Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/56/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., o zaplatenie 1.323,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20. novembra 2017, č.k. 27C/468/2015-65, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 70,70 eur s príslušenstvom m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 70,70 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 24.11.2012 do zaplatenia, do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov tohto konania v rozsahu 29,6%.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 787,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 24.11.2012 do zaplatenia, všetko do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 2, § 54 ods. 1, 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103, § 122 a § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. f) a k), § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ako aj § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke tak, ako to vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu v zmysle ustanovení obchodného zákonníka, občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred veriteľom, ktorej obsah nemal spotrebiteľ možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a i v prípade spotrebiteľského úveru ide o spotrebiteľskú zmluvu. To znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú vyslovene upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Napokon aj podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka veta prvá, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje údaj o presnom dátume konečnej splatnosti úveru, čo je náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. g) citovaného zákona. Účelom zavedenia uvedenej náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Uvedené nemôže plniť údaj výške splátky a počte splátok bez uvedenia splatnosti ani prvej splátky. Konečná splatnosť musí byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy taktiež zakladá záver, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 považovať za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve tiež nie je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) presne uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku, prípadne aká časť je započítaná na poplatky. V zmluve chýba údaj o termíne splátok úveru. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo Všeobecných podmienkach, súd uvádza, že vyhlásenie dlžníka v predposlednom odseku zmluvy, že žalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované menším písmom ako sú základné ustanovenia zmluvy (t.j. údaje o dlžníkovi, schválenej výške pôžičky, účele pôžičky). Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Vzhľadom k neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky. Uvedená zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Po oboznámení sa s pripojenými listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je len čiastočne dôvodný, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a zároveň je nárok čiastočne premlčaný. Nebolo sporné, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 989,80 eur. Žalovaný nezaplatil žiadnu čiastku, okrem akontácie priamo pri uzatvorení zmluvy predajcovi. Splátky splatné od 20.6.2012 do 13.10.2012 vo výške 202,76 eur (4x 50,69 eur) sú premlčané z dôvodu, že žaloba bola doručená súdu dňa 14.10.2015, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých splátok uvedených vyššie. Žalobca v žalobe a ani v písomnom vyjadrení nešpecifikoval z čoho sa skladá splátka, teda aká výška je započítaná na istinu a aká na úroky, pričom súdu je z úradnej činnosti známe, že pomer istiny a úrokov je v každej splátke iný, preto celú dohodnutú výšku splátky započítal na istinu. Z týchto dôvodov súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 787,04 eur, t.j. vo výške nepremlčaných splátok splatných od 14.10.2012 do zaplatenia plnenia poskytnutého žalobcom. Súd od poskytnutého plnenia 989,80 eur odčítal premlčané splátky 202,76 eur. Zároveň súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške uplatnenej žalobcom, t.j. vo výške 8,75% ročne z priznanej sumy od 24.11.2012 do zaplatenia, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty troch dní od doručenia výzvy dňa 20.11.2012 na zaplatenie celého dlhu. Žalobca sa domáha podľa vlastného vyjadrenia i zaplatenia zmluvnej pokuty a sankčného úroku vo výške 178,81 eur bez bližšej špecifikácie, len s odkazom na predložený Prehľad splátok a úhrad. Z predloženého prehľadu súd zistil, že obsahuje len sankčnú - zmluvnú pokutu a nie sankčný úrok ako uviedol v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.11.2017. Súd z predloženej úverovej zmluvy zistil, že neobsahuje dohodu strán o individuálne vyjednanej zmluvnej pokute s náležitosťami požadovanými v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ svoj nárok žalobca odvodzuje od ustanovení VOP súd uvádza, že tieto neboli so žalobcom individuálne dojednané a neboli ani ním podpísané, preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Zároveň zamietol žalobu aj v uplatnenom príslušenstve, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny. Súd o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 787,04 eur spolu s úrokom z omeškania 343,95 eur ku dňu rozhodnutia. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 59% a žalovaný v 41%, t.j. celkový úspech žalobcu v konaní je 18%. Súd čiastočne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 18%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby čo do zaplatenia sumy 70,70 eur s príslušenstvom podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobe v tejto časti vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ sa nebránil právnemu posúdeniu poskytnutého úveru ako bezúročného a bez poplatkov, avšak mal za to, že súd nesprávne matematicky dlžnú sumu vyčíslil. Pokiaľ chcel súd žalobcovi priznať sumu nepremlčaných splátok, správny postup by bol taký, keby súd vypočítal istinu splátky a tú vynásobil počtom nepremlčaných splátok. Žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.148 eur, z čoho žalovaný uhradil akontáciu v sume 158,20 eur a zvyšnú sumu mal uhradiť v 30 splátkach po 50,69 eur. Súd posúdil predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkov, teda pri takomto posúdení je istina splátky 32,99 eur (989,80 eur : 30). Súd vychádzal zo sumy poskytnutej pôžičky bez úrokov a poplatkov, avšak zároveň vychádzal z plnej sumy splátky v sume 50,69 eur, t.j. na čistú sumu úveru 989,90 (bez úrokov a bez poplatkov) započítal celú sumu splátky (pozostávajúcu z istiny, úrokov a poplatkov). Po posúdení úveru ako bezúročného a bez poplatkov je suma istiny splátky 32,99 eur, pričom nepremlčanými boli splátky od 20.10.2012 do 20.11.2014, t.j. 26 splátok po 32,99 eur. Preto mal súd priznať sumu vo výške 857,74 eur.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 27C/468/2015 bolo zaplatenie sumy 1.323,44 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 787,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z istiny od 24.11.2012 do zaplatenia, všetko do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 18%.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby čo do zaplatenia sumy 70,70 eur s príslušenstvom.

8. Medzi stranami bolo nesporné, že predmetný úver, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému vo výške 1.148 eur, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a čiastočne za premlčaný, ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie, pričom odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

9. Z vykonaného dokazovania teda celkom nepochybne vyplynulo, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 1.148 eur, z čoho žalovaný uhradil akontáciu v sume 158,20 eur a zvyšnú sumu mal uhradiť v 30 splátkach po 50,69 eur. Vzhľadom na posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov žalovanému teda bola poskytnutá suma 989,80 eur (1.148-158,20), ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť v 30 splátkach, a teda výška splátky bez úrokov a poplatkov je 32,99 eur (989,80 eur : 30). S prihliadnutím na záver súdu prvej inštancie o premlčaní štyroch splátok splatných od 20.6.2012 do 13.10.2012, žalovaný bol povinný zaplatiť 26 nepremlčaných splátok po 32,99 eur, a teda sumu 857,74 eur. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 787,04 eur, bolo dôvodným žalobcovi priznať nárok i na zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom (857,74-787,04 eur).

10. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 70,70 eur s príslušenstvom podľa § 388 zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11. O nároku na náhradu trov tohto konania (prvoinštančného i odvolacieho) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 a 2 CSP, a vo veci pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 29,6%, keď vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v pomere 64,8% a neúspešný v pomere 35,2%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

12. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 .

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .