý pobyt v nehnuteľnosti.
25. Uznesením zo dňa 16.5.2008, č.k. 15C/111/2003-280 súd uložil žalovanému 2. znášať užívanie nehnuteľnosti a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Odvolací súd Uznesením zo dňa 18.07.2008, č.k. 4Co/162/2008-294 vec vrátil súdu prvého stupňa z dôvodu predčasného predloženia veci. Následne súd prvého stupňa vydal Opravné uznesenie zo dňa 4.9.2008, č.k. 15C/111/2008-298, kde opravil záhlavie uznesenia zo dňa 16.5.2008. Odvolací súd následne Uznesením zo dňa 17.10.2008, č.k. 4Co/314/2008
- 306 uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením potvrdil.
26. Uznesením zo dňa 13.2.2009, č.k. 15C/111/2003 - 318 bolo nariadené znalecké dokazovanie M.. O. V., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Znalec sa v zmysle uznesenia mal vyjadriť, či podávané lieky žalobcovi so zreteľom na obsah a dávky spôsobili žalobcovi nemoc v takej intenzite, že nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu. Ak žalobca konal pod vplyvom liekov, bolo potrebné určiť stupeň obmedzenia vážnosti vôle do tej miery, aby mohol prejaviť vôľu darovať predmetnú nehnuteľnosť.
XX. M.. O. V. v znaleckom posudku č. 14/2009 po vyšetrení pacienta - žalobcu konštatoval nasledovné: V septembri 1997 havaroval v Maďarsku, utrpel otras mozgu, polhodinu, možno hodinu bol v bezvedomí. Na jeseň 1997 navštevoval psychiatrickú ambulanciu M.. V., prestal tam chodiť na jar 1998, potom už psychiatricky liečený nebol. Pri vyšetrení uviedol, že sa doma nemal s kým poradiť, na jeseň 1997 boli pre neho ústredným konfliktom konflikty kvôli darovanému domu. V závere posudku znalec konštatuje, že žalobca od septembra 1997 trpel psychickými poruchami: postkomočným syndrómom a depresiou, ktoré boli následkom otrasu mozgu, ktorý utrpel pri autohavárii v tej dobe a reakciou na stresujúce interakcie s príbuznými, ktorí ho nútili vrátiť predtým mu darovanú polovicu nehnuteľnosti. Lieky podávané mu na liečbu depresívneho stavu mali tlmivý účinok na takto predisponovaný už oslabený terén (tak antidepresíva, ale najmä neuroleptikum Thioridazin - preto ho aj spontánne vysadil), avšak rozhodujúcim faktorom v posudzovaní jeho kognitívnych a vôľových schopností pri spornom právnom akte bola jednoznačne funkčná nedostatočnosť a organické poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií spolu s prehlbujúcou sa depresiou, ktoré spôsobili, že žalobca nebol schopný v uvedenej dobe dostatočne rozpoznať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu, a pri sústavnom ovplyvňovaní nebol schopný rozhodnúť sa slobodne. Podľa názoru znalca vplyv liekov nebol rozhodujúcim činiteľom, ktorý ovplyvňoval jeho vôľu a konanie v tej dobe - rozhodujúcim faktorom, ktorý mu znemožnil odolať tlaku okolia bola funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa reaktívnou depresiou.
28. K uvedenému znaleckému posudku sa vyjadril právny zástupca žalovaných v podaní zo dňa 27.05.2009, v ktorom uvádza, že so znaleckým posudkom nesúhlasí. Namieta, že znalec svoje závery spája s následkom otrasu mozgu v dôsledku havárie žalobcu v Maďarsku, o ktorej však neuvádza bližšie informácie. Namietajú, že diagnóza žalobcu bola stanovená na základe neznámych lekárskych správ. Ďalej žalovaní namietajú, že žalobca sa o úraze v Maďarsku na jeseň roku 1997 nezmienil M.. V.. Taktiež poukazujú na skutočnosť, že znalec sa vyjadruje k aktuálnemu zdravotnému stavu žalobcu, aj keď mu to nebolo umožnené.
29. Z lekárskej správy na čl. 408 súd zistil, že žalobca bol dňa 21.09.1997 ošetrený v Nemocnici s poliklinikou Ferenca Rákocziho II. v meste Szikszó s tým, že v obci Forró utrpel úraz ako vodič auta, stratil vedomie. Zo žiadanky o vyšetrenie - výsledky z 22.09.1997 vyplýva, že žalobca utrpel v ľavom ramennom kĺbe fraktúru.
30. Na čl. 416 až 418 MUDr. V.Ž. uvádza svoje vyjadrenie k sťažnosti právneho zástupcu žalovaných voči jeho znaleckému posudku, z ktorého obsahu je zrejmé, že zotrváva na záveroch svojho posudku v plnom rozsahu. Uvedený znalec bol taktiež vypočutý na pojednávaní konanom dňa 13.1.2010, kde uviedol, že na záveroch posudku zotrváva. Uviedol, že z lekárskej správy z nemocnice v meste Szikszó v Maďarsku z 21.9.1997 zistil, že žalobca utrpel otras mozgu a menšie krvácanie do mozgu. K záverom posudku došiel na základe vlastného vyšetrenia, vychádzal aj z vtedajšej zdravotnej dokumentácie žalobcu. V čase podpisu darovacej zmluvy na jeseň 1997 kulminovali problémy žalobcu, keď jeho mozog bol prechodnú dobu v určitom stave nedostatočnej výkonnosti, plus sa pridružili exogénne faktory - vplyv zo strany príbuzných plus liek Thioridazin. Keďže mal poškodený mozog, tento liek sa nemal brať, bral ho preto krátku dobu, pretože sa necítil dobre. Bral ho v čase, keď podpísal darovaciu zmluvu. Ide o liek na liečbu schizofrénie, dnes sa už nepoužíva, výrazným spôsobom ovplyvňuje myslenie človeka. Z lekárskych správ M.. V. vyplýva, že u žalobcu nebola vyriešená majetková situácia. Pri každej návšteve sa žalobca sťažoval, že má problémy so starou matkou a strýkom.
31. Následne súd dňa 13.1.2010 vydal rozsudok, č.k. 15C/111/2003-431, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaných na náhradu trov konania žalobcovi. Súd mal za preukázané, že na žalobcu bol zo strany jeho strýka Š. L. a zo strany starej matky vyvíjaný nátlak na vrátenie daru. Zo záverov znaleckého dokazovania súd zistil, že žalobca od jesene 1997 do jari 1998 trpel psychickými poruchami, ktoré súviseli s vtedajšou rodinnou a osobnou situáciou a s následkami prekonanej dopravnej nehody. Súd si osvojil závery znaleckého posudku MUDr. V., v zmysle ktorého žalobca nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť darovacej zmluvy z 27.11.1997.
32. Proti rozsudku podala žalovaná Q. L. dňa 26.02.2010 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že dňa 25.11.2005 žalobca ešte neuvádza psychické poruchy ako dôvod neplatnosti darovacej zmluvy, ako dôvod neplatnosti zmluvy uvádza iba nátlak zo strany starej matky a strýka. Znaleckému posudku M.. V.U. vytýka, že v čase jeho spracovania nemal k dispozícii lekársku správu o autohavárii žalobcu z Maďarska, a preto nemohol ani prísť k záverom o vplyve nehody v Maďarsku na zdravotný stav žalobcu. Ďalej bolo znaleckému posudku M.. V. vytýkané, že odpovedá mimo zadaných otázok. Ako prílohu odvolania pripojil Znalecký posudok č. 129/2009 M.. V. Q. M.. A., v ktorom znalci konštatujú, že žalobca pri podpise darovacej zmluvy 2.12.1997 netrpel na duševnú poruchu v zmysle psychózy a bol schopný rozpoznať aj ovládať svoje konanie a bol schopný posúdiť následky svojho konania. Reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii, pre ktorú bol žalobca vedený u psychiatra, nie je duševnou poruchou v zmysle psychózy a nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Lieky Prothiaden 150 mg denne a Thioridazin v dávke 50 mg večer a 25 mg ráno nemali prakticky žiadny vplyv na rozpoznávaciu ani ovládaciu schopnosť menovaného v čase podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997. Z lekárskych správ MUDr. V. nevyplýva, že by žalobca 2.12.1997 trpel na duševnú poruchu, ktorá by mala vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony. Neurotické obtiaže nemali vplyv na jeho spôsobilosť na právny úkony. Znalci žalobcu nevyšetrili, v posudku uvádzajú, že k dispozícii mali dokumentáciu od právneho zástupcu žalovaných, ktorá obsahovala aj znalecký posudok MUDr. V., kde sa má nachádzať aj výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobcu od MUDr. V.. Znalci svoje závery neodôvodňujú, iba ich konštatujú. Žalovaná v odvolaní taktiež uvádza, že nátlak na žalobcu smerom k podpisu darovacej zmluvy nebol preukázaný.
33. Voči rozsudku podal taktiež odvolanie T.. Š. L. dňa 18.03.2010 s doplnením dôvodov odvolania dňa 25.03.2010. Odvolateľ namieta procesné pochybenia súdu, ktoré videl v tom, že súd požiadal o odročenie termínu pojednávania konaného dňa 13.01.2010 a súd napriek závažným dôvodom na jeho strane vo veci konal a rozhodol. Namieta, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, aby náležite zistil skutkový stav. V ďalšom uvádza obdobné odvolacie argumenty ako uviedla odvolateľka Q. L.. K odvolaniu pripojil Odborné vyjadrenie č. 67/2010 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o.. Z obsahu odborného vyjadrenia je zrejmé, že žalobcu znalci nevyšetrili. Odborný konzultant O.. O. Z. uviedol, že realizované psychologické vyšetrenie žalobcu pred vypracovaním znaleckého posudku M.. V. nebolo dostačujúce pre stanovenie psychiatrickej diagnózy suspektná posttraumatická encephalopathia F 07.8. Ďalej sa v odbornom vyjadrení uvádza, že diagnóza postkomočného syndrómu stanovená M.. V. nekorešponduje s nálezmi psychiatričky M.. V.. V prípade postkomočného syndrómu by bola popísaná aj iná psychopatológia než ako ju M.. V. popisuje. Úraz hlavy, otras mozgu a následný postkomočný syndróm predstavujú tak subjektívne a objektívne významné a typické potiaže pre postihnutého, že je neuveriteľné, aby sa s týmito problémami nezveril M.. V. a zveril sa s nimi až znalcovi po 12. rokoch. M.. V. uzavrel prítomnosť postkomočného syndrómu u žalobcu bez toho, aby vysvetlil rozpor spočívajúci v tom, že krátko po otrase mozgu u žalobcu neboli prítomné a popísané psychopatologické prejavy postkomočného syndrómu M.. V., ktorá ho v čase po otrase mozgu opakovane vyšetrovala. Konštatovanie žalobcu, že sa jej o tom nezveril nie je vysvetlením, pretože psychopatológia postkomočného syndrómu je tak masívna, rôznorodá a pre nositeľa trýznivá, že presahuje psychopatológiu reaktívnej depresívnej poruchy. Možnosť prítomnosti ľahkého postkomočného syndrómu nie je možné vylúčiť, avšak jeho prítomnosť v rozsahu popisovanom M.. V. je potrebné podložiť, vysvetliť a odôvodniť. V ďalšom je v odbornom vyjadrení uvedené, že zistenia MUDr. V. o prítomnosti postkomočného syndrómu a organického poškodenia u žalobcu nepovažujú znalci za presvedčivé, aby na tomto podklade bolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca nebol spôsobilý k darovacej zmluve.
34. Taktiež bol predložený Znalecký posudok M.. M. Q. M.. M. č. 7/2010. Z obsahu posudku je zrejmé, že znalci žalobcu nevyšetrili. Znalci uvádzajú, že závery M.. V., podľa ktorého konštatovania o závažnom porušení rozpoznávacích a poznávacích schopností žalobcu sú nepresvedčivé a nepodložené údajmi v zdravotnej dokumentácii. Z lekárskych správ z Maďarska nie je možné vyvodiť, že by autonehoda u žalobcu spôsobila navodenie takého psychického stavu, ktorý by významnou mierou narúšal jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Postkomočný syndróm(F07.2) je podľa Medzinárodnej klasifikácie mozgu (ICD10) stavom vznikajúcim po poranení hlavy, ktorý zahrňuje viaceré príznaky: bolesti hlavy, závraty, únavu, podráždenosť, poruchy koncentrácie pozornosti, obtiaže pri riešení problémov, zhoršenie pamäte, nespavosť, zníženú odolnosť voči stresu, emočnému vzrušeniu aj alkoholu. Tento syndróm je pre pacienta veľmi subjektívne nepríjemný. Príznaky môžu byť doprevádzané pocitmi depresie a úzkosti, vyplývajúcimi z porúch sebahodnotenia a z obavy, že poškodenie mozgu je trvalé. Znalci záverom uvádzajú, že nie je možné konštatovať, že by autonehoda narušila rozpoznávacie a ovládacie schopnosti žalobcu, že by nemohol rozpoznať zmysel a závažnosť právneho úkonu - podpisu darovacej zmluvy zo dňa 02.12.1997. Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou (stavom po otrase mozgu, poškodením mozgu), ani užívanou medikáciou.
35. Odvolanie podala dňa 18.03.2010 aj M. L., v ktorom uvádza, že namieta, aby s tak veľkým časovým odstupom mohli znalci prísť k záveru o neplatnosti zmluvy. Namietal nezákonnosť znaleckého posudku MUDr. C., keďže táto sa vyjadrovala k otázkam, na ktoré nebola spôsobilá. Odvolateľka namietala taktiež procesné otázky týkajúce sa vykonania pojednávania dňa 13.01.2010 napriek tomu, že zo zdravotných dôvodov žiadala o odročenie termínu pojednávania.
36. Odvolanie podal taktiež T.. O. L., ktorý ho odôvodnil porušením procesných ustanovení, nedoručením predvolania na pojednávanie dňa 13.01.2010. V ostatnom uvádza totožné odvolacie dôvody ako ostatní žalovaní.
37. K odvolaniu sa podaním, doručeným súdu dňa 8.2.2011 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nebolo potrebné vyčkať do právoplatného skončenia dedičského konania po Š. L. st. pre to, aby súd mohol konať a rozhodnúť vo veci.
38. Odvolací súd Uznesením zo dňa 02.06.2011, č.k. 1Co/132/2010-563 rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 13.01.2010 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa založil svoje závery na nesprávnom, resp. neexistujúcom hodnotení dôkazov a riešenie odborných otázok, ktoré vyvodil z výsledkov dvoch znaleckých posudkov sú nepresvedčivé, vzhľadom na obsah znaleckého posudku predloženého žalovanou v 1. rade spolu s odvolaním. V závere rozsudku súdu prvého stupňa súd nevykonal hodnotenie dôkazov. Znalecký posudok M.. C. nemožno brať do úvahy ako znalecký posudok z dôvodov, že znalkyňa sa vyjadrovala ku skutočnostiam, na ktoré nemala oprávnenie, nebola zapísaná v odvetví psychiatria a v nadväznosti na to nemožno ani posudok M.. V. hodnotiť ako kontrolný vo vzťahu k posudku MUDr. C.. Navyše závery MUDr. V. o tom, že žalobca trpel od septembra 1997 psychickými poruchami, a to postkomočnými syndrómov a depresiou, ktoré boli následkom otrasu mozgu, sa javia byť nepresvedčivými vzhľadom k tomu, že znalec dospel k týmto záverom bez dostatočných odborných podkladov. Nepresvedčivosť záveru o takejto diagnóze vyplýva aj zo skutočnosti, že znalec k nej dospel iba na základe vyšetrenia s odstupom 12 rokov. Záver o nepresvedčivosti znaleckého posudku M.. V. vyplýva aj z posudku M.. V. Q. M.. A.. Reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii nie je duševnou poruchou v zmysle psychózy a nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Lieky Prothiaden, Prothazin a Thioridazin podľa názoru znalcov nemali prakticky žiadny vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť žalobcu v čase podpisu darovacej zmluvy. Žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy netrpel na žiadnu duševnú poruchu, ktorá by mala vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony. Neurotické obtiaže, na ktoré bol menovaný liečený u psychiatra nemali vplyv na jeho spôsobilosť na právne úkony. Závery MUDr. V., ktorý konštatoval závažné narušenie rozpoznávacích a poznávacích schopností žalobcu sú jednoznačne nepresvedčivé a nepodložené údajmi v dostupnej zdravotnej dokumentácii žalovaného. Závery súdu prvého stupňa nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a odvolaciemu súdu neostalo iné, ako rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Odvolací súd neprihliadol k posudku č. 7/2010 MUDr. M. a MUDr. M. z dôvodu, že bol predložený po uplynutí 15 dňovej lehoty na odvolanie. V ďalšom konaní bolo súdu prvého stupňa uložené vysporiadať sa so spornými závermi znaleckého posudku MUDr. V. spolu so závermi posudkov, ktoré predložili žalovaní ako aj s posudkom MUDr. M. a MUDr. M.. Taktiež bolo súdu prvého stupňa uložené vysporiadať sa aj s odbornou otázkou, či z obsahu lekárskych správ vyhotovených zdravotníckym zariadením v Maďarskej republike možno vyvodiť jednoznačný odborný záver o tom, že žalobca utrpel pri dopravnej nehode otras mozgu.
39. Podaním doručeným súdu dňa 27.07.2011 požiadal žalobca súd o vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným vytvoriť podmienky žalobcovi na užívanie nehnuteľnosti, predovšetkým zabezpečiť dodávku elektrickej energie, teplej vody a plynu, keďže uvedené média boli na žiadosť vlastníka domu zo strany dodávateľov odpojené. Uvedenému návrhu bolo vyhovené Uznesením Okresného súdu Košice I z 26.8.2011, č.k. 15C/111/2003 - 590. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.11.2011.
40. Po vrátené veci zo strany odvolacieho súdu sa na súde prvého stupňa dňa 25.10.2011 konalo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec MUDr. V.. Tento uviedol v rámci svojho výsluchu, že základom medicínskej práce je práca s pacientom. Základnou vyšetrovacou metódou je rozhovor s pacientom, na čo sa lekár nepýta, to sa zväčša nedozvie. Je faktom, že sa žalobcovi v Maďarsku autonehoda stala, že žalobca bol hospitalizovaný, teda príčina, ktorá viedla znalca k prijatiu jeho záverov nastala. Pacient nie vždy povie všetko lekárovi, to považuje za vysvetlenie toho, že žalobca nehodu nespomenul v roku 1997 MUDr. V.. K posudku MUDr. M., M.. M. uvádza, že ak pôsobia na oddelení, je otázne či pacientov ako žalobca vôbec majú. Pozná príklady z praktického života, ktoré potvrdzujú, že postkomočný syndróm je realitou, ktorá môže veľmi vážne ovplyvniť život postihnutého. Postkomočný syndróm je otras mozgu. Vznikne pri úraze, keď mozog narazí na stenu, ktorá ho má chrániť a došlo by k určitým kôrovým, funkčným poškodeniam mozgu. Tento stav žalobca má, je to individuálne a obvykle tieto stavy trvajú, kým sa človek dostane do pôvodného stavu. Spätne po 12 rokoch nemôžem hodnotiť, aký bol stav, ale bezprostredne potom tieto veci určite ovplyvnili jeho celkový psychický stav. K posudku MUDr. V. MUDr. V. uvádza, že nepovedal, že žalobca bol úplne neschopný, ale že sa nemohol dostatočne slobodne rozhodnúť a odolať tlaku. Nebol úplne neschopný ovládať svoje konanie, ale nie dostatočne tak, aby zvládal všetky okolnosti. Tým, že bol oslabený jeho psychický terén, podlomil sa a vôľa nebola dostatočná a nebol dostatočne schopný odolávať vonkajším tlakom. Na základe predložených vyšetrení z Maďarska nevie určiť diagnózu žalobcu, musí ho vyšetriť, nepracuje s textom ale s človekom. Na svojom názore trvá. Keď kolegovia žalobcu nevyšetrili, nie je to správna cesta. Na otázku právneho zástupcu žalovaného 3. ako prišiel k záverom, že žalobca utrpel otras mozgu, že má anatomické následky na mozgových štruktúrach a organické poúrazové postihnutie, znalec uvádza, že na základe ústneho rozhovoru so žalobcom zistil, že vykazuje známky organicity, čo sa potvrdilo vyšetrením. Najväčší postih je bezprostredne po úraze. Zobrazovacie metódy CT, EEG sú statické, nič nevravia o funkčných procesoch mozgu. PO 12 rokoch dokázal určiť postkomočný syndróm, žalobca trpel stredne ťažkým stupňom, záznamy o tom nie sú, pretože sa neliečil. Po návrate z nemocnice mal žalobca ťažkosti. Diagnózu určil hlavne na základe anamnézy, rozhovoru s pacientom.
41. Žalovaný v 3. rade podal podaním doručeným súdu dňa 23.11.2011 dovolanie voči Uzneseniu Krajského súdu Košice zo dňa 7.10.2011, sp. zn. 2Co 278/2011, ktorým súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia, ktorým súd uložil žalovaným vytvoriť žalobcovi podmienky bývania. Najvyšší súd dovolaniu vyhovel Uznesením zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 14/2012 a Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.10.2011, sp. zn. 2 Co 278/2011 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 31.05.2012, č.k. 2Co/153/2012-700 zmenil Uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 26.8.2011, č.k. 15C/111/2003-590 tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že rodinný dom na Detvianskej ulici č. 7 po odpojení od médií nie je možné opätovne bezpečne pripojiť, keďže elektrické a plynové zariadenie v dome nie sú schopné bezpečnej prevádzky.
42. Okresný súd Uznesením zo dňa 6.12.2011, č.k. 15C/111/2003-648 nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. Žalovaný v 3. rade navrhol podaním zo dňa 19.12.2011 doplniť otázky pre znalca. Žalobca podal dňa 22.12.2011 námietky proti osobe znalca, z dôvodu, že ustanovený znalec nie je znaleckou organizáciou ani ústavom. Jedným zo znalcov forensic.sk je aj MUDr. V. R., ktorá je blízkou kolegyňou MUDr. V..
43. Následne súd zmenil uznesenie zo dňa 6.12.2011, a to Uznesením zo dňa 17.1.2012, č.k. 15C/111/2003-664 a nariadil znalecké dokazovanie znalcom Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok. Žalovaný v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 31.01.2012 navrhol súdu doplniť otázky pre znalcov, podobne aj žalobca podaním doručeným súdu dňa 1.2.2012. Ustanovený znalec listom zo dňa 27.01.2012 odmietol vykonať znalecký úkon z dôvodu pracovnej vyťaženosti.
44. Žalovaný v 3. rade doložil súdu dňa 9.5.2012 list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 24.02.2012 z ktorého je zrejmé, že ministerstvo pri výkone dohľadu nad činnosťou znalcov dospelo k záveru, že v rámci súdneho konania a vedenia dokazovania sa preukázalo odborné pochybenie znalca MUDr. V..
45. Súd Uznesením zo dňa 12.7.2012, č.k. 15C/111/2003-712 nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalcov MUDr. T. W. a MUDr. M. M.. Žalovaný v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 24.07.2012 podal návrh na doplnenie otázok znalcovi. Žalobca podal dňa 25.7.2012 námietky proti osobám znalcov, kde argumentoval najmä tým, že v blízkosti ich pracovísk pôsobia MUDr. L. a MUDr. V., ktorí už vo veci podali znalecký posudok.
46. Dňa 31.8.2012 doručil žalobca potvrdenie o dopravnej nehode žalobcu v Maďarsku s prekladom, z ktorého vyplýva, že žalobca sa dňa 21.09.1997 stal účastníkom dopravnej nehody v obci Forró. Taktiež predložil žiadanku o vyšetrenie röntgenom z 22.09.1997, opatrenú pečiatku zdravotníckeho zariadenia
- Nemocnica BAZ župy a Univerzitná nemocnica ako aj Doklad o ambulantnom vyšetrení z 21.09.1997, taktiež opatrený pečiatkou, z ktorého vyplýva, že žalobca dňa 21.9.1997 utrpel otras mozgu (Dg. Comm. Cerebri) a úraz hlavy (Cont. Capitis).
47. Vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti sa MUDr. W. telefonicky (čl. 740) vyjadril, že nebude vo veci vypracovávať znalecký posudok.
48. Súd Uznesením zo dňa 17.9.2012, č.k. 15C/111/2003-741 nariadil znalecké dokazovanie súdnymi znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M.. B. Z. Q. M.. T. Š. a uložil im odpovedať na nasledovné otázky:
1. Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu. 2. Ak mal žalobca pri autohavárii v Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v Szikszó stanovenú diagnózu okrem iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát dňa 15.10.1997 vyhľadal pre zhoršený psychický stav psychiatra, išlo o príčinnú súvislosť a postkomočný syndróm s obrazom úzkostne - depresívnym? 3. Či funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa depresiou boli jedinou alebo prevažujúcou príčinou, že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť právneho úkonu
- darovania.
4. Či je možné stanoviť diagnózu postkomočný syndróm na základe metódy rozhovoru súdneho znalca s pacientom a či sú ďalšie iné metódy, ktoré môže použiť znalec - psychiater pri určení tejto diagnózy, keď vyšetrenie prebieha so značným časovým odstupom.
49. Ustanovení znalci predložili Znalecký posudok č. 6/2013, v ktorom uviedli, že žalobca bol znalcami jednotlivo a opakovane vyšetrený. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu od M.. V. je zrejmé znalcom nasledovné: Pri prvej návšteve dňa 15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že má problémy so starou mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. V objektívnom obraze: Odpovede po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, depresívna nálada, hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii. Odporúčaný Prothiaden 25 mg 1-1-2. Druhá návšteva dňa 21.10.1997: bez výraznejšej zmeny, pretrváva napätie, skleslosť, obavy z budúcnosti, pocity strachu, spí o niečo lepšie. V objektívnom obraze zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, pesimistické postoje do budúcnosti, pretrváva konfliktná situácia. Odporúčanie: pokračovať v liečbe, kontrola o 2 týždne. Tretia návšteva 04.11.1997: stále je pod tlakom, nevie sa rozhodnúť, je z toho nešťastný, zhoršil sa spánok. Pretrváva napätie, úzkosť. V objektívnom obraze pretrváva zvýšená intrapsychická tenzia, depresívna nálada, emočná labilita, sklon k zvýšenej lakrimozitem hyposomia, pesimistické postoje. Odporúčanie: zvýšenie antidepresívnej liečby Prothiaden 3 x2 drg. Štvrtá návšteva 25.11.1997: stále napätie, príbuzní naňho naliehajú, aby sa vzdal domu, nevie sa rozhodnúť, je smutný, skleslý, obavy z budúcnosti, plačlivosť, veľmi zle spí. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada, emočná labilita, pesimistické postoje, zvýšená intrapsychická tenzia, hyposomia. Odporúčanie: Pridať večer Prothazin 1 drg. Piata návšteva dňa 01.12.1997: pretrváva porucha spánku, vnútorné napätie, úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže sa uvoľniť, napätý. V objektívnom obraze výrazná intrapsychická tenzia, emočná labilita, anxiozita, pesimistické postoje, hyposomia. Odporúčanie: Prothiaden 3x2 drg. Pridať Thioridazin tbl. 25 mg 1-0-2. Šiesta návšteva 16.12.1997: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a daru sa vzdal. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada, anxiozita, psychomotorické tempo mierne inhibované, bez produktívnej psychotickej symptomatológie, paranoidity, suicidálnych myšlienok. Odporúčanie: Prothiaden 25 mg 3x2 tbl., Thioridazin ex. Siedma návšteva 07.01.1998: napätie menej výrazné, kľudnejší, úzkosť menej výrazná, depresívna nálada menej intenzívna. V objektívnom obraze: tenzia je menej intenzívna, depresívna nálada a anxieta je menej výrazná. Ôsma návšteva 28.01.1998: cíti sa lepšie, nakoniec sa daru vzdal, aj to ho mrzí, ale vtedy bol pod silným tlakom a nedokázal odolať tlaku rodiny. V objektívnom obraze: depresívna nálada a anxiozita menej intenzívna, psychomotorické tempo primerané. Odporúčanie: pokračovať v liečbe - znížiť Prothiaden na 2x1 tbl. Deviata návšteva dňa 09.03.1998: cíti sa dobre, nálada bez výkyvov, spí dobre, úzkosť ustúpila. V objektívnom obraze: nálada eutýmna. Odporúčanie: Prothiaden ex, kontrola podľa potreby. V závere znaleckého posudku znalci konštatovali na základe vlastného a opakovaného vyšetrenia, doplneného aj psychologickým vyšetrením ako aj podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie, že žalobca pri uzatváraní darovacej zmluvy konal pod vplyvom liekov. Úraz, ktorý utrpel 21.9.1997 (otras mozgu) sa podieľal na zmene jeho psychických funkcií, ale nebol jedinou príčinou stavu. V danom období trpel žalobca vplyvom ťaživej rodinnej situácie (problémy v manželstve rodičov, problémový partnerský vzťah, nátlak zo strany rodinných príslušníkov k tomu, aby vrátil dar, poberanie psychiatrických liekov) stavom reaktívnej depresie, prejavujúcou sa hlavne výraznou depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou, emočnou labilitou, strachu, poruchami spánku, pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti, čo u osoby nezrelej, neuroticky zmenenej, s oslabenou frustračnou toleranciou viedlo k podpisu darovacej zmluvy. Jeho schopnosti v plnej miere rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu boli v dôsledku vyššie uvedených príčin znížené, nie však vymiznuté. Ďalej znalci konštatovali, že žalobca pri nehode v Maďarsku utrpel otras mozgu. MUDr. V. vyhľadal aj z iných dôvodov - konfliktné manželstvo rodičov, narušený partnerský vzťah, tlak zo strany rodiny na vrátenie daru, čo viedlo u žalobcu k stavom depresie, úzkosti, strachu, poruchám spánku, pesimistickým postojom, poruchám sústredenia sa, teda k neurotickým príznakom s následnou psychiatrickou ambulantnou liečbou. Podľa názoru znalcov zníženie funkčných schopností žalobcu (poúrazové) s následnou prehlbujúcou sa depresiou u osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu. Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného syndrómu možno stanoviť na základe metódy rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.
50. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že určenie jednoznačnej hranice zníženia rozpoznávacích schopností žalobcu pri podpise darovacej zmluvy sa presne na percentá nedá vysloviť. Hovoríme o rozpoznávacích schopnostiach na hranici zachovania vymiznutia a uprostred a u žalobcu by sme to mohli dať do prostriedku s tým, že nie až tak podstatne bola znížená, skôr ku kraju, kde sú zachované tieto schopnosti ako vymiznuté. Príčin, prečo sa žalobca rozhodol vrátiť dar bolo viacero, pôsobili spolu, otras mozgu, stav reaktívnej depresie, ťaživá rodinná situácia, rozchod rodičov ako aj rozchod žalobcu s partnerkou a nátlak zo strany rodiny, aby vrátil majetok viedli k tomu, že sa vytvára neurotický stav, depresívna nálada, poruchy spánku, stavy anxiety, emočnej lability, samovražedné myšlienky, to viedlo žalobcu k vráteniu daru. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené. Ovládacia schopnosť bola taktiež znížená ako rozpoznávacia, možno ešte viac. Schopnosť slobodne sa rozhodnúť bola znížená tak ako ostatné schopnosti. Čo sa týka liekov, bral lieky na stavy depresie, teda antidepresíva, bral lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho strachu Prozatín a neuroleptiká, ktoré značne môžu ovplyvňovať konanie akejkoľvek osoby. Na otázku, či pri dodržiavaní predpísaného dávkovania mohol byť žalobca pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho schopnosť rozpoznať následky svojich úkonov znalec uvádza, že išlo o prelínanie všetkých faktorov. Lieky znižovali schopnosti do hranice medzi podstatným a nepodstatným znížením. Znalec uvádza, že žalobcu vyšetril, čo je rozdiel v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí, že ak by lieky nemali žiaden vplyv, pacientov by nimi neliečili. Nesúhlasí s názorom MUDr. V., že neurotické obtiaže nemali vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti žalobcu. K posudku MUDr. M. Q. M.. M. znalec uvádza, že títo znalci uvádzajú, že aj podľa ich názoru nepodstatnou mierou mohol mať žalobca zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť, on však hovorí o komplexnom stave. Z posudku pánov L. Q. V. vyplýva, že sami objektívne nedokážu rozhodnúť. Na otázku, či znalec dokáže po 12 rokoch určiť postkomočný syndróm, uvádza, že mal spoluznalca a skutočnosť, že žalobca MUDr. V. nespomenul úraz v Maďarsku, znalec vysvetľuje tým, že nemusel si spomenúť, pri jeho osobnosti, neurotickom vývoji osobnosti a depresii, konfliktných situáciách v rodine, partnerské problémy v rodine to tak mohlo byť. Znalec udáva, že žalobca trpel reaktívnou depresiou, je to duševná porucha podľa medzinárodnej klasifikácie. Nespôsobilosť na právne úkony býva pri ťažších, závažnejších stavoch. Žalobcova spôsobilosť na právne úkony bola znížená v porovnaní s populačnou normou. Vplyv otrasu mozgu na úzkostný depresívny stav sa nedá vylúčiť. Žalobca je nezrelá osobnosť, závislá na otcovi a keď príde ďalší problém, už to nedokáže zvládať a dochádza k neurotickej dekompenzácii a sú tu aj príčiny - otras mozgu, konfliktné situácie v rodine, narušený partnerský vzťah, tlak rodiny aby vrátil majetok, poruchy spánku. Rozpoznávacie schopnosti mal vymiznuté, zachované znížené, skôr ku hranici zachovania. Užívané lieky mali určite vplyv na žalobcu. Žalobca trpel kvalitatívne výraznou depresívnou náladou, boli tam samovražedné sklony, trpel reaktívnym depresívnym stavom. Z psychiatrického hľadiska či je osoba nespôsobilá na právne úkony, čím sa to prejavuje znalec uvádza, že osoba musí mať vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, žalobca ich nemal vymiznuté.
51. Na pojednávaní dňa 15.4.2013 bol ako svedok vypočutý aj MUDr. V.. Tento uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku hľadali v zdravotnej dokumentácii príznaky vážnej duševnej poruchy u žalobcu, poruchy vnímania, halucinácie, poruchy myslenia, bludy, poruchy asociačného myslenia, kvalitatívna porucha vedomia, schizofrénia, demencia, čo u žalobcu nenašli. Podľa jeho názoru je zdravotná dokumentácia najdôležitejšia a vyšetrenie po 12 rokoch nie je podstatné. Záznam o dopravnej nehode mu bol predložený po vypracovaní jeho posudku. Podľa tohto záznamu žalobca utrpel komóciu, kde keď odznie prvé štádium, môže nastúpiť postkomočný syndróm. Liek Thioridazín bral žalobca v nízkych dávkach, mohol mať pocit upchatého nosa, dnes sa už nevyrába. Príznaky psychózy u žalobcu nenašiel, pojmom duševná porucha a nálada sa vyhýba, riadi sa MKCH, 10. revízia. Trvá, že bol schopný k právnemu úkonu. Z lekárskych správ vyplýva, že trpel postkomočným syndrómom. U niektorej osoby sa môže vyskytnúť u inej nie, právny úkon bol 2 mesiace po nehode, nie je možné určiť, či pri podpisovaní mal príznaky tohto syndrómu. S odstupom času 12 rokov sa nedá preukázať príčinná súvislosť medzi nehodou a postkomočným syndrómom. Objektívnymi zobrazovacími metódami sa tento syndróm dá určiť iba v čase pretrvávania príznakov, po 12 rokoch sú lekári odkázaní iba na to, čo hovorí pacient.
52. V rámci konfrontácie medzi MUDr. Z. a MUDr. V. na pojednávaní dňa 15.4.2013 MUDr. Z. uviedol, že MUDr. V. absentuje vplyv sedatívneho účinku liekov, Prothiaden bol skôr na hornej hranici, u nezrelej osobnosti lieky mali vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť. Aj zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že symptomatika bola dokázateľná, až ustúpila. MUDr. V. uvádza, že v roku 1997 nebola v MKCH reaktívna depresia, k čomu MUDr. Z. uvádza, že by sme mohli uviesť, že trpel adaptačnou poruchou. MUDr. V. uvádza, že dávkovanie Thioridazínu, ak ho žalobca začal brať 1.12.1997 večer a právny úkon uzavrel 2.12.1997 pri dodržaní odporúčaného dávkovania s prihliadnutím na polčas rozpadu tohto lieku aj v spojitosti s druhým liekom nemohol mať vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti žalobcu. MUDr. Z. uvádza, že žalobca 2.12.1997 prestal užívať lieky, pretože sa cítil ovplyvnený. Sám priznal, že mu nerobil dobre. Išlo o súhru viacerých faktorov, ktoré spolu dokopy zohrali rolu. Aj MUDr. V. mal skúsenosti, že užívatelia týchto liekov dlhšie spali.
53. Na pojednávaní konanom dňa 6.6.2013 bol vypočutý žalovaný v 1. rade W. L., ktorý uviedol, že navrhuje žalobe vyhovieť. Žalobcov oslabený psychický a imunitný stav žalovaná strany využila a donútila ho podpísať darovaciu zmluvu. Keď odišiel od rodiny, syn s tým nesúhlasil, vzťahy neboli dobré. Napriek tomu pracoval žalobca u neho vo firme, videl na ňom, že je psychicky v zlom stave, bez emócií, bez energie. Mal nehodu s úrazom hlavy. Videl, že je pod tlakom strýka a starej matky, rozišiel sa s priateľkou. V dedičskom konaní sa vzdal nároku v prospech brata, nemal som nároky na spoluvlastníctvo. Žalobu na matku a brata podal, lebo videl nespravodlivosť a veľký podvod, krivdu a snažil sa, aby bolo spoluvlastníctvo spravodlivo rozdelené. Jeho syn bol pri podpise darovacej zmluvy pod psychickým nátlakom, s využitím a zneužitím jeho stavu ho prinútili zmluvu podpísať. Policajti aj záchranári mu po nehode v Maďarsku hovorili, že syn bol v bezvedomí.
54. Na pojednávaní dňa 6.6.2013 bol vypočutý žalobca. Vyjadril sa, že súhlasí so znaleckým posudkom MUDr. Z. a MUDr. Š., súhlasí s tým, že mal haváriu v Maďarsku, že bol pod psychickým nátlakom pri podpise darovacej zmluvy, že bol pod vplyvom liekov, bol po ťažkom úraze. Bol pod nátlakom pri podpise darovacej zmluvy. Dom sa nerozdelil spravodlivo a strýko ich začal vyháňať. Cíti nespravodlivosť, keďže mu bolo povedané, že po vrátení daru bude nehnuteľnosť rozdelená medzi 4 vnukov s tým, že sa tak nestalo. Dôvodom pre podanie žaloby je, že pri podpise zmluvy nekonal slobodne, bol pod vplyvom liekov, nátlaku zo strany strýka a po havárii. Lieky predpísané MUDr. V. bral ako boli predpísané. Keď sa strýko dozvedel, že je vlastníkom polovice nehnuteľnosti, začal na žalobcu vyvíjať nátlak, najprv ho prehováral, že to nie je spravodlivé, nakoniec žalobcovi nadával, dosť vulgárne, keď ho vyzval na vypratanie, vzťahy sa zhoršili. Vzťahy boli narušené, keď ho začal strýko navádzať, prehovárať, aby dom daroval babke. Po podpise zmluvy sa vzťahy znormalizovali, prestali nátlaky, strýko mu odporučil jedného pána s tým, že nejaký krátky čas býval v jeho byte. Po podpise darovacej zmluvy sa vzťahy znormalizovali, po nejakom čase mu strýko doručil výzvu na vypratanie nehnuteľnosti, dozvedel sa, že vlastníkom domu už nie je stará matka, ale strýko, cítil sa oklamaný a začali na neho vulgárne nadávať, vyháňali ho z domu, celú rodinu.
55. Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 6.6.2013 uviedla, že popiera zlé vzťahy medzi žalobcom a jej nebohým manželom, jej manžel žalobcovi po odchode otca z domu žalobcovi pomáhal. Stará matka žalobcu ich pýtala, aby šli do domu bývať, lebo žalobca tam nechodí. Vzťahy boli dobré, žalobca bol aj na strýkovej 50-tke. O svokru sa s manželom starala do smrti. O zmluvách nemala vedomosť.
56. Dňa 19.8.2013 bola na dožiadanom súde Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vypočutá Q. C., pracovníčka JUDr. O. A., notára, ktorá overila podpis žalobcu na darovacej zmluve dňa 02.12.1997. Na uvedený prípad si nespomína, ak by sa jej podpisujúca osoba nezdala spôsobilá na právny úkon, podpis by neoverila.
57. Na pojednávaní, konanom dňa 14.11.2013 bol vypočutý žalovaný v 3. rade, kde uviedol, že žalobu považuje za absurdnú vzhľadom na odstup času, žalobca bol pri podpise zmluvy pri plnom vedomí. Vo veci bolo vyhotovených viacero znaleckých posudkov, posudok M.. Z. považuje za zmätočný, znalec nevedel určiť, do akej miery bola znížená schopnosť žalobcu. Znalec uviedol, že žalobca nemal vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, bol spôsobilý v zníženej miere. Za spravodlivé považuje rozdelenie majetku tak, ako to chcela stará matka, teda tomu, kto sa o ňu postará. Jeho otec, strýko žalobcu, žalobcovi v kritickom období pomáhal, nátlak tam nebol. Býval vtedy so svojimi rodičmi a vie povedať, že vrátenie daru otec ani nesprostredkoval ani nebol pri podpise darovacej zmluvy. Ani stará matka na žalobcu nátlak nerobila.
58. Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 14.11.2013, č.k. 15C/111/2003-953 súd žalobe žalobcu vyhovel a vyslovil neplatnosť uzatvorených právnych úkonov ako aj určil, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu 1 na sporných nehnuteľnostiach. Svoj záver súd vyslovil na základe vykonaného dokazovania, stotožnil sa so závermi znalcov MUDr. Z. Q. M.. Š., v zmysle ktorého bol žalobca pod vplyvom liekov, bol po úraze hlavy (po otrase mozgu). Žalobca trpel ťaživou rodinnou situáciou, problémovou partnerskou situáciou, tlak zo strany príbuzných a poberal psychiatrické lieky. Jednalo sa u neho o stav reaktívnej depresie (adaptačnej poruchy). Znalcami bolo konštatované zníženie schopnosti žalobcu rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu. V čase podpisu zmluvy išlo o nezrelú osobnosť. Po podpise darovacej zmluvy stavy, pre ktoré sa liečil u MUDr. V., ustúpili.
59. Voči rozsudku podal odvolanie žalovaný v 3. rade podaním doručeným súdu dňa 7.2.2014, ktorý uvádza, že dôvodom žaloby je nespokojnosť žalovaného v 1. rade W. L. s rozdelením majetku zo strany starej matky, čo je však podľa názoru žalovaného v 3. rade pre toto konanie irelevantné. Namieta, že rozpoznávacie schopnosti žalobcu boli podľa záveru M.. Z. znížené, nie však vymiznuté. Namieta, že sa súd nevysporiadal s obsahom znaleckých posudkov predložených žalovanými, ktoré potvrdili, že žalobca bol spôsobilý na právne úkony. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné. Ak znalci tvrdia, že rozpoznávacie a ovládacie schopnosti žalobcu neboli vymiznuté, nemohol byť nespôsobilý na právne úkony. Nátlak na žalobcu podľa názoru odvolateľa nebol preukázaný.
60. Dňa 10.2.2014 doručili odvolanie aj žalovaní v 2. a 4. rade, v ktorom namietajú, že žalobca neuviedol skutkové dôvody žaloby a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa názoru odvolateľov nie je možné určenie zo strany M.. Z., že žalobca bol spôsobilý na právny úkon, ale nie v plnej miere, znalec sa podľa nich mal vyjadriť, či bol alebo nebol spôsobilý. Žiadať vyšetriť pacienta po 12 rokoch podľa názoru odvolateľov nemá význam.
61. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca dňa 31.3.2014, kde uviedol, že nie ej pravdou, že umelo hľadá dôvody, ktoré by mohli byť spôsobilé vyvolať neplatnosť právneho úkonu darovania. Stav žalobcu potvrdil MUDr. Z. a MUDr. Š.. Predmetom darovania bola aj čiastka starého otca, po smrti ktorého sa stará matka domáhala vrátenia daru, a to vrátane uvedenej aj čiastky starého otca. Žalobca zotrvával na svojom tvrdení, že na neho bol vyvíjaný nátlak. Znalecké posudky predložené žalovanými súd správne vyhodnotil ako listinné dôkazy a vysporiadal sa s nimi v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Podľa názoru žalobcu aj zníženie rozpoznávacej a ovládacej schopnosti spôsobujú narušenie do tej miery, že ju robia nespôsobilou na právne úkony. Uvádza názor Najvyššieho súdu SR 6Sžo 107/2008, 5Cdo/286/2010 v zmysle ktorého Sloboda a vážnosť sú základnými náležitosťami vôle a ak tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle konajúceho, obmedzujú ho vo výbere možností na prejav vôle, vtedy možno konštatovať, že vôľa nebola slobodná. V čase vykonania právneho úkonu bola u žalobcu zistená reaktívna depresia u osobnosti s rysmi nezrelosti v čase podpisu darovacej zmluvy, stav po prekonanom otrase mozgu a neurotický syndróm. Žalobca bol v čase vykonanie právneho úkonu pod vplyvom liekov. Žalobca uvádza, že reaktívna depresia je popísaná aj v odbornej literatúre, pričom uvádza, že pri depresii ide o závažnú duševnú afektívnu poruchu, ktorá ochromuje jasnosť myslenia, psychomotoriku, spánkový cyklus a vyvoláva pesimistické či skľučujúce emócie často vedúce k patologickej zmene osobnosti.
62. Krajský súd v Košiciach Uznesením zo dňa 02.09.2015, č.k. 1Co/239/2014-1029 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, zmenil uznesenie zo dňa 26.4.2013 tak, že žalovaným v 2. a 3. rade povinnosť zložiť zálohu za znalecké dokazovanie neuložil, odmietol odvolanie žalovaného v 3. rade proti uzneseniu zo dňa 11.6.2013 a určil, že JUDr. Iveta Slebodníková je vylúčená z pojednávania a rozhodovania veci.
63. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zaťažil konanie závažným procesným pochybením, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, jeho závery sú čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a jeho skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní (nesprávne hodnotenie dôkazov). Odvolací súd konštatuje, že sudkyňa súdu prvého stupňa mala predložiť odvolaciemu súdu žalovaným v 3. rade dňa 4.9.2013 vznesenú námietku zaujatosti, pričom už samotné porušenie tejto povinnosti zakladá dôvod pre zrušenie napádaného rozsudku.
64. Odvolací súd konštatuje taktiež jeho čiastočnú nepreskúmateľnosť. Z odôvodnenia napádaného rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa hodnotil darovaciu zmluvu medzi žalobcom a Q. L. ako neplatnú aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, inak je neplatný. Rozsudok však neobsahuje žiadne dôvody týkajúce sa nedostatku vád vôle alebo vád prejavu vôle. Pokiaľ súd neplatnosť právneho úkonu vyvodzoval z nedostatku vôle, je potrebné uviesť, že záver o tom, že takýto právny úkon nebol urobený slobodne (nedostatok slobody vôle) možno vyvodiť iba zo záveru o tom, že účastník právneho úkonu konal pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka alebo zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo tzv. bezprávna vyhrážka. Touto je psychické donútenie takej intenzity, že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Bez vyporiadania sa s uvedenými otázkami je rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti nepreskúmateľný.
65. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa svoje závery o neplatnosti právneho úkonu založil výlučne na posúdení podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda v dôsledku konania v duševnej poruche. Svoje závery v tomto smere oprel predovšetkým o výsledky znaleckého dokazovania. Odvolací súd však má za to, že závery znaleckých posudkov neprisvedčujú tomu, že u žalobcu šlo o neplatnosť právneho úkonu z dôvodu konania jeho účastníka v duševnej poruche. Zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že schopnosti žalobcu rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu boli v dôsledku znalcom uvedených príčin znížené, nie však vymiznuté. Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa závery znalcov citoval, nie je však zrejmé, na základe čoho z takýchto záverov vyvodil záver o nespôsobilosti žalobcu na vykonanie predmetného právneho úkonu., súd takúto otázku znalcom ani nepoložil. V súvislosti s diagnostikovaním postkomočného syndrómu u žalobcu je potrebné vysporiadať sa aj s okolnosťami vyplývajúcimi z výpovede MUDr. V., ktorý popísal štádiá tohto syndrómu a jednoznačný záver o tom, že v období dvoch mesiacov po úraze (kedy bol žalobcom právny úkon vykonaný) sa nejednalo o prvé štádium, ale o ďalšie štádium, ktoré má vlnitý priebeh a môže mať rôzny stupeň obtiažnosti, pričom uvedené je obtiažné určiť s odstupom 12 rokov. Odvolací súd určil povinnosť súdu prvého stupňa vyzvať znalcov na odpoveď na otázky, či žalobca bol spôsobilý na právny úkon a zároveň na objasnenie odbornej otázky, či záver o nespôsobilosti na právne úkony možno vyvodiť iba na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj ovládacej schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností a v akej miere.
66. Voči Uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 2.9.2015 podal žalovaný v 1. rade dňa 15.2.2016 dovolanie, ktoré odôvodnil odňatím možnosti konať pred súdom zo strany odvolacieho súdu, namieta nedostatok odôvodnenia uvedeného rozhodnutia. Uvedené dovolanie bolo Uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.06.2017, sp. zn. 6 Cdo 212/2016 odmietnuté, keďže nebola zistená prípustnosť dovolania.
67. Žalobca predložil dňa 27.10.2017 Znalecký posudok č. 63/2016 MUDr. T. Q., potvrdenie o nehode v Maďarsku ako aj čestné vyhlásenie pána O. W., ktorý žalobcu navštívil v nemocnici bezprostredne po nehode.
68. Zo Znaleckého posudku č. 63/2016 MUDr. T. Q. vyplýva, že žalobcu dňa 7.10.2016 psychiatricky vyšetril. Znalec uviedol, že žalobca nekonal pri právnom úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to aj vzhľadom na úraz, ktorý utrpel pri autonehode 21.9.1997. Na jeho vtedajšej psychickej indispozícii sa ale podieľalo viacero faktorov, okrem prechodného oslabenia psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu to bola v prvom rade adaptačná (depresívna) porucha, ktorou vtedy trpel. V kritickom čase užíval aj lieky (psychofarmaká), ktoré jeho myslenie, cítenie a vôľový život otupovali. Poúrazové zníženie funkčných schopností žalobcu, prehlbujúca sa depresia a jeho nezrelá osobnosť ovplyvnili jeho schopnosť rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu 27.11.1997 v podstatnej, forénzne významnej miere. Sústavný nátlak na žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za daného psychického stavu ovplyvniť slobodnú vôľu žalobcu do tej miery, že nedokázal postupovať slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých životných záujmov a perspektív zodpovedne. Psychický stav žalobcu, rozvod rodičov, partnerský nesúlad, narušené vzťahy so starou mamou, strýkom a najmä sústavný nátlak z ich strany negatívne vplývali na psychický stav žalobcu, čím sa vytvárali predpoklady k tomu, aby pri právnom úkone nekonal slobodne a uvážene. Medzi vyhľadaním psychiatra a úrazom v Maďarsku nemusí ísť o priamy súvis, autonehoda k návšteve psychiatra prispela, celá udalosť mala nesporne psychotraumatický účinok, ešte viac sa prehĺbilo zlé psychické rozpoloženia žalobcu v tej dobe. Podiel samotného úrazu na psychickom stave žalobcu z čisto organického hľadiska (poškodenie mozgu) nie je možné jednoznačne posúdiť, nesporne však išlo o pôsobenie dlhodobých psychotraumatických činiteľov na báze diskrétnej, prechodnej organickej poruchy (postkomočného syndrómu). Otras mozgu s následným obdobím po ňom nebol pravdepodobne u žalobcu z klinického hľadiska nápadný. Z psychopatologického hľadiska sa mohol prejavovať zníženou vitalitou, poklesom vnútorných popudov, oslabením vôle, ako aj diskrétnym oslabením kognitívnej výkonnosti. Ak sa o tejto veci žalobca pri vyšetrení nezmienil, ambulantná psychiatrička takúto okolnosť zaregistrovať nemusela. Žalobca si súvis týchto ťažkostí s nedávnym úrazom uvedomovať nemusel. Pri diagnostikovaní postkomočného syndrómu pri časovom odstupe môže znalec v prípade otrasu mozgu vychádzať len z dostupnej zdravotnej dokumentácie ako aj z anamnézy podanej pacientom. Otras mozgu bez následných komplikácií nemáva po dlhšom časovom období žiadny relevantný klinický korelát, či pozitívnu odozvu v pomocných vyšetrovacích metódach (CT, EEG, psychodiagnostika). Doba rekonvalescencie a pretrvávanie príznakov postkomočného syndrómu pri nekomplikovanom otrase mozgu je niekoľko týždňov. Žalobca vykonal právny úkon 2 mesiace po úraze hlavy, išlo teda o krátke obdobie, keď sa úraz na zníženej psychickej kondícii žalobcu ešte mohol uplatňovať a celkové jeho psychické rozpoloženie ešte zhoršovať.
69. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 1.9.2017 pána O. W. súd vyplýva, že tento má 58 rokov a so žalobcom sa zoznámil v roku 1995 pri návšteve Slovenska na Betliari. Žalobca sa mu zveroval ako staršiemu priateľovi. Od septembra 1997 sa prehĺbili jeho problémy, keď sa jeho strýko dozvedel o skutočnosti, že dostal do daru polovicu nehnuteľnosti. Strýko a pod jeho vplyvom stará matka ho denne terorizovali a vyhrážali sa mu, ak sa nevzdá daru od starého otca. Stará matka z tohto dôvodu vyhodila z domu jeho priateľku. Všetko prežíval ťažko, nevedel ako sa má rozhodnúť. Doma nemal pokoja, nátlak naňho sa neustále stupňoval. Snažil sa byť doma čo najmenej, nemohol spávať, bol depresívny, úzkostný. Po nehode ho navštívil v nemocnici. Po nehode bol dlhšie v bezvedomí, mal otras mozgu, viac ako rozbité auto ho trápilo, čo ho čaká doma, neustály nátlak zo strany strýka a starej matky, bezvýchodiskovosť situácie. Doma mu však nedali pokoj, nútili ho k vráteniu daru, stále bol pod psychickým tlakom. Vyjadril sa, že keby sa pri nehode zabil, bolo by lepšie a mal by od všetkého pokoj.
70. Podaním doručeným súdu dňa 16.01.2018 žalovaný v 3. rade predložil Znalecký posudok č. 5/2018 vypracovaný znaleckou organizáciou FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o., podpísaný doc. MUDr. V.. Žalovaný v 3. rade uvádza, že nie je konštatované, že by žalobca nebol spôsobilý na právne úkony. Spochybnil hodnovernosť čestného vyhlásenia osoby O. W., ďalej nesúhlasí s tým, že by jeho stará matka vyhadzovala žalobcu alebo jeho priateľku z domu. Ďalej uvádza skutkové dôvody, pre ktoré sa vlastníkom domu stal nebohý otec žalovaného v 3. rade, a to, že dom dostane ten syn, ktorý sa o nich postará. Žalobcovi polovicu domu previedli ako motiváciu pre jeho otca, aby sa vrátil k rodine, čo sa nestalo. Gejza odmietol dom, a aby ho náhodou nezdedil niekto druhý (ak by uzavrel nové manželstvo), previedli ho na žalobcu. Kým babka ešte bývala v dome, vravela žalovanému 3., že sa bojí J. L., brata žalobcu.
71. Žalovaný v 3. rade doložil Čestné vyhlásenie osoby Ing. O. L. zo dňa 15.01.2018, svokra žalovaného v 3. rade, podľa ktorého mal od svojho svata Š. L. st. vedomosť, že jeho matka, stará matka žalovaného v 3. rade chcela dom previesť na toho zo synov, ktorý sa ňu postará, pričom túto osobnú starostlivosť jej poskytoval práve Š. L. st. Stará matka žiadal dar vrátiť žalobcu potom, čo ani on neprejavoval záujem sa o ňu starať. Po smrti otca sa o babku staral žalovaný v 3. rade. Táto sa bála vnukov, ktorí bývali hore a robili jej úmyselne zlosť. Dôvodom pre žiadanie vrátenia daru bolo, že žalobca neprejavil záujem postarať sa o ňu (predtým ešte aj o jej manžela).
72. Zo Znaleckého posudku č. 5/2018 FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. vyplýva, že znalecká organizácia nesúhlasí s názorom MUDr. T. Q. a tvrdí, že sa nedá preukázať, že by otras mozgu mal nejaký vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy, nedá sa preukázať, že by adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy so žalobcom a nedá sa preukázať, že by užívanie liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na psychiku žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu zmluvy, takže sa nedá preukázať, že by žalobca nekonal pri právnom úkone dňa 02.12.1997 slobodne a vážne. Znalec sa taktiež vyjadruje k odpovedi znalca T. Q. na otázku č. 1, kde namieta, že MUDr. Q. používa nepresné pojmy (psychická indispozícia, prechodné oslabenie psychickej činnosti, pojem otupovali). Znalec uvádza, že nie je možné preukázať, že by otras mozgu mal vplyv na psychiku žalobcu v čase podpisu zmluvy, keďže v čase podpisu zmluvy sa mohlo u žalobcu vyskytovať maximálne 2. štádium postkomočného syndrómu, ktorý sa vyskytuje u 50% ľudí po otrase mozgu. Môže oscilovať v čase, môže byť úplne v norme niekoľko dní a následne niekoľko hodín, dní má príznaky - bolesti hlavy, je nesústredený, niekoľko nocí nespí dobre. Diagnostika je možná len na základe zdravotných záznamov z daného obdobia a na základe údajov postihnutého. Zo žiadneho lekárskeho záznamu nevyplýva, že by mal žalobca v deň podpisu zmluvy príznaky postkomočného syndrómu. Nie je možné tvrdiť, že by v čase podpisu zmluvy mal tzv. „prechodné oslabenie psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu“. Po desiatich - dvanástich rokoch nie je možné, aby žalobca dal lekárom také presné informácie, aby mohli preukázať prítomnosť postkomočného syndrómu. Znalec ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku žalobcu v čase podpisu zmluvy žalobcom. Ani MUDr. Q. ani MUDr. Z. sa nevysporiadali s tým, o akú intenzitu depresie ide. MUDr. Vongrej sa k tomu vyjadroval nejasne, neodborne a nekompetentne. Nie je možné hovoriť o „výraznej depresii“. Znalec ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by užívanie liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu zmluvy. Poukazuje na skutočnosť, že zmluva bola podpísaná 2.12.1997 a liek Thioridazín začal žalobca brať 1.12.1997 večer a ráno nemal už na žalobcu vzhľadom na dávkovanie vplyv. V ďalšom znalec uvádza, že funkčná nedostatočnosť MUDr. Z. v jeho ponímaní ani nebola definovaná, ide o nepresný pojem, aj tak ju znalci nezistili, napriek tomu tvrdí, že bola prítomná. Znalec taktiež namieta tvrdenie MUDr. Q., že za daného psychického stavu v čase podpisu zmluvy mohol nátlak ovplyvniť jeho slobodnú vôľu, keďže presný psychický stav žalobcu v čase podpisu zmluvy nepoznáme. Nie je jasné, či mal otras mozgu ľahký, stredne ťažký, ťažký, či mal v čase podpisu zmluvy príznaky postkomočného syndrómu, sústavný nátlak by mal byť preukázaný súdom, nie je to vec, ktorú by mal preukazovať psychiater. Nie je možné posúdiť, že by samotný úraz na čisto organickom podklade mal podiel na psychickom živote žalobcu v tom období. MUDr. Q. vyčíta používanie pojmov ako „znížená psychická kondícia“, „psychické rozpoloženie“. Podľa názoru znalca sa nie je možné stotožniť so záverom MUDr. Z., že ovládacia schopnosť je jednoduchšia ako rozpoznávacia. Podľa názoru znalca nie je možné, aby osoba bola v zníženej miere spôsobilá k právnemu úkonu, buď je alebo nie je spôsobilá. Znalec namieta, že MUDr. Z. používa pojem „výrazná depresia“, ktorý odborná literatúra nepozná.
73. Z výpisu zo zoznamu znalcov, predložených žalobcom na čl. 1222 súd zistil, že MUDr. C. M. bol postihnutý peňažnou pokutou za iný správny delikt a MUDr. Ď. postihnutý nebol (čl. 1223).
74. Na pojednávaní konanom dňa 7.2.2018 sa k veci vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že od roku 1980 do roku 1997 sa jeho brat o rodičov nezaujímal. Polovica domu bola darovaná jeho synovi Norbertovi, lebo on sa rozviedol, aby dom náhodou neprešiel na jeho novú ženu. Vec mala byť spravodlivo rozdelená, preto sa v rámci dedičského konania po otcovi vzdal svojej čiastky v prospech brata. Právny zástupca žalovaného v 3. rade uvádza, že nie je nátlakom žiadať vrátenie daru, keď v dome obdarovaný nebýva, o darcu sa nestará.
75. Znalec MUDr. Q. pri svojom výsluchu dňa 7.2.2018 uviedol, že žalobca pri autonehode utrpel jednoduchší otras mozgu, bol v bezvedomí. Tento stav má dočasné, prechodné následky. Istý čas musel aj ten úraz mozgu mať vplyv na psychiku žalobcu. Na otázku, či záver o nespôsobilosti osoby na právne úkony možno vyvodiť na základe záveru, len na základe úplnej straty rozpoznávacej, ovládacej schopnosti alebo takýto záver je odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností posudzovanej osoby znalec MUDr. Q.É. uvádza, že termín rozpoznávacia a ovládacia schopnosť sú skôr vymedzené pre trestno-právnu oblasť. Znalec je autorom učebnice pre trestno-právnu oblasť. V civilno-právnej oblasti ovládacia a rozpoznávacia schopnosť k nejakému skutku, k právnemu úkonu, jeho následky a vôľová oblasť, čiže či ten jedinec konal slobodne, bez nátlaku je jednou z podmienok na to, aby ten úkon bol v poriadku. Na otázku, či na záver o nespôsobilosti osoby na právny úkon osoby postačuje zníženie tej slobody vôle prejavu alebo úplne tie vôľové vlastnosti majú byť vymiznuté znalec uvádza, že on sa nevyjadruje, či je znížená schopnosť alebo či je vymiznutá. Znalec sa vyjadruje, či bol človek schopný. Tam je odpoveď áno alebo nie. Trvá na záveroch znaleckého posudku, že žalobca nekonal pri právnom úkone slobodne a vážne. Išlo o viac faktorov, osobná situácia, nátlak, depresívna porucha, nezrelý vek, osobnostná štruktúra. Komócia netvrdí, že bola takého charakteru, že nevedel, čo robí. Kombinácia faktorov spôsobila, že nebola splnená podmienka pre slobodné konanie bez nátlaku. Znalcom, ktorí robili vo veci posudky na objednávky žalovanej strany vyčíta, že nevyšetrili žalobcu, nevykonali ani snahu ho vyšetriť. Časový odstup od udalostí nepovažuje za podstatný, lebo 40 ročný človek vie povedať, čo sa stalo pred 20 rokmi pokiaľ ide o uzlové momenty života. Teraz je žalobca zrelý, v čase podpisovania zmluvy zrelý nebol.
76. Na otázku, či bol spôsobilý na uzavretie právneho úkonu znalec MUDr. Q. odpovedá jednoznačne, že nie. Otázka, či na posúdenie skutočnosti, či strana koná slobodne, stačí aj znížená rozpoznávacia schopnosť alebo musí byť táto schopnosť vymiznutá úplne je podľa znalca nerelevantná pre znalca, z odborného hľadiska je to nezmysel, otázka je podľa znalca absurdná. Rozdiel svojho názoru od názoru MUDr. A. a MUDr. V. vidí v tom, že oni človeka nevideli, MUDr. Q. si za svojím názorom stojí. To isté platí ohľadom posudku MUDr. M. a MUDr. M.. Nie je možné pojmovo stotožňovať neplatnosť právneho úkonu a príčetnosť podľa trestného práva.
77. Na otázku, aby znalec MUDr. Q. uviedol, na základe čoho posúdil tie iné vplyvy, ktoré mali vplyv na konanie žalobcu, a to depresívna porucha, osobnostná porucha, psychický nátlak. Čo prezentoval žalobca pod tým, keď tvrdil, že bol na neho vyvíjaný nátlak? Znalec uvádza: Nátlak žalobca prezentoval tak, že ho nútili k podpisu strýko a stará matka. Nútili ho, psychologicky na neho tlačili, vyvíjali nátlak podpíš, podpíš, podpíš. Bolo to nepríjemné, ten chlapec v nezrelom veku trpel tým stavom, však aj vyhľadal v tej súvislosti aj psychiatra, až do takej miery.
78. MUDr. Q. ďalej uviedol, že človek, ktorý má 18, 19 rokov je nezrelá osobnosť, je ľahšie ovplyvniteľný, je zraniteľnejší. Žalobca bol v čase vykonania právneho úkonu v populačnej norme, bol osamotený, nemal oporu v tej dobe. Nátlak zistil znalec najmä z výpovede žalobcu, uvádzal to aj ostatným znalcom, nátlak je aj zdokumentovaný v zdravotných záznamoch. Nátlak si žalobca s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nevymyslel. Nátlak preukazuje aj predpisovanie liekov v tom období, ak by problémy nemal, lieky by mu neboli predpisované.
79. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bol vypočutý aj MUDr. V., ktorý na otázku, či záver o nespôsobilosti na právne úkony možno vyvodiť iba na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj ovládacej schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností a v akej miere? MUDr. V. uvádza, že v trestných veciach rozlišujeme plne zachovanú schopnosť rozpoznávaciu a ovládaciu, zmenšenú nie podstatne, zmenšenú podstatne a úplne vymiznutú, resp. rôzne kombinácie. V civilných veciach však takto otázky položené nie sú čo sa týka spôsobilosti na právne úkony. Tam je otázka položená, či bola alebo nebola z psychiatrického hľadiska osoba spôsobilá k nejakému právnemu úkonu v určitý čas. Nie je teda možné aby osoba bola čiastočne spôsobilá k nejakému právnemu úkonu alebo čiastočne nespôsobilá k právnemu úkonu. Na otázku, či žalobca bol alebo nebol spôsobilý na právny úkon darovacej zmluvy, znalec uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné preukázať, že by nebola spôsobilá osoba žalobcu v ten deň 2.12.1997 z psychiatrického hľadiska.
80. Na otázku sudkyne, keby znalec bral do úvahy všetky okolnosti, nízky vek, otec ich opustil, nemal v nikom oporu, nemal sa komu zdôveriť, bola tam aj nehoda, pocit zlyhania, ťažká životná situácia v súvislosti s nehodou, užívanie liekov, ktoré ho mohli utlmiť, či tieto všetky okolnosti nemohli spôsobiť to, že by žalobca nebol spôsobilý, spomínali ste, že lieky samotné to nemohli spôsobiť, ale súhrn všetkých okolností, znalec udáva: To, čo ste vymenovali nie sú psychické ani psychiatrické choroby, to sú psychologické vplyvy, ktoré v určitom čase pôsobia na každého psychiatricky zdravého človeka, takže nie je možné, aby súčet týchto okolností, teda rodinná situácia, nízky vek (mal viac ako 18 rokov, čiže bol spôsobilý k právnym úkonom). Nezrelá osobnosť nie je psychiatrickým pojmom, v psychiatrii neexistuje pojem čo je a čo nie je nezrelá osobnosť. To je pojem psychologický a psychológovia opisujú problémy duševne psychicky zdravej osoby. Nezrelá osobnosť nie je psychiatrický pojem, nie je to duševná choroba, je to len opis povahových vlastností človeka. Každý človek má povahové vlastnosti.
81. Ďalej MUDr. V. uvádza, že sa nedá preukázať, že žalobca nebol spôsobilý k právnym úkonom dňa 2.12.1997, pretože sa nedá preukázať, že by mal príznaky postkomočného syndrómu, príznaky depresie takej, ktorá by ho ovplyvňovala k spôsobilosti k právnym úkonom, nedá sa preukázať, že by bral také lieky, v takých dávkach, ktoré by ovplyvňovali jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Znalec vysvetlil, čo je postkomočný syndróm (obdobie po otrase mozgu, môže a nemusí ním postihnutý trpieť, má vlnovitý priebeh, ide o bolesti hlavy, nesústredenosť, poruchy spánku). Podľa lekárskych záznamov sa nedá posúdiť, či nimi žalobca trpel, ak by ich aj mal, niektoré z príznakov aj tak nemajú forenzný význam. Stav žalobcu nespĺňa ani kritéria podľa MKCH pre posttraumatický syndróm. Nedá sa preukázať, že by mal formu depresie, ktorá by mala forenzný význam, ktorá by spôsobovala, že nebol spôsobilý ku právnemu úkonu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by mal depresiu ako duševnú poruchu. Psychiatričku vyhľadal pre rodinné problémy., nedá sa určiť akú formu depresie mal. Už aj pri ľahkej depresii sa predpisujú antidepresíva. Thioridazin, ktorý mal predpísaný žalobca sa už nepoužíva, jemu predpísaná dávka mohla byť pre ľahkú alebo pre stredne ťažkú depresiu. Tento liek nemôže pôsobiť na spôsobilosť na právne úkony, pretože pri stredne ťažkej depresii nie sú postihnuté ďalšie psychické funkcie, teda nie je postihnutý intelekt, úsudok, nie sú postihnuté poznávacie a ovládacie schopnosti. Nie sú halucinácie, nie sú bludy, nie je porucha vedomia, nie sú príznaky schizofrénie. Pri depresii je prítomné znížené množstvo energie niečo robiť.
82. Na otázku, že ak je človek v stave zohľadňujúc tieto okolnosti, ktorý je nižšieho veku, nezrelá osobnosť, nemá nikoho blízkeho, pôsobia na neho príbuzní aby niečo urobil, či sa vie takáto osoba brániť, povedať, že neurobím to, bola by takáto osoba schopná - plne spôsobilá urobiť právny úkon v takom stave MUDr. V. odpovedá, že z psychiatrického hľadiska áno, z psychiatrického hľadiska nejde o psychiatrické diagnózy. V zdravotných záznamoch sa nedočítame v akej depresii bol. Antidepresíva mal predpísané v štandardnej bežnej dávke. Bol to Prothiaden, mal vedľajšie účinky, preto sa nepoužíva, robia pocit nádchy. Thioridazin mu bol predpísaný deň pred podpisom zmluvy v dávke 25 mg ráno, 50 mg večer. Na vážne duševné poruchy sa bral v dávke 400 - 500 mg. On dostal 75 mg, čo je nízka dávka oproti maximálnej. Nemohla mať forenzný význam pri podpise. Rýchlo sa vylučoval. Lieky, ktoré užil žalobca nedá sa preukázať že mali vplyv na jeho spôsobilosť k podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997. Ani ak by mal postkomočný syndróm a stredne ťažkú depresiu ani tak by nebol nespôsobilý.
83. V ďalšom MUDr. V. uvádza, že spätne po 10 rokoch sa postkomočný syndróm nedá určiť na základe údajov osoby. Nemôže si presne pamätať nešpecifické syndrómy či ich mal presne v deň podpisu zmluvy. Taktiež sa nedá spätne určiť, či osoba mala ľahkú alebo stredne ťažkú depresiu, ak by mal žalobca ťažkú depresiu s psychotickými príznakmi.
84. Na otázku, či sústavný nátlak na žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za daného psychického stavu žalobcu ovplyvniť slobodnú vôľu žalobcu do takej miery, že nedokázal postupovať slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých životných záujmov a perspektív zodpovedne, znalec uvádza, že preukázanie nátlaku je vecou súdu. Psychický nátlak môže mať forenzný význam ak sa jedná o osobu psychicky chorú, ľahko dementnú, tak áno, nátlak môže mať vplyv. U žalobcu si znalec nemyslí, že by z psychiatrického hľadiska mal takú chorobu alebo poruchu, ktorá by ho robila citlivejším alebo vnímavejším na určitý psychologický nátlak. Žalobca bol duševne zdravý, to, že mal depresiu, ktorá nebola duševnou chorobou, to nemohlo spôsobiť jeho zvýšenú vnímavosť, ovplyvniteľnosť, nemohla spôsobiť, že by bol zvýšene citlivý na nátlak. K inému záveru by neprišiel ani pri osobnom vyšetrení žalobcu. Z dokumentácie jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu zmluvy netrpel na žiadnu vážnu duševnú chorobu. Nikto zo znalcov nezistil psychózu.
85. Na otázku, či by v roku 2009 vedel určiť, či žalobca v roku 1997 bol duševne chorý MUDr. V. uvádza, že len na základe rozhovoru sa to určiť nedá, bola by potrebná psychiatrická dokumentácia. Na otázku sudkyne, prečo majú všetci znalci, ktorí žalobcu vyšetrili ako tí znalci, ktorí ho nevyšetrili MUDr. V. uvádza, že v roku 2009 prišli s MUDr. A. k záveru, že nemá zmysel žalobcu vyšetrovať. Právna zástupkyňa žalobcu uvádza, že práve na internetovej stránke pracoviska MUDr. V. sa uvádza, že osobné vyšetrenie má veľký význam aj vzhľadom na osobnosť človeka. MUDr. V. k tomu uvádza, že osobné vyšetrenie má veľký význam, avšak 10 alebo 20 rokov po nejakej udalosti to nemá zmysel.
86. K motívu žalobcu na vrátenie daru starej matke MUDr. V. uvádza, že v čase podpisu zmluvy právny úkon neurobil pod vplyvom duševnej choroby.
87. Na otázku žalovaného v 1. rade, že v čase podpisu zmluvy mal žalobca samovražedné úmysly, teda o aký stupeň depresie v tomto prípade ide, a či MUDr. V. nemohla vzhľadom na pracovnú vyťaženosť určiť nízku dávku liekov, MUDr. V. uvádza, že zo záznamov nevyplýva, že by u žalobcu vec dospela do štvrtého štádia, teda do samovražedného pokusu.
88. Na otázku, ako mohol vypracovať znalecký posudok, keď pacienta nevidel MUDr. V. uvádza, že nedostal úlohu vyšetriť žalobcu, ale dostal za úlohu posúdiť posudok MUDr. Q.. Žalobca bol spôsobilý na právny úkon.
89. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bola vypočutá svedkyňa L. T., ktorá uviedla, že žalobcu pozná, pracoval ako roznášač tovaru a ona pracovala ako predavačka, chodil k nim do obchodu 1x za týždeň, niekedy aj obdeň. Dostal darom polovicu domu a po smrti starého otca sa to strýkovi nepáčilo a mal odvtedy stresy doma. Zle to psychicky znášal. Naňho tlačili veľmi, že dar musí vrátiť, aby to bolo spravodlivé, aj stará matka na neho začala tlačiť, takže doma mal stres a tak chodil do roboty, bol nevyspatý. Potom mal vážnu autonehodu, šla som za ním do nemocnice, lekári mi povedali, že mal otras mozgu, bol v bezvedomí. Ako opustil nemocnicu, strýko a stará matka tlačili veľmi, povedal, že to už nevydrží, že on podpísal papiere, že vráti dar, proste polovicu, čo dostal. Žalobcu vídala často pracovne, rozumeli si od strednej školy. Vie, že navštevoval psychiatra, bral lieky, bol to vymenený človek, bol vygumovaný. Aj rozvod rodičov bol veľký šok. Po dedičskom konaní sa sťažoval, že nemá pokoj.
90. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2018 žalovaný v 3. rade zhrnul svoju argumentáciu v konaní a doručil súdu Znalecký úkon č. 10/2018 Odborné vyjadrenie FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. z ktorej vyplýva nasledovné: Posudzovanie schopnosti rozpoznať protiprávnosť konania a schopnosť ovládať konanie v čase spáchania trestného činu vždy súvisí s trestným činom, ktorý osoba spáchala. Ak osoba, u ktorej posudzujeme spôsobilosť na právne úkony (resp. konkrétny právny úkon) nespáchala žiaden trestný čin, je zbytočné posudzovať jej schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a schopnosť ovládať svoje konanie. Ak by bolo preukázané, že v čase vykonania právneho úkonu boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti osoby úplne vymiznuté, tak v tom prípade by tento právny úkon bol neplatný.
91. Dňa 04.04.2018 doručil súdu MUDr. Z. Doplnenie posudku, z ktorého vyplýva, že žalobcova spôsobilosť na právne úkony bola znížená vplyvom viacerých faktorov, a to vplyvom prehlbujúcej sa poúrazovej depresie, vplyvom ťaživej rodinnej situácie, konfliktný stav rodičov, jeho narušený partnerský vzťah, tlak zo strany rodiny, aby vrátil dar, toto viedlo k zníženiu jeho spôsobilosti na právne úkony. Aj pri čiastočnom znížení rozpoznávacej a ovládacej schopnosti môže dochádzať k nespôsobilosti na právne úkony. Závisí to od celkového zdravotného stavu osoby, psychického stavu, od aktuálneho stavu jeho intelektových, rozumových a úsudkových schopností ako aj od zložitosti konkrétneho právneho úkonu, pred ktorý je osoba postavená. Na otázku aký je rozdiel v posúdení spôsobilosti k právnym úkonom u pacienta s ľahkou, stredne ťažkou depresiou a depresiou s psychotickými príznakmi znalec uvádza, že záver o spôsobilosti k právnym úkonom je v prvom rade závislý od premorbídnej štruktúry osobnosti, jeho osobnostných a intelektových daností. Žalobca bol v čase podpisu zmluvy v stave stredne ťažkej depresie. Jeho spôsobilosť k právnym úkonom v porovnaní so zdravou osobou, netrpiacou depresívnou poruchou bola znížená. V zdravotnej dokumentácii MUDr. V. znalec zaznamenal zachytené symptómy postkomočného syndrómu - poruchy spánku, stavy depresie, napätia, dráždivosť. Spôsobilosť pacienta nie je viazaná iba na užívanie liekov, v zdravotnej dokumentácii sú záznamy o zlom tolerovaní už 25 mg Thioridazinu. Na otázku: Určite či je možné vysloviť záver, že žalobca bol nespôsobilý k právnym úkonom v čase podpisu zmluvy, a to spolupôsobením viacerých faktorov v prípade, že o dvoch zásadných faktoroch nemáme podrobné exaktné informácie znalec uvádza: je to možné, u žalobcu išlo o stav stredne ťažkej depresie a príznaky postkomočného syndrómu sú u žalobcu zaznamenané 25.11.1997, takže možno predpokladať, že obdobné symptómy mal žalobca aj 27.11.1997.
92. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 žalovaný v 3. rade doručil súdu Znalecký posudok č. 4/2018 - Doplnenie posudku č. 7/2010 MUDr. M.. Znalec, ktorý žalobcu nevyšetril, uvádza ako odpoveď na otázku, či bol žalobca spôsobilý na uzavretie právneho úkonu, že na základe dostupných údajov zdravotnej dokumentácie nie je možné konštatovať, že by mal žalobca podstatnou mierou narušené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, že by nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu. Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou. Záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie konkrétneho právneho úkonu sa konštatuje pri vymiznutí rozpoznávacích a ovládacích schopností danej osoby alebo pri ich forenzne psychiatricky významnom znížení, čo u žalobcu nenastalo. Spôsobilosť k právnym úkonom je znížená z forenzne významného hľadiska u ťažkej formy depresie a taktiež u psychotickej formy depresie, čo sa u žalobca nevyskytlo. Na základe zdravotnej dokumentácie nemožno určiť, že žalobca mal v čase podpisu darovacej zmluvy forenzne významné príznaky postkomočného syndrómu. Užitie 10-15 hodín pred právnym úkonom lieku Thioridazínu v dávke 50 mg nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Na základe spolupôsobenia viacerých faktorov podľa názoru znalca nie je možné jednoznačne konštatovať narušenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Žalobca nikdy nebol psychiatricky hospitalizovaný.
93. Podaním doručeným súdu dňa 21.05.2018 sa žalovaní v 2. až 4. rade vyjadrili k Doplneniu posudku MUDr. Z. (doručené súdu 4.4.2018). Uvádzajú, že MUDr. Z. sa nevyjadril k spôsobilosti alebo nespôsobilosti žalobcu na právny úkon. Tvrdenie o prítomnosti poúrazovej depresie u žalobcu nemá oporu v zdravotnej dokumentácii. Namietajú, že znalec dospel k tomu, že žalobca trpel stredne ťažkou depresiou, toto tvrdenie nemá oporu v zdravotnej dokumentácii. Záver o posúdení spôsobilosti osoby na právne úkony je v prvom rade závislý od prítomnosti alebo neprítomnosti duševnej choroby, nie od premorbídnej štruktúre osobnosti. Doplnenie posudku považujú za nesprávny, neodborný a nepodložený.
94. Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok MUDr. V. M. č. 43/2018 a odborné vyjadrenie MUDr. T. Q.. MUDr. Q. vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 uviedol, že príčetnosť je právny termín, znalec sa k príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti vyjadrovať nemôže. Vyjadrovanie sa znalca k miere zmenšenia príčetnosti v percentách je neprípustné. V civilnej oblasti sa v rámci znaleckého dokazovania konkrétnych právnych úkonov rozpoznávacie a ovládacie schopnosti osoby nehodnotia. Hodnotí sa súdnosť a kritickosť posudzovaného ako aj vôľová stránka (sloboda rozhodnutia, motivácia). Vyžaduje sa, aby vyjadrenie znalca, ktorý všetky uvedené okolnosti vyhodnotí, bolo jednoznačné, teda či vyšetrovaná osoba mohla z hľadiska svojho aktuálneho psychického stavu vykonať predmetný právny úkon alebo nie.
95. Znalecký posudok MUDr. M.A. č. 43/2018 uvádza, že v prípade žalobcu bola motivácia podpisu zmluvy z forenzného hľadiska chorobná, čo viedlo v súlade so všetkými okolnosťami a psychickými ťažkosťami z toho vyplývajúcimi k podstatnému zníženiu rozpoznávacích a ovládacích schopností, resp. neschopnosti v dostatočnej miere chápať vážnosť právneho úkonu. Znalkyňa je toho názoru, že žalobca pri podpise darovacej zmluvy nekonal slobodne a vážne. Znalkyňa má za to, že traumatické poškodenie mozgu s rozvojom postkomočného syndrómu ako aj reaktívna depresívna porucha mali za následok, že žalobca nebol plne spôsobilý k uvedenému právnemu aktu. Spolupôsobenie duševných porúch viedli u žalobcu k zníženiu schopnosti rozpoznať a chápať závažnosť a zmysel právneho úkonu. Pri forenznom posudzovaní spôsobilosti k právnym úkonom v občiansko-právnych sporoch aj pri čiastočnom znížení uvedených schopností je prítomná nespôsobilosť na právne úkony, nakoľko účastník právneho aktu mu musí plne porozumieť a konať bez nátlaku. Pociťovanie nátlaku zo strany starej matky a strýka a vyjadrenie sa k predmetnej situácii v rodine ohľadom darovacej zmluvy sa nieslo aj v subjektívnej produkcii žalobcu počas celej liečby žalobcu. Rozvod rodičov, partnerský nesúlad, narušené vzťahy so starou mamou a strýkom, nátlak z ich strany sa ako faktory spolupodieľali na rozhodnutí uskutočniť právny akt, ktorý bol vykonaný od tlakom, čo znamená, že nátlak rodiny a všetky vyššie menované okolnosti ho motivovali ku konaniu, ktoré bolo pre neho nezmyselné a účelové. Motivačná línia k uvedenému právnemu úkonu bola podmienená túžbou po uvoľnení napätia a zbavenia sa stresu. Jeho vôľové kapacity boli výrazne ovplyvnené. Autonehoda určite zhoršila a prehĺbila depresívne prežívanie. Psychické ťažkosti, ktorými trpel, pripisoval stresu a tlaku vzniknutému kvôli predmetnej nehnuteľnosti.
96. Na pojednávaní, konanom dňa 22.6.2018 sa právna zástupkyňa vyjadrila k vykonanému dokazovaniu a dôvod žaloby vymedzila tak, že neplatnosť právneho úkonu vidí v žalobcovej nemožnosti slobodne a vážne vykonať právny úkon. Žalovaní zhrnuli svoje doterajšie prednesy a právnu argumentáciu, súd oboznámil obsah spisu ako aj predbežné právne posúdenie spolu so zhodnotením ktoré skutočnosti sú a ktoré nie sú sporné medzi stranami sporu.
97. Na pojednávaní konanom dňa 20.07.2018 súd upozornil strany sporu, že vo vzťahu k znaleckým záverom má za to, že sú medzi nimi rozpory a je potrebné zvážiť nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom vo vzťahu ku skutočnosti , či osobnosť vyšetrovanej osoby je tak závažným faktorom pri posúdení jej spôsobilosti a teda či vyšetrenie žalobcu pri podaní znaleckého posudku je alebo nie je dôležité pre znalecké skúmanie.
98. Podaním zo dňa 26.7.2018 žalobca súhlasil s vykonaním kontrolného znaleckého dokazovania zo strany znaleckého ústavu. Vo vzťahu ku použitiu § 257 C.s.p. žalobca jeho aplikáciu nenamietal v prípade, ak by súd zistil dôvody pre jeho použitie.
99. Podaním doručeným súdu dňa 3.9.2018 žalovaní v 2. až 4. rade poukazovali na nezrovnalosti v zdravotnej dokumentácii s tým, že namietali antidatovanie zdravotnej dokumentácie žalobcu u MUDr. V.. Taktiež poukazujú na skutočnosť, že ani MUDr. M. nepovažovala za nevyhnutné žalobcu osobne vyšetriť.
100. Na pojednávaní konanom dňa 5.9.2018 súd uviedol svoje závery vo vzťahu ku znaleckému dokazovaniu a vyzval strany, aby sa vyjadrili k prípadnému použitiu § 257 C.s.p. vo vzťahu ku trovám konania. Právny zástupca žalovaných uviedol, že nevidí dôvod na aplikáciu § 257 C.s.p. a vo vzťahu ku dokazovaniu znaleckým ústavom tento dôkaz nenavrhujú. Znaleckými posudkami, ktoré predložili žalovaní sú minimálne vyvrátené tvrdenia žalobcu.
101. Podaním zo dňa 17.9.2018 žalovaní uviedli, že na Slovensku sú tri znalecké ústavy, kde prvý znalecký ústav forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. bol ponajprv pribratý do konania Uznesením zo dňa 6.12.2011 avšak na námietku možnej kolízie z dôvodu profesnej previazanosti medzi MUDr. V. a MUDr. R. bolo uvedené uznesenie o pribratí znalca zmenené Uznesením zo dňa 17.1.2012. Žalovaní taktiež poukázali na to, že Znalecký ústav Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach nevykonáva činnosť a Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. by bol vylúčený z vykonávania znaleckej činnosti, keďže jeho spoločníkom je MUDr. Q., ktorý už vo veci posudok poskytol. Žalovaní navrhujú, aby súd už znalca neustanovoval.
102. Žalobca vyjadrením zo dňa 20.9.2018 uviedol, že nenašiel žiaden znalecký ústav, ktorý by nemohol byť namietaný žalovaným. Súd môže požiadať o vyjadrenie ohľadom vhodnej osoby znalca zo strany Ministerstva spravodlivosti SR alebo zo strany prezidenta Slovenskej psychiatrickej spoločnosti. Túto možnosť následne žalovaní namietali. Zároveň žalobca uviedol, že MUDr. V. nebola rodinnou priateľkou žalobcu.
103. Podaním zo dňa 10.12.2018 oznámila advokátska kancelária Vojčík & Partners, s.r.o. prevzatie právneho zastúpenia žalovaného v 1. rade. Ako znalecký ústav navrhli ustanoviť Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o. s tým, že sa ponechá na samotný ústav, aby zabezpečil vykonanie znaleckého úkonu nezaujatými osobami. V ďalšom sa stotožnil so znaleckými posudkami vypracovanými MUDr. Z. a MUDr. Š. a s posudkom MUDr. V.Ž. a rozporoval správnosť a objektívnosť posudkov preložených žalovanými v 2. až 4. rade. Navrhuje, aby bol znalcom vykonaný aj individuálny výsluch žalobcu v rámci spracovania znaleckého posudku.
104. Podaním zo dňa 18.01.2019 žalovaní v 2. až 4. rade uvádzajú, že podľa ich názoru znalecký ústav zo zahraničia nespĺňa predpoklady podľa Zákona č. 384/2002 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov pre to, aby mohol vypracovať znalecký posudok. Ak má žalobca záujem o takýto znalecký posudok, môže znalca v zahraničí osloviť sám. Navrhuje teda znalca neustanovovať.
105. Podaním zo dňa 31.01.2019 žalobca súdu uvádza, že podľa § 15 Zákona o znalcoch v spojení s § 207 C.s.p. súd môže ustanoviť aj znalca nezapísaného v zozname znalcov s tým, že ustanovením znalca súdom sa predíde námietkam zo strany žalovaných. MUDr. M. nevykonala osobné vyšetrenie žalobcu z dôvodu časovej tiesne.
106. Na pojednávaní konanom dňa 6.2.2019 súd oboznámil obsah spisu od posledného pojednávania vrátane dedičského spisu 23D/426/1997 po nebohom Š. L., teda po starom otcovi žalobcu.
107. Súd na posledných pojednávaniach konštatoval, že sú rozpory v uvedených znaleckých posudkoch a teda poskytol priestor aj stranám sporu, aj stále prihliadajúc na ich vzájomné blízke príbuzenské vzťahy, na možnosť overenia alebo zhodnotenia týchto znaleckých posudkov s možnosťou vyšetrenia tejto osoby a za možnosti položenia otázok všetkým stranám sporu, avšak strany sporu na to reagovali tým spôsobom, že namietali jednotlivé znalecké ústavy, inštitúcie, ktoré by takéto znalecký posudok mohli vyhodnotiť s tým, že sa javí, že na Slovensku nie je taká inštitúcia, ktorá by bez takýchto námietok nemohla vykonať znalecký posudok. Následne žalobca dal návrh na vyhotovenie takéhoto znaleckého posudku v zahraničí. Súd má za to že by to bolo, vzhľadom už aj na dĺžku konania a aj prístup strán sporu, neefektívne a neúčelné a súd teda sám sa vysporiada s rozpormi s tým, že sa vysporiada so závermi znalcov s prihliadnutím na skutkové okolnosti, ktoré sú preukázané, resp. nie sú preukázané v tomto konaní.
108. V rámci zhrnutia výsledkov dokazovania právna zástupkyňa žalobcu uviedla: Predmetom tohto konania je neplatnosť právnych úkonov žalobcu z darovacej zmluvy. Odvíja sa to všetko zo zmluvy z 27.11.1997 a nasledujúcich úkonov. Predmetom dokazovania bolo, či žalobca pri tomto právnom úkone sa mohol slobodne a vážne rozhodnúť, teda či jeho ovládacia a rozpoznávacia zložka jeho konania bola zachovaná, alebo nie, a ak nie, teda do takej miery, ktorá ovplyvnila tento právny úkon natoľko, že možno ho považovať za absolútne neplatný, teda v rozpore s ustanovením § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd pribral do konania znalcov, jednak MUDr. V., potom MUDr. Z. a MUDr. Š., ktorí podali znalecké posudky, ktorých zadávateľom bol súd. Obe tieto znalecké posudky vychádzali jednak zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a obsahu spisu a akcentujem na to, že všetci títo znalci osobne vyšetrili osobu žalobcu. Následne boli predložené aj samotným žalobcom znalecké posudky, a to MUDr. Q. a MUDr. M.. Tieto spolu s posudkami znalcov, ktorých pribral do konania súd tvoria skupinu posudkov, kde sa znalci zhodli a zhodne skonštatovali u žalobcu zistenú prítomnosť reaktívnej depresie, postkomočný syndróm a potvrdili aj účinok psychofarmatík a antidepresív na žalobcu. Uzavreli stredne ťažký stupeň depresie, ktorý ovplyvnil vôľovú a rozumovú zložku žalobcu pri tomto právnom úkone. Ich závery sú dôsledne popísané v znaleckom posudku. Boli predložené žalovanými viaceré znalecké posudky znalcov, ktoré samozrejme vyvracajú závery znalcov v uvedených znaleckých posudkov. V znaleckých posudkoch MUDr. V. a ostatných znalcov, predložených žalovanými sa vyskytuje často výraz: „nedá sa preukázať, nedá sa posúdiť“ a všetky tieto znalecké posudky boli vyhotovené bez osobnej anamnézy a osobného vyšetrenia posudzovanej osoby. Zdôrazňujem, že ide o odbor psychiatrický, kde osobnosť posudzovanej osoby má veľký význam a vplyv na závery. Bola teda dosť zľahčovaná a negovaná podstata a dôvod osobného vyšetrenia posudzovanej osoby a práve v oblasti psychiatrie má za to, že nie je to na mieste.
Potom sme sa stretávali so znaleckým posudkom, ktorý posudzoval vlastne znalecký posudok iného znalca. Myslím si, že na ten by súd vôbec nemal prihliadať, pretože na to, že žiaden znalec nemá oprávnenie. Preto dávam do pozornosti súdu, aby teda zvážil všetky uvedené okolnosti a ešte by som rada zdôraznila, že pokiaľ bol namietaný v začiatkoch znalecký posudok MUDr. V. myslím, že som preukázala dostatočne, pretože som si vyžiadala z Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky aj teda zo stránky znalcov, na ktorú ma odkázali, že MUDr. V. nebol nikdy disciplinárne potrestaný a nebolo zistené žiadne jeho pochybenie. Následne možno konštatovať, áno, ak niekto podá sťažnosť na ministerstvo spravodlivosti na nejakého znalca, tak to šetrí a dôkaz je teda, že ministerstvo informovalo o tom, že šetrí MUDr. V.U. v súvislosti so znaleckou činnosťou, avšak výsledok tohto šetrenia je nulový, keďže žiadne opatrenie nebolo prijaté. Preto navrhujem súdu, aby veľmi starostlivo posúdil vykonané dokazovanie vo vzťahu k tomu, či teda bola alebo nebola zachovaná ovládacia a rozpoznávacia zložka osobnosti žalobcu pri tomto právnom úkone. Zo znaleckých posudkov vyplýva, že všetky tieto okolnosti, ktoré znalci v týchto posudkoch popisovali, jednak aj následky tej dopravnej nehody a nezrelú osobnosť, mal 18 alebo 19 rokov žalobca v tom čase a všetky tie okolnosti s tým súvisiace, ale napokon aj liečivá, ktoré mu v rámci liečby predpisovala jeho ambulantná psychiatrička, vo svojej súvislosti spôsobili, že teda nemohol ovládať a rozpoznať následky svojho konania, tak ako si vyžaduje zákon, keďže hovorí, že platný úkon je ten, keď ten kto ho robí, môže rozpoznať bezpečne následky svojho konania a ovládať svoje konanie. Preto navrhuje súdu, aby vyhovel žalobe v plnom rozsahu.
109. Právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol: V predmetnej veci zotrvávame na našich doterajších písomných podaniach. V celom rozsahu sa stotožňujeme so závermi, ktoré predniesla právna zástupkyňa žalobcu. Máme za to, že znalecké posudky, ktoré boli vyhotovené znalcami, ktorých ustanovil súd, to je pán doktor Z. a pani doktorka Š. sú detailné, sú tam jednoznačné závery. Došlo k fyzickému vyšetreniu pacienta, čiže máme za to, že tieto naozaj posudky sú v zásada s ohľadom na skutkový stav a predmet znaleckého dokazovania bezchybné a v celom rozsahu sa stotožňujeme so závermi v nich uvedenými.
110. Právny zástupca žalovaného v 2., 3. a 4. rade uviedol: Stručne zhrniem argumentáciu do dvoch rovín. Jedna je tá právna. Obsahom spisu je skupina znaleckých posudkov, ktoré sú predkladané zo strany žalobcov, alebo boli vyhotovované znalcami ustanovenými súdom. Reagujem najprv na prednes právnej zástupkyne žalobcu, a to na znalca Dr. V.. Obsahom spisu je uznesenie krajského súdu, ktoré zrušilo rozsudok tohto súdu, kde krajský súd vyjadril to, že znalecký posudok Dr. V. v konaní je nepoužiteľný. To nie je rozhodnutie ministerstva. To, že znalec V. nebol postihnutý, neznamená, že nepochybil. V spise je stanovisko Ministerstva spravodlivosti, ktoré jasne konštatuje, že Dr. V. pri vyhotovovaní znaleckého posudku pochybil. To, či bol postihnutý alebo nepostihnutý, je podľa mňa irelevantné. Je to obsahom uznesenia Krajského súdu v Košiciach, ktorý tvrdí, že na tento posudok sa nemá prihliadať, pretože to bol kontrolný posudok na predchádzajúci posudok znalca, ustanoveného z iného odvetvia. Čo sa týka posudkov, najprv začnem s pani Dr. M.. Z predloženého podania zo strany právnej zástupkyne žalobcu vyplýva, že táto nevyšetrila pacienta z dôvodu časovej tiesne. Je to presne v rozpore s tým, čo znalkyňa uviedla vo svojom znaleckom posudku, nakoľko ona uvádzala, že to po dvadsiatich rokoch nemá žiaden význam, pretože sa tým nezistí stav. Keď bol znalecký posudok vyhotovovaný v časovej tiesni, tak aká je výpovedná hodnota tohto znaleckého posudku. Čo sa týka znaleckého posudku Dr. Q.: len poukážem na výpoveď Doc. V., ktorý povedal, že pri položených otázkach a odpovediach tohto znalca neboli používané psychiatrické veličiny, ale veličiny psychologické, preto neobstoja. Existuje druhá skupina znaleckých posudkov, ktoré sú obsahom spisu. Keď psychiater
- znalec dostane objednávku na vypracovanie znaleckého posudku a posúdi, že tento vie vykonať aj bez výsluchu žalobcu, ktorý v čase vykonávania znaleckých posudkov bol už vtedy bezpredmetný, nie v čase, keď vykonávala pani doktora Mesárošová znalecký posudok, tak tento záver je nespochybniteľný akýmkoľvek prednesom. Psychiater vie, prečo taký znalecký posudok vypracovával. Po prvé, boli to psychiatri znalci, bol to hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre psychiatriu - Doc. V., svojho času ešte Dr. A., Dr. L., ďalej z Prešova. Všetci sú znalci v odbore, ktorých závery len na základe toho, že nevyšetrili pacienta nemožno spochybniť. Je len na úvahe súdu ako sa vyporiada s týmito doloženými dôkazmi. Žalovaný využil svoje právo, predložil súkromné znalecké posudky. Máme za to, že žalobca svoje dôkazné bremeno v žiadnom prípade neuniesol. V konaní nebolo preukázané že žalobca trpel depresiou. Absentuje akýkoľvek príznak toho, žeby u žalobcu bol prítomný postkomočný syndróm. Nie je pravda, že boli preukázané vplyvy liekov na konanie žalobcu. Preto navrhujeme žalobu zamietnuť a v prípade, že by sme boli úspešní priznať nárok na náhradu trov konania. A potom je tu druhá stránka veci, a to je stránka rodinná, resp. morálna. Ja by som chcel poukázať súdu, že žalobca, resp. žalovaný v 1. rade sa v predchádzajúcom čase snažili tieto nehnuteľnosti získať inou podanou žalobou, ktorá bola zamietnutá, a preto zvolili žalobu o neplatnosť právneho úkonu. Ja by som chcel poukázať na vôľu starých rodičov, ktorí sa vyjadrili, že dom by mal pripadnúť tomu dieťaťu, ktoré sa o nich postará. Nakoľko medzi súrodencami - žalovaným v 1. rade a nebohým otcom žalovaného v 3. rade bola dohoda, že to bude práve žalovaný v 1. rade, ktorý doopatruje rodičov, tak preto sa starí rodičia rozhodli, že dom darujú jemu. Vzhľadom na to, že žalovaný v 1. rade opustil svoju rodinu, starí rodičia toto znášali zle, rozhodli sa, že chcúdar naspäť. Bol to práve tu prítomný žalovaný v 3. rade, ktorý doopatroval svoju starú mamu. Žalovaný v 1. rade v čase, keď ona potrebovala každodennú starostlivosť jej nepomohol. Žalovaný v 3. rade jej každodenne zabezpečoval stravu o svoju mamu My máme za to, že jednak žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. V tom čase tvrdil, že bol pod hlbokými depresiami. Mesiac alebo dva na to, ako tvrdil, že bol v depresiách si vybavil živnostenský list, na ktorý podniká do dnešného dňa, kde mu s rozbehom podnikania v tej dobe pomáhal nebohý otec žalovaného v 3. rade. My navrhujeme žalobu zamietnuť.
111. V zmysle ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka: Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
112. Podľa ustanovenia § 37 ods. Občianskeho zákonníka: Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
113. Podľa ustanovenia § 38 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
114. Podľa ustanovenia § 628 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka: Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
115. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p.: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
116. Podľa ustanovenia § 207 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p.: Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
117. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania, hodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
118. Súd mal za preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom polovice rodinného domu s.č. XXXX s pozemkom KN C parc. č. XXXX o výmere 690 m2, vedené na LV č. XXX v k.ú. Košice - Sever na základe darovacej zmluvy zo dňa 9.4.1996, ktorej vklad bol povolený pod V 2896/96, pričom zo strany darcov, ktorými boli starí rodičia žalobcu Š.E. L., G.. XX.X.XXXX Q. Q. L., G.. XX.X.XXXX, došlo u každého z nich k darovaniu podielu 1 na predmete daru v prospech žalobcu.
119. Súd vyhodnotil ako pravdivú verziu žalovaného v 1. P. W. L., G.. XX.X.XXXX, ktorú súdu predostrel ešte ako žalobca v návrhu na začatie konania zo dňa 8.9.2003, a to, že podľa dohody s bratom Š. L., G.. XX.X.XXXX sa pôvodný žalobca T.. W. L. zriekol svojho zákonného podielu z dedičstva po nebohom otcovi Štefanovi 23D/426/1997 v prospech svojho brata bez ďalšej vzájomnej výplaty do výšky pripadajúcich zákonných dedičských podielov. Uvedené vyplýva z plnomocenstva zo dňa 7.10.1998, udeleného T.. W. L. ako splnomocniteľom svojmu bratovi Š.E. L. ako splnomocnencovi na zastupovanie v dedičskom konaní po ich otcovi Štefanovi. Táto dohoda bola potvrdená aj Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 21.10.1998, č.k. 11D 426/97 - 50, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.3.1997. Uvedené súd zistil z pripojeného dedičského spisu tunajšieho súdu sp. zn. 23D 426/97. Z tohto uznesenia, pri všeobecnej cene majetku poručiteľa ku dňu smrti vo výške 394.426,08 Sk, súd vyvodzuje, že spôsob vysporiadania majetkových vzťahov v rodine Š. L. staršieho v rámci dedičského konania po ňom bol, súdiac aj podľa darovacej zmluvy z 9.4.1996 taký, že vlastníkom polovice majetku mali byť potomkovia syna W. L.R. a vo zvyšku potomkovia syna Š., v opačnom prípade sa súdu nejaví logické, prečo by sa syn Gejza pri dedičskom konaní po otcovi vzdával lukratívnej časti majetku v Košiciach bez nároku na výplatu. Tým súd považuje následnú obranu žalovaných v 2. až 4. rade v tom zmysle, že vlastníkom majetku sa má stať ten z potomkov, kto dochová starú matku a starého otca, za vyvrátenú, a to minimálne čo do vôle starého otca Š. L.. Z vykonaného dokazovania nevyplýva žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho vôľu ako darcu, aby mu vnuk Norbert dar vrátil.
120. V rámci konania bolo vykonaných viacero protichodných znaleckých posudkov znalcami z odboru psychiatria, ktorí posúdili žalobcovu spôsobilosť na právne úkony s rozdielnymi závermi, z čoho možno vyvodiť, že aj odborníci sa na prejednávaný prípad dívajú z rôznych uhlov pohľadu a prichádzajú k protichodným výsledkom znaleckého dokazovania, pričom vzhľadom na osoby znalcov, ktoré už vo veci vypracovali znalecké posudku ani reálne neprichádzalo v úvahu ustanoviť znalecký ústav zo Slovenska na posúdenie predmetnej veci. Preto súd vec posúdil podľa ustanovenia § 191 ods. 1 C.s.p.: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo za súčasnej aplikácie čl. 3 ods. 1 C.s.p.: Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené ako aj čl. 4 ods. 1 C.s.p.: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
121. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci ide o prípad vzájomne súvisiacich faktorov a okolností neplatnosti právneho úkonu, ktoré by sami o sebe neplatnosť darovacej zmluvy nespôsobovali, ale pôsobiac všetky v rovnakom čase, mieste na jednu a tú istú osobu spolu vytvorili podmienky, ktoré podľa názoru súdu viedli k tomu, že právny úkon darovacej zmluvy z 27.11.1997 nemožno považovať za platný.
122. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ide teda prejav vôle určitých kvalít, pričom prejav vôle je základným definičným znakom právneho úkonu. Podstatou náležitosťou platnosti právneho úkonu je jednota vôle a prejavu vôle. Bez vôle ako aj bez prejavu vôle nemôžme hovoriť o právnom úkone. Je teda potrebné zistiť, či konajúca osoba vôbec nejakú vôľu pri uzatváraní právneho úkonu mala, a teda či nebola k nemu donútená, či sa vôľa osoby formovala slobodne. Tieto zistenia možno vyčítať z okolností konania osoby, vykonávajúcej právny úkon. Slobodu vôle vylučuje tak fyzické donútenie (vis absoluta) ako aj donútenie psychické (vis compulsiva, teda moc popudzujúca), ktoré označujeme aj ako bezprávna vyhrážka. Rozumie sa tým nielen prípad, kedy je hrozbou vynucované niečo, čo vynucované byť nemôže, ale aj prípad, kedy konajúci hrozí niečím, čo nie je oprávnený vykonať, alebo to je oprávnený vykonať ale nie je tým oprávnený hroziť. Hroziť môže nielen účastník právneho úkonu, ale aj tretia osoba, o ktorej účastník právneho úkonu vie a využije to. Vyhrážkou rozumieme také konanie účastníka právneho úkonu alebo tretej osoby voči konajúcemu, ktorá je spôsobilá dôvodne alebo bezdôvodne vyvolať strach. Ak vykonaný právny úkon nevyhovuje všetkým požiadavkám, ktoré sú na neho kladené, ide o právny úkon neplatný. Neplatný právny úkon sa považuje za existujúci, ale nevyvolá právne následky, ktoré by vyvolal, ak by bol platný. Neplatný právny úkon teda nie je vyhlasovaný za neplatný, ale neplatným je.
123. Podľa ustanovenia § 38 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Podstatnou náležitosťou právneho úkonu je aj, aby ten, kto ho vykonáva, mal spôsobilosť na právne úkony, teda aby bol spôsobilý na právny úkon, ktorý vykonáva. Pri osobe konajúcej v duševnej poruche nie je rozhodujúce, či ide o dieťa alebo dospelú osobu. Kvalita duševnej poruchy v jednotlivom prípade je vždy vecou konkrétneho posúdenia.
124. Ide o vzájomnú reťaz už vyššie spomenutých faktorov: Nízky vek žalobcu a jeho nezrelá osobnosť v čase vykonania právneho úkonu, rozvod rodičov, odchod otca zo spoločnej domácnosti - strata opory a problém vo vlastnom partnerskom vzťahu, úraz hlavy - otras mozgu, dlhotrvajúce naliehanie na vrátenie daru zo strany starej matky a strýka žalobcu, ktorý v tom čase dôveroval, depresia žalobcu a užívanie liekov - antidepresív spolu vytvorili u žalobcu podľa názoru súdu zníženú spôsobilosť na právne úkony, čo viedlo k neplatnosti darovacej zmluvy. Ako už bolo uvedené, žiadna z vyššie uvedených okolností by nevedela spôsobiť neplatnosť právneho úkonu sama o sebe (osve), ale pôsobiac spolu v rovnakom čase vytvorili reťaz nepriamych príčin, ktoré pôsobiac vo vzájomnej korelácii viedli súd k prijatiu záveru o neplatnosti právneho úkonu.
125. Čo sa týka nízkeho veku a nezrelej osobnosti žalobcu ako faktorov, spolupôsobiacich na neplatnosť právneho úkonu - podľa ustanovenia § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. V zmysle odseku 2 uvedeného ustanovenia: Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Žalobca sa narodil dňa 9.7.1977 a spornú darovaciu zmluvu podpísal dňa 02.12.1997, teda v čase vykonania úkonu už bol plnoletý. Podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2013 vypracovaného súdnymi znalcami z odvetvia psychológia ustanovenými súdom MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š., žalobca bol súdnymi znalcami v čase vyšetrenia posudzovaný ako dospelá osoba 37 ročný jedinec, slobodný, žijúci v partnerskom vzťahu, otec dvoch maloletých detí, vyrastal podľa auto-anamnestických údajov spočiatku v harmonickej rodine bez negatívne prežívanej citovej alebo výchovnej karencie. Vytvorila sa osobnosť dostatočne intelektovo saturovaná s dostatočne diferencovanou záujmovou sférou, aj iniciatívou, ale s rysmi nezrelosti. V čase posudzovanej veci znalci u posudzovaného konštatovali stav reaktívnej depresie ako u osobnosti nezrelej, prejavujúcej sa hlavne výraznou depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou, emočnou labilitou, pocitmi strachu, poruchami spánku, pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti, zníženou frustračnou toleranciou, ktorý je ambulantne liečený od 15. 10. 1997 hlavne antidepresívami, prechodne antipsychotikami, ktoré pre stavy útlmu vysadil. Čo sa týka vyslovenia záveru, že u žalobcu v čase vykonania právneho úkonu išlo o osobu nezrelú, súd nemal dôvod uvedenému neuveriť.
126. Čo sa týka rozvodu rodičov žalobcu v čase vykonávania právneho úkonu ako aj problémov v jeho partnerskom živote k tomu súd uvádza, že uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné v tom zmysle, že ani žalovaní nepopierali, že by sa žalobcovi rodičia v čase podpisu darovacej zmluvy rozvádzali, resp. že by mal žalobca v čase podpisu darovacej zmluvy problémy v partnerskom vzťahu. Žalovaný v 1. rade v tomto zmysle iba namietal, že od rodiny neodišiel, iba sa rozvádzal a o deti sa staral, čo je však pre posúdenie predmetnej veci bez právneho a skutkového významu.
127. Súd mal taktiež za preukázané, že žalobca pred uzavretím darovacej zmluvy utrpel úraz hlavy a mal otras mozgu. Podľa správy o ambulantnom vyšetrení Nemocnicou s poliklinikou Ferenca Rákocziho II, Szikszó žalobca dňa 21. 9. 1997 o 23,37 hod. utrpel úraz ako vodič auta v obci Forró v Maďarsku. Na udalosti sa nepamätal, stratil vedomie, udával bolesti hlavy, nosa, ľavého ramena, sakrálnej oblasti, točila sa mu hlava. Podľa odporúčania ošetrujúceho lekára bol prijatý na chirurgické oddelenie s cieľom observácie (preklad z maďarského jazyka, č.l. 735) a podľa žiadanky o vyšetrenie zo dňa 22. 9. 1997 žalobca bol vyšetrený o 9,07 hod. na chirurgickej ambulancii Nemocnice a polikliniky Ferenca Rákocziho II, Szikszó. Podľa záverov vyšetrenia bola u neho zistená v kostiach neurokránia, panva bez fraktúry, v ľavom ramennom kĺbe fraktúra bez luxácie, krídla bedrovej kosti a sacrum zatienené črevnou plynatosťou, sacrum na bočnej projekcii bez fraktúry, spina bifida L5 stavca (preklad z maďarského jazyka, č.l. 730). Súd súdom ustanoveným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š. uložil odpovedať aj na otázku: Ak mal žalobca pri autohavárii v Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v Szikszó stanovenú diagnózu okrem iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát dňa 15.10.1997 vyhľadal pre zhoršený psychický stav psychiatra, išlo o príčinnú súvislosť a postkomočný syndróm s obrazom úzkostne - depresívnym? Znalci MUDr. Z. a MUDr. Š.Í. konštatovali, že žalobca pri nehode v Maďarsku utrpel otras mozgu. Podľa záverov znaleckého posudku č. 6/2013 vypracovaného súdnymi znalcami MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š.: Posudzovaný prekonal dňa 21. 9. 1997 otras mozgu, ktorý sa patoplasticky podieľal na etiológii jeho následnej poruchy. Nemalú rolu zohrala aj aktuálna nepriaznivá rodinná situácia (rodinné problémy rodičov), problémy v partnerskom vzťahu, ale aj naliehanie príbuzných na vrátenie daru, čo viedlo k zníženiu jeho schopnosti správne posúdiť vážnosť právneho úkonu, ktorý podpísal, a to darovaciu zmluvu dňa 27. 11. 1997, resp. dňa 2. 12. 1997. Znalci uviedli diagnostický záver: Reaktívna depresia u osobnosti s rysmi nezrelosti v čase podpisu darovacej zmluvy 27.11.1997, stav po prekonanom otrase mozgu, neurotický syndróm. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že určenie jednoznačnej hranice zníženia rozpoznávacích schopností žalobcu pri podpise darovacej zmluvy sa presne na percentá nedá vysloviť. Hovoríme o rozpoznávacích schopnostiach na hranici zachovania vymiznutia a uprostred a u žalobcu by sme to mohli dať do prostriedku s tým, že nie až tak podstatne bola znížená, skôr ku kraju, kde sú zachované tieto schopnosti ako vymiznuté. Príčin, prečo sa žalobca rozhodol vrátiť dar bolo viacero, pôsobili spolu. Zo Znaleckého posudku č. 63/2016 MUDr. T. Q. vyplýva, že žalobcu dňa 7.10.2016 psychiatricky vyšetril. Znalec uviedol, že žalobca nekonal pri právnom úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to aj vzhľadom na úraz, ktorý utrpel pri autonehode 21.9.1997. Na jeho vtedajšej psychickej indispozícii sa ale podieľalo viacero faktorov, okrem prechodného oslabenia psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu to bola v prvom rade adaptačná (depresívna) porucha, ktorou vtedy trpel.
128. Súd v tomto smere prítomnosť a existenciu postkomočného syndrómu v čase podpisu darovacej zmluvy nepovažuje za bezpochyby preukázanú v zmysle prítomnosti príznakov postkomočného syndrómu v čase podpisovania zmluvy u žalobcu. Súd zo Znaleckého posudku MUDr. M. a MUDr. M. č. 7/2010 zistil, že Postkomočný syndróm(F07.2) je podľa Medzinárodnej klasifikácie mozgu (ICD10) stavom vznikajúcim po poranení hlavy, ktorý zahrňuje viaceré príznaky: bolesti hlavy, závraty, únavu, podráždenosť, poruchy koncentrácie pozornosti, obtiaže pri riešení problémov, zhoršenie pamäte, nespavosť, zníženú odolnosť voči stresu, emočnému vzrušeniu aj alkoholu. Tento syndróm je pre pacienta veľmi subjektívne nepríjemný. Príznaky môžu byť doprevádzané pocitmi depresie a úzkosti, vyplývajúcimi z porúch sebahodnotenia a z obavy, že poškodenie mozgu je trvalé. Podľa názoru súdu preukázanie prítomnosti tohto syndrómu pri podpise zmluvy by ešte viac posilnilo dôvod neplatnosti právneho úkonu. Podľa MUDr. V. príznaky postkomočného syndrómu sú nešpecifické, vlnovité, kolísavé a žalobca ich mohol mať určitú dobu, ale určitú dobu ich mať nemusel. S odstupom času po 12 rokoch sa nedá preukázať súvislosť medzi nehodou a postkomočným syndrómom a aj keď ho žalobca mal, nedá sa jednoznačne preukázať, že ho mal práve v tomto období. Vzhľadom na značný časový odstup je odborník odkázaný už len na to, čo povie osoba, ktorá je vyšetrovaná, keďže postkomočný syndróm je možné objektívnym neurologickým vyšetrením preukázať len v čase, keď pretrvával a keď ustúpi postkomočný syndróm, už nie je možné ho dokázať. Podľa Odborného vyjadrenia č. 67/2010 znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia, s.r.o.. je zrejmé, že odborný konzultant PhDr. O. Z. uviedol, že diagnóza postkomočného syndrómu stanovená MUDr. V. nekorešponduje s nálezmi psychiatričky MUDr. V.. V prípade postkomočného syndrómu by bola popísaná aj iná psychopatológia než ako ju MUDr. V. popisuje. Úraz hlavy, otras mozgu a následný postkomočný syndróm predstavujú tak subjektívne a objektívne významné a typické potiaže pre postihnutého, že je neuveriteľné, aby sa s týmito problémami nezveril MUDr. V. a zveril sa s nimi až znalcovi po 12. rokoch. MUDr. V. uzavrel prítomnosť postkomočného syndrómu u žalobcu bez toho, aby vysvetlil rozpor spočívajúci v tom, že krátko po otrase mozgu u žalobcu neboli prítomné a popísané psychopatologické prejavy postkomočného syndrómu MUDr. V., ktorá ho v čase po otrase mozgu opakovane vyšetrovala. Konštatovanie žalobcu, že sa jej o tom nezveril nie je vysvetlením, pretože psychopatológia postkomočného syndrómu je tak masívna, rôznorodá a pre nositeľa trýznivá, že presahuje psychopatológiu reaktívnej depresívnej poruchy. Možnosť prítomnosti ľahkého postkomočného syndrómu nie je možné vylúčiť, avšak jeho prítomnosť v rozsahu popisovanom MUDr. V. je potrebné podložiť, vysvetliť a odôvodniť. V ďalšom je v odbornom vyjadrení uvedené, že zistenia MUDr. V. o prítomnosti postkomočného syndrómu a organického poškodenia u žalobcu nepovažujú znalci za presvedčivé, aby na tomto podklade bolo možné jednoznačne konštatovať, že žalobca nebol spôsobilý k darovacej zmluve. Súdom ustanovení znalci MUDr. Z. a MUDr. Š. na otázky súdu:
- Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu.
- Ak mal žalobca pri autohavárii v Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v Szikszó stanovenú diagnózu okrem iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát dňa 15.10.1997 vyhľadal pre zhoršený psychický stav psychiatra, išlo o príčinnú súvislosť a postkomočný syndróm s obrazom úzkostne - depresívnym?
- Či funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa depresiou boli jedinou alebo prevažujúcou príčinou, že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť právneho úkonu
- darovania.
- Či je možné stanoviť diagnózu postkomočný syndróm na základe metódy rozhovoru súdneho znalca s pacientom a či sú ďalšie iné metódy, ktoré môže použiť znalec - psychiater pri určení tejto diagnózy, keď vyšetrenie prebieha so značným časovým odstupom; v Znaleckom posudku č. 6/2013, uviedli, že žalobca bol znalcami jednotlivo a opakovane vyšetrený. Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného syndrómu možno stanoviť na základe metódy rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.
129. Súd sa pri vyhodnotení exaktnej prítomnosti postkomočného syndrómu pri podpise zmluvy stotožnil s odborným názorom MUDr. V., že jeho prítomnosť nemožno potvrdiť pri podpise zmluvy, a to s poukazom na nestálosť a nešpecifickosť jeho prejavov, ktoré nie je možné preukázať ani dnes dostupnými zobrazovacími metódami (EEG, CT). Jeho existenciu však nemožno vylúčiť, čo netvrdia ani znalecké posudky predložené žalovanými. Súd však uvažuje pri vyhodnocovaní stavu žalobcu pri podpise zmluvy aj so skutočnosťou, že žalobca bol po autonehode, pri ktorom utrpel úraz mozgu.
130. Ovplyvňovanie žalobcu k uzavretiu darovacej zmluvy zo strany strýka a starej matky má súd za preukázané z výsluchu žalobcu a jeho otca W. L. ako aj z ďalších dôkazov. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu z obdobia od 15.10.1997 od MUDr. V. je zrejmé, že žalobca má problémy so starou mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. V objektívnom obraze: Odpovede po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, depresívna nálada, hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii. Lekárske správy až do marca 1998 uvádzajú prítomnosť pomaly odznievajúcej depresie s tým, že zo správ je zrejmé, že žalobcu trápila v tom čase najmä rodinná situácia a bol vystavený tlaku rodiny na vrátenie daru. Pri ôsmej návšteve 28.01.1998 MUDr. V. uviedol žalobca: cíti sa lepšie, nakoniec sa daru vzdal, aj to ho mrzí, ale vtedy bol pod silným tlakom a nedokázal odolať tlaku rodiny. Súd nemal prečo neuveriť pravdivosti týchto lekárskych správ, ktoré sa snažili žalovaní spochybniť preukazovaním ich antidatovania, o tom však dôkazy okrem svojich tvrdení nepredložili. Uvedené zdravotné záznamy považuje súd za významný dôkaz o tom, že príčinou vyhľadania psychiatra bol tlak rodiny na vrátenie daru. Pri prvej návšteve dňa 15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že má problémy so starou mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii. Odporúčaný Prothiaden 25 mg 1-1-2. Druhá návšteva dňa 21.10.1997: bez výraznejšej zmeny, pretrváva napätie, skleslosť, obavy z budúcnosti, pocity strachu, spí o niečo lepšie. Tretia návšteva 04.11.1997: stále je pod tlakom, nevie sa rozhodnúť, je z toho nešťastný, zhoršil sa spánok. Štvrtá návšteva 25.11.1997: stále napätie, príbuzní naňho naliehajú, aby sa vzdal domu, nevie sa rozhodnúť, je smutný, skleslý, obavy z budúcnosti, plačlivosť, veľmi zle spí. Piata návšteva dňa 01.12.1997: pretrváva porucha spánku, vnútorné napätie, úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže sa uvoľniť, napätý. Šiesta návšteva 16.12.1997: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a daru sa vzdal. Siedma návšteva 07.01.1998: napätie menej výrazné, kľudnejší, úzkosť menej výrazná, depresívna nálada menej intenzívna. Ôsma návšteva 28.01.1998: cíti sa lepšie, nakoniec sa daru vzdal, aj to ho mrzí, ale vtedy bol pod silným tlakom a nedokázal odolať tlaku rodiny. Deviata návšteva dňa 09.03.1998: cíti sa dobre, nálada bez výkyvov, spí dobre, úzkosť ustúpila. Ako už bolo uvedené, súd nevidí dôvod, prečo by MUDr. V. zaznamenávala do lekárskych správ nepravdu. Vo svetle stranami sporu nespornej skutočnosti, ktorou bol odchod žalobcovho otca Gejzu od rodiny, je pre súd až zarážajúce, že osoby, s ktorými žil pod jednou strechou ho v takom ťažkom období života svojimi požiadavkami na vrátenie daru dohnali na k psychiatrovi. Takéto správanie strýka a starej matky žalobcu, najmä za situácie, kedy žalovanými ani nebolo tvrdené nemorálne konanie žalobcu v zmysle dôvodov, zakladajúcich nárok na vrátenie daru zo starej matky ako pôvodnej darkyne, považuje súd za viac než nátlakové na psychiku žalobcu. Uvedené akcentuje aj skutočnosť, že po vrátení daru 2.12.1997, kedy bol podpis žalobcu na darovacej zmluve overený, došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu a k ústupu jeho psychických problémov. Ťažko možno uvedené vysvetliť inak, ako tým, že strýko a stará matka na žalobcu naozaj nátlak na vrátenie daru vyvíjali.
131. Žalovaná Q. L. pri svojom výsluchu dňa 23.2.2007 uviedla, že vrátenie daru od žalobcu žiadala z dôvodu, že jej neposkytol starostlivosť. Polovicu domu s manželom pred smrťou darovala vnukovi z dôvodu, aby sa syn Gejza vrátil domov, čoho si boli obaja vedomí. Nátlak na vnuka nevyvíjala, vnuk sám vrátil dar na našu žiadosť. Podiel na dome predala synovi Štefanovi z dôvodu vyššieho veku, ktorý jej bude poskytovať starostlivosť a opateru v starobe. Pri svojom opätovnom výsluchu dňa 2.5.2007 žalovaná 1. uviedla, že podiel na nehnuteľnostiach na žalobcu previedli z dôvodu, aby sa ich syn Gejza vrátil domov, čo sa nestalo. Keďže nemala ani muža ani syna, chcela podiel vrátiť späť, čo aj žalobca urobil. Syn Gejza nevymenil kotol, keď to bolo potrebné, urobil to syn Štefan, ktorý jej aj teraz pomáha. Bývala manželka syna Gejzu v dome býva, ale neinvestuje žiadne finančné prostriedky. Norbertovi darovali podiel na dome z dôvodu, že Gejza žil s inou ženou, aby sa to nededilo, aby nedošlo k iným prevodom. Žalovaná uviedla, že žalobcu žiadala „nech dá nazad dar“, z čoho súd vyvodzuje, že Q. L. vplývala na žalobcu, aby dar vrátil.
132. Naliehanie na vrátenie daru potvrdzuje aj výpoveď svedkyne L. T., ktorá uviedla, že žalobcu pozná, pracoval ako roznášač tovaru a ona pracovala ako predavačka, chodil k nim do obchodu 1x za týždeň, niekedy aj obdeň. Dostal darom polovicu domu a po smrti starého otca sa to strýkovi nepáčilo a mal odvtedy stresy doma. Zle to psychicky znášal. Naňho tlačili veľmi, že dar musí vrátiť, aby to bolo spravodlivé, aj stará matka na neho začala tlačiť, takže doma mal stres a tak chodil do roboty, bol nevyspatý. Potom mal vážnu autonehodu, šla som za ním do nemocnice, lekári mi povedali, že mal otras mozgu, bol v bezvedomí. Ako opustil nemocnicu, strýko a stará matka tlačili veľmi, povedal, že to už nevydrží, že on podpísal papiere, že vráti dar, proste polovicu, čo dostal. Žalobcu vídala často pracovne, rozumeli si od strednej školy. Vie, že navštevoval psychiatra, bral lieky, bol to vymenený človek, bol vygumovaný. Aj rozvod rodičov bol veľký šok. Po dedičskom konaní sa sťažoval, že nemá pokoj.
133. Ing. O. L. Čestným vyhlásením zo dňa 15.01.2018 ako svokor žalovaného v 3. rade tvrdil, že mal od svojho svata Š. L. st. vedomosť, že jeho matka, stará matka žalovaného v 3. rade chcela dom previesť na toho zo synov, ktorý sa ňu postará, pričom túto osobnú starostlivosť jej poskytoval práve Š. L. st. Stará matka žiadala dar vrátiť žalobcu potom, čo ani on neprejavoval záujem sa o ňu starať. Po smrti otca sa o babku staral žalovaný v 3. rade. Táto sa bála vnukov, ktorí bývali hore a robili jej úmyselne zlosť. Dôvodom pre žiadanie vrátenia daru bolo, že žalobca neprejavil záujem postarať sa o ňu (predtým ešte aj o jej manžela). Uvedené čestné vyhlásenie potvrdzuje, že stará matka dar žiadala vrátiť, pričom súd pochybuje o pravdivosti tvrdenia, že stará matka chcela dar vrátiť z dôvodu, že žalobca neprejavil záujem starať sa o ňu a predtým o jej manžela. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by Q. L. v roku 1997 potrebovala pomoc, ktorej neposkytovanie by malo byť dôvodom na vrátenie daru. Taktiež súd neuveril argumentácii, že dôvodom pre vrátenie daru malo byť neposkytovanie pomoci jej manželovi Štefanovi pred smrťou, a to z dôvodu, že manžel zomrel rok po darovaní polovice domu žalobcovi a zo žiadneho iného dôkazu nevyplýva, že by dôvodom pre žiadanie vrátenia daru malo byť neposkytovanie pomoci zo strany žalobcu starému otcovi alebo starej matke žalobcu.
134. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca mal v čase podpisu zmluvy 20 rokov a bol v stave osobných problémov s priateľkou, počas rozvodového konania rodičov, po odchode otca od rodiny, po úraze hlavy. Je zrejmé, že ak v bežnej, normálnej rodine je rodinný príslušník o niečo požiadaný, snaží sa druhej strane vyhovieť. Preto naliehanie na vrátenie daru za tejto situácie zo strany strýka a najmä starej matky ktorým žalobca v tom čase dôveroval a považoval ich za svoju oporu považuje súd za nemorálne a rozporné s dobrými mravmi. Práve okolnosti a intenzita doliehania na žalobcu zo strany strýka a starej matky, ktoré žalobcu dohnali k psychiatrovi, spolu so skutočnosťou, že šlo v tom čase o najbližších príbuzných, ktorí apelovali na nezrelú osobnosť žalobcu ako aj poukazovali na princíp spravodlivosti (Ty máš polovicu domu a čo ostatní vnuci?) považuje súd za okolnosť, zakladajúcu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, že nebol vykonaný slobodne a vážne. Vytvorenie psychického tlaku na mladého človeka bez opory, po úraze hlavy považuje súd za významný vplyv na žalobcu, ktorý vo svojej vtedajšej situácii naliehaniu na vrátenie daru podľahol, aj keď by tak podľa názoru súdu za iných okolností (ak by nebýval so starou matku, ak by mal pri sebe otca, resp. inú osobu o ktorú sa mohol oprieť, ak by nebol oslabený po úraze hlavy) nebol urobil.
135. Čo sa týka prítomnosti depresie, prítomnosť tohto ochorenia u žalobcu v čase podpisu darovacej zmluvy mal súd za preukázané z lekárskych správ MUDr. V.. Ani znalecké posudky predložené žalovanými nevylučujú prítomnosť depresie u žalobcu, spornou otázkou bolo, či išlo o ľahkú alebo stredne ťažkú formu depresie a akým spôsobom ovplyvnila žalobcu pri uzatváraní darovacej zmluvy. Podľa správy MUDr. M. V. doručenej súdu dňa 16. 4. 2007 žalobca bol v psychiatrickej starostlivosti a liečbe od 15. 10. 1997, žalobca bol v psychickom napätí, úzkostný, mal pocity strachu, obavné myšlienky, bol depresívny, mal poruchy spánku. V liečbe boli ošetrujúcou lekárkou nasadené antidepresíva a neuroleptiká (Prothiaden, Prothazin, Thioridazin), ktoré výrazne utlmovali jeho pozornosť a bdelosť. V liečbe pokračoval do konca marca 1998 (č.l. 188).
136. Doc. MUDr. T. V., PhD. a MUDr. Š. A., CSc., znalci z odvetvia psychiatrie, ktorí neboli ustanovení pre toto súdne konanie, ale vypracovali znalecký posudok na žiadosť žalovaných, v záveroch znaleckého posudku č. 129/2009 konštatovali, že žalobca G. L. pri podpise darovacej zmluvy netrpel na duševnú chorobu, bol schopný rozpoznať a ovládať svoje konanie, bol schopný posúdiť následky svojho konania a reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii, na ktorú diagnózu bol vedený u psychiatra, nie je duševnou chorobou v zmysle psychózy a nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony.
137. Súd ustanoveným znalcom MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š. uložil odpovedať na nasledovné otázky:
1. Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu. 2. Ak mal žalobca pri autohavárii v Maďarsku v obci Forró dňa 21.9.1997 pri ošetrení v nemocnici v Szikszó stanovenú diagnózu okrem iného „Commotio cerebri“, teda otras mozgu a následne prvýkrát dňa 15.10.1997 vyhľadal pre zhoršený psychický stav psychiatra, išlo o príčinnú súvislosť a postkomočný syndróm s obrazom úzkostne - depresívnym? 3. Či funkčná nedostatočnosť - organické poúrazové postihnutie psychiky s prehlbujúcou sa depresiou boli jedinou alebo prevažujúcou príčinou, že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť právneho úkonu
- darovania.
4. Či je možné stanoviť diagnózu postkomočný syndróm na základe metódy rozhovoru súdneho znalca s pacientom a či sú ďalšie iné metódy, ktoré môže použiť znalec - psychiater pri určení tejto diagnózy, keď vyšetrenie prebieha so značným časovým odstupom; Ktorí v Znaleckom posudku č. 6/2013, uviedli, že žalobca bol znalcami jednotlivo a opakovane vyšetrený. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu od MUDr. V. je zrejmé znalcom nasledovné: Pri prvej návšteve dňa 15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že má problémy so starou mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. V objektívnom obraze: Odpovede po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, depresívna nálada, hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii. Odporúčaný Prothiaden 25 mg 1-1-2. Druhá návšteva dňa 21.10.1997: bez výraznejšej zmeny, pretrváva napätie, skleslosť, obavy z budúcnosti, pocity strachu, spí o niečo lepšie. V objektívnom obraze zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, pesimistické postoje do budúcnosti, pretrváva konfliktná situácia. Odporúčanie: pokračovať v liečbe, kontrola o 2 týždne. Tretia návšteva 04.11.1997: stále je pod tlakom, nevie sa rozhodnúť, je z toho nešťastný, zhoršil sa spánok. Pretrváva napätie, úzkosť. V objektívnom obraze pretrváva zvýšená intrapsychická tenzia, depresívna nálada, emočná labilita, sklon k zvýšenej lakrimozitem hyposomia, pesimistické postoje. Odporúčanie: zvýšenie antidepresívnej liečby Prothiaden 3x2 drg. Štvrtá návšteva 25.11.1997: stále napätie, príbuzní naňho naliehajú, aby sa vzdal domu, nevie sa rozhodnúť, je smutný, skleslý, obavy z budúcnosti, plačlivosť, veľmi zle spí. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada, emočná labilita, pesimistické postoje, zvýšená intrapsychická tenzia, hyposomia. Odporúčanie: Pridať večer Prothazin 1 drg. Piata návšteva dňa 01.12.1997: pretrváva porucha spánku, vnútorné napätie, úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže sa uvoľniť, napätý. V objektívnom obraze výrazná intrapsychická tenzia, emočná labilita, anxiozita, pesimistické postoje, hyposomia. Odporúčanie: Prothiaden 3x2 drg. Pridať Thioridazin tbl. 25 mg 1-0-2. Šiesta návšteva 16.12.1997: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a daru sa vzdal. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada, anxiozita, psychomotorické tempo mierne inhibované, bez produktívnej psychotickej symptomatológie, paranoidity, suicidálnych myšlienok. Odporúčanie: Prothiaden 25 mg 3x2 tbl., Thioridazin ex. Siedma návšteva 07.01.1998: napätie menej výrazné, kľudnejší, úzkosť menej výrazná, depresívna nálada menej intenzívna. V objektívnom obraze: tenzia je menej intenzívna, depresívna nálada a anxieta je menej výrazná. Ôsma návšteva 28.01.1998: cíti sa lepšie, nakoniec sa daru vzdal, aj to ho mrzí, ale vtedy bol pod silným tlakom a nedokázal odolať tlaku rodiny. V objektívnom obraze: depresívna nálada a anxiozita menej intenzívna, psychomotorické tempo primerané. Odporúčanie: pokračovať v liečbe - znížiť Prothiaden na 2x1 tbl. Deviata návšteva dňa 09.03.1998: cíti sa dobre, nálada bez výkyvov, spí dobre, úzkosť ustúpila. V objektívnom obraze: nálada eutýmna. Odporúčanie: Prothiaden ex, kontrola podľa potreby. V závere znaleckého posudku znalci konštatovali na základe vlastného a opakovaného vyšetrenia, doplneného aj psychologickým vyšetrením ako aj podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie, že žalobca pri uzatváraní darovacej zmluvy konal pod vplyvom liekov. Úraz, ktorý utrpel 21.9.1997 (otras mozgu) sa podieľal na zmene jeho psychických funkcií, ale nebol jedinou príčinou stavu. V danom období trpel žalobca vplyvom ťaživej rodinnej situácie (problémy v manželstve rodičov, problémový partnerský vzťah, nátlak zo strany rodinných príslušníkov k tomu, aby vrátil dar, poberanie psychiatrických liekov) stavom reaktívnej depresie, prejavujúcou sa hlavne výraznou depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou, emočnou labilitou, strachu, poruchami spánku, pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti, čo u osoby nezrelej, neuroticky zmenenej, s oslabenou frustračnou toleranciou viedlo k podpisu darovacej zmluvy. Jeho schopnosti v plnej miere rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu boli v dôsledku vyššie uvedených príčin znížené, nie však vymiznuté. Ďalej znalci konštatovali, že žalobca pri nehode v Maďarsku utrpel otras mozgu. MUDr. V. vyhľadal aj z iných dôvodov - konfliktné manželstvo rodičov, narušený partnerský vzťah, tlak zo strany rodiny na vrátenie daru, čo viedlo u žalobcu k stavom depresie, úzkosti, strachu, poruchám spánku, pesimistickým postojom, poruchám sústredenia sa, teda k neurotickým príznakom s následnou psychiatrickou ambulantnou liečbou. Podľa názoru znalcov zníženie funkčných schopností žalobcu (poúrazové) s následnou prehlbujúcou sa depresiou u osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu. Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného syndrómu možno stanoviť na základe metódy rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.
138. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že určenie jednoznačnej hranice zníženia rozpoznávacích schopností žalobcu pri podpise darovacej zmluvy sa presne na percentá nedá vysloviť. Hovoríme o rozpoznávacích schopnostiach na hranici zachovania vymiznutia a uprostred a u žalobcu by sme to mohli dať do prostriedku s tým, že nie až tak podstatne bola znížená, skôr ku kraju, kde sú zachované tieto schopnosti ako vymiznuté. Príčin, prečo sa žalobca rozhodol vrátiť dar bolo viacero, pôsobili spolu, otras mozgu, stav reaktívnej depresie, ťaživá rodinná situácia, rozchod rodičov ako aj rozchod žalobcu s partnerkou a nátlak zo strany rodiny, aby vrátil majetok viedli k tomu, že sa vytvára neurotický stav, depresívna nálada, poruchy spánku, stavy anxiety, emočnej lability, samovražedné myšlienky, to viedlo žalobcu k vráteniu daru. Jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené. Ovládacia schopnosť bola taktiež znížená ako rozpoznávacia, možno ešte viac. Schopnosť slobodne sa rozhodnúť bola znížená tak ako ostatné schopnosti. Čo sa týka liekov, bral lieky na stavy depresie, teda antidepresíva, bral lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho strachu Prozatín a neuroleptiká, ktoré značne môžu ovplyvňovať konanie akejkoľvek osoby. Na otázku, či pri dodržiavaní predpísaného dávkovania mohol byť žalobca pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho schopnosť rozpoznať následky svojich úkonov znalec uvádza, že išlo o prelínanie všetkých faktorov. Lieky znižovali schopnosti do hranice medzi podstatným a nepodstatným znížením. Znalec uvádza, že žalobcu vyšetril, čo je rozdiel v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí, že ak by lieky nemali žiaden vplyv, pacientov by nimi neliečili. Nesúhlasí s názorom MUDr. V., že neurotické obtiaže nemali vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti žalobcu. K posudku MUDr. M.Č. a MUDr. M. znalec uvádza, že títo znalci uvádzajú, že aj podľa ich názoru nepodstatnou mierou mohol mať žalobca zníženú rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť, on však hovorí o komplexnom stave. Z posudku pánov L. Q. V. vyplýva, že sami objektívne nedokážu rozhodnúť. Na otázku, či znalec dokáže po 12 rokoch určiť postkomočný syndróm, uvádza, že mal spoluznalca a skutočnosť, že žalobca MUDr. V. nespomenul úraz v Maďarsku, znalec vysvetľuje tým, že nemusel si spomenúť, pri jeho osobnosti, neurotickom vývoji osobnosti a depresii, konfliktných situáciách v rodine, partnerské problémy v rodine to tak mohlo byť. Znalec udáva, že žalobca trpel reaktívnou depresiou, je to duševná porucha podľa medzinárodnej klasifikácie. Nespôsobilosť na právne úkony býva pri ťažších, závažnejších stavoch. Žalobcova spôsobilosť na právne úkony bola znížená v porovnaní s populačnou normou. Vplyv otrasu mozgu na úzkostný depresívny stav sa nedá vylúčiť. Žalobca je nezrelá osobnosť, závislá na otcovi a keď príde ďalší problém, už to nedokáže zvládať a dochádza k neurotickej dekompenzácii a sú tu aj príčiny - otras mozgu, konfliktné situácie v rodine, narušený partnerský vzťah, tlak rodiny aby vráti majetok, poruchy spánku. Rozpoznávacie schopnosti mal vymiznuté, zachované znížené, skôr ku hranici zachovania. Užívané lieky mali určite vplyv na žalobcu. Žalobca trpel kvalitatívne výraznou depresívnou náladou, boli tam samovražedné sklony, trpel reaktívnym depresívnym stavom. Z psychiatrického hľadiska či je osoba nespôsobilá na právne úkony, čím sa to prejavuje znalec uvádza, že osoba musí mať vymiznuté rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, žalobca ich nemal vymiznuté. Zo Znaleckého posudku č. 63/2016 MUD. T. Q.É. vyplýva, že žalobcu dňa 7.10.2016 psychiatricky vyšetril. Znalec uviedol, že žalobca nekonal pri právnom úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to aj vzhľadom na úraz, ktorý utrpel pri autonehode 21.9.1997. Na jeho vtedajšej psychickej indispozícii sa ale podieľalo viacero faktorov, okrem prechodného oslabenia psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu to bola v prvom rade adaptačná (depresívna) porucha, ktorou vtedy trpel. Depresia pri ťažších a závažnejších stavoch spôsobuje, že osoba nie je spôsobilá na vykonávanie právnych úkonov. Žalobca konal podľa toho, v akej bol pozícii. Jeho schopnosť spôsobilosti na právne úkony bola znížená v porovnaní s populačnou normou. Bol ale nie v plnej miere. Súdom ustanovení súdni znalci hovorili o 4 príčinách, ktoré mali za následok zníženie jeho schopností. Žalobca je osobnosť emočne nezrelá, čo sa zistilo psychologickým vyšetrením a ekonomicky závislá na otcovi. U takejto osobnosti sa môže vyskytnúť niekoľko problémov, ktoré keď táto osoba určitú dobu toleruje a príde ďalší problém, ktorý už nedokáže zvládnuť, tak by kompenzoval všetky osobnostné mechanizmy a dochádza k neurotickej dekompenzácii. Tými príčinami boli otras mozgu, konfliktné situácie v rodine, narušený partnerský vzťah, tlak rodiny. Ďalšie faktory sú už dôsledky, ako poruchy spánku, samovražedné myšlienky. Na základe týchto faktorov možno konštatovať, že rozpoznávacie schopnosti v čase podpisu darovacej zmluvy boli znížené. Obidve zložky, rozpoznávacia a ovládacia zložka boli znížené, jednalo sa o osobnosť akcentovanejšiu a ľahko ovplyvniteľnú. Funkčná nedostatočnosť u žalobcu bola súdnymi znalcami zistená, jej príčinou mohol byť otras mozgu, ale symptómov mohlo byť viacero, ako poruchy spánku, nespavosť, stavy depresie, úzkosti, nekoncentrácia.
139. Súd má v zmysle vyššie uvedeného za preukázané prítomnosť depresie u žalobcu ako ochorenia pri podpise predmetnej darovacej zmluvy, nie však vo forme, ktorá by sama o sebe bola dôvodom pre vyslovenie neplatnosti právneho úkonu darovacej zmluvy. Súd posudzoval ako významnú tú skutočnosť, že jednou z podstatných príčin rozvinutia depresie u žalobcu bol práve nátlak na vrátenie daru zo strany starej matky a strýka. Zo zdravotnej dokumentácie žalobcu od MUDr. Dianiškovej je zrejmé znalcom nasledovné: Pri prvej návšteve dňa 15.10.1997 bolo lekárkou zaznamenané, že má problémy so starou mamou a otcovým bratom, ktorí naňho naliehajú, aby odstúpil od darovacej zmluvy, ktorou dostal od starej mamy časť domu. Je z toho napätý, nevie ako sa má rozhodnúť, je smutný, zle spáva, stále sa s tou myšlienkou zaoberá, Pociťuje vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. V objektívnom obraze: Odpovede po kratšej latencii, zvýšená intrapsychická tenzia, anxiozita, emočná labilita, depresívna nálada, hyposomia. Bol mu zistený reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii.
140. Depresia žalobcu sa v zmysle uvedeného prejavovala tak, že žalobca bol napätý, nevedel ako sa má rozhodnúť, bol smutný, zle spával, stále sa s tou myšlienkou zaoberal (vrátiť dar), pociťoval vnútorné napätie, chvenie, úzkosť, strach, rozladenosť, precitlivenosť. Z uvedeného možno vyvodiť koreláciu medzi tlačením na vrátenie daru zo strany starej matky a strýka a vznikom a rozvojom psychického ochorenia u žalobcu, pričom súd opätovne poukazuje na skutočnosť, že považuje za nemorálne, ak stará matka a strýko doženú blízkeho príbuzného (vnuka, synovca) požiadavkami na vrátenie daru až ku psychiatrovi. Z tohto možno podľa názoru súdu vyvodiť, že intenzita nátlaku na vrátenie daru musela byť mimoriadna, keď mala na zdravotnom stave žalobcu následky vo forme vývinu psychického ochorenia, ktoré pominulo v marci 1998 potom, ako dar vrátil. Nátlak na vrátenie daru teda podľa názoru súdu spustil u žalobcu depresiu a depresia spätne ovplyvnila vôľovú a ovládaciu schopnosť žalobcu pri uzatváraní zmluvy v negatívnom slova zmysle.
141. MUDr. V. liečila depresiu žalobcu predpisovaním liekov. Podľa správy MUDr. M. V. doručenej súdu dňa 16. 4. 2007 žalobca bol v psychiatrickej starostlivosti a liečbe od 15. 10. 1997, žalobca bol v psychickom napätí, úzkostný, mal pocity strachu, obavné myšlienky, bol depresívny, mal poruchy spánku. V liečbe boli ošetrujúcou lekárkou nasadené antidepresíva a neuroleptiká (Prothiaden, Prothazin, Thioridazin), ktoré výrazne utlmovali jeho pozornosť a bdelosť. V liečbe pokračoval do konca marca 1998 (č.l. 188).
142. Podľa lekárskych správ M.. V.: Piata návšteva dňa 01.12.1997: pretrváva porucha spánku, vnútorné napätie, úzkosť, nevie sa sústrediť, stále sa zaoberá situáciou, nedokáže sa uvoľniť, napätý. V objektívnom obraze výrazná intrapsychická tenzia, emočná labilita, anxiozita, pesimistické postoje, hyposomia. Odporúčanie: Prothiaden 3x2 drg. Pridať Thioridazin tbl. 25 mg 1-0-2. Šiesta návšteva 16.12.1997: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a daru sa vzdal. V objektívnom obraze pretrváva depresívna nálada, anxiozita, psychomotorické tempo mierne inhibované, bez produktívnej psychotickej symptomatológie, paranoidity, suicidálnych myšlienok. Odporúčanie: Prothiaden 25 mg 3x2 tbl., Thioridazin ex.
143. Doc. M.. T. V., O.. Q. M.. Š. A., CSc., znalci z odvetvia psychiatrie, ktorí vypracovali znalecký posudok na žiadosť žalovaných, v záveroch znaleckého posudku č. 129/2009 konštatovali, že žalobca Norbert Lukács pri podpise darovacej zmluvy netrpel na duševnú chorobu, bol schopný rozpoznať a ovládať svoje konanie, bol schopný posúdiť následky svojho konania a reaktívny depresívny syndróm v konfliktnej situácii, na ktorú diagnózu bol vedený u psychiatra, nie je duševnou chorobou v zmysle psychózy a nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Lieky Prothiaden 150 mg denne, Prothazin jedno dražé večer a Thioridazin v dávke 50 mg večer a 25 mg ráno, ktoré boli žalobcovi ordinované, nemali žiadny vplyv na rozpoznávaciu ani ovládaciu schopnosť v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 2. 12. 1997.
144. Podľa názoru znalcov M.. Z. Q. M.. Š. zníženie funkčných schopností žalobcu (poúrazové) s následnou prehlbujúcou sa depresiou u osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu. Lieky Prothiaden a Prothazin mali podľa MUDr. Z. aj pri stanovenom dávkovaní vplyv taký, že u žalobcu znižovali tieto schopnosti do hranice medzi podstatným a nepodstatným. Pri konfrontácii názorov s MUDr. V. súdny znalec MUDr. Z. vysvetlil, že osobnosť žalobcu v konkrétnom období dozrievala (v čase podpisu právneho úkonu mal vek 20 rokov), bola podrobená psychologickému vyšetreniu, jednalo sa o nezrelú osobnosť, osobnosť, ktorá mala problémy v partnerskom, osobnom živote, poberala lieky a všetky tieto skutočnosti spolu (hovoríme o syndrómovom komplexe) spôsobili daný stav. MUDr. V. vo výpovedi nevylúčil úplne vplyv podávaných liekov, keďže v znaleckom posudku sa ani neposudzovali ich sedatívne účinky. Dávka Prothiadenu vyvoláva stav depresie, antihistaminiká a neuroleptiká vyvolávajú paranoidnú symptomatiku, teda ovplyvnenie liekmi do určitej miery bolo a v komplexe s ďalšími príčinami, o ktorých súdny znalec hovoril, mali vplyv, že u nezrelej osobnosti žalobcu došlo k zníženiu rozpoznávacích schopností v čase podpisu právneho úkonu. Neskôr po podpise darovacej zmluvy je ďalej v zdravotnej dokumentácii preukázateľné, že tieto stavy u žalobcu ustúpili, podľa správy MUDr. V. v liečbe pokračoval do konca marca 1998 a vplyv rodiny, aby vrátil dar teda zohral úlohu a preukazuje tieto skutočnosti.
145. Súd znalcom MUDr. B. Z. a MUDr. T. Š. uložil odpovedať na nasledovnú otázku:
1. Či žalobca konal dňa 27.11.1997 pod vplyvom liekov pri právnom úkone - darovaní polovice nehnuteľnosti starej matke a či poúrazové postihnutie jeho psychických funkcií bolo jednoznačne príčinou (spolu s prehlbujúcou sa depresiou), že žalobca nerozpoznal zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu.
Znalci v znaleckom posudku uviedli, že žalobca bol znalcami jednotlivo a opakovane vyšetrený. V danom období trpel žalobca vplyvom ťaživej rodinnej situácie (problémy v manželstve rodičov, problémový partnerský vzťah, nátlak zo strany rodinných príslušníkov k tomu, aby vrátil dar, poberanie psychiatrických liekov) stavom reaktívnej depresie, prejavujúcou sa hlavne výraznou depresívnou náladou, výraznou intrapsychickou tenziou, emočnou labilitou, strachu, poruchami spánku, pesimistickými postojmi, poruchami pozornosti, čo u osoby nezrelej, neuroticky zmenenej, s oslabenou frustračnou toleranciou viedlo k podpisu darovacej zmluvy. Jeho schopnosti v plnej miere rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť tohto právneho úkonu boli v dôsledku vyššie uvedených príčin znížené, nie však vymiznuté. Ďalej znalci konštatovali, že žalobca pri nehode v Maďarsku utrpel otras mozgu. MUDr. V. vyhľadal aj z iných dôvodov - konfliktné manželstvo rodičov, narušený partnerský vzťah, tlak zo strany rodiny na vrátenie daru, čo viedlo u žalobcu k stavom depresie, úzkosti, strachu, poruchám spánku, pesimistickým postojom, poruchám sústredenia sa, teda k neurotickým príznakom s následnou psychiatrickou ambulantnou liečbou. Podľa názoru znalcov zníženie funkčných schopností žalobcu (poúrazové) s následnou prehlbujúcou sa depresiou u osobnosti nezrelej, neuroticky zmenenej, ťaživá rodinná situácia, ale aj poberanie liekov predpísaných žalobcovi psychiatrom boli dôvodom, že žalobca len v zníženej miere bol schopný rozpoznať a chápať zmysel ako aj vážnosť tohto právneho úkonu. Záverom znalci uvádzajú, že diagnózu postkomočného syndrómu možno stanoviť na základe metódy rozhovoru znalca s pacientom, na základe lekárskych správ o prekonanom úraze aj ak ide o značný časový odstup od úrazového deja. Nie sú prakticky iné diagnostické metódy potvrdzujúce túto diagnózu.
146. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bol vypočutý aj MUDr. V., ktorý uvádza, že sa nedá preukázať, že žalobca nebol spôsobilý k právnym úkonom dňa 2.12.1997, pretože sa nedá preukázať, že by mal príznaky postkomočného syndrómu, príznaky depresie takej, ktorá by ho ovplyvňovala k spôsobilosti k právnym úkonom, nedá sa preukázať, že by bral také lieky, v takých dávkach, ktoré by ovplyvňovali jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Nedá sa preukázať, že by mal formu depresie, ktorá by mala forenzný význam, ktorá by spôsobovala, že nebol spôsobilý ku právnemu úkonu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by mal depresiu ako duševnú poruchu. Psychiatričku vyhľadal pre rodinné problémy., nedá sa určiť akú formu depresie mal. Už aj pri ľahkej depresii sa predpisujú antidepresíva. Thyoridazin, ktorý mal predpísaný žalobca sa už nepoužíva, jemu predpísaná dávka mohla byť pre ľahkú alebo pre stredne ťažkú depresiu. Tento liek nemôže pôsobiť na spôsobilosť na právne úkony, pretože pri stredne ťažkej depresii nie sú postihnuté ďalšie psychické funkcie, teda nie je postihnutý intelekt, úsudok, nie sú postihnuté poznávacie a ovládacie schopnosti. Nie sú halucinácie, nie sú bludy, nie je porucha vedomia, nie sú príznaky schizofrénie. Pri depresii je prítomné znížené množstvo energie niečo robiť. Na otázku, že ak je človek v stave zohľadňujúc tieto okolnosti, ktorý je nižšieho veku, nezrelá osobnosť, nemá nikoho blízkeho, pôsobia na neho príbuzní aby niečo urobil, či sa vie takáto osoba brániť, povedať, že neurobím to, bola by takáto osoba schopná - plne spôsobilá urobiť právny úkon v takom stave MUDr. V. odpovedá, že z psychiatrického hľadiska áno, z psychiatrického hľadiska nejde o psychiatrické diagnózy. V zdravotných záznamoch sa nedočítame v akej depresii bol. Antidepresíva mal predpísané v štandardnej bežnej dávke. Bol to Prothiaden, mal vedľajšie účinky, preto sa nepoužíva, robia pocit nádchy. Thioridazin mu bol predpísaný deň pred podpisom zmluvy v dávke 25 mg ráno, 50 mg večer. Na vážne duševné poruchy sa bral v dávke 400 - 500 mg. On dostal 75 mg, čo je nízka dávka oproti maximálnej. Nemohla mať forenzný význam pri podpise. Rýchlo sa vylučoval. Lieky, ktoré užil žalobca nedá sa preukázať že mali vplyv na jeho spôsobilosť k podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997.
147. Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013 bol vypočutý znalec MUDr. Z.. Tento uviedol, že čo sa týka liekov, bral lieky na stavy depresie, teda antidepresíva, bral lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho strachu Prozatín a neuroleptiká, ktoré značne môžu ovplyvňovať konanie akejkoľvek osoby. Na otázku, či pri dodržiavaní predpísaného dávkovania mohol byť žalobca pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho schopnosť rozpoznať následky svojich úkonov znalec uvádza, že išlo o prelínanie všetkých faktorov. Lieky znižovali schopnosti do hranice medzi podstatným a nepodstatným znížením. Znalec uvádza, že žalobcu vyšetril, čo je rozdiel v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí, že ak by lieky nemali žiaden vplyv, pacientov by nimi neliečili.
148. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 4/2018
- Doplnenie posudku č. 7/2010 MUDr. M.. Znalec, ktorý žalobcu nevyšetril, uvádza ako odpoveď na otázku, či bol žalobca spôsobilý na uzavretie právneho úkonu, že na základe dostupných údajov zdravotnej dokumentácie nie je možné konštatovať, že by mal žalobca podstatnou mierou narušené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, že by nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu. Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou. Záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie konkrétneho právneho úkonu sa konštatuje pri vymiznutí rozpoznávacích a ovládacích schopností danej osoby alebo pri ich forenzne psychiatricky významnom znížení, čo u žalobcu nenastalo. Spôsobilosť k právnym úkonom je znížená z forenzne významného hľadiska u ťažkej formy depresie a taktiež u psychotickej formy depresie, čo sa u žalobca nevyskytlo. Na základe zdravotnej dokumentácie nemožno určiť, že žalobca mal v čase podpisu darovacej zmluvy forenzne významné príznaky postkomočného syndrómu. Užitie 10-15 hodín pred právnym úkonom lieku Thioridazínu v dávke 50 mg nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Na základe spolupôsobenia viacerých faktorov podľa názoru znalca nie je možné jednoznačne konštatovať narušenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Žalobca nikdy nebol psychiatricky hospitalizovaný.
149. Na pojednávaní dňa 6.6.2013 bol vypočutý žalobca. Vyjadril sa, že súhlasí so znaleckým posudkom MUDr. Z. a MUDr. Š., súhlasí s tým, že mal haváriu v Maďarsku, že bol pod psychickým nátlakom pri podpise darovacej zmluvy, že bol pod vplyvom liekov, bol po ťažkom úraze. Bol pod nátlakom pri podpise darovacej zmluvy. Dom sa nerozdelil spravodlivo a strýko ich začal vyháňať. Cíti nespravodlivosť, keďže mu bolo povedané, že po vrátení daru bude nehnuteľnosť rozdelená medzi 4 vnukov s tým, že sa tak nestalo. Dôvodom pre podanie žaloby je, že pri podpise zmluvy nekonal slobodne, bol pod vplyvom liekov, nátlaku zo strany strýka a po havárii. Lieky predpísané MUDr. Dianiškovej bral ako boli predpísané.
150. V rámci konfrontácie medzi MUDr. Z. a MUDr. V. na pojednávaní dňa 15.4.2013 MUDr. Z. uviedol, že MUDr. V. absentuje vplyv sedatívneho účinku liekov, Prothiaden bol skôr na hornej hranici, u nezrelej osobnosti lieky mali vplyv na rozpoznávaciu a ovládaciu schopnosť. Aj zo zdravotnej dokumentácie vyplýva, že symptomatika bola dokázateľná, až ustúpila. MUDr. V. uvádza, že v roku 1997 nebola v MKCH reaktívna depresia, k čomu MUDr. Z. uvádza, že by sme mohli uviesť, že trpel adaptačnou poruchou. MUDr. V. uvádza, že dávkovanie Thioridazínu, ak ho žalobca začal brať 1.12.1997 večer a právny úkon uzavrel 2.12.1997 pri dodržaní odporúčaného dávkovania s prihliadnutím na polčas rozpadu tohto lieku aj v spojitosti s druhým liekom nemohol mať vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti žalobcu. MUDr. Z. uvádza, že žalobca 2.12.1997 prestal užívať lieky, pretože sa cítil ovplyvnený. Sám priznal, že mu nerobil dobre. Išlo o súhru viacerých faktorov, ktoré spolu dokopy zohrali rolu. Aj MUDr. V. mal skúsenosti, že užívatelia týchto liekov dlhšie spali.
151. Na pojednávaní, konanom dňa 20.02.2007 bol vypočutý žalobca G. L., ktorý uviedol, že po odchode jeho otca zo spoločnej domácnosti v roku 1996 ostal bývať v dome s mamou a bratom. Mama mala v tom čase psychické problémy, dobre vychádzal so starou mamou a starým otcom. 9.4.1996 previedli na neho starí rodičia časť nehnuteľnosti na neho, v roku 1997 zomrel starý otec. Keď strýko Štefan zistil, že je polovičným vlastníkom nehnuteľnosti, nevedel sa s tým zmieriť. Vyvíjal na neho každodenný nátlak, aby svoju polovicu domu vrátil, osočoval ho, že je zlodej, že okradol bratrancov a brata, bolo mu vytýkané, že je zlodej. Situáciu bral vážne z dôvodu, že aj jeho vzťah s vtedajšou priateľkou bol narušený. Bol podráždený, nervózny, trpel nespavosťou a strachom. Nátlak na vrátenie domu zo strany strýka a starej matky sa stupňoval. Stará matka mu vravela, že ako sa v budúcnosti pozrie do očí bratrancom. Nemal sa s kým poradiť a využil odbornú pomoc u M.. V.C. v októbri 1997, ktorá mu predpísala liečbu. Po liekoch bol utlmený, avšak napriek utlmeniu mu bolo povedané, že ich musí brať. Na základe nátlaku strýka, starej matky a pod vplyvom liekov súhlasil s vrátením daru. Nikto mu nevysvetlil aké právne účinky nastávajú po uzavretí darovacej zmluvy. V tom čase mal 19 rokov. Spomína si, že boli u notára, nespomína si, že by niečo podpisoval. Následne prišla výzva na vypratanie nehnuteľnosti zo strany strýka Štefana, z domu ho začala vyháňať aj stará matka, strýko sa prestal pretvarovať, vymenil zámky na garáži, obmedzoval ich, zakázal parkovať na dvore. Darovacia zmluva bola uzavretá nie slobodne a vážne, ale pod nátlakom a pod vplyvom liekov.
152. Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi znalcami existuje rozpor o význame vplyvu liekov na žalobcu. Súd má za to, že v čase podpisu darovacej zmluvy, ktorú žalobca podpísal dňa 2.12.1997 bol pod vplyvom liekov, ktoré čiastočne ovplyvnili jeho rozpoznávaciu a vôľovú schopnosť uzavrieť darovaciu zmluvu. Dňa 01.12.1997 predpísala MUDr. V. žalobcovi ku lieku Protiaden aj ďalší liek Thioridazin, teda dňa 02.12.1997, t.j. v čase podpísania darovacej zmluvy bol žalobca pod vplyvom oboch liekov. Podľa MUDr. V. dávka oboch liekov nebola forenzne významná, súd uvedené tvrdenie nespochybňuje a vysporiadal sa s ním tak, že účinok liekov Prothiaden a Thioridazin na žalobcu dňa 02.12.1997 v istej miere bol, aj keď nie v takej, aby účinok liekov sám o sebe spôsoboval neschopnosť žalobcu rozlíšiť a ovládať svoje konanie. Podľa názoru však istou mierou účinok liekov prispel k zníženiu rozlišovacej a ovládacej schopnosti žalobcu uzavrieť darovaciu zmluvu. Súd poukazuje na skutočnosť, že v lekárskej správe MUDr. V. zo dňa 16.12.1997, t.j. v období bezprostredne po podpise zmluvy, je uvedené: po Thioridazine bol veľmi spavý, unavený, malátny, musel ho vysadiť. Nakoniec podľahol nátlaku a daru sa vzdal. Súd taktiež poukazuje na stanovisko MUDr. Z., vyslovenom na pojednávaní konanom dňa 15.4.2013. Tento uviedol, že čo sa týka liekov, bral lieky na stavy depresie, teda antidepresíva, bral lieky, ktoré ovplyvňovali stav jeho strachu Prozatín a neuroleptiká, ktoré značne môžu ovplyvňovať konanie akejkoľvek osoby. Na otázku, či pri dodržiavaní predpísaného dávkovania mohol byť žalobca pod vplyvom, ktorý by ovplyvňoval jeho schopnosť rozpoznať následky svojich úkonov znalec uvádza, že išlo o prelínanie všetkých faktorov. Lieky znižovali schopnosti rozlišovania medzi podstatným a nepodstatným. Znalec uvádza, že žalobcu vyšetril, čo je rozdiel v diagnostike jeho a MUDr. V.. Tvrdí, že ak by lieky nemali žiaden vplyv, pacientov by nimi neliečili. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že to bola práve MUDr. V., ktorá mala kontakt so žalobcom v inkriminovanom období a na správy ktorej sa znalci odvolávajú. Podľa správy MUDr. M. V. doručenej súdu dňa 16.4.2007 žalobca bol v psychiatrickej starostlivosti a liečbe od 15. 10. 1997, žalobca bol v psychickom napätí, úzkostný, mal pocity strachu, obavné myšlienky, bol depresívny, mal poruchy spánku. V liečbe boli ošetrujúcou lekárkou nasadené antidepresíva a neuroleptiká (Prothiaden, Prothazin, Thioridazin), ktoré výrazne utlmovali jeho pozornosť a bdelosť. V liečbe pokračoval do konca marca 1998 (č.l. 188). Samotná ošetrujúca psychiatrička žalobcu teda počas jeho liečby na ňom badala vplyv nežiadúcich účinkov liekov v tom zmysle, že utlmovali jeho pozornosť a bdelosť.
153. Súd prvej inštancie v zmysle záverov Uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 02.09.2015 doplnil dokazovanie vyzvaním znalcov, aby sa vyjadrili, či žalobca bol alebo nebol spôsobilý na uzavretie právneho úkonu a zároveň na objasnenie otázky, či záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie konkrétneho právneho úkonu možno vyvodiť iba na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj ovládacej schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností.
154. Žalobca predložil dňa 27.10.2017 Znalecký posudok č. 63/2016 MUDr. T. Q.. Zo Znaleckého posudku č. 63/2016 M.. T. Q. vyplýva, že žalobcu dňa 7.10.2016 psychiatricky vyšetril. Znalec uviedol, že žalobca nekonal pri právnom úkone 27.11.1997 slobodne a vážne, a to aj vzhľadom na úraz, ktorý utrpel pri autonehode 21.9.1997. Na jeho vtedajšej psychickej indispozícii sa ale podieľalo viacero faktorov, okrem prechodného oslabenia psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu to bola v prvom rade adaptačná (depresívna) porucha, ktorou vtedy trpel. V kritickom čase užíval aj lieky (psychofarmaká), ktoré jeho myslenie, cítenie a vôľový život otupovali. Poúrazové zníženie funkčných schopností žalobcu, prehlbujúca sa depresia a jeho nezrelá osobnosť ovplyvnili jeho schopnosť rozpoznať a chápať zmysel a vážnosť právneho úkonu 27.11.1997 v podstatnej, forénzne významnej miere. Sústavný nátlak na žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za daného psychického stavu ovplyvniť slobodnú vôľu žalobcu do tej miery, že nedokázal postupovať slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých životných záujmov a perspektív zodpovedne. Psychický stav žalobcu, rozvod rodičov, partnerský nesúlad, narušené vzťahy so starou mamou, strýkom a najmä sústavný nátlak z ich strany negatívne vplývali na psychický stav žalobcu, čím sa vytvárali predpoklady k tomu, aby pri právnom úkone nekonal slobodne a uvážene. Medzi vyhľadaním psychiatra a úrazom v Maďarsku nemusí ísť o priamy súvis, autonehoda k návšteve psychiatra prispela, celá udalosť mala nesporne psychotraumatický účinok, ešte viac sa prehĺbilo zlé psychické rozpoloženia žalobcu v tej dobe. Podiel samotného úrazu na psychickom stave žalobcu z čisto organického hľadiska (poškodenie mozgu) nie je možné jednoznačne posúdiť, nesporne však išlo o pôsobenie dlhodobých psychotraumatických činiteľov na báze diskrétnej, prechodnej organickej poruchy (postkomočného syndrómu). Otras mozgu s následným obdobím po ňom nebol pravdepodobne u žalobcu z klinického hľadiska nápadný. Z psychopatologického hľadiska sa mohol prejavovať zníženou vitalitou, poklesom vnútorných popudov, oslabením vôle, ako aj diskrétnym oslabením kognitívnej výkonnosti. Ak sa o tejto veci žalobca pri vyšetrení nezmienil, ambulantná psychiatrička takúto okolnosť zaregistrovať nemusela. Žalobca si súvis týchto ťažkostí s nedávnym úrazom uvedomovať nemusel. Pri diagnostikovaní postkomočného syndrómu pri časovom odstupe môže znalec v prípade otrasu mozgu vychádzať len z dostupnej zdravotnej dokumentácie ako aj z anamnézy podanej pacientom. Otras mozgu bez následných komplikácií nemáva po dlhšom časovom období žiadny relevantný klinický korelát, či pozitívnu odozvu v pomocných vyšetrovacích metódach (CT, EEG, psychodiagnostika). Doba rekonvalescencie a pretrvávanie príznakov postkomočného syndrómu pri nekomplikovanom otrase mozgu je niekoľko týždňov. Žalobca vykonal právny úkon 2 mesiace po úraze hlavy, išlo teda o krátke obdobie, keď sa úraz na zníženej psychickej kondícii žalobcu ešte mohol uplatňovať a celkové jeho psychické rozpoloženie ešte zhoršovať.
155. Zo Znaleckého posudku č. 5/2018 FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spol. s r.o. vyplýva, že znalecká organizácia nesúhlasí s názorom MUDr. T. Q. a tvrdí, že sa nedá preukázať, že by otras mozgu mal nejaký vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy, nedá sa preukázať, že by adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku žalobcu v čase podpísania zmluvy so žalobcom a nedá sa preukázať, že by užívanie liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na psychiku žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu zmluvy, takže sa nedá preukázať, že by žalobca nekonal pri právnom úkone dňa 02.12.1997 slobodne a vážne. Znalec sa taktiež vyjadruje k odpovedi znalca T. Q. na otázku č. 1, kde namieta, že MUDr. Q. používa nepresné pojmy (psychická indispozícia, prechodné oslabenie psychickej činnosti, pojem otupovali). Znalec uvádza, že nie je možné preukázať, že by otras mozgu mal vplyv na psychiku žalobcu v čase podpisu zmluvy, keďže v čase podpisu zmluvy sa mohlo u žalobcu vyskytovať maximálne 2. štádium postkomočného syndrómu, ktorý sa vyskytuje u 50 % ľudí po otrase mozgu. Môže oscilovať v čase, môže byť úplne v norme niekoľko dní a následne niekoľko hodín, dní má príznaky - bolesti hlavy, je nesústredený, niekoľko nocí nespí dobre. Diagnostika je možná len na základe zdravotných záznamov z daného obdobia a na základe údajov postihnutého. Zo žiadneho lekárskeho záznamu nevyplýva, že by mal žalobca v deň podpisu zmluvy príznaky postkomočného syndrómu. Nie je možné tvrdiť, že by v čase podpisu zmluvy mal tzv. „prechodné oslabenie psychickej činnosti v dôsledku otrasu mozgu“. Po desiatich - dvanástich rokoch nie je možné, aby žalobca dal lekárom také presné informácie, aby mohli preukázať prítomnosť postkomočného syndrómu. Znalec ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by adaptačná (depresívna) porucha mala vplyv na psychiku žalobcu v čase podpisu zmluvy žalobcom. Ani MUDr. Q. ani MUDr. Z. sa nevysporiadali s tým, o akú intenzitu depresie ide. MUDr. Z. sa k tomu vyjadroval nejasne, neodborne a nekompetentne. Nie je možné hovoriť o „výraznej depresii“. Znalec ďalej uvádza, že nie je možné preukázať, že by užívanie liekov žalobcom malo v deň podpisu zmluvy taký vplyv na žalobcu, že by nebol spôsobilý k podpisu zmluvy. Poukazuje na skutočnosť, že zmluva bola podpísaná 2.12.1997 a liek Thyoridazín začal žalobca brať 1.12.1997 večer a ráno nemal už na žalobcu vzhľadom na dávkovanie vplyv. V ďalšom znalec uvádza, že funkčná nedostatočnosť MUDr. Z. v jeho ponímaní ani nebola definovaná, ide o nepresný pojem, aj tak ju znalci nezistili, napriek tomu tvrdí, že bola prítomná. Znalec taktiež namieta tvrdenie MUDr. Q., že za daného psychického stavu v čase podpisu zmluvy mohol nátlak ovplyvniť jeho slobodnú vôľu, keďže presný psychický stav žalobcu v čase podpisu zmluvy nepoznáme. Nie je jasné, či mal otras mozgu ľahký, stredne ťažký, ťažký, či mal v čase podpisu zmluvy príznaky postkomočného syndrómu, sústavný nátlak by mal byť preukázaný súdom, nie je to vec, ktorú by mal preukazovať psychiater. Nie je možné posúdiť, že by samotný úraz na čisto organickom podklade mal podiel na psychickom živote žalobcu v tom období. MUDr. Q. vyčíta používanie pojmov ako „znížená psychická kondícia“, „psychické rozpoloženie“. Podľa názoru znalca sa nie je možné stotožniť so záverom MUDr. Z., že ovládacia schopnosť je jednoduchšia ako rozpoznávacia. Podľa názoru znalca nie je možné, aby osoba bola v zníženej miere spôsobilá k právnemu úkonu, buď je alebo nie je spôsobilá. Znalec namieta, že MUDr. Z. používa pojem „výrazná depresia“, ktorý odborná literatúra nepozná.
156. Znalec MUDr. Q. pri svojom výsluchu dňa 7.2.2018 uviedol, že žalobca pri autonehode utrpel jednoduchší otras mozgu, bol v bezvedomí. Tento stav má dočasné, prechodné následky. Istý čas musel aj ten úraz mozgu mať vplyv na psychiku žalobcu. Na otázku, či záver o nespôsobilosti osoby na právne úkony možno vyvodiť na základe záveru, len na základe úplnej straty rozpoznávacej , ovládacej schopnosti alebo takýto záver je odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností posudzovanej osoby znalec MUDr. Q. uvádza, že termín rozpoznávacia a ovládacia schopnosť sú skôr vymedzené pre trestno-právnu oblasť. Znalec je autorom učebnice pre trestno-právnu oblasť. V civilno-právnej oblasti ovládacia a rozpoznávacia schopnosť k nejakému skutku, k právnemu úkonu, jeho následky a vôľová oblasť, čiže či ten jedinec konal slobodne, bez nátlaku je jednou z podmienok na to, aby ten úkon bol v poriadku. Na otázku, či na záver o nespôsobilosti osoby na právny úkon osoby postačuje zníženie tej slobody vôle prejavu alebo úplne tie vôľové vlastnosti majú byť vymiznuté znalec uvádza, že on sa nevyjadruje, či je znížená schopnosť alebo či je vymiznutá. Znalec sa vyjadruje, či bol človek schopný. Tam je odpoveď áno alebo nie. Trvá na záveroch znaleckého posudku, že žalobca nekonal pri právnom úkone slobodne a vážne. Išlo o viac faktorov, osobná situácia, nátlak, depresívna porucha, nezrelý vek, osobnostná štruktúra. Komócia netvrdí, že bola takého charakteru, že nevedel, čo robí. Kombinácia faktorov spôsobila, že nebola splnená podmienka pre slobodné konanie bez nátlaku. Znalcom, ktorí robili vo veci posudky na objednávky žalovanej strany vyčíta, že nevyšetrili žalobcu, nevykonali ani snahu ho vyšetriť. Časový odstup od udalostí nepovažuje za podstatný, lebo 40 ročný človek vie povedať, čo sa stalo pred 20 rokmi pokiaľ ide o uzlové momenty života. Teraz je žalobca zrelý, v čase podpisovania zmluvy zrelý nebol.
157. Na otázku, či bol spôsobilý na uzavretie právneho úkonu znalec MUDr. Q. odpovedá jednoznačne, že nie. Otázka, či na posúdenie skutočnosti, či strana koná slobodne, stačí aj znížená rozpoznávacia schopnosť alebo musí byť táto schopnosť vymiznutá úplne je podľa znalca nerelevantná pre znalca, z odborného hľadiska je to nezmysel, otázka je podľa znalca absurdná. Rozdiel svojho názoru od názoru MUDr. A. a MUDr. V. vidí v tom, že oni človeka nevideli, MUDr. Q. si za svojím názorom stojí. To isté platí ohľadom posudku MUDr. M. a MUDr. M.. Nie je možné pojmovo stotožňovať neplatnosť právneho úkonu a príčetnosť podľa trestného práva.
Na otázku, aby znalec MUDr. Q. uviedol, na základe čoho posúdil tie iné vplyvy, ktoré mali vplyv na konanie žalobcu, a to depresívna porucha, osobnostná porucha, psychický nátlak. Čo prezentoval žalobca pod tým, keď tvrdil, že bol na neho vyvíjaný nátlak? Znalec uvádza: Nátlak žalobca prezentoval tak, že ho nútili k podpisu strýko a stará matka. Nútili ho, psychologicky na neho tlačili, vyvíjali nátlak podpíš, podpíš. Bolo to nepríjemné, pre chlapca v nezrelom veku, ktorý tým trpel tak, že vyhľadal v tej súvislosti aj psychiatra. MUDr. Q. ďalej uviedol, že človek, ktorý má 18, 19 rokov je nezrelá osobnosť, je ľahšie ovplyvniteľný, je zraniteľnejší. Žalobca bol v čase vykonania právneho úkonu v populačnej norme, bol osamotený, nemal oporu v tej dobe. Nátlak zistil znalec najmä z výpovede žalobcu, uvádzal to aj ostatným znalcom, nátlak je aj zdokumentovaný v zdravotných záznamoch. Nátlak si žalobca s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote nevymyslel. Nátlak preukazuje aj predpisovanie liekov v tom období, ak by problémy nemal, lieky by mu neboli predpisované.
158. Na pojednávaní dňa 07.02.2018 bol vypočutý aj MUDr. V., ktorý na otázku, či záver o nespôsobilosti na právne úkony možno vyvodiť iba na základe záveru o úplnej strate rozpoznávacej ako aj ovládacej schopnosti alebo či je takýto záver odôvodnený aj pri čiastočnom znížení týchto schopností a v akej miere? MUDr. V. uviedol, že v trestných veciach rozlišujeme plne zachovanú schopnosť rozpoznávaciu a ovládaciu, zmenšenú nie podstatne, zmenšenú podstatne a úplne vymiznutú, resp. rôzne kombinácie. V civilných veciach však takto otázky položené nie sú čo sa týka spôsobilosti na právne úkony. Tam je otázka položená, či bola alebo nebola z psychiatrického hľadiska osoba spôsobilá k nejakému právnemu úkonu v určitý čas. Nie je teda možné aby osoba bola čiastočne spôsobilá k nejakému právnemu úkonu alebo čiastočne nespôsobilá k právnemu úkonu. Na otázku, či žalobca bol alebo nebol spôsobilý na právny úkon darovacej zmluvy, znalec uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné preukázať, že by nebola spôsobilá osoba žalobcu v ten deň 2.12.1997 z psychiatrického hľadiska. Na otázku sudkyne, keby znalec bral do úvahy všetky okolnosti, nízky vek, otec ich opustil, nemal v nikom oporu, nemal sa komu zdôveriť, autonehoda, pocit zlyhania, ťažká životná situácia v súvislosti s nehodou, užívanie liekov, ktoré ho mohli utlmiť, či tieto všetky okolnosti nemohli spôsobiť to, že by žalobca nebol spôsobilý, spomínali ste, že lieky samotné to nemohli spôsobiť, ale súhrn všetkých okolností, znalec udáva: To, čo ste vymenovali nie sú psychické ani psychiatrické choroby, to sú psychologické vplyvy, ktoré v určitom čase pôsobia na každého psychiatricky zdravého človeka, takže nie je možné, aby súčet týchto okolností, teda rodinná situácia, nízky vek (mal viac ako 18 rokov, čiže bol spôsobilý k právnym úkonom). Nezrelá osobnosť nie je psychiatrickým pojmom, v psychiatrii neexistuje pojem čo je a čo nie je nezrelá osobnosť. To je pojem psychologický a psychológovia opisujú problémy duševne psychicky zdravej osoby. Nezrelá osobnosť nie je psychiatrický pojem, nie je to duševná choroba, je to len opis povahových vlastností človeka. Každý človek má povahové vlastnosti. Ďalej MUDr. V. uvádza, že sa nedá preukázať, že žalobca nebol spôsobilý k právnym úkonom dňa 2.12.1997, pretože sa nedá preukázať, že by mal príznaky postkomočného syndrómu, príznaky depresie takej, ktorá by ho ovplyvňovala k spôsobilosti k právnym úkonom, nedá sa preukázať, že by bral také lieky, v takých dávkach, ktoré by ovplyvňovali jeho spôsobilosť k právnym úkonom. Znalec vysvetlil, čo je postkomočný syndróm (obdobie po otrase mozgu, môže a nemusí ním postihnutý trpieť, má vlnovitý priebeh, ide o bolesti hlavy, nesústredenosť, poruchy spánku). Podľa lekárskych záznamov sa nedá posúdiť, či nimi žalobca trpel, ak by ich aj mal, niektoré z príznakov aj tak nemajú forenzný význam. Stav žalobcu nespĺňa ani kritéria podľa MKCH pre posttraumatický syndróm. Nedá sa preukázať, že by mal formu depresie, ktorá by mala forenzný význam, ktorá by spôsobovala, že nebol spôsobilý ku právnemu úkonu. Zo zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že by mal depresiu ako duševnú poruchu. Psychiatričku vyhľadal pre rodinné problémy., nedá sa určiť akú formu depresie mal. Už aj pri ľahkej depresii sa predpisujú antidepresíva. Thioridazin, ktorý mal predpísaný žalobca sa už nepoužíva, jemu predpísaná dávka mohla byť pre ľahkú alebo pre stredne ťažkú depresiu. Tento liek nemôže pôsobiť na spôsobilosť na právne úkony, pretože pri stredne ťažkej depresii nie sú postihnuté ďalšie psychické funkcie, teda nie je postihnutý intelekt, úsudok, nie sú postihnuté poznávacie a ovládacie schopnosti. Nie sú halucinácie, nie sú bludy, nie je porucha vedomia, nie sú príznaky schizofrénie. Pri depresii je prítomné znížené množstvo energie niečo robiť. Na otázku, že či človek, ktorý je nižšieho veku, nezrelá osobnosť, nemá nikoho blízkeho, pôsobia na neho príbuzní aby niečo urobil, či sa vie takáto osoba brániť, povedať, že neurobím to, bola by takáto osoba schopná - plne spôsobilá urobiť právny úkon v takom stave? MUDr. V. odpovedá, že z psychiatrického hľadiska áno, z psychiatrického hľadiska nejde o psychiatrické diagnózy. V zdravotných záznamoch sa nedočítame v akej depresii bol. Antidepresíva mal predpísané v štandardnej bežnej dávke. Bol to Prothiaden, mal vedľajšie účinky, preto sa nepoužíva, robia pocit nádchy. Thioridazin mu bol predpísaný deň pred podpisom zmluvy v dávke 25 mg ráno, 50 mg večer. Na vážne duševné poruchy sa bral v dávke 400 - 500 mg. On dostal 75 mg, čo je nízka dávka oproti maximálnej. Nemohla mať forenzný význam pri podpise. Rýchlo sa vylučoval. Lieky, ktoré užil žalobca nedá sa preukázať že mali vplyv na jeho spôsobilosť k podpisu darovacej zmluvy 2.12.1997. Ani ak by mal postkomočný syndróm a stredne ťažkú depresiu ani tak by nebol nespôsobilý. V ďalšom MUDr. V. uvádza, že spätne po 10 rokoch sa nedá určiť na základe údajov osoby. Nemôže si presne pamätať nešpecifické syndrómy či ich mal presne v deň podpisu zmluvy. Taktiež sa nedá spätne určiť, či osoba mala ľahkú alebo stredne ťažkú depresiu, ak by mal žalobca ťažkú depresiu s psychotickými príznakmi.
159. Na otázku, či sústavný nátlak na žalobcu zo strany starej matky a strýka mohol za daného psychického stavu žalobcu ovplyvniť slobodnú vôľu žalobcu do takej miery, že nedokázal postupovať slobodne, nezávisle a z hľadiska jeho dlhodobých životných záujmov a perspektív zodpovedne. Znalec uvádza, že preukázanie nátlaku je vecou súdu. Psychický nátlak môže mať forenzný význam ak sa jedná o osobu psychicky chorú, ľahko dementnú, tak áno, nátlak môže mať vplyv. U žalobcu si znalec nemyslí, že by z psychiatrického hľadiska mal takú chorobu alebo poruchu, ktorá by ho robila citlivejším alebo vnímavejším na určitý psychologický nátlak. Žalobca bol duševne zdravý, to, že mal depresiu, ktorá nebola duševnou chorobou, to nemohlo spôsobiť jeho zvýšenú vnímavosť, ovplyvniteľnosť, nemohla spôsobiť, že by bol zvýšene citlivý na nátlak. K inému záveru by neprišiel ani pri osobnom vyšetrení žalobcu. Z dokumentácie jednoznačne vyplýva, že v čase podpisu zmluvy netrpel na žiadnu vážnu duševnú chorobu. Nikto zo znalcov nezistil psychózu.
160. Na otázku, či by v roku 2009 vedel určiť, či žalobca v roku 1997 bol duševne chorý MUDr. V. uvádza, že len na základe rozhovoru sa to určiť nedá, bola by potrebná psychiatrická dokumentácia. Na otázku sudkyne, prečo majú všetci znalci, ktorí žalobcu vyšetrili iné záverynako tí znalci, ktorí ho nevyšetrili? MUDr. V. uvádza, že v roku 2009 prišli s MUDr. A. k záveru, že nemá zmysel žalobcu vyšetrovať. Právna zástupkyňa žalobcu k tomuto vyjadreniu znalca uviedla, že práve na internetovej stránke pracoviska MUDr. V. sa uvádza, že osobné vyšetrenie má veľký význam aj vzhľadom na osobnosť človeka. MUDr. V. k tomu uvádza, že osobné vyšetrenie má veľký význam, avšak 10 alebo 20 rokov po nejakej udalosti to nemá zmysel.
161. K motívu žalobcu na vrátenie daru starej matke MUDr. V. uvádza, že v čase podpisu zmluvy právny úkon neurobil pod vplyvom duševnej choroby.
162. Na otázku žalovaného v 1. rade, že v čase podpisu zmluvy mal žalobca samovražedné úmysly, teda o aký stupeň depresie v tomto prípade ide, a či MUDr. V. nemohla vzhľadom na pracovnú vyťaženosť určiť nízku dávku liekov, MUDr. V. uvádza, že zo záznamov nevyplýva, že by u žalobcu vec dospela do štvrtého štádia, teda do samovražedného pokusu.
163. Na otázku, ako mohol vypracovať znalecký posudok, keď pacienta nevidel MUDr. V. uvádza, že nedostal úlohu vyšetriť žalobcu, ale dostal za úlohu posúdiť posudok MUDr. Q.. Žalobca bol spôsobilý na právny úkon.
164. Dňa 04.04.2018 doručil súdu MUDr. Z. Doplnenie posudku, z ktorého vyplýva, že žalobcova spôsobilosť na právne úkony bola znížená vplyvom viacerých faktorov, a to vplyvom prehlbujúcej sa poúrazovej depresie, vplyvom ťaživej rodinnej situácie, konfliktný stav rodičov, jeho narušený partnerský vzťah, tlak zo strany rodiny, aby vrátil dar, toto viedlo k zníženiu jeho spôsobilosti na právne úkony. Aj pri čiastočnom znížení rozpoznávacej a ovládacej schopnosti môže dochádzať k nespôsobilosti na právne úkony. Závisí to od celkového zdravotného stavu osoby, psychického stavu, od aktuálneho stavu jeho intelektových, rozumových a úsudkových schopností ako aj od zložitosti konkrétneho právneho úkonu, pred ktorý je osoba postavená. Na otázku aký je rozdiel v posúdení spôsobilosti k právnym úkonom u pacienta s ľahkou, stredne ťažkou depresiou a depresiou s psychotickými príznakmi znalec uvádza, že záver o spôsobilosti k právnym úkonom je v prvom rade závislý od premorbídnej štruktúry osobnosti, jeho osobnostných a intelektových daností. Žalobca bol v čase podpisu zmluvy v stave stredne ťažkej depresie. Jeho spôsobilosť k právnym úkonom v porovnaní so zdravou osobou, netrpiacou depresívnou poruchou bola znížená. V zdravotnej dokumentácii MUDr. V. znalec zaznamenal zachytené symptómy postkomočného syndrómu - poruchy spánku, stavy depresie, napätia, dráždivosť. Spôsobilosť pacienta nie je viazaná iba na užívanie liekov, v zdravotnej dokumentácii sú záznamy o zlom tolerovaní už 25 mg Thioridazinu. Na otázku: Určite či je možné vysloviť záver, že žalobca bol nespôsobilý k právnym úkonom v čase podpisu zmluvy, a to spolupôsobením viacerých faktorov v prípade, že o dvoch zásadných faktoroch nemáme podrobné exaktné informácie znalec uvádza: je to možné, u žalobcu išlo o stav stredne ťažkej depresie a príznaky postkomočného syndrómu sú u žalobcu zaznamenané 25.11.1997, takže možno predpokladať, že obdobné symptómy mal žalobca aj 27.11.1997.
165. Podaním doručeným súdu dňa 10.04.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok č. 4/2018
- Doplnenie posudku č. 7/2010 MUDr. M.. Znalec, ktorý žalobcu nevyšetril, uvádza ako odpoveď na otázku, či bol žalobca spôsobilý na uzavretie právneho úkonu, že na základe dostupných údajov zdravotnej dokumentácie nie je možné konštatovať, že by mal žalobca podstatnou mierou narušené rozpoznávacie a ovládacie schopnosti, že by nemohol rozpoznať zmysel a vážnosť právneho úkonu. Tieto schopnosti neboli narušené organickou patológiou. Záver o nespôsobilosti osoby na vykonanie konkrétneho právneho úkonu sa konštatuje pri vymiznutí rozpoznávacích a ovládacích schopností danej osoby alebo pri ich forenzne psychiatricky významnom znížení, čo u žalobcu nenastalo. Spôsobilosť k právnym úkonom je znížená z forenzne významného hľadiska u ťažkej formy depresie a taktiež u psychotickej formy depresie, čo sa u žalobca nevyskytlo. Na základe zdravotnej dokumentácie nemožno určiť, že žalobca mal v čase podpisu darovacej zmluvy forenzne významné príznaky postkomočného syndrómu. Užitie 10-15 hodín pred právnym úkonom lieku Thioridazínu v dávke 50 mg nemá vplyv na spôsobilosť na právne úkony. Na základe spolupôsobenia viacerých faktorov podľa názoru znalca nie je možné jednoznačne konštatovať narušenie spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Žalobca nikdy nebol psychiatricky hospitalizovaný.
166. Podaním doručeným súdu dňa 18.6.2018 žalobca doručil súdu Znalecký posudok MUDr. V. M. č. 43/2018 a odborné vyjadrenie MUDr. T. Q.. MUDr. Q. vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 uviedol, že príčetnosť je právny termín, znalec sa k príčetnosti, resp. zmenšenej príčetnosti vyjadrovať nemôže. Vyjadrovanie sa znalca k miere zmenšenia príčetnosti v percentách je neprípustné. V civilnej oblasti sa v rámci znaleckého dokazovania konkrétnych právnych úkonov rozpoznávacie a ovládacie schopnosti osoby nehodnotia. Hodnotí sa súdnosť a kritickosť posudzovaného ako aj vôľová stránka (sloboda rozhodnutia, motivácia). Vyžaduje sa, aby vyjadrenie znalca, ktorý všetky uvedené okolnosti vyhodnotí, bolo jednoznačné, teda či vyšetrovaná osoba mohla z hľadiska svojho aktuálneho psychického stavu vykonať predmetný právny úkon alebo nie.
167. Znalecký posudok MUDr. M. č. 43/2018 uvádza, že v prípade žalobcu bola motivácia podpisu zmluvy z forenzného hľadiska chorobná, čo viedlo v súlade so všetkými okolnosťami a psychickými ťažkosťami z toho vyplývajúcimi k podstatnému zníženiu rozpoznávacích a ovládacích schopností, resp. neschopnosti v dostatočnej miere chápať vážnosť právneho úkonu. Znalkyňa je toho názoru, že žalobca pri podpise darovacej zmluvy nekonal slobodne a vážne. Znalkyňa má za to, že traumatické poškodenie mozgu s rozvojom postkomočného syndrómu ako aj reaktívna depresívna porucha mali za následok, že žalobca nebol plne spôsobilý k uvedenému právnemu aktu. Spolupôsobenie duševných porúch viedli u žalobcu k zníženiu schopnosti rozpoznať a chápať závažnosť a zmysel právneho úkonu. Pri forenznom posudzovaní spôsobilosti k právnym úkonom v občiansko-právnych sporoch aj pri čiastočnom znížení uvedených schopností je prítomná nespôsobilosť na právne úkony, nakoľko účastník právneho aktu mu musí plne porozumieť a konať bez nátlaku. Pociťovanie nátlaku zo strany starej matky a strýka a vyjadrenie sa k predmetnej situácii v rodine ohľadom darovacej zmluvy sa nieslo aj v subjektívnej produkcii žalobcu počas celej liečby žalobcu. Rozvod rodičov, partnerský nesúlad, narušené vzťahy so starou mamou a strýkom, nátlak z ich strany sa ako faktory spolupodieľali na rozhodnutí uskutočniť právny akt, ktorý bol vykonaný od tlakom, čo znamená, že nátlak rodiny a všetky vyššie menované okolnosti ho motivovali ku konaniu, ktoré bolo pre neho nezmyselné a účelové. Motivačná línia k uvedenému právnemu úkonu bola podmienená túžbou po uvoľnení napätia a zbavenia sa stresu. Jeho vôľové kapacity boli výrazne ovplyvnené. Autonehoda určite zhoršila a prehĺbila depresívne prežívanie. Psychické ťažkosti, ktorými trpel, pripisoval stresu a tlaku vzniknutému kvôli predmetnej nehnuteľnosti.
168. Súd posúdil jednotlivé znalecké posudky a vyjadrenia znalcov z hľadiska, či sú ich jednotlivé závery odôvodnené, dostatočne doložené, relevantné v posudovanej veci a či zodpovedajú pravidlám logického uvažovania a tiež, či sa znalec zaoberal všetkými skutočnosťami.
169. S poukazom na vyššie uvedené rozdielne závery znalcov je súd toho názoru, že aj zníženie rozpoznávacej a ovládacej schopnosti žalobcu môže dospieť k neplatnosti právneho úkonu, čo podľa názoru súdu v tomto konkrétnom prípade naplnené bolo, ako to potvrdzujú závery znalcov MUDr. M., M.. Z., M.. Q.É.. Súd sa nestotožnil so závermi, vyslovenými MUDr. V. Q. M.. M. jednak z dôvodu, že títo žalobcu osobne nevyšetrili, čo súd nepovažuje vzhľadom na rozdielne závery znaleckých posudkov za dostatočne správny diagnostický postup, ako aj s poukazom na skutočnosť, že aj sám MUDr. V.R. uvádza, že je vecou súdu posúdiť existenciu nátlku a tiež, že on hodnotí spôsobilosť na právne úkony z psychiatrického hľadiska, nie z psychologického hľadiska. Skutočnosť, že žalobca nebol plne nespôsobilý na právne úkony nespôsobuje samo o sebe, že právny úkon je platný.
170. Súd s poukazom najmä na zásadu hospodárnosti konania ako aj s poukazom na dĺžku konania neustanovoval znalecký ústav v zahraničí.
171. Súd pri úvahe o vhodnosti vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, tak, aby bolo obom stranám sporu umožnené položiť znalcom otázky, za súčasného vyšetrenia osoby žalobcu znalcami, vychádzal predovšetkým zo snahy o pokus urovnať, „vyčistiť“ vzťahy medzi stranami sporu. Pričom strany sporu sú vo veľmi blízkom rodinnom vzťahu (pôvodný žalobca W. L. a pôvodný žalovaný neb. Š. L. boli v súrodeneckom vzťahu, pričom išlo o jediných dvoch synov pôvodne žalovanej neb. Q. L.) a z kontextu výpovedí strán sporu vyplýva, že pred darovacím úkonom k rodinnému (rodičovskému) domu boli vzťahy medzi bratmi a ich rodinami veľmi dobré. Nebolo možné v konaní nevnímať vážnosť následkov, ktoré tento spor spôsobil. Vzťahy medzi najbližšími príbuznými sú tak vážne narušené, že je ťažké uvažovať o náprave, pričom išlo o „jediného súrodenca“, ktorého ten ktorý z bratov mal. Preto súd chcel poskytnúť stranám sporu možnosť - ponechať posúdiť tieto odborne otázky znaleckému ústavu, ktorého výber by obe strany odobrili. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu sa nevedeli zhodnúť (aspoň akceptovať) na žiadnom takomto ústave pôsobiacom v Slovenskej republike a ako aj na postoj žalovaných v 2., 3., 4. rade, ktorý nesúhlasili s takýmto dokazovaním, súd napokon vyhodnotil, prihliadajúc i na dĺžku konania, že takýto postup nebude mať vplyv a význam na postoje a vzťahy strán sporu.
172. Súd sa pokúšal na každom pojednávaní pôsobiť zmierlivo na strany sporu, odôvodňujúc to významom a hodnotou blízkych rodinných vzťahov, avšak neúspešne.
173. Súd napokon, hodnotiac všetky vyššie uvedené dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, čo je v tomto prípade viac než potrebné, súd žalobe v časti, kde sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva, vyhovel.
174. Na určení neplatnosti Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 23.07.2002, kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 8.12.2003 ako aj na určení neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1997 žalobca podľa názoru súdu nemá naliehavý právny záujem, keďže platnosť týchto právnych úkonov súd posúdil ako predbežnú právnu otázku pri rozhodovaní o tom, či vyhovie určovacej žalobe. Keďže súd vyhodnotil darovaciu zmluvu zo dňa 27.11.1997 ako neplatnú, sú v zmysle zásady nemo plus iuris ad alienum transfere quam ipse habet neplatné aj nadväzujúce právne úkony a preto súd žalobu vo vzťahu k týmto právnym úkonom zamietol.
175. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
176. Podľa § 256 ods. 2 Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
177. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
178. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 257 CSP. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov k priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/5/2006).
179. Súd stranám sporu s poukazom na ustanovenie § 257 C.s.p. nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže je toho názoru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí najmä v množstve protichodných znaleckých záverov znalcov, ktoré predkladali strany sporu a ktoré výrazne ovplyvnili priebeh konania a od posúdenia ktorých záviselo rozhodnutie súdu, pričom ani úspech v konaní v tomto prípade nie je podľa názoru súdu dôvodom na priznanie nároku na náhradu trov konania. Súd tu vo významnej miere prihliadol na blízkosť rodinných vzťahov (pričom ide o blízke osoby, rodičia, ich deti - súrodenci a ich rodiny, kde za normálnych okolností, ide o osoby, ktoré by ujmú utrpenú druhou osobou, pociťovali ako vlastnú), pričom ujma na vzťahoch spôsobená týmto sporom bude mať veľký vplyv na životy oboch strán sporu. Taktiež súd považoval v tomto duchu za spravodlivé rozhodnúť aj o nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli vo v súvislosti so znaleckým dokazovaním, ktoré bude znášať každá zo strán sporu v jednej polovici.
180. V sporovom konaní sa uplatňuje kontradiktórny princíp, v rámci ktorého je dôkazná iniciatíva prejavom aktivity jednotlivých strán. Ide o prejednaciu zásadu, v rámci ktorej strany zodpovedajú za navrhnutie a predloženie dôkazných prostriedkov vo svoj prospech. Trovy dôkazu predstavujú výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s obstaraním dôkazného prostriedku a vykonaním jednotlivých dôkazov, ide predovšetkým o svedočné, znalečné a pod. A teda v rámci civilného sporového konania sa uplatňuje záujmový princíp, vyjadrením ktorého je pravidlo, že každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú. V priebehu konania nemá žiadna strana, ani iný subjekt zúčastnený na konaní, nárok, aby jeho výdavky platil niekto iný. Strany musia v súvislosti so znaleckým dokazovaním zohľadniť, že štát vo všeobecnosti neznáša trovy dôkazu, vrátane trov znaleckého dokazovania.
181. Vzhľadom na to, že v priebehu konania vznikli pri dokazovaní výdavky inej osoby, v danom prípade štátu tým, že vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie (na návrh oboch strán sporu), bolo potrebné rozhodnúť aj o týchto trovách. Pričom odmena bola súdom ustanoveným znalcom (M.. Z., M.. Š.Q.) poukázaná predbežne z finančných prostriedkov štátu. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný predpis - Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto rozhodujúc o trovách štátu, prihliadajúc na okolnosti prípadu (obe strany sporu navrhli a trvali na znaleckom dokazovaní; súd zohľadnil aj výsledok sporu) rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1, keď priznal štátu nárok na náhradu trov konania tak, že tieto rozdelil medzi sporové strany rovnakou mierou, keď 50 % trov konania štátu má povinnosť uhradiť žalobca a 50 % trov konania štátu majú povinnosť uhradiť žalovaný v 1., 2., 3., 4. rade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/. Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.