Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-165-2017.pdf
PDF · 85.71 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/165/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, v konaní právne zast. advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: B. W., G.. XX.XX.XXXX, bytom Ž. G. I., XXX XX Ž. G. I., o zaplatenie 324,52 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 276,22 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 276,22 € od 13.2.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 70 %.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Pôvodná žalobkyňa spoločnosť Consumer Finance Holding, IČO: 35 923 130 sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.10.2017 sa žalobkyňa proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 324,52 € spolu s úrokom z omeškania titulom zmluvy o pôžičke. Zároveň žalobkyňa žiadala priznať náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa použila nasledovné prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedla, že žalovaný uzatvoril dňa 21.7.2014 so žalobkyňou zmluvou o pôžičke číslo 7140315, na základe ktorej poskytla žalobkyňa žalovanému pôžičku vo výške 600,- eur. Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 17,43 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný zaplatil sumu 383,46 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, preto žalobkyňa predžalobnou upomienkou zo dňa 29.10.2014 vyzvala žalovaného ku okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Žalobkyňa úver dňa 19.12.2014 zosplatnila, o čom žalovaného informovala listom zo dňa 31.12.2014. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 324,52 eur. Ku dňu podania žaloby mal povinnosť žalovaný uhradiť sumu 659,68 eur, čo predstavuje súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu a suma po zosplatnení. Súčasťou žalovanej sumy sú aj náklady, ktoré vznikli žalobkyni v súvislosti s vymáhaním pohľadávky vo výške 48,30 eur.
2.2. Žalobkyňa pripojila k žalobe Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 31.12.2014, z ktorej vyplýva, že žalobkyňa žalovanému oznámila že dlh z úverovej zmluvy č. 7140315 sa stal splatným v celom rozsahu naraz a dlžná čiastka predstavuje sumu 667,36 eur. Ďalej žalobkyňa k žalobe pripojila zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky/zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú dňa 21.7.2014, z ktorej vyplýva že žalobkyňa sa zaviazala poskytnúť na účet žalovaného spotrebiteľský úver vo výške 600,- eur a žalovaný sa zaviazal túto sumu spolu s celkovými nákladmi spotrebiteľa vo výške 445,80 eur splácať mesačnou splátkou vo výške 17,43 eur, mesačnou výškou poistenia 0,00 eur. Termín splatnosti prvej splátky bol dohodnutý na deň 20.8.2014, ďalšie splátky boli splatné vždy 20. dňa Počet splátok bol dohodnutý na 60, termín konečnej splatnosti 7/2019, ročná úroková sadzba 27,44 %, ročná percentuálna miera nákladov 27,43 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 49,67 %.
2.3. Z predžalobnej upomienky z dňa 29.10.2014, ktorú žalobkyňa pripojila k žalobe vyplýva, že k uvedenému dátumu eviduje veriteľ nedoplatok na splátkach v celkovej výške 55,77 eur. Zároveň bol žalovaný na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru. Z fotokópie doručenky vyplýva, že táto zásielka bola uložená na pošte dňa 7.10.2014, pričom bolo žalovanému doručované na adresu B.A.C. XX/X, Ž. G. I. (adresa uvedená v zmluve: V.. B. XXX/X, Ž. G. I.).
2.4. Z pripojeného prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný celkovo zaplatil zo zmluvy o pôžičke sumu 383,46 eur, pričom celková suma splátok predstavovala sumu 659,68 eur a tzv. „manipulačný poplatok“ celkovo 48,30 eur (jednorázový poplatok bol vo výške 2,30 eur).
3. Žalovaný sa v konaní nevyjadril, nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. V konaní došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, preto súd pripustil zmenu na strane žalobkyne uznesením č.k. 22Csp/165/2017 - 54 zo dňa 8.6.2018.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
5. Súd vykonal dokazovanie žalobkyňou predloženými listinami a zistil skutkový stav tak, ako je uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia. Skutkový stav súd považoval za nesporný.
6. Súd na zistený skutkový stav aplikoval najmä tieto právne predpisy:
6.1. Podľa § 290 ods. 1 Civilného sporového poriadku, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
6.2. Podľa § 295 Civilného sporového poriadku, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
6.3. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
6.4. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
6.5. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
7. Súd považuje zmluvu o poskytnutom úvere za spotrebiteľskú spadajúcu pod všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv uvedenú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, pretože pôvodná žalobkyňa v danom zmluvnom vzťahu vystupovala ako dodávateľ a konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý si úver bral ako bezúčelový, spotrebiteľský úver. Súd preto zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil kontrole, či obsahuje náležitosti, ktoré podľa citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch obsahovať musí. Po preskúmaní predloženej zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky.
8. Súd z uvedeného dôvodu považoval nárok žalobcu za dôvodný, preukázaný čo do dôvodu (platne uzatvorenou zmluvou o pôžičke) aj do výšky v časti uplatnenej istiny (predložením prehľadu splácania), preto žalobe v tejto časti vyhovel.
9. Čo sa týka uplatnených nákladov, ktoré mali vzniknúť žalobkyni v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, k tomu súd uvádza, že žalobkyňa vznik skutočných nákladov žiadnym spôsobom nepreukázala ani netvrdila. Podľa bodu 12.4. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, „V prípade, ak dôjde k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby, súčasťou pohľadávky Spoločnosti voči Klientovi sú aj Spoločnosťou skutočne vynaložené náklady na zabezpečenie vymáhania pohľadávky a to maximálne vo výške 14 % z vymoženej dlžnej sumy + DPH „. Súd nemal preukázané, že došlo k vymáhaniu pohľadávky prostredníctvom tretej osoby a ani vznik a výšku skutočných nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávky, preto v tejto časti žalobu zamietol.
10. Podľa bodu 14.2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, Spoločnosť doručuje písomnosti na adresu Klienta uvedenú v Zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú Klientom Spoločnosti najneskôr predo dňom odovzdania písomnosti na poštovú prepravu Spoločnosťou. Oznámenia zasielané Klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy Klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané Spoločnosťou na poslednú známu adresu Klienta vráti Spoločnosti ako nedoručené, a to aj v pripade, že sa Klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy Klient príslušnú zásielku obdrží. Podľa označenia pošty nachádzajúcej sa na obálke, ktorou bola doručovaná „predžalobná upomienka“ a výzva na úhradu dlhu vo výške 55,77 €, bola táto zásielka uložená na pošte dňa 7.11.2014. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru je zo dňa 31.12.2014, pričom doručenie tohto oznámenia žalobkyňa nepreukázala. Súd teda nemal za preukázané, že žalovaný bol už dňa 20.12.2014 (v zmysle žalobného petitu) v omeškaní. Za riadne oboznámenie sa so zosplatnením úveru ako aj požadovaným nárokom žalobcu súd považuje až doručenie žaloby, čo bolo dňa 12.2.2018 (podľa § 116 Civilného sporového poriadku). Žalovaný bol teda preukázateľne v omeškaní až nasledujúci deň po doručení žaloby, t.j. dňa 13.2.2018.
11. Keďže žalobkyňa si uplatnila aj úrok z omeškania a žalovaný sa preukázateľne dostal do omeškania so splatením svojho peňažného dlhu, súd priznal žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania, ktorého výšku 5 % ročne z dlžnej sumy určil v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z.z (§ 3 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).
12. Z uvedených dôvodov (bod 10. a 11. odôvodnenia), súd vo zvyšnej časti uplatneného príslušenstva žalobu zamietol.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého „ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Žalobkyňa mala v konaní úspech v rozsahu 85 % (súd jej priznal sumu 276,22 eur z uplatnenej sumy 324,52 eur) a neúspech v rozsahu 15 %. Pomerom úspechu (85 % - 15 %) jej preto súd ich náhradu priznal proti žalovanému v rozsahu 70%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.