Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cb/254/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: CSIFFARY s.r.o., Nešporova 17, Šaľa, IČO: 46 487 867, v konaní zast. advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanému: T-Bilanc, spol. s r.o., Pevnostný rad 4488/22A, Komárno, IČO: 36 526 720, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Natália Borsosovcá, s.r.o., IČO: 47251395, 945 01 Komárno, Ul. bisk. Királya. č. 6 v konaní o zaplatenie 2.000,- eur s prísl., sudcom Mgr. Petrom Mezőszállásim, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu z am i e t a.

Súd žalovanému p r i z n á v a plnú výšku náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca návrhom zo dňa 20.11.2017 sa domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť 2.000,- eur a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný v rokoch 2013, 2014 a 2015 vykonával na základe ústnej zmluvy pre žalobcu účtovnú činnosť. V roku 2013 išlo ešte o právneho predchodcu žalobcu, spoločnosť combusiness s.r.o. so sídlom Hadovská 8, 945 01 Komárno, IČO: 46 487 867. Dňa 16.11.2015 uzatvoril žalobca s X. N. pracovnú zmluvu, na základe ktorej mal X. N. vykonávať pracovnú činnosť pre žalobcu. V rovnaký deň poverila konateľka žalobcu žalovaného, aby na základe pracovnej zmluvy ešte pred nástupom do práce prihlásil X. N. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako zamestnanca žalobcu. Zo strany žalovaného však došlo k tejto registrácii až dňa 18.11.2015 prostredníctvom jeho zamestnanca, čo vyplýva z emailovej adresy v rámci registračného listu. V dňoch 17.05.2016 a 01.07.2016 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce zo strany Inšpektorátu práce Nitra, na základe ktorej bolo zistené, že X. N. nebol včas prihlásený do registra Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000,- Eur. Je potrebné podotknúť, že konateľka žalobcu sa o skutočnosti, že X. N. nebol včas prihlásený do registra Sociálnej poisťovne dozvedela až pri uvedenom výkone inšpekcie práce. Žalobca uvedenú pokutu riadne uhradil. Z hľadiska naplnenia zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody je potrebné preukázať porušenie povinnosti zo strany povinného subjektu, vznik škody a jej výšku, ako aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Ako bolo už vyššie uvedené, žalovaný vykonával pre žalobou účtovnú činnosť, v rámci ktorej bol konateľkou žalobcu poverený na prihlásenie X. N. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne. Nakoľko však včas toto prihlásenie nevykonal, porušil tým povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným vykonávať riadne pre žalobcu účtovnú činnosť a činnosť s tým spojenú. Čo sa týka existencie škody táto je preukázaná rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra zo dňa XX.XX.XXXX Č.. F., ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 2.000,- eur, ktorú žalobca riadne uhradil. K príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody uvádza, že pokuta zo strany Inšpektorátu práce Nitra bola žalobcovi uložená pre neprihlásenie X. N. do registra Sociálnej poisťovne pred nástupom do práce, pričom na prihlásenie tejto osoby do registra Sociálnej poisťovne bol poverený práve žalovaný. Túto

skutočnosť potvrdzuje aj priložený registračný list FO, z ktorého vyplýva, že k prihláseniu uvedenej osoby došlo zo strany pracovníčky žalovaného, ktorá v tomto liste uviedla svoju emailovú adresu, a došlo k tomu až dňa 18.11.2015.

2. Žalovaný na základe výzvy súdu vo veci podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že Inšpektorát práce Nitra rozhodnutím zo dňa 20.03.2017 vyrubil ich klientovi, pre ktorého vykonávali účtovnícke služby, firme combusiness s.r.o., (od 26.11.2015 CSIFFARY s.r.o) IČO: 46 487 867, so sídlom Nešporová 17, Šaľa 927 01, pokutu vo výške 2 000,- eur. Pokuta bola vyrubená oprávnene za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3, ods.2 a § 2, ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005. Z. z. tým, že nový zamestnanec ich klienta pán X. N. nebol do Sociálnej poisťovne prihlásený v súlade s § 231 ods.1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. pred začatím výkonu pracovnej činnosti. Dôvodom porušenia tejto zákonnej povinnosti, oneskoreného prihlásenia nového zamestnanca bola skutočnosť, že nová konateľka, pani N. U. zanedbala svoju povinnosť doručiť, resp. predložiť do ich účtovnej kancelárie podpísanú pracovnú zmluvu nového zamestnanca, na základe ktorej by bolo možné prihlásenie vykonať. Nová konateľka začala vykonávať svoju činnosť cca 7 dní pred nástupom nového zamestnanca a nebola v tomto čase vôbec zorientovaná vo svojich povinnostiach, resp. sa s ňou ešte ani nepoznali. Skutočný výkon konateľských povinností zabezpečoval ešte bývalý konateľ F.. L. U., ktorý im emailom dňa 11. novembra oznámil, že bude prijatý nový zamestnanec. Predbežne bolo dohodnuté podpísanie pracovnej zmluvy na piatok 13.11.2015 s nástupom zamestnanca v pondelok dňa 16.11.2015 a že pošle novej konateľke na kontakt na nich, aby mohli priamo komunikovať. V termíne od 11.11.2015 do 16.11.2015 žiadny relevantný podklad na prihlásenie zamestnanca nedostali. Nová konateľka vykonala u nich návštevu v kancelárii až v stredu 18.11.2015, kedy osobne doniesla podpísanú pracovnú zmluvu, na základe čoho potom oni okamžite vykonali prihlásenie. Tvrdenie, že v rovnaký deň, ako bola pracovná zmluva podpísaná, nás pani konateľka poverila vykonať prihlásenie nezodpovedá skutočnosti. V ten deň nás vôbec nekontaktovala, ani ju dovtedy nepoznali, resp. poveriť nás mohla len doručením podpísanej pracovnej zmluvy emailom, poštou, kuriérom, prípadne osobne, čo neurobila. Žalovaný je toho názoru, táto škoda nevznikla v súvislosti s ich pochybením, ale výlučne z dôvodu zanedbania povinnosti konateľky a vzhľadom na uvedené neuznáva ich zodpovednosť za vzniknutú škodu.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že poukazuje na to, že žalovaný pre žalobcu na základe ústnej dohody vykonával vedenie účtovníctva, ako i ďalšiu činnosť súvisiacu s hlavnou činnosťou, teda okrem iného aj prihlasovať zamestnancov žalobcu do príslušných registrov soc. poisťovne a iné. Dňa 16.11.2015 žalobca uzatvoril pracovnú zmluvu s X. N., naproti tomu žalovaný predmetnú skutočnosť na príslušnom úrade a to prihlásením do registra vykonal až 18.11.2015, teda oneskorene. Dôsledkom vykonanej kontroly Inšpektorátu práce v Nitre bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2 000,- eur, ktorú sumu žalobca zaplatil a touto žalobou sa domáha náhrady škody voči žalovanému. Žalobca žalovanú istinu zaplatil v mesačných splátkach po 350, - eur od mája 2018 do októbra 2018. O vyššie uvedenej skutočnosti založil aj listinné dôkazy. Pracovnú zmluvu žalovanému mala odovzdať konateľka žalobcu N. Š., ktorá sa stala konateľkou dňa 9.11.2015 a to na základe rozhodnutia žalobcu na valnom zhromaždení.

4. Právna zástupkyňa žalovaného na ústnom pojednávaní uviedla, že v plnej miere sa pridržiava písomne podaného vyjadrenia, v zmysle ktorého žalovaný zastáva názor, že za uloženú pokutu zodpovednosť výlučne nesie žalobca, ako zamestnávateľ a to z dôvodu, že žalovanému, ktorý viedol účtovníctvo a s tým súvisiace činnosti pre žalobcu, pracovná zmluva bola predložená až 18.11.2015 a to v kancelárii žalovaného, ktorý súčasne i upozornil konateľa, že môže byť za oneskorené prihlásenie postihnutá sankciou. Žalovaný nenamieta tvrdenia žalobcu, že pracovnú zmluvu predložila prítomná N. Š., ani to, že bola ustanovená do funkcie konateľa spoločnosti dňom 9.11.2015 podľa jej prednesov. Namieta len tú skutočnosť, že žalovanému pracovnú zmluvu predložil oneskorene až 18.11.2015. Samotná pracovná zmluva potvrdzuje, kde na pracovnej zmluve je pečiatka zamestnávateľa CSIFFARY s.r.o. Šaľa, keď podľa výpisu z OR k zmene obchodného mena došlo 26.11.2015, čo potvrdzuje tvrdenie svedkyne, že predmetná pracovná zmluva bola podpísaná až po dvoch týždňoch po 18.11.2015. Ďalej poukazuje na registračný list fyzickej osoby, kde v položke 7 názov zamestnávateľa je vedený ešte COMBUSINESS s.r.o. a bolo to dňa 18.11.2015. Vyššie uvedené skutočnosti vyvracajú tvrdenia žalobcu.

5. Konateľka žalobcu uviedla, že predošlý konateľ L. U. je jej bratom a ona u žalobcu už aj pred tým pôsobila ako obchodná zástupkyňa. Z tejto funkcie odovzdala účtovné doklady žalovanému, takže ich poznala, bola s nim v kontakte. Prijať sa majúci pracovník N. bol s ňou dňa 11.11.2015 v kancelárii

žalovaného na nábreží Dunaja, presný názov budovy uviesť nevie, ale na prízemí. Osobne rokovali s prítomnou konateľkou žalovaného p. Y., ktorej oznámila, aby pripravila pracovnú zmluvu, ako v spise, dňom nástupu do práce 16.11.2015, druh práce: vodič. Pri tejto príležitosti pracovník N. odovzdal všetky svoje doklady konateľke žalovaného. Na druhý deň 12.11.2015 spolu s ňou išla aj jej mama do kancelárie žalovaného, kde im p. Y. odovzdala už pripravenú pracovnú zmluvu za účelom jej podpísania s budúcim zamestnanom N.. Dňa 13.11.2015 ráno pracovník N. zmluvu podpísal a ešte v ten deň do obeda pracovnú zmluvu zobrala späť žalovanému a osobne ju odovzdala prítomnej konateľke za účelom vykonania potrebných administratívnych úkonov. Dňa 11. až 13.11.2015 v kancelárii žalovaného sa zdržiavali okrem konateľky, jej manžel a syn (iba jeden krát), pani D. a ďalšie dve zamestnankyne, ktoré nepozná. Samotné oneskorené prihlásenie vykonala zamestnankyňa žalovaného p. D.. S konateľkou dňa 13.11.2015 bola v kancelárii u žalovaného tiež jej mama. Išla s ňou aj do kancelárie a zdržiavala sa tam celý čas. Bolo to dňa 11., resp. 12.11.2015, kedy pripravili písomnú pracovnú zmluvu. Oznámila im, že dňom nástupom práce je 16.11.2015 a pri tejto príležitosti zadala pokyn konateľke, aby pracovníka včas zahlásili, nakoľko 16.11. už musel ísť na služobné cesty. Dňa 11.11.2015 v kancelárii žalovaného bola v poobedňajších hodinách a v súvislosti s predmetnou pracovnou zmluvou to bol prvý kontakt. Konateľka v deň 11.11.2015 sa dostavila k žalovanému a všetko sa udialo tak, ako to popísala. Na odstránenia rozporu č.l. 1 posledný odsek, v zmysle ktorého k uzatvoreniu pracovnej zmluvy a povereniu konateľa žalovaného na zahlásenie na príslušné úrady sa malo uskutočniť 16.11.2015, kým konateľka žalobcu uviedla deň 13.11.2015 (11. a 12.11.), uviedla, že žalobný návrh písal právny zástupca žalobcu, pravdepodobne zle pochopil údaje, tvrdí, že chronológia je podľa jej prednesov, teda v rozmedzí od 11. až 13.11.2015, vrátane podpísania zmluvy ako i dania pokynu.

6. Konateľka žalovaného uviedla, že v prvom rade namieta tú skutočnosť, že by bol pracovnú zmluvu vyhotovil žalovaný. Prvý krát sa o predmete dozvedela z emailu, kde bývalý konateľ uviedol vznik pracovnej zmluvy s nástupom 16.11.2015. Nakoľko p. D. mala na starosť žalobcu hneď jej odstúpila predmetný email s tým, aby čakala na doručenie podpísanej pracovnej zmluvy, nakoľko iba predmetný doklad je spôsobilý na vykonanie zápisu do úradných registrov. Menovaná pracovníčka čakala dňa 16.11. aj 17.11.2015, žiadna správa neprišla. Až 18.11.2015 v stredu cez obedňajšiu prestávku priniesla podpísanú pracovnú zmluvu konateľka a odovzdala pani D.. Menovaná jej túto skutočnosť následne aj oznámila, nakoľko ona tam vtedy ani nebola. Teda pracovná zmluva žalovanému bola doručená až 18.11.2015, kým deň nástupu pracovníka bol dojednaný dňom 16.11.2015. Dňa 18.11.2015 hneď aj vykonala úradné zahlásenie. Prítomnú konateľku pred jej menovaním mohla vidieť asi raz. Nemala právny dôvod byť s ňou v kontakte, nakoľko podľa svojich vedomostí pre žalobcu vykonávala obchodné záležitosti na živnosť. Na prednesy konateľky týkajúce sa návštev v dňoch 11.11. až 13.11.2015 uviedla toľko, že konateľku nevidela, za ňou nebola. Nevylučuje, že tam bola s p. N., ale ona ju nevidela. Po doručení mailu č.l. 40 sa dotazovala na p. D., ktorá ju ubezpečila, že nie, neozval sa žalobca, nedostala zmluvu. Tu poznamenáva, že zamestnanec musí byť už pred nástupom zaregistrovaný. Ohľadne prípravy pracovných zmlúv, pri jednoduchých zmluvách zvykli ju aj oni pripraviť, ale v prípade komplikovaných to zvykol zabezpečovať žalobca cestou právneho zástupcu. Svoju pracovníčku D.Ú. kontrolovala preto, lebo jej žalobca doručil mail a dohliadala, či náhodou pracovníčka neopomenula svoju povinnosť. Po nahliadnutí do pracovnej zmluvy X. N. zo dňa 16.11.2015, potvrdila, že sa jedná o jednoduchú zmluvu a túto zmluvu pripravili oni. Pani D. mala na starosti mzdové záležitosti žalobcu. V závere popierala skutočnosť, že by matku konateľa žalobcu v dňoch 11. až 16.11.2015 bola videla, resp. sa s ňou stretla.

7. Súd vo veci vypočul svedkyňu P. U., ktorá uviedla, že vie, čo je predmetom sporu. Jedná sa o prípad uzatvorenia pracovnej zmluvy. Pri tejto príležitosti bola s dcérou - konateľkou žalobcu - v tom týždni dva krát v Komárne a to dňa 11.11. a 13.11.2015 u žalovanej. Prvý krát doručili podklady na pracovnú zmluvu a 13.11. vrátili už podpísanú pracovnú zmluvu p. N. žalovanému. Zakaždým konali a rozprávali s konateľkou pani Z.. 11.11.2015 a 13.11.2015 boli samé dve s autom. Pána N. pozná, je zo I., ale jeho v Komárne nevidela. Bývajú v jednom dome s konateľkou žalobcu, je to jej dcéra. Nakoľko je na dôchodku, aj bola na dôchodku, zvykla jej pomáhať a práve týmto odôvodňuje, že práve v ten týždeň bola 2-krát s ňou v Komárne. Teda bola s konateľkou žalobcu prvý krát 11.11. a druhý krát 13.11.2015. Nebola s dcérou, keď prišla pre tie pracovné zmluvy do Komárna za žalovanou, ale 13.11.2015 išla s ňou do roboty, kde podpísal zmluvy p. N. a tieto zmluvy spolu s dcérou vrátili žalovanému do jej obchodných priestorov. Konkrétne zmluvy konateľka žalobcu odovzdala konateľke žalovaného p. Z.. Stála pri nej, spolu prišli do jej kancelárie, z jednej sa išlo do druhej, mohlo to byť niekedy doobeda. Údaje pracovníka N. potrebné na vyplnenie pracovnej zmluvy jej dcéra diktovala z nejakého papiera.

Pracovníčka žalovaného aj tri krát sa pomýlila pri vypísaní týchto údajov. Presnú adresu nevie uviesť. Vie však popísať kancelárske priestory žalovaného. Ako sa vchádza je jedna miestnosť, kde sedia účtovníčky, cez ňu sa vchádza do kancelárie p. Z., z ktorej na pravo je ďalšia miestnosť. Pracovná zmluva bola podpísaná v piatok 13.11. v podnikateľských priestoroch žalobcu ráno okolo 8,00 hod pracovníkom X. N.. Vie, že to bol piatok 13-tého, nakoľko je to šťastné číslo, aj jej dcéra - konateľka sa narodila 13., takže určite to bol ten deň. Po podpise zmluvy sa vzápätí vybrali do Komárna zobrať zmluvu žalovanej.

8. Súd vo veci vypočul svedkyňu D. D., ktorá uviedla, že vie, čo je predmetom sporu. Vedela už asi týždeň pred tým, že sa má prijať nový zamestnanec u žalobcu, nevedela však údaje, od kedy a koho. V stredu 18.11.2015 ráno prišla konateľka žalobcu pani Š. a vtedy jej priniesla údaje a to presne si už nepamätá, či originál, či fotokópiu občianskeho preukazu. Konateľka žalobcu žiadala, aby ona prijatého zamestnanca nahlásila spätne od 16.11., nakoľko od tej doby už pracuje u žalobcu. Svedkyňa jej oznámila, že to bude problém, lebo najneskôr v deň nástupu je potrebné prihlásiť zamestnanca. Bola s konateľkou prítomná aj nejaká pani. Čo sa týka podmienok na prihlásenie zamestnanca potrebuje mať k tomu občiansky preukaz, teda presné údaje o pracovníkovi a dátum, od kedy vzniká pracovný pomer. Pracovnú zmluvu buď vypracuje žalobca alebo žalovaný. Samotné vyhotovenie pracovnej zmluvy v prípade, ak to vykonáva žalovaný, tak tieto zmluvy spracováva svedkyňa, nakoľko je mzdovou účtovníčkou. V predmetnom prípade najprv žalobca chcel sám vyhotoviť pracovnú zmluvu až o dva týždne neskôr trvali na tom, aby vyhotovila svedkyňa pracovnú zmluvu s dátumom 16.11.2015, ale v skutočnosti to bolo o dva týždne neskôr. Pamätá si, že pri vyhotovení pracovnej zmluvy vznikli problémy, nakoľko došlo k zmene názvu a sídla žalobcu, kým ona mala v databáze staré údaje. Takže došlo k opakovanému vyhotoveniu pracovnej zmluvy. Áno, pri spísaní pracovnej zmluvy vychádzala z Obchodného registra žalobcu, dala jej to šéfka a z týchto údajov vychádzala. Veľmi ju až tak predmetná záležitosť nezaujímala, nakoľko po predmetnej udalosti žalobca ukončil spoluprácu so žalovaným, presný dátum si nepamätá kedy. U žalovaného pracuje už 10 rokov. O tom, že žalobca prijme nového pracovníka sa dozvedela asi týždeň pred tým, než 18.11.2015. Pokyny od konateľky žalovaného dostala také, že má čakať na oznámenie údajov o pracovníkovi. Konateľka žalovaného svedkyňu nezvykla kontrolovať. Pracovná zmluva jej dňa 18.11.2015 doručená nebola v písomnej podobe, nakoľko k jeho vytlačeniu došlo až o dva týždne po 18.11.2015. Zahlásenie pracovníka vykonala na základe občianskeho preukazu pracovníka. Pracovná zmluva sa vytlačila dodatočne, teda po tom, čo sa do systému nahrá pracovník a najprv ho zaeviduje na príslušné úrady a až následne vytlačí pracovnú zmluvu. To, že to bolo 18.11.2015, si to takto pamätá. Aj konateľka žalovaného si to takto pamätá. Konateľka žalobcu prišla hneď ráno do kancelárie. Konkrétneho pracovníka zahlasuje na príslušné úrady na základe oznámenia zamestnávateľa, je dôležitý deň nástupu do práce. Pri zahlásení nevychádza z údajov z pracovnej zmluvy, ani to nepotrebuje. Je dôležitý deň nástupu. Samotná pracovná zmluva sa vyhotovuje až následne, nakoľko všetky údaje sú už nahraté (deň nástupu, mzda, atď.), ktoré je potrebné už len vytlačiť. Samotný deň podpisu pracovnej zmluvy ona nekontroluje, je to nechané na zamestnávateľa. V predmetnom prípade samotnú pracovnú zmluvu žalobcovi - konateľke odovzdala až o dva týždne po 18.11.2015. Čo sa týka kancelárskych priestorov žalovaného po vstupe je malý vestibul, z čoho sa vchádza do prvej kancelárie, tam sú dve kolegyne, z tej sa ide ku konateľke ako i ku nej, ona je od nej napravo. Keď oznámila konateľke, že oneskorené prihlásenie pracovníka môže mať za následok pokutu, oznámila, že to nerieši, pracovník nastúpil do práce. K samotnému ukončeniu spolupráce nedošlo kvôli tomuto sporu, ale pravdepodobne preto, lebo žalobca zmenil sídlo a chcel mať bližšie účtovníka. Pred 18.11.2015 konateľku žalobcu svedkyňa asi videla v priestoroch žalovaného, mohlo to byť týždeň pred 18.11.2015. Konateľka žalovaného jej oznámila, že bude prijatý zamestnanec (či sa o tom dozvedela práve týždeň pred tým, čo tam bola konateľka žalobcu, to nevie). Vie toľko, že vtedy údaje o pracovníkovi vôbec nemali. Teda nevedela ani, že koho, ani že od kedy chcú niekoho prijať do pracovného pomeru. Jej email doručený v tejto súvislosti od žalobcu doručený nebol.

9. Okrem výsluch strán konania a svedkýň, súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi: výpis z OR žalobcu č.l. 5 - 6, žalovaného č.l 7 - 8, zoznam vrátených účtovných dokladov č.l. 9 - 11, pracovná zmluva č.l. 12, registračný list č.l. 13, propagačný materiál žalovaného č.l. 14 - 15, rozhodnutie správneho orgánu č.l. 16 - 18, výpis z OR žalobcu na č.l. 79 - 80, výpis z účtu žalobcu o vyplatení 2 000, -eur v prospech Inšpektorát práce č. l. 105 - 111, výpis z OR žalobcu č.l. 112 - 113, email od žalobcu adresovaný žalovanému zo dňa 11.11.2015 a jeho úradný preklad. Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový a právny záver.

10. Žalovaný v rokoch 2013, 2014 a 2015 vykonával na základe ústnej zmluvy pre žalobcu účtovnú činnosť. Žalobca s X. N. uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej X. N. vykonával pracovnú činnosť pre žalobcu. Podľa písomného vyhotovenia pracovná zmluva je datovaná dňom 16.11.2015. Žalobca poveril žalovaného, aby prihlásil X. N. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako zamestnanca žalobcu. Zo strany žalovaného došlo k tejto registrácii dňa 18.11.2015. V dňoch 17.05.2016 a 01.07.2016 bola u žalobcu vykonaná inšpekcia práce zo strany Inšpektorátu práce Nitra, na základe ktorej bolo zistené, že X. N. nebol včas prihlásený do registra Sociálnej poisťovne, v dôsledku čoho bola žalobcovi uložená pokuta rozhodnutím Inšpektorátu práce Nitra zo dňa XX.XX.XXXX Č.. F. vo výške 2.000,- eur. Žalobca uvedenú pokutu riadne uhradil v splátkach.

11. Podľa § 261 Obchodného zákonníka

(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 373 Obchodného zákonníka

Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

13. Podľa § 374 Obchodného zákonníka

(1) Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

(2) Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.

(3) Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.

14. Podľa § 376 Obchodného zákonníka

Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

15. Podľa § 378 Obchodného zákonníka

Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

16. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh žalobcu je nedôvodný. V prvom rade súd mal za preukázané, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah medzi stranami konania vzhľadom na predmet ich podnikateľskej činnosti, čím sú splnené podmienky § 261 ods.1 Obchodného zákonníka. Následne súd skúmal právny vzťah medzi stranami konania podľa skutkových tvrdení strán konania. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný pre žalobcu v rozhodnom období vykonával účtovnícke práce, ktoré podľa jeho podstatných náležitostí možno zaradiť pod zmluvný typ zmluva o dielo. Vychádzajúc z právnej teórie zmluva uzatvorená medzi stranami konania zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základných ustanoveniach zmluvy o dielo, ktorá je ako zmluvný typ upravená v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a z uvedeného dôvodu sa v zmysle § 269 ods. 1 môžu použiť na túto zmluvu ustanovenia obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo. Kritériom na odlíšenie zmluvy o dielo od iných zmlúv obsiahnutých v Obchodnom zákonníku je samostatné vykonávanie činnosti (dielo), ktoré smeruje k dosiahnutiu konkrétneho výsledku, a to hmotne zachytiteľného. Tento výsledok, ktorý sa de lege lata označuje „predmet diela" môže byť predovšetkým vec, ale aj iný hmotne

zachytený výsledok inej činnosti. Právna teória ako aj súdna prax ustálili, že vedenie účtovníctva a spracovanie mzdovej a personálnej agendy vykazuje v obchodných vzťahoch podstatné znaky zmluvy o dielo upravenej v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko výstupy takejto činnosti majú spravidla hmotnú povahu (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Odo 729/2006, zo dňa 18. 12. 2008). Súd teda na základe uvedeného vychádzal z toho, že v danej veci ide medzi účastníkmi o zmluvný vzťah upravený zmluvou o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Sporné medzi stranami konania bolo, či za oneskorené prihlásenie X. N. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako zamestnanca žalobcu, nesie zodpovednosť žalovaný. Nakoľko žalobcovi vznikla škoda (zmenšenie jeho majetkovej sféry) dôsledkom vyplatenia uloženej pokuty a sám žalobca túto škodu si uplatnil titulom náhrady škody, súd skúmal základné atribúty náhrady škody. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného záväzkového vzťahu, t.j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Strana, ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná nahradiť škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti druhej strane, pokiaľ nepreukáže, že túto povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v § 374. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1). Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu spôsobil, preukazuje okolnosti vylučujúce jeho zodpovednosť; ak ich preukáže, oslobodí sa od povinnosti nahradiť škodu. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým konaním, lebo inak by bolo právne irelevantné. Správanie je vždy povinnou zložkou protiprávneho úkonu. V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Súd na posúdenie otázky porušenia právnej povinnosti žalovaného, a to riadne a v čas podľa pokynov žalobcu prihlásiť X. N. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne ako zamestnanca žalobcu vychádzal z prednesov konateľky žalobcu, ktorá uviedla, že pracovník N. bol s ňou dňa 11.11.2015 v kancelárii žalovaného. Osobne rokovali s konateľkou žalovaného p. Y., ktorej oznámila, aby pripravila pracovnú zmluvu dňom nástupu do práce 16.11.2015, druh práce: vodič. Pri tejto príležitosti pracovník N. odovzdal všetky svoje doklady konateľke žalovaného. Konateľka Y. odovzdala jej už pripravenú pracovnú zmluvu za účelom jeho podpísania s budúcim zamestnanom N.. Dňa 13.11.2015 ráno pracovník N. zmluvu podpísal a ešte v ten deň do obeda pracovnú zmluvu zobrala späť žalovanému a osobne ju odovzdala konateľke za účelom vykonania potrebných administratívnych úkonov. Svedkyňa, matka konateľky žalobcu P. U., potvrdila, že s dcérou, konateľkou bola dva krát v Komárne 11.11. a 13.11.2015 u žalovanej. Prvý krát doručili podklady na pracovnú zmluvu a 13.11. vrátili už podpísanú pracovnú zmluvu p. N. žalovanému. Zakaždým konali a rozprávali s konateľkou pani Z.. 11.11.2015 a 13.11.2015 samé dve boli s autom. Pána N. pozná, je zo Š., ale jeho v Komárne nevidela. Konateľka žalovaného prvý krát sa o predmete dozvedela z mailu, kde bývalý konateľ uviedol vznik pracovnej zmluvy s nástupom 16.11.2015. Nakoľko p. D. mala na starosť žalobcu hneď jej odstúpila predmetný mail s tým, aby čakala na doručenie podpísanej pracovnej zmluvy, nakoľko iba predmetný doklad je spôsobilý na vykonanie zápisu do úradných registrov. Svedkyňa D., pracovníčka žalobcu uviedla, že až 18.11.2015 v stredu cez obedňajšiu prestávku priniesla podpísanú pracovnú zmluvu konateľka a odovzdala ju jej. V dňoch 11.11. až 13.11.2015 konateľku nevidela, za ňou nebola. Konateľka žalobcu žiadala, aby svedkyňa prijatého zamestnanca nahlásila spätne od 16.11., nakoľko od tej doby už pracuje u žalobcu. O tom, že žalobca prijme nového pracovníka, sa dozvedela asi týždeň pred tým, než 18.11.2015. Pokyny od konateľky žalovaného dostala také, že má čakať na oznámenie údajov o pracovníkovi. Pracovná zmluva jej dňa 18.11.2015 doručená nebola v písomnej podobe, nakoľko k jeho vytlačeniu došlo až o dva týždne po 18.11.2015. Zahlásenie pracovníka vykonala na základe občianskeho preukazu pracovníka. Pracovná zmluva sa vytlačila dodatočne, teda po tom,

čo sa do systému nahrá pracovník a najprv ho zaeviduje na príslušné úrady a až následne sa vytlačí pracovná zmluva. To, že to bolo 18.11.2015, si to takto pamätá. Vzhľadom na rozporuplné tvrdenia strán ako i svedkov týkajúce sa momentu dania pokynu konateľkou žalobcu žalovanému na vykonanie prihlásenia pracovníka, súd následne vychádzal z listinných dôkazov a to z pracovnej zmluvy zo dňa 16.11.2015, z registračného listu FO zo dňa 18.11.2015 a výpisu z obchodného registra žalobcu. Z vyššie uvedených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca svoje obchodné meno zmenil z combusiness s.r.o. na CSIFFARY s.r.o dňom zápisu do obchodného registra dňa 26.11.2015. Kým v registračnom liste na prihlásenie zamestnanca zo dňa 18.11.2015 je označený žalobca ako combusiness s.r.o., na pracovnej zmluve zo dňa 16.11.2015 je označený žalobca ako CSIFFARY s.r.o. Z takto označeného žalobcu vyplýva, že k podpísanou pracovnej zmluvy mohlo dôjsť minimálne dňom 26.11.2015 práve z dôvodu, že žalobca dňom 26.11.2015 zmenil obchodné meno. Predmetné listinné dôkazy preukazujú pravdivosť prednesov žalovaného ako i svedkyne D.. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že zo strany žalobcu nedošlo k poskytnutiu potrebných podkladov na splnenie ohlasovacej povinnosti žalovaným, t.j. nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany, resp. nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Žalobca však predpoklad zodpovednosti a to porušenie právnej povinnosti žalovaným nesplnil, preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

17. Podľa § 255 Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom prípade súd žalovanému priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho úspech v konaní.

18. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.