Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (18)Rozsudok_3T-48-2018.pdf
PDF · 92.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05. februára 2019 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný:
P. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., H. U. XX
j e v i n n ý
- z prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 123 odsek 3 písmeno i), odsek 4 Trestného zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu tak
ž e
- v H. na ulici E.. T., pred barom L., dňa 01.05.2018, v čase okolo 22.30 hod., fyzicky napadol C. R. tým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej výmene názorov k nemu pristúpil so slovami „a ty čo si taký frajer" a kopol ho do jeho pravého ramena pravou nohou, následkom čoho C. R. spadol na zem, čím takto poškodenému C. R. konaním spôsobil zranenia, a to zlomeninu chirurgického krčka a veľkého hrboľa pravej ramennej kosti s posunom úlomkov s dĺžkou liečenia najmenej 42 dní,
t e d a
- dopustil sa fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu tak ťažkú ujmu na zdraví.
Z a t o m u s ú d u k l a d á:
Podľa § 156 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona a § 38 odsek 4 Trestného zákona, za prevahy dvoch priťažujúcich okolností uvedených v § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona k jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno n) Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 51 odsek 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona a § 51 odsek 2 Trestného zákona ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obvinený je povinný poškodenému menom C. R., F.. XX.XX.XXXX, T. R. H., K.. H. E. X zaplatiť spôsobenú škodu v sume 730,- Eur do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného menom C. R., F.. XX.XX.XXXX, T. R. H., K.. H. E. X so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. U., svedka - poškodeného C. R., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:
Obžalovaný P. U. sa k spáchaniu skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranným opatrením.
Obžalovaný P. U. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že býva sám, pričom má priateľku a vypomáha mu babka a mama. Počas ostatného roka a pol pracoval vždy cca tri mesiace, potom chvíľu nepracoval. V súčasnosti je nezamestnaný, ale chodieva na pohovory a verí, že bude čoskoro zamestnaný tak, ako predtým na pozícii operátor výroby. Je ochotný uhradiť poškodenému škodu v rozsahu, v akom ju žiada, no nie naraz, ale na splátky. Pomôže mu pritom priateľka a mama. V prípade, keď si nájde prácu, bude to platiť sám. S poškodeným komunikoval o náhrade škody a uzavreli spolu ústnu dohodu. Obžalovaný tiež uviedol, že veľmi ľutuje to, čo urobil.
Svedok - poškodený C. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná odmalička. Čo sa stalo, stalo sa, on mu už odpustil, pretože mu nepraje nič zlé a nemyslí si, že by mal ísť do výkonu trestu na tri roky. Ide mu iba o náhradu škody za poranenie, ktoré mu obžalovaný spôsobil. S obžalovaným sa riadne medzi sebou rozprávajú, vychádzajú normálne, rozprávajú sa aj o tom, čo sa stalo. Poškodený tiež uviedol, že ospravedlnenie obžalovaného prijíma a náhradu škody, tých 730,- Eur žiada v dvoch splátkach, jednu do troch dní a druhú splátku nasledujúci mesiac. Na otázku, aby špecifikoval svoj nárok vo vzťahu k nároku na náhradu škody v sume 5.000,- Eur, poškodený uviedol, že toto zranenie spôsobilo to, že už nebude môcť v budúcnosti vykonávať ťažšie fyzické práce, pretože cíti bolesť už len pri tom, ak sa drží v autobuse za madlo pri strope. Taktiež ho bolí rameno pri zmenách počasia. Došlo aj k spoločenskej ujme, keďže musel byť práceneschopný a mal len krátke vychádzky. Navyše mu zostane škaredá jazva do konca života a po roku má ísť na kontrolu na chirurgiu.
Súd ďalej prečítaním oboznámil znalecký posudok vypracovaný v predmetnej trestnej veci znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, E.. E. P. Č.. XXX/XXXX zo dňa 17.07.2018, zo záverov ktorého vyplynulo, že poškodený C. R. utrpel zlomeninu chirurgického krčka a veľkého hrboľa pravej ramennej kosti s posunom úlomkov. Zo súdnolekárskeho hľadiska ide o poranenie ťažké s dobou liečenia 8-9 týždňov. Bodové ohodnotenie zranenia predstavuje 40 bodov pri cene bodu 18,24 Eur. V danom prípade tak dosahuje výška odškodnenia za bolesť pri úraze sumu 730,- Eur.
Podľa správy o povesti mesta Prešov obžalovaný P. U. je slobodný a bezdetný. Podľa informácií získaných z databázy priestupky/správne delikty a databázy priestupkov Mestskej polície v Prešove bol priestupkovo riešený dňa 28.11.2013 pre spáchanie priestupku proti VZN č. 122/2003 podmienky užívania bytových domov na území mesta Prešov napomenutím, v dňoch 22.03.2014, 16.06.2016, 05.08.2016, 10.09.2016 a 19.02.2017 pre spáchanie priestupku proti VZN mesta Prešov č. 8/2013 o zákaze predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na verejne prístupných miestach napomenutím, v dňoch 22.03.2016 a 29.11.2017 pre spáchanie priestupku proti VZN č. 6/2010 o čistote mesta a verejnom poriadku napomenutím a dňa 21.03.2016 pre spáchanie priestupku proti VZN č. 6/2010 o čistote mesta a verejnom poriadku postúpením na Obvodný úrad, odbor VVS.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ pätnásťkrát priestupkovo riešený. Okrem priestupkov zo dňa 29.11.2017, 19.02.2017, 10.09.2016, 05.08.2016, 16.06.2016, 22.03.2016, 22.03.2014 a 28.11.2013 vyplývajúcich rovnako zo správy mesta Prešov, sa obžalovaný v dňoch 17.04.2017, 09.08.2014 a 08.08.2014 dopustil priestupkov podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola dňa 17.04.2017 uložená pokuta vo výške 20,- Eur, 09.08.2014 pokuta vo výške 30,- Eur a dňa 30.12.2014 pokuta vo výške 30,- Eur. Dňa 06.04.2017 spáchal priestupok podľa § 108 ods. 1 písm. e) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo mu bola uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 10,- Eur. V dňoch 17.04.2017 a 15.12.2016 sa dopustil priestupkov podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za čo mu bola dňa 17.04.2017 uložená pokuta vo výške 20,- Eur a dňa 07.03.2017 pokuta vo výške 50,- Eur. Napokon, za priestupok podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch spáchaný dňa 21.03.2016 mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 33,- Eur.
Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný doposiaľ osemkrát súdne trestaný, z toho v dvoch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. V jednom prípade súd upustil od uloženia súhrnného trestu a v štyroch prípadoch mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Ostatnýkrát bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 33T/75/2017 zo dňa 27.03.2018 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.
Zo spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/109/2009 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/109/2009 zo dňa 08.09.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/109/2009 zo dňa 14.09.2011 bol obž. E.. P. U. uznaný za vinného v bode I. rozsudku z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a v bode II. rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj ochranné protitoxikomanické liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému Q. J. J., I..J.. škodu vo výške 8,58 Eur. Súd tiež zrušil výrok o treste uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/1/2011 zo dňa 02.02.2011, doručený dňa 22.02.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Následne uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Nt/11/2012 zo dňa 19.07.2012 súd u P. U. zmenil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou na ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
_________________________________________________________________
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného P. U..
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný P. U. sa dopustil fyzicky a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Zároveň inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu tak ťažkú ujmu na zdraví.
Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Trestného zákona, ktoré spáchal v jednočinnom súbehu.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný svojím konaním chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane pokojného občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok, resp. záujem na ochrane zdravia človeka. Obžalovaný, aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce odsúdenia, o. i. aj pre trestný čin výtržníctva, si musel byť vedomý protiprávnosti svojho konania a tým, že na mieste verejnosti prístupnom bezdôvodne fyzicky napadol inú osobu porušenie, resp. ohrozenie záujmu chráneného zákonom spôsobiť chcel.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona, ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Aj keď sa obžalovaný na hlavnom pojednávaní k spáchaniu skutku priznal a uviedol, že jeho spáchanie ľutuje, súd v danom prípade nevyhodnotil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd je totiž toho názoru, že táto poľahčujúca okolnosť prichádza do úvahy za situácie, kedy nie je zrejmé, kto trestný čin spáchal, prípadne nie je dostatočne isté, že určitý trestný čin spáchal konkrétny páchateľ a tento napriek tomu, že nie je proti nemu dostatok dôkazov, resp. tieto dôkazy sú sporné či dubiózne, prizná svoje zavinenie a to, že spáchal trestný čin. V prejednávanej veci však bol obžalovaný jediným možným páchateľom žalovaných trestných činov, pričom bol jednoznačne usvedčovaný poškodeným, ktorého výpoveď bola podporovaná aj inými vo veci získanými dôkazmi, preto súd v jeho priznaní sa k spáchaniu trestných činov nezistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Na druhej strane však vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti uvedené v § 37 Trestného zákona, súd prihliadajúc na opakované odsúdenia obžalovaného vyplývajúce z odpisu registra trestov vyhodnotil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m) Trestného zákona, teda, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch trestných činov súd tiež zistil priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Trestného zákona.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní dva roky až päť rokov.
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody až na tri roky.
Vzhľadom na prevahu priťažujúcich okolností u obžalovaného, za použitia § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Trestného zákona súd upravil trestnú sadzbu trestného činu z nich najprísnejšie trestného, teda trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona tak, že zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal mu trest v rozmedzí trestnej sadzby od troch rokov do piatich rokov odňatia slobody.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd popri vyššie uvedenom prihliadol aj na postoj obžalovaného k spáchaným trestným činom a náhrade spôsobenej škody ním prezentovaný na hlavnom pojednávaní, keď tento s poškodeným komunikoval a prisľúbil, že mu spôsobenú škodu uhradí v splátkach v rozsahu, v akom ju tento žiada. V tomto smere vzal súd na zreteľ aj vyjadrenie poškodeného, ktorý uviedol, že obžalovanému odpustil a prijal jeho ospravedlnenie. Súd vzhľadom na tieto okolnosti dospel k záveru, že napriek tomu, že obžalovaný už bol v minulosti trestne stíhaný, je možné účel trestu, tak ako je definovaný v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona, dosiahnuť uložením podmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Preto obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.
Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody, poškodený C. R. si uplatnil nárok na náhradu škody z titulu bolestného vo výške 5.000,- Eur. Súd poškodenému priznal nárok na náhradu škody vo výške 730,- Eur, nakoľko táto výška odškodnenia za bolesť pri úraze poškodeného bola preukázaná znaleckým posudkom vypracovaným v prejednávanej trestnej veci znalcom E.. E. P.. So zvyškom nároku potom súd poškodeného v zmysle § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.