Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 7 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (17)Rozsudok_15P-294-2016.pdf
PDF · 167.91 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/294/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci manželky - navrhovateľky: F.. L. I., rod. Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXC, L., toho času bytom P. XXXX/XX, L., právne zastúpená spoločnosťou: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, Banská Bystrica, a manžela: F.. Z. I. K.., narodený XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XXC, L., právne zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: X. I., narodená XX.XX.XXXX a S. I., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v L. a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
II. Mal. X., nar. XX.X.XXXX a mal. S., nar. XX.XX.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. a mal. S. sumou 250 € mesačne na každé dieťa, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.
IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi
- v párnom týždni od štvrtka od 10. hod do piatka do 10. hod.
- v nepárnom týždni cez víkend od štvrtka od 10. hod. do pondelka do 10. hod.
V. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu o úprave styku počas prázdnin a sviatkov, kedy sa všeobecná úprava neuplatní tak, že rodičia budú mať mal. deti v osobnej starostlivosti nasledovne:
- počas letných prázdnin o matka § od 1.7. od 10. hod. do 16.7. do 10. hod., a § od 1.8. od 10. hod. do 16.8. do 10. hod o otec § od 16.7. od 10. hod. do 1.8. do 10. hod. a § od 16.8. od 10. hod. do 1.9. do 10. hod.
- počas vianočných prázdnin o od 23.12. od 10. hod. do 30.12. do 10. hod. § v párnom roku matka, v nepárnom roku otec o od 30.12. od 10. hod. do 6.1. do 10. hod. § v nepárnom roku matka, v párnom roku otec
- počas jarných prázdnin od soboty od 10. hod. do soboty 10. hod. § v nepárnom roku matka a § v párnom roku otec.
Otec mal. deti prevezme a odovzdá v pracovných dňoch v školskom zariadení a v dňoch pracovného voľna v bydlisku matky.
Matka je p o v i n n á mal. deti na stretnutie pripraviť a zabezpečiť ich odovzdanie otcovi v stanovenom čase a mieste.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 19.5.2017 sa manželka domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že po spočiatku súladnom spolužití sa začala prejavovať despotická povaha manžela, ktorý v prípade, že manželka s ním nezdieľala názor, následne začal na ňu vyvíjať psychický nátlak, vyvolával konflikty a trestal ju tým, že rušil dohovorené veci, zdržiaval sa čoraz viac mimo domu bez odôvodnenia, zosmiešňoval ju v spoločnostiach, v neposlednom rade ju začal finančne izolovať. Verbálne útoky a ponižovanie prerástli dokonca do fyzického útoku v roku 2015. Nezhody boli aj ohľadne financií, nakoľko manžel za prostriedky, ktoré manželia nadobudli počas trvania manželstva, zakupoval nehnuteľnosti, ktoré si dával písať na svoju mamu, prípadne vec riešil darovacími zmluvami a následne finančné prostriedky za tieto nehnuteľnosti poskytol zo spoločných peňazí. Čo zarobil, ukladal si na svoje účty, ku ktorým manželka nemala nikdy prístup. Podriadiť sa manželovi musela aj v intímnej oblasti. Manželka po rozvode manželstva navrhla mal. deti zveriť do jej osobnej starostlivosti a výživné určiť vo výške 400 € na mal. X. a vo výške 320 € na mal. S., ako zároveň aj upraviť styk otca s maloletými. V závere konania návrh na výživné upravila na 250 € mesačne na dieťa.
2) Manžel dôvody uvedené v návrhu na rozvod manželstva rozporoval, považoval ich za príliš všeobecné, poukázal na to, že počas manželstva prevažné obdobie manželka študovala, preto on musel zabezpečovať rodinu. Celý čas ju však v tom podporoval. Pri starostlivosti o deti im pomáhala jeho matka. Z uvedených dôvodov pracoval aj v zahraničí, aby zabezpečil dostatočný príjem a rodine nadštandardnú životnú úroveň. Poprel, že by niekedy manželku fyzicky napadol. Ich manželský život považoval za usporiadaný. Intímnu sféru ich manželstva považoval za úplne súladnú. K finančným výtkam uviedol, že finančné prostriedky mala manželka k dispozícii tak v hotovosti ako aj na účtoch. Príčiny rozvodu považoval za vykonštruované a vyjadril presvedčenie, že je možné obnoviť manželské spolužitie. Pre prípad rozvodu manželstva navrhol striedavú osobnú starostlivosť.
3) Manžel doplnil svoje vyjadrenie k rozvodu podaním doručeným súdu 9. 1. 2019 v tom smere, že s odstupom času viac ako rok od návrhu na rozvod manželstva je zrejmé, že nie je predpoklad na obnovenie manželského spolužitia, preto s rozvodom súhlasí. Uviedol, že jediný závažný problém v manželstve nastal pri narodení dcéry X. v roku 2010, v ktorej súvislosti sa zistilo, že manželka bola v minulosti postihnutá pohlavnou chorobou syfilis a následkami tejto pohlavnej choroby bol ohrozený aj zdravotný stav maloletej dcéry. V tejto súvislosti aj on musel podstúpiť odborné lekárske vyšetrenie, avšak sa preukázalo, že choroba manželky nebola na neho prenesená. Po zistení uvedeného dokázal sa povzniesť cez túto závažnú okolnosť, ktorá mu bola zamlčaná a ďalej manželstvo prebiehalo súladne. Opustenie domácnosti zo strany manželky manžel posúdil ako pripravené a finančne zabezpečené, keďže sa uskutočnilo tri mesiace po tom, čo im jeho matka darovala byt v Žiline, pričom manželka previedla spoločné motorové vozidlo zn. Volvo na svojho otca, vymenila na uvedenom automobile zámky, previezla svoje veci ako aj veci detí k rodičom a zo spoločných peňazí vzala 4.000 € a z peňazí deti približne 5.000 €, z bankových účtov vybrala 20 tis. € a vzala všetky spoločné zlaté cennosti. Vo veci starostlivosti o mal. detí navrhol striedavú starostlivosť oboch rodičov s tým, že po zrušení znaleckého dokazovania si manželka začala zabezpečovať individuálnou cestou dôkazy o nevhodnosti striedavej starostlivosti, pričom o návštevách v Detskom krízovom centra Náruč v psychologickej poradni, otec nebol informovaný.
4) Konaniu predchádzalo a je s ním spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom, v rámci ktorého neodkladným opatrením zo dňa 9. 2. 2017 bola nariadená striedavá osobná starostlivosť o mal. deti zo strany otca v nepárnom týždni a zo strany matky v párnom týždni.
5) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania, správami kolízneho opatrovníka a psychológa poradenského centra Náruč, a inými dôkazmi ako vyplýva z odôvodnenia nižšie a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákonov:
6) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
7) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
8) Podľa § 24 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
9) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
10) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
13) Manželstvo účastníkov konania uvedené atribúty nespĺňa, manželia sa citovo odcudzili, nezdieľajú spoločnú domácnosť od decembra 2016, nekomunikujú spolu; manžel medzičasom nadviazal iný mimomanželský pomer. Za príčinu rozvratu manželstva súd považuje celkový vývoj ich osobností, v rámci ktorého sa prejavila ich vzájomná nekompatibilita. Zo strany manželky došlo k vyzretiu osobnosti, keď už nebola ochotná znášať a podporovať manželovo dominantné postavenie vo vzťahu i v rodine vrátane materiálneho fungovania, čo malo na vzťah deštrukčné následky. Manželia nedokázali vzájomné rozdiely preklenúť a tak sa ich vzťah stal už len formálnym zväzkom, ktorý nie je v záujme spoločnosti ani v záujme mal. detí, preto manželstvo súd rozviedol. Zároveň súd rešpektoval vyjadrenia manželov k veci. Rozvodom nebudú poškodené ani mal. deti, nakoľko ani doterajšia situácia medzi manželmi nespĺňala podmienky prirodzeného rodinného prostredia tak, ako ho súd opísal už vyššie.
Úprava osobnej starostlivosti k mal. deťom a stretávania
14) Maloleté deti sú vo veku 8 a 7 rokov. Ide teda o deti na prvom stupni základnej školy, pre ktorých vývoj je veľmi dôležitá stabilita výchovného prostredia. Od 25.12.2016 ich mala v osobnej starostlivosti matka s tým, že otec trval na striedavej starostlivosti s frekvenciou jedného týždňa. Od februára 2017 sú mal. deti na základe neodkladného opatrenia v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s frekvenciou jedného týždňa.
15) Súd po vykonanom dokazovaní, ktorého výsledky sú vyhodnotené nižšie, dospel k záveru, že práve takýto úzus a zachovanie status quo nie je v prospech maloletých detí. Súd poukazujúc na svoju doterajšiu prax a skúsenosti z iných konaní v prvom rade konštatuje, že striedavá starostlivosť by nemala byť uprednostňovanou (primárnou) formou výchovy, nakoľko vnáša prvok nestability do života detí aj s neustálymi nutnými presunmi a sťahovaním, ktoré napriek tomu, že môžu byť ako v tomto prípade v rámci jednej obce, nie sú v záujme mal. detí. Deti často nevedia, kde je vlastne ich domov, kam patria a tieto okolnosti vplývajú na formovanie ich charakteru a celkovo na ich psychický vývoj. Musia zvládať pravidelne adaptáciu na nové prostredie, čo najmä pri menších deťoch popri plnení školských povinností vytvára na ne neprimeranú záťaž. Súd má uvedené poznatky aj od detí, ktoré už v striedavej starostlivosti sú, pričom vykonával pohovory už aj s deťmi na strednej škole, ktoré svoje názory, stanoviská a pocity vedeli veľmi jasne vyjadriť. O určitých negatívnych vplyvoch striedavej starostlivosti na psychiku detí má súd poznatky aj zo strany psychológov, či už znalcov alebo psychológov pracujúcich v poradenských centrách.
16) Súd preto v zásade k striedavej starostlivosti pristupuje len v sporadických prípadoch, najmä keď sa rodičia dohodnú, pričom títo sú schopní komunikácie a vzájomne sa rešpektujú a podporujú v jednotnom výchovnom prístupe, a zároveň sú splnené aj ostatné materiálne predpoklady ako je napr. blízkosť domovov rodičov, zachovanie sociálnych väzieb a pod. Súd prihliadne aj k tomu, či sa samotné dieťa pozitívne k striedavej starostlivosti vyjadrí, pričom však musí byť dostatočne zrelé na to, aby dokázalo takúto formu starostlivosti vyhodnotiť.
17) V danej veci tieto predpoklady nie sú splnené zo strany rodičov, ktorí nevedia vzájomne komunikovať a ich vzťah je napätý až nevraživý. Ich rozpory a neprimerané napätie sa prejavili už pri rozchode či tesne pred ním či po ňom, keď sa najmä otec dopúšťal schválností (nedovolil matke a dieťaťu spať, neskôr vymenil zámky na dome a nedovolil jej vziať si z domu osobné veci), a boli sprevádzané aj incidentmi v materskej škole či pred susedmi; matka v tom čase deklarovala u lekárov psychický nátlak a z toho plynúce somatické ťažkosti. V dôsledku rozporov a boja o deti maloletí určité obdobie nenavštevovali materskú školu a záujmové krúžky (pred nariadením predbežného opatrenia zo dňa 7.2.2017). Konflikt následne v rámci začatého súdneho konania eskaloval, rozšíril sa aj na majetkové veci, avšak ani po 2 rokoch sa situácia neupokojila/nezharmonizovala; afekt síce vyprchal, ale skryté nepriateľstvo naďalej trvá, aj keď obaja rodičia deklarujú neutrálny vzájomný vzťah a úctu. V realite matrimoniálny/rodičovský konflikt pretrváva a deti sú do neho vedome zakomponované, najmä otec ich používa ako zbraň proti matke. Zo strany otca sa voči matke prejavujú prvky pasívnej agresivity a pomstychtivosti: odchod manželky zo spoločnej domácnosti považuje za „strašný čin“, nepozdraví ju ani pred deťmi, neodpovedá na jej otázky v prítomnosti tretích osôb, vyhľadáva všetky možnosti, aby ju poškodil, a to či už na jej povesti (oznámenie dekanovi fakulty o nesplnení podmienok pre štúdium, oznámenie súdu v konaní o rozvod, že matka trpela pohlavnou chorobou) alebo z materiálneho hľadiska (oznámenie Sociálnej poisťovni o nesplnení podmienok pre neplatenie odvodov, ktoré nedoplatky matka musí teraz splácať). Súd z uvedeného vyvodil, že otec nespracoval odchod manželky, vnímajúc ho najmä ako stratu kontroly, na ktorú bol navyknutý. Sama matka uviedla, že manžela počas spolužitia vo všetkom poslúchala, bola neprimerane submisívna, pričom manžel aj vyžadoval z jej strany prejavy tejto submisie (priznávanie si viny). Zo strany matky pretrvávajú voči otcovi pocity strachu a nervozity, na pojednávaní sa jej v jeho prítomnosti triasli ruky. Súd tvrdeniam matky o spolužití manželov uveril, pretože sa javia ako logické; v počiatkoch ich vzťahu bol otec ten zbehlejší, vzdelanejší a majetnejší, teda bolo prirodzené, že manželka ho plne rešpektovala.
18) Súd tiež zistil, že vzájomná komunikácia rodičov je patologická, prebieha takmer výlučne formou sms i o úplne bežných veciach; matka tvrdí, že na tom trvá otec, a tento to nepoprel. Avšak i táto komunikácia je poznačená prvkami manipulácie a tvrdeniami tak, aby mohla/nemohla byť použitá pre potreby súdneho konania. V septembri 2018 o zmene záujmovej činnosti dcéry napísal otec matke dokonca doporučený list. V prípade okolností netýkajúcich sa mal. detí zas otec matku odkazuje na svojho právnika. Takáto komunikácia je neprirodzená a nefunkčná, je dôsledkom, resp. prejavom opísaného konfliktu a nespracovaného rozchodu. Je nemožné, aby si deti uvedené nevšimli, najmä ak napr. otec matku nepozdraví, neodpovedá jej na otázku a pod. Jednoznačne sú tým deti zapojené do konfliktu, čo nemôže na nich pôsobiť inak ako negatívne. Neprebieha ani riadna vzájomná informovanosť a porada rodičov ohľadne potrieb, zdravotného stavu či záujmov mal. detí. Uvedené striedavú osobnú starostlivosť jednoznačne vylučuje.
19) Je potrebné si uvedomiť, že aj za ideálnych podmienok predstavuje striedavá osobná starostlivosť značnú adaptačnú záťaž pre deti, keďže sa musia aklimatizovať na nové prostredie každý týždeň. Za takýchto sťažených podmienok je striedavá osobná starostlivosť však úplne nevhodná.
20) Taktiež mal. deti vyjadrujú nespokojnosť s prebiehajúcou striedavou osobnou starostlivosťou, pomermi v rodine a vzťahom medzi rodičmi. Súd vyhodnotil, že v tejto veci sú deti spôsobilé sa k osobnej starostlivosti relevantne vyjadriť, pretože i keď sú nižšieho veku, uvedenú formu starostlivosti reálne zažili po dlhšie obdobie, a preto sú schopné vyhodnotiť, čo táto forma starostlivosti so sebou prináša. Je zrejmé a prirodzené, že deti by najradšej žili v úplnej rodine, čo však vzhľadom na konflikt medzi rodičmi nie je možné. Emočne preferujú matku a majú tendenciu uvedené pred otcom skrývať z obavy pred jeho hnevom a možnými sankciami; vyplýva to zo správ kolízneho opatrovníka, ktorý maloleté deti k veci vypočul. Tak 27.6.2017 ako aj 10.7.2018 sa maloleté deti vyjadrili, že by chceli bývať u matky, pretože ju majú radšej a považujú ju za lepšieho človeka; zo strany otca jeho aktuálne zlepšené správanie voči nim (oproti predchádzajúcemu správaniu) pociťujú ako pretvárku. Pokiaľ sú deti u otca, nechcú sa o osobnej starostlivosti rozprávať (26.6.2017), resp. nechcú, aby sa o ich vyjadreniach otec dozvedel (10.7.2018); znamená to, že mal. deti majú z otca strach. Emočná pripútanosť na matku je v ich veku prirodzená a zodpovedá i tomu, že kým boli v útlom veku, práve ona sa o nich starala, do rozdelenia spoločnej domácnosti zabezpečovala ich zdravotnú starostlivosť i záujmovú činnosť (krasokorčuľovanie); sám otec potvrdil, že v rokoch 2015 - 2016 chodieval domov len na víkendy (č. l. 126). Zo strany otca je na nich aktuálne vyvinutý určitý tlak, resp. i snaha o manipuláciu a podplácanie zabezpečením vyššieho životného štandardu, aby si deti vybrali jeho starostlivosť. Na strane druhej tento vyšší štandard je deťom ponúkaný len v jeho domácnosti, teda otcovou snahou je, aby deti pocítili rozdiel medzi domácnosťami rodičov. Uvedené súd vyhodnotil ako uprednostnenie vlastného záujmu (cieľa) pred záujmom detí a nedostatkom veľkorysosti zo strany otca, keď sa nedokáže povzniesť nad vzájomné rozpory, ktoré manželia majú. Avšak účelom a cieľom úpravy starostlivosti o mal. deti je ich záujem, a nie spokojnosť rodičov.
21) Za negatívne v rodinných pomeroch súd považuje tiež to, že v domácnosti otca dochádza k očierňovaniu matky ako aj k zisťovaniu jej pomerov od detí; uvedené na deti pôsobí stresujúco. Zo správy poradenského centra Náruč vyplynulo, že u detí sa prejavuje potláčanie takých negatívnych emócii ako je hnev na otca a smútok z jeho správania; potláčanie emócii je vlastne základná obranná psychologická reakcia. Uvedené bolo zistené i z neverbálnych metód použitých psychológom (kresby s motívom zbraní a krvi), a nie (len) z tvrdení matky. Obe deti otca odmietajú, naopak, majú tendenciu matku pri stretnutiach so psychológom neustále objímať, čo však súd vyhodnotil ako následok opísaného manipulatívneho správania otca, a nie nedostatku citových väzieb mal. detí k nemu. Deti majú radi otca, ale jeho správanie sa celkovo i správania sa k matke ich zraňuje. Súd považuje uvedenú správu za hodnovernú práve z dôvodu použitia aj iných ako verbálnych metód, pretože sú uskutočnené odborne zdatnou osobou, bez ohľadu na to, že nešlo o súdom ustanoveného znalca; v rámci spolupráce aj v iných prípadoch má súd s uvedeným poradenským centrom veľmi dobré skúsenosti. Uvedená správa bola tiež ako podporný dôkaz dôvodom, prečo súd neuskutočnil znalecké dokazovanie.
22) Za ďalšiu prekážku striedavej osobnej starostlivosti súd považuje, že obom deťom chýba ukotvenosť/ stabilita výchovného prostredia, následkom čoho majú deti problém s rešpektovaním autorít a dodržiavaním stanovených pravidiel; mal. S.á zhoršené a agresívne správanie. Táto neukotvenosť sa prejavuje i tým, že dospelým je ťažké viesť rozhovor v prítomnosti mal. detí, nakoľko sú nezvládnuteľné, „pojašené“, pobiehajú. Deti majú aj zlú výslovnosť a musia sa s nimi precvičovať logopedické cvičenia. I v tejto súvislosti sa medzi rodičmi prejavil nesúladný prístup; mal. deti teda neprosperujú tak ako by mohli.
23) Taktiež záujem otca na striedavej osobnej starostlivosti sa súdu javí ako účelový. Súd nepopiera citové väzby otca k deťom, avšak zvýšený záujem o deti otec prejavuje až po rozchode rodičov, počas konania. Ak by však jeho záujem o starostlivosť bol taký ako tvrdí, nezvolil by v minulosti prácu v zahraničí počas obdobia dvoch rokov, a nevenoval by sa tiež rozhodcovskej činnosti vyžadujúcej pobyty v zahraničí. Otec teda bol/je značne pracovne vyťažený. I keď pred súdom tvrdí, že mu záleží na každej minúte strávenej s deťmi, aj počas konania a aj v čase, keď boli deti v jeho starostlivosti, sa napr. zúčastňoval zápasov ako futbalový rozhodca (za rok 2017 sa zúčastnil viac ako 30 zápasov), teda aj počas jeho starostlivosti sa plne venuje svojej práci a záujmom a deti bežne ponecháva v starostlivosti svojej matky. Súd uvedené vyhodnotil tak, že jeho snaha uzurpovať si každú minútu s deťmi je motivovaná viac tým, že sa skráti čas, ktorý s deťmi trávi matka, než či on skutočne bude s deťmi. Súd pre úplnosť dodáva, že považuje inak za prospešné, ak sa rozvíjajú vzťahy aj s ďalšími blízkymi príbuznými a pomoc starých rodičov považuje za prirodzenú.
24) U otca je tiež zrejmá jeho snaha matku celkovo poškodiť na jej záujmoch a právach a pomstiť sa jej, v každej oblasti, ktorú motiváciu pre striedavú osobnú starostlivosť súd nemôže akceptovať. Uvedené mal súd preukázané nasledovnými skutkami otca:
- otec neposkytol mal. deťom nevyhnutné veci na krasokorčuľovanie (termo oblečenie, spinner) a deťom bola na tréningoch zima, čo tvrdili matka aj deti,
- mal. deti k matke posiela v staršom a malom oblečení, akékoľvek veci, ktoré im zakúpil, požaduje ponechať/vrátiť do jeho domácnosti, čo deti vnímajú negatívne,
- otec sa oznámením skutočností poškodzujúcich matku „pričinil“ k tomu, že matka musela ukončiť doktorandské štúdium na Žilinskej univerzite, musela začal splácať nezaplatené odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne, a pod. s tým, že o týchto okolnostiach existujúcich ešte počas ich spolužitia predsa musel vedieť. Otec teda nie je v tomto smere ochotný uprednostniť záujmy detí pred svojimi vlastnými, prípadne nie je schopný sa povzniesť nad matrimoniálny konflikt, a to ho aj čiastočne diskvalifikuje pre zverenie detí do jeho starostlivosti, lebo primeraný rozsah obetavosti rodiča je základným predpokladom k tomu, že starostlivosť bude vykonávaná v záujme mal. detí.
25) Súd tiež dospel k záveru, že otec trvá na striedavej starostlivosti sekundárne i z materiálnych dôvodov, aby matke nemusel hradiť výživné na deti. Celkovej atmosfére v rodine neprospieva vedenie tohto konania, ale ani ďalších konaní medzi matkou/jej otcom a otcom/otcovou matkou v majetkových veciach (o vrátenie daru a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ohľadne bytu na Z. ulici v Žiline, konanie o určenie vlastníctva k OMV zn. Volvo).
26) Vzhľadom k uvedenému súd považoval za najvhodnejšiu formu starostlivosti výlučnú starostlivosť matky, do ktorej aj maloleté deti zveril. S. aj dosiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o mal. deti bez zistených nedostatkov, je voči deťom viac empatická, sú tým u nej aj lepšie predpoklady pre saturáciu citových potrieb detí (ktorá je vzhľadom na ich nízky vek vysoká) ako aj pre vytvorenie pokojného výchovného prostredia, keďže má väčší záujem o kooperáciu a komunikáciu s otcom pri výchove detí a dohode o mimoškolských aktivitách a ich podporu v týchto činnostiach.
27) Otcovi súd kontakt s mal. deťmi ponechal v širokom rozsahu (ako to navrhovala matka), má právo s deťmi sa stretávať v nepárnom týždni počas predĺženého víkendu od štvrtka do pondelka rána a v párnom týždni môže mať deti v starostlivosti od štvrtka do piatka, čím sa dostatočne zabezpečí rozvíjanie vzájomných vzťahov. Súd nemá pochybnosti, že otec svoje práva bude využívať stopercentne.
28) Počas školských prázdnin a sviatkov rodičia boli schopní uzavrieť osobitnú dohodu, preto sa táto všeobecná úprava starostlivosti v daných obdobiach neuplatní. Súd uvedenú dohodu schválil ako primeranú a uzatvorenú v záujme maloletých.
29) Obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými zástupcami detí v plnom rozsahu; pri bežných úkonoch koná každý z rodičov samostatne a pri nie bežných úkonoch sa musia dohodnúť; v prípade nezhody rozhodne súd.
30) Súd pre úplnosť dodáva, že pôvodne nariadil vo veci úpravy osobnej starostlivosti aj znalecké dokazovanie za účelom zistenia vhodnejšieho rodiča pre výlučnú starostlivosť, resp. overenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti. Neskôr súd vzhľadom na avizovanú dohodu účastníkov k znaleckému dokazovaniu nepristúpil. Následne vzhľadom na rozpornosť tvrdení účastníkov a avízo zo strany matky o nefunkčnosti aplikovanej striedavej starostlivosti sa javilo vhodné predsa len znalecké dokazovanie uskutočniť. Nakoniec po úvahe súd upustil celkom od znaleckého dokazovania z nasledovných dôvodov: obaja rodičia podľa vykonaných šetrení majú vhodné podmienky pre starostlivosť o deti, obaja rodičia podľa výsledkov ostatného dokazovania sú schopní mal. deti vychovávať, avšak rodičovský konflikt a patologická komunikácia vylučujú striedavú osobnú starostlivosť tak ako to súd opísal vyššie. Deti sú konfliktom zasiahnuté negatívne, pričom podľa názoru súdu neschopnosť rodičov vylúčiť ich zo vzájomného sporu nie je zapríčinená patológiou v zmysle duševnej poruchy, ale skôr celkovou situáciou spôsobenou rozvodom (ako otrasom v súkromnom živote) a v spojení s povahovými vlastnosťami rodičov (najmä otca), ktoré vplývajú na vyrovnanie sa s danou situáciou. Ani jeden z rodičov nechce však druhého rodiča z výchovy detí vylúčiť, výslovne to súdu deklarujú, i keď matka mala k výchovnému pôsobeniu otca výhrady. V konečnom dôsledku súd rozhodol aj pri výlučnej starostlivosti matky o rozšírenom styku otca s maloletými, ktorý oproti striedavej starostlivosti zužuje jeho styk deťmi v malom rozsahu, len o 2 noci za 2 týždne. Vzhľadom na daný rozdiel (5 nocí namiesto 7 za 2 týždne) by teda znalecké dokazovanie bolo i nehospodárne. Súd má za to, že v tomto prípade nariadenie znaleckého dokazovania by zbytočne predĺžilo konanie; i vo všeobecnosti by sa psychologické vyšetrenie malo nariaďovať len v prípade pochybností o rodičovskej spôsobilosti alebo podozrenia na patologické pôsobenie rodiča na dieťa. Súd dúfa, že rozhodnutím vo veci sa situácia stabilizuje a zníži sa stres u mal. detí.
Úprava výživného mal. detí
31) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností. Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič, ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.
32) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard, neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča, ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal. detí parazitovať.
33) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.
34) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťa pochádza z nadštandardnej sociálnej vrstvy alebo žije v chudobných pomeroch (subštandard). Uvedené súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a to z nasledovných dôvodov:
35) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie, prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy, kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare, apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu, že sa neuspokojí vôbec.
36) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe, či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti. Rovnako je často možné namietať ich účelnosť a primeranosť; ak životnej úrovni dieťaťa nezodpovedajú, súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe predložených dôkazov, musí vychádzať z vlastnej praxe a svoje úvahy o oprávnených výdavkoch dieťaťa korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.
37) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.
38) Súd tiež poukazuje na inú stránku veci, ktorá sa týka situácie na súdoch a v spoločnosti všeobecne. V súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu, potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva (súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacích povinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie, a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide teda tiež o podstatnú okolnosť.
39) V danej veci možno konštatovať, že deti patria do nadštandardnej sociálnej skupiny, nakoľko ich rodičia, najmä otec majú nadpriemerný príjem a nadštandardný majetok. Mal. X. od septembra 2017 a mal. S. od septembra 2018 navštevujú základnú školu, predtým boli umiestení v materskej škole. Ich potreby a záujmy sú približne rovnaké (aj z hľadiska nákladov) a podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú v štandardnej sociálnej skupine do 200 € mesačne, v tomto prípade teda sú ich oprávnené výdavky vyššie, podľa úvahy súdu o 50 percent (bez bytových potrieb a rekreačných pobytov).
40) Matka bola od 1.9.2015 do 30.6.2016 a po polročnom prerušení od 1.1.2017 študentkou denného doktorandského štúdia na Žilinskej univerzite, Fakulte bezpečnostného inžinierstva; v období 1 - 6/2016 poberala štipendium vo výške 545,50 € a v období 01 - 09/2017 poberala štipendium vo výške 567,50 €; tento nepodliehal zdaneniu. Od novembra 2017 je externou študentkou doktorandského štúdia na VŠB
- Technickej univerzite v Ostrave, Fakulte bezpečnostného inžinierstva a v období 11/2017 - 10/2018 jej bolo celkovo vyplatené štipendium vo výške 116 932 Kč (4 546 €, mesačný priemer 378 €). Od 11/2017 pracuje matka aj ako podriadený finančný agent a v roku 2018 dosiahla z tejto činnosti príjem 4 912 € (mesačný priemer 409 €). Matka je (okrem majetku v bezpodielovom a podielovom spoluvlastníctve) výlučnou vlastníčkou ornej pôdy o výmere 1002 m2 v kat. úz. O. Y. evidovaných na LV č. 1 XXX Okresného úradu Žilina.
41) Otec bol do 31.12.2016 zamestnaný ako stavebný inžinier pre Hyundai Engineering Czech s.r.o. a v roku 2016 dosiahol príjem po zaúčtovaní zálohy na daň 1 258 440 Kč (príjem netto teda cca 4 200 € mesačne), pričom pracovný pomer skončil uplynutím doby, na ktorú bol uzatvorený. Následne bol evidovaný nezamestnaný do júna 2017 a poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 876 € mesačne; dávka mu bola vyplatená jednorazovo 13.10.2017. Súd predpokladá vzhľadom na výšku predchádzajúceho príjmu, že otec žil v tomto období z úspor a z činnosti obchodnej spoločnosti VALUMA s.r.o., keďže napriek nezamestnanosti dokázal naďalej viesť nadštandardný životný štýl, a to bez nutnosti úverov či iných záväzkov
42) Otec tiež vykonával činnosť futbalového rozhodcu, ktorú činnosť sám vyhodnotil ako záujmovú, za ktorú obdrží odmenu zahŕňajúcu len výdavky cestovného, stravného a náklady na športové ošatenie. Uvedenú odmenu podľa jeho tvrdení bolo nutné vyplácať na účet obchodnej spoločnosti, preto za týmto účelom založil obchodnú spoločnosť VALUMA s.r.o. v roku 2013. Táto spoločnosť dosiahla výnosy v roku 2015 vo výške 17 122 €, v roku 2016 vo výške 16 827 € a v roku 2017 vo výške 15 663 €. Náklady dosiahli v roku 2015 sumu 15 151 €, v roku 2016 sumu 16 496 €, v roku 2017 sumu 15 738 €; prevažnú časť nákladov tvorili služby. Majetok v časovom slede stúpal z 5397 € v roku 2014 na sumu 7 123 € v roku 2015 a na sumu 10 231 € v roku 2016 a následne klesol na sumu 6 350 € v roku 2017; tvorili ho najmä peniaze a prostriedky na účte v bankách. Otec riadne nevysvetlil, prečo aj po ním tvrdenom ukončení vrcholovej činnosti na medzinárodnej úrovni v roku 2015 a v najvyššej profesionálnej lige na Slovensku v roku 2017 boli príjmy spoločnosti zhruba rovnaké; jeho vysvetlenie, že cestovné náhrady sa nezdaňujú a boli mu vyplácané buď v hotovosti alebo na osobný účet, neobstojí, pretože rovnako tomu bolo aj v predchádzajúcich obdobiach a cestovné náhrady sa vôbec do príjmov z daňového hľadiska nezahŕňajú, tým skôr ak mu boli vyplácané ako fyzickej osobe (teda inému daňovému subjektu). Otec ani nevedel vyšpecifikovať služby, ktoré tvorili podstatnú časť daňových výdavkov. Pre úplnosť súd dodáva, že túto spoločnosť previedol na svoju matku Janu Valáškovú v období od 11.1.2017 do 14.2.2018; v tomto období nevykonával ani funkciu konateľa v tejto spoločnosti. Otec nepreukázal dôležitý dôvod, pre ktorý sa oficiálne vzdal zamestnania i spoločnosti, keďže táto bola založená za účelom výkonu činnosti rozhodcu a je teda výslovne viazaná na jeho osobu, preto súd tento prevod a dočasné nevykonávanie funkcie konateľa považuje za účelové, motivované zrejme i možnosťou byť evidovaný nezamestnaný a poberať dávky v nezamestnanosti.
43) V roku 2018 otec dosiahol priemerný čistý mesačný príjem ako rozpočtár a stavebný technik v Elora Group s.r.o. vo výške 22 859 Kč (887 €). Otec za účelom ďalšieho podnikania založil dňa 25.1.2018 spoločnosť VAMALU s.r.o., v ktorej je konateľom aj jediným spoločníkom; v čase rozhodovania súdu nebolo ešte žiadne daňové obdobie uzavreté. Od júla 2018 bol zamestnaný aj v tejto spoločnosti a jeho príjem na základe pracovnej zmluvy za 07/2018 - 11/2018 činil 741 € netto. Ďalej je otcovi poskytované zo strany zamestnávateľa jedenásťročné služobné vozidlo zn. VW Touareg, čo je tiež nutné vyhodnotiť ako nepeňažný príjem.
44) Súd považuje za preukázané, že otec je/bol vlastníkom/spoluvlastníkom niekoľkých nehnuteľností v Žiline:
- trojizbový byt č. 13 na Z. ulici, evidovaný na LV č. XXXX
- dvojizbový byt č. XX na N. ulici evidovaný na LV č. XXXX
- jednoizbový byt č. XX na J. ulici, evidovaný na LV č. XXXX
- 4 pozemky kat. úz. G. evidované na LV č. XXX spolu o výmere XXXX m2
- spoluvlastnícky podiel na dvojizbovom byte na Z. ulici, v ktorom je matka spoluvlastníčka v jednej polovine, evidovaný na LV č. XXXX,
- rodinný dom a pozemky v kat. úz. Žilina spolu o výmere 760 m2 evidované na LV č. XXXX v jednej štvrtine a
- rodinný dom a pozemky spolu o výmere 1 377 m2 v kat. úz. Budatín evidované na LV č. XXX v jednej šestine.
45) Minimálne tri byty podľa tvrdenia matky v čase začatia konania komerčne prenajímal; súd uvedené matke uveril, pretože otec mal bývanie zabezpečené a ostatné byty by nenechal bez využitia/výnosu z prenájmu, pretože v jeho prípade ide o inteligentnú, šetrnú a podnikavú osobu, čo bolo preukázané okrem iného napr. i tým, že pre ušetrenie 36 € mesačne na bankových poplatkoch bolo ochotný pravidelne vykonať niekoľko bankových úkonov. Pokiaľ byty aj neprenajímal, ako otec tvrdí, mohol a mal tak učiniť, pretože súd by to inak posúdil ako vzdanie sa možného majetkového prospechu (§ 75 ods. 1 ZR). Podľa znalostí súdu z verejných zdrojov a vlastnej praxe je v Žiline nájomné za dvojizbový byt okolo 450 €/mesačne, preto sa matkou tvrdený príjem z prenájmu vo výške 1 500 € vzhľadom na veľkosť a situovanie bytov v atraktívnych lokalitách javí ako reálne.
46) Vlastníctvo k bytom a parkovacím miestam previedol na svoju matku (4 byty, 2 parkovné miesta), a to buď bezodplatne, na základe darovacej zmluvy, alebo zmluvou o prevode vlastníctva, to všetko v krátkom časovom období apríl - jún 2017, pričom prevody nehnuteľnosti boli zavkladované pod spis. zn. V 2293, 2295, 2296, 3256 / 2017 na Okresnom úrade Žilina. Zmluvou zo dňa 20.11.2018 otec daroval pozemky v kat. úz. Budatín svojej matke. Na strane druhej, ako „prevenciu“ pred nárokmi otcovho brata, otcova matka podpísala vyhlásenie, že prostriedky na nadobudnutie bytov jej poskytol otec; uvedené otec potvrdil. V súvislosti s posúdením účelovosti uvedených úkonov súd uvažoval tým smerom, že rovnako ako je to v prípade odporovateľných právnych úkonov medzi príbuznými a blízkymi osobami, je na zodpovednosti/ťarchu otca preukázať, že sa nezbavuje majetku bez primeraného protiplnenia, on nesie dôkazné bremeno. Otec v tejto súvislosti len vágne uviedol, že jeho matka žiadala majetok späť, aby ho mohla spravodlivo rozdeliť medzi súrodencov (resp. medzi vnúčatá a otcovho brata); bližšie súvislosti a dôvody otec nevysvetlil. Z akého dôvodu žiadala majetok, ktorý otec podľa listov vlastníctva nadobudol kúpnymi zmluvami v roku 2005, zmluvou o prevode vlastníctva bytu v roku 2009 a darovacou zmluvou v roku 2010, prečo sa tak nestalo už skôr, napr. v rámci dedičského konania po jeho otcovi, neuviedol. Nehnuteľnosti sú pritom naďalej evidované na otcovu matku, žiadne ďalšie úkony za účelom otcom tvrdeného „spravodlivého prerozdelenia“ táto neučinila ani po takmer 2 rokoch po ich nadobudnutí. Taktiež sa javia ako protichodné tvrdenia, že otcova matka (otcovi rodičia) poskytovali prostriedky v minulosti na nadobudnutie bytov, a zas otec poskytuje svojej matke prostriedky na nadobudnutie bytov, ktoré jej vlastne predáva. Pozoruhodné je tiež, že otec naďalej býva v trojizbovom byte na Jánošíkovej ulici, byt sa mu údajne prenajíma, avšak nájomnú zmluvu nepredložil. Byt na Suvorovej ulici sa zas údajne predal na splátky osobe s priezviskom Hudec a prevedie sa na túto osobu až po zaplatení celej kúpnej ceny; otcova matka ako nadobúdateľka bytu na základe darovacej zmluvy vraj akceptovala dohodnutý splátkový kalendár.
47) Súd vzhľadom k vyššie uvedenému považuje prevody nehnuteľností za predstierané, resp. špekulatívne, smerujúce k oficiálnemu znižovaniu rozsahu majetku a bez primeraného protiplnenia. Pre úplnosť súd dodáva, že považuje za zavádzajúce až klamlivé tvrdenie, že otec o vlastníctve bytu na Nanterskej ulici, ktorý následne bol prevedený na osobu s rovnakými osobnými údajmi ako má jeho matka, nevedel. Otec jednak poprel, že by existoval nejaký jeho menovec v Žiline s rovnakým dátumom narodenia, resp. je nereálna náhoda, že by následne byt bol prevedený na osobu s rovnakým menom a dátumom narodenia, ako má jeho matka; jednoznačne je aktuálnym vlastníkom bytu otcova matka. K prevodu vlastníctva nehnuteľnosti je nutný overený podpis prevádzajúceho, takže muselo by dôjsť k sfalšovaniu jeho podpisu. Otec je dostatočne zbehlý, aby na takúto situáciu (podvod) patrične reagoval podaním na príslušný orgán činný v trestnom konaní, avšak on tak neučinil, pričom obsah spisu je mu dobre známy (osobne do spisu nahliadal niekoľkokrát počas súdneho konania, bol mu doručený návrh aj s prílohami, ktorý príslušné LV obsahoval). Taktiež všetky prevody bytov vrátane tohto bytu boli podľa už uvedených spisových značiek návrhov na vklad vlastníckeho práva podané chronologicky tesne po sebe (súčasne).
48) Súd však považoval za nehospodárne vykonávať za účelom preukázania účelovosti právnych úkonov podrobné dokazovanie (oboznamovať sa s listinami a predvolávať svedkov), ktoré patrí skôr do konania o platnosť/odporovateľnosť právnych úkonov, pretože by to i tak zásadne neovplyvnilo výrok o určení výživného otcovi. Za neslúžiace účelu by bolo aj ďalšie dokazovanie ohľadne potenciálu jeho príjmu či už ako zamestnanca alebo z podnikateľskej činnosti. Už len príjem a majetok, ktorý bol bezosporne v tomto konaní preukázaný na strane otca, resp. rodičov, je postačujúci na zistenie životnej úrovne, na ktorú majú mal. deti nárok a na určenie výživného podľa návrhu matky (250 €/ dieťa). Súd uprednostnil, aby sa rozhodlo v primeranej lehote, aby sa chránili záujmy mal. detí na čo najskoršej úprave pomerov k nim. Pokiaľ by poručenský súd pokračoval v dokazovaní, nahrádzal by svojím postupom sporové konanie, pričom však by vo vzťahu k právnym úkonom a jeho vadám neboli závery poručenského súdu záväzné. Preto poručenský súd vykonával dokazovanie len do tej hĺbky, ktorá je postačujúca na určenie/neurčenie výživného v takej výške, ako navrhovala matka.
49) Za podporné k uvedenému súd považuje aj vyjadrenie samotného otca, že rodina (vďaka nemu) žila nadštandardným spôsobom života, vlastnili 3 osobné motorové vozidlá, z toho jedno zn. Volvo typ XC 60 v nadobúdacej hodnote 47 500 €. O nadštandardných pomeroch otca/rodiny svedčia aj ich rekreačné aktivity, ktoré rodina strávila v roku 2015 - 2016 vo Vysokých a Nízkych Tatrách i v Českej republike (7 krát 2 - 3 dňový pobyt), v Španielku (dvojtýždňová dovolenka), Florida (24 dní), Turecko a Mallorca (dvakrát). V rokoch 2017 - 2018 otec s deťmi strávil 3 pobyty v Alpách, 3 pobyty v Rakúsku, niekoľko pobytov v Českej republike a Vysokých Tatrách.
50) Súd tiež vychádzal z premisy, že matka, ktorá žila s otcom niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, pomery otca a jeho možnosti platiť výživné najlepšie pozná. Pokiaľ ona považuje 250 €/dieťa za primerané, súd nevidí dôvod určovať výživné vyššie, aj keď zákon možnosť prekročiť jej návrh poskytuje. Súd v tejto súvislosti prihliadol k tomu, že ide o príspevok na výživu platený k rukám matky, na náklady, ktoré ona znáša v súvislosti so starostlivosťou o maloleté deti. Otec si však nepopierateľne plní vyživovaciu povinnosť i vecnými a finančnými plneniami poskytovanými na výlety, dovolenky a záujmy maloletých detí, a teda v skutočnosti sú jeho náklady na výživu detí vyššie; sám uviedol vo vyjadrení (č. l. 129), že minul na deti 1 300 € za obdobie 12/2016 - 03/2017 (teda v čase, keď bol nezamestnaný, čo tiež svedčí o jeho vtedajších pomeroch). Preto je matkou požadované a súdom určené výživné primerané danej situácii, majetok a príjmové pomery otca zodpovedajú takémuto návrhu, a preto mu súd vyhovel.
51) Súd nepovažoval za nevyhnutné ani vytvoriť sporiacu zložku výživného, keďže v prospech mal. detí sú už úspory vytvárané dobrovoľne zo strany rodičov. Súd v tejto súvislosti taktiež považoval za nadbytočné zistiť skutočný stav veci, či a v akom rozsahu ide o prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednému z manželov - rodičov alebo jednému či obom deťom; z vyjadrení rodičov vyplýva, že ide o zmes prostriedkov, ktoré boli sústredené na jednom účte vedenom v J&T Banke, a.s., pobočke zahraničnej banky so sídlom v Bratislave na meno maloletej X.. Samotná výška prostriedkov na uvedenom účte presahujúca 100 tisíc eur a doba viazanosti vkladu 3 roky sú odrazom vysoko nadštandardných pomerov (minimálne jedného z) rodičov, ktorú životnú úroveň majú deti právo zdieľať, a ktorá odôvodňuje oprávnené výdavky detí i vyživovaciu povinnosť otca.
52) Súd tiež prihliadol k tomu, že pomery matky sú oproti otcovi horšie; má nižší príjem, bolo jej odopreté využiť na bývanie nehnuteľnosť, ktorú má na Z. ulici v Žiline v spoluvlastníctve s otcom (neskôr s jeho matkou) a bývanie si musela zabezpečiť v nájomnom byte, kde platila náklady celkovo 400 € mesačne, resp. neskôr u svojich rodičov. Či má k dispozícii aj spoločné prostriedky manželov, súd nemal preukázané, matka poprela akýkoľvek výber hotovosti či odcudzenie drahých predmetov. Uvedené okolnosti však súd považuje za spor ohľadne bezpodielového spoluvlastníctva, a preto v tomto smere ďalšie dokazovanie nevykonával.
53) Po rozvode manželstva, resp. od marca 2019 budú deti v zásade (aj na základe neodkladného opatrenia, ktoré súd nariadi v súlade s rozhodnutím vo veci samej) v starostlivosti matky, ktorá zároveň sa stane zodpovednou za všetky výdavky týkajúce sa mal. detí vznikajúce voči tretím osobám (ako napr. poplatky v škole za učebnice, výlety, aktivity, pomôcky, poplatky za komunálny odpad), a je teda na mieste, aby výživné bolo v takom rozsahu ako ho súd odôvodnil vyššie. Súd predpokladá, že otec sa naďalej bude podieľať na ďalších výdavkoch maloletých určených na ich rozvoj a rekreáciu (krúžky, rekreačné pobyty a dovolenky, športová činnosť), a to dobrovoľne, bez rozhodnutia súdu. v prípade, že by otec nepokračoval v dobrovoľných plneniach tak ako dosiaľ, bude to dôvod na zvýšenie výživného, pretože pôjde o zmenu okolností, z ktorých súd pri určení výživného vychádzal.
54) Otec je povinný súdom určené výživné uhrádzať do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
O trovách konania
55) Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
56) Po vyhlásení rozsudku sa manželka vzdala práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.