Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-3Er/819/2011

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému: Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o vymoženie 353,63 €, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, so sídlom exekútorského úradu v Malackách, Duklianskych hrdinov 2946/6, trovy exekúcie vo výške 51,53 € do pätnástich dní od doručenia tohto uznesenia.

III. Oprávnenému a povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.

odôvodnenie:

(1) Oprávnený sa podaným návrhom domáha proti povinnému vykonania exekúcie za účelom vymoženia sumy 353,63 € na podklade exekučného titulu, ktorým je výkaz nedoplatkov č. 1110039431 zo dňa 03.10.2011, ktorý vydala Union zdravotná poisťovňa a.s.

(2) Súd poveril vykonaním exekúcie dňa 27.12.2011 JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, súdneho exekútora so sídlom v Malackách.

(3) Súdny exekútor dňa 28.03.2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že u povinného bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom z centrálneho registra exekúcii (8 exekučných konaní), pričom najstaršia spisová značka exekúcie je registrovaná z roku 2007. Zároveň si podnetom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.11.2017 vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 63,71 €, ktoré špecifikoval ako odmenu 33,19 €, náhradu hotových výdavkov 19,90 € a DPH.

(4) Oprávnený sa k podnetu súdneho exekútora vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.05.2018 tak, že u tvrdenej nemajetnosti povinného je potrebné vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného, pretože povinný je stále v produktívnom veku, teda je u neho predpoklad, že sa môže zamestnať, podnikať, resp. môže začať poberať dôchodok a bude tak možné vykonať exekúciu. Pohľadávka predstavuje neuhradené poistné. Zdravotné poistenie je povinné a vzťahuje sa na každú fyzickú osobu, ktorá má trvalý pobyt v SR. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Finančné prostriedky, ktoré v systéme verejného zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného, pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú. Preto je dôležité, aby pri dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného sa obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní týchto nedoplatkov. Exekučný súd musí umožniť pokračovanie v exekúcii, ak zistí, že povinný dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť z exekučného titulu neplnením povinnosti, alebo sa nezistí iný dôvod na to, aby sa v exekúcii dočasne alebo trvalo nepokračovalo. Opačným postupom by exekučný súd odoprel základné právo na súdnu ochranu oprávnenej osobe.

(5) Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

(6) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 (ďalej len "EP") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

(7) Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

(8) Exekučný súd preskúmal dôvodnosť zastavenia exekúcie podľa § 58 ods. 1 EP a zistil, že je dôvod exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP zastaviť, pričom súd vychádzal zo zistení súdneho exekútora o tom, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok postihnuteľný exekúciou. Z lustrácií vykonaných súdnym exekútorom a následne aj súdom vyplýva, že povinný nie je zamestnaný (naposledy bol zamestnaný od 11.05.2018 do 31.12.2018 s priemerným príjmom 52,50 €, predtým bol naposledy zamestnaný v roku 2013), nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet v banke, na tunajšom súde je voči nemu vedených 10 exekučných konaní. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že vzhľadom na rozsah vykonaných šetrení bola nemajetnosť povinného, t.j. to, že jeho majetok nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, dostatočne preukázaná. Súdny exekútor a následne súd vykonal úkony za účelom zistenia majetku (hnuteľných, nehnuteľných vecí), avšak bezúspešne. Ďalším pokračovaním exekúcie by len narastali trovy exekúcie, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou aj tak v konečnom dôsledku musel uhradiť oprávnený.

(9) Hoci oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Takéto očakávanie musí mať ale reálny podklad. Vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/11). Súd v zmysle platnej judikatúry konštatuje, že neprihliadnutie na vyjadrenie oprávneného nezakladá porušenie práva oprávneného na spravodlivý súdny proces, nakoľko do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 252/04).

(10) Súd mal z lustrácii vykonaných súdnym exekútorom ako aj z vlastného dokazovania preukázanú nemajetnosť povinného. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená a splnomocnená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, príjmové a majetkové pomery povinného a zistil nemajetnosť povinného. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinného, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinného, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Aj keď povinný bol v roku 2018 zamestnaný na dohodou o pracovnej činnosti, z tejto mal priemerný príjem len vo výške 52,50 € a predtým bol naposledy zamestnaný v roku 2013 štyri mesiace, z čoho dosahoval len príjem 9,71 €. Exekučný poriadok ani nedáva podklad pre právny záver o povinnosti súdneho exekútora počas nešpecifikovaného obdobia vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Naopak ukladá mu povinnosť predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 EP).

(11) Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že v tomto prípade sú splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko podľa výsledkov šetrenia povinný nevlastní žiaden exekúciou postihnuteľný majetok a nie je reálny predpoklad na očakávanie zmeny jeho pomerov. Súd pritom podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti. Uvedená skutočnosť by bola významná iba z toho hľadiska, že oprávnený v budúcnosti môže podať nový návrh na vykonanie exekúcie v prípade, že povinný nadobudne majetok, z ktorého je možné vymáhanú pohľadávku, resp. jej zvyšok, uspokojiť, lebo zastavenie exekúcie z dôvodu nedostatku majetku povinného netvorí prekážku rozhodnutej veci. Majetkové pomery povinného sa zisťujú v čase vedenia exekúcie a nie do budúcnosti, pretože takýto spôsob zisťovania majetku ani nie je možný. Súd preto v zmysle citovaných ustanovením zákona exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, nakoľko z majetku povinného nie je možné uhradiť ani trovy exekúcie.

(12) Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

(13) Podľa § 200 ods. 1 prvej vety EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

(14) Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

(15) Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

(16) Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.

(17) Podľa § 14 vyhlášky ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna odmena za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.

(18) Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou odmenou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

d) doručenie exekučného príkazu

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní

g) každé zisťovanie bydliska povinného

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného

i) každé zisťovanie účtu povinného

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

(19) Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne: 1/ paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1, 2 citovanej vyhlášky v minimálnej zákonnej výške 33,19 €. Poverený súdny exekútor vykonal nepochybne najmenej úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky /získanie poverenia/, preto má nárok na minimálnu zákonnú odmenu súdneho exekútora, a to bez ohľadu na to, koľko ďalších úkonov exekučnej činnosti vykonal. Z uvedených dôvodov súd rozsah vykonaných úkonov exekučnej činnosti ani bližšie neskúmal, pretože hypotéza ustanovenia § 14 ods. 1 je naplnená už vykonaním čo i len jedného úkonu exekučnej činnosti. 2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky vo výške 9,75 €. Súd vychádzal z obsahu exekučného spisu a priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za poštovné za doručovanie: žiadosť o udelenie poverenia 0,75 € (v jednej zásielke sa nachádzalo viac písomností aj z iných exekučných konaní, preto súd priznal náhradu poštovného v pomere zodpovedajúcom počtu exekučných konaní, z ktorých sa písomnosti v zásielke nachádzali, t.j. pri dvoch zásielkach vo výške ?), upovedomenie povinnej (3x) 4,50€, exekučný príkaz povinnej (2x) 3 €, výzva povinnej 1,50 €, ktoré mal súd preukázané doručenkami v predloženom exekučnom spise, pričom výšku poštovného za jednu zásielku súd určil podľa svojho odhadu v zmysle § 264 ods. 1 CSP. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd súdnemu exekútorovi nemohol priznať náhradu hotových výdavkov za poštovné, ktoré nemal preukázané predloženým exekučným spisom. Súd tak nemá vedomosť o tom, či písomnosti boli skutočne doručované a či neboli doručované v jednej obálke s viacerými exekučnými konaniami. Hotové výdavky, ktoré súd nemal preukázané predloženým exekučným spisom, nepriznal. 3/ DPH zo sumy 42,94 € vo výške 8,59 €.

(20) Súdnemu exekútorovi tak bola priznaná náhrada trov exekúcie v sume 51,53 €, ktorá pozostáva z paušálnej odmeny v sume 33,19 €, z náhrady hotových výdavkov v sume 9,75 € a DPH v sume 8,59 €.

(21) S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 51,53 € súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

(22) Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

(23) Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

(24) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

(25) Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 . K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.

Poučenie:

Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.