Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/109/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Beáty Javorkovej a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému P. Q., nar. XX.XX.XXXX v O., G. republika, trvale bytom B. XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr.zák. v súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 6. februára 2019, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. novembra 2018, sp. zn. 2T/81/2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušujú sa výroky v napadnutom rozsudku o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný P. Q., nar. XX.XX.XXXX

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 1, § 36 písm. k), l), n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, 3, 8 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 23. novembra 2018, sp. zn. 2T/81/2018 bol obžalovaný P. Q. uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e) Tr.zák. v súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, 2 písm. c), d) Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že dňa 30.05.2018 v čase asi o 22,00 h v obci X. nezisteným spôsobom vnikol na oplotený pozemok rodinného domu č. XXX, kde prišiel k pivničnému oknu z pravej strany domu, ktoré vytlačil a vošiel do pivnice domu, cez ktorú prešiel k vchodovým dverám domu na prízemí, na ktorých rozbil stredovú sklenenú výplň a cez takto vzniknutý otvor prestrčil ruku s kľúčom, ktorý bol z vnútornej strany dverí, si odomkol a vošiel do chodby domu, pričom na tento hluk spozornela majiteľka domu T. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa nachádzala v kuchyni domu, kde k nej obvinený pristúpil, zhodil ju na zem, kde ju váľal po zemi, bil a zapchával jej ústa, aby nekričala, pričom jej hovoril, že mu ide o peniaze, potom začal prehľadávať skrinky a nábytok v dome, pričom poškodenú neustále ťahal za sebou a držal ju, pri tomto poškodená kričala o pomoc, v čom sa jej páchateľ snažil zabrániť tak, že jej jednou rukou zakrýval ústa a tiež ju fackal, následne pri prehľadávaní špajze domu našiel obvinený nôž, ktorý

uchopil a poškodenej povedal, že ak nebude ticho, tak ju podreže a po tomto sa znova vrátil do kuchyne, ktorú znova prehľadal, pričom počas prehľadávania domu mu poškodená dala svoju peňaženku, z ktorej obvinený vzal finančnú hotovosť vo výške asi 20,- Eur, a potom cez okno v obývacej izbe ušiel z domu na neznáme miesto, čím poškodenej T. B., nar. XX.XX.XXXX, spôsobil škodu odcudzením finančnej hotovosti vo výške asi 20 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 41 ods. 1, § 188 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu prokurátor v zákonnej lehote písomne podal odvolanie v neprospech obžalovaného, smerujúce proti výrokom o uloženom treste. Prokurátor dodatočne odvolanie písomne odôvodnil nasledovne:

„Napadnutým rozsudkom súd uznal obžalovaného P. Q. za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v súbehu so zločinom lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona na rovnakom skutkovom základe, ako bol uvedený v obžalobe. Obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov podľa § 41 ods. 1, § 188 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Odvolaním napádam predovšetkým neprimeranosť uloženého trestu.

Súd uložil obžalovanému trest pod upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Hoci je pravdou, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku, tento mal oľutovať a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný, a boli tak splnené formálne podmienky pre uvedený postup v súlade so stanoviskom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnenom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov č. 5/2017, som toho názoru, že s ohľadom na závažnosť skutku ako aj trestnú minulosť obžalovaného neprichádzalo do úvahy zníženie dolnej hranice trestu odňatia slobody.

Súd v rozsudku uvádza, že uložený trest je aj s prihliadnutím osobu obžalovaného a na jeho doterajší život dostačujúci. Podľa odpisu z registra trestov však bol obvinený P. Q. 1 krát súdne trestaný a to v Českej republike v roku 1998 pre trestný čin lúpeže, porušovania domovej slobody a krádeže. Z lustrácie v systéme ECRIS vyplýva, že obžalovaný mal byť v Českej republike trestaný celkovo až 5 krát, medziiným aj pre obdobné či rovnaké trestné činy ako v tomto prípade. Preto práve s prihliadnutím na osobu páchateľa a jeho trestnú minulosť nie je možné súhlasiť s mimoriadnym znížením trestu. Obžalovaný sa v minulosti viackrát dopustil lúpeží, taktiež vydierania či marenia výkonu úradného rozhodnutia. Napriek uloženým a vykonaným trestom v takomto konaní pokračoval aj ďalej. Hoci vo väčšine prípadov nejde o uznané rozhodnutia a právoplatnosť nadobudli pred 01.01.2013, je možné na tieto rozhodnutia prihliadnuť práve pri posudzovaní osoby páchateľa a jeho možnej nápravy pri ukladaní trestu. Je pritom nepochybné, že na mimoriadne zníženie trestu nie je u páchateľa s takouto trestnou minulosťou žiaden priestor. Napokon obžalovaný bol naposledy odsúdený v Českej republike na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, neskôr skrátený na 6 rokov a 8 mesiacov, pričom toto odsúdenie bolo aj za spáchanie lúpeže. Obžalovaný si trest vykonal 27.06.2015. Neprešli ani 3 roky z výkonu takmer 7 ročného trestu a obžalovaný sa opätovne dopustil lúpeže, dokonca na chránenej osobe, pričom mu bol uložený trest výrazne kratší ako predtým. Ak na prevýchovu páchateľa nestačil takmer 7 ročný trest, nie je možné, aby prevýchovnú funkciu zabezpečil trest o výmere 4 roky a 8 mesiacov, nevraviac o zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie.

Zároveň poukazujem aj na to, že súd pri rozhodovaní neaplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, teda asperačnú zásadu, hoci na to boli splnené podmienky. Obžalovaný bol totiž uznaný

vinným pre prečin aj zločin, pričom išlo o viacčinný súbeh, hoci oba skutky nasledovali v bezprostrednej nadväznosti po sebe.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 2T/81/2018 zo dňa 23.11.2018 vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol.

Obžalovanému navrhujem podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 36 písm. l), § 38 ods. 2 Trestného zákona uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v strede zákonnej trestnej sadzby za súčasného zaradenia obvineného do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu nasledovne: „Obhajoba obžalovaného P. Q. má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v predmetnej trestnej veci bolo v súlade so zákonom, vecne správne, z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, kde bolo vykonané dokazovanie a to či už výsluchmi obžalovaného, ako i s oboznámením sa všetkými listinnými dôkazmi.

Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania správne dospel k záveru, že úhrnný trest uložený obžalovanému P. Q., v trvaní 4 roky a 8 mesiacov, je dostatočný a to najmä s poukazom na spôsob spáchania trestného činu, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, jeho doterajší život ako i prostredie, v ktorom žije. Uložený trest je zároveň i dostatočne dlhý, aby došlo k náprave obžalovaného P. Q. a jeho výchove k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život a nedopustil sa obdobnej trestnej činnosti.

Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo veľmi podrobne a správne odôvodnené v rozsiahlom vyhotovenom písomnom rozsudku, pričom s uvedeným rozhodnutím, ako aj s odôvodnením súhlasíme a považujeme ho za vecne správne.

Na základe vyššie uvedeného navrhujeme, aby Krajský súd Trenčín ako príslušný odvolací súd, z dôvodu podaného odvolania Okresnej prokuratúry Nové mesto nad Váhom, rozhodol podľa ust. § 319 Trestného poriadku, teda odvolanie prokuratúry zamietol ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol rozhodnúť v zmysle petitu uvedenom v písomných dôvodoch odvolania s tým, že navrhol rozšíriť dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku aj o dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutých výrokoch rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti samotných odvolaním prokurátora napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, z odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že prokurátor namietal najmä neprimeranú miernosť uloženého trestu obžalovanému na základe analogickej aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Tr. zák. vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného.

K prokurátorom namietaným vadám, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na nasledovnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku:

„Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútky, osoby páchateľov, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľov. U obžalovaného súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by jeho trestnoprávnu zodpovednosť nejakým spôsobom zmieňovali alebo dokonca vylučovali. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt.

Senát pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného P. Q. existenciu dvoch poľahčujúcich okolností, a to podľa § 36 písm. k) Trestného zákona (obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu písomným ospravedlnením poškodenej a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu), § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Súd obžalovanému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) z dôvodu vyhlásenia o vine, nakoľko súd z dôvodu urobenia vyhlásenia o vine obžalovaného aplikoval v danej veci § 39 ods. 2 písm. d) a ods. 4 Trestného zákona, teda aplikácia tejto poľahčujúcej okolnosti by bola duplicitná. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (v danom prípade spáchal viac trestných činov). ustanovuje v § 188 ods. 2 za zločin lúpeže trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov až 12 (dvanásť) rokov (84 mesiacov až 144 mesiacov). Pomer poľahčujúcich okolností teda prevyšuje nad priťažujúcimi, preto súd v danej veci upravil zákonom ustanovenú trestnú sadzbu trestného činu najprísnejšie trestného podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. a hornú hranicu znížil o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák., a to z 12 (dvanásť) rokov na 10 (desať) rokov aj 4 (štyri) mesiace. Následne súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) ako aj ods. 4 Tr. zákona z dôvodu vyhlásenia viny obžalovaným, kedy znížil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby 7 (sedem) rokov o jednu tretinu, t. j. o 2 (dva) roky a 4 (štyri) mesiace, a to na 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Súd teda obžalovanému mimoriadne znížil trest na 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Pri rozhodovaní o výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Vyhlásenie o vine obžalovaného a takto prijaté vyhlásenie súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní je možné analogicky zohľadniť pri rozhodovaní o treste, ako je to pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste, pričom obžalovaný Q. mal záujem o konanie o dohode o vine a treste, pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Vychádza sa z toho, že obžalovaný neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby mu bolo známe (akýmkoľvek spôsobom predznamenané) budúce rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (Zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 zo dňa 27.06.2017, uverejnené pod č. 44/2017). Senát tunajšieho súdu v danom prípade mimoriadne znížil trest odňatia slobody obžalovanému tak, ako je uvedené vyššie. U obžalovaného bol pritom uložený trest odňatia slobody ako nepodmienečný. Súčasne ale súd neuznal tomuto obžalovanému ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., pretože napomáhanie súdu - vyhlásením, bolo obžalovanému v jeho prospech už zohľadnené použitím ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. per analógiam. Súd uložil obžalovanému P. Q. úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov, zaradil ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko pred spáchaním žalovaného skutku v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie.“

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutkové okolnosti, na základe ktorých okresný súd určil poľahčujúce a priťažujúce okolnosti u obžalovaného, ako aj zákonom ustanovenú trestnú sadzbu v prejednávanom prípade, majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Podľa názoru odvolacieho súdu však okresný súd nie dôsledne vyhodnotil všetky kritériá pre určenie druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., v dôsledku čoho okresný súd uložil obžalovanému neprimerane mierny trest.

Pokiaľ ide o okolnosti, ktoré z hľadiska ukladania trestu svedčia v prospech obžalovaného, tieto okresný súd ustálil úplne a správne. Podľa názoru odvolacieho súdu však okresný súd nie úplne dôsledne vyhodnotil okolnosti určujúce závažnosť činu a poznatky o osobe obžalovaného, ktoré okolnosti svedčia v neprospech obžalovaného.

Podľa názoru odvolacieho súdu závažnosť činu obžalovaného v danom prípade výrazne a podstatne zvyšuje okolnosť, že zločinu lúpeže sa dopustil zavrhnutiahodným spôsobom, keď sa tohto činu dopustil voči osobe vyššieho veku, s ktorým vyšším vekom zákonodarca spája vyššiu zraniteľnosť takejto osoby v dôsledku podstatného úbytku fyzických a psychických síl. Zavrhnutia hodný spôsob spáchania tohto skutku odvolací súd vidí v tom, že obžalovaný konal voči poškodenej hrubým, násilným spôsobom, vedome a cielene zneužívajúc pritom svoju jednoznačnú fyzickú (i psychickú) prevahu. Osoby vyššieho veku pritom zákonodarca zaradil medzi chránené osoby, pretože u týchto osôb sa opodstatnene predpokladá významne znížená nielen fyzická a psychická výkonnosť, z ktorého dôvodu sa tieto osoby stávajú ľahko zraniteľné nielen v dôsledku fyzických a psychických útokov. Pri ukladaní trestu odvolací súd prihliadal tiež na to, že nielen podľa poznatkov z rozhodovacej činnosti, ale aj podľa mediálnych správ sa takéto obdobné útoky voči osobám vyššieho veku stále častejšie množia, zanechávajú u nich vážne psychické traumy a privádzajú ich mnohokrát do zúfalej sociálnej situácie. Preto podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. je tiež nevyhnutné uložením trestu obžalovanému v tomto prípade dať aj potencionálnym páchateľom obdobných činov jasný signál, že takéto útoky musia byť prísne (odstrašujúco) trestané.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, z výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd správne ustálil, že obžalovaný má výrazné sklony porušovať záujem na ochrane slobody a ľudskej dôstojnosti, chránený ustanoveniami Trestného zákona, ktorá okolnosť svedčí v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. o potrebe ukladania prísnejšieho trestu takémuto páchateľovi.

Keďže podľa názoru odvolacieho súdu, že okresný súd pri ukladaní trestu nedostatočne prihliadol na vyššie uvedené okolnosti, svedčiace v z hľadiska ukladania trestu v neprospech obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, okresný súd neopodstatnene precenil materiálny význam napomáhania obžalovaného pri objasňovaní svojej trestnej činnosti príslušným orgánom v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. zrušil odvolaním prokurátora napadnuté výroky rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu. Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. je možné urobiť nové rozhodnutie o treste na podklade správne zistených skutkových okolností, rozhodných z hľadiska ukladania trestu. S poukazom na správne okresným súdom zistené okolnosti svedčiace v prospech obžalovaného, ktoré odvolací súd v plnom rozsahu prevzal a s poukazom na vyššie uvedené okolnosti, svedčiace v neprospech obžalovaného odvolací súd dospel k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Odvolací súd mal pritom na zreteli, že okolnosti svedčiace v neprospech obžalovaného sú v danom prípade svojou závažnosťou takého charakteru, že neumožňujú rozhodnutím publikovaným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017 judikovanú fakultatívnu možnosť analogickej aplikácie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. na tento prípad, nakoľko ide o tak závažné okolnosti, ktoré odôvodňujú úvahy o ukladaní trestu pri strede trestnej sadzby. Na druhej strane však odvolací súd pomoc obžalovaného príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti výrazne zohľadnil v uložení trestu obžalovanému na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, čím okrem iného zároveň vyslal signál potenciálnym páchateľom trestných činov, že takáto pomoc nemôže zostať pri ukladaní trestu bez povšimnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol o uložení trestu obžalovanému tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.