Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-134-2009.pdf
PDF · 84.47 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-3Er/134/2009
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005, so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, proti povinnému: W. H., I.. XX.XX.XXXX, bytom B., O. T. XXXX/XX, pre vymoženie 6 217,63 €, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, trovy exekúcie vo výške 39,83 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.
III. Oprávnenému a povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
(1) Oprávnený sa návrhom zo dňa 01.04.2009 domáha v neprospech povinného vykonania exekúcie pre vymoženie 6 217,63 € na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný výmer č. 301/06604/2008 zo dňa 14.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2009 a vykonateľnosť dňa 25.02.2009, a platobný výmer č. 301/06603/2008 zo dňa 14.01.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2009 a vykonateľnosť dňa 25.02.2009. Súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie dňa 11.05.2009 JUDr. Milanovi Strieškovi, súdnemu exekútorovi so sídlom vo Vrábľoch. Jeho náhradníkom bola súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová, so sídlom Exekútorského úradu vo Vrábľoch. Jej nástupcom je súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave.
(2) Tunajší súd uznesením zo dňa 03.05.2013, č.k. 3Er/134/2009-17 pripustil, aby do konania na miesto pôvodne oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vstúpil nový oprávnený Slovenská konsolidačná, a.s..
(3) Súdna exekútorka doručila súdu dňa 02.10.2017 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedla v ňom, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nie je evidovaný ako vlastník ani držiteľ motorového vozidla. Povinný nemá evidovaný žiadny bankový účet, prípadne, ak bankové účty má, tieto sú bezobratové. Povinný nepoberá mzdu ani iný príjem. Povinný na predvolania a výzvy súdnej exekútorky nereagoval, pohľadávka od začatia exekučného konania nebola uhradená ani čiastočne. Povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bol vhodný na exekúciu a nie je ani v budúcnosti predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného. Súdna exekútorka si v súvislosti so zastavením konania vyčíslila trovy exekúcie vo výške 48,95 €, ktoré špecifikovala ako paušálnu odmenu vo výške 33,19 €, náhradu hotových výdavkov vo výške 7,60 € a DPH.
(4) Súd následne vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, ktorý súdu dňa 20.04.2018 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so zastavením
exekúcie z dôvodu, že povinný je v produktívnom veku a je možné predpokladať, že v blízkej budúcnosti bude zamestnaný alebo bude mať iný príjem postihnuteľný exekúciou, a teda je možné očakávať uspokojenie pohľadávky oprávneného.
(5) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
(6) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(8) Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP zastaviť, pričom súd vychádzal zo zistení súdneho exekútora o tom, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Z lustrácií vykonaných súdnym exekútorom a následne aj súdom vyplýva, že povinný nie je zamestnaný, nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet v banke, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, na tunajšom súde je voči nemu vedených 15 exekučných konaní. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor a následne súd vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí), avšak bezúspešne. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený.
(9) Hoci oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/11). Súd v zmysle platnej judikatúry konštatuje, že neprihliadnutie na vyjadrenie oprávneného nezakladá porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 252/04).
(10) Súd mal z lustrácii vykonaných súdnym exekútorom, ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, príjmové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Naopak ukladá mu povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 EP).
(11) Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je reálny predpoklad na očakávanie zmeny jeho pomerov. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu
majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd preto v zmysle citovaných ustanovením zákona exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko z majetku povinného nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie.
(12) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
(13) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
(14) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
(15) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
(16) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
(17) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
(18) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie b) doručenie príkazu na začatie exekúcie c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie d) doručenie exekučného príkazu e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní g) každé zisťovanie bydliska povinného h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného i) každé zisťovanie účtu povinného j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
(19) Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
(20) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 €. Poverený súdny exekútor vykonal nepochybne najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky /získanie poverenia/, preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonal. Z uvedených dôvodov súd rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza ustanovenia § 14 ods. 1 je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti. 2/ DPH zo sumy 33,19 € vo výške 6,64 €.
(21) Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v uplatňovanej výške 7,60 €, pretože ani napriek výzve súdu súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová nedoručila súdu exekučný spis a súd tak nemá preukázané vynaloženie týchto výdavkov. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné, pretože ani na výzvu súdu súdny exekútor nepredložil súdu exekučný spis. Súd tak nemá vedomosť o tom, či písomnosti boli skutočne doručované a či neboli doručované v jednej obálke s viacerými exekučnými konaniami. Hotové výdavky nie je možné paušalizovať a v každej jednotlivej exekučnej veci je potrebné preukázať ich vykonanie, ich výšku, ako aj ich súvis s exekučným konaním. Súd totiž musí posudzovať účelnosť vynaložených hotových výdavkov, a to môže urobiť len vtedy, keď je ich vynaloženie a ich výška dostatočne preukázaná listinnými dôkazmi v procesnom spise. V opačnom prípade náhradu hotových výdavkov nemožno priznať.
(22) Spolu patria súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 € vrátane DPH. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 39,83 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
(23) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
(24) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
(25) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(26) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.