Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/7/2017

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: X. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. N. Ž.P. XXX, XXX XX N. Ž., zastúpená JUDr. Igorom Lakatošom, advokátom, M. R. Štefánika 873/204, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Z. Z., H.. XX. XX. XXXX, R. C. K. A. XXXX/XX, XXX XX N. H. R., R. Č. N. Ž. XXX, XXX XX N. Ž., zastúpený JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom, Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 500 38 150, o zaplatenie 750,49 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie zastavuje.

Žalovanému proti žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.5.2017 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 750,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy od 24.5.2017 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že uhradila spoločný dlh strán sporu súdnemu exekútorovi, pričom exekučným titulom bol platobný rozkaz tunajšieho súdu sp.z. 7Ro/525/2014 z 13.1.2015, preto žiadala od žalovaného ako solidárneho spoludlžníka zaplatenie polovice uhradenej sumy.

2. Súd v predmetnej veci vydal platobný rozkaz dňa 7.6.2017. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor žalovaný, pričom uviedol, že na základe jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok, neuznáva dlh voči žalobkyni. Súd predložil aj listinu zo dňa 4.7.2017, ktorou vykonal jednostranný zápočet proti žalobkyni. Jednalo sa o peňažnú pohľadávku vo výške 2000,- eur titulom uznesenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 30.3.2015, sp.zn. 10C/420/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.5.2015. Súd platobný rozkaz zrušil uznesením zo dňa 25.1.2018.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 20.2.2018 zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. O trovách navrhla rozhodnúť v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku.

4. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 6.9.2018 uviedol, že neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP, preto si uplatňuje plnú náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. V zmysle § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobkyňa vzala účinne žalobu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie. Súd preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.

9. Podľa § 256 ods. 1 zákona CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

10. V zmysle § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu)(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).

12. Z procesného hľadiska žalobkyňa síce zavinila, že konanie bolo zastavené tým, že vzala žalobu proti žalovanému späť bez vecného rozhodnutia. Žalovanému tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Súd však v danej veci skúmal aj okolnosti odôvodňujúce aplikáciu § 257 CSP.

13. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Z IV (s. 64): Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

15. Účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech, nemožno s odvolaním sa na § 150 ( teraz § 257 ) nepriznať náhradu trov konania len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodovania v určitom druhu nároku. Jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (R 34/1982).

16. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 OSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 OSP (§ 257 ) sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006).

17. V predmetnej veci súd žalovanému vytvoril procesný priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k použitiu ust. § 257 v súlade s rozsudkom ESĽP Čepek proti Českej republike a nálezmi Ústavného súdu ČR, Pl. ÚS 46/13 a sp.zn. I ÚS 1593/15. Žalovaný vo svojej reakcii vyslovil iba všeobecne hodnotiaci názor, že v tomto konaní nie sú splnené podmienky, resp. dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 na výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovanému.

18. Súd v danom prípade prihliadal najmä na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní (Ústavný súd SR, I. ÚS 469/2013).

19. V danom prípad je nepochybné, že žalobkyňa podala žalobu dňa 24.5.2017, pričom dôvodom podania žaloby bol regresný nárok proti žalovanému ako solidárnemu dlžníkovi zo spoločného dlhu sporových strán vo vzťahu k tretiemu subjektu. Žalobkyňa ako aj žalovaní boli zaviazaní na povinnosť uhradiť tento dlh platobným rozkazom tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.10.2015. Platobný rozkaz v prejednávanom prípade, ktorým súd žalovaného zaviazal na zaplatenie regresného nároku bol žalovanému doručený dňa 20.6.2017.

20. Žalovaný svoj započítací prejav proti žalobkyni urobil až listom zo dňa 4.7.2017. Pohľadávka žalovaného proti žalobkyni podľa udania žalovaného vyplývala z uznesenia Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 30.3.2015, sp.zn. 10C/420/2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.5.2015. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný vykonal svoj jednostranný započítací prejav až po doručení platobného rozkazu, pričom si bol vedomý, že od 20.10.2015 bol tak ako aj žalobkyňa povinný uhradiť tretiemu subjektu spoločný dlh. Žalobkyňa, po oznámení o započítacom prejave zo strany žalovaného, obratom vzala svoju žalobu proti žalovanému späť. Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobkyňa sa nachádzala pred podaním žaloby v nevýhodnejšej pozícii ako žalovaný, nakoľko táto voči žalovanému nedisponovala žiadnym exekučným titulom a vzhľadom na plynutie premlčacích lehôt jej neostávalo iné ako žalobu proti žalovanému podať. Pohľadávka žalovaného proti žalobkyni bola už vymáhaná v exekučnom konaní na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.

21. V súvislosti s hodnotením postoja žalobkyne v konaní je preto súd povinný prihliadnuť na skutočnosť, že táto hneď pri prvom úkone, ktorým mohla reagovať na jednostranný započítací prejav zo strany žalovaného, žiadala konanie zastaviť. Žalobu nepodala proti žalovanému zjavne nedôvodne, pričom podanou žalobou sledovala iba odstránenie právnej neistoty vo vzťahu medzi sporovými stranami ako solidárnymi dlžníkmi za situácie, kedy spoločný dlh voči tretiemu subjektu sama uhradila.

22. Uplatnenie zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania sa v danej veci javí ako neprimeraná tvrdosť voči žalobkyni ( pozri aj Najvyšší súd SR, sp.zn. 5M Cdo/24/2011) a odstránenie tejto tvrdosti súd považuje jednoznačne za dôvod hodný osobitého zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania strane sporu, ktorá bola vo veci procesne plne úspešná.

23. Okrem vyššie uvedeného dôvodu na nepriznanie náhrady trov konania v zmysle § 257 CSP, súd poukazuje aj na majetkové pomery žalobkyne. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257 treba prihliadať na pomery všetkých strán sporu a treba zohľadniť aj dosah takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Súd prihliadol na pomery na strane žalobkyne, nakoľko mal na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci preukázané, že spĺňa stav materiálnej núdze bez finančnej účasti. Žalovanému súd vytvoril procesný priestor na vyjadrenie svojho stanoviska k použitiu ust. § 257 CSP, ako to bolo uvedené vyššie, avšak tento neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by v prípade nepriznania trov vo vzťahu k žalobkyni mohli mať dopad na jeho celkovú majetkovú situáciu. Na strane žalovaného tak neboli preukázané dôvody, pre ktoré by mohla byť jeho majetková sféra výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá.

24. Vzhľadom na uvedené súd žalovanému náhradu trov konania proti žalobkyni s poukazom na § 257 nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.