Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_30S-52-2018.pdf
PDF · 105.59 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/52/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. č. XXX/XX, U. Z. - D. Z., právne zast. JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom F. č. XXXX, W. G., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100597935/2018 zo dňa 21.03.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Žilina, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím číslo: 102520366/2017 zo dňa 06.12.2017 v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) vydal voči daňovému dlžníkovi O. N. daňovú exekučnú výzvu, v ktorej mu oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov Daňového úradu Žilina č. 102502058/2017 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 04.12.2017 vo výške 3.365,10 € začal v zmysle § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102520042/2017 zo dňa 06.12.2017 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 3.365,10 €. Správca dane v zmysle § 91 ods. 2 písm. f) Daňového poriadku vyzval daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 3.365,10 €. Podľa § 91 ods. 2 písm. g) Daňového poriadku správca dane upozornil daňového dlžníka, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v stanovenej lehote, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy podľa § 100 a nasl. Daňového poriadku, a to na mzdu, na ktorú má daňový dlžník nárok voči platiteľovi mzdy LIPTOVWOOD TRANS, s.r.o., so sídlom Liptovské Sliače. Zároveň ho poučil, že proti tejto daňovej exekučnej výzve môže podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia a taktiež ho poučil, čím je možné toto odvolanie odôvodniť, že odvolanie musí byť odôvodnené a na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada.
2. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo: 100597935/2018 zo dňa 21.03.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že odvolanie je možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 91 ods. 5 Daňového poriadku, a to ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Daňový dlžník neuviedol vo svojom odvolaní relevantný dôvod, pre ktorý by daňová exekúcia bola neprípustná. Podľa prvej vety § 88 ods. 10 Daňového poriadku je daňová exekúcia neprípustná na majetok, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby. Správca dane v tomto prípade vykonáva daňovú exekúciu na vec (peňažné prostriedky), na ktoré má daňový dlžník právny nárok, a preto je daňová exekúcia vykonávaná v súlade s ustanoveniami štvrtej časti štvrtej hlavy Daňového poriadku upravujúcimi daňové exekučné konanie. Čo sa týka odvolacej námietky, že vymáhaná pohľadávka mala byť uplatnená v rámci konkurzného konania a jej uspokojenie nie je možné, pretože Okresný súd Žilina rozhodol o povolení oddlženia dlžníka, žalovaný zistil tento skutkový stav: Dňa 07.07.2011 bol na žalobcu vyhlásený konkurz. Dňa 12.02.2013 bol konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušený. Na základe návrhu daňového dlžníka Okresný súd Žilina uznesením č.k. 1NcKR/5/2011 zo dňa 26.06.2014 povolil jeho oddlženie, za správcu ustanovil KP recovery, k.s. a zároveň určil trojročné skúšobné obdobie, v ktorom dlžníka zaviazal povinnosťou poukázať počas skúšobného obdobia správcovi sumu vo výške 1.800,- € ročne. Dňa 26.06.2017 správca konkurznej podstaty doručil súdu správu o plnení povinností dlžníkom, na základe čoho navrhol, aby súd vydal uznesenie o oddlžení dlžníka. OS Žilina uznesením č.k. 1NcKR5/2017 zo dňa 17.07.2017 rozhodol podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017 o oddlžení dlžníka. Predmetné uznesenie bolo dňa 21.07.2017 zverejnené v Obchodnom vestníku. Z § 206f ods. 3 zákona o konkurze je zrejmé, že ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28.02.2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené. Z vyjadrenia správcu dane vyplýva, že v tomto prípade boli pohľadávky správcu dane do konkurzu riadne prihlásené, neboli však v konkurznom konaní plne uspokojené. Zostávajúca neuspokojená časť bola čiastočne uspokojená v následnom oddlžení. Zostatok výšky neuspokojenej pohľadávky v procese oddlženia sa stal podľa prechodných ustanovení nevymáhateľný, ale nezanikol, pretože súd oddlžil dlžníka podľa právnej úpravy platnej do 28.02.2017. Následne prihlásená pohľadávka (alebo jej časť), ktorá nebola uspokojená v konkurze ani v následnom oddlžení, zanikne podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. Odvolací orgán dospel k záveru, že nevymáhateľné sú pohľadávky, ktoré boli v konkurze prihlásené, zistené a zaradené do konečného rozvrhu, avšak neboli v uplatnenom rozsahu uspokojené. Tento záver vyplýva z § 168 ods. 1 zákona o konkurze a § 169 ods. 1 zákona o konkurze. Počas skúšobného obdobia oddlžovania je možné uspokojovať iba tie neuspokojené pohľadávky, ktoré sú uvedené v konečnom rozvrhu výťažku. To znamená, že pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, by nemohli byť uspokojované ani v prípade povolenia oddlženia; tieto pohľadávky si môžu veritelia vymáhať po zrušení konkurzu bez akýchkoľvek obmedzení (pokiaľ nedôjde k ich preklúzií alebo nie je uplatnená námietka premlčania) v celej ich výške, rovnako ako všetky pohľadávky, ktoré vzniknú po zrušení konkurzu. Preto je potrebné uzavrieť, že oddlženie nemá právne účinky na pohľadávky tých veriteľov, ktoré neboli uplatnené v konkurze a vznikli po zrušení konkurzu. V danom prípade vymáhaná pohľadávka vznikla až po zrušení konkurzu (konkurz bol zrušený 12.02.2013). Správca dane v predmetnom exekučnom konaní vymáha daňový nedoplatok (pohľadávku), ktorý vyplýva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 21215546/2015 zo dňa 10.11.2015, ktorým správca dane daňovému dlžníkovi vyrubil úrok z omeškania v sume 3.365,10 € za nezaplatenie dane z motorových vozidiel, vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2009 v stanovenej výške. Úrok z omeškania je v súvislosti s konkurzom a oddlžením pohľadávkou (§ 158 ods. 1 Daňového poriadku). To znamená, že správca dane má právny nárok vymáhať tento daňový nedoplatok podľa Daňového poriadku. Neopodstatnená je aj námietka, že daňovému subjektu nebol výkaz daňových nedoplatok doručený, a preto mu nie je zrejmé, aké daňové pohľadávky sú voči nemu zahrnuté v sume 3.365,10 €. V zmysle § 89 ods. 3 Daňového poriadku sa daňový dlžník neupovedomuje o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti.
3. V zákonnej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Poukázal na to, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, ktorý sa uznesením zo dňa 18.01.2013 po splnení konečného rozvrhu výťažku zrušil. Uznesenie o zrušení konkurzu nadobudlo právoplatnosť 12.02.2013. Žalobca podal návrh na povolenie oddlženia. OS Žilina povolil oddlženie žalobcu uznesením zo dňa 26.06.2014. Uznesením zo dňa 17.07.2017 bolo rozhodnuté, že súd žalobcu oddlžuje. Žalovaný vymáha daňovou exekučnou výzvou nevymáhateľnú pohľadávku. Exekučným titulom v tomto prípade má byť výkaz nedoplatkov zo dňa 04.12.2017 zostavený správcom dane na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane zo dňa 10.11.2015, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania vo výške 3.365,10 € za zdaňovacie obdobie 2009. Daňový nedoplatok však zanikol z dôvodu uvedeného v § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku. V zmysle § 206f ods. 3 zákona o konkurze pohľadávka žalovaného sa voči žalobcovi stala nevymáhateľnou. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.07.2018. Zopakoval svoj právny názor uvedený v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na ust. § 168 ods. 1 a § 169 ods. 1 zákona o konkurze, z ktorých vyplýva, že pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, by nemohli byť uspokojované ani v prípade povolenia oddlženia; tieto pohľadávky si môžu veritelia vymáhať po zrušení konkurzu bez akýchkoľvek obmedzení v celej ich výške a rovnako tak všetky pohľadávky, ktoré vzniknú po zrušení konkurzu. Zastával názor, že oddlženie nemá právne účinky na pohľadávky tých veriteľov, ktoré neboli uplatnené v konkurze a vznikli po zrušení konkurzu. V tomto konaní žalovaný zistil existenciu takej pohľadávky správcu dane, ktorá nebola v konkurze uplatnená, t.j. prihlásená, zistená a zaradená do konečného rozvrhu, a teda nemohla byť ani uspokojená, pretože vznikla v čase až po zrušení konkurzu.
5. Žalobca k podanému vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.
6. Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP) v rozsahu uvedenom v žalobe a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP). Žalobné body pritom vyhodnotil ako v plnom rozsahu nedôvodné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z nasledovných dôvodov:
7. Zo správneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Žilina zostavil ku dňu 04.12.2017 z údajov v evidencii daní výkaz daňových nedoplatkov u daňového dlžníka O. N., z ktorého vyplýva, že u neho eviduje daňový nedoplatok podľa právoplatného rozhodnutia číslo: 21215546/2015 zo dňa 10.11.2015, právoplatného dňa 08.12.2015, vo výške 3.365,10€, ktorý bol splatný 23.12.2015. Z rozhodnutia číslo: 21215546/2015 zo dňa 10.11.2015, ktoré je pripojené v správnom spise, súd zistil, že týmto rozhodnutím bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania v sume 3.365,18 € za nezaplatenia dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2009 v ustanovenej výške. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.12.2015 a vykonateľnosť 24.12.2015. Ďalej vo vzťahu ku konkurznému konaniu a oddlženiu žalobcu bolo zistené, že dňa 07.07.2011 bol na žalobcu vyhlásený konkurz. Dňa 12.02.2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie OS Žilina č.k. 3K/16/2011 zo dňa 18.01.2013, ktorým bol zrušený konkurz po splnení konečného rozvrhu výťažku. Uznesením OS Žilina č.k. 1NcKR/5/2011 zo dňa 26.06.2014 konkurzný súd povolil oddlženie žalobcu. Oznámenie o povolení oddlženia bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.07.2014. Uznesením OS Žilina č.1NcKR/5/2011 zo dňa 17.07.2017 konkurzný súd rozhodol, že žalobcu oddlžuje. Oznámenie o oddlžení žalobcu bolo uverejnené v Obchodnom vestníku dňa 21.07.2017.
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).
Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.
9. Správny súd sa najskôr zaoberal možnosťou preskúmania daňovej exekučnej výzvy vydanej podľa § 91 Daňového poriadku. Daňová exekučná výzva je čiastočne preskúmateľná, a to iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, teda či nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu (obdobne uznesenie NS SR č.k. 8Sžf/65/2012 zo dňa 23.05.2013 alebo sp. zn. 3Sžf/77/2012). Z tohto dôvodu sa správny súd zaoberal námietkou uvedenou v žalobe, že daňový nedoplatok zanikol alebo exekučný titul je nevymáhateľný (§ 91 ods. 5 písm. a) Daňového poriadku).
10. Dôvodom, pre ktorý by mal byť exekučný titul nevymáhateľný resp. by mal daňový nedoplatok zaniknúť, je právna skutočnosť oddlženia žalobcu uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 1NcKR/5/2011 zo dňa 17.07.2017 v spojitosti s § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, podľa ktorého daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Naopak podľa názoru žalovaného tento daňový nedoplatok je doposiaľ vymáhateľný, a to z dôvodu, že keďže vznikol až po zrušení konkurzu, nemohol byť uplatnený v konkurze, a preto nemohol byť v konkurze ani v procese oddlžovania žalobcu ani čiastočne uspokojený.
11. Podľa § 2 písm. b) Daňového poriadku na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov1) vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov,2) miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu3) a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.3a)
Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.
12. V prvom rade správny súd konštatuje, že pohľadávka žalovaného na úrokoch z omeškania vzniká ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o ich vyrubení. Úrok z omeškania sa považuje za samostatnú daň (§ 2 písm. b) Daňového poriadku), ktorá sa v prípade jej neuspokojenia považuje za samostatnú daňovú pohľadávku podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku. Táto pohľadávka vzniká právoplatnosťou rozhodnutia o jeho vyrubení. Uvedené korešponduje s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a správnych súdov Slovenskej republiky (napr. rozsudok NS SR č.k. 2Sžf/78/2015 zo dňa 23.05.2018). V danom prípade pohľadávka žalovaného na úroku z omeškania teda vznikla dňa 08.12.2015.
13. Žalobca v žalobe nenamietal moment vzniku exekvovanej pohľadávky, t.j. že vznikla po zrušení konkurzu a že nebola uplatnená prihláškou v konkurznom konaní. Právny názor žalovaného v napadnutom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil aj správny súd, bol uvedený jednoznačne, a to tak, že pohľadávka vznikla právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. v roku 2015. Vo vzťahu k tomuto právnemu názoru žalobca žiadne námietky neprodukoval. Sporné zostalo, či takáto pohľadávka zanikla z dôvodu uvedeného v § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku a či sa v zmysle § 206f ods. 3 zákona o konkurze voči žalobcovi stala nevymáhateľnou, ako to tvrdí žalobca v žalobe.
14. Podľa § 206f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov konania začaté pred 1. marcom 2017 sa dokončia podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. v znení účinnom do 28.02.2017 (ďalej zákon o konkurze) pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou.
Podľa § 166 ods. 1 citovaného zákona dlžník - fyzická osoba má právo sa po zrušení konkurzu za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať na súde zbavenia svojich dlhov. O možnosti oddlženia súd dlžníka v konkurznom konaní primerane poučí.
Podľa § 168 ods. 1 citovaného zákona právoplatnosťou uznesenia o povolení oddlženia sa začína trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého je dlžník povinný vždy na konci skúšobného roka poskytnúť správcovi peňažné prostriedky v sume určenej súdom, najviac však 70% svojho celkového čistého príjmu za uplynulý skúšobný rok, ktoré správca po odpočítaní odmeny pomerne rozdelí podľa konečného rozvrhu výťažku medzi veriteľov dlžníka.
Podľa § 169 ods. 1 citovaného zákona pohľadávky veriteľov dlžníka, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, sa počas skúšobného obdobia môžu uspokojovať z majetku dlžníka iba spôsobom a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Pre tieto pohľadávky nemožno počas skúšobného obdobia začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi. Premlčacia lehota proti veriteľom týchto pohľadávok počas skúšobného obdobia neplynie.
Podľa § 171 ods. 2 citovaného zákona po uplynutí skúšobného obdobia súd aj bez návrhu uznesením rozhodne o oddlžení dlžníka. Uznesenie súd doručí dlžníkovi a správcovi; uznesenie tiež bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Zverejnením uznesenia o oddlžení v Obchodnom vestníku tiež zaniká funkcia správcu a končí sa skúšobné obdobie.
Podľa § 206f ods. 3 citovaného zákona ak súd rozhodol o oddlžení dlžníka podľa právnych predpisov účinných do 28. februára 2017, nevymáhateľné sa stávajú voči dlžníkovi všetky pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené.
Podľa § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom zverejnenia uznesenia súdu v Obchodnom vestníku o oddlžení dlžníka, ktorým je fyzická osoba, a to v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok a neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia.
15. Správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného v tejto právnej veci, že je potrebné prihliadnuť na tú skutočnosť, že pohľadávka žalovaného na dani vznikla po zrušení konkurzu, a preto nemohla byť prihlásená do konkurzu v zmysle § 28 ods. 1 zákona o konkurze. Konkurzná prihláška je procesnou formou uplatnenia práva veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky v konkurznom konaní, a to v prípade, ak chce túto svoju pohľadávku uplatniť. Pre takéto pohľadávky potom platia všetky premisy uvedené žalobcom v žalobe, a teda pokiaľ dôjde k zrušeniu konkurzu z iného dôvodu ako z dôvodu, že majetok dlžníka nepostačoval ani na úhradu pohľadávok proti podstate a následne dôjde k oddlženiu takéhoto dlžníka, potom v zmysle § 171 ods. 2 zákona o konkurze pohľadávky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, sa stávajú nevymáhateľné. Správny sú však zdôrazňuje, že sa musí jednať o pohľadávky, ktoré boli prihlásené prihláškou do konkurzu, inak povedané pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Na to nadväzuje ustanovenie § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktoré konštatuje zánik takýchto pohľadávok. Prechodné ustanovenie § 206f ods. 3 zákona o konkurze ešte zväčšuje množinu nevymáhateľných pohľadávok na všetky, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené a ktoré neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia, a to bez ohľadu na to, či boli alebo neboli v konkurze prihlásené. V každom prípade však musí ísť o pohľadávky, ktoré vznikli do momentu vyhlásenia konkurzu.
16. V danom prípade je však skutková situácia iná. Pohľadávka žalovaného vznikla v roku 2015, t.j. po zrušení konkurzu, a preto (ako neexistujúca) nemohla byť prihlásená do konkurzného konania. Nemohla byť preto ako taká ani uspokojená počas skúšobného obdobia a preto na ňu nemôže platiť dôsledok uvedený v § 171 ods. 2 veta druhá ani v § 206f ods. 3 zákona o konkurze, a to, že sa zverejnením uznesenia o oddlžení stáva nevymáhateľnou. Naopak, pokiaľ v čase po zrušení konkurzu vzniknú ďalšie pohľadávky, tieto majú samostatný osud nezaťažený prebiehajúcim oddlžovaním ani zrušeným konkurzom. Úpadca, ktorý je fyzickou osobou, po zrušení konkurzu nestráca právnu subjektivitu a môže teda ako subjekt práva aj naďalej viazať na seba práva či povinnosti. Ak mu po zrušení konkurzu vznikne nová povinnosť, napr. povinnosť platiť úrok z omeškania, na túto povinnosť sa nemôžu vzťahovať ustanovenia zákona o konkurze o pohľadávkach vzniknutých do momentu vyhlásenia konkurzu (či už prihlásených alebo nie). Pritom iba pre tieto pohľadávky (vzniknuté do vyhlásenia konkurzu) platí, že ak zostali neuspokojené po zrušení konkurzu a aj počas skúšobného obdobia stanoveného pri povolení oddlženia, stávajú sa voči dlžníkovi nevymáhateľné. O takúto pohľadávku však v danej veci nejde, pretože táto vznikla až po zrušení konkurzu.
17. Keďže v danom prípade teda pohľadávka žalovaného vznikla až v čase po zrušení konkurzu, nevzťahuje sa na ňu benefit pre žalobcu o nevymáhateľnosti takejto pohľadávky v zmysle § 206f ods. 3 zákona o konkurze alebo § 171 ods. 2 zákona o konkurze. Ani ust. § 84 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, na ktoré odkazuje žalobca a ktoré podľa neho má svedčiť o zániku jeho nedoplatku, jeho právny názor nepodporuje. Podľa neho totiž zanikne len daňový nedoplatok v rozsahu neuspokojených prihlásených pohľadávok, resp. neuspokojených pohľadávok proti podstate, ktoré zostali po zrušení konkurzu a neboli uspokojené ani počas skúšobného obdobia. Z logického a gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že sa jedná len o pohľadávky, ktoré boli prihlásené do konkurzu, resp. pohľadávky proti podstate, to znamená taktiež pohľadávky uplatňované v konkurznom konaní (hoci bez prihlášky), a teda v každom prípade muselo ísť o pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Toto ustanovenie neuvádza pohľadávky, ktoré vznikli až po zrušení konkurzu. Argumenty žalobcu sú teda v plnom rozsahu nedôvodné.
18. Na záver sa správny súd vyjadruje k námietke premlčania práva na vymáhanie daňového nedoplatku, ktorú vzniesla právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 05.02.2019, keď tvrdila, že daňový nedoplatok vznikol ku koncu roku 2009. Táto námietka bola vznesená po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP, ktorá uplynula dňom 04.06.2018. Podľa § 183 SSP žalobu možno rozšíriť o ďalšie žalobné body len v tejto lehote. Preto nie je možné na takúto oneskorenú námietku prihliadnuť. Len na okraj správny súd uvádza, že nie je správna argumentácia žalobcu, že daňový nedoplatok vznikol ku koncu roku 2009. Ako bolo vyššie uvedené, daňová pohľadávka z dôvodu nezaplateného úroku z omeškania vznikla ku dňu právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol úrok z omeškania vyrubený, t.j. rozhodnutia číslo: 21215546/2015 zo dňa 10.11.2015, a to dňom 08.12.2015. Nie je rozhodné, že úrok bol vyrubený pre omeškanie so zaplatením dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2009, pretože ide o samostatnú pohľadávku, ktorá nie je ani akcesorickou k pohľadávke na samotnej dani z motorových vozidiel. Súd tiež pripomína, že žalobca v žalobe nenamietal moment vzniku exekvovanej pohľadávky, ako ho ustálil žalovaný, t.j. že vznikla až po zrušení konkurzu. Argumentácia na pojednávaní, že pohľadávka vznikla ešte pred zrušením, resp. pred samotným vyhlásením konkurzu, je nielen novou námietkou, na ktorú správny súd nemôže prihliadnuť, ale zároveň je v rozpore s ustálenou judikatúrou správnych súdov Slovenskej republiky.
19. Správny súd teda konštatuje, že v zmysle žalobných bodov neboli v danej veci zistené žiadne dôvody v zmysle § 91 ods. 5 písm. a) Daňového poriadku, ktoré by bránili vymáhateľnosti pohľadávky žalovaného alebo by spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku. Okolnosti podľa § 91 ods. 5 písm. b) Daňového poriadku žalobca v žalobe ani netvrdil. Súd preto konštatuje, že pohľadávka voči žalobcovi nezanikla, je vymáhateľná a nič nebránilo prvostupňovému správnemu orgánu vydať daňovú exekučnú výzvu v zmysle § 91 Daňového poriadku, ktorá je predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní. Preto správny súd žalobu ako plne nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
20. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že mu ako neúspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Rovnako nepriznal náhradu trov ani žalovanému (§ 168 ods. 1 SSP a contrario), pretože nevznikli dôvody pre jeho aplikáciu - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.