Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_CA-14Pc-6-2023.pdf
PDF · 121.87 KB
Case nature
Area
Subarea
CA-14Pc/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Lenkou Lenártovou v právnej veci navrhovateľky – nevydatá matka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Patrikom Jurgom, advokát so sídlom Kukučínova 29, 022 01 Čadca, IČO: 53 422 988, proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (ďalej aj otec mal. dieťaťa): D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX, XXX XX G. A., právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom Štúrova ul. č. 4330/31, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 34 286 381, o určenie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom matke a o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, takto
rozhodol:
I. Otec dieťaťa je p o v i n n ý prispievať navrhovateľke na úhradu jej výživy sumou 110,- eur mesačne za obdobie od 01.05.2023 do 31.08.2023 a sumou 50,- eur mesačne za obdobie od 01.09.2023 do 26.04.2024, t. j. spolu sumou 833,33,- eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Otec dieťaťa je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom vo výške 153,72,- eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 17.01.2023 domáhala uloženia povinnosti otcovi dieťaťa prispievať na jej výživu sumou 400 eur mesačne od 01.11.2022 do 30.04.2023 a sumou 500 eur mesačne od 01.05.2023 do 26.04.2024, zaplatiť jej sumu 500 eur na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a žiadala tiež nahradiť jej trovy konania.
2. V návrhu uviedla, že s otcom sú rodičmi maloletého H., nar. XX.XX.XXXX. S otcom nežijú a ani nežili v spoločnej domácnosti. Keď sa otec dozvedel, že je tehotná, posielal ju na potrat. O mal. H. bolo vedené konanie pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 14P/78/2022, kedy súd zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť výživné v sume 250 eur mesačne, bol upravený aj styk otca s maloletým každú párnu nedeľu za prítomnosti matky. V súvislosti s tehotenstvom, pôrodom a následne narodením dieťaťa sa navrhovateľka dostala do náročnej finančnej situácie, keďže jej vzrástli finančné náklady a klesol príjem oproti príjmu, ktorý dosahovala v zamestnaní pred narodením maloletého. Základom príspevku na výživu nevydatej matke sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Účelom príspevku nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Jej mesačný príjem bol pred nástupom na PN z dôvodu rizikového tehotenstva v sume cca 1.100 eur. Na PN nastúpila
v polovici novembra 2021. Na PN bola až do nástupu na materskú dovolenku. Nemocenské dávky poberala vo výške 874,60 eur mesačne. Materskú dávku mala vo výške 1.200 eur mesačne. Následne využila možnosť poberať dávku v nezamestnanosti, a to od 05.11.2022 na obdobie šiestich mesiacov, ktorá by mala byť vo výške cca 690 eur mesačne. Od 06.05.2023 bude mať už len rodičovský príspevok vo výške 412,60 eur a prídavok na dieťa vo výške 60 eur, t. j. spolu sumu 472,60 eur. Bude mať tak o cca 625 eur nižší príjem v porovnaní s príjmom, ktorý dosahovala pred tehotenstvom a narodením maloletého. Keďže suma materského bola približne rovnaká ako jej príjem počas zamestnania, žiada priznať príspevok od času poberania dávky v nezamestnanosti, teda od novembra 2022 do 26.04.2024. Počas poberania dávky v nezamestnanosti žiadala sumu 400 eur a od 01.05.2023 sumu 500 eur. V súvislosti s tehotenstvom a pôrodom jej vznikli výdavky, a to najmä na oblečenie v sume 400 eur, hygiena 150 eur, lieky 300 eur, popôrodný kurz 100 eur, vyšetrenie počas tehotenstva 50 eur, strava 150 eur. Uviedla tiež svoje výdavky.
3. Otec dieťaťa sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu prostredníctvom právneho zástupcu dňa 21.04.2023, v ktorom uviedol, že medzi ním a navrhovateľkou išlo o občasné stretnutia za účelom spoločného sexu. Je pravdou, že keď sa dozvedel, že navrhovateľka ostala tehotná, navrhol jej, aby išla na potrat. Navrhovateľka však na prerušenie tehotenstva nepristúpila. Dá sa povedať, že do momentálnej finančnej situácie sa navrhovateľka dostala svojím presadzovaním materstva, hoci vedela, že narodením dieťaťa jej vzniknú zvýšené finančné náklady spojené s opaterou dieťaťa a s poklesom príjmu, na čo ju on upozorňoval. Návrh navrhovateľky je vzhľadom na príjem otca nereálny a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach takýto príspevok navrhovateľke platiť. Navrhol návrh matky zamietnuť.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa účastníkov konania (najmä príjmov a výdavkov) a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
5. Podľa § 74 ods.1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatie súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Predmetom tohto konania je určenie príspevku na výživu nevydatej matky a príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Zákon o rodine preferuje rodinu založenú manželstvom, ochranu však poskytuje všetkých formám rodiny bez rozdielu. Poskytuje aj ochranu nárokov ženy, ktorá porodí dieťa mimo manželstva. V zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine je poskytnutá ochrana matke, ktorá nie je vydatá za otca svojho dieťaťa. V danej veci sa navrhovateľke ako slobodnej matke dňa 27.04.2022 narodil syn H., ktorého otcom je D. E.. Navrhovateľka nie je a nebola vydatá za otca svojho dieťaťa a nežije s ním v spoločnej domácnosti.
Príspevok na úhradu výživy nevydatej matky
10. Príspevok na úhradu výživy nevydatej matke možno v zmysle citovaného ustanovenia § 74 Zákona o rodine priznať po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu dieťaťa. Maloletý H. sa narodil dňa XX.XX.XXXX, a teda nárok navrhovateľky je limitovaný do 27.04.2024, t. j. do dvoch rokov od jeho narodenia. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho
konania, t. j. od podania návrhu na začatie konania. Nárok na príspevok na výživu nevydatej matky je však výnimkou z uvedeného pravidla a aj keď ide o výživné pre plnoletú osobu, v tomto prípade ho možno priznať aj za obdobie pred začatím súdneho konania. Súd preto rozhodoval o priznaní príspevku na výživu navrhovateľky za obdobie od 01.11.2022 do 26.04.2024.
11. Priznanie príspevku na výživu nevydatej matky nie je odôvodnené prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky. Je zrejme, že matka sa spravidla počas tehotenstva a po narodení dieťaťa dostáva do horšej sociálnej situácie, ktorá je spojená spravidla s tým, že príde dočasne o príjmy zo zamestnania, resp. iný príjem a naopak má zvýšené výdavky pokiaľ sa týka nákladov spojených s tehotenstvom a následne aj po narodení dieťaťa. Preto zmyslom resp. účelom príspevku je túto situáciu nevydatej matky priblížiť pomerom v manželstve, aby tieto náklady nemusela uhrádzať výlučne matka. Na druhej strane príspevok je užší než v prípade vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov.
12. Zákon o rodine ako podmienku na priznanie príspevku na výživu nevydatej matky neurčuje, že otec dieťaťa by mal s tehotenstvom súhlasiť, resp. že by malo ísť len o plánované a chcené tehotenstvo zo strany oboch rodičov. Potom tvrdenia otca, že dieťa nechcel, že matku posielal na potrat, ale ona si tvrdošijne trvala na svojom, nie sú pre toto konanie právne relevantné.
13. Účelom príspevku na výživu nevydatej matke nie je vyrovnanie životnej úrovne s otcom dieťaťa, ale s pôvodnou životnou úrovňou samotnej matky pred tehotenstvom a po pôrode. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa pri určení výšky tohto príspevku je potrebné skúmať v rozsahu jeho spôsobilosti vyrovnať túto zníženú úroveň matky (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/185/2018 zo dňa 26.11.2019).
14. Dokazovaním mal súd preukázané, že navrhovateľka pred narodením syna (mal. dieťa bolo počaté cca v auguste 2021) pracovala od 11.12.2019 do 30.11.2020 v spoločnosti COOP Jednota ako pokladníčka (č. l. 87-88), kde jej čistý priemerný mesačný príjem za uvedené obdobie bol vo výške 670,17 eur. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 30.11.2020 a k tomuto dátumu bol aj ukončený. Dôvodom na nepredlženie pracovného pomeru bola nespokojnosť zo strany vedenia predajne s matkiným prístupom k plneniu si pracovných povinností. Od 01.12.2020 do 30.06.2021 matka poberala nemocenské dávky (č. l. 116) v priemere vo výške 517 eur mesačne. V mesiaci júl 2021 pracovala u zamestnávateľa IMC real s. r. o., kde podľa jej vyjadrenia mala minimálnu mzdu (v r. 2021 išlo o sumu 623 eur v hrubom). Zamestnávateľ na výzvu súdu nereagoval, príjem matky neoznámil. Vymeriavací základ u tohto zamestnávateľa mala matka vo výške 854,55 eur, pričom vymeriavací základ predstavuje zhruba hrubú mzdu. Ak súd porovná príjem matky za 05/2020, kedy mala hrubú mzdu vo výške 821,82 eur, čomu zodpovedala čistá mzda v sume 646,38 eur, ustálil súd príjem matky za 7/2021 vo výške cca 670 eur v čistom. Od 02.08.2021 do 31.01.2022 matka pracovala v spoločnosti Demänová village, s. r. o. na pozícii barman/čašník (č. l. 110- 114). Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú a bol ukončený uplynutím doby určitej. Matka mala príjem za 8-10/2021 v priemere v sume 1.163 eur čistom. V 11/2021 mala príjem zo zamestnania vo výške 441,63 eur a náhrada príjmu od zamestnávateľa predstavovala sumu 235,95 eur, teda príjem predstavoval spolu sumu 677,58 eur. V januári 2022 jej bola preplatená dovolenka, čo predstavovalo sumu 458,79 eur. Od 18.11.2021 do 11.03.2022 bola matka práceneschopná, opätovne poberala nemocenské dávky (č. l. 116-117). Výška nemocenskej dávky bola v 11/2021 v sume 366,80 eur, v období 12/2021 - 02/2022 v priemere v sume 846,40 eur a v 03/2022 v sume 310,10 eur. V období od 12.03.2022 do 04.11.2022 matka poberala materské (č. l. 117), ktoré bolo v priemere vo výške 1.051,50 eur. Zároveň matka v období od 16.10.2021 do 27.04.2022 poberala tehotenské, ktoré bolo v priemere vo výške 199 eur mesačne (č. l. 117). Od 05.11.2022 do 30.04.2023 matka poberala dávku v nezamestnanosti v priemere v sume 678,50 eur (č. l. 118). Od 04.05.2023 bola matka na rodičovskej dovolenke, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 412,60 eur a od 01.09.2023 je matke vyplácaný rodičovský príspevok vo výške 473,30 eur.
15. Pokiaľ sa týka výdavkov navrhovateľky na bývanie, táto býva v domácnosti, kde žijú 3 osoby, a to matka, maloletý H. a jej matka. Navrhovateľka uvádzala, že prispieva na bývanie sumou 350 eur, pričom za elektrinu sa platí 160 eur mesačne, plyn 240 eur, vodné a stočné 96 eur za pol roka, t. j. 16 eur mesačne, za káblovku 18 eur štvrťročne, t. j. 6 eur mesačne, internet 16 eur mesačne, komunálne odpady vychádzajú 38 eur ročne na jednu osobu. Otec rozporoval túto výšku výdavku matky, nakoľko v konaní vo veci úpravy práv a povinností k mal. H. uvádzala matka výdavok na bývanie vo výške 66
eur mesačne. Matka následne zdokladovala výdavok na plyn vo výške 183 eur mesačne (č. l. 170), na elektriku vo výške 78 eur mesačne (č. l. 169 rub) a vodné a stočné vo výške 65 až 70 eur štvrťročne t. j. cca 22 eur mesačne. Keďže celkové náklady na bývanie vychádzajú niečo cez 300 eur mesačne, potom by súd za adekvátnu sumu pripadajúcu na matku a maloletého považoval sumu 200 eur a na jej mamu sumu 100 eur. Navrhovateľka uvádzala tiež to, že keby chcela ísť bývať do nájmu, tak na to nemá. Súd je toho názoru, že nemôže vychádzať z fiktívnych výdavkov, ktoré by matke mohli vznikli v súvislosti s prípadným nájomným bývaním. Navrhovateľka tiež uvádzala náklady na opravu kotla, ktoré hradila ona, pretože mama by si to ani nedala opraviť. Tu je súd toho názoru, že pokiaľ je matka jednou zo spoluvlastníčok, mali by sa na nákladoch na údržbu nehnuteľnosti podieľať aj ostatní spoluvlastníci, prípadne všetky osoby žijúce v domácnosti, nie len navrhovateľka.
16. Navrhovateľka vlastní motorové vozidlo, ktoré využíva, keď chodí s maloletým na ošetrenia, ale aj na nákupy. Výdavok na pohonné hmoty uviedla v sume 100 eur mesačne, PZP je 115 eur ročne. Stravuje sa samostatne, niekedy si s mamou niečo spolu uvaria, ale maloletému vari zvlášť. Výdavok na stravu uviedla okolo 300 eur mesačne (podľa názoru súdu ide o nadhodnotenú položku, najmä pokiaľ navrhovateľka doma varí, pretože táto suma by zodpovedala skôr výdavkom na reštauračné stravovanie), na oblečenie a obuv 70 eur mesačne (ak je matka doma s mal. dieťaťom, tento výdavok sa súdu javí ako nadhodnotený, na návštevu u lekára nepotrebuje vždy nové oblečenie) a na hygienické potreby 70 eur mesačne. Výdavok na hygienické potreby je vyšší z dôvodu, že ona aj maloletý majú ekzém, preto musí kupovať všetko len senzitívne, dlážky musí umývať s prostriedkami, ktoré majú prírodné zloženie. Za mobil platila 15 eur, neskôr bola táto suma navýšená na 24 eur.
17. Pokiaľ sa týka jej zdravotného stavu, má problémy s chrbticou, chodí na rehabilitácie, kde sa platí 5 eur za jednu rehabilitáciu, tieto má predpísané od lekára. Chodieva tam a 2 až 3x do týždňa. S rehabilitáciami začala od marca 2024, mala už 10 rehabilitácii a ešte 10 ich má predpísaných. Má predpísaný na chrbát Flektor a Varacen, za Flektor doplácala okolo 5 a 6 eur, druhý liek nevedela doplatok uviesť. Mesačné výdavky v súvislosti so zdravotným stavom môžu byť okolo 30 eur mesačne, užíva tiež vitamíny a probiotiká, ktoré vychádzajú 30 eur za mesiac. Ďalej má matka výdavky v súvislosti s maloletým H., ktoré sú čiastočne kompenzované osobnou starostlivosťou matky ako aj výživným zo strany otca.
18. V konaní bolo sporným, čo je potrebné považovať za rozhodnú dobu na ustálenie príjmu navrhovateľky pre porovnanie jednotlivých životných úrovní. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu žiadala, aby za rozhodné obdobie bolo brané obdobie od 11/2021 do 10/2022, nakoľko v tom čase už matka síce tehotná bola, ale jej finančná úroveň bola podobná ako pred otehotnením a k zníženiu došlo až od 11/2022. V danom prípade je súd toho názoru, že pri porovnaní pomerov je potrebné vychádzať zo životnej úrovne navrhovateľky pred tehotenstvom a nie až počas tehotenstva, preto súd vychádzal z príjmu navrhovateľky za obdobie od 11/2020 - 11/2021, a tento následne porovnal s jej príjmom počas toho obdobia, za ktoré žiadala priznať výživné. Nie je možné ustáliť životnú úroveň matky len na základe troch odpracovaných mesiacov bezprostredne pred vznikom práceneschopnosti v dôsledku rizikového tehotenstva.
19. Keď súd spočítal všetky príjmy, ktoré mala matka rok pred nástupom na PN-ku z dôvodu rizikového tehotenstva (v tomto momente dochádza prvýkrát u matky v dôsledku tehotenstva k zmene sociálnej situácie matky), teda príjem za november 2020 až november 2021 (ide o príjem v spoločnosti COOP Jednota, nemocenské dávky, príjem v júli 2021 u jedného zamestnávateľa a príjem u posledného zamestnávateľa vrátane nemocenskej dávky vyplatenej v novembri 2021), ide o sumu vo výške 736,31 eur.
20. Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že u navrhovateľky došlo k zmene jej sociálnej situácie pred tehotenstvom a pôrodom s jej situáciou po pôrode syna. K zmene došlo v dôsledku toho, že navrhovateľka začala poberať rodičovský príspevok, kedy došlo k zníženiu jej príjmu oproti príjmu pred tehotenstvom, a teda je dôvodné určenie príspevku na jej výživu, ale nie za také obdobie, ako žiadala navrhovateľka.
21. Návrh navrhovateľky súd považuje za čiastočne dôvodný, a to za obdobie, kedy nastúpila na rodičovskú dovolenku od 01.05.2023 do dvoch rokov maloletého, teda do 26.04.2024. Príjem matky pred tehotenstvom bol v priemere v sume 736 eur. V čase, keď požaduje príspevok od 01.11.2022, matka
v tomto čase poberala dávku v nezamestnanosti, ktorá bola vo výške 678,50 eur, ten rozdiel bol len cca 57 eur. Nemožno preto hovoriť za toto obdobie, že by došlo k výraznému poklesu životnej úrovne matky. K výraznejšiemu poklesu životnej úrovne došlo vtedy, keď matka začala poberať rodičovský príspevok, ktorý mala najskôr vo výške 412 eur, neskôr 473 eur. Keďže životná úroveň matky v období, za ktoré žiadala príspevok t. j. od 01.11.2022 do 30.04.2023 bola porovnateľná so životnou úrovňou pred tehotenstvom, za toto obdobie je jej návrh nedôvodný, a preto ho súd v tejto časti súd zamietol.
22. Na strane druhej súd zisťoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa. Otec pracuje ako živnostník, v období od 09.02.2023 do 30.04.2023 mal pozastavenú podnikateľskú činnosť, v tom čase bol pracovať v Rakúsku, uviedol príjem 1.100 eur v čistom. Od februára 2023 nemal žiadnu prácu, robí s optickým internetom, živnosť má na stavebné práce. V tomto období si brigádne privyrobil v sumách 200 až 300 eur mesačne.
23. Podľa daňového priznania otca za rok 2022 (č. l. 57 a nasl.) mal otec príjmy zo živnosti vo výške 12.312,50 eur, t. j. 1.026 eur v hrubom. V roku 2023 otec vystavil faktúry (č. l. 94-108) na celkovú sumu 12.805,50 eur, t. j. v prepočte na mesiac 1.600 eur v hrubom, pričom živnosť vykonával v mesiaci január, jún až december 2023. Podľa výplatných pások z Rakúska otec zarobil v januári 2023 sumu 667,09 eur v čistom a vo februári 2023 sumu 1.738,44 eur v čistom, t. j. spolu za tieto 2 mesiace 2.405,53 eur, teda v priemere mesačne 1.202 eur v čistom. V období marec až máj 2023 mal príjem z brigádnickej činnosti v priemere vo výške 250 eur mesačne. V roku 2024 otec vystavil 3 faktúry v priemere ide o sumu 951 eur v hrubom. Keď je práce na živnosť menej, otec chodí vypomáhať do krčmy na niekoľko hodín ako barman, brigádoval aj v obchode s rybárskymi potrebami v roku 2023. Poslednú faktúru v roku 2024 mal za marec, v ostatnom čase žil z úspor, sem tam si našiel brigádu a vedel si takto privyrobiť 200 eur mesačne.
24. Príjem otca súd ustálil v súlade s uplatnením princípu potencionality na sumu cca 1.200 eur v čistom (za rok 2023 ako aj za rok 2024). Takýto príjem by otec mohol mať, keby riadne vykonával živnosť a zháňal si zákazky. Otec je mladý človek v produktívnom veku a ak podľa faktúr za rok 2023 mal príjem 1.600 eur v hrubom, odrátajúc odvody a prípadné náklady súvisiace so živnosťou, jeho príjem by bol cca 1.200 eur v čistom, a takýto príjem by mohol dosahovať aj v súčasnom období, keby vynaložil dostatočné úsilie. Ak má otec kolísavý príjem, môže zvážiť aj zmenu práce napr. vo forme trvalého pracovného pomeru.
25. Pokiaľ sa týka výdavkov otca, tento uviedol výdavky na bývanie, pričom od apríla 2024 ide o výdavok na nájom vrátane energií a internetu za byt, v ktorom žije s priateľkou, ide o sumu 520 eur celkovo, t. j. suma pripadajúca na otca je 260 eur mesačne. Predtým prispieval na bývanie svojim rodičom sumou 200 eur mesačne. Od svojho otca má v prenájme motorové vozidlo, ktoré využíva na prácu, svojmu otcovi zaň platí 124 eur a z tohto sa spláca úver za auto vo výške 118,31 eur. Za pohonné hmoty to vychádza 100 eur mesačne, PZP je 119 eur ročne. Výdavok na stravu uviedol 150 až 200 eur mesačne, na hygienu 100 eur. Takýto vyšší výdavok na hygienu odôvodnil tým, že ešte len začínajú spolu s priateľkou bývať, tak nemajú toto ešte vyčlenené, že koľko kto bude prispievať. Za adekvátnu sumu na osobnú hygienu otca a prípadne polovicu výdavkov na čistiace prostriedky do domácnosti, súd považoval sumu 25 eur mesačne. Oblečenie a obuv si nekupuje, na to mu prispievajú rodičia. Za mobil platí 52 eur, ide o paušál spolu s internetom a splátku za kolobežku 10 eur mesačne. Jeho zdravotný stav je dobrý, s týmto nemá zvýšené výdavky. Ako živnostník má výdavky na odvody do zdravotnej poisťovne vo výške 73 eur a do Sociálnej poisťovne 200 eur.
26. Za oprávnený výdavok otca súd považuje výživné na mal. H., ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 14/78/2022 - 68 zo dňa 02.08.2022, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. H. sumou 250,- eur mesačne. Výživné na mal. dieťa má absolútnu prednosť pred inými výdavkami otca. Výdavok na zdravotné odvody a sociálne odvody už súd zohľadnil pri určení čistého príjmu otca. Inak sú u otca len bežné výdavky na bývanie, stravu, motorové vozidlo, hygienu a pod.
27. Príjem matky dieťaťa t. j. navrhovateľky po pôrode sa oproti predchádzajúcemu obdobiu znížil o sumu cca 324 eur mesačne od 01.05.2023, keď bola na rodičovskej dovolenke [736 eur (príjem ustálený pred tehotenstvom) mínus 412 eur (rodičovský príspevok)] a o sumu 263 eur mesačne od 01.09.2023, keď bola na rodičovskej dovolenke [736 eur (príjem ustálený pred tehotenstvom) mínus 473 eur (rodičovský
príspevok)]. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca dieťaťa preukázané v tomto konaní však nie sú postačujúce na vyrovnanie uvedenej zníženej úrovne navrhovateľky pred a po pôrode dieťaťa.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd za primeranú výšku považoval výživné za obdobie od 01.05.2023 do 31.08.2023 v sume 110 eur mesačne a za obdobie od 01.09.2023 do 26.04.2024 v sume 50 eur mesačne. Uvedená suma zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca dieťaťa, ktorý nie je schopný úplne vyrovnať zníženú životnú úroveň navrhovateľky a mesačná čiastka výživného tak predstavuje len primeraný príspevok na výživu navrhovateľky. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol.
29. Keďže súd rozhodoval o nároku navrhovateľky už po uplynutí obdobia dvoch rokov po narodení dieťaťa, výšku príspevku na výživu navrhovateľky určil pevnou sumou. Jedná sa o sumu 833,33 eur (za 4 mesiace x 110 eur = 440 € + za 7 mesiacov x 50 eur = 350 eur a alikvotná čiastka za 04/2024 v sume 43,33 eur), ktorú súd otcovi uložil zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Dlhšiu lehotu súd určil vzhľadom na výšku sumy a skutočnosť, že má otec vyživovaciu povinnosť k mal. H., ktorá má absolútnu prednosť.
Príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
30. Navrhovateľka okrem príspevku na výživu nevydatej matky sa podaným návrhom domáhala aj úhrady nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom napr. náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia a náklady spojené s pôrodom, t. j. pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia a je nevyhnutné ich vynaložiť.
31. Navrhovateľka špecifikovala náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom, a to oblečenie v sume 400 eur, hygiena 150 eur, lieky 300 eur, popôrodný kurz 100 eur, vyšetrenie počas tehotenstva 50 eur, strava 150 eur. Súd môže uznať len odôvodnené náklady, t. j. náklady, medzi ktorými a tehotenstvom resp. pôrodom navrhovateľky je bezprostredná vecná súvislosť a preukázané náklady. Navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu argumentovala tým, že hoc nemá doklady od všetkých vecí, ktoré počas tehotenstva zakupovala (napr. všetky tričká, zimná bunda, nohavice), potrebovala viac ako jedno nové tričko, nemohla chodiť v malom oblečení. Tu je súd toho názoru, že môže prihliadať len na preukázané výdavky, nakoľko navrhovateľka mohla veci dostať darom, mohla ich mať požičané od kamarátky, príbuznej a pod., lieky či vitamíny počas tehotenstva nemusela užívať a pod.
32. K dokladom, ktoré sa nachádzajú na č. l. 6 súd uvádza, že pokladničný doklad z DM drogérie zo dňa 02.11.2021 obsahuje položky, ktoré by navrhovateľka potrebovala aj keby tehotná nebola (išlo o sprchový gél, špirálu, farbu na vlasy, žiletky, balzam na vlasy). K uvedenému dokladu súd preto neprihliadol, nie je tu priamy súvis s tehotenstvom a pôrodom. K pokladničnému dokladu zo 101 drogérie zo dňa 23.12.2021 navrhovateľka uviedla, že používala soľ, robila si kúpele na nohy, pretože jej puchli. Ide o sumu 2,97 eur. Zvyšné veci na uvedenom doklade predstavujú aj pánsku kozmetiku, deodorant, šampón, teda nesúvisia bezprostredne s tehotenstvom či pôrodom. Z pokladničného dokladu Zdravý svet s. r. o. zo dňa 03.02.2022 vyplýva, že boli zakúpené probiotiká pre tehotné a kojace ženy a ovocné šťavy a železo spolu v sume 37,40 eur.
33. Na č. l. 6 rub je doklad od A. D. I. s. r. o. Zo dňa 05.01.2022 za predpôrodnej kurz hodnote 100 eur. Z dokladu Lenka baby s. r. o. zo dňa 14.01.2022 vyplývajú položky ako nohavičky za 6,30 eur a podprsenka za 19,80 eur. Počas tehotenstva sa žene mení postava, a preto nová spodná bielizeň je oprávnený výdavok. Cumeľ ukľudňujúci laktačný je položka, ktorá nesúvisí s tehotenstvom a pôrodom, ide o výdavok pre mal. dieťa.
34. Na č. l. 7 je faktúra na sumu 40,99 eur, predmetom jej 5 dielna sada, ktorá je však pre bábätko, nejde preto o výdavok navrhovateľky.
35. Ďalšie doklady od navrhovateľky sa nachádzajú v prílohovej obálke na č. l. 141. Za prenatálnu prehliadku u A. J. v decembri 2021 platila navrhovateľka 50 eur, z dokladu od Magnet plus zo dňa 18.01.2022 vyplýva položka gymnastická lopta za 14,99 eur, túto kupovala navrhovateľka kvôli pôrodu, bolo to na odporučenia lekára. Z dokladu od lekáreň K. A. zo dňa 30.04.2022 vyplývajú prípravky Senovka a Benedikt za 22,39 eur, išlo o prípravky na tvorbu mlieka. Tento výdavok súd neuznal, nakoľko vznikol až po pôrode, nie v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Z dokladu od Lekáreň Oščadnica s. r. o. zo dňa 25.11.2021 vyplývajú lieky Utrogestan a Omeprazol spolu v sume 9,21 eur, tieto mala navrhovateľka predpísané od lekára. Z dokladu z lekárne zo dňa 16.05.2022 vyplývajú veci ako nosová odsávačka, Libenar, Brufen, Magnerot, ide o výdavky, ktoré vznikli až po pôrode, preto podľa názoru súdu nesúvisia s tehotenstvom a pôrodom. Z dokladu DM drogérie zo dňa 14.01.2022 vyplývajú položky ako prsné vložky, vložky, tehotenský čaj, masť na bradavky spolu v sume 7,30 eur, zubnú kefku súd neuznal ako výdavok súvisiaci s tehotenstvom, keďže zubnú kefku by potrebovala navrhovateľka aj keby tehotná nebola. Z dokladu SUN-CARE s. r. o. zo dňa 09.02.2022 vyplýva položka pôrodnícke vložky sume 1,99 eur. Z dokladu z Lidl zo dňa 02.02.2022 súd uznal položky ako dámske nohavičky, podprsenka, 2x top, dámske tričko, spolu v sume 30,95 eur. Detské obrúsky a plienky už tvoria výbavičku pre bábätko.
36. Z faktúry (č. l. 121) od L. D. M. - SoftProgres zo dňa 23.04.2022 vyplýva, že navrhovateľka si objednala popôrodný pás v hodnote 26,52 eur. Na č. l. 124 je doklad z Lekáreň Oščadnica z mája 2022, ide o výdavok, ktorý nesúvisí bezprostredne s tehotenstvom a pôrodom.
37. Zhrnúc náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom uvedené v odsekoch 32 až 36 tohto rozhodnutia, tak súd akceptoval náklady spolu v sume 307,43 eur (v odôvodnení zvýraznené tučným písmom). Na otca pripadá polovica uvedenej sumy, t. j. 153,72 eur, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Otec prostredníctvom právneho zástupcu súhlasil s úhradou polovice preukázaných nákladov súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. V sume, v ktorej súd náklady neuznal/ neakceptoval, návrh matky zamietol. 38. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
40. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
41. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. Navrhovateľka požiadala o priznanie náhrady trov konania.
43. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku nemá nárok na náhradu trov konania žiaden z účastníkov, okrem prípadu, ak s ohľadom na okolnosti prípadu považuje súd priznanie nároku na náhradu trov konania za spravodlivé. Súd existenciu takýchto okolností nekonštatoval.
44. Súd skúmal, či v predmetnom konaní je spravodlivé priznať matke náhradu trov konania. Navrhovateľka dôvod, pre ktorý si uplatnila nárok na náhradu trov konania bližšie nešpecifikovala. Len samotná skutočnosť, že navrhovateľka iniciovala konanie voči otcovi a bola v ňom čiastočne úspešná, nemôže súd považovať za okolnosť hodnú osobitého zreteľa pre priznanie nároku na náhradu trov konania. V končenom dôsledku konanie v tejto veci nevybočilo z rámca ostatných bežných konaní vo veci výživného plnoletých osôb, a to tak z hľadiska hmotného ako i procesného práva, preto nebol dôvod na priznanie náhrady trov konania žiadnemu z jeho účastníkov.
45. Súd tiež dopĺňa, že z príslušných ustanovení CMP upravujúcich konania vo veciach výživného plnoletých osôb nevyplýva účastníkom konania povinnosť dať sa zastupovať zástupcom. Preto vzhľadom na túto skutočnosť bolo slobodnou voľbou navrhovateľky, jej vlastným rozhodnutím, či si zvolí zástupcu alebo nie.
46. Súd s ohľadom na uvedené skutočnosti rozhodol tak, že nárok na náhradu trov konania v súlade s § 52 CMP nepriznal žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.