Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: BE-SOFT a.s., Krakovská 2398/23, 040 11 Košice- mestská časť Juh, IČO: 36 191 337, právne zastúpený IURISTICO s.r.o., Cimborkova 13, 040 01 Košice-Sever, IČO: 36 588 041 proti žalovanému: KOŠICE: DNES MEDIA, a.s., Protifašistických bojovníkov 11, 040 01 Košice, IČO: 43 890 270, o zaplatenie 1.320,00 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 132,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 30.5.2018 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.188,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 132,00 EUR od 26.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 16.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.4.2018 do 29.5.2018; sumu vo výške 40 EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 80%, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorá bude špecifikovaná samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v zmysle ustanovení zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o upomínacom konaní“) doručenom príslušnému súdu dňa 09.06.2018 žalobca žiadal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.320,00 EUR spolu s príslušenstvom, ktoré tvorí úrok z omeškania vo výške 14% ročne (zo sumy jednotlivých faktúr a odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti neuhradených faktúr) a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (vo výške 40,00 EUR za každú neuhradenú faktúru). Zároveň žiadal náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj nárok odôvodnil skutočnosťou, že žalobca so žalovaným uzavrel dňa 02.01.2017 Zmluvu č. 201702/007/BTS o zabezpečovaní úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „Zmluva“), v ktorej boli dohodnuté vzájomné práva a povinnosti účastníkov zmluvy. Na základe uzavretej zmluvy žalobca po splnení svojich záväzkov mesačne účtoval žalovanému cenu za služby vo výške 132,00 EUR/mesačne s dohodnutou lehotou splatnosti. Žalovaný faktúry splatné v mesiacoch júl 2017

- apríl 2018 v lehotách splatnosti neuhradil. Žalobca vyzval žalovaného na ich úhradu, ale bezvýsledne. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca doložil listinné dôkazy preukazujúce jeho nárok a skutkové tvrdenia.

3. Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu (tlačivo MS SR) v zmysle ust. § 4 ods. 5 Zákona o upomínacom konaní uviedol, že uplatňovaný nárok eviduje v účtovníctve a zároveň doložil listinné dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti.

4. Súd príslušný na konanie v zmysle ustanovení Zákona o upomínacom konaní vydal podľa návrhu žalobcu a zhodnotení doložených dôkazov dňa 21.06.2018 platobný rozkaz, sp. zn. 27Up/384/2018, ECLI:SK:OSBB:2018:6118290083.1, voči ktorému, v zákonom stanovenej lehote, žalovaný podal odpor doručený súdu dňa 13.07.2018.

5. Žalovaný v odpore uviedol, že namieta neoprávnenosť vymáhania žalobcom vystavenej faktúry č. 1800574 na sumu 132,00 EUR, ktorej splatnosť nastala dňa 25.04.2018, pretože žalovaný ju uhradil v celom rozsahu dňa 28.05.2018. Ďalej uviedol, že namieta voči výške úroku z omeškania (úrok z omeškania vo výške 14% ročne) uplatneného žalobcom, pretože ten je v rozpore so zákonnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., v zmysle ktorých je výška úroku z omeškania stanovená sadzbou 9,00% ročne. Poukázal aj na to, že žalobca žiadal priznanie sumy 40,00 EUR ku každej vystavenej faktúre, čo v konečnom súčte je suma vo výške 400,00 EUR titulom uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a takáto výška nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Podľa názoru má žalobca v zmysle zákonných ustanovení nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky iba v zákonnej výške 40,00 EUR. V odpore žalovaný uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok vedie vo svojom účtovníctve, boli mu doručené faktúry a žalované faktúry uviedol vo svojom kontrolnom výkaze. Zároveň doložil listinné dôkazy preukazujúce jeho skutkové tvrdenia.

6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odporu žalovaného, doručenom príslušnému súdu v upomínacom konaní, uviedol, že odpor žalovaného je čiastočne dôvodný, pretože žalovaný uhradil faktúru č. 1800574 vo výške 132,00 EUR pripísaním sumy na účet žalobcu dňa 29.05.2018. Preto svoju žalobu v časti zaplatenej istiny vo výške 132,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 30.05.2018 do zaplatenie zobral späť a konanie v danej časti žiadal zastaviť.

7. Ohľadom žaloby v časti zaplatenia istiny vo výške 1.188,00 EUR s príslušenstvom má za to, že nárok je dôvodný a poukázal na to, že žalovaný do dňa podania vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného žiadnu z faktúr po lehote splatnosti neuhradil. Poukázal na to, že v zmysle Zmluvy bol medzi jej účastníkmi dohodnutý pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne, t.j. 18,25% ročne a na zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka), ktoré uprednostňujú dohodu aj v otázke určenia výšky úroku z omeškania. Uviedol, že v zmysle Zákona o upomínacom konaní si žalobca pri dohodnutom úroku z omeškania, môže žiadať úrok z omeškania maximálne vo výške, ktorá je vyššia o päť percentuálnych bodov ako úrok z omeškania bez dohody. K otázke neoprávnenosti uplatnenej výšky paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, žalobca uviedol, že zákonodarca spojil v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka a ust. § 2 nariadenia vlády s omeškaním dlžníka sankciu v podobe práva veriteľa na uplatnenie si paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky na súde, ktoré sa obdobne ako iné súkromnoprávne sankčné prostriedky viažu na každú pohľadávku samostatne. Žalobca poukázal na to, že ním uplatnené nároky sú samostatnými hmotnoprávnymi nárokmi, ktoré by bolo možné na súde uplatniť samostatne, t.j. každú faktúru v samostatnom súdnom konaní a v tom prípade by žalobca mal bezpochyby nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v každom konaní, čiže 10x 40,00 EUR.

8. Vo vyjadrení k odporu žalobca, na výzvu príslušnému súdu v upomínacom konaní uviedol, že súhlasí s pokračovaním konania na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.

9. Okresnému súdu Košice I bol spor postúpený a podateľňou súdu prijatý na prejednanie dňa 15.08.2018.

10. Súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu (podal dupliku v zmysle ust. § 167 ods. 4 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok), ktoré mu bolo doručené dňa 14.09.2018 a zároveň ho poučil o následkoch nevyjadrenia sa, ako aj o zásadách sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania pri prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany ohľadom ich včasného doloženia, resp. navrhnutia.

11. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu (odsek 6., 7. odôvodnenia) nevyužil a do dňa pojednávania súdu nepodal, neoznačil prostriedky procesnej obrany.

12. Súd vo veci pojednával a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.02.2019 bez prítomnosti žalovaného, ktorému doručoval predvolanie na pojednávanie do jeho elektronickej schránky a u ktorého mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie dňom 25.01.2019 v zmysle procesných predpisov a zákona č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente.

13. Súd vo veci konal a pri rozhodovaní prihliadol na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany doložených, resp. označených do dňa pojednávania v zmysle ustanovení procesných predpisov.

14. Súd nevykonával dokazovanie ohľadom skutočností, ktoré medzi stranami sporu neboli sporné. Súd teda vzal do úvahy nesporné skutkové tvrdenia týkajúce sa uzavretej Zmluvy č. 201702/007/ BTS o zabezpečovaní úloh v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci spolu s Prílohou č. 1; faktúr vystavených žalobcom v období mesiacov júl 2017 - apríl 2018 s uvedením sumy vo výške 132,00 EUR/mesačne a určením lehoty splatnosti, 25.-teho dňa toho ktorého mesiaca (faktúra č. 1701360; č. 1701999; č. 1702235; č. 1702466; č. 1702917; č.1703177; č. 1703431; č. 1800062; č. 180323; č. 1800574); list a mailová komunikácia medzi stranami sporu ohľadom výzvy na zaplatenie a špecifikovania dlžnej sumy; úhradu sumy vo výške 132,00 EUR žalovaným (faktúra č. 1800574 s uvedením lehoty splatnosti 25.4.2018) a jej pripísaním na účet žalobcu dňa 29.05.2018.

15. Z uvedeného teda vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existovala dohoda o výške úroku z omeškania pre prípad omeškania žalovaného s úhradou peňažných záväzkov, úrok z omeškania vo výške 0,05% zo sumy, s ktorou je objednávateľ (žalovaný) v omeškaní, za každý deň omeškania (bod 6.6. Zmluvy).

16. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

17. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

18. Podľa ust. § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

19. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 132,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 30.5.2018 do zaplatenia (odsek 6. odôvodnenia) pred začatím pojednávania, súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku a konanie v danej časti zastavil.

20. Súd poukazuje na to, že medzi stranami sporu nebolo sporné ani jedno zo skutkových tvrdení strán sporu, a teda nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1.188,00 EUR súd považoval za dôvodný.

21. Súd poukazuje na to, že spornou otázkou ostalo iba právne posúdenie oprávnenosti uplatnenej výšky úroku z omeškania a výšky požadovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky žalobcom.

22. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní riadne a včas.

23. Podľa ust. § 365 prvá veta Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

24. Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnuté v zmluve a to bez potreby osobitného upozornenia.

25. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. V zmysle ust. § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369 aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením.

27. V zmysle ust. § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v platnom znení, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

28. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobu.

29. Súd vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu mal nepochybne preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry vystavené v mesiacoch júl 2017 - apríl 2018 v lehotách splatnosti a preto sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku a žalobca má právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve; v danom prípade vo výške 0,05% denne, t.j. 18,25% ročne. Iba v prípade, ak nie je medzi veriteľom a dlžníkom dohoda o výške úroku z omeškania, platí ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a teda, že veriteľ má právo požadovať úrok z omeškania pri omeškaní dlžníka s peňažným záväzkom vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky. Súd poukazujúc na to, že pri svojom rozhodovaní je viazaný žalobným návrhom, ohľadom výšky úroku z omeškania, vychádzal zo žalobného návrhu a žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 14% ročne (nižší ako dohodnutý úrok z omeškania) z každej neuhradenej faktúry so začiatkom omeškania nasledujúcom po dni splatnosti tej ktorej faktúry až do jej zaplatenia.

30. Súd ohľadom nároku žalobcu v zmysle ust. § 369c Obchodného zákonníka, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, sa stotožňuje s názorom žalobcu, a teda, že žalobcovi vzniká tento nárok pri každej jednej pohľadávke. Sám žalobca poukázal na to, že každá jedna pohľadávka môže byť predmetom samostatného konania a teda ak by tak postupoval a každú jednu pohľadávku by si uplatnil v samostatnom konaní, mal by nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR pri každej z nich. V danom prípade tak neučinil, a rozhodol sa tak (žalobca má dispozičné právo so žalobou), že svoj nárok uplatnil voči žalovanému ako jednu pohľadávku s poukazom na to, že ide o viacero neuhradených faktúr. Takýmto využitím svojho dispozičného práva, žalobca sám určil, že konanie sa vedie ohľadom jednej pohľadávky vo výške 1.188,00 EUR ( aj z toho pohľadu, že pohľadávka vychádza z existencie jedného zmluvného vzťahu medzi stranami sporu) a k nej podľa názoru súdu prislúcha právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške určenej nariadením vlády Slovenskej republiky, čiže vo výške 40,00 EUR.

31. Na základe oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1.188,00 EUR spolu s úrokom z omeškania v požadovanej výške 14% ročne a sumy 40,00 EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd rozhodol tak ako je uvedené v II. výroku výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny vo výške 1.188,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 132,00 EUR od 26.7.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.8.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.9.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 16.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 132,00 EUR od 26.4.2018 do 29.5.2018 a sumy vo výške 40 EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a v III. výroku výrokovej časti tohto rozhodnutia tak, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (v časti uplatnenej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 360,00 EUR).

32. V zmysle ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. V zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

36. Súd poukazuje na to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený upomínaciemu súdu dňa 09.06.2018 a teda konanie začalo v uvedený deň. Obrana žalovaného, v tom, že k čiastočnej úhrade žalovanej istiny (faktúra č. 1800574) vo výške 132,00 EUR došlo dňa 28.5.2018, bola úspešná, o čom svedčí aj čiastočné späťvzatie žaloby. Súd má preto preukázané, že žaloba v danej časti bola podaná nedôvodne (v časti istiny 132,00 EUR), pretože žalobca odo dňa 29.5.2018 mal vedomosť o tom, že došlo k úhrade dlžnej sumy.

37. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore čiastočne úspešný (90% zo žalovanej istiny), súd mu priznal v zmysle citovaných zákonných predpisov náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu (90%, úspech - 10%, neúspech) v rozsahu 80% tak ako je to uvedené v IV. výroku výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré je povinný nahradiť žalovaný vo výške, ktorú súd špecifikuje samostatným uznesením vydaným vyšší súdny úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, na Okresnom súde Košice I, v troch písomných vyhotoveniach [§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)].

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§362 ods. 2 .

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§358 .

V zmysle ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V zmysle ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V zmysle ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.