Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/34/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne Mgr. C. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., R. XXX/X, zastúpenej JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 17, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému G. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., R. XXX/ X, zastúpenému JUDr. Luciou Fabriciusovou, advokátkou, so sídlom J. A. Komenského 18B, Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, sa do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e :

- chladnička s mrazničkou zn. ARDO

- záhradná hojdačka OR oranžová s matracmi

- 2 ks polohovateľné stoličky

- počítač

- atramentová tlačiareň

- router wifi

- vysávač zn. Eta

- ručný mixér

- nočná lampa

- žehliaca doska

- 2 ks stoličky kemping.

II. Z vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu, sa do výlučného vlastníctva žalovaného p r i k a z u j e :

- samostatne stojaca stavba bez popisného čísla (bez pozemku), postavená na parcele registra „C“, evidovanej na katastrálnej mape ako parcela č. 427/51, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 461 m2, zapísanej na LV č. XX, k. ú. I., okres Liptovský Mikuláš

- parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape pod parcelným číslom 427/2, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 305 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. I., okres Liptovský Mikuláš

- mikrovlnná rúra Samsung

- elektrická kosačka zn. BUG

- sporák na plyn zn. GASS spolu s digestorom

- mraznička zn. SCANDYLUX SB 300

- vonkajšie svietidlo hnedé

- vysávač zn. PROG

- sprchovací kút

- elektrická strunová kosačka

- 5 ks stropnice orech 60W

- gril s udiarňou zn. PANA

- digitálny termostat 091

- TV značky SAMSUNG - uhlopriečka 94”

- DVD zn. SAMSUNG - domáce kino

- motorové vozidlo zn. Suzuki Ignis, ev. č. LM531BG

- sedačka rohová hnedá s dvoma taburetkami

- kuchynská linka drevená

- automatická pračka WH AWE 4519

- stan zelený zn. Meliford (8-miestny)

- mahagónový stolík pod televízor

- elektrický ventilátor zn. ETA

- pes Áron spod Trávneho Ždiaru (slovenský kopov)

- rádio zn. Panasonic

- 2 ks stoličky šedé

- bicykel zn. Specialized

- betónová žumpa.

III. Na vyrovnanie hodnoty podielov je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 18 616,56 eura do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Písomnou žalobou zo dňa 16. 10. 2017, doručenou v ten istý deň Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „súd“), žalobkyňa žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, ktoré zaniklo rozvodom manželstva - rozsudkom súdu 9P/18/2016-36 zo dňa 08. 06. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20. 06. 2016. V žalobe označila rozsah vecí, patriacich do BSM, ktoré žiadala vyporiadať tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného budú označené hnuteľné veci spolu v hodnote 17 924,- eura, nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné číslo XXX v I., postavený na C-KN parcele č. 427/3, k. ú. I. s prístavbou k tomuto domu, postavenú na tom istom pozemku, pozemky k. ú. I. C-KN parcela č. 427/2 o výmere 305 m2, zastavané plochy a nádvoria C-KN parcela č. 427/3 o výmere 127 m2, zastavané plochy a nádvoria C-KN parcela č. 427/51 o výmere 461 m2, zastavané plochy a nádvoria v zostatkovej hodnote 89 300,- eur, ďalej rodinný dom súpisné číslo XXX v I., postavený na parcele č. C-KN 312, k. ú. I., v 1/2-ici, v zostatkovej hodnote 35 000,- eur, spolu s pozemkami C-KN parcela č. 311 o výmere 209 m2, záhrady v 1-ici a C-KN č. 312 o výmere 428 m2, takisto v 1-ici, v zostatkovej hodnote 17 500,- eur; spolu nehnuteľnosti v hodnote 106 800,- eur s tým, že hodnotu vecí, ktoré žiadala prikázať do vlastníctva žalovaného, určila spolu sumou 124 724,- eur. Žiadala, aby žalovaný jej z titulu vyporiadania podielov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zaplatil sumu 62 362,- eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žiadala uhradiť súdny poplatok v 1-ici do 3 dní.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že do BSM nepatria nehnuteľnosti, a to rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele C-KN č. 427/3, k. ú. Podtureň, zapísaný na LV XXX (ďalej len „rodinný dom č. XXX“), parcela C-KN č. 427/3, zapísaná na LV č. XX, parcela C-KN č. 427/51, k. ú. I., zapísaná na LV č. XX, spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu č. XXX, postavený na parcele C-KN č. 312, zapísaný na LV č. XX (ďalej „rodinný dom č. XXX“) a pozemky, patriace k tomuto domu, t. j. parcela C-KN č. 311, zapísaná na LV č. XXX a C-KN č. 312, zapísaná na LV č. XXX, všetko k. ú. I.. Tvrdil, že rodinný dom č. XXX nadobudol pred uzavretím manželstva a spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu súpisné číslo XXX nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 20. 06. 2011 od svojej matky P. Z. a starej matky Q. K. a zvyšný podiel v 1/3-ine nadobudol na základe darovacej zmluvy od Q. E. (matkinej sestry). Namietal rozsah BSM pokiaľ ide o hnuteľné veci, a to fotoaparát Nikon a rohovú lavicu s dvoma stoličkami čalúnená biela. Žalovaný nesúhlasil ani s hodnotou pozemku C-KN č. 427/2, ktorý podľa neho mal ku dňu zániku BSM hodnotu 1 220,- eur a namietal aj cenu hnuteľných vecí. Zároveň označil ďalšie hnuteľné veci, ktoré podľa jeho názoru patria do BSM a žalobkyňou označené neboli. Žiadal preto vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že mu bude prikázaný pozemok č. C-KN 427/2 a hnuteľné veci, označené v tomto podaní spolu v hodnote 4 756,- eur a do vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci, ktorých hodnotu určil sumou 5 561,- eur. Na vyrovnanie hodnoty podielov žiadal uložiť žalobkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 402,50 eura do 3 dní a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 27. 01. 2018 (replikou), v ktorom zotrvala na svojom tvrdení, že rodinný dom č. XXX spolu s pozemkami, k. ú. I., aj rodinný dom súpisné číslo XXX s pozemkami, k. ú. I., patria do BSM. Zároveň označila ako majetok patriaci do BSM majetkové práva, konkretizované v tomto podaní. Žalobkyňa nesúhlasila s hodnotou veci tak, ako ju určil žalovaný. Označila rozsah majetku, ktorý podľa jej názoru patrí do BSM.

4. Žalovaný vo vyjadrení k replike žalobkyne určil rozsah majetku, ktorý podľa jeho názoru patrí do BSM a zostatkovú hodnotu týchto vecí s tým, že do BSM žiadal zahrnúť aj výťažok z predaja niektorých vecí po zániku BSM.

5. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Podľa § 149 ods. 1, 3, Občianskeho zákonníka, (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

7. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

8. Súd vo veci vykonal všetky dôkazy, označené stranami sporu (§ 185 Civilného sporového poriadku) s tým, že v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 vychádzal zároveň aj zo zhodných tvrdení strán. Vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, keď žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 a § 191 Civilného sporového poriadku) súd zistil tento skutkový stav:

9. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa 28. 10. 1995 a manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 08. 06. 2016, č. k. 9P/18/2016-36, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 20. 06. 2016. V zmysle § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) zánikom manželstva zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Manželia sa nedohodli na rozšírení alebo zúžení rozsahu BSM, ani si nevyhradili vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva v zmysle § 143a, takže na danú vec súd aplikoval ust. § 143 Občianskeho zákonníka. . Manželia po rozvode manželstva sa nedohodli na vyporiadaní BSM, takže v súlade s ust. § 149 ods. 3 Obč. zák. vykonal vyporiadanie BSM súd, a to podľa zásad uvedených v § 150 Obč. zák.

10. Z nesporného tvrdenia strán a predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že do BSM strán patrí samostatne stojaca stavba bez popisného čísla - strany túto stavbu označili za prístavbu rodinného domu č. XXX, ale z ich zhodného tvrdenia, ktoré nebolo v konaní spochybnené inými dôkazmi, mal súd preukázané, že sa jedná o samostatne stojacu stavbu bez popisného čísla, ktorá je postavená na parcele č. 427/51, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 461 m2, a ktorý pozemok je zapísaný na LV č. XX, k. ú. I.. Uvedená stavba pozostáva z garáže, ďalšej miestnosti, podkrovia (ktoré však má nižšiu svetlosť), terasy, pivnice s jamou a keramickým krbom. Medzi stranami zostala spornou zostatková hodnota tejto stavby. Na preukázanie ceny tejto stavby predložila každá zo strán ocenenie, vypracované realitnou kanceláriou - žalobkyňa Realitnou kanceláriou SPIRIT dňa 24. 09. 2018 na sumu 14 000,- eur a žalovaný Realitnou kanceláriou Residence dňa 27. 04. 2018 na sumu 5 000,- eur. Jedná sa teda o dva diametrálne rozdielne ohodnotenia a nakoľko strany nenavrhli žiaden iný dôkaz (ocenenie majetkových hodnôt sa vykonáva v cenách ku dňu rozhodnutia o vysporiadaní podľa stavu nehnuteľnosti ku dňu zániku BSM), súd určil všeobecnú hodnotu tejto stavby matematickým priemerom týchto súm, čo predstavuje 9 500,- eur. Pokiaľ žalobkyňa na preukázanie ňou tvrdenej hodnoty stavby 15 000,- eur označila ako dôkaz rozpočet, vypracovaný pravdepodobne v októbri 2000 projektantom Q.. N. B. pre iného investora (K. E. s manželkou), táto listina nie je dôkazom o všeobecnej hodnote spornej stavby a už vôbec nie ku dňu rozhodovania. Nakoľko stavba, patriaca do BSM strán je situovaná vedľa rodinného domu žalobcu č. súpisné XXX, súd ju prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (čo ostatne navrhli aj strany sporu) a za cenu 9 500, -eur.

11. V konaní bolo nesporné, že do BSM patrí aj parcela C-KN č. 427/2 vo výmere 305 m2, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. I.. Strany sa nedohodli na cene tejto nehnuteľnosti, keď žalobkyňa žiadala túto určiť sumou 19,- eur za 1 m2 a žalovaný 17,- eur za 1 m2. Na preukázanie týchto tvrdení strany predložili opäť ohodnotenie pozemku vypracované realitnými kanceláriami, a to žalobkyňa Realitnou kanceláriou Directreal zo dňa 12. 04. 2018 na sumu 6 100,- eur (20,- eur za 1 m2) a žalovaný predložil ohodnotenie tohto pozemku vypracované dvomi realitnými kanceláriami, a to RK Residence dňa 25. 04. 2018 sumou 17,- až 20,- eur za 1 m2 (priemer 18,50 eura) a RK GERT zo dňa 26. 04. 2018, ktorý určil cenu 15,- eur za 1 m2. Vypočutím strán sporu a Geometrickým plánom č. 31562388-329/97 zo dňa 12. 12. 1997, overeným dňa 29. 12. 1997 (ktorý spochybnený v konaní nebol) mal súd preukázané, pozemok susedí s parcelou č. 427/51 k. ú. I., ktorá je vo vlastníctve žalovaného, pričom reálna deľba tohto pozemku neprichádza do úvahy. Jeho rozdelením by totiž boli vytvorené dva malé pozemky, ktorý by najmä žalobkyňa nemala ako využiť. Preto súd v rámci vyporiadania BSM prikázal tento pozemok do výlučného vlastníctva žalovaného. Pri určovaní ceny pozemku súd vychádzal z matematického priemeru cien, určených vyššie označenými realitnými kanceláriami (15,- eur za 1 m2, 18,50 eura za 1 m2 a 20,- eur za 1 m2) a určil všeobecnú hodnotu pozemku sumou 17,80 eura za 1 m2. Pri výmere pozemku 305 m2 predstavuje jeho všeobecná hodnota sumu 5 429,- eur.

12. Strany sporu sa v konaní dohodli na tom, že do BSM patria hnuteľné veci, a to chladnička s mrazničkou zn. ARDO v zostatkovej hodnote 10,- eur, mikrovlnná rúra zn. SAMSUNG v zostatkovej hodnote 0,- eur, kosačka elektrická zn. HUG 15 v zostatkovej hodnote 10,- eur, sporák na plyn GASS spolu s digestorom v zostatkovej hodnote 17,50 eura, mraznička zn. SCANDYLUX SB 300 v zostatkovej hodnote 60,- eur, svietidlo vonkajšie hnedé v zostatkovej hodnote 10,- eur, vysávač zn. PROG v zostatkovej hodnote 0,- eur, sprchovací kút v zostatkovej hodnote 1,- euro, elektrická strunová kosačka GL 350 v zostatkovej hodnote 15,- eur, 5 ks stropnice orech 60W spolu v zostatkovej hodnote 12,50 eura, gril s udiarňou zn. PANA v zostatkovej hodnote 270,- eur, digitálny termostat 091 v zostatkovej hodnote 1,- euro, televízor SAMSUNG s uhlopriečkou 94” v zostatkovej hodnote 80,- eur, DVD SAMSUNG domáce kino v zostatkovej hodnote 70,- eur, sedačka rohová hnedá s dvoma taburetkami v zostatkovej hodnote 50,- eur, kuchynská linka drevená rohová v zostatkovej hodnote 210,- eur, automatická pračka WH AWE 4519 v zostatkovej hodnote 0,- eur, stan Meliford 8 miestny, zelený v zostatkovej hodnote 15, - eur, stolík pod televízor mahagón v zostatkovej hodnote 10,- eur, záhradná hojdačka OR oranžová spolu s matracmi v zostatkovej hodnote 0,- eur, elektrický ventilátor ETA 0614 v zostatkovej hodnote 0,- eur, 2 ks polohovateľné stoličky v zostatkovej hodnote za obidve spolu 10,- eur, počítač v zostatkovej hodnote 0,- eur, atramentová tlačiareň v zostatkovej hodnote 0,- eur, rádio PANASONIC v zostatkovej hodnote 0,- eur, vysávač zn. ETA v zostatkovej hodnote 0,- eur, ručný mixér v zostatkovej hodnote 8,- eur, nočná lampa v zostatkovej hodnote 0,- eur, žehliaca doska v zostatkovej hodnote 1,- euro, 2 ks stoličky šedé s operadlom v zostatkovej hodnote 0,- eur, 2 ks stoličky kempingové biele v zostatkovej hodnote 0,- eur, bicykel Specialized v zostatkovej hodnote 50,- eur, betónová žumpa v zostatkovej hodnote 100,- eur. Pokiaľ ide o bicykel zn. Specialized, tento bol síce kúpený žalobkyni, ale strany sa dohodli na prikázaní tejto veci žalovanému v zostatkovej hodnote 50,- eur. Vzhľadom na zhodné tvrdenia strán sporu (§ 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku) súd zahrnul do masy BSM vyššie označené hnuteľné veci v dohodnutých zostatkových cenách a zároveň akceptoval aj dohodu strán o rozdelení vecí v rámci vyporiadania BSM (túto dohodu súd premietol do výroku rozsudku).

13. V konaní bolo nesporne zistené, že do BSM patrí osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Ingnis, ev. č. LM531BG. Pôvodne auto žiadali prikázal do svojho vlastníctva obidve strany sporu, ale na poslednom pojednávaní žalobkyňa prehlásila, že súhlasí s tým, aby táto vec bola prikázaná žalovanému. Zostatkovú cenu motorového vozidla navrhol žalovaný sumou 2 500,- eur, s ktorou žalobkyňa na pojednávaní dňa 28. 06. 2018 súhlasila (za túto cenu žiadal vec prikázať sebe). Vzhľadom na uvedené zistenia potom súd v rámci vyporiadania BSM prikázal motorové vozidlo žalovanému v zostatkovej hodnote 2 500,- eur.

14. Spornou bola cena poľovníckeho psa, rasa slovenský kopov s menom Á. C. L. Ž., ktorý bol kúpený v roku 2011 za trvania manželstva zo spoločných finančných prostriedkov za sumu asi 200,- eur. Žalobkyňa žiadala psa prikázať v rámci vyporiadania BSM žalovanému za cenu 1 500,- eur keď tvrdila, že za túto cenu by psa bolo možné predať - poukázala na inzerát na internete, pričom uviedla, že pes bude uchovnený do konca roku 2020. Tvrdila, že za každé krytie týmto psom, majiteľovi sa zaplatí za šteniatko s papiermi 300,- eur a bez papierov od 50 do 100,- eur. Žalovaný poukázal na to, že pes bol uchovnený len do 31. 12. 2017, pričom už tri roky nekryl žiadnu fenu a to z dôvodu, že nebol o to záujem. Vzhľadom k tomu, že pes Á. mal dva úrazy pri poľovačke a pretože on už poľovať nemôže, nezaplatil poplatok za uchovnenie psa na rok 2018. Pokiaľ by aj prišla žiadosť na krytie, tak poradca chovu by k tomu nedal súhlas, pretože v dôsledku nezaplatenia poplatku pes musel byť vyradený. Žalovaný tvrdil, že pes má pre neho len citovú hodnotu, finančnú hodnotu nemá žiadnu. Poukázal na to, že odmena za šteňatá sa platí majiteľovi fenky a on má psíka, takže za prípadné šteniatka by on nedostal žiadnu odmenu. So psom boli 2x kryť s tým, že z prvého krytia dostal jedno šteniatko z vrhu, ktoré daroval a za druhé krytie dostal 150,- eur. Pes nie je žiadny klubový víťaz, nemá žiadne vyššie ocenenie. Skutočnosť, že pes mal zdravotné problémy, žalovaný preukázal čestným prehlásením veterinárneho lekára N.. Q. R.A. a lekársku správu veterinárneho lekára N.. B. Ž.. Skutočnosť, že pes Á. nie je vedený ako chovný jedinec, žalovaný preukázal čestným vyhlásením klubu chovateľov slovenských kopovov. Vzhľadom na uvedené zistenia a skutkové tvrdenia, súd v rámci vyporiadania prikázal psa Á. žalovanému, ktorý sa o neho doteraz stará. Nakoľko žalobkyňa nepreukázala, že v súvislosti s chovom tohto psa majiteľ má akýkoľvek finančný zisk (s chovom psa má teda iba výdavky), psa prikázal žalovanému v nulovej hodnote.

15. Spornou zostatková cena routra wifi. Vypočutím strán bolo zistené, že tento bol kúpený pravdepodobne za cenu 24,- eur, pričom po odchode si ho zobrala žalobkyňa. Zostatkovú cenu však strany neuviedli, pričom žalobkyňa navrhla odovzdať ho za nulovú hodnotu žalovanému, s čím však žalovaný nesúhlasil. Nulovú hodnotu routra odôvodnila žalobkyňa dobou používania a technickými parametrami - router bol kúpený v roku 2013. Nakoľko strany nenavrhli žiadne dôkazy na preukázanie zostatkovej ceny tejto veci, pričom žalovaný nechcel vec prevziať ani za nulovú hodnotu, súd vychádzal zo skutočnosti, že router ku dňu zániku BSM existoval a mal nulovú hodnotu. Nakoľko si ho zobrala žalobkyňa, súd jej ho prikázal v rámci vyporiadania BSM.

16. V konaní bolo preukázané, že ku dňu zániku BSM sa v dome v I. č. 1X0 nachádzal železný trezor na zbrane sivej farby, ktorý podľa žalobkyne mal hodnotu 193,- eur (pôvodne 400,- eur). Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že trezor predal po rozvode manželstva za 100,- eur a pretože žalobkyňa toto tvrdenie nevyvrátila a nepreukázala, že žalovaný trezor predal za neprimerane nízku sumu, súd v rámci vyporiadania BSM zohľadnil majetkovú hodnotu 100,- eur, ktorú získal žalovaný predajom trezora.

17. Ku dňu zániku BSM žalovaný vlastnil poľovnícke zbrane, ktoré mu boli predbežne zaistené dňa 08. 05. 2016 pre účely trestného konania, vedeného na tunajšom súde pod spis. zn. 3T/63/2017. Z trestného spisu vyplýva, že sa jednalo o opakovaciu guľovnicau ČZ531, kaliber 30-60, výrobné číslo 00600 plus optika 2,5 x 10 x 50 HAWK plus záver, opakovaciu guľovnica ZKK600, kaliber 30-60, výrobné číslo 752402953 plus optika ZEISS4 plus záver výrobné číslo 2953, brokovú kozlicu ZH221, kaliber 16-16, výrobné číslo HL.2-710151/277537 plus záver výrobné číslo 277537, ďalej malokalibrovku opakovaciu Brno arms. ZKM45222LR, výrobné číslo 298115 plus záver výrobné číslo 115 plus optika SX 40 a 3 ks puzdro na zbrane s popruhmi. Podľa oznámenia OO PZ Liptovský Mikuláš, žalovaný predal jednu z uvedených zbraní dňa 20. 06. 2016 N. S. a 3 zbrane predal dňa 23. 12. 2016 I. E.. Čestným vyhlásením N. S. a Q. S. zo dňa 27. (pravdepodobne júna) 2018 , ako aj preukazom zbrane guľovnica opakovacia typ ZKK600 mal súd preukázané, že túto zbraň žalovaný nikdy nevlastnil a na jej zakúpenie neboli vynaložené spoločné finančné prostriedky, patriace do BSM. Z týchto dôkazov totiž vyplýva, že guľovnica bola kúpená pre N. S. a bola len formálne napísaná na žalovaného, ktorý v tom čase mal oprávnenie držať zbraň. Zvyšné zbrane nesporne patria do BSM, pričom žalovaný ich podľa vlastného tvrdenia predal I. E. spolu za 425,- eur (tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe, v replike a aj vo výpovedi na pojednávaní dňa 28. 06. 2018). Pokiaľ žalovaný neskôr zmenil výpoveď a tvrdil, že guľovnica ČS531 nepatrí do BSM, pretože na jej kúpu mu darovali peniaze rodičia, súd k tejto neprihliadol aj vzhľadom na ostatné dôkazy. Rodičia žalovaného v čestnom vyhlásení zo dňa 06. 07. 2018 síce uviedli, že žalovanému pri príležitosti 40. narodenín (v roku 2010) darovali finančné prostriedky 500,- eur, ktoré sa on rozhodol použiť na kúpu poľovníckej pušky. Žalovaný však uviedol, že prvú pušku, a to práve guľovnicu ČZ531, si kúpil až v roku 2012, takže nie je pravdepodobné, aby konkrétne finančné prostriedky, získané od rodičov v roku 2010, žalovaný s odstupom dvoch rokov použil na kúpu zbrane. Pokiaľ žalobkyňa žiadala zahrnúť do BSM majetkovú hodnotu 3 000,-eur, ktorú podľa nej žalovaný mohol získať predajom zbraní, toto svoje tvrdenie nepreukázala. Potom nesporná suma, ktorú žalovaný získal predajom zbraní, je 425,- eur a túto súd započítal ako majetkovú hodnotu, získanú žalovaným po rozvode manželstva z vecí patriacich do BSM.

18. Do BSM súd zahrnul sumu 1 000,- eur, a to spoločné finančné prostriedky, ktoré žalovaný vybral z účtu dňa 04. 08. 2015. Súd neuveril žalovanému, že tieto peniaze použil na splatenie dlhu, ktorý mal u svojej sestry. Odhliadnuc od toho, že samotná pôžička 1 000,- eur je sporná, nie je pravdepodobné, aby žalovaný vybral dňa 04. 08. 2015 z účtu sumu 1 000,- eur na splatenie dlhu sestre, keď dňa 09. 08. 2015 odchádzal zo svojou priateľkou na dovolenku do Grécka. Súd preto uveril tvrdeniu žalobkyne, že sa jednalo o spoločné finančné prostriedky, ktoré žalovaný použil len pre svoju potrebu bez jej súhlasu. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na ďalšie zahraničné pobyty žalovaného, a to v Alpách od 25. 02. do 28. 02. 2016 a v Taliansku od 09. 09. do 13. 09. 2015 žalovaný preukázal, že sa jednalo o pobyty, ktoré mal hradené zamestnávateľom.

19. Do BSM patrí aj žalobkyňou uplatnené nájomné 242,- eur od TPD Services, s. r. o. Žalovaný uzatvoril dňa 12. 08. 2014 nájomnú zmluvu na dobu neurčitú s nájomcom TPD Services, s. r. o., predmetom ktorej je nebytový priestor - garáž súpisné číslo 120 na ulici J. XXX, I., za nájomné 33,- eur mesačne, splatné vždy do 25. dňa nasledujúceho mesiaca. Žalobkyňa uplatnila nájomné v rozsahu 1/3-iny vzhľadom na tvrdenie, že uvedená nehnuteľnosť v podiele 1/3-iny patrí do BSM. V tomto smere súd poukazuje na konštantnú judikatúru, podľa ktorej výnosy z výlučného majetku jedného z manželov, získané za trvania manželstva, celé patria do BSM (R 42/72). Potom nie je právne významné, či rodinný dom v I. Č.. XXX s príslušenstvom patrí do BSM, alebo tvorí výlučný majetok žalovaného, akýkoľvek zisk z tohto majetku, teda aj nájomné, patrí do BSM. Vzhľadom na podmienky nájomnej zmluvy, za obdobie od 12. 08. 2014 do 08. 06. 2016 (za ktoré obdobie žalobkyňa nárok uplatnila) by bolo vyplatené nájomné minimálne 714,30 eura (pomerná časť za august 2014 vo výške 21,30 eura), nájomné za mesiace september až máj 2016 (nájomné za mesiac máj bolo zaplatené dňa 20. 06. 2016, teda za trvania manželstva). Nakoľko súd je návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a žalovaný ani netvrdil, že uvedené finančné prostriedky spotreboval pre potreby rodiny, súd získané nájomné vo výške 242,- eur započítal ako majetkovú hodnotu, použitú žalovaným zo spoločných finančných prostriedkov.

20. Do BSM súd zahrnul aj zostatok finančných prostriedkov, ktoré boli na účte žalovaného č. C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v I. E. ku dňu 31. 05. 2016. Z výpisu z účtu za jún 2016 (iné obdobie strany sporu nenavrhli preskúmať) vyplýva, že žalovaný vyberal v hotovosti z automatu sumy po 500,- eur dňa 03. 06. 2016, 06. 06. 2016, 07. 06. 2016, 08. 06. 2016, 09. 06. 2016 a dňa 13. 06. 2016 sumu 400,- eur. Tvrdenie žalovaného, že uvedené finančné prostriedky vybral za účelom splatenia pôžičiek svojim príbuzným, a to sestre 2 400,- eur a matke 1 800,- eur, súd nepovažoval za vierohodné. Žalovaný totiž v priebehu celého konania takéto pôžičky od príbuzných nikdy netvrdil. Vzhľadom k tomu, že v čase výberu týchto peňazí prebiehalo rozvodové konanie (návrh na rozvod manželstva bol žalovanému doručený dňa 02. 04. 2016 a pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa uskutočnilo dňa 08. 06. 2016), je vierohodné tvrdenie žalobkyne, že týmto spôsobom sa žalovaný snažil dosiahnuť čo najnižší zostatok na svojom účte ku dňu zániku BSM. Nakoľko všetky príjmy, ktoré boli pripísané na účet žalovaného do rozvodu manželstva (podľa údajov vo výpise za jún 2016 to bola suma spolu 1 073,95 eura) a bežné platby na účte predstavovali za tento mesiac spolu 267,58 eura, predstavoval by zostatok ku dňu zániku BSM 3 843,27 eura. Nakoľko však žalovaný vybral hotovosť do 20. 06. 2016 vo výške 2 900,- eur, zostatok na účet ku dňu 20. 06. 2016 bol 943,27 eura. Pretože žalovaný hodnoverne nepreukázal účel, na ktorý potreboval hotovosť vo výške 2 900,- eur, súd, ktorý bol žalobným návrhom viazaný, započítal do BSM zostatok na účte 3 036,32 eura ako finančné prostriedky, ktoré patria do BSM.

21. Do BSM strán patril nesporne drevený stolík z masívu, ktorý bol kúpený 12. 11. 1999 za 3 820,- Sk (126,80 eura). Táto vec existovala ku dňu zániku BSM s tým, že žalobkyňa ju predala dňa 12. 12. 2016 za 30,- eur. Žalobkyňa na preukázanie tohto tvrdenia predložila aj listinný dôkaz - výdavkový pokladničný doklad. Pretože táto vec existovala ku dňu zániku BSM, ale v súčasnosti ňou nedisponuje ani jedna strana sporu, súd zahrnul do BSM sumu 30,- eur, ktorú získala po rozvode manželstva žalobkyňa. Pokiaľ žalovaný určil cenu stolíka na 100,- eur, svoje tvrdenie nepreukázal.

22. Pokiaľ ide o účet žalobkyne vo G. č. XXXXXXXXXX/XXXX, v konaní bolo preukázané, že ku dňu zániku bol na ňom zostatok plus 1 062,50 eura. Dňa 13. 06. 2016 však otec žalobkyne K. C. vložil na tento účet sumu 2 000,- eur ako „dar dcére“. Bez tohto daru by bol ku dňu zániku BSM na účte mínusový stav. Pokiaľ žalovaná vybrala čistku 1 000,- eur, táto slúžila ako preddavok na dovolenku pre ňu a deti, takže sa nejedná o neúčelne minuté spoločné finančné prostriedky. Preto súd nezahrnul do BSM žalovaným tvrdenú sumu 4 062,- eur.

23. Pokiaľ ide o rodinný dom v I. Č.. XXX, postavený na parcele C-KN č. 427/3, zapísaný na LV č. XXX, k. ú. I. (ďalej len „rodinný dom č. XXX“), v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že patri do BSM. Rodinný dom č. XXX začal stavať žalovaný pred uzavretím manželstva s tým, že podľa výpovede samotnej žalobkyne ku dňu uzavretia manželstva bola dokončená hrubá stavba a založené boli okná, dom bol prikrytý plechom Skutočnosť, že zo stavebnotechnických prvkov v dome nebolo vybudované schodisko neznamená, že sa nejednalo o stavbu a to zvlášť po zistení, že nebol dôvod, aby schodisko bolo stavané spolu s hrubou stavbou, pretože sa jedná o tzv. stavonosné schodisko, ktoré sa osádzalo až po dokončení hrubej stavby. Pred vznikom BSM bola v dome urobená elektroinštalácia a vodoinštalácia, aj keď rozsah týchto prác zostal medzi stranami sporný. Takisto minimálne časť domu bola zvnútra omietnutá. Ostatné práce na dome boli vykonané po uzavretí manželstva s tým, že stavba bola dokončená zrejme koncom roka 1997, pretože žalovaný podal dňa 09. 11. 1997 návrh na stavebnom úrade návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia. Rozhodnutie o povolení užívania stavby rodinného domu č. XXX bolo vydané dňa 03. 04. 1998, právoplatné dňa 18. 05. 1998 s tým, že ako stavebník boli uvedení obidvaja manželia. Rodinný dom č. XXX bol ku dňu vzniku BSM tzv. rozostavanou stavbou, na ktorej boli už vykonané prvky dlhodobej životnosti (zvislé a vodorovné konštrukcie, konštrukcie strechy), čiastočne elektroinštalácia a vodoinštalácia a niektoré vnútorné omietky, z čoho súd vyvodil, že za trvania manželstva bola dokončená existujúca vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je totiž rozhodujúci dátum vydania kolaudačného rozhodnutia, ani osoby uvedené v ňom ako stavebníci, pretože vznik stavby nemožno klásť na roveň s jej stavebnou dokončenosťou (Rc 44/1993). Ako bezpredmetné súd vyhodnotil tvrdenie žalobkyne, že nadobudla vlastnícke právo k domu v rámci BSM vydržaním, a to podielu o veľkosti 1-ice. Z uvedeného tvrdenia, predneseného právnou zástupkyňou žalobkyne, pritom nie je zrejmé, či obidve strany sporu mali vydržaním nadobudnúť rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, alebo žalobkyňa titulom vydržania mala sama nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k domu v podiele 1-ice - potom zrejme by rodinný dom nemal patriť do BSM, ale do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného, zrejme každý v 1-ici. Z listinných dôkazov a výpovede žalovaného nesporne vyplýva, že sa po celú dobu cítil byť výlučným vlastníkom rodinného domu č. XXX a nikdy neprejavil vôľu previesť tento dom do bezpodielového spoluvlastníctva alebo spoluvlastnícky podiel v 1-ici k domu previesť na žalovanú. Žalobkyňa ako titul pre vydržanie označila iba kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorého boli spolu so žalovaným zapísaní ako vlastníci nielen pozemku, ale aj domu č. XXX na LV č. XXX, k. ú. I.. Tomuto tvrdeniu žalovaného zodpovedali údaje na LV, pretože pôvodne stavba rodinného domu č. XXX bola zapísaná na parcele č. 427/2, na ktorej však tento dom nestál, čo žalobkyňa nenamietala. V kolaudačnom rozhodnutí stavebný úrad - Okresný úrad, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku Liptovský Mikuláš zo dňa 03. 04. 1998, č. SP 98/01339Ur, skutočne označil za stavebníka žalovaného a manželku C., aj keď v žiadosti o stavebné povolenie žalobkyňa označená nebola a tento záver nevyplýva ani z iných dôkazov. Skutočnosť, že žalobkyňa sa nepovažovala za vlastníčku rodinného domu, jednoznačne uviedla v konaní o rozvod manželstva, kde na pojednávaní dňa 08. 06. 2016 vo svojej výpovedi uviedla „dom patrí manželovi“. Tvrdenie, že takto reagovala vzhľadom na správanie sa žalovaného, voči ktorému sa vedie trestné stíhanie, nie je vzhľadom na ostatné dôkazy možné vyhodnotiť ako nepravdivé. Vzhľadom na všetky vykonané dôkazy mal súd preukázané, že rodinný dom č. XXX nepatrí do BSM strán sporu.

24. Medzi stranami bolo nesporné, že za trvania manželstva bola dokončená stavba rodinného domu v I. Č.. XXX - tieto práce prebiehali zrejme do kolaudácie s tým, že dovtedy strany sporu bývali u rodičov žalobkyne. Medzi stranami bola sporná výška investícií zo spoločných finančných prostriedkov, ktoré podľa žalobkyne predstavovali 20 000,- eur a podľa žalovaného 5 472,55 eura (173 000,- Sk). Vypočutím strán a listinnými dôkazmi mal súd zistené, že žalovaný mal v čase uzavretia manželstva vlastné úspory 124 131,- Sk (4 120,39 eura) na vkladnej knižke vo G. Ú. E., číslo XXXX-XXXXXXX-XXX. Na túto vkladnú knižku bol vykonaný jednorazový vklad 209 000,- Sk dňa 31. 10. 1994 a prvý výber vykonaný dňa 03. 05. 1995 vo výške 100 000,- Sk. Za trvania manželstva boli tieto finančné prostriedky spotrebované na dokončenie rodinného domu č. 180. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že okrem tejto vkladnej knižky mal pred uzavretím manželstva ďalšiu vkladnú knižku vo G., na ktorej mal mať uložených 100 000,- Sk a ktoré peniaze mal takisto použiť na dokončenie domu č. XXX, toto tvrdenie žalovaný nepreukázal.

25. Žalobkyňa nekonkretizovala, ako dospela k sume 20 000,- Sk, ktorú žiadala započítať ako spoločné investície do rodinného domu. Z jej výpovede však vyplýva, že do BSM žiadala započítať sumu 27 000,- Sk - jej úspory za slobodna a 19 000 - 20 000,- Sk, ktoré mala mať nasporené na svojom stavebnom sporení. Žalobkyňa však menila výpoveď v priebehu konania pokiaľ ide o účel, na ktorý tieto peniaze mali byť využité. Tvrdila, že suma 27 000,- Sk mala byť použitá na kuchyňu a obkladačky do kúpeľne a jej stavebné sporenie malo byť zrušené a uzatvorené nové stavebné sporenie. Neskôr výpoveď zmenila keď tvrdila, že všetky jej úspory, t. j. 47 000,- Sk, boli použité na kúpu korku do domu. Žalovaný potvrdil len sumu 27 000,- Sk s tým, že rozdiel do sumy 54 000,- Sk, ktorá bola vynaložená na kúpu korku, zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov. Nakoľko rodinný dom v I. Č.. XXX nepatrí do BSM, je bezpredmetné či a aké vlastné finančné prostriedky žalobkyňa investovala do tohto domu, pretože zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by sa pri vyporiadaní BSM malo prihliadať na to, čo jeden z manželov vynaložil zo svojho majetku na oddelený majetok druhého manžela. Investíciami nie je ani práca jedného z manželov na majetku vo výlučnom vlastníctve druhého z manželov. Takisto je bezpredmetné, či a aký rozsah prác vykonal na dome č. XXX otec žalobkyne K. C.. Tento vo svojej výpovedi prehlásil, že za vykonanú prácu mu žalovaný nič nezaplatil s tým, že túto prácu robil pre žalobkyňu. Nakoľko prácu nie je možné darovať a ani práca jedného z manželov vynaložená pri dokončení domu nie je investíciou zo spoločného na ostatný majetok druhého z manželov (rozs. NS ČR 22 Cdo 1128/2005), v rámci vyporiadania BSM nebolo možné prihliadnuť na hodnotu prác, ktoré K. C. vykonal na rodinnom dome žalovaného.

26. Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny veci a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené a nie z východiskovej hodnoty napr. znaleckého odhadu, hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť (6NCdo 10/2011). Preto súd pri rozhodovaní o výške investícií vychádzal výlučne zo súm, ktoré buď boli preukázané, alebo vyplynuli zo všetkých dôkazov, vykonaných v priebehu konania.

27. Súd uveril žalobkyni, že za 2 roky, čo bývali u jej rodičov, nasporili sumu 30 000,- Sk. Žalovaný síce toto tvrdenie popieral, ale nepochybne v uvedenom období sa dokončoval rodinný dom č. XXX, žalovaný pracoval, náklady na bývanie u rodičov žalobkyne neboli vysoké, takže je zrejmé, že niektoré práce, príp. aj materiál, boli hradené z prostriedkov, ktoré žalovaný zarobil v tomto období. Žalobkyňou uvedenú sumu 30 000,- Sk súd vyhodnotil ako primeranú.

28. V konaní bolo prezentovaných niekoľko stavebných sporení, ale nie všetky boli riadne dokladované. Žalobca zrejme 24. 09. 1995, teda mesiac pred uzavretím manželstva, uzatvoril stavebné sporenie, ku ktorému však nepredložil zmluvu, ktorá mala mať číslo 0016020 1 02. Z listinných dôkazov však vyplýva, že prémiové zvýhodnenie tohto sporenia bolo až 14. 12. 1995, teda za trvania manželstva. Žalobca nepreukázal prvotný vklad, pretože z ním predložených listinných dôkazov je zaznamenaný najstarší prevod zostatku vkladu až k 31. 12. 1996. Takisto doklad o splátkach bol predložený až od 26. 02. 1977. Z tohto stavebné sporenia bol zrejme vyplatený medziúver, vedený pod číslom 0016020 9 03, a to dňa 07. 07. 1997 vo výške 39 481,- Sk, 03. 09. 1997 vo výške 55 667,10 Sk, 16. 10. 1997 vo výške 1 239,20 Sk, teda spolu 100 000,- Sk. Žalovaný tvrdil, že na základe tohto stavebného sporenia bol vyplatený ešte ďalší úver 100 000,- Sk s tým, že tieto finančné prostriedky mali byť použité na dokončenie rodinného domu, čo žalobkyňa nenamietala. Súd preto započítal ako spoločné investície do domu č. XXX sumu 200 000,- Sk, získanú z tohto stavebného sporenia. Pokiaľ bol stavebný úver poskytnutý vo výške 200 000,- Sk, splatená musela byť nepochybne vyššia suma, ale strany sporu túto nešpecifikovali. Vzhľadom k tomu, že z dokladov, predložených žalovaným vyplýva, že za trvania manželstva bolo zaplatené na úrokoch a poplatkoch z tohto stavebného sporenia najmenej 12 124,90 Sk, aj prípadný vklad, vykonaný na stavebné sporenie pred uzavretím manželstva, bol zrejme nižší ako len poplatky a úroky, ktoré boli zaplatené zo spoločných finančných prostriedkov. Navyše, výnosy z tohto stavebného sporenia - stavebné prémie, tvoria predmet BSM. V konaní bolo preukázané, že dňa 04. 06. 2004 bola uzavretá Zmluva o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere číslo 0527985 6 01, pričom preukázané bolo vyplatenie finančných prostriedkov vo výške 199 000,- Sk. Z tejto sumy bolo použitých 27 894,- Sk na korok v dome, o čom žalobkyňa predložila bloček - jednalo sa o korok do troch miestností v dome, kde dovtedy podlaha nebola dokončená. Sumu 50 000,- Sk z týchto peňazí žalobkyňa použila na fondy s tým, že v podstate z týchto prostriedkov nemala žiaden zisk, bola jej vyplatená suma asi 1 200,- Sk, z čoho 1 000,- Sk vložila na vkladnú knižku dcéry R. Z. dňa 09. 05. 2016; žalované túto skutočnosť nenamietal, takže uvedené finančné prostriedky súd v rámci BSM neriešil. Zostatok finančných prostriedkov, získaných zo stavebného úveru na meno žalovanej, súd započítal ako investíciu do domu žalovaného, súvisiacu s výmenou okien v roku 2007. Vypočutím žalobkyne bolo preukázané, že finančné prostriedky z jej stavebného sporenia boli presunuté na jej účet vo G., odkiaľ ich postupne čerpala. Toto tvrdenie žalobkyne v konaní nebolo vyvrátené - na žiadosť súdu G. banka poskytla údaje o pohybe na účte žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX len za obdobie od 03. 01. 2008, pričom samotný účet bol otvorený dňa 02. 09. 1994, ale staršie údaje banka už neeviduje. Podľa predložených faktúr výmena okien bola realizovaná v júli 2007 s tým, že zaplatených bolo 166 213,50 Sk. Súd neuveril žalovanému ktorý tvrdil, že výmena okien bola realizovaná z pôžičky od jeho rodičov, poskytnutej vo výške 126 000,- Sk a zvyšok 40 000,- Sk zo spoločných finančných prostriedkov. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa o tejto pôžičke nevedela a jednalo sa o značnú investíciu, súd, vzhľadom na ostatné dôkazy, tvrdenie o pôžičke od rodičov žalovaného vyhodnotil ako účelové. Matka žalovaného P. Z. predložila o poskytnutí pôžičky čestné vyhlásenie zo dňa 28. 02. 2018 a poskytnutie pôžičky potvrdila aj vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 08. 2018. Žalobkyňa však spochybnila uvedené dôkazy tým, že rodičia žalovaného nemohli disponovať takouto čistkou. Títo darovali žalovanému pred uzavretím manželstva 209 000,- Sk (vložené na jeho vkladnú knižku 31. 10. 1994. Okrem toho matka žalovaného priznala, že investovala do BMG Invest sumu prevyšujúcu 100 000,- Sk, ktorá jej nebola vrátená, rodičia žalovaného zatepľovali svoj rodinný dom, čo stálo okolo 120 000,-Sk. Pokiaľ ide o zdroje príjmu, svedkyňa P. Z. uviedla, že spolu s manželom zarábali do roku 2007 mesačne spolu do 10 000,- Sk. Súd zároveň poukazuje na rozpory, vyplývajúce z výpovede svedkýň P. Z. a Q. Z., keď P. Z. uviedla, že zatepľovanie ich rodinného domu hradila dcéra Q., čo táto nepotvrdila a navyše uviedla, že od skončenia strednej školy pracuje u zamestnávateľa za minimálnu mzdu. Súd zároveň poukazuje aj na rozpor medzi výpoveďou žalovaného a svedkyne P. Z., ktorá uviedla, že žalovaný jej už z tejto pôžičky prevažnú časť splatil a neuhradená mala zostať suma okolo 40 000,- Sk. Pokiaľ by preto aj bola poskytnutá pôžička od rodičov, táto by bola v prevažnej miere už splatená zo spoločných finančných prostriedkov. Skutočnosť, že strany sporu si nepotrebovali požičať od rodičov žalovaného finančné prostriedky na výmenu okien, nepriamo potvrdzuje výpoveď samotného žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 14. 08. 2018 uviedol, že zo stavebného sporenia žalobkyne získali 200 000,- Sk, z čoho 100 000,- Sk malo byť použitých na zaplatenie akontácie na kúpu auta. Žalovaný neuviedol z akého stavebného sporenia mali byť získané tieto finančné prostriedky, pričom z listinných dôkazov a z tvrdenia žalobkyne vyplýva, že zo stavebného sporenia, vedeného na jej meno, bola na jej účet vo G. poukázaná dňa 24. 06. 2004 čiastka 160 000,- Sk a dňa 20. 12. 2005 suma 39 000,- Sk. Toto tvrdenie žalobkyne v konaní vyvrátené nebolo, takže nie je pravdepodobné, aby žalovaný bol nútený požičať si na výmenu okien v roku 2007 finančné prostriedky od rodičov, keď ešte v roku 2008 mali disponovať s finančnými prostriedkami minimálne vo výške 100 000,- Sk. Pokiaľ v súvislosti s kúpou auta bola zaplatená akontácia tak, ako to tvrdil žalovaný, použité boli zrejme finančné prostriedky z vkladných knižiek detí a zvyšok buď z usporených finančných prostriedkov, alebo z pôžičky od rodičova žalovaného tak, ako to uvidela žalobkyňa, čo však žalovaný nikdy netvrdil.

29. Vzhľadom na všetky tieto dôkazy súd započítal spoločné investície strán do rodinného domu v I. Č.. XXX v rozsahu, ktorý bol nesporný, resp. ktorý bolo možné ustáliť z vykonaných dôkazov, a to suma 200 000,- Sk zo stavebného sporenia, založeného na meno žalovaného, suma 27 849,- Sk vynaložených zo stavebného sporenia žalobkyne na kúpu korku, suma 166 213,50 Sk investície spojené s výmenou okien, suma 30 000,- Sk usporené peniaze v období od uzavretia manželstva do kolaudácie stavby rodinného domu č. XXX, spolu 424 062,50 Sk, t. j. 14 076,30 eura.

30. Žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že do BSM patrí spoluvlastnícky podiel v 1/3-ine v rodinnom dome I.Ň. Č.. XXX, postavenom na parcele C-KN č. 312, spolu s pozemkami C-KN č. 311, záhrady vo výmere 209 m2 a C-KN č. 312, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 428 m2, rodinný dom s pozemkami, tieto nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. I., nehnuteľnosti zapísané pod B1 na žalovaného v celosti (ďalej len „rodinný dom č. XXX s pozemkami“). Žalobkyňa pôvodne tvrdila, že do BSM patrí 1/2-vica týchto nehnuteľností, nakoľko na ich nadobudnutie mali byť použité spoločné prostriedky vo výške 9 000,- eur, a to titulom kúpy od Q. E.. Po tom, ako žalovaný v priebehu konania preukázal, že 2/3-iny rodinného domu č. XXX s pozemkami nadobudol darovacou zmluvou od svojej matky P. Z. a starej matky Q. K., žalobkyňa zmenila návrh a žiadala do BSM zahrnúť 1/3-inu týchto nehnuteľností. Spoluvlastnícky podiel, patriaci do BSM, žalobkyňa ocenila sumou 11 600,- eur. Žalovaný tvrdil, že spoluvlastnícky podiel v týchto nehnuteľnostiach nepatrí do BSM, nakoľko ho získal darovacou zmluvou od svojej tety Q. E., najmä z toho dôvodu, že on zistil ešte ďalšie pozemky po starej matke K., rod. R. v katastri V. W. a K. a tieto boli v rovnakých podieloch vyporiadané pre matku žalovaného P. Z. a pani E., ktorá to považovala zo strany žalovaného za seriózne, a preto sa mu rozhodla darovať svoj podiel v rodičovskom rodinnom dome. Medzi stranami zostalo sporné, či žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome v I. Č.. XXX s pozemkami darovaním alebo kúpou, keď podľa tvrdenia žalobkyne bola Q. E. vyplatená zo spoločných finančných prostriedkov v hotovosti vyplatená kúpna cena 9 000,- eur. Takúto hotovosť strany mali mať v tom čase doma. O tom, že peniaze boli vyplatené, sa žalobkyňa dozvedela z telefonátu s p. E., ktorá volala k nim domov na pevnú linku a dožadovala sa vyplatenia peňazí. Na uvedené tvrdenie žalobkyňa predložila prehlásenie zo dňa 26. 05. 2017, v ktorom Q. E. uviedla, že podľa ceny, určenej registrovaným odhadcom, jej patriaca 1/3-ina nehnuteľností mala hodnotu 11 000,- eur, ale nakoľko žalovaný tvrdil, že toľko peňazí nemá, súhlasila s kúpnou cenou 9 000,- eur. Žalovaný jej však priniesol podpísať darovaciu zmluvu s tým, že keď ju podpíše, vyplatí jej sumu 9 000,- eur, čo odôvodnil tým, že je to pre ňu výhodnejšie. Q. E. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 14. 08. 2018 zotrvala na tom, že za svoj spoluvlastnícky podiel v 1/3- ine prijala od žalovaného v hotovosti sumu 9 000,- eur, ale oproti prehláseniu tvrdila, že tieto peniaze jej žalovaný vyplatil 2 - 3 dni pred podpísaním zmluvy. V ďalšej časti výpovedi svedkyňa spochybnila vôbec podpísanie darovacej zmluvy keď tvrdila, že nikdy nebola ani u notára, ani na matrike overiť svoj podpis. Zároveň uviedla, že finančné prostriedky, ktoré jej vyplatil žalovaný, použila na kúpu svojho osobného motorového vozidla. Pravdivosť tejto výpovede však bola spochybnená ďalšími dôkazmi. Svedkyňa bola nesporne overiť podpis na darovacej zmluve na matrike v I. dňa 23. 09. 2013, pričom podpis žalovaného bol na matrike overený až 04. 10. 2013. Tvrdenie svedkyne, že sumu 9 000,- eur použila na kúpu osobného motorového vozidla bolo vyvrátené evidenčnou kartou vozidla LM122CG zn. Renault Fluence/LZB1/LZB105, podľa ktorého prvá evidencia tohto vozidla bola vykonaná dňa 10. 05. 2013 pre vlastníčku a držiteľku Q. E.. Žiadosť o zapísanie tohto motorového vozidla svedkyňa E. podpísaná dňa 10. 05. 2013 s tým, že kúpna cena za toto motorové vozidlo 11 825,- eur, bola vyplatená 02. 05. 2013. Z toho vyplýva, že svedkyňa Q. E. nemohla použiť peniaze, ktoré mala prijať od žalovaného v septembri alebo októbri 2013, na zaplatenie kúpnej ceny uvedeného motorového vozidla. Tvrdenie žalobkyne, že disponovali doma v hotovosti finančnými prostriedkami 9 000,- eur, nezodpovedá ostatným dôkazom, ktoré strany prezentovali v priebehu konania, najmä pokiaľ ide o investície do domu, kúpu osobného motorového vozidla a pod. z ktorých vyplýva, že pri väčších výdavkoch čerpali vždy finančné prostriedky z účtu buď v stavebných sporiteľniach, z účtov v banke, dokonca aj z vkladných knižiek detí. Z týchto dôkazov napr. vyplýva, že až do apríla 2012 strany splácali leasingové splátky na motorové vozidlo. Vzhľadom na rozporné tvrdenia strán sporu o existencii spoločných finančných prostriedkov vo výške 9 000,- eur v hotovosti a vyššie uvedené rozpory vo výpovedi svedkyne Q. E., nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že spoluvlastnícky podiel v 1/3-ine v rodinnom dome č. XXX s pozemkami bol nadobudnutý žalovaným kúpnou zmluvou a že na kúpu týchto nehnuteľností boli použité spoločné finančné prostriedky. Samotná skutočnosť, že svedkyňa Q. E. si v septembri 2012 dala vypracovať znalecký posudok za účelom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam znalcom Q.. N. N. neznamená bez ďalšieho, že svedkyňa žalovanému uvedené nehnuteľnosti predala. Odhliadnuc od toho, či sa jednalo skutočne o darovaciu zmluvu alebo o kúpnu zmluvu, žalobkyňa hlavne nepreukázala, že za účelom získania spoluvlastníckeho podielu v rodinnom dome č. XXX v I. s pozemkami boli použité spoločné finančné prostriedky.

31. Súd nezahrnul do BSM ani fotoaparát zn. Nikon, ktorý žalobkyňa ohodnotila na 600,- eur. V tomto smere súd poukazuje na rozporné tvrdenie samotnej žalobkyne, ktorá v podaní zo dňa 27. 01. 2018, vypracovanom jej právnou zástupkyňou uviedla (str. 58 bod 20), že do BSM nepatrí fotoaparát Nikon 215, ale napriek tomu právna zástupkyňa v prednese na pojednávaní dňa 19. 07. 2018 uviedla, že trvá na tom, že fotoaparát Nikon patrí do BSM v cene 600,- eur, čo žalobkyňa (ktorá bola prítomná na pojednávaní) nenamietala. Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že táto vec nepatrí do BSM, pretože fotoaparát nebol kúpený za spoločné finančné prostriedky, ale kúpila ho firma DUMAKOL, s. r. o. dňa 02. 10. 2015 za kúpnu cenu 290,83 eura. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný predložil faktúru č. 3065195229, podľa ktorej dňa 02. 10. 2015 odberateľ DUMAKOL, s. r. o., Dunajská Lužná kúpila od dodávateľa Elektrosped, a. s. Bratislava digitálny fotoaparát Nikon D3200 za cenu 290,83 eura plus DPH 58,17, teda za sumu 349,- eur. Bez ohľadu na to, či táto vec sa používala v domácnosti strán sporu, žalobkyňa nepreukázala, že bola kúpená za spoločné finančné prostriedky, a preto súd fotoaparát Nikon nezahrnul do BSM.

32. Do BSM nebol zahrnutý ani bicykel odľahčený, ktorý si podľa žalobkyne kúpil žalovaný v roku 2004 za cenu 2 000,- eur, pretože medzi stranami bola sporná existencia tejto veci. Deti strán sporu vo svojom prehlásení síce potvrdili existencie bicykla, ale nevyjadrili sa k okolnostiam jeho nadobudnutia, t. j. kedy mal byť kúpený, za akú cenu a z akých finančných prostriedkov; navyše nie je pravdepodobné, aby sa deti strán sporu k týmto skutočnostiam vôbec vedeli vyjadriť. Nakoľko existencia tohto bicykla ku dňu zániku BSM bola sporná a strany nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť ich tvrdenia, súd odľahčený bicykel žalovaného nezahrnul do BSM.

33. Do BSM nepatrí ani poistné plnenie, ktoré malo byť vyplatené z poistky dcéry R. za úraz v roku 2008 a v roku 2009 vo výške 757,81 eura a 404,97 eura na účet žalovaného. Otázka vyplatenia týchto peňazí bola medzi stranami nesporná, ale spornou zostala otázka, kedy a na aký účel sa peniaze spotrebovali, keď podľa tvrdenia žalovaného tieto boli použité pre dcéru R., a to na kúpu lyží, kurz lyžovania, vodičský preukaz, plus suma 283,- eur mala byť poukázaná R. na platobnú kartu L.. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že poistné plnenie detí strán sporu je nárokom dieťaťa a tieto finančné prostriedky netvoria predmet BSM. Pokiaľ by teda aj došlo k disponovaniu s finančnými prostriedkami inak, ako to uviedol žalovaný, nie je možné akúkoľvek časť tohto poistného plnenia vyporiadať v rámci tohto konania.

34. Obdobne do BSM nepatria ani finančné prostriedky, ktoré boli vložené na vkladnú knižku detí strán sporu. Medzi stranami bolo nesporné, že z vkladnej knižky R. Z. č. XXXXXXXXXX boli dňa 11. 02. 2008 vybraté finančné prostriedky vo výške 18 249,- Sk (605,76 eura) a z vkladnej knižky Y. Z. č. XXXXXXXXXX bol dňa 29. 01. 2007 vykonaný prevod 15 635,- Sk (521,64 eura). Medzi stranami bolo nesporné, že peniaze vybral žalovaný, ale sporný bol účel, na ktorý boli tieto prostriedky použité. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky mal žalovaný použiť pre svoju potrebu na dovolenky, tieto podľa tvrdenia samotnej žalobkyne sa mali uskutočniť v rokoch 2015, 2016, takže žalobkyňa nepreukázala, že finančné prostriedky, vybraté z vkladných knižiek detí v roku 2007 a 2008 použil žalovaný práve na tento účel. Navyše, pokiaľ vkladné knižky boli zriadené na mená detí a boli tam vkladané finančné prostriedky, jednalo sa o dar detí a nie o spoločné finančné prostriedky, patriace do BSM.

35. Do BSM súd nezapočítal ani finančné prostriedky 663,88 eura (20 000,- Sk), ktoré podľa žalobkyne boli vložené začiatkom roka 2001 do fondu Prvá penzijná. Je zrejmé, že tieto finančné prostriedky boli zaevidované na meno žalovaného, čo tento vo svojej výpovedi ani nepoprel, ale ani jedna strana nevedela identifikovať účet, pod akým sú tieto prostriedky evidované, kde sú evidované a ako s nimi prípadne bolo nakladané. Žalobkyňa teda nepreukázala, že by žalovaný bol tieto finančné prostriedky spotreboval na vlastné účely, kedy, resp. či ku dňu zániku BSM tieto finančné prostriedky sú, a v akej výške. Vzhľadom na uvedené potom sumu 663,88 eura, označenú žalobkyňou, nebolo možné zahrnúť do masy BSM.

36. Súd nezahrnul do masy BSM ani žalovaným tvrdený jedálenský stôl a 6 stoličiek a sedaciu súpravu Orlando (pôvodne označenú ako sedacia súprava Jutlandia). Nesporne uvedené veci boli kúpené za trvania BSM zo spoločných finančných prostriedkov, ale žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že tieto veci existovali ku dňu zániku BSM. Vypočutím žalobkyne súd zistil, že jedálenský stôl a 6 stoličiek predala v roku 2015 za 300-, eur a sedaciu súpravu Orlando takisto v roku 2015 za 300,- eur a získané finančné prostriedky spotrebovala v domácnosti, najmä na zubný strojček pre dcéru Y. a na stužkovú pre dcéru R.. Žalovaný svoje tvrdenie, že jedálenský stôl so stoličkami sa stratili z domu až v marci 2016, nepreukázal a nakoľko nebolo vyvrátené tvrdenie žalobkyne o spotrebovaní finančných prostriedkov pre potreby rodiny, súd nezahrnul do masy BSM ani výťažok z predaja týchto vecí.

37. Do BSM súd nezahrnul ani PC notebook Acer čierny, nakoľko vypočutím strán nebola preukázaná jeho existencia. Podľa tvrdenia žalobkyne vlastnili notebook zn. Acer červený, ktorý zostal žalovanému (tento notebook však stranami nebol označený ako vec patriaca do BSM). Notebook zn. Acer čierny bol kúpený v roku 2010 pre dcéru Y. k vianociam, čo žalovaný nespochybnil. Potom sa jednalo o dar pre dcéru strán sporu a táto vec do BSM nepatrí.

38. Takisto nebolo preukázané tvrdenie žalovaného, že do BSM patrí kuchynský robot zn. ETA. Podľa tvrdenia žalobkyne sa jednalo o svadobný dar od sestry C. J. a jej manžela, ktorý dostala v roku 1995, čo žalovaný nevyvrátil. Je zrejmé, že robot bol používaný v domácnosti tak, ako to tvrdil žalovaný, čo však ešte neznamená, že sa jedná o vec patriacu do BSM. Navyše po 20 rokoch užívania je vierohodné tvrdenie žalobkyne o rozsahu opotrebovania, takže v podstate táto vec ku dňu zániku BSM už neexistovala.

39. Pokiaľ ide o odšťavovač, tento bol nesporne zakúpený v období rokov 1995 - 1997, a to za 1 000,- Sk, ale vzhľadom na zlý technický stav výrobku, žalobkyňa tento odviezla v roku 2015 na zberný dvor. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o existencii veci ku dňu zániku BSM, a preto súd odšťavovač do BSM nezahrnul. 40. Kufríkový šijací stroj, označený žalovaným, nepatrí do BSM, nakoľko žalobkyňa preukázala, že bol kúpený 17. 02. 1994, teda ešte pred uzavretím manželstva.

41. Vzhľadom na rozporné tvrdenia strán, súd nezahrnul do BSM ani sušiak na prádlo, ktorý označil žalovaný. Podľa žalobkyne jeden sušiak bol zlikvidovaný za trvania manželstva a po odchode z domu si kúpila dňa 03. 10. 2016 nový za 7,50 eura. V dome mal zostať druhý sušiak na prádlo, ktorý bol v dobrom stave, čo žalovaný poprel a tvrdil, že jemu zostal iba starý polámaný a pozváraný sušiak na prádlo (ktorého fotografiu predložil). Nakoľko ani jedna zo strán nepreukázala existenciu funkčného sušiaka na prádlo, ktorý by existoval ku dňu zániku manželstva, súd túto vec do BSM nezahrnul.

42. Súd nezahrnul do BSM izbový drevený nábytok v zostatkovej hodnote 2 850,- eur, pretože žalovaný nepreukázal, že sa jedná o vec nadobudnutú za spoločné finančné prostriedky. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že za trvania manželstva zhotovil švagor žalobkyne Q. J. drevený nábytok, a to veľkú komodu so zásuvkami, veľkú komodu s dierkami, šatníkovú skriňu na vešanie, komodu malú so šuplíkmi, dva nočné stolíky, dve komody obuvníčkové do predsiene, veľkú komodu kombinovanú so šuplíkmi a dierkami do vstuponej chodby, vešiakovú stenu, plus dve malé komody do chodby. Žalobkyňa tvrdila, že nábytok si sama navrhla, drevo na nábytok zabezpečil jej otec, ktorý ho aj zaplatil a nábytok zhotovil Q. J. ako dar pre ňu a pre jej dcéry. Žalovaný zásadne nenamietal výpoveď žalobkyne len tvrdil, že časť materiálu zabezpečil on a že Q. J. bolo za zhotovenie nábytku vyplatené zo spoločných finančných prostriedkov 5 000,- eur. Vypočutím otca žalobkyne K. C. bolo preukázané, že dosky, potrebné na výrobu nábytku, zabezpečil a aj zaplatil sám s tým, že Q. J. matka žalobkyne zaplatila za elektrinu, ktorú spotreboval v dielni, kde dokončieval nábytok. Q. J. v čestnom vyhlásení zo dňa 12. 08. 2018 pre potreby súdneho konania uviedol, že v roku 2004 vyrobil pre netere R. a N. detskú izbu, ktorá pozostáva zo šatníkovej skrine, komody štvorzásuvkovej, komody štvorzásuvkovej malej, skrinky na oblečenie a pre svoju švagrinú C. Z. vyrobil vešiakovú stenu, komodu pod zrkadlo, malú dvojdverovú komodu, komodu veľkú, botník duo a skrinku. Drevo na výrobu nábytku zakúpil K. C. s tým, že za výrobu dreveného nábytku od žalobkyne neprijal žiadnu finančnú sumu. Žalovaný skutočnosti, uvádzané v tomto čestnom vyhlásení síce popieral, ale nenavrhol žiaden dôkaz na vyvrátenie uvedených tvrdení. Zároveň súd poukazuje zistil rozpor vo výpovedi žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 19. 07. 2018 uviedol, že on dodal len materiál na lemovanie „červený smrek“, ktorý nevedel ohodnotiť a ani neuviedol, za akých okolností tento materiál zabezpečil, pričom na ďalšom pojednávaní dňa 14. 08. 2018 tvrdil, že zabezpečil materiál na nábytok do chodby. Vzhľadom na uvedené zistenia súd potom nemal preukázané, že uvedený nábytok patrí do BSM. 43. V rámci vyporiadania BSM súd vychádzal zo zákonného predpokladu, vyplývajúceho z ustanovenia § 150 prvá veta Občianskeho zákonníka t. j., že podiely oboch manželov sú rovnaké, pretože neboli zistené žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali vyporiadanie BSM podľa iných podielov. V rámci vyporiadania BSM súd akceptoval dohodu strán, resp. účelnosť využitia tej ktorej veci, takže žalobkyni prikázal hnuteľné veci v hodnote 29,- eur a žalovanému prikázal hnuteľné veci a nehnuteľnosti v hodnote 18 411,- eur. Súd započítal investície zo spoločného majetku do výlučného majetku žalovaného, t. j. do domu č. XXX, vo výške 14 076,30 eura, ďalej nájomné od TPD Service, s. r. o. vo výške 242,- eur, majetkovú hodnotu 30,- eur, ktorú žalobkyňa získala predajom stolíka - drevený masív, majetkovú hodnotu, ktorú získal žalovaný predajom trezora na zbrane 100,- eur a predajom zbraní 425,- eur. Do BSM zahrnul súd aj sumu 1 000,-eur, ktorú žalovaný vybral z účtu v I. E. dňa 04. 08. 2015 a zostatok finančných prostriedkov na účte žalovaného vo výške 3 036,32 eura, spolu investície, majetkové hodnoty a finančné prostriedky vo výške 18 909,62 eura. Potom celková hodnota BSM bola zistená vo výške 37 349,62 eura. Nakoľko podiely obidvoch strán sú rovnaké, podiel každého z manželov predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 18 674,81 eura. Pretože žalovanej boli prikázané v rámci vyporiadania BSM veci v hodnote 29,- eur a majetková hodnota, získaná predajom stolíka 30,- eur, spolu 59,- eur, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni za účelom vyporiadania na ňu pripadajúceho podielu z BSM sumu 18 615,81 eura. Na druhej strane žalovanému v rámci vyporiadania BSM boli prikázané hnuteľné a nehnuteľné veci spolu v hodnote 18 411,- eur, do jeho domu bolo zo spoločných finančných prostriedkov investované 14 076,30 eura, predajom trezora a zbraní získal majetkovú hodnotu 525,- eur, pre svoju potrebu použil sumu 1 000,- eur, vybratú z účtu v I. E. dňa 04. 08. 2015, pre svoju potrebu získal nájomné vo výške 242,- eur a zostatok finančných prostriedkov na jeho účte vo výške 3 036,32 eura, čo spolu predstavuje 37 290,62 eura. Pokiaľ zaplatí žalobkyni určenú sumu 18 615,81 eura, zostane mu zákonný podiel vo výške 18 674,81 eura.

44. Podľa § 232 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) (2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

45. S prihliadnutím na výšku sumy, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni, súd mu poskytol dlhšiu lehotu splatnosti, a to 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Vzhľadom na výsledok konania, keď obidve strany mali v konaní úspech iba čiastočný, súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 2 vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.