Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/673/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MAGNA ENERGIA a. s., so sídlom Nitrianska 18/7555, 921 01 Piešťany, IČO: 35 743 565, proti povinnému: IN TV, s. r. o., so sídlom Zámočnícka 80/32, 900 42 Dunajská Lužná, IČO: 36 282 413, o vymoženie 1 279,74 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patriciusom Baďurom, so sídlom Exekútorského úradu Š. Rosívala 2, 841 06 Bratislava, IČO: 36 061 221, pod sp. zn. 161EX 98/18, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/673/2018 zo dňa 12. decembra 2018, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/673/2018 zo dňa 12. decembra 2018 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica, konajúci vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 18Ek/673/2018 zo dňa 12. decembra 2018 návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie vyšší súdny úradník vecne odôvodnil tým, že povinný podal u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie dňa 25.05.2018, v ktorom uviedol, že vymáhanú sumu hradil nový vlastník prípojného miesta a oprávnený by sa takýmto spôsobom neoprávnene obohatil. Rozsudok mu nebol riadne doručený, nemal možnosť obrany a nedisponoval možnosťou nahliadnutia do evidencie. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.06.2018 uviedol, že neeviduje predmetnú úhradu. K rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.01.2017 sa povinný nevyjadril, nepreberal si korešpondenciu, preto bol tento verejne vyhlásený na úradnej tabuli. Oprávnený považuje vyhlásenie povinného k plneniu záväzku novým vlastníkom odberného miesta za domnienku a uvádza, že k predmetnému odbernému miestu nebol povinnému nikdy vystavený žiadny dobropis. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom nemal preukázané splnenie nároku priznaného exekučným titulom, nakoľko povinný nepredložil žiadny dôkaz na podloženie svojich tvrdení. K tvrdeniu povinného, že mu rozhodnutie nebolo doručené, súd konštatuje, že na základe údajov uvedených na doručenke bol predmetný rozsudok doručený povinnému do vlastných rúk dňa 25.01.2017. Súd konajúci vyšším súdnym úradníkom teda konštatoval, že skutočnosti uvádzané povinným nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Voči uzneseniu, ktoré bolo povinnému doručené dňa 15.12.2018, podal povinný dňa 29.12.2018 prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy sťažnosť. Súd teda konštatuje, že sťažnosť bola podaná v zákonnom stanovenej lehote.

3. Povinný podanú sťažnosť odôvodnil tým, že to, že oprávnený nevie zistiť, kto realizoval úhradu, neznamená, že táto nie je uhradená. Ako tretia osoba nemá možnosť apelovať na nového vlastníka, aby mu predložil doklad o úhrade, ak ho sám dobrovoľne nepredloží. Z tohto dôvodu dôkaz označil, avšak nie je v jeho moci ho i zadovážiť. Túto možnosť má však súd a preto si dovoľuje požiadať, aby vyzval nového vlastníka na predloženie dokladu o úhrade, nakoľko disponuje informáciou od neho, že úhradu vykonal.

Zo strany povinného bolo rozporované vyúčtovanie za odber, nakoľko odber bol stanovený fiktívne, neprišlo k odpočtu reálneho odberu. Oprávnený si však uvedenú nesprávne vyúčtovanú sumu uplatnil súdnou cestou a pretože povinnému nebol exekučný titul doručený, fikciou doručenia prišlo k jeho doručeniu, čím nadobudol právoplatnosť a následne i vykonateľnosť. Podľa povinného mu exekučný titul nebol doručovaný v súlade so zákonom. Zásielka bola doručovaná prostredníctvom poštovej prepravy, hoci táto mala byť doručovaná elektronicky do elektronickej schránky spoločnosti. Súd však takéto doručovanie nevykonal a tým nebolo doručenie v súlade so zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností povinný žiada, aby bolo uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 18Ek/673/2018 zo dňa 12.12.2018 zrušené a exekučné konanie voči povinnému zastavené.

4. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného zo dňa 11.01.2019 uviedol, že povinný neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa mohol vyjadriť. Oprávnený trvá na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 01.06.2018 a navrhuje, aby súd uvedenú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

5. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

8. Podľa § 248 o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa § 249 súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Preskúmavacie oprávnenie sudcu pri rozhodovaní o sťažnosti je ohraničené medzami, v ktorých sa sťažovateľ domáha preskúmania uznesenia vyššieho súdneho úradníka, t.j. vymedzenie rozsahu sťažnosti je pre sudcu záväzné v tom smere, že nemôže preskúmať uznesenie vyššieho súdneho úradníka vo väčšom rozsahu než je uvedené v sťažnosti. Preto s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd v rozsahu podanej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 a dospel k záveru, že uznesenie v napadnutej časti treba považovať vo výroku za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak za nedôvodnú.

12. Preskúmaním obsahu súdneho spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 12.04.2018, domáha od povinného vymoženia istiny 1 279,74 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/185/2016-45 zo dňa 09.01.2017 a právoplatné a vykonateľné uznesenie Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/185/2016-51 zo dňa 20.02.2017.

13. Poverením zo dňa 03.05.2018 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru, ktorý doručil povinnému upovedomenie o začatí exekúcie dňa 10.05.2018. Následne dňa 25.05.2018 povinný prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že uvedenú sumu hradil nový vlastník prípojného miesta a oprávnený by sa týmto spôsobom neoprávnene obohatil. Vyúčtovanie nebolo opreté o reálny odber, ale iba o odhad a preto povinný uvedenú sumu rozporoval. Rozsudok povinnému nebol riadne doručený a nemal možnosť sa brániť, nakoľko nedisponoval možnosťou nahliadnuť do evidencie, keďže nebol už zmluvným partnerom. Povinnému bolo povedané, že to platil nový vlastník odberného miesta.

Aj z tohto dôvodu bol povinnému neskôr doručený dobropis v chybnej výške, čo povinný považoval len za pisársku chybu, zvlášť keď sa nedozvedel o tom, že je voči nemu vedené konanie. Z vyššie uvedeného dôvodu je podľa povinného potrebné zastaviť exekúciu, lebo záväzok, ak by bol aj oprávnený, čo nie je, a namieta ho, tak nie je voči nemu, a navyše bol uhradený. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepripojil a ani neoznačil žiadne dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia.

14. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2018 uviedol, že na podanom návrhu na vykonanie exekúcie trvá, nakoľko tento je plne opodstatnený. Po ukončení dodávky elektriny povinnému prestalo byť predmetné odberné miesto v bilančnej skupine oprávneného, to znamená že nový odberateľ si uzavrel zmluvu o dodávke s iným dodávateľom. Oprávnený preto nemá vedomosť o tom, kto je novým odberateľom, na uvedenom odbernom mieste a ani v internom účtovnom systéme neeviduje žiadnu úhradu vo výške vymáhanej sumy. Konštatovanie povinného, že vyúčtovanie nebolo opreté o reálny odber, ale iba o odhad, a preto uvedenú sumu rozporoval, taktiež nie je pravdivé, reklamačné oddelenie oprávneného neeviduje pre dané odberné miesto žiadnu reklamáciu a k danému odbernému miestu nebol povinnému nikdy vystavený žiadny dobropis. Ku konštatovaniu povinného, že rozsudok mu nebol doručený a nemal možnosť brániť sa, oprávnený uviedol, že nakoľko si povinný počas celého trvania predmetného súdneho konania nepreberal korešpondenciu, uvedený rozsudok bol verejne vyhlásený na mieste a v čase oznámenom na úradnej tabuli súdu. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/673/2018 zo dňa 12. decembra 2018 bol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnutý.

15. Povinný v podanej sťažnosti na jednej strane tvrdí, že to, že nevie zistiť, kto realizoval úhradu, neznamená, že táto nie je uhradená, na druhej strane však namieta, že vyúčtovanie za odber rozporoval, nakoľko odber bol stanovený fiktívne, neprišlo k odpočtu reálneho odberu, t.j. povinný svoju sťažnosť založil na rovnakých argumentoch ako návrh na zastavenie exekúcie. Odhliadnuc od skutočnosti, že uvedené tvrdenia považuje súd za zmätočné a rozporné, exekučný súd zdôrazňuje, že nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, t.j. nie je oprávnený zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal, pretože nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Navyše cieľom exekučného konania je vymoženie peňažnej alebo nepeňažnej pohľadávky, vyplývajúcej z exekučného titulu v prípade, keď ju povinný dobrovoľne v stanovenej lehote nesplnil, a nie opätovné hmotnoprávne skúmanie ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie bolo predmetom základného konania. Preto povinný mohol obranu a tvrdenia, na ktoré poukazuje v podanej sťažnosti (rovnako ako aj v návrhu na zastavenie exekúcie) uplatniť iba v základnom konaní. Súd už len pre úplnosť veci uvádza, že návrh povinného na zastavenie exekúcie (rovnako ako ani sťažnosť proti uzneseniu súdu, ktorým sa zamietol návrh povinného na zastavenie konania) nie je ďalším opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. V návrhu na zastavenie exekúcie sa povinný môže proti exekúcii relevantne brániť len dôvodmi taxatívne stanovenými v § 61k Exekučného poriadku, t.j. že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, že exekučný titul bol zrušený, že je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, resp. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Z uvedeného dôvodu by ani zabezpečenie povinným navrhnutého dôkazu o úhrade pre rozhodnutie o sťažnosti nemalo žiadny význam (povinný netvrdil, že k úhrade vymáhanej pohľadávky malo dôjsť po vzniku exekučného titulu). Navyše povinný musí dôvody na zastavenie exekúcie uplatniť včas, nakoľko pri návrhu na zastavenie exekúcie sa uplatňuje tzv. koncentračná zásada, ktorej podstatou je, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania. Uplatňovanie koncentračnej zásady pri rozhodovaní o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie sa prejavuje aj v konaní o sťažnosti v tom smere, že súd už nemôže prihliadnuť na nové skutočnosti uvádzané povinným, prípadne na nové dôkazy predložené povinným až v rámci konania o sťažnosti (t.j. na tzv. novoty v konaní) s výnimkou, ak takéto skutočnosti povinný nemohol bez vlastnej viny uplatniť skôr (čo však nie je tento prípad), pretože takéto procesné úkony nespôsobujú ex lege procesnoprávne účinky (súd na ne neprihliada).

16. Vo vzťahu k tvrdeniu povinného, že exekučný titul mu bol doručený fikciou súd uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko z poštovej doručenky k rozsudku Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/185/2016-45 dňa 25.01.2017 explicitne vyplýva, že povinný svojim podpisom potvrdil jeho prevzatie. A podľa ust. § 111 ods. 1 posledná veta je doručenka verejnou listinou, t.j.

údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak (§ 205 . Čo sa týka argumentu povinného, že exekučný titul mu nebol doručovaný v súlade so zákonom, nakoľko zásielka bola doručovaná prostredníctvom poštovej prepravy, hoci táto mala byť doručovaná elektronicky do elektronickej schránky spoločnosti, súd konštatuje, že v danom prípade, je potrebné priznať účinky doručenia exekučného titulu povinnému, aj keď súd namiesto doručovania elektronicky, doručoval prostredníctvom poštového podniku, nakoľko exekučný titul bol povinnému skutočne doručený (nie fikciou) a povinný tak mal reálnu možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť a zvoliť svoj ďalší procesný postup (t.j. materiálny prístup k doručovaniu). Preto táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na formálnu vykonateľnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava III. č.k. 26Cb/185/2016-45 dňa 25.01.2017. Čo sa týka ďalšieho exekučného titulu, a to uznesenia Okresného súdu Bratislava III. č. k. 26Cb/185/2016-51 zo dňa 20.02.2017, ktorými bol povinný zaviazaný nahradiť oprávnenému trovy konania, súd konštatuje, že tento povinný explicitne nespochybňoval, a ani súdu nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil jeho formálnu alebo materiálnu vykonateľnosť. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 8/2008 zo dňa 17.06.2009, v ktorom súd konštatoval, že „doložka právoplatnosti, vyznačená na predmetnom rozhodnutí, má charakter verejnej listiny, potvrdzuje teda pravdivosť v nej uvedených údajov. Ak niekto namieta jej obsahovú nesprávnosť, je povinný na preukázanie svojich tvrdení ponúknuť riadne dôkazy. Z hľadiska posúdenia pravdivosti údajov v doložke právoplatnosti nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, že pri ich uvedení došlo k chybe, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že k tejto chybe skutočne došlo.“ Súd je toho názoru, že uvedené možno vzťahovať aj na doložku vykonateľnosti.

17. Keďže povinný v sťažnosti neuviedol žiadne dôvody odôvodňujúce zrušenie napadnutého uznesenia, súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/673/2018 zo dňa 12. decembra 2018, vydaného vyšším súdnym úradníkom, rozhodol tak, že túto podľa § 250 ods. 1 ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.