Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Cb-38-2016.pdf
PDF · 242.87 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/38/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Slavomírou Mlynarčíkovou vo veci žalobcu: ARMAGEDON, s.r.o., so sídlom Mostová 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 02, IČO: 44 374 551, zastúpený FIAČAN & PARTNERS, s. r. o., so sídlom M. Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš 031 01, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Geodetický a kartografický ústav Bratislava, so sídlom Chlumeckého 4, Bratislava 827 45, IČO: 17 316 219, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s. r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava 821 02, IČO: 35 855 673, v spore o určenie platnosti zmluvy a o zaplatenie 1.218.176,10 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti o určenie platnosti Zmluvy o nájme uzatvorenú dňa 17. 12. 2008 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 1. 6. 2009, Dodatku č. 2 zo dňa 31. 3. 2010, Dodatku č. 3 zo dňa 13. 9. 2010 a Dodatku č. 4 zo dňa 21. 12. 2010 z a m i e t a.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.218.176,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 6. 2013 do 3. 8. 2015 vyčísleným vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 7. 2013 do 3. 8. 2015 vyčísleným vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 8. 2013 do 3. 8. 2015 vyčísleným vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 9. 2013 do 3. 8. 2015 vyčísleným vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 10. 2013 do 3. 8. 2015 vyčísleným vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 11. 2013 do 3. 8. 2015 vyčísleným vo výške 25.056,32 EUR; úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 12. 2013 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 1. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 2. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 3. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 4. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 5. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 6. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR,
úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 7. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 8. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 9. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 10. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 11. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 12. 2014 do zaplatenia vyčíslený vo výške 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 54.846,79 EUR od 16. 1. 2015 do zaplatenia vyčíslený vo výške 15.357,10 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Súd žalobu v časti úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 54.846,79 EUR od 16. 1. 2015 do zaplatenia vyčíslený vo výške 9.699,25 EUR z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 28. 6. 2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že Zmluva o nájme uzatvorená dňa 17. 12. 2008 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 1. 6. 2009, Dodatku č. 2 zo dňa 31. 3. 2010, Dodatku č. 3 zo dňa 13. 9. 2010 a Dodatku č. 4 zo dňa 21. 12. 2010 je platná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi **istinu vo výške 1.218.176,10 EUR *s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 6. 2013 do 3. 8. 2015 vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 7. 2013 do 3. 8. 2015 vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 8. 2013 do 3. 8. 2015 vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 9. 2013 do 3. 8. 2015 vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 10. 2013 do 3. 8. 2015 vo výške 25.056,32 EUR, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 11. 2013 do 3. 8. 2015 vo výške 25.056,32 EUR (dohodnuté úroky z omeškania z istín vyúčtovaných faktúrami č. FV130005 až FV130010, ktorých plnenie bolo predmetom súdneho konania na Okresnom súde Liptovský Mikuláš 9Cb/219/2014, ktoré žalovaný dňa 3. 8. 2015 uhradil); **úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 12. 2013 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 1. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 2. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 3. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 4. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 5. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 6. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 7. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 8. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 9. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 10. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 11. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 89.486,87 EUR od 16. 12. 2014 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR, úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 54.846,79 EUR od 16. 1. 2015 do zaplatenia, maximálne však 25.056,32 EUR (z istín neuhradeného nájomného vyúčtovaných faktúrami č. FV130011 za december 2013 až FV140007 za január 2015 do 19. 1. 2015).
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzavreli dňa 17. 12. 2008 Zmluvu o nájme v znení Dodatkov č. 1 zo dňa 1. 6. 2009, č. 2 zo dňa 31. 3. 2010, č. 3 zo dňa 13. 9. 2010 a č. 4 zo dňa 21. 12. 2010. Predmetom Zmluvy o nájme boli budova súpisné číslo 4269 na pozemku parc. č. 5378/21 s jedným podzemným podlažím a štyrmi nadzemnými podlažiami, pozemok parc. č. 5378/21
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2.665 m2, pozemok parc. č. 5378/45 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 3.342 m2 (dvor) v okres Liptovský Mikuláš, obec Liptovský Mikuláš, katastrálne územie J. Q., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru („predmet nájmu“). Na základe zmluvy o nájme žalovaný užíval a aj v súčasnosti užíva predmet nájmu, za čo mu vznikla povinnosť splatiť mesačné nájomné vo výške 89.486,87 eur. Žalovaný tvrdí, že zmluva o nájme je neplatný právny úkon a v súdnom konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/12/2013 sa domáhal určenia, že a) Zmluva o nájme je neplatná a b) Žalovaný nie je v právnom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy o nájme. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/12/2013-501 zo dňa 23. 5. 2013 bola žaloba žalovaného v časti a) o určenie, že je neplatná právoplatne zamietnutá. Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 4Cb/12/2013-727 zo dňa 30. 9. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/4/2015 zo dňa 24. 6. 2015 bola žaloba žalovaného aj v zostávajúcej časti b) o určenie, že žalovaný nie je v právnom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy o nájme zamietnutá. Preto sa žalobca domáha určenia platnosti zmluvy o nájme, lebo žalovaný tvrdí, že Zmluva o nájme je neplatný právny úkon. V konaní sp. zn. 4Cb/12/2013 nebola otázka platnosti, či neplatnosti vyriešená, lebo súd žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobca mal právny záujem na určení, že zmluva je platný právny úkon, lebo žalovaný spochybnil platnosť Zmluvy o nájme a postavenie žalobcu ako prenajímateľa predmetných nehnuteľností. Žalovaný dohodnuté nájomné neplatil, hoci predmet nájmu riadne užíval. Žalobca listom zo dňa 19. 1. 2015 odstúpil od zmluvy o nájme, ktorého účinky nastali dňa 19. 1. 2015 (doručením žalovanému) a týmto dňom nájom zanikol.
3. Žalobca sa domáhal zaplatenia nájomného v konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/219/2014, ktoré konanie bolo zastavené uznesením č. k. 9Cb/216/2014-185 zo dňa 18. 11. 2015 v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, lebo žalovaný pri podaní žaloby uhradil časť dlžného nájomného vo výške 536.921,22 EUR do novembra 2013. Dôvodom späťvzatia boli aj mimosúdne rokovania medzi stranami. Preto sa žalobca domáha aj uloženia povinnosti zaplatiť dlžné nájomné od decembra 2013 vrátane do odstúpenia od zmluvy 19. 1. 2015 vo výške 1.218.176,10 EUR. Žalovaný je v omeškaní so zaplatením nájomného podľa článku 5 zmluvy o nájme za obdobie 14 mesiacov (december 2013 až január 2015 do 19. 1. 2015). Žalobca vystavil a doručil žalovanému faktúry: faktúra č. FV130011 zo dňa 1. 12. 2013, splatná dňa 15. 12. 2013, na zaplatenie nájomného za mesiac december 2013 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV130012 zo dňa 1. 1. 2014, splatná dňa 15. 1. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac január 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV130013 zo dňa 1. 2. 2014, splatná dňa 15. 2. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac február 2013 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV130014 zo dňa 1. 3. 2014, splatná dňa 15. 3. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac marec 2013 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV130015 zo dňa 1. 4. 2014, splatná dňa 15. 4. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac apríl 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV130016 zo dňa 1. 12. 2013, splatná dňa 1. 5. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac máj 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV130017 zo dňa 1. 6. 2014, splatná dňa 15. 6. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac jún 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV140001 zo dňa 1. 7. 2014, splatná dňa 15. 7. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac júl 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV140002 zo dňa 1. 8. 2014, splatná dňa 15. 8. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac august 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV140003 zo dňa 1. 9. 2014, splatná dňa 15. 9. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac september 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV140004 zo dňa 1. 10. 2014, splatná dňa 15. 10. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac október 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV140005 zo dňa 1. 11. 2014, splatná dňa 15. 11. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac november 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV140006 zo dňa 1. 12. 2014, splatná dňa 15. 12. 2014, na zaplatenie nájomného za mesiac december 2014 vo výške 89.486,87 EUR, faktúra č. FV140007 zo dňa 1. 1. 2015, splatná dňa 15. 1. 2015, na zaplatenie nájomného za mesiac január 2015 vo výške 89.486,87 EUR (s dobropisom k faktúre č. FV140007 nájomnému za mesiac január 2015 vo výške -34.640,08 EUR, teda dlžné nájomné za mesiac január 2015 (ku dňu 19. 1. 2015) predstavuje sumu 54.846,79 EUR. Dlžné nájomné, s ktorým je žalovaný v omeškaní dosahuje k 19. 1. 2015 výšku 1.218.176,10 EUR. Podľa článku 5 bod 5.5 Zmluvy o nájme sa účastníci zmluvy dohodli pre prípad omeškania na úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, maximálne do výšky 28 % za celú dobu omeškania. Žalobca sa domáha zaplatenia úroku z omeškania z faktúr, ktoré (*)už boli žalovaným uhradené a (**)z faktúr, ktoré sú predmetom tohto konania (odsek 1. odôvodnenia rozsudku). Žalobca sa z akéhokoľvek právneho dôvodu, či titulu domáha zaplatenie dlžnej istiny 1.218.176,10 EUR s príslušenstvom za užívanie predmetu nájmu žalovaným v predmetnom období.
4. Žalovaný sa bránil a tvrdil absolútnu neplatnosť Zmluvy o nájme uzavretej 17. 12. 2008 v znení jej Dodatkov 1-4. Zamietajúci rozsudok Okresného súdu zo dňa 30. 9. 2014 sp. zn. 4Cb/12/2013 ako aj rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 6. 2015 sp. zn. 13Cob/4/2015, ktorý potvrdil zamietajúci rozsudok neriešil vec meritórne a nezaoberal sa hmotnoprávnym návrhom (neexistenciou právneho vzťahu a neplatnosťou zmluvy o nájme). Žalobný návrh bol zamietnutý z procesných dôvodov. Žalovaný tvrdil dôvody neplatnosti zmluvy o nájme. Kúpna zmluva uzavretá dňa 12. 9. 2008 medzi Y. P. ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou DUCHO, s.r.o. ako kupujúcim neumožňovala obchodnej spoločnosti DUCHO, s.r.o. držbu podľa § 129 ods. 1 a § 130 ods. 1 a ods. 2 OZ. Spoločnosť DUCHO, s.r.o. nemohla byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľná v tom, že jej predmet nájmu vlastnícky patrí, čo vyplýva z kúpnej zmluvy, od ktorej by spoločnosť DUCHO, s.r.o. mohla odvodzovať svoju dobromyseľnosť. V článku III bod 3.1 je uvedené, že vlastnícke právo k predmetu kúpy nadobúda kupujúci dňom povolenia vkladu. Spoločnosť DUCHO, s.r.o. sa mohla stať iba detentorom predmetu nájmu, ktorý disponuje s vecou, ktorá vlastnícky patrí niekomu inému (Y. P.) čl. V., 5. 1 kúpnej zmluvy. Na základe existencie takéhoto právneho titulu nemá a nemôže mať vôľu nakladať s touto vecou ako vlastnou. Detentor je ten, kto vykonáva faktickú moc nad vecou, s ktorou však nenakladá ako s vlastnou, tak nemá práva ako držiteľ podľa § 129 v spojení s § 130 ods. 1, 2 OZ. Svoje právo k veci odvodzuje od vlastníka, prípadne od jej oprávneného držiteľa. Detentor nie je oprávnený bez toho, aby naňho takéto právo vlastník (oprávnený držiteľ) previedol, dať vec do užívania ďalšej osobe. Z kúpnej zmluvy nevyplýva oprávnenie spoločnosti DUCHO, s.r.o. dať vec do užívania ďalšej osobe. Prílohou zmluvy o nájme bola plná moc zo dňa 15. 12. 2008, na základe ktorej obchodná spoločnosť DUCHO, s.r.o. so sídlom Mostová 22, Ružomberok, IČO: 36 393 738 ako splnomocniteľ splnomocnila obchodnú spoločnosť ARMAGEDON, s.r.o. (žalobca) ako splnomocnenca na zastupovanie splnomocniteľa vo svojom mene a na účet splnomocnenca pre všetky právne úkony vo veci nakladania s predmetom nájmu. Obchodná spoločnosť DUCHO, s.r.o. v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej nebola oprávnená dať vec do užívania ďalšej osobe, teda ani spoločnosti ARMAGEDON, s.r.o. Plná moc je formulovaná „zastupovanie splnomocniteľa vo svojom mene a na účet splnomocnenca pre všetky právne úkony vo veci nakladania s predmetom nájmu“ čo môže nasvedčovať, že medzi DUCHO, s.r.o. a ARMAGEDON, s.r.o. vznikol vzťah nepriameho zastúpenia na základe uzavretej komisionárskej zmluvy podľa § 577 OBZ. Podľa ktorej by sa ARMAGEDON, s.r.o. ako komisionár zaviazal zriadiť vo vlastnom mene pre DUCHO, s.r.o. ako komitenta na svoj účet obchodnú záležitosť. Činnosť, na ktorú sa zaviazal ARMAGEDON, s.r.o. (na všetky právne úkony vo veci nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami) je len ťažko možné považovať za určitú (konkretizovanú) obchodnú záležitosť. Nakladanie s nehnuteľnosťou zahŕňa široký okruh oprávnení vyplývajúcich z vlastníckeho práva (§ 123 OZ). Podľa komisionárskej zmluvy komisionár koná na účet komitenta, teda nie na vlastný účet. Komisionárska zmluva nie je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 OBZ a musí byť uzavretá medzi podnikateľmi, pri jej vzniku musí byť zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 OBZ). DUCHO, s.r.o. aj ARMAGEDON, s.r.o. sú podnikatelia. Akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami
- realizácia práv vlastníka podľa § 120 ods. 3 OZ nie je predmetom ich podnikateľskej činnosti, ako to vyplýva z ich predmetu činnosti zapísaného v obchodnom registri. Aby sa právny vzťah medzi DUCHO, s.r.o. a ARMAGEDON, s.r.o. spravoval treťou časťou Obchodného zákonníka muselo by platne dôjsť k písomnej dohode o voľbe Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 OBZ. Takáto dohoda z dotknutej listiny nevyplýva. Bolo by možné vychádzať z toho, že táto listina nasvedčuje tomu, že medzi DUCHO, s.r.o. a ARMAGEDON, s.r.o. vznikol vzťah nepriameho zastúpenia na základe uzavretej Príkaznej zmluvy podľa § 724 OZ, kedy by sa ARMAGEDON, s.r.o. ako príkazník zaviazal vo vlastnom mene pre DUCHO, s.r.o. ako príkazcu na svoj účet vykonať činnosť spočívajúcu z právnych úkonov nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami. Aj pre tento zmluvný typ v prípade nepriameho zastúpenia je príznačné, že príkazník nekoná na vlastný účet, ale na účet príkazcu. Podľa obsahu plnej moci sú v nej použité pojmy „zastupovanie“, „plná moc“, „splnomocnený“ a „splnomocnenec“. Použitie týchto pojmov je z hľadiska ich gramatického a logického významu, všeobecne zaužívané pre inštitút priameho zastúpenia aj na § 13 OBZ v spojení s § 31 OZ. Podľa § 37 ods. 1 OZ je možné považovať plnú moc vzhľadom na jazykové a vnútorné rozpornosti za neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť a to z dôvodu, že zo znenia uvedenej plnej moci nie je možné určiť, o akú formu zastúpenia by sa malo jednať. Dohoda o správe nehnuteľností zo dňa 2. 12. 2008 nebola predložená pri podpise zmluvy o nájme a ani štatutárny zástupca žalovaného nemal o jej existencii vedomosť (výpoveď p.
Z. a p. P. na pojednávaní 7. 5. 2013 sp. zn. 4Cb/12/2013). Existencia dohody sa nespomína ani vo vyjadrení ARMAGEDON, s.r.o. k žalobe GKÚ, napriek tomu, že v žalobe GKÚ rozporoval plnú moc. ARMAGEDON, s.r.o. dohodu o správe nehnuteľností spomenul prvýkrát až na pojednávaní a predložil ju na druhom pojednávaní na výzvu súdu. V dohode o správe nehnuteľností sa upravuje „oprávnenie správcu dať predmet správy do nájmu tretej osobe - Geodetickému a kartografickému ústavu Bratislava“, napriek tomu, že Zmluva o nájme bola uzavretá až 17. 12. 2008 (15 dní po podpise dohody o správe nehnuteľností). Zmluvné strany dohody o správe nemohli vedieť, či bude zmluva o nájme uzavretá. Ani v kúpnej zmluve uzavretej dňa 19. 5. 2010 medzi spoločnosťou DUCHO, s.r.o. a spoločnosťou RICROS, s.r.o., so sídlom Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 40 501 556 sa dohoda o správe nehnuteľností nespomína, napriek tomu, že dátum podpisu dohody o správe nehnuteľností časovo predchádzal dátumu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Dohoda o správe nehnuteľností neexistovala v čase podpisu zmluvy o nájme a ARMAGEDON, s.r.o. nedisponoval právom zmluvu o nájme uzatvoriť. Preto sa zaviazal na nemožné plnenie spôsobujúce v zmysle § 37 ods. 2 OZ neplatnosť právneho úkonu. K udeleniu súhlasu nedošlo ústne ani konkludentne. Podľa vyjadrenia Y. P. na pojednávaní 7. 5. 2013 sú jedinými právnymi úkonmi existujúcimi ku dňu podpisu zmluvy o nájme týkajúce sa nakladania s predmetom nájmu medzi Y. P., spoločnosťou DUCHO, s.r.o. a spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o.: plná moc zo dňa 15. 12. 2008, Kúpna zmluva zo dňa 12. 9. 2008 a Dohoda o správe nehnuteľností z 2. 12. 2008). Žiadne iné ústne dohody ani konkludentné súhlasy týkajúce sa nakladania s predmetom nájmu neexistujú. Zmluva o nájme v znení jej dodatkov sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom Zmluva o nájme je neplatná pre správanie Y. P. ako fyzickej osoby, ako konateľa spoločnosti DUCHO, s.r.o., ako konateľa spoločnosti ARMAGEDON, s.r.o., ako konateľa spoločnosti RICROS, s.r.o., lebo nebolo obvyklé, poctivé, spravodlivé. Nie je v zhode so všeobecne a spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Správanie V. Z. a Q. V. (štatutárov žalovaného), ktorí podpísali zmluvu o nájme v znení jej dodatkov nebolo obvyklé, poctivé a spravodlivé, teda sa prieči dobrým mravom a nie je v zhode so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Aj samotná zmluva o nájme v znení jej dodatkov sa prieči dobrým mravom. Kúpna zmluva uzavretá dňa 12. 9. 2008 medzi Y. P. ako predávajúcim a obchodnou spoločnosťou DUCHO, s.r.o. ako kupujúcim za kúpnu cenu 244.241 EUR podľa § 59a ods. 1 OBZ neobsahovala znalecký posudok na jej hodnotu, preto nemohla nadobudnúť účinnosť vo vzťahu k prevodu. Zmluva so znaleckým posudkom nebola v zbierke listín a nebola vopred schválená valným zhromaždením ak sa nadobúda majetok za hodnotu vo výške najmenej 10 % z hodnoty základného imania. Dňa 19. 5. 2010 bola medzi obchodnou spoločnosťou DUCHO, s.r.o. a RICROS, s.r.o. uzavretá kúpna zmluva, ktorej predmetom prevodu bol predmet nájmu. Kúpna cena bola dohodnutá na 4.731.644,40 EUR s DPH. Spoločníkom predávajúceho a spoločníkom kupujúceho bol Y. P.. Základné imanie spoločností DUCHO, s.r.o. bolo 6.639 EUR a RICROS, s.r.o. bolo 5.000 EUR. Predávajúci a kupujúci nedodržali zákon - povinnosť stanoviť kúpnu cenu stavby a pozemku na základe znaleckého posudku (poznámka: na základe tejto zmluvy nikdy nedošlo k prevodu vlastníckeho práva). Aj keď podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona (z. č. 162/95 Z. z.) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. K účinkom vkladu môže dôjsť len následne po účinkoch vyvolaných zmluvou, pretože ku vkladu dochádza na základe zmluvy (Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 331/1998 zo dňa 12. 6. 2000). Spoločnosť DUCHO, s.r.o. vystupuje ako vlastník predmetu nájmu, napriek tomu, že má alebo má mať vedomosť o tom, že skutočným vlastníkom predmetu nájmu je pravdepodobne stále Y. P.. Y. P. vypovedal aký je vzťah medzi spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o. a spoločnosťou DUCHO, s.r.o., že je tam nájomná zmluva na prenajatie budovy uzatvorená medzi nimi pre účtovné účely. Dátum jej uzavretia uviesť nevedel. Potvrdil, že sú dva nájomné vzťahy na tú istú budovu (v zápisnici o pojednávaní zo 7. 5. 2013 strana 8). Nájomné medzi spoločnosťou DUCHO, s.r.o. a ARMAGEDON, s.r.o. bolo o niečo nižšie ako výška nájomného dojednaná medzi stranami sporu. Spoločnosť ARMAGEDON, s.r.o. nevlastní hnuteľný a nehnuteľný majetok (strana 8 zápisnice z pojednávania 7. 5. 2013). Takto dochádza k presunu finančných prostriedkov za nájom inkasovaný od žalovaného na obchodnú spoločnosť DUCHO, s.r.o. Takéto konanie sa javí ako konanie, ktorým od počiatku chceli znemožniť vyporiadanie záväzkov medzi zmluvnými stranami v neprospech žalovaného za predpokladu, ak by zmluva o nájme bola vyhlásená za absolútne neplatnú. Uzavretie zmluvy o nájme medzi ARMAGEDON, s.r.o. a DUCHO, s.r.o. je nepoctivé, neobvyklé a v rozpore s dobrými mravmi, lebo spoločnosť DUCHO, s.r.o. prenajala spoločnosti ARMAGEDON, s.r.o. predmet nájmu, ktorý už bol v danom čase prenajatý žalovanému. Spoločnosť DUCHO, s.r.o. nedisponovala právom prenajať predmet nájmu. Žalovaný je štátna rozpočtová organizácia, napojená na štátny rozpočet, ktorý je tvorený z príjmov daňových poplatníkov. V. Z. nezabezpečil vypracovanie pripomienok k zmluve o nájme ani so spolupracujúcou advokátskou kanceláriou, právnym oddelením, neumožnil, aby sa právnici žalovaného zúčastnili na rokovaní o obsahu zmluvy o nájme napriek tomu, že uvedená prax bola iná. Zmluva o nájme bola vypracovaná spoločnosťou ARMAGEDON s.r.o. V Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave, ani Úrade geodézie, kartografie a katastra SR sa nenachádza žiadny doklad preukazujúci ekonomickú výhodnosť podmienok uvedených v zmluve o nájme, prípadne doklad preukazujúci štandardnosť podmienok nájmu v danom čase a mieste pre žalovaného. Štatutár V. Z. nezabezpečil vypracovanie ekonomickej analýzy výhodnosti alebo obvyklosti podmienok v danom čase a na danom mieste. Z cenových máp vyplýva výrazný cenový rozdiel medzi nájomným za administratívne priestory a nájomným za skladové priestory, ktoré je podstatne nižšie. Ku dňu podpisu zmluvy o nájme predmet nájmu tvorili v tom čase nepoužiteľné a nezrekonštruované skladové priestory, až po vykonaní rekonštrukcie a po dobudovaní kancelárskych priestorov, tvoria väčšinu nájmu skladové priestory a nie administratívne priestory. V. Z. pred podpisom zmluvy o nájme nevykonal prieskum trhu, ktorý by preukazoval obvyklú výšku nájomného za skladové priestory, ktoré mali tvoriť a tvoria hlavnú časť prenajatej budovy. Povinnosť platiť nájomné vo výške 86,23 EUR je určená nie podľa jednotlivých skladových a kancelárskych priestorov, ale podľa výmery určenej na základe pôdorysu poschodí a nájomné sa vzťahuje aj na chodby, schodiská, vstupy, toalety atď. Štatutár žalovaného V. Z. uzavrel zmluvu o nájme so subjektom, ktorý v čase podpisu zmluvy nebol vlastníkom predmetu nájmu a ktorý ku dňu podpisu nedisponoval oprávnením uzatvoriť zmluvu o nájme. V. Z. sa vyjadril, že Zmluvu o nájme ani nečítal (strana 10 zápisnice z pojednávania 7. 5. 2013). Obdobné bolo správanie Q. V., ktorý podpísal Dodatok č. 2, ktorým sa zvýšila výška nájmu na 119 EUR/m2/rok za skladové a kancelárske priestory. Dodatok č. 2 podpísal na základe ústnej deklarácie, že sa preinvestovalo 8 až 10 miliónov EUR (strana 15 zápisnice z pojednávania 7. 5. 2013). Žalovaný poukázal na vzťahy medzi V. Z., Q. V. U. Š. Q. (predsedom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v rozhodnom čase). Zmluva o nájme v znení jej dodatkov sa prieči dobrým mravom, lebo bola uzatvorená napriek tomu, že Slovenská republika v rozhodnom čase disponovala obdobnými priestormi, ktoré mohli byť žalovanému ako rozpočtovej organizácii bezodplatne poskytnuté do užívania. V tom čase neexistovala potreba prenajať priestory v takom rozsahu, lebo aktuálne z celkovej prenajatej plochy sa reálne využíva 20 % (zápisnica z ohliadky na mieste samom zo 7. 5. 2013 o 9.00 hod.). V čase podpise zmluvy nebola vedomosť kedy a či budú nájomcom využívané prenajaté priestory napriek povinnosti platiť nájomné v plnej výške. ARMAGEDON, s.r.o. poukazoval na stratégiu ďalšieho smerovania rozvoja rezortu ÚGKK SR zo dňa 11. 9. 2007, v ktorom je uvedené že „východisko na prenájom vhodné priestoru pre centrálne pracovisko na zabezpečenie digitalizácie katastrálnej dokumentácie v rozlohe 6000 m2 až 8000 m2“. Tento dokument mohol predpokladať v konečnom štádiu potrebu priestorov v takomto rozsahu (ktoré časové obdobie nikto nevie odhadnúť). Takáto potreba neexistovala v čase podpisu zmluvy o nájme a neexistuje dodnes. Predmet nájmu sa začal rekonštruovať až po uzavretí zmluvy o nájme. Nájomca zmluvu o nájme nemohol jednostranne a bez uvedenia dôvodu ukončiť po dobu minimálne 49 rokov, v ktorej bolo dohodnuté nájomné 86,29 eur/m2/rok bez ohľadu na to o aké priestory sa jednalo (chodby, schodiská, vstupy, toalety) pri nezohľadnení obchodných zvyklostí (doby nájmu, bonity nájomcu), kde bola sankcia vo výške 30 % z celkovej zostatkovej hodnoty nájomného od doby predčasného skončenia nájmu do uplynutia dohodnutej doby nájmu. Skladové priestory sú po vykonanej rekonštrukcii štandardnými skladovými priestormi o čom svedčí kolaudačné rozhodnutie vydané po rekonštrukcii predmetu nájmu, kde sa povolilo užívanie stavby „sklady“. Kancelárske priestory sú oddelené sadrokartónovými priečkami, na zemi je linoleum, výnimočne koberec (zápisnice z ohliadky na mieste 7. 5. 2013 o 9.00 hod.). Tvrdenie o výnimočnosti priestorov je účelové a neobstojí. Na základe zmluvy o nájme v znení jej dodatkov bol žalovaný povinný platiť nájomné za priestory v celkovej rozlohe 8.771,13 m2 vo výške 86.980,37 EUR mesačne. Výška nájomného je 119 EUR / m2/rok, t. j. 9,92 eur/m2/mesiac. Výška nájomného za pozemok parc. č. 578/21 je 2.506,50 EUR. Nájomné nezahŕňa úhrady za vodné, stočné, elektrickú energiu, tepelnú energiu, odvoz a likvidáciu odpadu, čistenie, kanalizácie, deratizáciu a iné služby spojené s nájmom. V zmysle údajov poskytnutých Národnou asociáciou realitných kancelárii Slovenska sa priemerné ceny prenájmu skladových priestorov v Žilinskom kraji pohybovali nasledovne: Skladové objekty Žilinský kraj 2008 - 38 EUR /m2/rok, 2009 - 35 EUR /m2/rok, 2010 - 37 EUR /m2/rok; skladové priestory Liptovský Mikuláš rok 2008 - 29 EUR /m2/rok, 2009 - 31 EUR /m2/rok, 2010 - 29 EUR /m2/rok; kancelárske administratívne priestory Žilinský kraj rok 2008 - 78 EUR /m2/rok, 2009 - 75 EUR /m2/rok, 2010 -72 EUR /m2/rok, kancelárske a administratívne priestory Liptovský Mikuláš 2008 - 78 EUR /m2/rok, 2009 - 61 EUR /m2/rok, 2010 - 86 EUR /m2/ rok. Obvyklá výška trhového nájomného za skladové priestory v čase podpisu zmluvy o nájme v roku 2008 bola v Liptovskom Mikuláši 29 EUR /m2/rok. Výška nájmu dohodnutá v čase podpisu zmluvy o nájme bola 86,29 EUR /m2/rok za nepoužiteľné a nezrekonštruované skladové priestory. Obvyklá výška trhového nájomného za skladové priestory v čase podpisu dodatku č. 2 zmluvy o nájme v roku 2010 bola v Liptovskom Mikuláši 29 eur/m2/rok, za kancelárske priestory v roku 2009 vo výške 61 eur/m2/
rok a v roku 2010 vo výške 86 EUR /m2/rok. Dodatok bol uzatváraný v marci 2010. Výška dohodnutého nájmu v čase podpisu dodatku č. 2 zmluvy o nájme bola 119 EUR /m2/rok za skladové a kancelárske priestory. Výška nájomného podľa znaleckého posudku č. 118/2014 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je 37,70 EUR /m2/rok. Podstatný vplyv na výšku nájomného smerom nadol majú bonita nájomcu, dĺžka nájmu, možnosť ukončenia zmluvy zo strany nájomcu pred uplynutím dohodnutej doby nájmu, rozsahu predmetu nájmu. V prípade zmluvy o nájme sú podstatné bonita nájomcu - nájomca je štátna rozpočtová organizácia - maximálne bonity; dĺžka nájmu - obvyklé nájmu sa uzatvárajú na 5 až 10 rokov, zmluva o nájme bola dohodnutá na 49 rokov alebo 98 rokov. Nájomca nemal možnosť ukončiť zmluvu o nájme pred uplynutím dohodnutej doby. Rozsah predmetu nájmu je v danom prípade v neobvykle veľkom rozsahu, čo je výnimočné na trhu. Obvyklá trhová cena nájomného za predmet nájmu by bola po zohľadnení trhovej ceny a faktorov uvedených v odseku vyššie v rozmedzí od 1 až 2 eur/m2/mesiac a nie 9,90 eur/m2/mesiac ako bolo dohodnuté v zmluve v znení jej dodatkov. Porovnanie pomeru výšky nájomného vo vzťahu ku kúpnym cenám, za ktoré bol predmet nájmu prevádzaný 12. 9. 2008 medzi Y. P. a spoločnosťou DUCHO, s.r.o. (kúpna cena 244.241 EUR). Na zaplatenie kúpnej ceny by spoločnosť DUCHO, s.r.o. potrebovala necelé štyri nájomné pri výške nájmu 7,19 EUR /m2/mesiac a pri výške nájomného 9,90 eur/m2/mesiac (Dodatok č. 2). Dňa 19. 5. 2010 bola medzi spoločnosťou DUCHO, s.r.o. a RICROS, s.r.o. uzavretá Kúpna zmluva na predmet nájmu s dohodnutou kúpnou cenou 4.731.644,40 eur s DPH. To je 3.850.760 eur bez DPH. Uzatvorenie Dodatku č. 2 31. 3. 2010, v ktorom sa zvýšilo nájomné na 9,90 EUR /m2/mesiac predchádzalo uzatvoreniu Kúpnej zmluvy 19. 5. 2010. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy už bola stavba zrekonštruovaná podľa požiadaviek žalovaného a bola odplatne prevádzaná medzi obchodnými spoločnosti personálne prepojenými s Y. P. ako konateľom a spoločníkom. Na úhradu celkovej trhovej ceny zrekonštruovaného predmetu nájmu 3.850.060 EUR bolo potrebných uhradiť približne 43 nájomných, t. j. za tri a pol roka uhradí žalovaný celú hodnotu zrekonštruovanej budovy. V roku 2013 by v prípade ďalšieho platenia nájomného bola žalovaným uhradená celá hodnota zrekonštruovanej budovy a celých ďalších 45 rokov alebo 94 rokov má prenajímateľ garantované ročné nájomné vo výške 1.073.842,44 EUR, čo pri dobe 45 rokov predstavuje 48.322.909 EUR (pri dobe 94 rokov 100.941.189 EUR. Vo vzťahu k stratégii ďalšieho smerovania UGKK SR z 11. 9. 2007 uviedol, že výška nájomného v kombinácii s dobou nájmu by bolo riešenie, ktoré sa preferovalo z dôvodu ekonomickej výhodnosti oproti riešeniu vybudovania vlastného objektu, prípadne rekonštrukcie existujúcich priestorov vo vlastníctve Slovenskej republiky. Priestory po rekonštrukcii sú štandardné skladové priestory s klimatizáciou využívanou v potravinárskom priemysle, s kamerovým systémom (štandard). Priestory žiadne iné nadštandardné požiadavky nespĺňajú. Kolaudačné rozhodnutie bolo udelené na sklady. Nájom bol podľa článku 4 dohodnutý na dobu určitú do 31. 12. 2057 s opciou na ďalších 49 rokov. Skutočnosť uzatvorenia zmluvy o nájme na dobu 49 rokov bez ohľadu na opciu, ktorou môže dôjsť k predĺženiu nájmu dokonca roka 2106 bez súhlasu nájomcu je neplatným ustanovením z dôvodu obchádzania zákona ako aj z dôvodu, že doba nájmu v kontexte s výškou nájmu, rozsahom nájmu, o ktorej vedeli, že sa nebude od začiatku využívať, s nemožnosťou ukončenia nájmu zo strany žalovaného jednostranne a bez uvedenia dôvodu a so sankciou za ukončenie zmluvy o nájme robí úkonom priečiacim sa dobrým mravom - absolútne neplatným právnym úkonom. Článok 8 upravuje sankciu za skončenie zmluvy zo strany nájomcu. Odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva a nemôže byť sankcionované zmluvnou pokutou. V článku 8.3 nejde o dojednanie odstupného podľa § 355 OBZ a ani 497 OZ. Zmluva neobsahuje ustanovenie (dojednanie o tom), že ktorákoľvek zo zmluvných strán je oprávnená zmluvu zrušiť zaplatením určitej sumy ako odstupného. Ustanovenie povinnosti zaplatiť prenajímateľovi 30 % z celkovej zostatkovej hodnoty nájomného je absolútne neplatné, lebo sa viaže na skončenie nájmu, teda predpokladá právny úkon prenajímateľa, ktorého následkom je skončenie nájmu (napríklad výpoveď prenajímateľa pre neplatenie nájomného atď.). Nájomná zmluva uzatvorená na dobu určitú presahuje život zmluvných strán, teda sa nekončí uplynutím doby počas života zmluvných strán (§ 676 OZ) - nemožno ju vypovedať. Nemožno hovoriť o dočasnosti nájmu a ide o obchádzanie pojmového znaku nájmu. Doba nájmu je podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy, ktorá sa vyžadujú pre platnosť právneho úkonu. Doba života v štátnych rozpočtových organizácii môže byť v priemere 20 až 25 rokov v závislosti ako sa vyvíjajú potreby spoločnosti. V Slovenskej republike neexistujú relevantné štatistiky o priemernej dĺžke života právnických osôb. V krajinách so stabilným právnym poriadkom je priemerná dĺžka nadnárodnej spoločnosti 40 až 50 rokov. Vzhľadom k priemernej dĺžke života štátnych rozpočtových organizácii 20 až 25 rokov a priemernej dĺžke nadnárodných spoločností 40 až 50 rokov, medzi ktoré prenajímateľ nepatrí, (pri nenadnárodných spoločnostiach sa predpokladá ešte kratšia doba života) uzatvorili žalobca a žalovaný zmluvu o nájme presahujúcu ich život. Preto je zmluva absolútne neplatná, lebo obchádza zákon. Bola uzavretá s úmyslom uzatvoreniu na dobu neurčitú so zachovaním výhod zmluvy na dobu určitú, aby sa nedala vypovedať bez uvedenia dôvodu, čo odporuje zákonu pre chýbajúci pojmový znak dočasnosti. Žalobca poukázal na odporovanie zmluvy zákonu § 39 OZ s poukazom na článok 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie I (ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi). Podľa § 1 ods. 1 a 2 Zákona č. 231/1990 Z. z. o štátnej pomoci tento zákon sa vzťahuje na podnikateľov, štátne orgány a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona (poskytovateľ). Štátnou pomocou na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi a právnymi predpismi európskeho spoločenstva vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo po poskytovaní služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva. Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci štátna pomoc sa môže poskytnúť len ak je schválená komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora zo 14. 12. 1995 spojené konania C-430/93 a C-431/93, Van Schijdel a Van Veen, ECR I-1995 strana 4705, podľa ktorého je príslušný súd členskej krajiny povinný priamo aplikovať z úradnej povinnosti článok 107 Zmluvy o fungovaní EÚ. Podľa judikatúry ESD príslušný súd členskej krajiny má v konaniach právomoc a povinnosť posúdiť, či v danom prípade ide o štátnu pomoc alebo nie. Takéto posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou Európskeho súdneho dvora ako aj s predchádzajúcimi rozhodnutiami komisie v obdobných prípadoch. Táto povinnosť sa aplikuje aj pred Slovenskými súdmi (Okresný súd Žilina 2R/2/2011 zo dňa 27. 4. 2012 alebo OS Nitra 31R/4/2011 zo dňa 12. 6. 2012). Na to, aby konkrétny právny úkon bolo možné pokladať za štátnu pomoc je potrebné, aby boli splnené kritériá v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a/ poskytnutie ekonomickej výhody, b/ poskytnutie štátnych zdrojov, c/ uprednostnenie istého podnikateľského subjektu, d/ narušenie súťaže alebo aspoň hrozba narušenia, e/ vplyv na obchod medzi členskými štátmi. Vo svojom vyjadrení podrobne rozobral vyššie uvedené body žalovaný (čl. 75-77). Plnenia poskytované na základe zmluvy o nájme v znení jej dodatkov spĺňajú kritéria štátnej pomoci uvedené v článku 107 ods. 1 Zákona o fungovaní Európskej únie. Ak bola a je poskytovaná neoprávnená štátna pomoc na základe zmluvy o nájme je zmluva absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 a bola uzavretá v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v rozpore s § 2, § 22 ods. 1 Zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci. Žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení platnosti zmluvy o nájme s poukázaním na § 137 písm. c/ CSP ako aj § 80 písm. c/, o/ CSP.
5. Žalobca argumentoval k vyjadreniu žalovaného nasledovne. 1/ K nemožnosti plnenia uviedol, že túto neuznal ani Krajský súd v Žiline uznesením 13Cob/244/2013-602 zo dňa 20. 5. 2014. 2/ Rozpor s dobrými mravmi je nedôvodný v obchodnoprávnom vzťahu. Žalobca poukázal na základnú výkladovú metódu právnych úkonov potvrdenú Ústavným súdom SR (I ÚS 240/07 z 3. 7. 2008). Priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (základný princíp výkladu zmlúv). Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská, hospodárska funkcia. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z ústavy taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúci výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim. Z ustálenej judikatúry vyplýva kontinuita a právna istota, predvídateľnosť a stabilita prostredia. Štatutárne orgány žalovaného, ktoré zmluvu a dodatky k zmluve uzatvárali nespochybňovali a ani nespochybňujú platnosť zmluvy o nájme. Dodatky k zmluve uzatvárali postupne ďalší riaditelia H.. Q. V. U. Q.. Ľ. Q., ktorí zmluvu nespochybnili a riadnym spôsobom ju plnili. Celá zmluva bola uzatváraná v rámci operačného programu OPIS na zabezpečenie centrálneho elektronického registratúrneho strediska (CERS). Zmluva musela prejsť všetkými kontrolnými mechanizmami nielen v rámci žalovaného, ale aj jeho nadriadeného orgánu Úradu geodézie, kartografie a Katastra SR a tiež ostatných nadriadených orgánov štátnej správy. Až do nástupu nového riaditeľa H.. X. D. zmluva nebola žiadnou osobou spochybňovaná. Žalovaný ako štátna rozpočtová organizácia má viacero mechanizmov kontroly, či je zmluva uzatváraná v súlade s právom a internými predpismi žalovaného. Žalobca v dobrej viere vstupoval do takéhoto právneho vzťahu a mal za to, že žalovaný si pri svojom rozhodnutí uzavrieť predmetnú zmluvu zaobstaral všetky potrebné podklady a informácie na to, aby mohol uzavrieť predmetnú zmluvu. Pre tieto skutočnosti musí byť žalobca chránený ako osoba, ktorá v dobrej viere vstupovala do zmluvného vzťahu so subjektom, u ktorého môže predpokladať, že v rámci jeho vnútorných procesov sa vygenerovala vôľa uzavrieť nejakú zmluvu v súlade s jeho vnútornými predpismi a všeobecne záväznými predpismi. Vo vzťahu k osobám, ktoré uzatvárali predmetnú zmluvu, prípadne dodatky k zmluvám za žalovaného nebola vyvodená žiadna trestnoprávna ani iná zodpovednosť (pracovnoprávna), nebol uplatnený nárok na náhradu škody a iné nároky. Vnútorné procesy a postupy žalovaného, ktoré viedli k uzatvoreniu zmluvy sú nerozhodné, dôležitá je skutočná vôľa prejavená navonok v písomnom právnom úkone - zmluve o nájme v znení jej dodatkov. Nájomný vzťah založený zmluvou o nájme je súkromnoprávny - obchodnoprávny v súlade s princípom zmluvnej voľnosti. Inštitút dobrých mravov nie je možné aplikovať v rovnakej miere v obchodnoprávnych vzťahoch, ako v občianskoprávnych vzťahoch, lebo účastníci obchodnoprávnych vzťahov sa vyznačujú vyššou mierou znalosti a odbornosti pri vykonávaní právnych úkonov. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 13Cob/244/2013-602 z 20. 5. 2014 zrušil rozsudok súdu 1. stupňa z 23. 5. 2013. Okrem procesných otázok vyslovil právny názor aj k otázkam, pre ktoré súd 1. stupňa svojím rozsudkom zo dňa 23. 5. 2013 prejudiciálne vyslovil názor, že predmetná zmluva je neplatná. Krajský súd v Žiline k týmto skutkovým otázkam, z ktorých súd vyvodil neplatnosť zmluvy, v podstate vyslovil opačný názor „v danom prípade sa žalobca domáhal neexistencie právneho vzťahu žalovaného zmluvou o nájme, ktorý súkromnoprávny vzťah vznikol na základe prejavov vôle týchto účastníkov, vymedzením vzájomných práv a povinností, ktoré malo premietnutie v písomne vyjadrených právnych úkonoch, a to v zmluve o nájme v znení jej dodatkov“... „zmluvné strany sa dojednaniami úpravy a povinností riadia a zmluvu napĺňajú“... žalobca „netvrdil zo strany žalovaného ohrozenie jeho postavenia nájomcu“... „naliehavý právny záujem na určenie neexistencie právneho vzťahu nie je daný predsa tým, že žalobca v zmluve dojednané podmienky upravujúce dobu nájmu, výšku nájmu, skončenie nájmu považuje pre neho nevýhodné, a preto už nemá záujem a vôľu zotrvať v tomto právnom vzťahu a má záujem ho ukončiť“. K plnej moci zo dňa 15. 12. 2008 Krajský súd v Žiline uviedol, že zo znenia tohto právneho úkonu „vyplýva jasná identifikácia splnomocnenca, splnomocniteľa ako i rozsah splnomocnencovho oprávnenia, opatrená podpismi svedkov H.. Z., H.. Š.“ - osobami oprávnenými konať za žalobcu. Svedok H.. V. Z. do zápisnice o pojednávaní 7. 5. 2003 potvrdil, že „dňa 17. 12. 2008 bola uzavretá nájomná zmluva, plná moc bola uzavretá predtým. Nebolo to súčasťou nájomnej zmluvy, ale my sme to požadovali, keďže na liste vlastníctva bol niekto iný. Na základe plnej moci my sme mali za to, že ARMAGEDON nie je právne spôsobilý uzavrieť túto nájomnú zmluvu“. Rovnako Krajský súd v Žiline vyslovil právny názor k Dohode o správe nehnuteľností zo dňa 2. 12. 2008, že ak dohoda o správe nehnuteľností bola v súdnom konaní predložená neskôr, tak „takéto správanie účastníka súdneho konania preto nie je možné hodnotiť so záverom pochybnosti o hodnovernosti takéhoto dôkazu“. Zároveň Krajský súd v Žiline uviedol, že je potrebné zaoberať sa „vôľou konajúcich strán pri uzatváraní tejto dohody (účel) vo väzbe na následné ich správanie a jej napĺňanie vo vzťahu k právnemu úkonu zmluvy o nájme v znení dodatkov“. Všetky žalobcom uvedené tvrdenia a predložené dôkazy preukazujú vôľu a napĺňanie zmluvy v súlade s jej obsahom (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07 bod 11). Žalovaný tvrdil neplatnosť zmluvy o nájme aj po tom, ako žalobca odstúpil od zmluvy o nájme listom zo dňa 19. 1. 2015 a 3. 8. 2015 uhradil žalobcovi časť dlžného nájomného vo výške 536.921,22 EUR, čím de facto uznal platnosť zmluvy o nájme a uznal svoju povinnosť platiť nájomné až do skončenia nájmu. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka tým uznal aj zostatok dlhu - žalovanú pohľadávku. Táto skutočnosť má význam aj pre posúdenie toho, že tým potvrdil výšku nájomného a jeho obvyklosť, ktorá nie je dôvodom neplatnosti zmluvy. K nemožnosti plnenia v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobca argumentoval, že v čase uzavretia zmluvy o nájme a ani v súčasnosti neexistuje žiadna právna prekážka, ktorá by spôsobovala nemožnosť plnenia. Počiatočná fyzická nemožnosť predmetu plnenia spočívala v tom, že predmet plnenia je objektívne fakticky neuskutočniteľný, predmet plnenia neexistuje alebo správanie nie je fyzicky možné. Takýto aspekt počiatočnej nemožnosti plnenia v tomto konaní nebol preukázaný. Žalobca bol oprávnený uzatvoriť zmluvu o nájme na základe dohody o správe nehnuteľností a navyše aj v prípade, ak by nebola uzatvorená dohoda o správe nehnuteľností, takéto oprávnenie nepochybne vyplývalo z ďalších skutočností, ktoré boli v konaní preukázané. Prenajímateľom môže byť aj osoba odlišná od vlastníka, ak má táto osoba oprávnenie nakladať s predmetom nájmu. Prenajímateľom býva spravidla vlastník veci, môže ním byť aj osoba, ktorá má právo takýmto spôsobom disponovať s predmetom nájmu z iného dôvodu, napríklad vecného bremena, inominátneho kontraktu podľa § 51 a podobne. Prenajímateľom je osoba, ktorá prenecháva vo forme nájmu vec do užívania alebo brania úžitkov z nej inej osobe. Je ním spravidla vlastník veci; prenajímateľom však môže byť aj iná osoba, ktorá má k veci právo oprávňujúce ju na prenechanie veci do užívania (brania úžitkov). Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí sp. zn. 28Cdo 1446/2007 uviedol, že v prípade, ak nie je zákonom stanovená alebo zmluvnými stranami dohodnutá forma udelenia súhlasu vlastníka s prenajatím nebytových priestorov treťou osobou, takýto súhlas môže byť udelený aj konkludentne. Judikatúra Slovenskej republiky sa prikláňa k platnosti zmluvy. Najvyšší súd SR (sp. zn. 4MCdo/23/2008) judikoval, že v prípade prenajatia pozemkov, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy už boli prenajaté, nejde bez ďalšieho o neplatnosť zmluvy. Objektívne totiž možnosť plnenia v takomto prípade vylúčená nie je. Nebolo preto možné vylúčiť, že žalovaný ako prenajímateľ k dotknutému dňu vzniku nájmu zabezpečí právnu voľnosť predmetu nájmu, respektíve jeho časti. Vlastník predmetu nájmu zabezpečil právnu aj faktickú možnosť, aby žalobca prenechal predmet nájmu do nájmu žalovanému. Žalobca prenechal predmet nájmu do užívania žalovanému. Strany plnili práva a povinnosti zo zmluvy a ich dodatkov vrátane žalovaným požadovanej rekonštrukcie, ktorú zabezpečoval vlastník a nikto nerušil žalovaného v užívaní predmetu nájmu. Žalobca - prenajímateľ odovzdal žalovanému
- nájomcovi predmet nájmu po tom, čo ho vlastník - spoločnosť DUCHO, s.r.o. zrekonštruovala a skolaudovala pre potreby žalovaného na základe jeho požiadaviek 1. 4. 2008 (zápisnice o odovzdaní predmetu nájmu), až v tomto čase nájomca vstúpil do úžitku predmetu nájmu. V takomto prípade nemôže ísť o nemožnosť plnenia a/ pre nemožnosť plnenia je rozhodujúci okamih účinnosti právneho úkonu, b/ musí ísť o objektívnu nemožnosť plnenia. O prípad nemožnosti plnenia nejde, ak predmet plnenia vznikne až v budúcnosti, napríklad pri kúpe budúcej veci, ktorá sa má ešte iba vyrobiť alebo pri kúpe nádeje. Možnosť plnenia je ak sa predmet stane spôsobilým na plnenie v budúcnosti (napríklad uzatváranie nájomných zmlúv v čase pred kolaudáciou predmetu nájmu, uzatvorenia zmluvy k prenajatému predmetu nájmu alebo zmluvy s nevlastníkom). Z hľadiska platnosti respektíve neplatnosti takéhoto predmetu plnenia v zmysle § 37 ods. 2 platí, že ak je zmluva uzavretá s odkladacou podmienkou stačí, aby odkladacia podmienka bola z jeho obsahu zrejmá alebo odložením účinnosti, napríklad do dňa kolaudácie predmetu nájmu, ukončenia nájmu alebo nadobudnutie vlastníckeho práva, ak dôjde k nadobudnutiu účinnosti zmluvy v čase, keď je už plnenie možné, je potrebné zmluvu považovať za platnú. Rovnako to platí aj v prípade, ak kontrahent nedisponuje právom, ktoré prevádza na iného v čase uzavretia zmluvy, napríklad nadobudnutie vlastníckeho práva k veci, ukončenie iného právneho vzťahu, ale je spôsobilý ho nadobudnúť do času plnenia povinnosti zo zmluvy. Aj v prípade aplikácie § 37 ods. 2 sa uplatní pravidlo výkladu v prospech výkladu zachovania platnosti zmluvy. Za možný je potrebné považovať taký predmet plnenia, ktorý v čase podpisu zmluvy buď neexistuje, nie je vo vlastníctve kontrahenta alebo s ním kontrahent nie je spôsobilý nakladať spôsobom stanoveným v zmluve a preto je potrebné zmluvu považovať za platnú. V týchto prípadoch je potrebné preskúmať, či kontrahent bol spôsobilý v čase podpisu zmluvy získať právo, ktoré zmluvou prevádza na iného a ak súd dospeje k záveru, že predmetné právo bol spôsobilý získať, nie je možné určiť neplatnosť zmluvy z titulu nemožnosti plnenia, ale považovať vzniknutú situáciu za porušenie zmluvných povinností. Medzi účastníkmi nie je sporné, že vlastníkom predmetu nájmu v čase uzatvorenia zmluvy o nájme 17. 12. 2008 bol Y. P.. Kúpnou zmluvou podpísanou 12. 9. 2008 s úradne osvedčeným podpisom 2. 12. 2008 (pred uzavretím zmluvy o nájme), ktorej vklad do katastra bol povolený 15. 1. 2009 predal Y. P. predmetné nehnuteľnosti spoločnosti DUCHO, s.r.o. Z dôvodu, že pôvodný vlastník Y. P. bol viazaný svojimi záväzkami a zmluvnými prejavmi vôle v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 12. 9. 2008, avšak k vecnoprávnym účinkom prevodu vlastníckeho práva ešte nedošlo, dohodou o správe nehnuteľností zo dňa 2. 12. 2008 pôvodný vlastník Y. P. a nadobúdateľ nehnuteľností - budúci vlastník DUCHO, s.r.o. zhodnými prejavmi vôle prenechali predmetné nehnuteľnosti do správy žalobcovi. Z dohody o správe jednoznačne vyplýva, že správca - žalobca je oprávnený dať predmet správy do nájmu tretej osobe - žalovanému a je oprávnený uzavrieť nájomnú zmluvu na predmet zmluvy vo vlastnom mene, na vlastný účet a vykonávať iné úkony vo vlastnom mene a na vlastný účet pri správe predmetu správy. Týmto právnym úkonom (dohodou o správe) bolo prevedené na žalobcu právo disponovať s predmetom nájmu
- predmet nájmu dať do užívania žalovanému. Na základe dohody o správe nehnuteľností bol žalobca oprávnený uzavrieť zmluvu o nájme. Dohoda o správe jej účastníkmi v minulosti ani v súčasnosti nebola spochybnená, žiadnym spôsobom nezanikla, je platná a účinná (dohodu o správe spochybnil žalovaný). Aj dohoda o správe medzi subjektmi súkromného práva ako súkromný vzťah vychádza z princípov rovnosti účastníkov zmluvnej, či autonómnej voľnosti a dispozitívnosti pri výkone vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ako ju garantuje článok 20 Ústavy SR. Y. P. ako pôvodný vlastník a budúci vlastník spoločnosť DUCHO, s.r.o. mali pri uzavretí dohody o správe rovnakú voľnosť ako ktorýkoľvek iný subjekt súkromného práva, keďže neexistoval predpis, ktorý by ju obmedzoval vo vzťahu k žalovanému alebo inej osobe. Súd nemôže zasahovať do zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy, medzi ktorými neexistuje spor. Ak by aj nedošlo k uzatvoreniu dohody o správe je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o nájme konal na základe súhlasu pôvodného vlastníka predmetu nájmu Y. P. ako a budúceho vlastníka predmetu nájmu spoločnosti DUCHO, s.r.o. Všeobecne záväzným právnym predpisom nie je ustanovená forma akú má mať súhlas vlastníka veci s prenajatím treťou osobou. Súhlas vlastníka predmetu nájmu mohol byť udelený nielen písomne, ale aj ústne, či konkludentne. Za situácie, keď jediným spoločníkom a konateľom žalobcu a spoločnosti DUCHO, s.r.o. v čase uzatvorenia zmluvy bol Y. P., ktorý podpisoval zmluvu o nájme je nepochybné, že žalobca musel nakladať a nakladal s predmetom nájmu podľa zmluvy o nájme so súhlasom Y. P. ako aj súhlasom budúceho vlastníka predmetu nájmu spoločnosti DUCHO, s.r.o. Dohoda o správe a splnomocnenie z 15. 12. 2008 preukazujú oprávnenie žalobcu disponovať s predmetom nájmu, čo bolo potvrdené aj výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Y. P. v konaní sp. zn. 4Cb/12/2013 (7. 5. 2013). Podľa článku V bod 5.1 kúpnej zmluvy zo dňa 12. 9. 2008 „kupujúci podpisom na tejto zmluve potvrdzuje prevzatie nehnuteľností od predávajúceho do držby a úžitku a prevzatie dokladov, dokumentácie, prípadne iných listín, ktoré sa k nehnuteľnostiam vzťahujú a súvisia s nimi ...“. Toto ustanovenie kúpnej zmluvy upravuje, že k prevzatiu predmetu kúpy (predmetu nájmu) spoločnosťou DUCHO, s.r.o. do držby a úžitku došlo ešte pred povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností 12. 9. 2008, ktorým dňom bola spoločnosť DUCHO, s.r.o. oprávnená nehnuteľnosť užívať, bola oprávneným držiteľom, bola oprávnená poberať z nej úžitky a bola osobou oprávnenou s predmetom nájmu nakladať, ako aj vystaviť plnú moc. Plná moc bez ohľadu na svoj názov vyjadruje vôľu spoločnosti DUCHO, s.r.o. previesť dispozíciu z predmetom nájmu na žalobcu - prenajímateľa takým spôsobom, že je oprávnený vo vlastnom mene, na vlastný účet s predmetom nájmu nakladať. Žalobca bol oprávnený s predmetom nájmu disponovať a ako prenajímateľ ho dať do nájmu žalovanému. Predloženie plnej moci v takomto znení bolo vyžadované žalovaným, aby žalobca preukázal, že keď nie je vlastníkom predmetu nájmu, je oprávnený na uzatvorenie zmluvy o nájme. Preto existencia plnej moci nemôže odôvodňovať záver, že žalobca nebol oprávnený ju uzavrieť (H.. V. Z. strana 10 zápisnice 7. 5. 2013 sp. zn. 4Cb/12/2013). Súkromnoprávny úkon, ktorým bola prenechaná dispozícia s predmetom nájmu nemá predpísanú formu, mohol byť urobený ústne a aj konkludentne. Žiaden z účastníkov dohody o správe túto dohodu nerozporuje a jej účastníci ju považujú za platnú a účinnú. Predmet nájmu bol odovzdaný až 1. 4. 2010 po vykonanej rekonštrukcii požadovanej žalovaným a po kolaudácii - zápisnicou o odovzdaní predmetu nájmu z 1. 4. 2010 v čase, keď už spoločnosť DUCHO, s.r.o. bola nepochybne vlastníkom predmetu nájmu. Jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti DUCHO, s.r.o. bol v čase uzavretia zmluvy o nájme ako aj plnej moci Y. P. (vlastník predmetu nájmu). Uzavretie dohody o správe je len dôkazom prirodzeného behu udalostí. Nie je rozhodné, či dohoda o správe bola uzavretá na dobu neurčitú, dôležité je, že žalobca bol oprávnený disponovať s nehnuteľnosťou - predmetom nájmu v čase uzavretia zmluvy o nájme a ku dňu odovzdania žalovanému do užívania 1. 4. 2010. Toto oprávnenie ku dňu odstúpenia od zmluvy trvalo a nezaniklo. Žalobca bol oprávnený uzavrieť zmluvu o nájme a nezaviazal sa na nemožné plnenie ( § 37 ods. 2 OZ). Žalovaný predmet nájmu riadne užíval a nikto ho nerušil v užívaní. Použitie korektívu dobrých mravov pri výkone práva za účelom dosahovania inej spravodlivosti nesmie viesť k oslabeniu ochrany subjektívnych občianskych práv stanovených zákonom a tým nežiaducemu narušovaniu istoty v občianskoprávnych vzťahoch. K správaniu sa Y. P., V. Z. U. Q. V. žalobca uviedol nasledovné. Kúpna zmluva z 19. 5. 2010 medzi DUCHO, s.r.o. a RICROS, s.r.o. bola zrušená. Ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka nemá vplyv na oprávnenie žalobcu nakladať s predmetom nájmu, dať ho do nájmu žalovanému a to aj v prípade, že vlastníkom predmetu nájmu bol Y. P.. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva 15. 1. 2009 Správou katastra Liptovský Mikuláš ku kúpnej zmluve z 12. 9. 2008 je právoplatné. Vlastníkom nehnuteľností je spoločnosť DUCHO, s.r.o. To, že zmluva o nájme nebola vnútorne pripomienkovaná, bola vypracovaná žalobcom, u (zrejme) u žalovaného sa nenachádzali doklady o ekonomickej výhodnosti nájmu, nebol vykonaný prieskum trhu a podobne nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Pre platnosť právneho úkonu nie sú rozhodujúce vnútorné procesy účastníka zmluvného vzťahu ale skutočný prejav vôle prejavený navonok v písomnej podobe. Žalobca musí byť chránený ako osoba, ktorá vstúpila do právneho vzťahu so štátnou entitou, u ktorej je vyšší predpoklad toho, že vo vnútri tejto entity boli dodržané všetky postupy, interné predpisy a kontrolné mechanizmy na to, aby sa vygenerovala skutočná vôľa. Ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/07). K argumentácii (že žalovaný nepotreboval budovu, ktorá je predmetom zmluvy o nájme, že budova je využívaná iba na 20 % celkovej prenajatej plochy, že Slovenská republika disponovala inými vhodnými priestormi, ktoré mohli byť poskytnuté bezplatne) žalobca uvádza, že tieto tvrdenia nie sú preukázané a ak by aj boli preukázané, nemajú vplyv na platnosť zmluvy o nájme. Žalovaný mal zámer implementovať v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti rôzne projekty Elektronických služieb katastra nehnuteľností, v rámci ktorých mal zámer implementovať aj projekt CERS, ktorý bol od počiatku realizovaný v predmete nájmu na základe zmluvy o nájme. Žalovaný aktívne vyhľadával vhodné priestory pre implementáciu projektu CERS. Žalovaný v rámci realizácie ohliadok ako najvhodnejší vybral predmet nájmu pre CERS. Žalovaný prostredníctvom externých poradcov posudzoval podľa ním stanovených objektívnych kritérií vhodnosť priestorov pre implementáciu do CERS. Žalovaný vlastným rozhodnutím určil predmet nájmu ako budovu, ktorá je najvhodnejšia pre implementáciu CERS. Žalovaný prejavil záujem uzavrieť nájomnú zmluvu na predmet nájmu. Žalovaný pred uzavretím zmluvy o nájme špecifikoval parametre, ktoré musí predmet nájmu spĺňať, aby to vyhovovalo implementácii projektu CERS. Žalovaný postupom času požadoval rozšírenie úžitkovej plochy predmetu nájmu v čase, keď ešte neexistovalo štvrté nadzemné podlažie (o ďalších 2.080,62 m2 úžitkovej plochy). Žalovaný požadoval vykonanie úprav predmetu nájmu na náklady žalobcu, respektíve vlastníka DUCHO, s.r.o. Žalobca a žalovaný sa dohodli na podmienkach užívania predmetu nájmu, zmluva bola uzatvorená z podnetu žalovaného. Uzavretie zmluvy o nájme, proces rokovania o jej obsahu a obsah zmluvy o nájme je nevyhnutné interpretovať pri zohľadnení vtedy prebiehajúcich procesoch schvaľovania nenávratného finančného príspevku pre projekt CERS vo výške 33.691.828 EUR. Prenajímateľ - žalobca nemal a nemá zákonný ani obchodný dôvod, či povinnosť skúmať pred uzavretím nájomnej zmluvy alternatívne priestorné možnosti žalovaného pre výkon činnosti, ktorú žalovaný deklaruje vykonávať v predmete nájmu. Prenajímateľ nemal a nemá žiadny zákonný ani obchodný dôvod, či povinnosť skúmať priestorové potreby nájomcu. Len rozhodnutie nájomcu limituje rozsah požadovaného predmetu nájmu. Prenajímateľ nie je zodpovedný za prípadnú zmenu potrieb nájomcu vo vzťahu k rozsahu užívania predmetu nájmu. Vedenie projektu OPIS, v rámci ktorého sa realizovala aj časť CERS zastrešoval Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Na základe zákona č. 571/2001 Z. z. ako najvyšší orgán Špecializovanej štátnej správy pre geodéziu, kartografiu a kataster Slovenskej republiky komunikoval priamo s vládou Slovenskej republiky a zabezpečoval vykonávanie jej uznesení v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky a ich podriadenými subjektmi vrátane žalovaného. Komunikácia a zabezpečovanie vykonávania uznesení boli realizované prostredníctvom X.. Š. Q., predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR v súčinnosti s odborom koordinácie projektov OPIS, ktorý bol vytvorený v rámci Úradu geodézie, kartografie a katastra SR a ďalšími odbormi tohto orgánu. Konanie tohto orgánu bolo v predchádzajúcom konaní sp. zn. 4Cb/12/2013 preukazované uznesením Vlády SR č. 331 z 21. 5. 2008, ktorým bola schválená národná koncepcia informatizácie verejne správy, listom Ministra financií SR adresovaný X.. Š.I. Q., predsedovi Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 12. 6. 2008. Stratégia ďalšieho smerovania rezortu Úradu geodézie, kartografie katastra SR z 11. 9. 2007, ktorá určovala cieľový stav potrebu vytvorenia centrálneho pracoviska na zabezpečenie digitalizácie katastrálnej dokumentácie spolu s uložením analógových originálov (v pôvodnej papierovej forme) vo vhodných archívnych priestoroch, konštatovala nemožnosť vybudovania vlastného objektu centrálneho pracoviska na zabezpečenie digitalizácie katastrálnej dokumentácie vzhľadom na vysoký objem predpokladaných nákladov 150 miliónov až 250 miliónov SK. Určovala východisko na prenájom vhodného priestoru pre centrálne pracovisko na zabezpečenie digitalizácie v rozsahu 6000 až 8000 m2 a ďalšie kritéria, napríklad zvýšenú nosnosť podláh, dostatočne veľké miestnosti na uloženie regálovej techniky, funkčná vzduchotechnika, úpravy na zníženie prašnosti priestoru, atď., (číslo listu 330 až 331). Už pri uzatváraní zmluvy obidve zmluvné strany vedeli, že k naplneniu predmetu nájmu nedôjde okamžite po odovzdaní budovy. Naloženie dokumentov a ich ďalšie spracovanie bude prebiehať v určitom časovom harmonograme. Výška nájomného nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o nájme a nemá za následok neplatnosť nájomnej zmluvy. V rámci obchodnoprávneho vzťahu je v prvom rade prvoradá zmluvná voľnosť. Výška nájomného nie je určená žiadnym právnym predpisom. Žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal vo vzťahu k výške nájmu a aj ak by ich preukázal takéto tvrdenia nemajú žiadny vplyv na platnosť zmluvy o nájme. Ďalší dôvod neplatnosti zmluvy o nájme vo vzťahu k dobe trvania nájmu žalovaný nepreukázal a aj v prípade, ak by preukázal nemajú vplyv na platnosť zmluvy o nájme. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú do 31. 12. 2057 (49 rokov). Podľa bodu 4.3 Zmluvy o nájme sa doba nájmu predlžuje o 49 rokov len vtedy, ak dôjde k splneniu podmienok: zmluvné strany žalobca a žalovaný sa nedohodnú na inej úprave a zároveň žalobca najneskôr v lehote jedného roka pred skončením zmluvy o nájme nevyzve žalovaného na vypratanie predmetu nájmu a ani žalovaný sa sám nevyprace a nevráti predmet nájmu ku dňu skončenia nájmu. Zmluvné strany mali vôľu uzavrieť zmluvu na dobu určitú 49 rokov. Na predĺženie - opciu je potrebné splniť podmienky uvedené v zmluve, čo nemá vplyv na platnosť dohodnutej doby nájmu do 31. 12. 2057. Účelom nájmu bolo zariadenia prevádzkovaniu Centrálneho elektronického registratúrneho strediska. Doba nájmu do 31. 12. 2057 je na tento účel obvyklá. U štátnej inštitúcie sa predpokladá jej dlhovekosť a že bude mať nepochybne svojho právneho nástupcu, ktorý bude zabezpečovať plnenie úloh štátu, na ktoré bolo zriadené CERS. Na strane prenajímateľov je právnická osoba a ani v prípade, že by život právnickej osoby, respektíve jej majiteľov nepresahoval obvyklú dĺžku života osoby je potrebné si uvedomiť, že pri zmene vlastníctva k prenajatej veci nadobúdateľ vstupuje do právneho postavenia prenajímateľa § 680 OZ. 49 rokov je menej ako obvyklá dĺžka ľudského života. Ustanovenie o opcii možno od dohodnutej doby nájmu oddeliť, ak by súd dospel k záveru, že dojednanie opcie je ponechané iba na vôli prenajímateľa a je v rozpore s dobrými mravmi, tak neplatnou by bola iba táto časť zmluvy. (číslo listu 337 a nasl.). Priemerná dĺžka života ženy v roku 2008 bola 78,73 rokov a muža 70,85 rokov. Ak by malo ísť o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, neznamená, že je neplatná. Ku dňu odstúpenia od zmluvy ju nikto nevypovedal. Žalovaným tvrdený dôvod neplatnosti zmluvy o nájme vo vzťahu k sankcii za skončenie zmluvy o nájme zo strany žalovaného nie je preukázaný a ak by bol preukázaný nemal by vplyv na platnosť zmluvy o nájme. Žalovaným tvrdená neplatnosť zmluvy o nájme vo vzťahu k neoprávnenej štátnej pomoci nebola preukázaná a ak by aj boli preukázané takéto tvrdenia by nemali žiaden vplyv na platnosť zmluvy o nájme (číslo listu 340-341). Žalobca zdôraznil, že zmluva o nájme nemá vplyv na obchod medzi členskými štátmi, keďže poskytovanie služby nájmu budovy, ktorá spĺňa kritériá pre implementáciu projektu CERS stanovené v stratégii ďalšieho smerovania rozvoja rezortu z 11. 9. 2007 nemá cezhraničný charakter na rozdiel od tovarov a služieb uvedených a citovaných v rozhodnutiach a stanovisku ako sú tabakové výrobky, pivo a iné. Oznámenie Komisie o prvkoch štátnej pomoci pri predaji pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi nie je možné aplikovať na nájmy a to ani analogicky, lebo samotné oznámenie komisie uvádza, že sa netýka verejného nadobúdania pozemkov a budov alebo prenájmu pozemkov a budov verejnoprávnymi orgánmi.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárov strán sporu V. P., H.. H. Z., svedka Y. P. a listinami v spise (z čísla listov čl. 1-453 najmä výpis z obchodného registra čl. 8, zmluva o nájme čl. 9-11, plná moc čl. 12, dodatky k zmluve o nájme čl. 13-19, fotokópia odstúpenia od zmluvy o nájme čl. 20-21, uznesenie o zastavení konania sp. zn. 9Cb/219/2014 čl. 22-23, výpis z účtu čl. 24, výtlačky faktúr čl. 25-39, vyjadrenie žalovaného s prílohami z 21. 9. 2016 čl. 54-104, žiadosť o pridelenie identifikačného čísla čl. 108-109, štatút žalovaného čl. 110-115, fotokópia kúpnej zmluvy medzi Y. P. a DUCHOM, s.r.o. čl. 116-120, rozhodnutie Správy katastra Liptovský Mikuláš o povolení vkladu čl. 121-122, fotokópia zápisnice z pojednávania sp. zn. 4Cb/12/2013 čl. 123-139, výpis z obchodného registra spoločnosti RICROS, s.r.o. čl. 140-141, výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti DUCHO, s.r.o. čl. 142-143, fotokópia kúpnej zmluvy medzi DUCHO, s.r.o. a RICROS, s.r.o. čl. 144-148, analýza trhu a cenové rozpätie na bližšie špecifikovanú administratívnu budovu čl. 149-150, zabezpečenie priestoru vhodných na zriadenie archívu čl. 153, vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš čl. 154-155, zápisnica z ohliadky na mieste samom zo 7. 5. 2013 čl. 156-157, doklad o stanovení ceny nehnuteľnosti za služby Cenová mapa nehnuteľností čl. 158-169, prehľad platieb uhradených žalovaným žalobcovi čl. 191, výpisy z účtu čl. 192, faktúra čl. 193, výpis z účtu čl. 194-306, vyjadrenie žalobcu z 3. 2. 2017 čl. 317-341 s prílohami, výpisy z obchodného registra DUCHO, s.r.o. čl. 342-343, výpis z obchodného registra ARMAGEDON, s.r.o. čl. 344-345, plná moc z 15. 12. 2008 čl. 346, zápisnica o odovzdaní predmetu nájmu medzi žalobcom a žalovaným čl. 347-348, vyjadrenie žalovaného z 10. 3. 2017 čl. 374-378 s prílohami: vypratanie čl. 379, zápis z 25. 6. 2015 čl. 380, list z 3. 7. 2015 čl. 381, notárska zápisnica z čl. 382-384, oznámenie Okresného súdu Bratislava II čl. 455 zo 17. 10. 2018 s priloženým uznesením o prerušení konania čl. 446-447, fotokópia odvolania proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II čl. 448-450, predkladacia správa Krajskému súdu Bratislava čl. 451, výpisy z obchodného registra čl. 46-47, 181, 409-410, 452 - 453) a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/12/2013. Súd dokazovanie listinami - uzneseniami Okresných súdom Bratislava I, a II čl. 454-457 nevykonal, lebo boli predložené po vyhlásení sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 CSP). 7. § 663 Občianskeho zákonníka (OZ) Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
§ 671 OZ
(1) Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
§ 37 OZ
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
§ 39 OZ
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
§ 123 OZ
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
§ 129 OZ
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. § 130 OZ (1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. (2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
§ 59a Obchodného zákonníka (OBZ) v znení účinnom do 31. 12. 2015 (1) Ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. (2) Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %252359a'&ucin-k-dni='31.12.2015'> v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. (3) Ustanovenia odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252359a'&ucin-k- dni='31.12.2015'> a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252359a'&ucin-k-dni='31.12.2015'> sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10% hodnoty základného imania. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252359a'&ucin-k- dni='31.12.2015'> sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252359a'&ucin-k- dni='31.12.2015'> sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť. (6) Ustanovenie § 59b <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252359b'&ucin-k-dni='31.12.2015'> sa primerane použije aj na stanovenie alebo určenie hodnoty predmetu zmluvy podľa odseku 1 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%252359a'&ucin-k-dni='31.12.2015'>. (7) Hodnota plnenia poskytnutého podľa zmluvy, ktorá nenadobudla účinnosť, sa musí spoločnosti vrátiť podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Členovia štatutárneho orgánu, ktorí vykonávali funkciu v čase jeho poskytnutia, ručia spoločne a nerozdielne za jeho vrátenie. Spolu s nimi ručia tí, ktorí vykonávali funkciu člena štatutárneho orgánu v období, v ktorom spoločnosť nárok na vrátenie plnenia neuplatňovala a o tejto povinnosti s prihliadnutím na všetky okolnosti vedeli alebo mohli vedieť.
§ 261 OBZ v znení účinnom do 31. 12. 2010 (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi štátom, samosprávnou územnou jednotkou alebo právnickou osobou zriadenou zákonom ako verejnoprávna inštitúcia, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Na tento účel sa za štát považujú aj štátne organizácie, ktoré nie sú podnikateľmi, pri uzavieraní zmlúv, z ktorých obsahu vyplýva, že ich obsahom je uspokojovanie verejných potrieb. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb. %2523261'&ucin-k-dni='31.12.2008'> a <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523261'&ucin-k- dni='31.12.2008'>, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
§ 323 OBZ
(1) Ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. (2) Za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 <aspi:// module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523407'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 3.
§ 407 OBZ
(3) Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
§ 369 OBZ v znení účinnom do 31. 1. 2013 (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
§ 768k OBZ
(2) Práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. 1. 2013.
§ 1 z. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení účinnom do 31. 5. 2011 (1) Tento zákon sa vzťahuje na
a) podnikateľov 1) a združenia podnikateľov 2) (ďalej len "podnikateľ"),
b) štátne orgány, 3) vyššie územné celky, 4) obce 5) a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona 6) (ďalej len "poskytovateľ"). (2) Štátnou pomocou na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi 6) a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len "spoločenstvo") vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc. 6a)
§ 2 z. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení účinnom do 31. 5. 2011 (1) Zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže 8) tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.
§ 22 z. č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení účinnom do 31. 5. 2011 (1) Štátna pomoc sa môže poskytnúť, len ak je schválená Komisiou, s výnimkou prípadov podľa osobitného predpisu.
8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo súd zistil nasledovné. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17. 12. 2008 uzatvorili (podpísali) žalobca v právnom postavení prenajímateľa a žalovaný v právnom postavení nájomcu Zmluva o nájme (v znení Dodatkov č. 1 zo dňa 1. 6. 2009, č. 2 zo dňa 31. 3. 2010, č. 3 zo dňa 13. 9. 2010 a č. 4 zo dňa 21. 12. 2010), ďalej iba NZ. Medzi stranami nebolo sporné, že zmluvu (vrátane dodatkov) uzatvárali za právnické osoby štatutári t. j. osoby oprávnené konať v ich mene. Medzi stranami bola sporná platnosť nájomnej zmluvy (žalovaný tvrdil neplatnosť zmluvy). Predmetom NZ bol nájom nehnuteľností: budova na ulici 1. Mája, v Liptovskom Mikuláši, č. súpisné 4269, postavená na pozemku parc. č. 5378/21 s jedným podzemným podlažím o výmere 432,19 m2 a troma nadzemnými podlažiami (1. vo výmere 2101,50 m2, 2. vo výmere 2080,60 m2 a 3. vo výmere 2.085,23 m2), o celkovej úžitkovej ploche spolu 6.690,53 m2 a pozemok parc.č. 5378/21 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 2.665 m2, vtedy zapísané v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Liptovský Mikuláš na LV č. XXXX, v k. ú. J. Q.. NZ bola uzavretá na dobu určitú do na dobu do 31.12. 2057 (t. j. 49 rokov) s opciou na ďalších 49 rokov (článok 4, 4. 1 NZ). Zmluvné strany sa dohodli, že najneskôr rok pred ukončením dohodnutej doby nájmu sa dohodnú na ďalšom nájme alebo kúpe prenajatých nehnuteľností (článok 4 bod 4. 2. NZ). Ak nedôjde k dohode o zmene dohodnutých podmienok a prenajímateľ v lehote jedného roka pred skončením zmluvy nevyzve nájomcu na vypratanie nehnuteľností ku dňu skončenia nájmu a k vyprataniu a vráteniu nehnuteľnosti nedôjde ku dňu skončenia nájmu, nájom podľa tejto zmluvy sa predlžuje na dobu uvedenú v bode 4. 1 (článok 4, 4. 3. NZ). Súd považoval zmluvu uzavretú na dobu 49 rokov, lebo bolo aj vecou nájomcu, či budú splnené podmienky predĺženia zmluvy na základe opcie. Dohodnutá doba nájmu nemá priamy vplyv na predmet sporu - zaplatenie nájmu. Doba nájmu sa javí byť primeraná účelu zmluvy (archivovanie dokumentov a pod.) Nájomné bolo dojednané vo výške 178.500 Sk (5.925,11 EUR) mesačne od 1.1.2009 za celý objekt a vo výške 2.600 Sk (86,30 EUR) za m2/ rok podlahovej plochy odovzdaného podlažia po vykonaní potrebných úprav odsúhlasených nájomcom (článok 5, 5. 1 NZ). Výška nájomného nebola medzi stranami sporná, sporný bol nárok prenajímateľa na nájomné. Platby nájomného budú fakturované nájomcovi mesačne daňovým dokladom - faktúrou vystaveným do piateho dňa daného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa nájomné platí. Splatnosť faktúry je štrnásť dní odo dňa doručenia faktúry nájomcovi (článok 5, 5. 1 NZ). V prípade nedodržania splatnosti faktúry môže prenajímateľ účtovať nájomcovi úroky z omeškania vo výške 0,05 % z hodnoty dlžnej sumy za každý deň omeškania, maximálne do výšky 28 % za dobu omeškania (článok 5. 5. 5 NZ). Splatnosť a omeškanie nájomného nebolo medzi stranami počas celého konania sporné, až v záverečnej reči (§ 182 CSP) žalovaný prostredníctvom zástupcu tvrdil, že žalobca nepreukázal doručenie faktúr a tým nepreukázal, kedy sa stalo nájomné splatné. Toto tvrdenie bolo vznesené až po vyhlásení sudcovskej koncentrácie na pojednávaní (§ 153 CSP), preto súd na procesnú obranu žalovaného v tejto časti neprihliadol. Skončenie nájmu bolo dohodnuté uplynutím doby alebo písomnou dohodou strán. Nájomca mal právo písomne vypovedať zmluvu pred uplynutím dojednaného času len za podmienok uvedených v zákone č. 116/1990 Z.z. o nájme a podnájme nebytových priestorov (článok 8, 8. 1, 8. 2 NZ). V prípade skončenia nájmu okrem prípadov podľa 8. 2 bol nájomca povinný zaplatiť prenajímateľovi 30 % z celkovej zostatkovej hodnoty nájomného od doby predčasného skončenia do uplynutia dohodnutej doby nájmu ... (článok 8, 8. 3 b/ NZ). Skončenie účinnosti zmluvy bolo viazané na skutočnosť, či bude uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov medzi SORO (MF SA) a žiadateľom (ÚGKK SR) na projekt OPIS (článok 9, 9. 1 NZ). Zmluva obsahuje doložku, že ak niektoré z ustanovení zmluvy je alebo sa stane neplatné alebo neúčinné, platnosť ostatných ustanovení ostane nedotknutá (článok 9, 9. 3 NZ). Právo na nájomné polo podmienené záväzkom prenajímateľa vykonávať na predmete nájmu úpravy odsúhlasené nájomcom ( článok 5, 5. 2. 2, 5. 2, 5. 7,5. 8, 5. 9 NZ).
9. V dodatkoch k NZ (1 až 4) sa dopĺňal a menil obsah zmluvy vo vzťahu k predmetu zmluvy, účinnosti zmluvy, výšky nájomného a pod. Dodatkom č. 1 (1. 6. 2009) sa menil Článok 2 NZ - predmet nájmu, Článok 9, 9. 1 NZ - skončenie účinnosti zmluvy, ak nebude do 31.12.2009 uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov medzi SORO (MF SR) a žiadateľom (ÚGKK SR) na projekt OPIS a za podmienky, že pred týmto termínom zmluvné strany uzatvoria zmluvu o vyporiadaní vzájomných finančných záväzkov vyplývajúcich z investičnej činnosti prenajímateľa podľa znenia tejto zmluvu ku dňu jej skončenia. Dodatkom č. 2 (31. 3. 2010) sa na základe vykonaných investičných prác v súlade s nadštandardnými požiadavkami nájomcu upravila cena nájomného uvedená v Článku 5, 5. 1. 2. na 119 EUR/m2/rok podlahovej plochy. Dodatkom č. 3 (13. 9. 2010) sa menil Článok 2 - predmet NZ: budova v Liptovskom Mikuláši, na ulici 1. Mája súpisné číslo 4269, postavená na pozemku parc. č. 5378/21 s jedným podzemným podlažím o výmere 432,19 m2 a štyrmi nadzemnými podlažiami (1. NP vo výmere 2101,50 m2, 2. NP vo výmere 2080,60 m2, 3. NP vo výmere 2.085,23 m2, 4. NP o výmere 2080,60 m2, t.j. o celkovej úžitkovej ploche spolu 8.171,13 m2 a pozemok parc.č. 5378/21 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2.665 m2 t.j. pozemok, na ktorom je postavená budova označená súpisným číslom a pozemok parc. č. 5378/45 - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 3.342 m2). Zmenila sa výška výške nájomného na 9 EUR/m2/rok za pozemok uvedený v Článku 2, 2. 3. NZ. Nájomca zaplatí prenajímateľovi na základe Článku 5, 5. 1. 1 NZ po dobu uvedenú v Článku 5, 5. 7. veta prvá NZ nájomné celkom vo výške 88.876,65 EUR. Zmluvné strany dohodli vykonanie stavebných úprav, pravidelnej údržby a potrebných opráv prenajímateľom. Dodatkom č. 4 (21. 12. 2010) zmenu k dohodnutej výške nájomného podľa Článku 5, 5. 1. 1. NZ tak, že platí od 1. 1. 2009 až do doby odovzdania prvého upraveného podlažia nájomcovi, zmenu Článku 5, 5. 10. 2 a 5 .10. 3. K stavebným úpravám žalovaného - prenajímateľa.
10. Medzi stranami nebolo sporné, že pri uzatváraní NZ bolo predložená listina označená Plná moc zo dňa 15.12.2008. Uzavreli ju ako splnomocniteľ DUCHO, s.r.o., Mostová 22, Ružomberok, IČO:
36 393 738 zastúpený vtedy jediným konateľom (ktorý bol jediný spoločník) Y. P. (s odkazom na ustanovenia § 13 Obchodného zákonníka, v spojení s ust. § 31 Občianskeho zákonníka) a žalobca (splnomocnenec) zastúpený vtedy jedným z dvoch konateľov Y. P. (ktorý bol a je jediným spoločníkom). Obsahuje splnomocnenie pre žalobcu na zastupovanie „Spoločnosti“ vo svojom mene a na účet „Splnomocnenca“ t. j. na svoj účet pre všetky právne úkony vo veci nakladania s nehnuteľnosťami (totožnými s predmetom nájmu). Plnú moc ako svedkovia (1., 2.) podpísali štatutár žalovaného H.. V. Z. a zamestnanec žalovaného H.. Ľ.Y. Š..
11. Medzi stranami nebolo sporné, že, v čase uzavretia NZ 15. 12. 2008 a Plnej moci 15. 12. 2008 vlastníkom predmetu nájmu nebol prenajímateľ - žalobca ARMAGEDON, s.r.o. ani DUCHO, s.r.o. Vlastníkom predmetu nájmu bol Y. P. (konateľ a súčasne spoločník v obidvoch spoločnostiach), ktorý nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 12. 9. 2008 (podpis predávajúceho bol overený až 2. 12. 2008), previedol na spoločnosť DUCHO, s.r.o., so sídlom Mostová 22, Ružomberok, IČO: 36 393 738, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 15. 1. 2009 (V 4602/2008), t. j. po uzavretí zmluvy o nájme. Spoločnosť DUCHO, s.r.o. nadobudnuté nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 19. 5. 2010 predala spoločnosti RICROS, s.r.o., so sídlom Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 45 501 556. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24. 5. 2010 (V 1508/10). Spoločnosti DUCHO, s.r.o. a RICROS, s.r.o. dňa 9. 7. 2010 uzavreli Dohodu o spätnom prevode nehnuteľností v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19. 7. 2010. Vklad vlastníckeho práva pre DUCHO, s.r.o. bol povolený 21. 7. 2010 (V 2100/10). Približne dva mesiace počas doby trvania nájmu bola vlastníkom predmetu nájmu spoločnosť RICROS, s.r.o., ktorej spoločníkmi boli ARMAGEDON, s.r.o. (žalovaný) a Y. P.. Medzi spoločnosťami je osobné prepojenie v osobách Y. P. a jeho brata V. P. (druhý konateľ žalobcu ARMAGEDON, s.r.o. v čase uzavretia NZ, v súčasnosti druhý spoločník DUCHO, s.r.o.). Medzi stranami nebolo sporné, že počas celej doby trvania nájmu ho žalovaný vykonával nerušene bez ohľadu na existenciu krátkodobého prevodu vlastníctva k predmetu nájmu.
12. Žalobca predložil Dohodu o správe nehnuteľností zo dňa 2. 12. 2008 uzatvorenú medzi vlastníkom nehnuteľností Y. P., budúcim vlastníkom DUCHO, s.r.o. a správcom ARMAGEDON, s.r.o (žalobcom). Dohoda upravuje správu nehnuteľností (budúci predmet nájmu) tak, že počnúc dňom podpisu dohody ich bude spravovať správca. Správca mal oprávnenie (Článok 1, 1.4) dať predmet správy do nájmu tretej osobe - Geodetickému a kartografickému ústavu Bratislava (žalovanému) a to aj na uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmet správy (medzi správcom v právnom postavení prenajímateľa, vo vlastnom mene, na vlastný účet a žalovaným v právnom postavení nájomcu nájomcom) a iných úkonov vo vlastnom mene na vlastný účet pri správe nehnuteľností. Dohoda bola uzavretá na dobu neurčitú (Článok 1, 1. 5.). Existencia dohody bola sporná. Žalovaný tvrdil, že bola dodatočne vyhotovená (antedatovaná) až v súvislosti so súdnym sporom vedeným na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 4Cb/12/2013. Žalobca svoje tvrdenie nepreukázal. V uznesení zo dňa 20. 5. 2014 sp. zn. 13Cob/244/2013 Krajský súd Žilina, k tomuto dôkazu uviedol, že je vecou rozhodnutia a vôle účastníka konania, kedy predloží dôkaz, s ktorým disponuje, prípadne v akom štádiu ho použije na splnenie svojej dôkaznej povinnosti. Takáto skutočnosť resp. takéto správanie účastníka súdneho konania nie je možné hodnotiť so záverom pochybností o hodnovernosti takéhoto dôkazu. Existencia dohody o správe pred uzavretím nájomnej zmluvy nebola vyvrátená. Dohoda o správe bola uzavretá pred uzavretím nájomnej zmluvy. Zmluvné strany a to aj z dôvodu personálneho prepojenia cez bratov Y. U. V. P. mali vedomosť o pripravovanej zmluve o nájme. Bývalý štatutár žalovaného H.. V. Z. vypovedal v konaní sp. zn. 4Cb/12/2013, že rokovania o uzavretí zmluvy o nájme začali v lete 2008. Potvrdil, že list vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam mal k dispozícii, ale už sa nevedel vyjadriť, kto bol na ňom uvedený ako vlastník. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný vykonával nájom nerušenie bez ohľadu na jeho nevedomosť o existencii dohody o správe a strany dohody o správe jej existenciu nikdy nespochybnili.
13. Žalobca odstúpil od NZ v znení jej dodatkov podľa § 517 ods. 1 OZ (ak dlžník nesplní dlh ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej veriteľom) a § 679 ods. 3 OZ (ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia ako tri mesiace, do troch mesiacov) písomným podaním zo dňa 19. 1. 2015 doručeným žalovanému 19. 1. 2015, lebo žalovaný bol ku dňu odstúpenia od zmluvy v omeškaní so zaplatením nájomného za obdobie 20 mesiacov (jún 2013 - január 2015) a dlhuje na nájomnom 1.789.737,40 EUR, ktoré neuhradil ani na výzvu zo dňa 6. 8. 2013 (za jún - august 2013) doručenú žalovanému 6. 8. 2013. Žalovaný sa proti odstúpeniu od zmluvy nebránil, nenapadol odstúpenie od zmluvy. Odstúpiť je možné iba od platnej zmluvy a žalovaný tvrdí neplatnosť zmluvy.
14. Medzi stranami nie je sporné, že konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. 9Cb/219/2014 bolo zastavené, lebo žalovaný pred začatím prvého pojednávania zaplatil časť dlžného nájomného vo výške 536.921,22 EUR (nájomné: jún 2013 - november 2013). Podľa výpisu z účtu bola táto suma pripísaná na účet žalobcu 3. 8. 2015. Žalobca tvrdil uznanie dlhu podľa § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 OBZ. Žalovaný popieral uznanie dlhu. Účinky uznania dlhu pri čiastočnom plnení nastanú iba v prípade ak možno zo správania dlžníka, či okolností prípadu usúdiť, že plnením dlžník uznáva aj zvyšnú časť dlhu. Právnym dôsledkom uznania je vyvrátiteľná právnu podmienku, že dlh v času uznania existoval. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o neexistencii záväzku prechádza na dlžníka. Žalovaný sa počas celého konania a aj iných konaní pred súdom (napr. sp. zn. 4Cb/12/2013) bránil tvrdením o neplatnosti titulu plnenia (NZ). Z toho súd usúdil, že čiastočným plnením žalovaný zvyšok dlhu neuznal. Navyše predmetom jeho plnenia bola úhrada nájomného len za niektoré mesiace, nie všetky dlžné mesiace. Právo na nájomné vzniká plynutím doby nájmu a uhradenie nájomného za minulé obdobie nie je možné považovať za okolností, že už v čase čiastočnej úhrady je sporná platnosť zmluvy (titul plnenia) za uznanie nájomného, ktoré vzniklo za ďalšie neuhradené obdobie nájmu. V tomto spore nebola predmetom otázka premlčania, ale základu nároku.
15. Obchodný zákonník sa aplikuje aj na záväzkový vzťah strán sporu podľa § 261 OBZ. Žalobca je podnikateľ (§ 2 ods. 2 písm. a OBZ) a spor vznikol pri podnikaní žalobcu ( § 2 ods. 1 OBZ sústavná činnosť vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku). Žalovaný (subjekt verejného práva - právnická osoba zriadená zákonom) je rozpočtová organizácia a zmluvu uzavrel pri zabezpečovaní verejných potrieb, či vlastnej prevádzky. Podstatné náležitosti nájomnej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka a ostatné Obchodným zákonníkom.
16. Predmetom sporu je určenie platnosti NZ a zaplatenie nájomného, ktoré vzniklo z NZ. Konanie na súde sa začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s účinnosťou od 1. 7. 2016. Platnosť NZ bola predmetom súdneho sporu vedeného na tomto súde sp. zn. 4Cb/12/2013. Geodetický a kartografický ústav Bratislava sa domáhal I. určenia neplatnosti NZ v znení jej dodatkov a II. určenia, že Geodetický a kartografický ústav Bratislava nie je v právnom vzťahu so spoločnosťou ARMAGEDON, s.r.o. na základe NZ v znení jej dodatkov. Právoplatne bolo rozhodnuté tak, že žaloba v časti I. o určenie neplatnosti zmluvy bola zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ OSP, lebo má charakter predbežnej otázky. Ak platnosť zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je daný právny záujem na určení tejto právnej otázky, ak možno žalovať priamo o určenie existencie práva alebo právneho vzťahu. Žaloba bola zamietnutá aj v časti II. o určenie, že strany sporu nie sú v právnom vzťahu na základe NZ v znení jej dodatkov rovnako pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Podľa súčasnej právnej úpravy možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti (§ 137 písm. a/ CSP) t. j. žaloba o splnenie povinnosti. O určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP), t. j. určovacia žaloba. Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určenie platnosti zmluvy výrokom súdu, lebo k porušeniu ním tvrdeného práva na zaplatenie nájomného už došlo a v spore sa domáha splnenia povinnosti. Platnosť zmluvy vo vzťahu k oprávnenosti nároku na plnenie bude súd posudzovať ako predbežnú otázku. Žalobný návrh v sebe zahŕňa aj určovací žalobný návrh. Preto nie je daný naliehavý právny záujem na určenie platnosti zmluvy ak sa žalobca domáha plnenia zo zmluvy. Posudzovanie platnosti zmluvy ako predbežnej otázky je predmetom konania v rozsahu platnosti zmluvy aspoň v jej časti vo vzťahu k posúdeniu oprávnenosti nároku na žalované pohľadávky titulom nájomného. Keďže zmluva obsahuje ustanovenie (doložku), že v prípade neplatnosti niektorej z častí zmluvy ostatná časť zmluvy, ktorej sa dôvod neplatnosti nedotkol ostáva platná. Dôsledkom absencie naliehavého právneho záujmu je zamietnutie žaloby. Preto súd žalobu v časti o určenie platnosti nájomnej zmluvy zamietol.
17. Súd posudzoval otázku platnosti zmluvy vo vzťahu k plneniu požadovaného žalobcom titulom nájomného a jeho príslušenstva (iný premetom plnenia nie je). Súd mal na zreteli, že základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorá nezakladá neplatnosť zmluvy, pred výkladom, ktorý zakladá neplatnosť zmluvy. Prioritu má princíp autonómie vôle zmluvných strán s prihliadnutím na povahu súkromného práva. Nie je ústavne konformné preferovanie výkladu vedúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom uprednostňujúcim platnosť zmluvy, ak sú možné obidva výklady. Súd vyhodnotil vo vzťahu k plneniu požadovaného žalobcom titulom nájomného ako platnú. Nebolo sporné, že zmluvu o nájme podpísali žalobca a žalovaný, zmluvu následne plnili. Znenie zmluvy pripravil žalovaný, čo potvrdil vo výpovedi štatutár žalovaného, ktorý zmluvu podpisoval (H.. V. Z.). Uviedol, že mal k dispozícii list vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom nájmu, hoci sa už nepamätal, kto bol uvedený ako vlastník. Jediným vlastníkom bol v čase uzavretia zmluvy o nájme Y. P.. Súd poukazuje na skutočnosť, že u žalovaného je možné predpokladať vyššiu mieru odbornosti k posudzovaniu vlastníckych vzťahov. Napriek tomu zmluvu uzavrel a plnil podľa nej, následne boli uzavreté k zmluve štyri dodatky. Žalobca preukázal oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom nájmu (dohodou o správe a splnomocnením). Plnenie podľa zmluvy bolo možné už v čase jej uzavretia. Prenajímateľ nemusí byť vlastníkom veci, ktorá je predmetom nájmu, ak má právo nakladať s vecou. Budúci nájomca mal vedomosť, že budúci prenajímateľ nie je vlastníkom nehnuteľností v čase uzavretia zmluvy. Obe strany pri uzatváraní zmluvy mali za dostatočne preukázané oprávnenie žalovaného prenajať nehnuteľnosti. Preto nie je naplnený dôvod neplatnosti zmluvy pre nemožnosť plnenia podľa § 37 ods. 2 OZ. Navyše po uzavretí zmluvy o nájme boli uzatvárané ďalšie dodatky k zmluve o nájme. Predmet nájmu bol v dispozičnej sfére žalobcu a nájom počas jeho trvania bol vykonávaný nerušene. Žalovaný tvrdil ďalší dôvod neplatnosti nájomnej zmluvy podľa § 39 OZ (pre odporovanie, obchádzanie zákona a rozpor s dobrými mravmi). Žalobca tvrdil porušenie § 59a OBZ. Kúpnou zmluvu previedol vlastníctvo k predmetu nájmu na spoločnosť DUCHO s.r.o. jej jediný spoločník Y. P. a jej vklad bol povolený. Nebolo sporné, že jej protihodnota bola vyššia ako 10 % základného imania, jej hodnota nebola určená znaleckým posudkom a znalecký posudok nebol uložený v zbierke listín. Opomenutie tejto povinnosti je sankcionované odkladom účinnosti zmluvy. Aj neúčinná zmluva môže byť platná (jej účinky môžu nastať neskôr po uzavretí napr. povolením vkladu do katastra nehnuteľností). Vlastnícke právo v prospech spoločnosti DUCHO, s.r.o bolo povolené vkladom katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo nadobúdateľa nebolo nikdy spochybnené. Súd nemôže zasahovať do obchodných spoločností inak, ako v zákonom vymedzených prípadoch, najmä bez žaloby oprávnených osôb. Nájomná zmluva bola uzatváraná v čase, keď vlastníkom bol Y. P. a žalobca s predmetom nájmu nakladal na základe dohody o správe a splnomocnenia. Po povolení vkladu do katastra nehnuteľností s predmetom kúpy
- nehnuteľnosťami nakladala spoločnosť DUCHO, s.r.o. ako vlastník. (Do 1. 1. 2016 sa táto úprava vzťahovala aj na spoločnosti s ručením obmedzeným. Od 1. 1. 2016 sa vzťahuje iba na akciové spoločnosti. Cieľom právnej úpravy bolo zabrániť vytváraniu fiktívneho základného imania v kapitálových spoločnostiach. Vylúčené sú zmluvy uzatvárané pri bežnom obchodnom styku. Ak má spoločnosť iba jedného spoločníka vykonáva spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia (§ 132 OBZ). Keďže zmluva bola uzavretá po uplynutí dvoch rokov od jej vzniku (31. 8. 2000) nepodliehala schvaľovaniu valným zhromaždením.) Žalovaný tvrdil, že konanie strán zmluvy o nájme bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 v spojení s § 39 OZ). Zmyslom právnej úpravy dobrých mravov je zamedziť konaniu, ktoré je formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku než právna norma predpokladá. Strany zmluvy sú v obchodno-záväzkovom vzťahu zo zmluvy o nájme, ktorú uzavreli z vlastnej vôle, čo vyplynulo z výpovedí štatutárov žalobcu i žalovaného. Žalobca tvrdil predovšetkým hospodársku nevýhodnosť zmluvy pre žalovaného (absencia prieskumu, dostatok iných voľných nehnuteľností vo vlastníctve štátu, počítanie nájomného od podľa výmery plochy bez diferenciácie, iné ceny nájmov v danom čase a mieste a pod.). Aplikáciou § 3 OZ nesmie dôjsť k narušeniu právnej istoty, preto sa aplikuje skôr výnimočne. Zmluvu a dodatky k nej pripravoval žalovaný, čo vyplynulo z výpovedí štatutárov žalovaného (H.. V.. Z. U. H.. Q.K. V.). Pri uzavretí zmluvy vychádzali z ponuky realitnej kancelárie, ktorá vyhľadávala vhodné nehnuteľnosti. Interné konanie žalovaného, ktorý ako rozpočtová organizácia nie je slabším subjektom, nemôže ísť na ťarchu druhej zmluvnej strany. Strany zmluvy súd považoval za rovnocenné. Súd nezistil šikanózny výkon práva, najmä ak strana sporu, ktorá sa dovoláva porušenia dobrých mravov mala možnosť vyvinúť dostatočnú mieru starostlivosti a predvídavosti s prihliadnutím na dôsledky, ktoré zmluva môže v budúcnosti priniesť. Strany zmluvy jej uzavretím dosiahli účel, ktorý sledovali (prenájom) za podmienok, ktoré dohodli a opakovane štyrikrát menili dodatkami. Hospodársky nevýhodná zmluva a ani zmluva výhodnejšia pre jednu zo strán nie je sama o sebe uzavretá v rozpore s dobrými mravmi. Súd nedospel k záveru o nesúlade výkonu práva s dobrými mravmi, tak aby bol narušený princíp právnej istoty. K dobe trvania zmluvy sa súd vyjadroval vyššie v odôvodnení rozsudku (odsek 8 odôvodnenia). Navyše bol to práve žalobca, ktorý odstúpil od zmluvy, čím došlo k jej zrušeniu ku dňu doručenia odstúpenia od zmluvy. Žalovaný tvrdil rozpor nájomnej zmluvy s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. V tomto spore ide o dva subjekty, ktoré uzavreli zmluvu o nájme a preukázané, akým spôsobom mala byť poskytovaná Slovenskou republikou pomoc alebo štátne prostriedky, ktoré by narušili hospodársku súťaž alebo tým hrozili, zvýhodnením určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, najmä v časti ovplyvnenia obchodu medzi členskými štátmi. Žalovaný tvrdil rozpor so zákonom o štátnej pomoci (platným a účinným v čase uzavretia zmluvy). Hospodársky nevýhodnú zmluvu pre rozpočtovú organizáciu nie je možné bez ďalšieho považovať za neoprávnené poskytnutie pomoci štátom. Predmetom konania na súde nie je porušovanie hospodárskej súťaže (na takéto konanie by Okresný súd Liptovský Mikuláš ani nebol príslušný). Predmetom sporu je výkon práva prenajímateľa z nájomnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu so sídlom v Slovenskej republike (nejde o predaj tovaru, ani nehnuteľností), s predmetom nájmu v Slovenskej republike a akýkoľvek vplyv na obchod medzi členskými štátmi nebol preukázaný. Pre potreby tohto súdneho konania nie je potrebné sa tým ďalej zaoberať.
18. Vzhľadom na právne posúdenie nároku žalobcu, súd žalobe v časti o zaplatenie nájomného vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžné nájomné (tak ako je uvedené vo výroku rozsudku) spolu so zmluvne dohodnutými úrokmi z omeškania 0,05 % denne s obmedzením do výšky 28% z dlžnej sumy (tak ako je uvedené vo výroku rozsudku) z neuhradeného aj uhradeného nájomného. Súd zamietol žalobu v časti úroku z omeškania za nezaplatenie dlžného nájomného za január 2015 do zániku zmluvy o nájme odstúpením od zmluvy. Žalobca žiadal znížené nájomné vo výške 54.846,79 EUR. Takejto výške nájomného zodpovedá úrok z omeškania po vyčíslení len 15.357,10 EUR. Preto súd žalobu v časti úroku z omeškania prevyšujúcu túto sumu t. j. 9.699,25 EUR zamietol.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetom sporu bolo zaplatenie peňažnej sumy a určenie platnosti zmluvy, z ktorej žalobca odvodzoval nárok na peňažné plnenie. Súd žalobu v časti o určenie platnosti zmluvy zamietol a žalobe v časti o splnenie povinnosti (zaplatenie peňažnej sumy) v podstatnej časti vyhovel. Vzhľadom na výsledok sporu súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.