Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-11-2018.pdf
PDF · 208.77 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Jozef Hanuš INMAT, Janka Kráľa 716/58, Solčany, zastúpeného advokátom Mgr. Kamilom Haťapkom, Drieňová 34, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 12. 01. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 102293894/2017 zo dňa 03. 11. 2017, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. V predloženom administratívnom spise žalovaného sa nachádza riadne daňové priznanie žalobcu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 (podané dňa 23. 04. 2010), v ktorom žalobca uviedol daň celkom v sume 24.234,92 eur, odpočítanie dane celkom v sume 22.335,55 eur, vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.899,11 eur.
2. Na základe oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 25. 10. 2013 sa dňa 28. 11. 2013 začala u žalobcu daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, o čom bola spísaná dňa 28. 11. 2013 zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom žalobca okrem iného uviedol, že dopravu tovaru zabezpečovali prevažne dodávatelia.
3. Predmetom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec 2010 boli:
- 1 faktúra vystavená obchodnou spoločnosťou M.R.T. Slovakia, s.r.o., a to pod č. 1002003003 pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci marec 2010 v sume 2.915,50 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 465,50 eur) s predmetom fakturácie "prenájom strojov",
- 2 faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou SOFA TRADE, s.r.o., a to pod č. 16/03/10 zo dňa 16. 03. 2010 v sume 14.875,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.375,- eur) s predmetom fakturácie "búracie práce, sekacie práce, nakládka a odvoz sutiny", pod č. 21/03/10 zo dňa 21. 03. 2010 v sume 3.815,10 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 609,10 eur s predmetom fakturácie "pripojovacie plynovody, zákl. škola Krušovce, Kameňstav, obec V. Klíž, nábytok Merašický“,
- 2 faktúry vystavené obchodnou spoločnosťou WINDSOR-ZVEREX, s.r.o., a to pod č. 100301 zo dňa 29. 03. 2010 v sume 18.825,80 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 3.005,80 eur) s predmetom fakturácie "oceľové plechy TK“, pod č. 100302 zo dňa 30. 03. 2010 v sume 3.810,45 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 608,39 eur s predmetom fakturácie "oceľové plechy TK“.
4. Výzvou zo dňa 18. 02. 2014 správca dane vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce uskutočnenie zdaniteľných plnení podľa predložených dodávateľských faktúr (okrem iných i od spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o., SOFA TRADE, s.r.o. a M.R.T. Slovakia, s.r.o.). Žalobca na výzvu správcu dane dňa 28. 03. 2014 predložil ďalšie listinné doklady, a to: ohľadne spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o.:
- výdavkový doklad č. R10123 z 26. 03. 2010,
- príjmový pokladničný doklad z 26. 03. 2010,
- výdavkový doklad č. I10004 z 22. 03. 2010,
- príjmový pokladničný doklad z 22. 03. 2010, ohľadne spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.:
- faktúru č. 100301 z 29. 03. 2010,
- príjmový pokladničný doklad bez dátumu k faktúre č. 100301,
- dodací list k faktúre č. 100301,
- faktúru č. 100302 z 30. 03. 2010,
- výdavkový doklad č. 10128 zo dňa 16. 04. 2010,
- dodací list k faktúre č. 100302,
- objednávku č. 100042 z 02. 03. 2010.
5. Daňový úrad Trenčín na základe dožiadania správcovi dane v podaní zo dňa 02. 04. 2014 okrem iného oznámil, že daňový subjekt SOFA TRADE, s.r.o. bol dňa 20. 07. 2013 vymazaný z obchodného registra. Bývalý konateľ obchodnej spoločnosti Z. G. potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov (titulom ktorých boli vystavené faktúry č. 16/03/10 zo dňa 16. 03. 2010 a č. 21/03/10 zo dňa 21. 03. 2010), na základe čoho vznikla daňová povinnosť, avšak daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2010 nepodal a daň z predmetných faktúr nepriznal a neodviedol. Predmetné faktúry vystavil a podpísal Z. G.. Dôkazy o vykonaní prác deklarovaných na faktúrach nepredložil. Práce boli vykonané subdodávateľsky, prenajatím pracovnej sily (živnostníkov), ktorých nemá si nepamätá.
6. Dňa 08. 07. 2014 bola spísaná u správcu dane zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý Z. A. (bývalý konateľ spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.), pričom žalobca bol o termíne výsluchu tohto svedka upovedomený a na pojednávanie sa nedostavil. Svedok vypovedal, že v období od 10. 07. 2008 do 06. 06. 2013 bol konateľom obchodnej spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.. Predmetná obchodná spoločnosť sa zaoberala predajom a prenájmom obrábacích strojov, strojov na spracovanie železa, plastov a veľkoobchodom. Účtovníctvo v tom čase viedla asi spoločnosť INTERAUDIT Topoľčany, s.r.o. Obchodná spoločnosť nevlastnila žiaden majetok. Obchodná spoločnosť nemala v tom čase žiadnych zamestnancov a nikomu nebolo udelené plnomocenstvo na jej zastupovanie. V roku 2010 si obchodná spoločnosť prenajímala administratívne priestory od obchodnej spoločnosti MELICO, s.r.o. Bezodplatne v priestoroch patriacich obchodnej spoločnosti MELICO, s.r.o. uskladňovali stroje, ktoré potom predávali alebo prenajímali. Poznal obchodníka so strojmi z X. - W.-U. T., pre ktorého vypracovávali nejaké cenové ponuky, avšak k realizovaniu obchodu nedošlo. Napokon tejto osobe spolu s bratom O. A. predali svoje obchodné podiely v obchodnej spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.. W.-U. T. im dal zaujímavú ponuku na odkúpenie ich obchodných podielov, tak dňa 10. 06. 2013 došlo k uzavretiu zmluvy, pričom dokumentáciu ohľadne obchodnej spoločnosti prevzal dňa 05. 06. 2013. Komunikácia prebiehala v anglickom jazyku, zmluvy dal vypracovať W.-U. T. v jazyku slovenskom. Potvrdil vystavenie 4 faktúr žalobcovi (z toho jedna bola vystavená v mesiaci marec 2010, a to faktúra č. 1002003003 so vznikom daňovej povinnosti dňa 31. 03. 2010 v sume 2.915,50 eur). Faktúry boli vystavené za prenájom strojov na pílenie, ohýbanie, zváranie. Faktúry boli uhradené asi v hotovosti. O používaní prenajatých strojov zaškolil p. G., protokol o tom vyhotovený nebol. Odvoz prenajatých strojov zabezpečil na vlastné náklady p. G.. Predmetné stroje patrili tureckému dodávateľovi, obchodnej spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. nepatrili. Išlo o stroje dodané do Bratislavy na výstavu CONECO. Po výstave boli tieto stroje uskladnené v skladových priestoroch obchodnej spoločnosti MELICO, s.r.o. v Topoľčanoch a potom boli odvezené žalobcovi ako odberateľovi.
7. Správca dane opakovane predvolával na výsluch svedkov: A. U. - bývalého konateľa obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o., J. B. - bývalého konateľa obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. a W. Y. - konateľa obchodnej spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.
8. Dňa 06. 08. 2014 bola spísaná u správcu dane zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bol ako svedok vypočutý J. B. (bývalý konateľ spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. v období od 21. 10. 2010 do 19. 07. 2013), pričom žalobca bol o termíne výsluchu tohto svedka upovedomený a na pojednávanie sa nedostavil. Svedok vypovedal, že v obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. nikdy zamestnaný nebol. Oslovil ho nejaký „C. D.“, ktorý mu ponúkol, či nechce mať firmu a z toho by mal každý mesiac nejaké peniaze. O tom, že je konateľom obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. sa dozvedel, až keď mu začali chodiť predvolania na rôzne úrady. O činnosti obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. nič nevie, za túto spoločnosť nevykonával žiadne práce, Z. G. a A. U. nepozná. Od obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. nikdy žiadne doklady nemal. Asi v roku 2011 podal trestné oznámenie na p. D. z dôvodu, že ho podviedol.
9. A. U. správcovi dane písomne oznámil, že listiny ani žiadnu zápisnicu a ani žiaden protokoly ohľadom SOFA TRADE, s.r.o. ani žiadnej inej spoločnosti nemá a ani nikdy nemal.
10. Dňa 19. 08. 2014 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní so žalobcom, ktorý bol oboznámený s doterajšími zisteniami správcu dane.
11. Daňová kontrola bola rozhodnutím zo dňa 23. 09. 2014 prerušená z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a prerušuje sa dňom 25. 09. 2014 do dňa obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (jednalo sa o žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na finančnú správu Českej republiky o vykonanie preverenia v spoločnosti CYPRIÁN, s.r.o., ktorá mala byť dodávateľom spoločnosti Britterm Slovakia, s.r.o. (dodávateľ žalobcu)). Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 14. 10. 2014. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 14. 10. 2014, ktorý obratom požadoval jej doplnenie. Správca dane urgoval žiadosť o doplnenie odpovede v podaniach zo dňa 04. 05. 2015, 18. 09. 2015 a 19. 01. 2016, pričom odpoveď s doplnením bola doručená správcovi dane dňa 17. 02. 2016.
11. Správca dane v podaní zo dňa 18. 02. 2016 žalobcovi oznámil, že dňa 17. 02. 2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená a pokračuje sa v jej výkone.
12. Následne správca dane zo svojich informačných systémov zistil, že v spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. bolo dňa 03. 09. 2013 vykonané miestne zisťovanie z dôvodu preverovania podnikateľskej činnosti, z ktorého bol v uvedený deň spísaný úradný záznam a tento si zadovážil.
13. Žalobca bol predvolaný k správcovi dane na deň 14. 03. 2016 za účelom oboznámenia sa s priebehom a zisteniami v rámci daňovej kontroly, pričom na tento deň sa nedostavil a dňa 15. 03. 2016 doručil správcovi dane potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti od 14. 03. 2016 s povolenými vychádzkami od 17. 03. 2016 dopoludnia a odpoludnia v určených hodinách.
14. Dňa 22. 03. 2016 bol spísaný protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie marec, máj jún, júl, august, september, október, november a december 2010, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 22. 03. 2016 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 08. 04. 2016 a týmto dňom bola ukončená daňová kontrola u žalobcu. K zdaňovaciemu obdobiu marec 2010 a k žalobcom deklarovaným dodávkam od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o., od SOFA TRADE, s.r.o. a od WINDSOR ZVEREX, s.r.o. správca dane uviedol, že v prípade týchto deklarovaných dodávok nebolo možné uznať dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty.
K spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. správca dane uviedol, že v tomto prípade žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry a v daňovom priznaní. Tiež nebola preukázaná fyzická existencia strojov, a to ani zo strany spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o., ani zo strany žalobcu.
V prípade spoločnosti SOFA TRADE s.r.o. správca dane konštatoval, že nedošlo k reálnemu dodaniu prác podľa predložených faktúr, nakoľko žalobca ani dodávateľ nepreukázali reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu v zmysle vystavených faktúr a k preukázaniu dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty neviedlo ani vykonané dokazovanie.
V prípade spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. správca dane konštatoval, že nedošlo k reálnemu dodaniu tovaru podľa predložených faktúr, nakoľko žalobca nepreukázal prijatie zdaniteľných plnení podľa vystavených faktúr a k preukázaniu dôvodnosti odpočítania dane z pridanej hodnoty neviedlo ani vykonané dokazovanie.
15. K protokolu z daňovej kontroly sa žalobca vyjadril dňa 28. 04. 2016. Namietal, že predložené priame dôkazy preukazujú zrealizovanie obchodov s obchodnými spoločnosťami M.R.T. Slovakia, s.r.o., SOFA TRADE, s.r.o., MELICO, s.r.o., Britterm Slovakia, s.r.o. a B. A.. Ostatné zistenia správcu dane považoval za nepriame dôkazy, ktoré sa týkajú povinností jeho dodávateľov vo vzťahu k správcovi dane. Dňa 30. 06. 2016 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole, s ktorými nesúhlasil. Uviedol, že v čase predvolávania svedkov bol dlhodobo práceneschopný, a preto sa nezúčastňoval dokazovania.
16. Dňa 12. 07. 2016 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 7.055,27 eur za zdaňovacie obdobie marec 2010 s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním bola v sume 1.899,11 eur a daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní je v sume 8.954,38 eur. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 12. 08. 2016 žalovaný rozhodnutím zo dňa 03. 11. 2016 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že bude potrebné vykonať všetky procesné úkony na zabezpečenie svedka W. Y. - konateľa obchodnej spoločnosti WINDSOR -ZVEREX, s.r.o. v kontrolovanom období a vypočuť ho.
17. Následne správca dane podal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (jednalo sa o žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na finančnú správu Českej republiky o vykonanie preverenia v spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.), ktorá mala byť dodávateľom žalobcu. Na základe žiadosti správcu dane žalovaný tomuto predĺžil lehotu na rozhodnutie o 180 dní (podanie žalovaného zo dňa 22. 12. 2016). Daňové konanie bolo následne rozhodnutím zo dňa 07. 04. 2017 prerušené z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a prerušuje sa dňom 13. 04. 2017 do dňa obdržania odpovede na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (jednalo sa o žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií na finančnú správu Českej republiky o vykonanie preverenia v spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.). Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 18. 04. 2017. Odpoveď na medzinárodné dožiadanie bola doručená správcovi dane dňa 03. 05. 2017. Z odpovede vyplynulo, že W. Y. - konateľ obchodnej spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. v kontrolovanom období je vo výkone trestu odňatia slobody v zahraničí (zrejme Taliansko), preto nebolo možné vykonať jeho výsluch ako svedka.
18. Správca dane vydal dňa 24. 07. 2017 rozhodnutie, ktorým opätovne vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 7.055,27 eur, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 18. 08. 2017, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 03. 11. 2017 (žalobou napadnuté rozhodnutie) tak, že potvrdil rozhodnutie správcu dane ako vecne správne.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
19. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 03. 11. 2017 uviedol, že správca dane na základe predložených dokladov zistil, že žalobca si v zdaňovacom období marec 2010 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty na základe dodávateľskej faktúry č. 1002003003 zo dňa 31. 03. 2010 od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o., na základe faktúr č. 16/03/10 zo dňa 16. 03. 2010 a č. 21/03/10 zo dňa 21. 03. 2010 od dodávateľa SOFA TRADE, s.r.o. a na základe faktúr č. 100301 zo dňa 29. 03. 2010 a č. 100302 zo dňa 30. 03. 2010 od dodávateľa WINDSOR-ZVEREX, s.r.o., pričom podrobne opísal rozsah a výsledky vykonaného dokazovania zo strany správcu dane pri žalobcom deklarovaných dodávkach podľa uvedených faktúr, a to v priebehu daňovej kontroly ako i následného vyrubovacieho konania. V rozhodnutí konštatoval správnosť záveru správcu dane o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo vyvrátiť pochybnosti, pretože hodnovernými a nespochybniteľnými dôkazmi nepreukázal právo na odpočítanie dane podľa ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
20. Na základe správcom dane vykonaného dokazovania žalovaný konštatoval, že správca dane vydal rozhodnutie na základe získaných relevantných zistení pri výkone daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania.
21. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že tieto vyhodnotil ako nedôvodné, keď správca dane svoje zistenia ohľadne dodávateľov SOFA TRADE, s.r.o., M.R.T. Slovakia, s.r.o. a WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. veľmi podrobne, jasne, zrozumiteľne a logicky uviedol vo svojom rozhodnutí. So závermi správcu dane v napadnutom rozhodnutí sa v plnom rozsahu stotožnil, keď zhodne s názorom správcu dane mu z predloženého spisového materiálu vyplynulo, že daňový subjekt (žalobca) vierohodným spôsobom nepreukázal, že k dodaniu fakturovaných tovarov/služieb (prác) skutočne došlo. Tým, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr, splnil iba jednu zo základných podmienok oprávňujúcich ho daň si odpočítať, a to ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda mal faktúru vyhotovenú podľa ust. § 71 tohto zákona. Druhú zákonnú podmienku však žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že dodávateľovi tovaru vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona.
III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe
22. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 12. 01. 2018 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 11. 2017 ako aj rozhodnutie Daňového úradu Nitra pobočka Topoľčany zo dňa 24. 07. 2017 a vec vrátil Daňovému úradu Nitra na nové konanie.
23. Zhrnul procesný priebeh daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a odvolacieho konania, pričom namietal, že protokol z predmetnej daňovej kontroly je nezákonne získaný dôkaz, a to z dôvodu, že daňová kontrola bola celkovo vykonávaná 862 dní, čo je viac ako dva roky a 3 mesiace. V dôsledku neprimerane dlhej doby trvania sa daňová kontrola stala po uplynutí ročnej lehoty nezákonnou a protokol z predmetnej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v následnom daňovom (vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol získaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto ho nebolo možné použiť ako dôkaz a použitím protokolu z nezákonnej daňovej kontroly bolo celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti.
24. Žalobca v predmetnom zdaňovacom období nadobudol tovar, resp. služby od slovenských dodávateľov: SOFA TRADE, s.r.o., M.R.T. Slovakia, s.r.o. a WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.. Disponuje existujúcim materiálnym plnením, napr. pri dodaní tovaru od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.. je to preberací a odovzdávací protokol, prehľady využívania prenajatých strojov, odberateľské faktúry potvrdzujúce využitie strojov pre firmu MELICO, s.r.o.. Ohľadne dodania služieb od spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. poukázal na odberateľské faktúry, ktorými fakturoval dodanie služby a na doklady o hotovostnej úhrade. K dodaniu tovaru od WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. predložil kópie objednávok, dodacích listov, pokladničných dokladov o hotovostných úhradách. Všetky doklady boli riadne zaúčtované v účtovníctve, čím zo strany žalobcu bolo splnené dôkazné bremeno a preukázané splnenie základnej podmienky vzniku práva na odpočítanie dane. Správca dane neuznal odpočet z toho dôvodu, že jeho dodávatelia nevedeli preukázať nadobudnutie a dodanie tovaru/služieb a nesplnili si tým dôkazné bremeno.
25. K spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. žalobca uviedol, že správca dane vychádzal zo zistení, že konateľ spoločnosti konajúci za spoločnosť v čase preverovaných obchodov predmetné obchody potvrdil ako svedok v daňovom konaní dňa 08. 07. 2014, ale nevedel predložiť listinné dôkazy, nakoľko už nimi objektívne nedisponoval. V čase preverovania, t. j. 03. 09. 2013 spoločnosť nemala na adrese svojho sídla žiadne označenie, ani na zvončeku a v júni 2014 bola zrušená registrácia tejto spoločnosti pre nekontaktnosť. Na základe týchto zistení správca dane konštatoval, že vznikli pochybnosti o dôveryhodnosti dokladov vystavených týmto dodávateľom ako aj uskutočnenie reálnych zdaniteľných obchodov. Správca dane uviedol, že nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. Správca dane podľa jeho názoru vykonané dôkazy nevyhodnotil objektívne, keď poukazoval na to, že svedok nevedel preukázať svoje tvrdenia listinnými dôkazmi a dodávateľ nevlastnil hnuteľný majetok, ktorý bol predmetom nájmu a nepreukázal oprávnenosť prenajať cudzí majetok.
26. Poukázal na to, že bývalý konateľ dodávateľa vo svojej výpovedi preverované obchody potvrdil, keď u správcu dane vypovedal ako svedok v daňovom konaní a jeho výpoveď má priamy vzťah k preverovaným obchodnom. Svedok nemal povinnosť skutočnosti, o ktorých je zo zákona povinný pravdivo vypovedať, preukazovať listinnými a ani inými dôkazmi. Požiadavka správcu dane na preukázanie svedeckých výpovedí listinnými alebo inými dôkazmi je preto nezákonná. V súvislosti s tvrdením správcu dane, že dodávateľ nevlastnil predmetné stroje a nie je jasné, či bol alebo nebol oprávnený tieto prenajať, žalobca uviedol, že ako nájomca nemal povinnosť ani oprávnenie toto skúmať. V prípade, ak by nastala skutočnosť, že dodávateľ nebol oprávnený tovar prenajať, nemalo by to žiaden vplyv na režim dane z pridanej hodnoty ani u dodávateľa, ani u žalobcu ako nájomcu. Ani jeden z uvedených dôkazov, nie je dôkazom o tom, že by tovar a služby neboli v roku 2010 dodané.
27. K spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že konateľ spoločnosti konajúci za spoločnosť v čase preverovaných obchodov preverované obchody potvrdil vo svojej výpovedi ako svedok v daňovom konaní dňa 26. 03. 2014, nevedel však predložiť listinné dôkazy, nakoľko už nimi objektívne nedisponoval, dodávateľ si po prevode obchodných podielov nesplnil svoje povinnosti ako platiteľ DPH - nepodal daňové priznanie, pričom noví konatelia popreli svoje aktivity v tejto spoločnosti a spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra dňa 20. 07. 2013, pričom neplnila svoje povinnosti ako platiteľ DPH a DPPO. Na základe týchto zistení potom správca dane skonštatoval, že vznikli pochybnosti o dôveryhodnosti dokladov vystavených týmto podnikateľským subjektom, ako aj o uskutočnení reálnych zdaniteľných obchodov. Správca dane nemal preukázané, že v kontrolovanom období marec 2010 daňový subjekt predmetné služby skutočne nadobudol práve od obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. Žalobca v tejto súvislosti odmietol akúkoľvek zodpovednosť za konanie dodávateľov vo vzťahu k plneniu si ich povinnosti ako platiteľov DPH a vo vzťahu k usporiadaniu ich vlastníckych vzťahov, a to ani v čase preverovaných obchodov, ani v čase niekoľko rokov po preverovaných obchodoch. Mal za to, že skutočnosti týkajúce sa prevodu obchodných podielov dodávateľov nijako nesúvisia s preverovanými obchodmi vo vzťahu k tomu, či boli alebo neboli reálne uskutočnené.
28. K spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. uviedol, že predmetom obchodu bola dodávka tovaru
- oceľových plechov a oceľových prvkov. Reálnosť dodania tovaru bola preukázaná skutočnosťami o spracovaní tohto materiálu a následným predajom, čo bolo riadne zdokladované. Jednalo sa o odberateľské faktúry pre odberateľa MELICO, s.r.o. v mesiaci marec 2010 a to faktúra č. 2010/160. Zopakoval, že ani v tomto prípade nemôže niesť zodpovednosť za negatívne okolnosti, ktoré vznikli na strane jeho dodávateľa, ktoré nemohol nijako ovplyvniť a sú mimo sféry jeho vplyvu. Postup správcu dane, ktorý nevypočul svedka Aleša Zlámala z dôvodu jeho väzobného stíhania v Taliansku, a vo veci ukončil vyrubovacie konanie a vydal rozhodnutie, považoval za predčasný, porušujúci ustanovenie § 74 ods. 4 veta posledná daňového poriadku, keď nevykonal úkon, ktorý bol podľa právneho názoru odvolacieho orgánu nevyhnutný. Mal za to, že správca dane pri daňovej kontrole porušil základné zásady správy daní uvedené v § 3 daňového poriadku a zásady dokazovania uvedené v § 24 daňového poriadku, keď nepoužil najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane, neprihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo a nedbal na to, aby boli skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní zistené čo najúplnejšie, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov. Konštatoval, že správca dane ničím nepreukázal, že plnenia deklarované preverovanými faktúrami neboli dodané dodávateľmi deklarovanými na žalobcom predložených faktúrach. Bol presvedčený, že predloženými listinnými dôkazmi a inými pozitívnymi zisteniami v dostatočnej miere preukázal uskutočnenie obchodov tak, ako deklaroval a splnil si svoju dôkaznú povinnosť v maximálnej možnej miere, ako bolo od neho možné spravodlivo požadovať a tiež uniesol dôkazné bremeno, ktoré sa za danej situácie presunulo na správcu dane, ktorému sa však nepodarilo preukázať, že kontrolované obchody by sa neboli uskutočnili tak, ako žalobca deklaroval.
29. V záverečnej časti žaloby žalobca uvádzal rozhodnutia viacerých súdov, ktoré je potrebné v predmetnej vec aplikovať, a to Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, 3Sž 1/2010, 6 Sžf 10/2012), Európskeho súdneho dvora vo veci Netto Supermarkt GmbH & Co. OHG proti Finanzamt Malchin (C-271/06), Optigen Ltd (C-354/03, Fulcrun Electronics Ltd (C-353/03 a Bond House Systems Ltd (C-484/03), Bonik EOOD (C-285/11), Mahagében Kft. (C-78/12), Mecsek-Gabona Kft. Transport Service (C-395/02) bod 26, Najvyššieho správneho súdu ČR (č.k. 5 Afs 131/2004-45 zo dňa 25. 03. 2005) i Ústavného súdu ČR (IV. ÚS 402/99), pričom časti týchto rozhodnutí citoval.
IV. Vyjadrenie žalovaného
30. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13. 06. 2018 k podanej žalobe uviedol, že trvá na výroku žalobou napadnutého rozhodnutia a poukazuje na jeho odôvodnenie ako i na iné dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.
31. K žalobcom namietanej dĺžke daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január - december 2010 sa začala u žalobcu dňa 28. 11. 2013 na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly. Z dôvodu, že v rámci daňovej kontroly bola správcovi dane predložená i faktúra od dodávateľa Britterm Slovakia, s.r.o., zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Českej republiky a požadoval zistiť okolnosti dodania tovaru. Na základe tejto skutočnosti prerušil daňovú kontrolu od 25. 09. 2014 až do doručenia odpovede na predmetnú žiadosť a nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo nezákonné. Odpoveď bola doručená správcovi dane dňa 17. 02. 2016, kedy pominuli dôvody prerušenia daňovej kontroly. Následne správca dane pokračoval vo výkone daňovej kontroly, čo oznámil žalobcovi. Protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 08. 04. 2016. Daňová kontrola potom nebola vykonávaná 862 dní, ako tvrdí žalobca, ale trvala 352 dní, teda bola ukončená v zákonom stanovenej lehote.
32. Žalovaný bol toho názoru, že správca dane vydal rozhodnutie na základe relevantných zistení pri výkone daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania, pričom sa zameral na preverene získaných dôkazov s poukazom na prejednaciu zásadu uplatňovanú v daňovom konaní.
33. V ďalšej časti svojho vyjadrenia žalovaný v súlade s odôvodnením svojho rozhodnutia uviedol konkrétne dôkazy vykonané v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania pri deklarovaných dodávkach od jednotlivých dodávateľov žalobcu (SOFA TRADE s.r.o., M.R.T. Slovakia, s.r.o. a WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.) v mesiaci marec 2010 a na ich vyhodnotenie.
34. Poukázal na to, že správca dane v predmetnej veci nevykonal iba formálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na skutkový stav veci a na realitu vecného plnenia, pretože splnenie formálnej stránky, teda existencia dokladov je len jednou z podmienok uplatnenia odpočítania dane. Aby mohlo byť odpočítanie dane uznané, doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie vykonal správca dane u žalobcu štandardným spôsobom, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, dožadoval sa relevantných dôkazov, ktoré by potvrdili uskutočnenie zdaniteľných obchodov žalobcu. Tým, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane na základe faktúr, splnil iba jednu zo základných podmienok oprávňujúcich ho daň si odpočítať, a to podmienku v zmysle ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, teda mal faktúru. Druhú zákonnú podmienku, teda podmienku v zmysle ust. § 49 ods. 1 citovaného zákona však žalobca nesplnil, pretože nepreukázal, že jeho dodávateľovi tovaru vznikla daňová povinnosť podľa ust. § 19 ods. 2 tohto zákona z titulu dodania tovaru, resp. služby a nebola naplnená podstata, teda predmet dane z pridanej hodnoty. Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby si žalobca mohol uplatniť nárok na odpočítanie dane, pretože primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno a dôkaznú povinnosť na strane žalobcu ako daňového subjektu a dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených žalobcom.
35. Ak správca dane na základe zistených informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov, resp. vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti. V predmetnej veci žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nevyvrátil závery správcu dane a nepredložil žiadne relevantné dôkazy pre svoje tvrdenia. Správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré je podrobne uvedené v jeho rozhodnutí ako i v rozhodnutí žalovaného, pričom závery z dokazovania iba potvrdili, že správca dane postupoval správne v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ako i zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
36. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na tam uvedené rozsudky a ich časti, ktoré, i citoval, žalovaný namietal, že žalobca neuviedol, aké spoločné znaky majú spomínané rozsudky s prejednávanou vecou. Nemožno opomínať ani povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel zákona, ktoré ovplyvňujú i konečné rozhodnutie v tej, ktorej veci. Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom úniku, resp. podvode. Určenie týchto opatrení závisí predovšetkým od okolností toho, ktorého prípadu.
37. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie správcu dane, odvolanie žalobcu a všetky dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise a dospel k záveru, že správca dane postupoval v zmysle procesného a hmotnoprávneho predpisu, neukrátil žalobcu na jeho právach a dbal o to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, pričom nebol viazaný iba návrhmi žalobcu.
38. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako bezdôvodnú.
V. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
39. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 03. 11. 2017 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa 06. 02. 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
40. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 25 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, každý je povinný vypovedať na účely správy daní ako svedok o dôležitých okolnostiach, ak sú mu známe; musí vypovedať pravdivo a nič nezamlčať. Správca dane môže svedkovi uložiť povinnosť, aby sa dostavil osobne a vypovedal; ak sa svedok nedostaví, správca dane môže postupovať podľa § 20. Ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
Podľa § 26 ods. 7 vyššie citovaného zákona, každý, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, je povinný na výzvu správcu dane písomnosti, listiny a iné veci vydať alebo zapožičať.
Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Daňová kontrola je ukončená dňom a/ doručenia protokolu podľa odseku 8. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. ___________________________ 21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2010, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu, b/ poskytnutia práva užívať hmotný majetok, c/ prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav, d/ služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.
Podľa § 19 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
41. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie citovaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 pri ním tvrdených dodávkach služieb, resp. prác a tovaru podľa faktúr uvedených v bode 3 tohto rozsudku od dodávateľov M.R.T. Slovakia, s.r.o., SOFA TRADE, s.r.o. a WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.
42. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadne doby trvania daňovej kontroly súd konštatuje, že na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 11S/15/2018, v ktorom vystupovali rovnakí účastníci konania a predmetom ktorého bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia a postupu prvostupňového správneho orgánu týkajúcich sa daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010, ktorá sa začala dňa 28. 11. 2013 na základe oznámenia správcu dane o daňovej kontrole zo dňa 25. 10. 2013; konkrétne v konaní sp. zn. 11S/15/2018 išlo o rozhodnutie, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010. Nakoľko žalobca v tomto konaní vo vzťahu k dobe trvania daňovej kontroly uviedol rovnaké žalobné námietky ako v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/15/2018, zo strany žalovaného bolo podané obsahom rovnaké vyjadrenie, pričom sa jedná o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorého podkladom pre vydanie boli výsledky totožnej daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie január až december 2010 a rozdiel spočíval len v skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie obdobie (v tomto konaní: marec 2010, v konaní sp. zn. 11S/15/2018: august 2010) a inú sumu rozdielu dane z pridanej hodnoty, súd konštatuje, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením a odôvodnením rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11S/15/2018-147 zo dňa 28. 11. 2018 vo vzťahu k dĺžke trvania daňovej kontroly a pokladá ho za plne aplikovateľný na vec prejednávanú v tomto konaní, ktoré sa týka zdaňovacieho obdobia marec 2010. Preto súd, odvolávajúc sa v zmysle § 140 SSP na vyššie uvedený rozsudok a jeho odôvodnenie, námietku žalobcu ohľadne prekročenia zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly vyhodnotil ako nedôvodnú. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/15/2018-147 zo dňa 28. 11. 2018 je založený v spise.
43. Pokiaľ ide o námietky žalobcu vo vzťahu k vzniku nároku na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 pri ním tvrdených dodávkach služieb, resp. prác a tovaru od dodávateľov M.R.T. Slovakia, s.r.o., SOFA TRADE, s.r.o. a WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. súd konštatuje, že zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 3 tohto rozsudku vystavených dodávateľmi: spoločnosťou M.R.T. Slovakia, s.r.o., SOFA TRADE, s.r.o. a WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ustanovenia § 49 ods. 1, 2 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok služieb/tovaru, ktoré mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie uvedení dodávatelia. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, a to vyžiadaním si listinných dokladov od žalobcu a jeho bezprostredných dodávateľov, výsluchom žalobcu a svedkov (bývalých konateľov v dodávateľských spoločnostiach) a využil i listinné doklady, ktoré si zadovážil zo spisu týkajúceho sa spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.
44. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane 1 faktúru vystavenú obchodnou spoločnosťou M.R.T. Slovakia, s.r.o., a to pod č. 1002003003 pre žalobcu ako odberateľa v mesiaci marec 2010 v sume 2.915,50 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 465,50 eur) s predmetom fakturácie "prenájom strojov". V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil i odovzdávacie protokoly z 05. 01. 2010 a z 20. 12. 2010, listiny označené ako prehľad využívania strojov prenajatých ku dňu 31.
03. 2010, 31. 08. 2010, 31. 10. 2010 a 20. 12. 2010 s uvedením, že sa jedná o strihací, lisovací a zvárací stroj konkrétneho značenia.
45. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 03. 2014 (doručenom správcovi dane dňa 28. 03. 2014) uviedol, že doprava strojov, ich vykládka a inštalácia bola vykonaná dodávateľom a pracovníci dodávateľa zaškolili jeho zamestnancov. V rozpore s týmito tvrdeniami žalobcu je výpoveď Z. A. (bývalý konateľ spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. v čase vystavenia faktúry v kontrolovanom období) na pojednávaní konanom dňa 08. 07. 2014, kde ako svedok okrem iného uviedol, že spoločnosť v roku 2010 nemala zamestnancov, nevlastnila, ani nemala prenajaté skladové, resp. výrobné priestory. Stroje, ktoré predávali alebo prenajímali, mali bezodplatne uskladnené v priestoroch obchodnej spoločnosti MELICO, s.r.o.. Potvrdil vystavenie faktúry č. 1002003003 zo dňa 31. 03. 2010 pre žalobcu za prenájom strojov na pílenie, ohýbanie a zváranie v sume 2.915,50 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 465,50 eur). Uviedol, že tieto stroje nikdy nepatrili spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o., boli dodané, resp. zapožičané do Bratislavy na výstavu CONECO od tureckého dodávateľa, potom boli odvezené do Topoľčian do priestorov spoločnosti MELICO, s.r.o., následne prenajaté žalobcovi a ním na jeho náklady prevezené, pričom na tieto stroje osobne žalobcu aj zaškolil. Keď spoločnosť ukončila činnosť, stroje boli vrátené tureckému dodávateľovi. Všetky doklady týkajúce sa spoločnosti boli odovzdané novému konateľovi W.- U. T. (X.), a to podľa potvrdenia zo dňa 05. 06. 2013, ktoré predložil. Doklady o zapožičaní strojov pre účely výstavy, o účasti na výstave, doklady o súhlase vlastníka s ich prenajatím a doklady preukazujúce vrátenie strojov majiteľovi nepredložil ani na výzvu správcu dane s tým, že tieto ako súčasť dokumentácie boli odovzdané novému konateľovi, čo správcovi dane oznámil v podaní zo dňa 13. 08. 2014. Doklady neboli predložené ani na základe výzvy zo dňa 25. 08. 2014 adresovanej spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o.
46. Správca dane v zmysle ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyzval spoločnosť M.R.T. Slovakia, s.r.o. výzvou zo dňa 25. 08. 2014 na predloženie tam uvedených dokladov, pričom zásielka sa vrátila správcovi dane ako neprevzatá v odbernej lehote. Požadované listinné doklady nepredložil ani Z. A. (konateľ spoločnosti v rozhodnom období marec 2010 až do 24. 06. 2013). Správca dane dôvodne požadoval predloženie dokladov od bývalého konateľa spoločnosti, nakoľko súčasný konateľ spoločnosti W.-U. T. je osoba s pobytom v X.. Požadované doklady neboli správcovi dane predložené a s poukazom na rozporné tvrdenia žalobcu a Z. A. ohľadne dodania, dopravy strojov a zaškolenia ich obsluhy, správca dane oprávnene nadobudol pochybnosti o reálnom poskytnutí, resp. zapožičaní predmetných strojov žalobcovi. S poukazom na tieto rozporné tvrdenia podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že predmetný obchod prebehol tak, ako je to uvedené na faktúre.
I podľa názoru súdu je potrebné konštatovať, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu strojov, ktoré mu mala zapožičať spoločnosť M.R.T. Slovakia, s.r.o., nepreukázal ani spôsob dopravy týchto strojov do jeho sídla, spôsob ich využitia na svoje podnikateľské účely, spôsob odvezenia strojov a pod., i keď dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane.
Z informačných systémov daňovej správy správca dane zistil, že v spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. bolo dňa 03. 09. 2013 vykonané miestne zisťovanie z dôvodu preverovania podnikateľskej činnosti, z ktorého bol v uvedený deň spísaný úradný záznam a tento si zadovážil. Z jeho obsahu vyplýva, že sídlo spoločnosti je v bytovom dome, pričom obchodný názov spoločnosti nebol nikde uvedený, a preto nebolo možné zabezpečiť doklady týkajúce sa tejto spoločnosti, ktorá nereagovala ani na písomné žiadosti a tieto sa správcovi dane vracali ako neprevzaté v odbernej lehote.
47. S poukazom na tieto zistenia správcu dane potom možno dôvodne pochybovať o tom, či spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. vznikla v súvislosti s deklarovanou dodávkou (prenajatie strojov) žalobcovi daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Nie je totiž zrejmé (žalobca nepredložil žiadne dôkazy) s poukazom na rozporné tvrdenia žalobcu a Z. A., kto tieto stoje dodal, spôsob ich prepravy, kto ich prevzal, či vôbec a komu vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty.
48. Žalobca si v zdaňovacom období marec 2010 uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty titulom 2 faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou SOFA TRADE, s.r.o. (ako dodávateľom) pre žalobcu ako odberateľa, a to pod č. 16/03/10 zo dňa 16. 03. 2010 v sume 14.875,- eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 2.375,- eur) s predmetom fakturácie "búracie práce, sekacie práce, nakládka a odvoz sutiny", pod č. 21/03/10 zo dňa 21. 03. 2010 v sume 3.815,10 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 609,10 eur s predmetom fakturácie "pripojovacie plynovody, zákl. škola Krušovce, Kameňstav, obec V. Klíž, nábytok Merašický“. Žalobca k týmto faktúram pripojil listiny: výdavkový doklad č. R10123 z 26. 03. 2010, príjmový pokladničný doklad z 26. 03. 2010, výdavkový doklad č. I10004 z 22. 03. 2010, príjmový pokladničný doklad z 22. 03. 2010. V priebehu daňovej kontroly však žalobca nepredložil žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy a v akom rozsahu tieto práce vykonal, kto a kedy ich odovzdal a prevzal. Za dôkaz vykonania prác tiež nie je možné považovať výpoveď Z. G., ktorý bol konateľom obchodnej spoločnosti SOFA TRADE v období od 05. 09. 2007 do 08. 04. 2010.
Predloženie týchto faktúr, tak ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, je však jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej realizácie prác dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
49. Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác pre žalobcu (odberateľ) spoločnosťou SOFA TRADE, s.r.o. (dodávateľ) v zdaňovacom období marec 2010, správca dane z odpovede od dožiadaného Daňového úradu Trenčín zistil, že daňový subjekt SOFA TRADE, s.r.o. bol dňa 20. 07. 2013 vymazaný z obchodného registra. Bývalý konateľ obchodnej spoločnosti Z. G. potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov (titulom ktorých boli vystavené faktúry č. 16/03/10 zo dňa 16. 03. 2010 a č. 21/03/10 zo dňa 21. 03. 2010), na základe čoho vznikla daňová povinnosť, avšak daňové priznanie za zdaňovacie obdobie marec 2010 nepodal a daň z predmetných faktúr nepriznal a neodviedol. Predmetné faktúry vystavil a podpísal Z. G. a odovzdal ich pánovi G., ktorý mu ich v hotovosti uhradil. Dôkazy o vykonaní prác deklarovaných na faktúrach nepredložil, nakoľko všetky doklady odovzdal A. U. (konateľ predmetnej obchodnej spoločnosti v období od 09. 04. 2010 do 20. 10. 2010). Práce boli vykonané subdodávateľsky, prenajatím pracovnej sily (živnostníkov), ktorých nemá si nepamätá. Práce boli vykonané na základe ústnej dohody s pánom G.. Správca dane tiež vypočul J. B. (bývalý konateľ spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. v období od 21. 10. 2010 do 19. 07. 2013), pričom žalobca bol o termíne výsluchu tohto svedka upovedomený a na pojednávanie sa nedostavil. Svedok vypovedal, že v obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. nikdy zamestnaný nebol. Oslovil ho nejaký „C. D.“, ktorý mu ponúkol, či nechce mať firmu a z toho by mal každý mesiac nejaké peniaze. O tom, že je konateľom obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. sa dozvedel, až keď mu začali chodiť predvolania na rôzne úrady. O činnosti obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. nič nevie, za túto spoločnosť nevykonával žiadne práce, Z. G. a A. U. nepozná. Od obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. nikdy žiadne doklady nemal. Asi v roku 2011 podal trestné oznámenie na p. D. z dôvodu, že ho podviedol. A. U. správcovi dane písomne oznámil, že listiny ani žiadnu zápisnicu a ani žiaden protokoly ohľadom SOFA TRADE, s.r.o. ani žiadnej inej spoločnosti nemá a ani nikdy nemal.
50. Správca dane od žalobcu oprávnene žiadal predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení deklarovaných vo faktúrach vystavených dodávateľom SOFA TRADE, s.r.o. za zdaňovacie obdobie marec 2010 (a to špecifikáciu predmetu zdaniteľného plnenia, miesto a časový horizont vykonaných prác, doloženie súpisu vykonaných prác, stavebného denníka, preberacieho protokolu a súvisiacich listinných dôkazov), keď samotné potvrdenie vystavenia faktúr zo strany konateľa obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. nepreukazuje vykonanie zdaniteľného plnenia a vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
51. I podľa názoru súdu je v danom prípade potrebné konštatovať, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vykonanie prác spoločnosťou SOFA TRADE, s.r.o., i keď dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane.
S poukazom na tieto zistenia správcu dane potom možno dôvodne pochybovať o tom, či spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. vznikla v súvislosti s deklarovanou činnosťou (vykonaním prác) žalobcovi daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Nie je totiž zrejmé (žalobca nepredložil žiadne dôkazy) o tom, kto, kedy a v ako rozsahu práce deklarované vo faktúrach vykonal, či vôbec a komu vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty.
52. Predmetom fakturácie bolo dodanie prác podľa faktúr vystavených spoločnosťou SOFA TRADE, s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci marec 2010. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však preukázalo, že deklarovaný dodávateľ, hoci potvrdil vystavenie faktúr, nevedel konkretizovať aké konkrétne práce, kedy, kde a kým boli reálne vykonané, tiež v súvislosti s vystavenými faktúrami mu vznikla daňová povinnosť, avšak daňové priznanie za obdobie marec 2010 podané nebolo a tiež nebola z predmetných faktúr odvedená daň. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažuje žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
53. K tvrdeniam žalobcu o tom, že svedok nemá povinnosť preukazovať skutočnosti, o ktorých vypovedá, listinnými lebo inými dôkazmi, správny súd uvádza, že s takýmto tvrdením možno súhlasiť. Zároveň je však potrebné poukázať na ust. § 26 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na povinnosť každého, kto má písomnosti, listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, tieto na výzvu správcu dane vydať alebo zapožičať. Spoločnosť SOFA TRADE, s.r.o., teda deklarovaný dodávateľ žalobcu, takéto listiny nepredložila (bývalý konateľ Z. G. sa odvolával na odovzdanie všetkých dokumentov novému konateľovi A. U., ktorý prevzatie akýchkoľvek dokumentov popieral a tieto nepredložil ani posledný konateľ J. B., ktorý vo vzťahu k jeho pôsobeniu v obchodnej spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o. poukazoval na podvodné konanie) a táto bola vymazaná z obchodného registra príslušného súdu dňa 20. 03. 2013.
S poukazom na tieto zistenia potom správca dane v priebehu daňovej kontroly relevantne spochybnil žalobcom predložené listinné doklady (faktúry), ktorými preukazoval dodanie prác spoločnosťou SOFA TRADE, s.r.o. a bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili podľa ním predložených listinných dokladov. V priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania a ani odvolacieho konania žalobca nepredložil (okrem faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov) a ani neoznačil žiadny dôkaz preukazujúci vykonanie a dodanie fakturovaných prác spoločnosťou SOFA TRADE, s.r.o., napriek tomu, že táto dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane, nakoľko si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty práve pri deklarovaných dodávkach prác od tejto spoločnosti.
Konštatovanie žalobcu, že správca dane nepreukázal svoje tvrdenia o neuskutočnení dodania služieb (prác) je celkom nedôvodné, nakoľko je to žalobca ako daňový subjekt, ktorý si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovanom dodaní služieb od spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o., čo znamená, že dôkazná povinnosť preukázania správnosti a zákonnosti tohto postupu je na strane žalobcu. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto mu nebolo možné uznať uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty.
54. Žalobca si v zdaňovacom období marec 2010 uplatnil i odpočítanie dane z pridanej hodnoty titulom faktúr č. 100301 zo dňa 29. 03. 2010 v sume 18.825,80 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 3.005,80 eur) s predmetom fakturácie "oceľové plechy TK“ a pod č. 100302 zo dňa 30. 03. 2010 v sume 3.810,45 eur (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 608,39 eur) s predmetom fakturácie "oceľové plechy TK“, vystavených obchodnou spoločnosťou WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. ako dodávateľom.
55. Predloženie týchto faktúr, tak ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku, je však len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočnej dodávky tovaru dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne dodávateľom uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
56. Správca dane za účelom preverenia deklarovaných obchodných transakcií spravil relevantné úkony za účelom zabezpečenia výsluchu konateľa obchodnej spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. W. Y. (opakovane mu doručoval predvolanie na výsluch, využil žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií), avšak bezúspešne, keď v priebehu konania správca dane zistil, že W. Y. je vo výkone trestu odňatia slobody mimo územia Českej republiky. Za zdaňovacie obdobie marec 2010 obchodná spoločnosť WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, túto nepriznala a neodviedla. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení podľa predložených faktúr. Žalobca na výzvu správcu dane v podaní zo dňa 28. 03. 2014 uviedol, že išlo o dodávku tovaru pre konkrétneho odberateľa, firmu MELICO, s.r.o., pričom dopravu a vykládku tovaru zabezpečoval dodávateľ. Keďže tovar bol určený na ďalšiu úpravu, neboli vystavené príjemky na sklad. Faktúry boli uhrádzané v hotovosti do rúk W. Y. podľa finančných možností a faktúry boli zaúčtované tak, ako ich priniesol W. Y.. Žiadne dôkazy preukazujúce skutočnú realizáciu obchodných transakcií predložené neboli.
57. I podľa názoru súdu je potrebné vo vzťahu ku faktúram vystaveným obchodnou spoločnosťou WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. ako dodávateľa žalobcovi ako odberateľovi konštatovať, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal reálne nadobudnutie tovaru podľa predložených faktúr, i keď dôkazná povinnosť bola jednoznačne na jeho strane.
58. S poukazom na zistenia správcu dane možno dôvodne pochybovať o tom, či spoločnosti WINDSOR- ZVEREX, s.r.o. vznikla v súvislosti s deklarovanou dodávkou tovaru (oceľových plechov TK) žalobcovi daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Nie je totiž zrejmé (žalobca nepredložil žiadne dôkazy), či k dodaniu tovaru skutočne došlo, či vôbec a komu vznikla daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty. Predmetom fakturácie bolo dodanie tovaru podľa faktúr vystavených spoločnosťou WINDSOR- ZVEREX, s.r.o. ako dodávateľom v mesiaci marec 2010. V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania sa však nepreukázalo, že deklarovaný dodávateľ tovar uvedený vo vystavených faktúrach skutočne dodal, pričom tento navyše daňové priznanie za obdobie marec 2010 nepodal a tiež nebola z predmetných faktúr odvedená daň. Za danej situácie dôkazné bremeno preukázania zdaniteľných plnení zaťažovalo žalobcu ako platiteľa. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá by mala byť splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre, pričom uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie jej zaplatenia, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
59. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie prác od spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o., prenajatie strojov od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o., ani dodanie tovaru (oceľových plechov) od spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o.) podľa predložených faktúr. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
60. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal zákonnosť uplatneného odpočítania dane pri deklarovaných dodávkach služieb (prác) od spoločnosti SOFA TRADE, s.r.o., pri deklarovanom zapožičaní strojov od spoločnosti M.R.T. Slovakia, s.r.o. ako i pri dodaní tovaru od spoločnosti WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ a v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok prác, tovaru a prenájmu strojov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).
Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje, že žalobca okrem faktúr, resp. ďalších listinných dôkazov (doklady o hotovostných úhradách) nepredložil také relevantné dôkazy, napr. vo vzťahu k vykonaniu a prevzatiu búracích, sekacích prác, nakládky a odvozu sutiny, pripojovacích plynovodov, ako i vo vzťahu k deklarovanému prenajatiu strojov, ktorými by odstránil pochybnosti o dodaní služieb (prác) podľa predložených faktúr, a preto neboli splnené podmienky na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaniach, dokladoch a výpovediach ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.
Rovnako teba konštatovať, že v prípade dodávky oceľových plechov nebola preukázaná jej reálnosť a vznik daňovej povinnosti u dodávateľa, a potom ani žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal, že tento tovar mu bol reálne dodaný.
61. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodávke tovaru a prác, ako aj pri prenájme strojov, ktoré mu mali podľa predložených faktúr dodať deklarovaní dodávatelia, t. j. spoločnosť SOFA TRADE, s.r.o., spoločnosť M.R.T. Slovakia, s.r.o. a spoločnosť WINDSOR-ZVEREX, s.r.o. aby preukázal, že práce a tovar mu boli dodané, resp. stroje mu boli prenajaté práve dodávateľom uvedeným na faktúrach, vrátane pôvodu týchto strojov a ich prepravy a taktiež, aby preukázal skutočné dodanie tovaru, vykonanie a dodanie služieb zo strany ním deklarovaného dodávateľa. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá práce vykonala, resp. tovar dodala. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné dôvodne pochybovať, či mu fakturované služby a tovar, resp. práce reálne dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty a či faktúry uvedené v bode 3 tohto rozsudku, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, boli vôbec vystavené platiteľom tejto dane. Jednoznačne však treba pričítať na ťarchu žalobcu tú skutočnosť, že si dostatočne neoveroval deklarované dodávky tovaru a prác, resp. prenajatie strojov od vyššie uvedených spoločností v mesiaci marec 2010. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovaným dodávateľom tovaru, prác, resp. prenajatia strojov. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).
62. V predloženom administratívnom spise sa nachádzajú žalobcom predložené listinné doklady, z ktorých ale nemožno vyvodiť záver o reálnom dodaní tovaru, prác a prenajatí strov žalobcovi zo strany deklarovaných dodávateľov. Nenachádzajú sa tu žiadne relevantné doklady preukazujúce dodanie oceľových plechov, prác, ani prenajatie strojov žalobcovi, pričom reálnosť dodania týchto prác, tovaru a reálnosť prenajatia strojov nemožno podľa názoru súdu preukazovať len predložením faktúr.
63. Je právom a povinnosťou správcu dane preveriť hodnovernosť žalobcom predložených dokladov. O výsledkoch vykonaného dokazovania bol žalobca v priebehu daňovej kontroly správcom dane podrobne oboznamovaný a mal možnosť sa k nim vyjadrovať, čo žalobca i využil. Správca dane nie je povinný preukazovať, že plnenia neboli dodané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, ale bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že ním deklarované obchodné transakcie sa uskutočnili tak, ako je to uvedené v dokladoch, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty. V daňovom konaní správca dane nevyhľadáva dôkazy za kontrolovaný daňový subjekt, pretože ich označenie, resp. predloženie tvorí dôkaznú povinnosť daňového subjektu, nakoľko daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou. Povinnosťou správcu dane je zvážiť vykonanie navrhovaného dôkazu, resp. navrhovaný dôkaz vykonať, alebo zdôvodniť, prečo vykonanie navrhovaného dôkazu považuje s poukazom na poznatky získané v priebehu daňovej kontroly za irelevantné.
64. V podanej žalobe žalobca uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, pričom z nich i citoval, ale bez toho, aby preukazoval, v čom je zhoda skutkového stavu v predmetnej veci so skutkovým stavom v ním uvádzaných rozhodnutiach. Súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovanými dodávateľmi a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období.
65. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2017 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2010 v sume 7.055,27 eur s tým, že daň vyrubená daňovým priznaním bola v sume 1.899,11 eur, daň zistená správcom dane je v sume 8.954,38 eur, čo je rozdiel dane v sume 7.055,27 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 24. 07. 2017 potvrdil. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
66. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu je správny súd toho názoru, že procesné práva žalobcu neboli v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania porušené a tvrdenia žalobcu v podanej žalobe týkajúce sa porušenia týchto práv sa ukázali ako nedôvodné. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby tak správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
67. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
68. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.