Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/25/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: J., proti žalovanému: Okresný súd Košice I, so sídlom: Štúrova 29, 041 60 Košice, o priznanie práva na odmenu za vykonanú prácu v zákonom stanovenej výške

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť doplatok súdneho poplatku zo žaloby vo výške 318,50 Eur na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.7.2017 a upresneným podaním zo dňa 17.10.2017 domáhal, aby súd vydal nasledovný rozsudok: 1/ V súlade s § 553 a nasl. Tr. por. Okresný súd Košice I. o doplňujúcom návrhu žalobcu zo dňa 6.4.2017 bol povinný rozhodnúť o priznaní alebo nepriznaní sumy 340,33 €, 2a/ za úkony urobené v rámci obhajoby ods. I. patrí žalobcovi odmena v 1/8 výpočtového základu, v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, 2b/ žalovanému ukladá zosúladiť priznanú odmenu s uvedeným ustanovením a 2c/ ukladá žalobcovi doplatiť sumu 340,33 €, 3/ žalobcovi priznáva finančné odškodnenie v sume 1 €, ktoré je Okresný súd Košice I povinný uhradiť na účet žalobcu č, 0444796708/0900.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Opatrením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 4Tp 16/2016 bol ustanovený za obhajcu obvinenému I. Trestné konanie bolo skončené rozsudkom okresného súdu zo dňa 27.2.2017, sp. zn. 10T 77/2016-1074, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.2.2017. Dňa 10.3.2017 žalobca predložil žalovanému žiadosť o schválenie odmeny a úhrady hotových výdavkov. Vo vyčíslení omylom za jeden úkon účtoval odmenu v 1/12 výpočtového základu, čo pre rok 2016 činí 63,58 €. Správne mal účtovať odmenu v 1/8 výpočtového základu, čo činí 95,37 €. Rozdiel tvoril 31,79 € v odmene za jeden úkon. Po zistení omylu podal dňa 6.4.2017 dodatok k pôvodnej žiadosti o schválenie odmeny a úhrady hotových výdavkov, ktorým žiadal o vydanie doplňujúceho rozhodnutia o odmene, na priznanie odmeny vo výške rozdielu medzi odmenou v 1/12 oproti 1/8, čo v celkovej sume predstavovalo 340,33 €. Žalovaný odpovedal oznámením zo dňa 2.5.2017 v ktorom uviedol, že o dodatku k žiadosti rozhodovať nebude, nakoľko bolo rozhodnuté o pôvodnej žiadosti uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2017 a ktorým mu bola priznaná odmena vo výške 585,46 €, čím odmietol odstrániť jeho omyl vo vyúčtovaní. Ignorovaním dodatku z 6.4.2017 je prejavom jeho diskriminácie žalovaným.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: opatrenie okresného súdu, žiadosť o schválenie odmeny z 10.3.2017, dodatok k žiadosti z 6.4.2017, oznámenie vyššieho súdneho úradníka z 2.5.2017.

4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.9.2018, v ktorom uviedol, že žalobca svoj nárok formuloval v tzv. zloženom petite. Z obsahu žaloby nie je jasný konkrétny právny dôvod jednotlivých uplatňovaných nárokov. Žalobca si nároky z titulu obhajoby obvineného mal uplatňovať v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 10T/77/2016 a na dosiahnutie sledovaného výsledku mal použiť inštitúty, ktoré pripúšťa . Na rozhodovanie o týchto nárokoch nie je daná civilná právomoc súdu. Čo sa týka nároku na zaplatenie „odškodného“ v sume 1 €, keďže žalobca neuviedol, z akého právneho titulu si tento nárok uplatňuje, nie je možné sa k nemu objektívne vyjadriť. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

6. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy.

7. Žalovaný použila nasledovné prostriedky procesnej obrany: tvrdenia uvedené v jej vyjadrení.

8. Žalobca podaním zo dňa 25.10.2018 (replika) zopakoval svoje pôvodné tvrdenia a uviedol, že žalovaný o žiadosti z 6.4.2017 doposiaľ nerozhodol, list zo dňa 2.5.2017 žalovaný spracoval pred uplynutím lehoty na podanie opravného prostriedku a jeden deň po prevzatí jeho podania z 6.4.2017. Žalovaný nedodržal postup podľa § 553 ods. 2 a 3 tr. poriadku. Preto žalobca podal sťažnosť pre nečinnosť vyššieho súdneho úradníka, neúspešne.

9. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 7.12.2018 (duplika) uviedol, že vyšší súdny úradník v konaní sp. zn. 10T /77/2016 pri rozhodovaní o odmene advokáta rozhodol v zákonnej lehote a v zmysle návrhu obhajcu. Obhajca nevyužil riadny opravný prostriedok proti uzneseniu sp. zn. 10T/77/2016 z 22.3.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2017. Až následne obhajca - žalobca požiadal o priznanie odmeny vo vyššej výške. Vyšší súdny úradník postupoval v súlade so zákonom, keď nešiel pri priznávaní odmeny ultra petit. Obhajca (advokát) ako osoba znalá práva, mal vyčísliť výšku svojej odmeny správne, t.j. v zmysle zákona.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Opatrením sp. zn. 4Tp/16/2016 zo dňa 25.10.2016 Okresný súd Košice I. ustanovil žalobcu v zmysle § 40 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku obvinenému I. obhajcu - žalobcu.

12. Žiadosťou doručenou žalovanému dňa 10.3.2017 žalobca žiadal o schválenie odmeny a úhrady hotových výdavkov v celkovej sume 762,58 €, kedy odmenu za jednotlivé úkony určil vo výške 1/12 výpočtového základu.

13. Z nesporných zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že žalovaný o žiadosti žalobcu zo dňa 10.3.2017 rozhodol uznesením zo dňa 22.3.2017, kedy odmenu za jednotlivé úkony určil v súlade so žiadosťou žalobcu vo výške 1/12 výpočtového základu v celkovej výške 585,46 €.

14. Dňa 6.4.2017 žalobca opätovne doručil žalovanému žiadosť o schválenie odmeny a úhrady hotových výdavkov, dodatok, kedy už odmenu za jednotlivé úkony určil vo výške 1/8 výpočtového základu. Týmto predložil vyčíslenie odmeny ustanoveného obhajcu vo výške rozdielu schválenej odmeny v jednej dvanástine oproti doposiaľ neuplatnenej zákonnej odmene vo výške jednej osminy výpočtového základu, ktorý celkový rozdiel vyčíslil na sumu 340,33 €.

15. Podaním žalovaného v zastúpení vyššieho súdneho úradníka zo dňa 2.5.2017 bolo žalobcovi oznámené, že o jeho žiadosti o schválenie odmeny a úhrady hotových výdavkov, dodatku z 5.4.2017 doručeného súdu 6.4.2017 sa rozhodovať nebude, nakoľko v predmetnej veci súd už o odmene a náhrade hotových výdavkov rozhodol uznesením zo dňa 22.3.2017, právoplatným dňa 7.4.2017, kedy

mu bola priznaná odmena náhrada hotových výdavkov vo výške 585,46 € a to na základe ním predloženého vyúčtovania doručeného súdu dňa 10.3.2017.

16. Z nesporných zhodných tvrdení strán sporu vyplynulo, že sťažnosti žalobcu vedenej pod č. 1SprV/772/2018 z dôvodu nevydania prípadného doplňujúceho uznesenia vo veci odmeny a úhrady hotových výdavkov nebol zo strany žalovaného vyhovené.

17. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

18. Podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 46 ods. 3 zákona č. 460/1992 Z.z. Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

20. Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 28.2.2019 (ďalej len „zákon“), tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

21. Podľa § 3 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

22. Podľa § 3 ods. 2 zákona, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

23. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod. 1 zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

26. Podľa § 9 ods. 4 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

27. Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

28. Podľa § 16 ods. 4 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

29. Podľa § 553 ods. 2 zákona 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (účinného v čase podania žiadosti o odmenu), obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom, ak zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 553 ods. 3 Trestného poriadku (účinného v čase podania žiadosti o odmenu), o návrhu podľa odseku 2 orgán činný v trestnom konaní alebo súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyplatí najneskôr do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. O výške odmeny a náhrady obhajcu podľa osobitného predpisu, ktorý ukončil zastupovanie vo veci, rozhodne na návrh obhajcu orgán činný trestnom konaní alebo súd po ukončení zastupovania.

31. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a vec právne vyhodnotil takto:

32. Prostredníctvom práv priznaných čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenská republika poskytuje ústavnú záruku, že orgán verejnej moci bude o právach oprávnených osôb rozhodovať v súlade so zákonom a že postup uskutočnený v mene orgánu verejnej moci bude správny. V prípade odklonu od tejto záruky Slovenská republika určuje, že poškodená osoba dostane náhradu za spôsobenú škodu. Účelom základných práv zaručených čl. 46 ods. 3 Ústavy nie je poskytnutie satisfakcie každému, komu orgán verejnej moci porušil jeho ochranu priznanú právnym poriadkom. Základné právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, aj základné právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa vymedzuje a identifikuje so škodou.

33. Procesnou legitimáciou sa rozumie oprávnenie byť účastníkom konania. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Podľa toho sa rozlišuje vecná legitimácia aktívna - na strane žalobcu a pasívna - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu, je označený žalovaný.

34. Žalobca na pojednávaní dňa 5.2.2019 identifikoval, že nároky zo žaloby považuje za nároky v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného.

35. V prípade uplatňovania nárokov v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. pasívna legitimácia strany sporu je daná v ustanovení 1 a 3 ods. 1 citovaného zákona, ktoré upravujú otázku, kto zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Tak ako vyplýva z daných ustanovení subjektom zodpovedným je jedine štát. V ustanovení § 4 sú následne upravené jednotlivé orgány, ktoré konajú v mene štátu. Z uvedeného vyplýva, že pasívna legitimácia v konaní o uplatnení nárokov vyplývajúcich zo zákona č. 514/2003 Z.z. je iba Slovenská republika v zastúpení konkrétnych orgánov konajúcich v jej mene.

36. Nakoľko však žalobca označil za pasívne legitimovaného priamo Okresný súd Košice I., súd musí konštatovať, že tomuto v žiadnom prípade nesvedčí pasívna legitimácia v konaní a žalobca mal žalovať Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Už len z tohto dôvodu súd musel považovať žalobu za nedôvodnú.

37. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby bolo nenaplnenie litery zákona, konkrétne ustanovenia § 15 ods. 1, kedy žalobca neosvedčil a ani dokonca netvrdil, že žiadal o predbežné prejednanie tohto nároku príslušný orgán, v tomto prípade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a preto žalobcovi ani neprináleží právo domáhať sa nárokov priamo v súdnom konaní.

38. V neposlednom rade súd musel konštatovať, že žalobca sa v tomto civilnom konaní domáhal nápravy rozhodnutia vydaného v konaní trestnom s poukazom na ustanovenia § 553 a nasl. Trestného poriadku. Súd v civilnom konaní však nemá právomoc revidovať rozhodnutia vydávaného v iných konaniach či už trestných , správnych, správnych a podobne. Súd preto nemohol rozhodnúť ani o určovacích výrokoch petitu samotnej žaloby, t.j. že v súlade s § 553 a nasl. Tr. por. Okresný súd Košice I o doplňujúcom návrhu žalobcu zo dňa 6.4.2017 bol povinný rozhodnúť o priznaní alebo nepriznaní sumy 340,33 €, a že za úkony urobené v rámci obhajoby ods. I. patrí žalobcovi odmena v 1/8 výpočtového základu, v súlade s ust. § 12 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Žalobca mal a mohol využiť opravné prostriedky vyplývajúce z ustanovení Trestného poriadku, čo neučinil. Týmto vlastne sám zapríčinil, že dané uznesenie o priznaní odmeny zo dňa 22.3.2017 nadobudlo právoplatnosť 7.4.2017. Je pravdou, že deň predtým 6.4.2017 žalobca doručil súdu „dodatok“ k žiadosti o priznanie odmeny a úhradu hotových výdavkov, avšak súd si dovoľuje konštatovať, že takéto podanie nepozná a preto sa ním súd ani nemohol zaoberať. Okrem iného súd bol svojim prvotne vydaným rozhodnutím viazaný len čo ho vyhotovil, a len pre omyl pri vyčíslení odmeny spôsobený samotným žalobcom nemal možnosť revidovať a opravovať ním už raz vydané uznesenie.

39. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a plne úspešnému žalovanému by prináležalo právo na náhradu trov konania, avšak keďže mu žiadne trovy nevznikli, súd mu trovy konania nepriznal.

44. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len citovaný zákon), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.

45. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolenia, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

46. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len percentná sadzba) alebo pevnou sumou.

47. Podľa § 7 ods. 11 citovaného zákona, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli, c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

48. Podľa Položky 1 písm. a) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, z ceny (úhrady) predmetu konania je súdny poplatok 6%, najmenej 16,50 €, najviac 16.596,50 €.

49. Podľa Položky 1 písm. b) prílohy citovaného zákona - z návrhu na začatie konania, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi 99,50 €.

Súd zaviazal žalobcu na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo výške 318,50 € a to za 3 x určovací výrok (odsek 1. rozsudku body 1/, 2a/, 2b/), t.j. 3 x 99,50 € = 199 € plus 6% zo sumy 340,33 € = 20 €, spolu v celkovej výške 318,50 € na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).