Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_10C-1-2019.pdf
PDF · 90.92 KB
Case nature
Subarea
10C/1/2019
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobkyne: C. B., X.. XX.XX.XXXX, L. H., Z. XXXX/X, právne zastúpenej JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov ,,LERMONTOVA 4502", so sídlom Martin, Lermontova 1, 2, 3, IČO: 36 143 511, v konaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., S. H., S. H., na parcele registra „C“ číslo XXXX/XX R. Y. XXX H., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v dome so súpisným číslom XXXX X.a parcele číslo XXXX/XX, druh stavby bytový dom, popis stavby DOM, Z.. X, X, X, a to k bytu číslo X, Y. Y. X X. X. poschodí, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku 6593/357650, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálnym odborom.
II. Súd poučuje žalovaného, že proti žalobkyni môže podať samostatnú žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom.
III. Žalobkyňa má proti žalovanému právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 4.1.2019, doručeným tunajšiemu súdu dňa 7.1.2019, sa žalobkyňa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území H., S. H., S. H., na parcele registra „C“. Č. XXXX/XX R. Y. XXX m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, v dome so súpisným Č. XXXX X. parcele číslo XXXX/XX, druh stavby bytový dom, popis stavby G., Z.. X, X, X, a to k bytu číslo X, Y. Y. X X. X. poschodí, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku 6593/357650, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom H., katastrálnym odborom.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že je vlastníčkou vyššie špecifikovaného bytu. Vlastníci bytov si spravujú bytový dom prostredníctvom žalovaného na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov z 15.6.1998. Žalobkyni bolo doručené spoločnosťou Finlegal services, s.r.o. oznámenie žalovaného o začatí výkonu zákonného záložného práva (záložné právo v zmysle § 15 zákona NR SR č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov). Podľa oznámenia je dôvodom výkonu záložného práva uspokojenie pohľadávky zabezpečenej v zmysle citovaného ustanovenia § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorej istina má výšku 2 253,39 eur a príslušenstvo 326,42 eur. Záložné právo sa má vykonať formou dobrovoľnej dražby a dražobníkom je spoločnosť Finlegal services, s. r. o., IČO 46283421, so sídlom Bratislava, Gajova 4. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení zákona č. 106/2014 Z.z.: „Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur.“ Z výpisov o pohľadávkach žalovaného a platbách žalobkyne vyplýva, že istina jej dlhu ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva bola výrazne nižšia ako 2 000 eur, pričom väčšia časť tejto pohľadávky je premlčaná. Žalobkyňa ďalej uvádza, že podľa výpisu pohľadávok žalovaného je dlh žalobkyne po zarátaní dlhov z predchádzajúcich rokov vo výške 1 806,03 eur, pričom z tohto prehľadu nie je celkom zrejmé, čo tvorí istinu a čo príslušenstvo. Z toho vyplýva, že údaj v oznámení o začatí výkonu záložného práva o istine dlhu vo výške 2 253,39 eur je nepravdivý. Bez rozlíšenia dlhu na istinu a úrok do pohľadávok za rok 2011 je reálny (reálnejší) údaj suma 1 396,14 eur, z toho je už podstatná časť premlčaná. I keď v zmysle § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka sa záložný veriteľ môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu aj v prípade, že je pohľadávka už premlčaná, nemôže tak urobiť pri danej výške pohľadávky v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. dobrovoľnou dražbou, a na inom spôsobe výkonu záložného práva sa vlastníci bytov nedohodli (pozri čl. VIII bod 8.4 dodatku č. 007 z 18.10.2009 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov). Žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia jednak preto, lebo konanie záložného veriteľa a dražobníka je v rozpore so zákonom, ale hlavne preto, lebo byt, ktorý sa má dražiť, predstavuje jej jediné obydlie. Ak by sa dražba úspešne vykonala, možnosti jej ďalšej obrany by boli už výrazne zúžené len na možnosť podať žalobu o neplatnosť dražby. Tým je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia. Podľa žalobkyne samotným nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, nepovažuje preto za potrebné podávať žalobu vo veci samej.
3. Ako listinné dôkazy žalobkyňa pripojila k návrhu najmä čiastočný výpis z LV č. XXXX, kópiu zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 15.6.1998, kópiu dodatku č. 007 k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 18.10.20019, oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 3.12.2018 a prehľad pohľadávok žalovaného za obdobie od 1.1.2011 do 30.12.2018.
4. Podľa § 324 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 ods. 2 prvá veta C.s.p, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
13. Podľa § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
14. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
15. Podľa ust. § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
16. Podľa ust. § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
17. Podľa ust. § 337 ods. 2 C.s.p., súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
18. Podľa ust. § 337 ods. 3 C.s.p., súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
19. Podľa § 151j ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
20. Z citovaných ustanovení C.s.p. vyplýva, že základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov, alebo obava, že exekúcia by mohla byť ohrozená, ako aj osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana navrhovaným neodkladným opatrením. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti a pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a tým preukázať existenciu právneho a faktického vzťahu medzi stranami sporu. Súd pri posudzovaní osvedčenia dôvodnosti nároku nevykonáva proces dokazovania ako v prípade rozhodovania vo veci samej, ale pre účely rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia postačuje rozhodovanie súdu len na základe listín predložených navrhovateľom.
21. V danej veci sa žalobkyňa domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému zdržať sa výkonu záložného práva k bytu žalobkyne, nakoľko žalovaný sa nemôže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky zo zálohu, keďže pohľadávka je nižšia ako 2 000 eur a výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vylúčený pri pohľadávkach, ktorých hodnota bez príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. Žalobkyňa sa domnieva, že nariadením požadovaného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a preto nepovažuje za potrebné podávať žalobu vo veci samej.
22. Súd po vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu má za to, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ku ktorému žalovaný pristúpil na základe ustanovenia § 15 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov z titulu neuhradených mesačných platieb za služby spojené s užívaním bytu a platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv. Z predložených listinných dôkazov mal súd za osvedčené, že žalovaný vykonáva správu bytového domu R.. Č.. XXXX na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 15.6.1998. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou L. Č.. X, nachádzajúceho sa vo Y. X X. X. J. v tomto bytovom dome. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 3.12.2018 má súd preukázané, že žalovaný začal s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby v súlade so zákonom č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov za účelom uspokojenia jeho pohľadávky voči žalobkyni vzniknutej z titulu neuhradených mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, a neuhradených mesačných zálohových platieb na plnenia spojené s užívaním bytu, poplatku za výkon správy a ostatných nákladov za činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním bytu a bytového domu ako celku. Dražobníkom je spoločnosť Finlegal services, s.r.o. Žalovaný v oznámení uviedol výšku zabezpečenej pohľadávky 2.579,81 eur, z toho istina predstavuje sumu 2.253,39 eur. Výšku tejto sumy nemá súd nijak preukázanú, preto vychádzal z listinných dôkazov pripojených žalobkyňou. Z priloženého prehľadu predpísaných zálohových a uhradených platieb žalobkyne za obdobie od 1.1.2011 do 30.12.2018 vyplýva, že pohľadávka žalovaného voči žalobkyni na istine predstavuje sumu 1.849,10 eur. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka, ktorej uspokojenia sa žalovaný domáha realizáciou záložného práva na základe oznámenia o začatí jeho výkonu zo dňa 3.12.2018, neprevyšuje sumu 2.000 eur, a teda podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sa žalovaný nemôže domáhať uspokojenia tejto pohľadávky zo zálohu formou dobrovoľnej dražby. Pre úplnosť súd dodáva, že premlčanie pohľadávky nebráni realizácii záložného práva na uspokojenie premlčanej pohľadávky, avšak veriteľ tak nemôže urobiť pri danej výške pohľadávky v zmysle už citovaného ust. § 3 ods. 6 zákona č. 527/20002 Z.z. o dobrovoľných dražbách.
23. S ohľadom na uvedené má súd za to, že navrhovaným neodkladným opatrením sa dosiahne ochrana, ktorej sa žalobkyňa domáha, a to aby výkonom záložného práva, na ktorého realizáciu nie sú splnené zákonnom stanovené predpoklady, nedošlo k ujme spočívajúcej v strate obydlia žalobkyne, ktorá by sa následne musela brániť žalobou o neplatnosť dražby. Súd má za to, že uložením tejto povinnosti žalovanému nevznikne ujma, nakoľko nariadenie neodkladného opatrenia nemá vplyv na existenciu ani výšku pohľadávky a nebráni žalovanému, aby si uplatnil svoje právo na zaplatenie dlhu voči žalobkyni žalobou vo veci samej a preukázal tak výšku pohľadávky voči žalovanej v tomto konaní.
24. Súd ďalej uvádza, že súčasná právna úprava neodkladných opatrení upustila od bezpodmienečnej väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej a za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nadväzovať podanie žaloby. Civilný sporový poriadok v ust. § 330 ods. 2 pripúšťa aj nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Jedná sa o prípady, kedy môže byť súdna ochrana efektívne poskytnutá už samotnými účinkami vykonateľného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Z návrhu žalobkyne je zrejmé, že navrhovaným neodkladným opatrením sleduje žalobkyňa trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Súd sa stotožňuje s tým, že neodkladné opatrenie, ktorého nariadenia sa žalobkyňa domáha, procesne konzumuje aj vec samu, nakoľko podanou žalobou vo veci samej by sa žalobkyňa domáhala totožného výroku rozhodnutia. Súd má za to, že prostredníctvom účinkov nariadeného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Súd preto žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil. Súd následne v zmysle ust. § 337 ods. 2 poučuje žalovaného, že voči žalobkyni môže podať samostatnú žalobu o zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na znenie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa osvedčila skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tak, ako žiada. Súd preto návrhu žalobkyne na jeho nariadenie v celom rozsahu vyhovel.
26. Podľa § 255 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Nakoľko súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v celom rozsahu, rozhodol o trovách spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal žalobkyni ako úspešnej strane právo na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov žalobcu rozhodne súd po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin (ust. § 357 písm. d) C.s.p.).
Podľa § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p., odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p., odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p., prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.