Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-804-2015.pdf
PDF · 123.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-25C/804/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu F. - Y. R..F.., F. F. U. O. XX/ b, V., C.: XXXXXXXX, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému F. B., O.. X.X.XXXX, V. C. XX, M., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, Košice, v konaní o zaplatenie 1.554,09 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.059,39 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.059,39 Eur od 6.2.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 36 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca žalobou podanou súdu 23.12.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.554,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 6.2.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania vo výške 284,42 Eur z toho v časti súdneho poplatku 93 Eur a v časti trov právneho zastúpenia 191,42 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 25.6.2014 pri kontrole odberného miesta na U. XX X. M. za asistencie polície a hasičov zistil krátky spoj na mieste, kde býva osadený plynomer, bola namontovaná vzduchová hadica, ktorá bola prepojená na vstupe do vzorkového kohúta do výstupu domovej plynovej inštalácie. Na vzorkovom ventile bol ventil v stave otvorený a plynová inštalácia bola pod tlakom plynu. Na vzorkovom ventile bol nameraný únik plynu. Krátky spoj bol demontovaný a odberné miesto zaplombované, o čom bol vyhovený zápis a fotodokumentácia. Odber plynu cez krátky spoj je neoprávneným odberom plynu a doba neoprávneného odberu bola od 25.12.2011 do 25.6.2014. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzal uvedený krátky spoj, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu a ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na G. Č.. XXXXX, M. Ú. F. U., D. M. - F. U., D. M.C. C., R. Z. V. F. Č. XXX O. P. E. N. M. P. Č. XXX X. P. X/X. V zmysle ust. § 82 ods. 1 písm.b/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber nemeraného plynu, odber bez určeného meradla, odber bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu alebo združenej dodávke plynu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn je v súlade s ust. § 82 ods. 2 Zákona o energetike povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete neoprávneným odberom plynu za určené obdobie je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z. Žalovaný je za škodu zodpovedný z titulu vlastníckeho práva k stavbe, keďže ako vlastník neoprávnene odoberal plyn cez krátky spoj. Žalobca žalovanému vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu vo výške 3.687,99 Eur faktúrou č. 9000183151 splatnou 17.7.2014. Podkladom pre výpočet škody je výpočet v Listine Neoprávnený odber zemného plynu zo dňa 2.7.2014, cena plynu produktu NCG uverejnená na webovom sídle www.eex.com/en <http://www.eex.com/en> a vyznačená v prílohe. Prevenčná cena sa počíta podľa prílohy 12 zákona č. 24/2013 Z.z. pravidlá fungovania vnútorného trhu s elektrinou a plynom. Pre
určenie referenčnej ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely obchodného vyvažovania. Pri dobropise, ktorý zohľadňoval využívanie plynových spotrebičov v domácnosti bola pôvodne výška škody znížená na uplatňovanú výšku 1.554,09 Eur. Zároveň žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice II č.k. 25C 804/2015-21 uviedol, že žiada návrh žalobcu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania, nakoľko žalovanému bola doručená faktúra pod č. 9000183151 za údajne neoprávnený odber plynu v sume 3.677,99 eur, ktorú faktúru žalovaný reklamoval, no táto bola dobropisovaná a upravená na sumu žalovanú, teda 1.554,09 Eur. Žalovaný uvedenú škodu neuznáva, pretože nikdy neoprávnene neodoberal plyn. O uvedenej prípojke nič nevedel a o jeho existencii sa dozvedel vtedy, keď sám požiadal distribútora plynu na odstránenie plynomeru, pretože uvažoval o zbúraní stavby po následnom súhlase príslušnými orgánmi. Žalobca nepreukázal oprávnenosť svojho nároku na náhradu škody. Zároveň žalobca namietol premlčanie žalovaného nároku v súlade s ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu podanom súdu 21.3.2016 uviedol, že u žalovaného ide o odber bez uzavretia zmluvy o dodávke plynu, odber nemeraného plynu, ako aj odber bez určeného meradla, nakoľko v pivnici nehnuteľnosti nebolo namontované meradlo ale vytvorený tzv. krátky spoj, ktorý umožnil odber nemeraného plynu. Rozhodujúce sú skutočnosti, že dňa 25.6.2014 sa v domovej inštalácii nachádzal zemný plyn, čo je zrejmé z fotodokumentácie pripojenej k žalobe, pripojené plynové spotrebiče, bol zistený krátky spoj. Vlastník nehnuteľnosti je v celom rozsahu zodpovedný za svoje vlastníctvo a to akým spôsobom vlastníctvo užíva, prípadne umožňuje niekomu inému užívať svoje vlastníctvo.
4. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 25C 804/2015-59 zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1059,39 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1059,39 Eur od 6.2.2015 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 1Co 408/2016 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s odôvodnením, že bude povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať žalovaným navrhnuté dôkazy, ktorými možno v konkrétnom prípade výšku (rozsah) vzniknutej škody preukázať a musí zohľadniť všetky jednotlivé relevantné okolnosti prípadu podľa spravodlivého uváženia tak, aby výška škody sa v maximálnej možnej miere priblížila skutočne spôsobenej škode, naplnila kompenzačný princíp a predstavila spravodlivú rovnováhu medzi ochranou majetku škodcu i poškodeného. Preto bude potrebné dôsledne posúdiť otázku vzniku škody, dôvodnosť jej výšky vypočítanej žalobcom podľa vykonávacieho predpisu, vykonať stranami sporu navrhnuté dôkazy, zohľadniť relevantné skutkové okolnosti prípadu so snahou v maximálnej miere objektivizovať výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom a skúmať, či sú splnené predpoklady pre mimoriadne zníženie náhrady škody a v akom rozsahu v zmysle ust. § 450 OZ.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďou strán sporu a zistil tento skutkový stav:
7. Žalobca v konaní predložil výpis z G. Č.. XXXXX, K. M. X. X. Ž. M. F. V. F. F..Č.. XXX O. P. Č.. XXX, XXX X. M. Ú. F. U., D. M. F. U. a to na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy X. XXXX/09 zo dňa 30.10.2009.
8. Zo zápisu vykonanej kontroly odberného miesta zo dňa 25.6.2014 vyplýva, že na odbernom mieste U. XX X. M. (objekt vo dvore) bol nájdený krátky spoj, ktorým je prepojené vstupné potrubie s domovou inštaláciou, inštalácia bola pod tlakom, na výstupnom šrubení bola nameraná koncentrácia zemného plynu prístrojom Exteg, na plynovú inštaláciu boli napojené spotrebiče, 2 ks gamatky, prietokový ohrievač Mora 1 ks a plynový sporák Mora 1 ks. Pri fotodokumentácii bol prítomný majiteľ. Na predmetnom zápise je podpis žalovaného, ako aj podpis pracovníka žalobcu vykonávajúceho obhliadku.
9. Žalobca v konaní predložil fotodokumentáciu predmetného odberného miesta na U. XX X. M..
10. Faktúrou č. 9000183151 splatnou 11.7.2014 žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za neoprávnený odber plynu 3.556,79 Eur a cenu za náklady zisťovania 131,20 Eur. Z obsahu faktúry vyplýva, že škoda
za neoprávnený odber plynu bola fakturovaná za obdobie od 25.12.2011 do 25.6.2014 na odbernom mieste U. XXX/XX X. M..
11. Žalobca v konaní predložil výpočet škody za neoprávnený odber plynu v sume 3.687,99 Eur zo dňa 22.7.2014. Žalobca predložil súdu list z 2.7.2014 adresovaný žalovanému, ktorým oznámil žalovanému zaslanie faktúry na úhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, ku ktorému dochádzalo na odbernom mieste U. XXX/XX X. M.C. od 25.12.2011 do 25.6.2014 v celkovej výške 3.687,99 Eur.
12. Právny zástupca žalovaného listom zo dňa 6.2.2015 reagoval na odpoveď žalobcu na reklamáciu žalovaného a zároveň uviedol, že žalovaný opätovne nesúhlasí so stanoviskom žalobcu. Poukázal na okolnosť, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť od pôvodného vlastníka Bytový podnik mesta Košice dňa 30.10.2009, do toho času uvedené priestory boli prenajaté tretej osobe, ktorá ich užívala a je predpoklad, že z dôvodu neuhrádzania platieb za odber plynu došlo k odpojeniu plynomeru, ale tretia osoba naďalej užívala tieto priestory.
13. Žalobca v konaní predložil výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyhotovený z 26.6.2014, z ktorého vyplýva výška spôsobenej škody za neoprávnene odobratý plyn na odbernom mieste U. XX X. M. s uvedením mena odberateľa B. F., z ktorého vyplýva výška škody 1.554,09 Eur.
14. Žalobca v konaní predložil dobropis č. 60004646 k faktúre č. 9000183151, a to dobropis k predmetnej faktúre vo výške 2.133,90 Eur, z ktorého vyplýva, že zostáva z predmetnej faktúry k úhrade suma 1.554,09 Eur.
15. Z výpovede žalovaného vyplýva, že tento sa stal vlastníkom nehnuteľnosti na U. XX X. M., pričom nevedel uviesť presný dátum nadobudnutia nehnuteľnosti, pričom nehnuteľnosť kúpil za účelom jej zbúrania a požiadal elektrárne, vodárne, plynárne o súhlas s búracími prácami. Predchádzajúcemu majiteľovi nehnuteľnosti bola dodávka plynu pozastavená. Žalovaný plyn neodoberal, ani na mieste odberu nebol, preto neuznáva nárok na úhradu nedoplatku za plyn. Podľa jeho názoru by bolo potrebné preukázať znaleckými dokazovaniami či bol odobratý plyn plynovými spotrebičmi, ktoré boli v nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť nemala okná ani dvere. V nehnuteľnosti nebolo vykurovaná, nakoľko nebola pripojená voda ani elektrina.
16. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 21.6.2016 uviedla, že žalobca zistil neoprávnený odber plynu dňa 25.6.2014 pri kontrole odberného miesta na U. XX X. M., kde bola zistená plynová inštalácia, pripojené spotrebiče, pričom neoprávnený odber si uplatňuje žalobca za obdobie od 25.12.2011 do 25.6.2014. Pasívnu legitimáciu žalovaného odvodzuje od skutočnosti, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v mieste, kde bol zistený neoprávnený odber plynu, čo vyplýva z listu vlastníctva. Neoprávnený odber plynu bol vypočítaný v súlade so zákonom a vyhláškou o energetike, kedy žalobca vychádzal aj z počtu spotrebičov v domácnosti. Následne po reklamácii žalovaného bol prehodnotený výpočet a znížená suma na v súčasnosti žalovanú sumu s prihliadnutím len na vykurovanie. Počas ohliadky odberného miesta bolo zistené, že zrejme v objekte neoprávneného odberu sa vykonávala drevárska výroba. Podľa ohliadky si uplatňuje žalobca aj nárok na náklady spojené so zistením neoprávneného odberu v sume 131,20 Eur podľa internej vyhlášky, ktoré predstavuje náklady za preskúšanie plynu, náklady na dopravu, na fotodokumentáciu a režíjne náklady v súvislosti s ohliadkou uplatnené napr. mzda pracovníka. Žalobca vykonával kontrolu v odbernom mieste, kde bol zistený neoprávnený odber na základe podnetu žalovaného, ktorý chcel zistiť, či sú v objekte nejaké plynové rozvody.
17. Žalovaný v konaní predložil žiadosť o vydanie stanoviska k odstráneniu stavby zo dňa 9.6.2014 adresované Mestu Košice, z obsahu ktorej vyplýva, že touto žiadosťou žiadal Mesto Košice o vykonanie stanoviska k odstráneniu časti stavby F. Y. M. na U. XX X. M. O. P. Č.. XXX X. M..Ú. F. U. z dôvodu podania žiadosti o povolenie odstránenia tejto časti stavby.
18. Listom zo dňa 30.6.2014 Mesto Košice oznámilo žalovanému, že k odstráneniu stavby na U. XX X. M., ktorá je vo vlastníctve žalovaného nemá námietky.
19. Z listu Odpoveď na žiadosť predloženého žalobcom v konaní vyplýva, že Východoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Košice dňa 30.10.2014 oznámila žalovanému, že od 17.6.2010, t.j. od dňa prihlásenia žalovaného na odbernom mieste č. 3000006507 na U. XX X. M. neeviduje žiadnu spotrebu.
20. Žalobca v konaní predložil fotografie, ktoré mali dokumentovať stav nehnuteľnosti odberného miesta na U. XX X. M., ako aj okolnosť, že vykurovacie telesá - gamatky vyžadujú pre vykurovaniu elektrickú energiu.
21. Žalobca v konaní predložil žiadosť o schválenie ceny za výkon - zaistenie neoprávneného odberu zo dňa 20.1.2014, riaditeľ Sekcie ekonomiky a regulácie SPP adresovaný riaditeľovi Sekcie distribučných služieb, z obsahu ktorého vyplýva žiadosť o schválenie ceny za výkon zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu, ktorá nie je súčasťou externého cenníka služieb pre rok 2014 a ktorá cena bola vypočítaná na úrovni vlastných nákladov bez marže vo výške 131,20 Eur bez DPH. Pri výpočte ceny sa vychádzalo z reality výkonov útvaru pre vyhľadávanie neoprávnených odberov v roku 2013. Schválenie je v súlade s interným predpisom D.R.26.01.06 Zásady kalkulácie externých cien.
22. Žalovaný navrhol vypočuť svedka U. X., bývalého štatutára pôvodného vlastníka nehnuteľnosti ku skutočnosti, kto bol pôvodným nájomcom nehnuteľnosti, ktorých sa neoprávnený odber zemného plynu týkal, z akého dôvodu bol skončený nájomný vzťah, či pôvodný nájomca odoberal zemný plyn a k okolnosti, že tento nájomca zaviedol krátky spoj umožňujúci neoprávnený odber plynu a namietal výšku ceny za náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu.
23. Na základe návrhu žalovaného súd doplnil dokazovanie o vyjadrenie Bytového podniku mesta Košice s.r.o. ohľadne skutočnosti, kto bol posledným užívateľom nehnuteľnosti a z vyjadrenia Bytového podniku mesta Košice zo dňa 17.9.2018 vyplynulo, že posledným užívateľom nehnuteľnosti na U. XX X. M. pred uzatvorením zmluvy so žalovaným F. B. bol na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 111070001395/2001 zo dňa 1.2.2002 a Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 111070001400/2002 zo dňa 7.1.2002 spoločnosť Y. F..E..D.., C.Á. XX, M. a následne dňa 24.11.2004 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy č. 844/2004 medzi predávajúcim Mestom Košice a kupujúcim Y. F..E..D... Z obsahu vyššie uvedených zmlúv o nájme nebytových priestorov predložených Bytovým podnikom mesta Košice s.r.o. súdu vyplýva, že štatutárnym zástupcom spoločnosti Y. F..E..D.. V. F. B. - žalovaný.
24. Z oznámenia žalobcu vyžiadanom na základe návrhu žalovaného zo dňa 18.7.2018 vyplýva, že odberné miesto na U. XX X. M. nie je v evidencii existujúcich odberných miest, uvedená oblasť bola plynofikovaná veľmi dávno, pred rokom 1998 prebehla v uvedenom území rekonštrukcia plynových zariadení a zákresov, podľa ktorých bolo zistené, že na odbernom mieste sa nachádza vybudovaná prípojka, pri kontrole ktorej technici zistili krátky spoj (rok 2014). Žalobca neeviduje, či prípojka bola budovaná v rámci plynofikácie územia alebo si ju budovali predchádzajúci vlastníci. Napriek existencii prípojky neprišlo k uzavretiu zmluvy o dodávke pre dané odberné miesto zodpovedajúce uvedenej prípojke a vzniku odberného miesta. Žalobca neeviduje žiadny záznam o zmluvnom pripojení a odbere územného plynu na uvedenom odbernom mieste. Majiteľ odberného miesta kúpil odberné miesto v dražbe a žalobca nedisponuje údajmi o predchádzajúcich majiteľoch a históriou odberného miesta. Žiadna zmluva na uvedené odberné miesto nebola evidovaná.
25. Na základe ohliadky odberného miesta na U. XX X. M. zo dňa 15.11.2018 vykonanej na návrh žalovaného bolo súdom zistené, že v obytnom dome na U. XX X. M., kde bol zistený neoprávnený odber sa nachádzajú štyri miestnosti s predsieňou a kúpeľňou, v ktorých sa nachádzal v čase ohliadky plynový sporák tak ako bol zdokumentovaný aj podľa fotodokumentácie predloženej žalobcom v konaní a v ďalších miestnostiach sa nachádzali dve plynové gamatky, ako aj prietokový ohrievač Mora 370. Zároveň v rámci ohliadky odberného miesta bolo zistené, že chýbala prevádzková plomba na odbernom mieste, ktorá bola umiestnená žalobcom v čase zistenia neoprávneného odberu.
26. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 5.2.2019 poukázala, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, kde sa zavinenie nevyžaduje. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti sú protiprávny úkon a škodná udalosť. Tento predpoklad objektívnej zodpovednosti je naplnený neoprávneným odberom plynu, pričom protiprávnym konaním je tak konanie, ako aj opomenutie. Zároveň poukázala na okolnosť, že žalovaný predmet kúpy prevzal a podpisom kúpnej zmluvy potvrdil, že predmet kúpy je bezvadný. Pri neoprávnenom odbere zemného plynu
prostredníctvom krátkeho spoja nie je možné reálne vyčísliť výšku škody a preto sa táto škoda vyčísluje v súlade s Vyhláškou Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pričom toto je jediný zákonný spôsob ako škodu vyčísliť, čo potvrdzuje aj Uznesenie Najvyššieho súdu SR 5Obdo 32/2018, z ktorého vyplýva, že pre určenie výšky spôsobenej škody z hľadiska množstva odobratého plynu v prípade neoprávneného odberu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol neoprávnený odber plynu, musel poznať presné množstvo odobratého plynu, čo je v zmysle Zákona č. 142/2000 Zb možné len s použitím určeného meradla platným overením a žiadny iný spôsob pre určenie skutočne vzniknutej škody neoprávneným odberom neexistuje. Zároveň poukázala na rozpory vo vyjadreniach žalovaného, ktorý na jednej strane tvrdil, že sa v objekte neoprávneného objektu nikdy nenachádzal a nevie vôbec, že by tam bol plyn a na druhej strane, že vie, že v objekte plyn bol a pôvodný majiteľ dal objekt do prenájmu a má vedomosť o tom, že nájomca plyn neplatil a preto mu bolo meradlo odmontované. Žalobca tvrdí, že toto miesto nikdy nebolo miestom odberným a preto žiadne meradlo tam nikdy namontované nebolo. Žalovaný v čase kúpy nehnuteľnosti podnikal v oblasti strojárstva a v nehnuteľnosti sa nachádzajú stroje slúžiace strojárenskej výrobe. Žalovaný tvrdí, že gamatky fungujú iba s použitím elektriny, čo žaloba popiera, pričom nikdy nebolo žalobcovi doložené, že v objekte sa elektrina nenachádza. Podľa Uznesenia Krajského súdu 41Cob 122/2013 žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete nemá reálnu možnosť identifikovať všetky subjekty, ktoré v rozhodnom období nehnuteľnosť užívali a pripustením výkladu, podľa ktorého za škodu zodpovedajú iba subjekty, ktoré nehnuteľnosť reálne využívali a nie vlastník nehnuteľnosti, by viedlo k reálnemu znemožneniu uplatnenia si nároku na náhradu škody v civilnom konaní.
27. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní 5.2.2019 uviedol, že je zrejmé, že žalovaný pochybil, keď pri kúpe nehnuteľnosti si neoveril stav nehnuteľnosti a teda nezistil existenciu krátkeho spoja, pričom poukázal na okolnosť, že navrhoval doplnenie dokazovania od Bytového podniku mesta Košice zistiť, kto bol predchádzajúcim nájomcom a ten aby sa vyjadril, akým spôsobom využíval nehnuteľnosť, aby sa vylúčila skutočnosť, že nehnuteľnosť využíval sám žalovaný aj vzhľadom na katastrofálny stav nehnuteľnosti. Podľa názoru žalovaného nebolo preukázané protiprávne konanie zo strany žalovaného a preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na okolnosť, že nevedel o demontovaní plomby, nakoľko bol v zahraničí. Nehnuteľnosť nie je užívania schopná a sám tam nikdy nebol a neužíval vodu, elektriku ani plyn. Žalovaný navrhol na doplnenie dokazovania znalecké dokazovanie ohľadne skutočnosti, či bol uskutočnený odber plynu spotrebičmi na odbernom mieste.
Podľa ust. § 82 ods. 1 písm.a, b., c/ Zákona č. 251/2012 Z.z., neoprávneným odberom plynu je odber a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu.
Podľa ust. § 95 ods. 1 písm.l/ Zákona č. 251/2012 Z.z., ministerstvo vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 3.
Podľa ust. § 82 ods. 2,3 Zákona č. 251/2012 Z.z. odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané na základe zápisu predloženého žalobcom v konaní zo dňa 25.6.2014, že na adrese U.F. XX X. M. v nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je podľa výpisu z listu vlastníctva Č.. XXXXX X. M.Á. Ú. F. U., D. M. F. U. - žalovaný, bol zistený neoprávnený odber plynu, pričom žalobca pôvodnou faktúrou č. 9000183151 splatnou 17.7.2014 vyúčtoval žalovanému cenu za
predmetný neoprávnený odber zemného plynu v sume 3.687,99 eur v súlade s ust. § 82 ods. 1 písm.b/ Zákona č. 251/2012 Z.z. v súlade s vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z., pričom dobropisom k predmetnej faktúre znížil výšku predmetnej škody na sumu 1.554,09 Eur, z toho 1.422,89 Eur predstavovala výška ceny za neoprávnený odber plynu a 131,20 Eur cena za zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že pri výpočte tejto ceny žalobca vychádzal zo spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu, ktoré na svoju prevádzku nepotrebujú odber plynu a vody, teda spotrebičov na vykurovanie (gamatky).
29. Súd dospel k záveru, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti zodpovedá v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm.a,b,c/ Zákona č. 251/2012 Z.z. za zistený neoprávnený odber zemného plynu v žalovanom období, od 25.12.2011 do 25.6.2014, keďže predmetný odber v odbernom mieste bol bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu, išlo o nemeraný plyn bez určeného meradla Táto zodpovednosť za škodu v dôsledku neoprávneného odberu je objektívna a je právne irelevantné či neoprávnený odber plynu zabezpečil cez tzv. krátky spoj a neoprávnene odoberal plyn pred dobou vlastníctva nehnuteľnosti - odberného miesta nájomca predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza odberné miesto neoprávneného odberu zodpovedá za neoprávnený odber zemného plynu v žalovanom období aj v prípade, že by predmetný plyn neodoberal sám žalovaný ale v čase jeho vlastníctva nehnuteľnosti umožnil predmetný odber tretej osobe. Zároveň žalovaný nepreukázal, že by v čase od 25.12.2011 do 25.6.2014 neoprávnený odber zemného plynu uskutočňovala tretia osoba. Okolnosť, že k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo treťou osobou pred nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti žalovaným je irelevantná, preto súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka U. X. na preukázanie danej skutočnosti.
30. Ani na základe dokazovania doplneného súdom na základe ďalších návrhov zo strany žalovaného súd nezistil rozsah vzniknutej škody. Žalovaný nenavrhol také dôkazy, ktoré by umožnili v maximálnej miere objektivizovať výšku škody spôsobenej neoprávneným odberom, nakoľko jeho dôkazy smerovali len k okolnosti preukázania vylúčenia jeho zavinenia neoprávneného odberu. Samotná ohliadka miesta neoprávneného odberu preukázala len spotrebiče, ktoré sa nachádzali v mieste neoprávneného odberu a ktoré boli zistené a zdokumentované samotným žalobcom, pričom výška škody už bola modifikovaná žalobcom, keď tento pri výpočte vychádzal len zo zohľadnenia spotrebičov - gamatiek na plynové vykurovanie. Žiadne iné okolnosti, ktoré by umožňovali súdu objektivizovať výšku škody žalovaným v konaní preukázané neboli. Zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber zemného plynu na odbernom mieste nehnuteľnosti, ktorej je žalovaný vlastníkom, je objektívna a žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti bol povinný pri kúpe nehnuteľnosti sa oboznámiť so stavom nehnuteľnosti a v prípade zistenia krátkeho spoja a teda neoprávneného odberu zemného plynu túto skutočnosť ohlásiť žalobcovi. Vzhľadom na uvedené je skutočnosť, kto pred žalovaným bol predchádzajúcim nájomcom nehnuteľnosti, v ktorej bol zistený neoprávnený odber plynu irelevantná, avšak z vykonaného dokazovania bolo súdom zistené, že predchádzajúcim nájomcom bola spoločnosť Y. F..E..D.., ktorej štatutárnym zástupcom bol samotný žalovaný a to už na základe zmluvy zo dňa 7.1.2002. Zároveň v konaní bolo popreté dôkazom, ktorý navrhol samotný žalovaný, že predchádzajúcemu nájomcovi bola odpojená dodávka zemného plynu, keďže z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v objekte na U. XX X. M., ktorej vlastníkom je žalovaný, žalobca nikdy neevidoval zmluvy o dodávke zemného plynu a ak teda aj dochádzalo k odberu plynu, je zrejmé, že dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, a teda tvrdenie žalovaného, že bývalý vlastník nehnuteľnosti Bytový podnik mesta Košice neuhrádzal faktúry za odberné miesto v nehnuteľnosti a preto ho žalobca odpojil z odberného miesta nie je pravdivé.
Podľa ust. § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
31. V danom prípade súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by znížil škodu za neoprávnený odber plynu vyčíslenú žalobcom v tomto konaní, keďže okolnosti na základe ktorých došlo ku škode vyplývajú z neoprávneného odberu plynu, ktorému žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti, kde bol zistený neoprávnený odber svojim konaním (opomenutím) nezabránil tým, že pri prevzatí nehnuteľnosti po jej kúpe túto riadne neohliadol a nezistil krátky spoj, na základe ktorého mohlo dochádzať k neoprávnenému odberu a naopak v čase ohliadky nehnuteľnosti súdom bolo zistené,
že plomba v mieste neoprávneného odberu bola odstránená, čo do budúcnosti opätovne umožňuje neoprávnený odber plynu.
32. Súd nezistil na základe vykonaného dokazovania a žalovaný v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie ohľadne jeho osobných a majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie škody.
33. Súd nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie znaleckým posudkom na zistenie reálneho užívania plynových spotrebičov v čase zistenia neoprávneného odberu plynu žalobcom, nakoľko súd je toho názoru, že takéto zistenia znalcom nie sú reálne možné a zároveň v objekte, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu sa mohli nachádzať aj iné plynové spotrebiče, ktoré neboli zistené v rámci prehliadky žalobcom, resp. v rámci ohliadky súdu.
Podľa ust. § 1 ods. 1,2,3,4,5 bod 3 písm.a,b/ Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., škoda spôsobená neoprávneným odberom plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odsekov 3 až 11 a a) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé bývanie,1) b) jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete; v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo u odberateľa, ktorý je 1. prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia, 2. zariadením sociálnych služieb, 3. zariadením sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, 4. školou, c) dvojnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie okrem odberateľa plynu podľa písmena b) prvého bodu až štvrtého bodu. (2) Cena podľa odseku 1 sa použije pre celé obdobie neoprávneného odberu plynu. (3) Množstvo neoprávnene odobratého plynu sa vypočíta podľa vzorca NOP = D. P. HPs, kde NOP je množstvo neoprávnene odobratého plynu v m3, D je počet dní neoprávneného odberu plynu, P je najväčší hodinový príkon plynového spotrebiča v m3/h, HPs je denný počet hodín používania plynového spotrebiča v h/d. (4) Za denný počet hodín používania plynového spotrebiča podľa odseku 3 sa v prípade objektov určených na trvalé bývanie považujú nasledujúce doby, a to, ak ide o 3. plynové vykurovanie a) v období máj až september: jedna hodina, b) v období október až apríl: 10 hodín, (5) ostatné plynové spotrebiče: 10 hodín denne.
Podľa ust. § 1 ods. 14 Vyhlášky č. 449/2012 Z.z., k škode spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa siete spojené so zisťovaním a s odstraňovaním neoprávneného odberu plynu.
34. Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu po uznaní námietky zo dňa 26.6.2014 predloženého žalobcom v konaní vyplýva, že žalovaný uskutočnil výpočet v súlade s citovanou vyhláškou pri prihliadnutí na plynové vykurovanie spotrebičmi gamatkami v počte 2 ks.
35. Uvedený výpočet je v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 5Obdo 32/2018, na ktorý poukázala aj právna zástupkyňa žalobcu a z obsahu ktorého vyplýva, že pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobraného plynu. V zmysle ust. § 19 Zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je možné určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s
platným overením. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v ods.3 ustanovenia § 59 Z.o.E. predpokladá, t.j. podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľov spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t.j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.
36. V danom prípade žalobca preukázal, že z jeho distribučnej siete bol odobratý plyn spôsobom označeným v zákona ako neoprávnený odber plynu, pričom došlo k zmenšeniu jeho majetku a za účelom vyčíslenia vzniknutej škody bolo potrebné použiť metodiku upravenú všeobecne záväzným právnym predpisom - Vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z.
37. Súd v časti 1.059,39 eur z vyššie uvedených dôvodov mal nárok žalobcu za dôvodný a zaviazal žalovaného k náhrade škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 82 ods. 1 písm.a,b,c ods. 2,3 / Zákona č. 251/2012 Z.z. a § 1 ods. 14 vyhlášky č. 449/2012 Z.z.
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 vládneho nariadenia SR č. 87/1995 Zb.z., účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
38. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 6.2.2015 je zrejmé, že žalovaný o výške žalobcom vyčíslenej škody za neoprávnený odber plynu už v tomto dátume mal vedomosť, preto ho súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznaného nároku náhrady škody vo výške 1.059,39 Eur.
Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
39. Súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobcovi, ktorý mal pomerný úspech vo veci súd priznal právo na ich náhradu v rozsahu úspechu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, žalobca má právo podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.