Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Csp/83/2018

Potvrdené rozhodnutím 5Co/166/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu O. T., L.. X.X.XXXX, N., Š. XXXX/XX, zast. Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Trenčín, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, Bratislava 26, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 060,08 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 1Csp/83/2018-128 Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6.2.2019 rozhodol: P o t v r d z u je rozsudok. Žalobcovi priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu: O. T., L.. X.X.XXXX, P. J. Š. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpený S. T. T. &. G., D..O..M.., B. XXXX/X, XXX XX P., W.: XX XXX XXX, proti žalovanému: G. Q. D., D..O..M.., D. D. G. XX, XXX XX J. XX, W.M.: XX XXX XXX, právne zastúpeného S. T. I.. S. Q., D.. O.. M.., T.L. XX, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, o zaplatenie sumy 1.060,08 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.060,08 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva plná náhrada trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal dňa 1.6.2018 na tunajšom súde žalobu na zaplatenie žalovanej sumy 1.060,08 € s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500086527 zo dňa 23.10.2014, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.500,00 EUR so splatnosťou 42 mesačných splátok s výškou splátky 47,43 EUR s celkovou čiastkou na úhradu 2.142,06 EUR. Zároveň uzavreli strany sporu Dohodu o poskytovaní služieb zo dňa 23.10.2014, v zmysle ktorej mal žalobca zaplatiť odmenu za služby žalovanému, vo výške 1.451,52 Eur, v mesačných splátkach vo výške 34,56 Eur. Spolu splátka úveru bola stanovená vo výške 81,99 Eur. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500086527 podpísanej žalobcom 21.10.2014 a žalovaným 23.10.2014 vyplýva, že žalobca v bode 5 žiada o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- EUR so splatnosťou na 42 splátok, s výškou mesačnej splátky 47,43 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.142,06 EUR s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 26,17 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,08 % a s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 44,06 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 1.500,- EUR, pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov 26,17 %, ročnej úrokovej sadbe 18,08 %, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú je povinný zaplatiť 2.142,06 EUR. V bode 6 vyššie citovanej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sú dopísané údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), z čoho vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je 1.500,- EUR splatnosť úveru je 42 splátok, výška mesačnej splátky je 47,43 EUR, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 2.142,06 EUR s predpokladanou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 25,72 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 18,08 % a s priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 44,66 %, poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 1.500,- EUR, pri predpokladanej ročnej percentuálnej miere nákladov 25,72 %, ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, celkovej čiastke pri revolvingu, ktorú je povinná zaplatiť 2.142,06 EUR. V zmysle bodu 13 predmetnej žiadosti, riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti - zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania. Z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500086527 zo dňa 23.10.2014 vyplýva, že dlžníkom je žalobca a bol mu schválený úver vo výške 1.500,- EUR so splatnosťou na 42 mesiacov, s výškou mesačnej splátky 47,43 EUR, s dátumom splatnosti prvej splátky úveru 01.12-2014, s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 01.05.2018, s mesačnou periodicitou splácania úveru, dátumom splatnosti splátky v priebehu periódy splácania v 1. deň, ročnou percentuálnou mierou nákladov úveru 25,72 %, s priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 44,06 %, celková čiastka, ktorú musí žalobca zaplatiť 2.142,06 EUR, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytnutí služby 1 451,52 EUR. 2. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení. Zmluvy o spotrebiteľských úveroch musia byť vo forme stanovenej zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v aktuálnom znení a musia obsahovať zákonné náležitosti stanovené týmto zákonom. Žalobca má za to, že napadnutá zmluva neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Napadnutá zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to zo skutočnosti, že v oboch prípadoch žalobca so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovaným. Z bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť nebola vyplnená, o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o chválenom revolvingovom úvere. Žalobcovi následne došlo oznámenie veriteľa o schválení úveru - zmluva o revolvingovom úvere. Uvedené oznámenie nie je však podpísané zo strany žalobcu. Z toho vyplýva, že žalobca so žalovaným neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšky úveru a všetkých náležitostí týkajúcich sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov, boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré žalobca nepodpísal. Žalobca má za to, že ide o nekalú praktiku žalovaného, nakoľko v čase podpisu zmluvy žalobca nevie, v akej výške a s akými podmienkami mu bude schválený úver, pretože vypisuje len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru mu má byť oznámené následne žalovaným, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých je úver poskytnutý. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 3. Zároveň mal žalobca za to, že napadnutá úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k). V neposlednom rade poukázal žalobca na nesprávne uvedenie výšky RPMN, nakoľko má za to, že do tejto sadzby je potrebné zahrnúť aj odmenu za poskytovanie služieb podľa Dohody o poskytovaní služieb. Táto dohoda je nepochybne doplnkovou službou k spotrebiteľskému úveru a odmenu za tieto služby mala byť zahrnutá v celkových nákladoch spotrebiteľa. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Zároveň má za to, že uzatvorenie takejto dohody je nekalou praktikou žalovaného, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, keďže takýmto spôsobom má žalovaný v úmysle obísť zákonné limity stanovené na odplatu za spotrebiteľský úver. V zmysle tejto dohody mal žalovaný poskytnúť žalobcovi služby. Žalobca však nikdy nevyužil žiadne služby zo strany žalovaného. Takúto dohodu o poskytovaní služieb považuje žalobca teda za neplatnú, vzhľadom na to, že je v rozpore s dobrými mravmi a obchádza zákon. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa. Úver poskytnutý žalobcovi sa teda podľa názoru žalobcu vzhľadom na hore uvedené považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň považuje Dohodu o poskytnutí služby súvisiace s predmetným úverom za absolútne neplatný právny úkon. 4. V zmysle ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je okrem iného aj majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu. Žalobca zaplatil žalovanému zo zmluvy doposiaľ sumu 2.410,08 EUR. Výška úveru bola 1.350,- EUR (znížený o poplatok za poskytnutie úveru). Žalovaný je povinný žalobcovi bezdôvodné obohatenie vydať. Žalovaný sa na úkor žalobcu obohatil o 1.060,08 EUR. 5. K žalobe žalobca pripojil: a.) Žiadosť o poskytnutie úveru + oznámenie o schválení úveru č. 8500086527. b.) Potvrdenie od zamestnávateľa žalobcu zo dňa 20.9.2017 o zaplatení sumy vo výške 1.999,08 € zrážkami zo mzdy v prospech žalovaného. c.) Oznámenie žalovaného zo dňa 23.10.2014 o schválení úveru dlžníkovi - Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500086527. d.) Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.10.2014. e.) Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 23.10.2014. f.) Doklady o prijatí platby vo výške 1.350 € od žalovaného a doklady o úhradách úveru.

6. Súd vo veci rozhodol pôvodne platobným rozkazom zo dňa 15.6.2018, ktorý bol následne zrušený pre odpor podaný žalovaným. V odpore žalovaný uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu, že ide o nekalú obchodnú praktiku, pokiaľ žalobca v čase podpisu Zmluvy nevie, v akej výške a s akými podmienkami jej bude schválený úver, a že Zmluva nemá písomnú formu. Zmluva je členená na údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR a údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR. Bod 7 Zmluvy hovorí, že “Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 splácať požadovaný úver poskytnutú čiastku jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa. V prípade, že Dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru, je oprávnený od zmluvy odstúpiť, príp. túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy“. Článok 2 ods. 2.1 Zmluvných dojednaní, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy hovorí, že “Vyplnená žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej len Žiadosti/Zmluvy) nim požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať uver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti/Zmluvy, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia, než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti/Zmluvy bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa“. Tak ako je uvedené, v prípade že žalobca nesúhlasí so schválenými parametrami úveru, bol oprávnený od Zmluvy odstúpiť, resp. ju písomne vypovedať s okamžitým účinkom, pričom Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníka má len informatívny a deklaratórny charakter k Zmluve. Písomná forma zmluvy je zjavná už len z priložených príloh, teda písomnej podoby Zmluvy. 7. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu, že Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. vyžaduje uvádzanie spôsobu započítania splátky na úver, istinu a úroky len v prípade, ak sa splátky priraďujú k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. O takýto typ úveru a prípad v zmluvnom vzťahu medzi sporovými stranami nejde. Pokiaľ ide o členenie jednotlivých splátok, výklad podávaný žalobcom neobstojí a je založený na formalistickom prístupe pri výklade právnej normy. Jazykový doslovný výklad právnej normy podávaný žalobcom odporuje v prvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického výkladu spočíva v tom, aký význam má obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných ustanovení (prípadne ustanovení iného zákona). V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť § 9 ods. 5. Podľa jeho znenia spotrebiteľ má právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok, a členenie splátky. Ak by zmluva mala obsahovať rozpísanie splátky, potom nevidí žalovaný žiadny zmysel práva spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku podľa § 9 ods. 5 zákona. Veď dané údaje by už mal priamo v zmluve. To len potvrdzuje skutočnosť o tom, že záver založený na jazykovom výklade popiera význam § 9 ods. 5. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv. amortizačnú tabuľku by teda nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve (pri výklade§ 9 ods. 2 písm. k), aký zaujal súd prvej inštancie). Pri zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Pri zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa článku 10 ods. 2 písmeno i) smernice. Z uvedeného vyplýva, že pri už konflikte dvoch výkladových metód treba vychádzať z takého prístupu, ktorý umožňuje obidve metódy rešpektovať. Z pohľadu jazykového výkladu je to potom taký prístup, ktorý žiadne členenie splátky nepožaduje. Uvádzanie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. platí pre všetky úvery bez ohľadu na to, či je splácanie anuitné (t.j. pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke mení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania) alebo lineárne (pomer časti určenej na istinu a časti na úroky sa v každej splátke nemení, výška splátky ako celku zostáva zachovaná po celú dobu splácania). Je však sotva predstaviteľné ako užitočné a v záujme spotrebiteľa by bolo, aby sa v zmluve pri úvere s tzv. anuitnou splátkou uvádzalo x počet splátok s rozdelením na časť istina a úrok, ak toto rozdelenie bude pre každú splátku iné. Čiže prakticky pri úvere s maximálne povolenou dobou splácania 8 rokov (96 splátok) by išlo o 192 číselných údajov, ktorých výpovedná hodnota pre spotrebiteľa by bola nulová. Alebo pri úvere, pri ktorom spotrebiteľ spláca v splátkach len úrok a istinu uhrádza napríklad ku konkrétnemu dátumu. Takýto úver predpokladá výslovne § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 129/2010 Z.z. Je pomerne ťažké zistiť, aký význam by malo uvádzanie rozpisu splátky pri takomto type úveru, ak je zo zmluvy jasné, že splátkou sa spláca len úrok (istina sa neamortizuje) a aká je výška splátky. Napriek tomu by pri jazykovom výklade právnej normy muselo byť uvádzané, že istina v splátke je 0,- Eur. Poukazujeme týmto na nesprávnosť jazykového výkladu, ktorý bol v napádanom rozsudku uvádzaný ako jediný. Uplatnenie jazykového výkladu právnej normy popiera aj povinnosť rešpektovať účinky únijného práva. V kontexte napádaného rozhodnutia sa potom samotné konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 a aj rozhodnutie javia ako zbytočné či bezvýznamné. Na strane druhej, rozhodnutia iných súdov SR súd používa v tejto veci bez opory v zákone na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Tzv. rozčleňovanie splátky je teda výklad založený na nesprávnom výklade zákona. Znenie zákona č. 129/2010 Z.z. síce je nepresným prevzatím smernice 2008/48/ES, to však súd nezbavuje povinnosti pri výklade vnútroštátnej normy prihliadať na základe nepriameho účinku na také ustanovenia únijného práva, ktoré sú do príslušnej vnútroštátnej normy prevzaté. Výsledok sledovaný smernicou je povinný pri rozhodovaní zabezpečiť aj súd členského štátu. 8. Žalovaný taktiež poprel tvrdenia žalobcu, že Zmluva neobsahuje dobu trvania Zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej len „Zmluva“), ale aj Zmluvnými dojednaniami. Obsah Zmluvy tvoria Zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle bodu 7. a 13. Zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ uvedené v článku 7 Zmluvných dojednaní. Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 Zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Zároveň z ustanovenia článku 9, ods. 9.1 Zmluvných dojednaní vyplýva, že Zmluva o RÚ je uzatvorená na dobu neurčitú. Na podporu uvádzaného poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014 - 166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.l.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Žalovaný tvrdil, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Zákonný pojem „termín konečnej splatnosti“ nie je pritom požiadavkou na uvedenie presného dátumu, pretože v takom prípade by zákonodarca použil spojenie „dátum“ (tak ako napríklad uvádza pri náležitosti týkajúcej sa spotrebiteľa - „dátum narodenia“, alebo v § 10 ods. 2 písm. b), „dátumy čerpania“, ods. 2 písmeno c) „údaj o zostatku z predchádzajúceho výpisu a jeho dátume“ či ods. 2 písm. d) uvedeného ustanovenia „dátume a výške splátok“). Zo zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú používané ako synonymá v zákone, ale sa pre odlišné situácie, v ktorých sa má uviesť dátum a kedy termín. Dátum splatnosti poslednej splátky je taktiež explicitne vyjadrený v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.10.2014, pričom týmto dátumom je deň 01.05.2018. 9. Zmluva o revolvingovom úvere číslo 8500086527 obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi, a to

- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok,

- spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 Zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti,

- explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 23.10.2014. 10. Žalovaný tiež poukázal na to, že záver súdu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 konštatoval, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou radou SR schválená dňa 12.10. 2017. Zákonom, ktorý sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. a ďalšie právne predpisy (medzi nimi aj zákon č. 129/2010 Z.z.) bolo schválené o. i. aj to, že (bod 32) „V § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom prijatia úpravy bolo zosúladenie zákona č. 129/2010 Z.z. so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“ je požiadavkou nad rámec smernice (čo je v zmysle rozsudku SD EÚ C-42/15, bod 58 : Uvedené ustanovenie by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice.) a s jej uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti úveru. 11. Žalovaný rovnako poprel tvrdenia žalobcu o nesprávnom výpočte RPMN, nakoľko údaj o RPMN sa počíta podľa zákonného matematického vzorca tvoriaceho prílohu k zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, do ktorého je okrem iných údajov premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Výpočet RPMN vychádza zo sumy poskytnutej žalobcovi, ktorou je suma 1.500,00,-Eur. 12. Žalovaný poprel aj tvrdenia žalobcu, že Dohoda o poskytovaní služieb je nekalou praktikou žalovaného. Samotná Dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ Dohodu o poskytnutí služby uzavrieť nemusel a v podanej žaloby ani netvrdil a ani nepreukázal opak. Z článku I., bod 2 Dohody o poskytnutí služby: „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok“. Uvedené ustanovenie je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Na základe uvedeného žalobca tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z tvrdení žalobcu nie je zrejmé a ani zistiteľné, o akú nekalú praktiku by malo ísť a či je takéto konanie pripočítateľné žalovanému. Samotný fakt, že žalovaný predložil aj predmetnú dohodu, ktorá ani nemala povinný charakter, nespĺňa ani jeden z prípadov, ktoré právna úprava považuje za prípady nezákonného vnútenia a obmedzovania slobodnej vôle konajúceho. Poskytnutie odkladu splátok predpokladá iniciatívne konania dlžníka, preto iba na základe toho, že žalobca svoje právo nevyužil, sa nemožno domáhať neprijateľnosti takéhoto dojednania.

13. Sporové strany a ich právni zástupcovia sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná, a preto súd poukazujúc na § 178 a § 180 C.s.p. pojednával v neprítomnosti sporových strán.

14. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prehľadom platieb, priemernými úrokovými mierami z úverov a zistil tento skutkový stav:

15. Sporové strany uzavreli dňa 23.10.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500086527. Na základe tejto zmluvy bol žalobcovi schválený revolvingový úver vo výške 1.500,- Eur. Žalobca sa zaviazal úver splácať v 42 mesačných splátkach bez určenia splatnosti jednotlivých splátok, s výškou mesačnej splátky úveru 47,43 Eur. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určenie ročnej priemernej miery nákladov v hodnote 26,17 %, pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov ku dňu podpisu zmluvy 44,06 %. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve je 18,08 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť je uvedená vo výške 2.142,06 Eur. V Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 4.10.2013, ktoré nie je podpísané dlžníkom, sú uvedené ďalšie údaje úveru a to dátum prvej splátky 1.12.2014, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.5.2018.

16. Podľa karty klienta predloženým žalovaným, žalovaný poskytol žalobcovi čiastku 1 500,- Eur, vyplatená žalobcovi bola čiastka 1.350,- Eur a žalobca na základe predmetnej úverovej zmluvy uhradil žalovanému 5 mesačných splátok po 81,99 Eur, jednu mesačnú splátku vo výške 82 Eur a jednu vo výške 1,05 Eur a následne mu bolo zrazených zo mzdy na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy 1.999,08 Eur t.j. spolu sumu 2.492,08 Eur. Z výpisu z účtu je zrejme, že suma 1.350,- Eur bola žalobcovi poskytnutá prevodom na účet dňa 24.10.2014.

17. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov za 3. štvrťrok 2014 u novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur vrátane predstavovala 36,30 %.

18. Podľa priemerných úrokových mier z úverov poskytovaných v roku 2014, priemerná úroková miera v mesiaci október 2014 pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou od jedného do piatich rokov predstavovala 10,66 %.

19. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

24. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného ku dňu uzatvorenie zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1,2 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. (2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

27. Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle všeobecných ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú zmluvu pripravenú vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalobca pri uzavretí zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti, zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. "formulárové zmluvy"), čo je zrejme aj v danej veci.

30. Samotný zmluvný vzťah je aj tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Ako však bolo uvedené, medzi sporovými stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a preto nemožno opomenúť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Uvedené ustanovenie aj v znení účinnom do 1.4.2015 treba vykladať tak, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa nepoužije , ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd pritom poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

31. Dokazovaním bolo preukázané, že na základe zmluvy č. 8500086527 bol žalovaným žalobcovi poskytnutý úver spolu vo výške 1.500,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 42 mesačných splátkach po 81,99 Eur (vrátane splátok podľa Dohody o poskytnutí služby). V skutočnosti z karty klienta a výpisu z účtu je zrejmé, že žalobcovi bol poskytnutý úver len vo výške 1.350,- Eur. Pri úhrade celkovej čiastky 3.443,58 Eur tak odplata žalovaného predstavuje sumu 2.093,58 Eur (3.443,58 Eur mínus 1.350,- Eur).

32. Takto dohodnutú odplatu za úver t.j. odplatu vo výške 2.093,58 Eur pri poskytnutí úveru vo výške 1.350,- Eur súd považuje za absolútne neplatnú a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s tým súd poukazuje na výšku ročnej úrokovej sadzby podľa zmluvy, ktorá činí 18,08 % ročne a v porovnaní s úrokmi poskytovanými peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy z internetovej stránky NBS je takmer dvojnásobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu takmer dvojnásobne prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným žiadaný úrok z úveru ročne 18,08 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka) nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená, ale nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Z uvedených dôvodov dohoda o odplate za úver je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/26/2011 ide o absolútnu neplatnosť dohody o úrokoch, tieto sú neplatné v celom rozsahu a nie je možné ich teda modifikovať. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Žalovaný pokiaľ sa týka výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe predmetnej úverovej zmluvy poukázal na to, že výšku odplaty nemožno porovnávať len s odplatami bánk a to s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o odplate na finančnom trhu. Súd má za to, že porovnávanie odplaty predmetnej zmluvy s odplatami za úvery, ktoré sú poskytované inými bankovými subjektmi je nereálne. Uvedené nie je možné z dôvodu že takéto porovnávanie by zahrňovalo aj údaje od subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky, čo by bolo v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa na ochranu spotrebiteľa.

33. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom žalovanému reálne poskytnutý úver iba vo výške 1.350,- Eur. Žalovaný mal žalobcovi zaplatiť celkovo sumu 3.443,58 Eur (81,99 Eur x 42 - vrátane splátok podľa Dohody o poskytnutí služby) z čoho teda poskytnutý úver činil 1.350,- eur a odplata predstavovala sumu 2.093,58 Eur. To znamená, že odplata za úver presahuje 60 % poskytnutého úveru. Súd považuje takúto odplatu ako dohodnutú zmluvnú podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Zo strany veriteľa v konaní nebolo preukázané splnenie tejto povinnosti a súd poukazuje i na to, že v zmluve nie sú uvedené termíny splátok a výpočet RPMN, čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) + k) § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., a preto aj podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.

34. Úver, ktorý bol poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500086527 súd považuje za úver bezúročný a bez poplatkov aj z dôvodu, že v zmluve absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy. Tento termín nie je ani možné zo zmluvy určiť, keďže je v nej uvedený len počet splátok. V zmluve nie je uvedená splatnosť splátok resp. splatnosť aspoň prvej z nich, z ktorej podľa počtu splátok by bolo možné termín konečnej splatnosti úveru určiť. Pokiaľ vyššie uvedené údaje sú uvedené v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníka, súd poukazuje na to, že toto oznámenie nie je podpísané žalobcom a v zmysle platných právnych predpisov tieto údaje musia byť uvedené už v spotrebiteľskej zmluve.

35. Vzhľadom teda na vyššie uvedené, keďže súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, tak žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia v celom rozsahu vyhovel, keďže mal za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie a to výške rozdielu medzi poskytnutým úverom a uhradenými platbami. Žalobcovi bol reálne poskytnutý úver vo výške 1.350 € a spolu žalobca uhradil žalovanému sumu vo výške 2.492,08 €. Bezdôvodné obohatenie preto predstavuje sumu vo výške 1.142,08 €, z ktorej si žalobca uplatnil sumu vo výške 1.060,08 €, na zaplatenie ktorej súd žalovaného zaviazal v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

36. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, teda žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.