Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_1To-88-2018.pdf
PDF · 109.26 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/88/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kaňu a členov senátu JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Štefana Hrvolu, v trestnej veci proti obžalovanému por. F. N., pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného a prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 22.05.2018, č.k. 3T/58/2016-603, na verejnom zasadnutí konanom dňa 05. februára 2019, takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku
obžalovaného
por. F. N., narodeného XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., V. č. XXXX/XX,
podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Nitra podanej na Okresný súd Komárno 09.06.2016 pod č. KV31/14/4400-37 pre skutok v nej uvedený právne posúdený ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 11.04.2014 v čase okolo 16.18 hod. na ceste č. I/63 v obci D. nad R. v čase výkonu štátnej služby príslušníka PZ pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky spolu s npor. Ing. A. T., zastavili osobné motorové vozidlo zn. Q. XXX D, evidenčného čísla XUXXXXX (ČR), ktoré viedol J. P., ktorý sa počas jazdy dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, kde za tento priestupok mu por. F. N. uložil blokovú pokutu vo výške 100,- € a následne po prijatí finančnej hotovosti mu nevydal kontrolné ústrižky ako potvrdenie o zaplatení pokuty, pričom v administratívnych pomôckach por. F. N. vykázal za priestupok osoby J. P. pokutu vo výške 60,- € a zvyšok finančnej hotovosti vo výške 40,- € si ponechal pre vlastnú potrebu, taktiež uvedenú sankciu uloženú za priestupok v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky úmyselne nezaevidoval v informačnom systéme evidencie vodičov, teda ako príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním priestupkov konal v rozpore s čl. 8a odsek 2, odsek 3 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s čl. 13 odsek 2 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 18/2010 o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti, rozhodovaní o vodičskom oprávnení a evidovaní skutkov spáchaných v súvislosti s vedením motorového vozidla v znení neskorších predpisov, čím porušil základné povinnosti policajta podľa ustanovení § 48 odsek 3 písmeno a/, písmeno f/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
II.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora z a m i e t a, pretože zistil, že nie je dôvodné.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej „súd I. stupňa“) obžalovaného por. F. N. uznal za vinného pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že dňa 11.04.2014 v čase okolo 16.18 hod. na ceste č. I/63 v obci D. nad R. v čase výkonu štátnej služby príslušníka PZ pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky spolu s npor. Ing. A. T., zastavili osobné motorové vozidlo zn. Q. XXX D, evidenčného čísla XUXXXXX (ČR), ktoré viedol J. P., ktorý sa počas jazdy dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil vyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, kde za tento priestupok mu por. F. N. uložil blokovú pokutu vo výške 100,- € a následne po prijatí finančnej hotovosti mu nevydal kontrolné ústrižky ako potvrdenie o zaplatení pokuty, pričom v administratívnych pomôckach por. F. N. vykázal za priestupok osoby J. P. pokutu vo výške 60,- € a zvyšok finančnej hotovosti vo výške 40,- € si ponechal pre vlastnú potrebu, teda ako príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním priestupkov konal v rozpore s čl. 8a odsek 2, odsek 3 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, čím porušil základné povinnosti policajti podľa ustanovení § 48 odsek 3 písmeno a), písmeno f) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov. Za to mu súd I. stupňa uložil podľa § 326 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a podľa § 56 odsek 1, 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 1 000 eur. Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona mu ustanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov. Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona mu súčasne uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa vo výmere 2 rokov.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaný - proti všetkým jeho výrokom, ako aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo, a prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra (ďalej „prokurátor“) - proti výroku o treste v neprospech obžalovaného.
Obžalovaný v písomne (prostredníctvom jeho obhajcu) predloženej odvolacej argumentácii (č.l. 595-600, 615-620) zdôraznil doterajší postoj k obžalobe, že žalovaného trestného činu sa nedopustil. Spochybnil zákonnosť Sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (jeho rozhodnutie z 15.01.2018, sp.zn. 2 Tdo V 12/2017)), ktorý ju vylúčil z orgánov činných v trestnom konaní, majúc za to, že vyšetrovanie vyšetrovateľom uvedeného útvaru je preto nezákonné. S poukazom na § 206 odsek 1 Trestného poriadku zdôraznil, že obvinenie mu nebolo vznesené bezodkladne. V hodnotení vykonaných dôkazov zdôraznil zásadu in dubio pro reo, majúc za to, že nebol dokázaný jeho úmysel spáchať trestný čin. Priestupkové konanie vždy riešil riadne, podľa zákona s využitím všetkých zákonných prostriedkov a možností, podľa svojich najlepších možností a schopností, čestne a vážne, čo potvrdil aj jeho kolega - svedok npor. Ing. A. T. vo výpovedi z 27. 02.2018, keď uviedol, že „konkrétnu výšku pokuty určuje policajt na mieste. Policajt sa definitívne musí rozhodnúť o výške pokuty do momentu, kedy vypíše pokutové bloky.“ Z toho vyplýva, že napriek prvotnému uváženiu o udelení pokuty v istej výške môže policajt pokutu ešte znížiť. K zákonnosti použitia agenta s poukazom na § 117 odsek 2 Trestného poriadku zdôraznil, že agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu, čo neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa, v danom prípade však nešlo o odhaľovanie trestného činu korupcie. Agent teda vystupoval v pozícii agenta provokatéra, čo je protizákonné. Agent potvrdil, že mal vedomosť o výkone merania rýchlosti na danom úseku, teda rýchlosť prekročil úmyselne a situáciu svojim konaním zámerne navodil
- vyprovokoval.
Nebolo preukázané množstvo peňazí, ktoré mal agent u seba pred, počas aj po akcii. Nevedel na zázname jasne ukázať úkon odovzdania peňazí ani to, či boli odovzdané bloky o pokute alebo nie. Z obrazovo-zvukového záznamu tieto skutočnosti nemožno zistiť. Spochybnil zákonnosť použitia cudzo krajinného vozidla políciou Slovenskej republiky, keď agent použil motorové vozidlo evidované v Českej republike), čo spôsobuje nezákonnosť postupu a týmto postupom získaného dôkazu. Výpoveď agenta o priebehu skutku nie je hodnoverná s ohľadom na kolegialitu agenta s prokuratúrou a inšpekciou ministerstva vnútra. Spochybnil autentickosť audiovizuálneho záznamu, keď nebol zabezpečený certifikát zariadenia na zhotovenie zákonného dôkazu (číslo certifikátu, dátum preskúšania, doba platnosti certifikátu). Nebola sprístupnená dokumentácia s presným označením technického zariadenia (výrobné číslo, inventárne číslo). Nebolo objasnené akým spôsobom a kto spracoval samotný záznam. Pri prehratí záznamu je jednoznačné, že na začiatku agent pripravuje doklady a pohybuje sa spôsobom, aby boli zaznamenané dôležité momenty, avšak práve odovzdanie peňazí, prijatie dokladov, peňazí, pokutových bločkov, ako aj presné jeho konanie (obžalovaného) na zázname nie je jasné. Nie je teda jednoznačné, že záznam nebol určitým spôsobom zmanipulovaný, čo vylučuje použitie tohto záznamu ako zákonného dôkazu. Ide preto o nezákonne získaný dôkaz, nie je možné ho použiť pri rozhodovaní o vine. Je tiež porušením práva na obhajobu. Samotný záznam ani k skutku nič nepreukazuje, až na to, že boli obaja, on aj agent prítomní, teda obžaloba je postavená len na tvrdení proti tvrdeniu, z ktorých tvrdenie agenta je podmienené kolegialitou a nutnosťou úspechu jeho legendy a nasadenia. Všetko ostatné, poukazujúc najmä na tvrdenie, že on dodatočne vyhotovil bloky na sumu 60 eur, je len špekulácia a dokonca ničím nepodložená. Logicky totiž, pokiaľ by páchal čin, ktorý sa mu kladie za vinu, nevykázal by žiadnu pokutu a ponechal by si celých sto eur. Nemohol predsa vedieť, že o tomto priestupku a jeho riešení vznikol záznam. Vykonané dôkazy v tomto trestnom konaní teda jednotlivo ani v ich logickom súhrne neodôvodňujú obžalobu, pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že spáchal skutok kladený mu za vinu. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho spod obžaloby.
Prokurátor v písomnej odvolacej argumentácii namietal uloženie obžalovanému peňažného trestu, majúc za to, že tento druh trestu nezodpovedá zásadám ukladania trestov podľa § 34 Trestného zákona, domáhajúc sa uloženia obžalovanému podmienečného trestu odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou. Zdôraznil, že druh a výmera trestu musia byť v konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým osobitostiam daného prípadu. So všeobecným konštatovaním súdu I. stupňa, že na nápravu obžalovaného vzhľadom na okolnosti prípadu ako i na osobu páchateľa postačuje uloženie peňažného trestu vo výmere 1 000 eur so súčasným uložením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, sa nestotožňuje. Peňažný trest je v hierarchii trestov uvedených v § 32 Trestného zákona v poradí na štvrtom mieste. Uvedené nepochybne nasvedčuje tomu, že jeho uloženie prichádza do úvahy predovšetkým pri páchaní trestnej činnosti s nedbanlivostným zavinením, resp. pri menej závažných úmyselných trestných činoch, ktorých závažnosť je znížená niektorou z okolností uvedených v § 34 odsek 4 Trestného zákona. Funkciou trestu je chrániť spoločnosť nielen pred páchateľom trestného činu, ale aj pred ďalšími potenciálnymi páchateľmi trestných činov. Trest musí pôsobiť na spoločenské vedomie a na spoločenskú morálku všetkých občanov. Odôvodnenie tejto funkcie trestu spočíva v tom, že páchateľ pôsobí trestným činom na svoje spoločenské okolie a teda aj trest musí pôsobiť na rovnaké okolie páchateľa. Uvedené je umocnené v danom prípade najmä tým, že obžalovaný je príslušníkom Policajného zboru, ktorý by mal svojim konaním byť vzorom pre ostatných a nemal by byť tou osobou, ktorá pácha trestnú činnosť. Zároveň je potrebné, aby druh trestu a jeho výmera preventívne pôsobila na iných príslušníkov ozbrojených síl a bezpečnostných zložiek za účelom predchádzania páchaniu trestnej činnosti. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, e/ Trestného poriadku a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný (aj prostredníctvom obhajcu) aj prokurátor zotrvali na podaných odvolaniach a argumentácii v nich obsiahnutej. Prokurátor navrhol napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, e/ Trestného poriadku s tým, aby odvolací súd vo výroku o treste sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží primeraný podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu verejného činiteľa vo výmere 2 rokov. Odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný navrhol vyhovieť jeho odvolaniu dožadujúc sa oslobodenia spod obžaloby a odvolanie prokurátora navrhol ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami - obžalovaným a prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania obžalovaného, a naopak o nedôvodnosti odvolania prokurátora.
Podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.
Z predloženého spisového materiálu, zachádzajúc do štádia prípravného konania, vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 25.02.2014, ČVS: SKIS-11/BKOK-V-2014 bolo podľa § 199 odsek 1, 2 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie (tzv. vo veci) pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku na tom skutkovom základe, že v dobe najmenej od dňa 22.07.2013 až doposiaľ, na rôznych miestach v služobnom obvode Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne (ďalej len „OR PZ Komárno“), doposiaľ nezistení príslušníci PZ služobne zaradení na okresnom dopravnom inšpektoráte OR PZ Komárno, v čase výkonu štátnej služby príslušníka PZ pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, najmä pri meraní rýchlosti motorových vozidiel, vodičom ktorí prekročia najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy alebo sa dopustia iného priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za spáchané priestupky ukladajú blokové pokuty v rôznej výške, následne po prijatí finančnej hotovosti od páchateľov priestupkov im príslušníci Policajného zboru nevystavujú kontrolné ústrižky v súlade so skutočnosťou a s nariadením prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore, pričom v administratívnych pomôckach tieto priestupky nevykazujú, resp. ich prejednanie vykazujú v rozpore so skutočnosťou a finančnú hotovosť si ponechávajú pre vlastnú potrebu, čím svojím konaním porušujú základné povinnosti policajta podľa ustanovení § 48 odsek 3 písmeno a/, písmeno f/, písmeno g/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov, pričom v danom konaní naďalej pokračujú.
Ďalším uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru z 23.10.2015, ČVS: SKIS-11/BKOK-V-2014 bolo podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie por. F. N. pre skutok, že dňa 11.04.2014 v čase okolo 16:18 hod., na ceste č. 1/63, v obci Radvaň nad R., v čase výkonu štátnej služby príslušníka PZ pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky spolu s npor. Ing. A. T., zastavili osobné motorové vozidlo zn. Q. XXX D, evidenčného čísla XUXXXXX (ČR), ktoré viedol J. P., ktorý sa počas jazdy dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tým, že prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy v obci, kde za tento priestupok mu por. F. N. uložil blokovú pokutu vo výške 100,- EUR a následne po prijatí finančnej hotovosti mu nevydal kontrolné ústrižky ako potvrdenie o zaplatení pokuty, pričom v administratívnych pomôckach por. F. N. vykázal za priestupok osoby J. P. pokutu vo výške 60,- EUR a zvyšok finančnej hotovosti vo výške 40,- EUR si ponechal pre vlastnú potrebu, taktiež uvedenú sankciu uloženú za priestupok v súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky úmyselne nezaevidoval v informačnom systéme evidencie vodičov, teda ako príslušník Policajného zboru SR vykonávajúci právomoc v súvislosti s objasňovaním a prejednávaním priestupkov konal v rozpore s čl. 8a odsek 2, odsek 3 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 7/2002 o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ako aj v rozpore s čl. 13 odsek 2 nariadenia prezidenta Policajného zboru č. 18/2010 o vykonávaní skúšok z odbornej spôsobilosti, rozhodovaní o vodičskom oprávnení a evidovaní skutkov spáchaných v súvislosti s vedením motorového vozidla v znení neskorších predpisov, čím porušil základné povinnosti policajta podľa ustanovení § 48 odsek 3 písmeno a/, písmeno f/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších zmien a doplnkov.
Podľa § 199 odsek 1 veta prvá až tretia Trestného poriadku ak nie je dôvod na postup podľa § 197 ods. 1 alebo 2, policajt začne trestné stíhanie bez meškania, najneskôr však do 30 dní od prijatia trestného oznámenia, ak ho treba doplniť. Trestné stíhanie sa začne vydaním uznesenia. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania, začne policajt trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu, neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu.
Podľa § 199 odsek 2 Trestného poriadku policajt postupuje primerane podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie trestného stíhania dozvie inak ako z trestného oznámenia.
Podľa § 206 odsek 1 Trestného poriadku ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, policajt bez meškania vydá uznesenie o vznesení obvinenia... .
Z rozhodnutia (jeho právnej vety) publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19/2016 (v čiastke č. 2/2016) okrem iného vyplýva, že účelom a zmyslom procesného inštitútu začatia trestného stíhania vo veci podľa § 199 odsek 1 Trestného poriadku je, aby orgány prípravného konania (§ 10 odsek 1 Trestného poriadku) mohli vykonávať procesne použiteľné úkony podľa Trestného poriadku smerujúce k zisteniu páchateľa trestného činu a k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje konkrétna situácia.
Z kontextu ustanovení § 199 a § 206 Trestného poriadku, podporených aj uvedeným judikátom, vyplýva, že vzniesť obvinenie osobe dôvodne podozrivej zo spáchania konkrétneho trestného činu možno len pre skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie. Opakom vyjadrené, nemožno vzniesť obvinenie osobe podozrivej zo spáchania konkrétneho trestného činu pre iný skutok, než pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie (možno pritom, ak to dôkazná situácia umožňuje, jedným uznesením začať trestné stíhanie a súčasne vzniesť obvinenie - § 206 odsek 2 Trestného poriadku).
V posudzovanej trestnej veci uznesenie vyšetrovateľa Policajného zboru z 25.02.2014 (o začatí trestného stíhania) nepochybne skutkovo popisuje trestnú činnosť bližšie nezistenej skupiny príslušníkov Okresného dopravné inšpektorátu v Komárne, do ktorej typovo nepochybne zapadá aj protiprávne konanie obžalovaného, pre ktoré mu bolo vznesené v danej trestnej veci obvinenie dňa 23.10.2015.
Uznesenie o začatí trestného stíhania však skutkovo pokrýva len trestnú činnosť, ktorá mala byť páchaná pred začatím trestného stíhania, t.j. pred dňom, resp. najneskôr v deň 25.02.2014. Nemôže sa vzťahovať (trestné stíhanie nemožno začať pro futuro) na trestnú činnosť spáchanú neskôr, až po začatí trestného stíhania, a to ani za predpokladu, že existuje podozrenie, že podozrivá osoba pokračuje (alebo udržiava protiprávny stav) v trestnej činnosti aj po začatí trestného stíhania (výnimku Trestný zákon v uvedenom smere stanovuje len pre trestný čin zanedbania povinnej výživy v § 122 odsek 13 Trestného zákona).
Začatie trestného stíhania má svojim účelom vytvoriť rámec pre objasnenie trestnej činnosti, na ktorú sa skutkovo vzťahuje uznesenie o začatí trestného stíhania a pre zistenie jej páchateľa a na ten účel pre zabezpečenie dôkazov použiteľných v trestnom konaní. V rámci procesu zabezpečovania dôkazov pritom nemožno vylúčiť zistenie spáchania aj skutkovo inej trestnej činnosti, na ktorú sa uznesenie o začatí trestného stíhania nevzťahovalo. V takom prípade je však nevyhnutné aj vo vzťahu k nej začať trestné stíhanie.
V posudzovanom prípade je špecifickou situácia, keď orgány prípravného konania po začatí trestného stíhania (vo veci) využili procesný inštitút agenta vo vzťahu k príslušníkom Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne za účelom zabezpečenia obrazovo - zvukového záznamu (ako dôkazu) dokumentujúceho spôsob vedenia blokového konania voči priestupcom na úseku cestnej premávky, z nezákonnosti ktorého boli podozriví, teda pre zdokumentovanie len „možnej, resp. predpokladanej“ a nie v minulosti spáchanej trestnej činnosti, i keď obdobnej povahy, ako pre ktorú bolo vo veci začaté trestné stíhanie, keďže už z okolností použitia agenta (navodenie situácie spáchania priestupku agentom) bolo zrejmé, že ide o dôkazný prostriedok nespôsobilý objasniť ich trestnú činnosť časovo spred obdobia začatia trestného stíhania (teda z minulosti) ale má byť použitý na získanie dôkazu o ich povahou obdobnej (aj v súčasnosti predpokladanej) trestnej činnosti, a to priamo pri jej páchaní.
Použitý agent tak zabezpečil vo forme obrazovo - zvukového záznamu dôkaz o spôsobe prejednávania priestupku na úseku cestnej premávky v blokovom konaní jedným z (v tom čase) podozrivých príslušníkov Policajného zboru - por. F. N. voči agentovi ako priestupcovi, ku ktorému došlo 11.04.2014 a ktorý bol následne dôkazným podkladom pre vznesenie mu obvinenia.
Skutok, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť 11.04.2014 tak bol novým (resp. ďalším) skutkom, na ktorý sa skutkovo nevzťahovalo a ani nemohlo vzťahovať uznesenie o začatí trestného stíhania z 25.02.2014. Pre tento skutok preto nebolo začaté trestné stíhanie a na tom podklade mu ani nemohlo byť zákonným spôsobom vznesené obvinenie tak, ako mu bolo vznesené 23.10.2015.
K uvedenému je namieste tiež zdôrazniť, že Trestný poriadok v rámci ustanovení o použití agenta upravuje aj procesnú použiteľnosť dôkazov agentom zabezpečených v iných trestných veciach v § 117 odsek 12.
Podľa tohto zákonného ustanovenia skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť ako dôkaz iba vtedy, ak ide o zločin, korupciu, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.
Na podklade uvedeného možno konštatovať, že vyšetrovateľovi v posudzovanej trestnej veci nič nebránilo tomu, aby pre posudzovaný skutok z 11.04.2014 začal trestné stíhanie, pretože ním zabezpečený dôkaz - obrazovo zvukový záznam o spôsobe vybavovania priestupku v blokovom konaní v tom čase podozrivým príslušníkom Policajného zboru (obžalovaným) spôsobom odporujúcim zákonu pri výkone svojej právomoci umožňoval záver o jeho podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a bol by tak procesne použiteľným dôkazom v procese jeho trestného stíhania za tento skutok.
Odvolací súd na podklade uvedeného konštatuje, že absencia zákonného začatia trestného stíhania pre skutok, pre ktorý obžalovanému v posudzovanom trestnom konaní bolo vznesené obvinenie, je v aktuálnom štádiu trestného konania (v odvolacom konaní) neodstrániteľnou podstatnou procesnou chybou trestného konania. Absencia, a preto nezákonnosť začatia trestného stíhania sa prenáša (v zmysle teórie plodov otráveného stromu) aj na následné vznesenie obvinenia obžalovanému a ďalšie v trestnom konaní vykonávané procesné úkony, ako aj na obžalobu a napadnutý rozsudok súdu I. stupňa.
Uvedený stav tak v aktuálnom štádiu trestného konania spôsobuje absolútnu dôkaznú núdzu vo vzťahu k samotnému skutku, pre ktorý je obžalovaný de facto (avšak nie de iure) trestne stíhaný, čoho nevyhnutným dôsledkom z pohľadu odvolacieho súdu bolo zrušenie napadnutého rozsudku a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, bez relevancie hodnotenia ďalších v konaní (postihnutom uvedenou procesnou chybou) vykonaných dôkazov, resp. posudzovania dôvodnosti ďalších odvolacích námietok oboch odvolateľov.
Na tom podklade inak ako nedôvodné nebolo možné hodnotiť odvolanie prokurátora proti výroku o treste napadnutého rozsudku.
Na podklade vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami, rozhodol odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku (pretože neexistoval zákonný podklad pre vrátenie veci súdu I. stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie) postupom podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku vo veci sám tým spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, t.j. z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, a odvolanie prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.