Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-22-2018.pdf
PDF · 110.31 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/22/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobcu: Mgr. D. D., bytom Q., C. č. XXXX/X, právne zast.: JUDr. Ivan Hubka, so sídlom Q., I. č. X, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SPOU-PO-PK-17/2018 zo dňa 19.04.2018, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného č: SPOU-PO-PK-17/2018 zo dňa 19.04.2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - Ministerstvo vnútra SR, sekcia personálnych a sociálnych činností a osobný úrad, odbor sociálneho zabezpečenia rozhodnutím č.p.: SPOU-OSZ-47472-27/2017-VZ zo dňa 10.10.2017 s poukazom na ust. § 143h ods. 3 a ust. § 38, § 58, § 60 a § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že žalobcovi patrí od 25.09.2017 výplata výsluhového dôchodku v sume 344,95 € mesačne. V odôvodnení rozhodnutia poukázal prvostupňový správny orgán na rozhodnutie č.p.: SPOU-OSZ-47.472-3/2013-VZ zo dňa 06.08.2013, ktorým priznal žalobcovi podľa § 143h ods. 1 a ods. 2 v nadväznosti na ust. § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok od 01.01.2008 s nárokom na jeho výplatu odo dňa podania žiadosti, t.j. od 31.10.2012 v sume 68,92 € mesačne. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca má nárok na prepočet výsluhového dôchodku v súlade s ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. , a to odo dňa splnenia podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j. od dovŕšenia 62 rokov a 76 dní, teda dňom 25.09.2017, a to v sume 344,95 € mesačne. Základom pre výpočet výsluhového dôchodku bol priemerný mesačný služobný plat žalobcu v ukončenom kalendárnom roku 1983 vo výške 4.965,- Sk, ktorý sa za obdobie rehabilitácie od 24.01.1984 do 31.03.1991 zvyšoval podľa prílohy č. 1 k Nariadeniu vlády ČSFR č. 174/1991 Zb., ktorým sa vykonáva zákon o mimosúdnych rehabilitáciách o koeficient mzdového nárastu 1,120 na sumu 5.561,- Sk (4.965 x 1,120 = 5.561). Pre nárok na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola žalobcovi podľa § 58 zákona č. 328/2002 Z.z. zhodnotená doba výkonu náhradnej vojenskej služby od 01.10.1974 do 28.02.1975, doba služobného pomeru v Policajnom zbore od 01.03.1975 do 23.01.1984 a doba mimosúdnej rehabilitácie od 24.01.1984 do 31.03.1991, t.j. celkom 16 rokov a 186 dní. Za túto dobu trvania služobného pomeru by žalobcovi od 01.04.1991 patril podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový dôchodok vypočítaný podľa § 111 ods. 1 písm. a) zákona č. 100/1970 Zb. vo výške 20 % zo základu 5.561,- Sk v sume 1.113,- Sk mesačne. Výsluhový dôchodok žalobcu sa zvýšil odo dňa skončenia jeho služobného pomeru podľa predpisov účinných pred 01.01.2008, teda spôsobom a v termínoch ako by sa v uvedenom období zvyšoval príspevok za službu, ak by mu naň vznikol nárok odo dňa skončenia služobného pomeru, pričom správny orgán prvého stupňa ďalej v odôvodnení bližšie konkretizuje spôsob zvýšenia výsluhového dôchodku od roku 1991 do roku 2017 až na končenú sumu 344,95 € mesačne.
2. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúci najmä záver správneho orgánu o splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení dňom 25.09.2017. Odvolateľ bol toho názoru, že splnil podmienku stanovenú v súlade s ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. dňom 11.07.2017, kedy dovŕšil fyzický vek 62 rokov, t.j. splnil podmienku dôchodkového veku ako to uvádza ust. § 65a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Navýšenie dôchodkového veku v roku 2017 o 67 dní sa na odvolateľa nemôže vzťahovať, keďže odvolateľ v zmysle § 65a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. patrí do osobitnej kategórie poistencov, ktorí po 31.12.2016 dovŕšili dôchodkový vek určený podľa § 274 daného zákona, a teda k poistencom, ktorí odpracovali potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie alebo do I a II. kategórie funkcií. Žalobcovi mal byť prepočítaný výsluhový dôchodok už k dátumu 11.07.2017, kedy dosiahol fyzický vek 62 rokov, nakoľko splnil podmienku dôchodkového veku v súlade s ust. § 65a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. a nebol dôvod na jeho zvyšovanie v zmysle § 3 opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 269/20016 Z.z..
3. Žalovaný rozhodnutím č.: SPOU-PO-PK-17/2018 zo dňa 19.04.2018 o odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a ust. § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil, nakoľko sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa, že žalobcovi patrí výplata výsluhového dôchodku v sume 344,95 € mesačne od 25.09.2017, kedy žalobca dovŕšil vek 62 rokov a 76 dní. Vo vzťahu k spornej otázke ustálenia dôchodkového veku poukázal žalovaný na ust. § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., na základe ktorého sa v roku 2004 začalo postupné zvyšovanie dôchodkového veku mužov a žien na 62 roku veku poistenca. Za každý rok od roku 2004 sa zvýšil dôchodkový vek o 9 mesiacov tak, že sa pripočítalo 9 mesiacov k dôchodkovému veku poistenca, ktorý by mal podľa predchádzajúceho zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Do roku 2004 bol dôchodkový vek mužov 60 rokov. Na základe takto ustanoveného zvyšovania dosiahli muži jednotný dôchodkový vek, a to 62 rokov veku v roku 2008. V roku 2012 bolo zákonom č. 252/2012 Z.z. ustanovené ďalšie zvyšovanie dôchodkového veku, a to novým ust. § 65a zákona č. 461/2003 Z.z.. Počet dní, o ktoré sa nasledujúci rok zvýši dôchodkový vek ustanoví každoročne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením, ktoré uverejní v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. októbra predchádzajúceho kalendárneho roka (§ 65a ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). V súlade s uvedeným bolo Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydané opatrenie č. 269/2016 Z.z. v zmysle § 2, ktorého dôchodkový vek na kalendárny rok 2017 je 62 rokov a 76 dní. Na základe uvedených skutočností bol odvolateľovi výsluhový dôchodok automaticky prepočítaný podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. bez podania žiadosti, a to ku dňu 25.09.2017. Zákonodarca aplikáciu § 137 ods. 1 písm. b) ani ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. neviaže na podmienku priznania starobného dôchodku, ale viaže ju všeobecne na splnenie podmienky dosiahnutia všeobecného dôchodkového veku, ktorým je v kalendárnom roku 2017 62 rokov a 76 dní. Žalovaný poukázal na dôvodovú správu k ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., z ktorej citoval: „Navrhuje sa, aby pri dosiahnutí vekovej hranice stanovenej pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení bol výsluhový dôchodok policajta ustanovený tak, aby nedošlo k poškodzovaniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.“ Občan splní vekovú podmienku nároku na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení pri dosiahnutí dôchodkového veku v súčasnosti stanoveného podľa § 65a zákona č. 461/2003 Z.z..
4. V zákonom stanovenej lehote podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP. Žalobca (okrem iného) namieta nepreskúmateľnosť záverov správnych orgánov ohľadne ustálenia podmienky veku rozhodujúceho na nárok na starobný dôchodok v rozsahu 62 rokov a 76 dní. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo správne orgány v danej veci neaplikovali ust. § 65a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý sa vzťahuje na prípad žalobcu. Žalovaný (ani prvostupňový správny orgán) nebral do úvahy právne pochybenie, a to že neaplikoval dôsledne zákon č. 461/2003 Z.z. ako základný všeobecný predpis sociálneho poistenia a jeho znenie, zmysel a účel, ale svoje rozhodnutie založil na podzákonnej právnej norme nižšej právnej sily a to opatrení MPSVaR č. 269/2016 Z.z.. Práve toto opatrenie sa kategoricky netýka určených poistencov ako policajtov a vojakov po splnení zákonných podmienok. Žalobca je nositeľom výnimky z jeho aplikácie. Ustanovenia tohto opatrenia § 2 o výške dôchodkového veku na kalendárny rok 2017 je 62 rokov a 76 dní, je použité nezákonne, keďže sa netýka vybraných kategórií poistencov. Na základe tohto opatrenia nemohol byť žalobcovi výsluhový dôchodok prepočítaný ku dňu 25.09.2017, ale mal mu byť prepočítaný od dosiahnutia fyzického veku len 62 rokov, ktorý dosiahol 11.7.2017. Žalobca patrí k výnimke, vo vzťahu ku ktorej sa zachováva znížený dôchodkový vek, a to poistencom v závislosti od získanej doby zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo doby služby v I. alebo II. kategórii funkcií. V tejto súvislosti poukazuje žalobca aj na oficiálne stanovisko Sociálnej poisťovne, ktorá informovala svojich poistencov o aplikácii samotného opatrenia MPSVaR a právne zabezpečuje legitímny súlad so zákonom sociálneho poistenia. V zmysle daného stanoviska Sociálnej poisťovne zmena dôchodkového veku od 01.01.2017 sa netýka (okrem iných) poistencov, ktorí majú znížený dôchodkový vek - odpracovali potrebný počet rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie a/ alebo do I./II. kategórie funkcií. Žalobca poukazuje na písomnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p.: VS-7.029/7-92 zo dňa 19.01.1993, v zmysle ktorého zhodnotením zistenej doby služby žalobca preukázal celkovo 16 rokov a 6 mesiacov v I. kategórii funkcií. Žalobca tvrdenie žalovaného, podľa ktorého z aplikácie ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. je zrejmé, že cieľom je dosiahnuť, aby výsluhový dôchodok policajta bol ustanovený tak, aby nedošlo k poškodzovaniu poberateľa tohto dôchodku v porovnaní s občanmi, ktorí získajú nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, považuje v kontexte daného prípadu za dehonestujúce, keď rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného bola poberateľovi výsluhového dôchodku spôsobená práve škoda vo výške 1.000,- €. Prvostupňový správny orgán a žalovaný menia zmysel a cieľ normy, ktorý mal zákon priniesť v prospech policajtov. Z toho je nepochybné, že prichádza do úvahy len vek 62 rokov v súlade so všeobecnými predpismi sociálneho poistenia, lebo zvýšením dôchodkového veku v zmysle opatrenia by došlo k ich poškodeniu v porovnaní s občanmi, ktorí získajú klasický nárok na starobný dôchodok.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 19.09.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení obsiahol totožné skutkové a právne závery ako v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (bod 3. tohto rozsudku). Na podporu zdôvodnenia náležitej aplikácie ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR 7Sžso/26/2016 zo dňa 18.01.2018, Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S/137/2015 zo dňa 12.09.2017, Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S/155/2016 zo dňa 14.12.2017.
6. Žalobca v replike zo dňa 10.10.2018 zotrval na právnom a skutkovom zdôvodnení žaloby. Žalobca zdôrazňuje, že je nositeľom výnimky z aplikácie citovaného opatrenia z dôvodu získania doby zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo doby služby v I. alebo II. kategórii funkcií a predĺženie dôchodkového veku o 76 dní sa na neho nevzťahuje. Poukázal na nesprávnosť odkazu žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžso/26/2016 zo dňa 18.01.2018 s tým, že nie je možné významovo uplatniť tvrdenie cit: „Aplikácia § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. sa neviaže na podmienku priznania starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou konkrétnemu poistencovi“..., lebo dôkazy žalobcu sa neodvolávajú na podmienku priznania starobného dôchodku, ale na ustanovenia všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktoré sú významné na určenie dôchodkového veku 62 rokov fyzického veku u žalobcu. Daný rozsudok nemožno aplikovať pre prípad žalobcu, nakoľko sa vzťahuje na tú časť rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ktorý výkladom záväzných právnych predpisov (nielen zákona č. 462/2003 Z.z.) judikoval existenciu nároku na starobný dôchodok aj v prípadoch, ak policajtovi bol priznaný výsluhový dôchodok a nesplnil podmienku potrebnej doby poistenia v tzv. civilnom zamestnaní pre vznik nároku na starobný dôchodok. Na margo žalovaným označených rozsudkov krajských súdov a použitia ich záverov žalobca konštatuje, že sú irelevantné jednak preto, že nemajú právnu záväznosť a nakoľko sa nevzťahujú k posudzovanej veci žalobcu. Na podporu vlastných tvrdení žalobca poukázal najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10So/85/2012 zo dňa 17.07.2013 ako aj na dôvodovú správu k zákonu č. 140/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorej účelom § 175 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31.12.2023.), ktorý bol recipovaný do § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, bolo zachovať nároky vzniknuté pred účinnosťou novely. Tento krok je v súlade s princípom zachovania nadobudnutých práv ako súčasti princípu právnej istoty. Účinky tejto právnej normy sú fakticky obmedzené do roku 2023, kedy by malo byť prechodné ust. § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. skonzumované a tým by sa stalo obsolentné. Žalobca naviac poukázal na ust. § 24 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb., v zmysle ktorého, ak je skončenie pracovného vzťahu neplatné podľa § 21 daného zákona, považuje sa na účely dôchodkového zabezpečenia doba od skončenia tohto pracovného vzťahu do dňa vzniku nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, najdlhšie však do dňa účinnosti daného zákona za dobu zamestnania. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb., ak zamestnanie, ktoré bolo na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie, sa skončilo z dôvodov v § 21 zákona alebo na základe neplatného právneho úkonu podľa § 22 zákona, hodnotí sa doba zamestnania uvedená v odseku 1 v I. (II.) pracovnej kategórii, najviac však v rozsahu potrebnom pre vznik nároku na dôchodok z I. (II.) pracovnej kategórie. Kategórie funkcií sa však hodnotia podľa odseku 1. Teda ak je skončenie pracovného vzťahu neplatné podľa § 21 zákona alebo ak bola v konaní podľa § 22 zákona určená neplatnosť právneho úkonu, na ktorého základe sa skončil pracovný vzťah, považuje sa na účely dôchodkového zabezpečenia doba od skončenia tohto pracovného vzťahu za dobu zamestnania zaradenej do I. a II. pracovnej kategórie. Žalobca je toho názoru, že právna úprava účinná od 01.01.2004 (§ 274 zákona č. 461/2003 Z.z.) upravuje zachovanie nárokov vyplývajúcich z predchádzajúcej právnej úpravy a tak v žiadnom prípade sa nemôže jednať o nepriznávanie nárokov vyplývajúcich z výkonu služby policajta zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií. Preto tieto musia byť aplikované aj pri rozhodovaní vo vzťahu k ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z..
7. Žalovaný k replike žalobcu dupliku v stanovenej lehote nepodal.
8. Správna žaloba žalobcu je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej hlave, tretej časti Správneho súdneho poriadku. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba (v zmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi). Vychádzajúc z uvedeného preto potom správny súd preskúmaval rozhodnutie žalovaného nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
9. Správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 05.02.2018 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, ktorí zotrvali na svojich písomných podaniach.
10. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. § 203 ods. 2 SSP má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
11. Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia.
Podľa § 202 ods. 2 veta prvá SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok),Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z), pri splnení podmienky veku rozhodujúcej na nárok na starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení sa výsluhový dôchodok policajta priznaný podľa § 137 alebo podľa odseku 1 vypočíta zo základu zisteného podľa § 60 ku dňu skončenia služobného pomeru podľa predpisov účinných v čase skončenia služobného pomeru a zvýši sa podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2008. Nárok na výplatu takto vypočítaného výsluhového dôchodku vznikne odo dňa splnenia uvedenej podmienky, najskôr však od 1. januára 2008.
Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z., na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2018 (ďalej len zákon č. 461/2003 Z.z.), od 1. januára 2017 dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku je súčet dôchodkového veku v kalendárnom roku, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla 365 a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nadol. Dôchodkový vek upravený podľa prvej vety platí pre poistenca, ktorý v príslušnom kalendárnom roku prvýkrát dovŕši referenčný vek.
Podľa § 65a ods. 2 cit. zák., na účely určovania dôchodkového veku
a) stredná dĺžka života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom, spoločná pre mužov a ženy,
b) referenčný vek je dôchodkový vek v príslušnom kalendárnom roku zaokrúhlený na celé roky nadol,
c) prvé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d) druhé referenčné obdobie je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o osem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e) príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
Podľa § 65a ods. 3 cit. zák., počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek, dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný kalendárny rok a referenčný vek na príslušný kalendárny rok, sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "Zbierka zákonov") najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
Podľa § 65a ods. 4 cit. zák., dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, sa zachováva.
12. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
13. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona č. 328/2002 Z.z. musí v zmysle citovaného ustanovenia § 85 ods. 1 spĺňať atribúty, ktoré pre rozhodnutie správneho orgánu vyžaduje Správny poriadok v cit. ust. § 47 v nadväznosti na ust. § 46 Správneho poriadku. Krajský súd zdôrazňuje, že žalovaný sa uvedenými ustanoveniami dôsledne neriadil.
14. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného musí konštatovať nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 47 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia žalovaného vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov .
15. Za nepreskúmateľné považoval správny súd odôvodnenie žalovaného v časti, v ktorej žalovaný vo vzťahu k zdôvodneniu výpočtu výšky dôchodkového veku odvolateľa, pre účely aplikácie cit. ust. § 143h ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z., poukázal na potrebu zvýšiť dôchodkový vek odvolateľa o 67 dní (t.j. spolu na 62 rokov a 76 dní) poukazujúc na ust. § 65a ods. 1,2,3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s opatrením MPSV a R č. 269/2016 Z.z., pričom sa v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal s podstatnou námietkou odvolateľa poukazujúceho na potrebu aplikovať v predmetnej veci ustanovenie § 65a ods. 4 upravujúce tzv. výnimky zo zvyšovania dôchodkového veku podľa § 65a ods. 1 a to vymedzením určitých špecifických kategórií poistencov, ktorí po 31. decembri 2016 dovŕšili dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274. Za situácie keď žalobca tvrdí, že patrí do kategórie poistencov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek po 31.12.2016 určený podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., teda tvrdí, že bola naplnená hypotéza právnej normy ust. § 65a ods. 4 cit. zákona pre zachovanie dôchodkového veku (62 rokov), t.j. jeho nezvyšovanie, predstavuje nevyporiadanie sa žalovaného s touto odvolacou námietkou za nevyporiadanie sa s odvolacou námietkou majúcou podstatný význam pre rozhodnutie žalovaného zakladajúce v danej časti nepreskúmateľnosť odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd uznáva, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, avšak je nevyhnutné zodpovedať všetky tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem (v danom prípade ustanovenia § 65a zákona č. 461/2003 Z.z.) a súčasne sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa právne významnej otázke ustálenia (zdôvodnenia) výšky dôchodkového veku, ktorú určil ako 62 rokov a 76 dní nevenuje vôbec. Za odstránenie tohto nedostatku nemožno považovať dopĺňanie dôvodov pre rozhodnutie správnych orgánov v rámci vyjadrenia k žalobe. Relevantné dôvody pre rozhodnutie musí obsahovať samotné rozhodnutie správneho orgánu, keďže je základom pre formuláciu žalobných námietok a prieskumnú činnosť správneho súdu.
16. Úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastným zisťovaním formálne i obsahové vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou.
17. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného viedol krajský súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP pre nepreskúmateľnosť bez možnosti zaoberať sa ďalšími námietkami žalobcu. V ďalšom konaní žalovaný prejedná vec znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, znova o odvolaní rozhodne a svoje rozhodnutie v intenciách naznačených správnym súdom riadne odôvodní.
18. Na záver správny súd považuje za dôležité poukázať, že pri hodnotení preskúmateľnosti správneho rozhodnutia je potrebné aplikovať v zásade rovnaké princípy ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy SR).
19. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii ust. § 175 ods. 1 v konaní vo väzbe na ust. § 167 ods. 1 SSP súd priznal žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.