Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-5-2019.pdf
PDF · 84.12 KB
Case nature
Subarea
7CoP/5/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, dieťa rodičov - matky: T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. E., M. XXXX a otca: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. E., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o návrhu navrhovateľov: H. R., nar. XX.XX.XXXX a R. R., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom A. H. XX, na zverenie maloletej Tamary do náhradnej osobnej starostlivosti a o nariadení neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Žilina z 29. novembra 2018, sp. zn. 30P/243/2017-260, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú Q. J. do osobnej starostlivosti navrhovateľov H. R. a R. R.. Rozhodol tak podľa § 324 ods. 1 CSP, § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 CSP, § 366 CMP, § 329 ods. 1, 2 CSP v spojení s podmienkami uvedenými v § 45 ods. 1, 2 Zákona o rodine. Vychádzajúc z okolností prejednávanej veci dospel k záveru, že je dôvodné dočasne upraviť pomery k maloletému dieťaťu do času rozhodnutia vo veci samej. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že v súčasnej dobe starostlivosť zo strany rodičov nie je riadne poskytovaná. Otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorého výkon bude trvať do 02.02.2022. Matka v súčasnej dobe nie je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, zdržiava sa na neznámom mieste a o svoje deti sa nezaujíma. Aktuálne je maloletá Q. u navrhovateľov, pričom podľa zistení kolízneho opatrovníka je o maloleté dieťa riadne postarané, neboli zistené žiadne nedostatky vo výchove a starostlivosti. Je preto v záujme maloletého dieťaťa, keďže rodičia nedokážu aktuálne zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa spôsobom a v rozsahu, ako to zákon a záujem dieťaťa vyžadujú, aby bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Aj bez podaného návrhu navrhovateľov rozhodol o určení vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Vo vzťahu k matke rozhodol o určení vyživovacej povinnosti na základe podmienok § 62 ods. 3 Zákona o rodine, t.j. o povinnosti matky platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa; minimálne výživné aktuálne predstavuje 28,08 €. Pri určení výživného otcovi vychádzal zo skutočnosti, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody, je pracovne zaradený a súčasne mu bola neprávoplatným rozsudkom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 40 € mesačne. Preto zaviazal otca v zmysle podmienok § 62 ods. 2 Zákona o rodine platiť výživné na maloletú Q. v uvedenom rozsahu. Zdôraznil ďalej, že zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, t.j. konanie vo veci samej bude vyžadovať starostlivé dokazovanie a dôkladné posúdenie všetkých okolností, pričom prioritne bude súd prihliadať na záujem maloletej. Takéto dokazovanie svojím rozsahom presahuje rámec osvedčovania skutočností potrebných pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení. V tomto prípade by dokazovanie potrebného rozsahu bolo v rozpore s účelom neodkladného opatrenia.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že zo strany navrhovateľov sa jedná o osoby, ktoré mu znemožnili kontakt s jeho dcérou. Taktiež jemu ako otcovi nebola vôbec poskytovaná informácia o dcére v čase, keď matka žila v spoločnej domácnosti v družskom pomere s jej priateľom C. R.. Prešetrenie pomerov zo strany kolízneho opatrovníka považuje za nedostatočné, o týchto zisteniach ho vo výkone trestu odňatia slobody neinformoval a o situácii v rodine maloletej mal v prvom rade informovať a kontaktovať blízke osoby - rodinných príslušníkov, buď z jeho strany alebo zo strany matky. Pokiaľ matka nevie zabezpečiť starostlivosť o maloletú Q. a on ešte bude určitý čas vykonávať trest odňatia slobody, bolo by potrebné, aby súd o maloletej Q. rozhodol podľa podmienok § 54 ods. 2 písm. b), bod 4 Zákona o rodine, teda, aby bola u maloletej nariadená ústavná starostlivosť do času, kým sa vráti z výkonu trestu a bude sa môcť o ňu postarať. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a dočasne zveril maloletú Q. matke dieťaťa a upravil jej pomer zo strany sociálneho a majetkového pomeru, alebo, aby maloletá Q. bola zverená do starostlivosti starých rodičov v príbuzenskom vzťahu z jeho strany alebo zo strany matky, ak s tým starí rodičia súhlasia, prípadne, aby bola dočasne zverená krstným rodičom dieťaťa.
3. Navrhovatelia vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca žiadali uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedli, že otca osobne nepoznajú a všetko, čo o nich hovorí, alebo si myslí, majú od matky maloletej. Tvrdenia o bránení styku s maloletou formou telefonovania alebo písania nech si rieši s matkou, keďže oni telefonický kontakt s otcom nemali. Podľa ich názoru by nebolo správne vytrhnúť maloletú Q. z prostredia, ktoré pozná, nakoľko aj s bratom majú k sebe silnú citovú väzbu, ako aj k nim, ktorí ich berú ako starých rodičov. Deti sa s matkou T. C. stretávajú, chodí k nim za deťmi. Kontakt majú aj s U. J.. Určite nesúhlasia s ústavnou výchovou u maloletej Q. a tomuto návrhu zo strany otca nerozumejú. O maloletú Q. sa starajú aj po finančnej stránke bez toho, aby im niekto na starostlivosť prispieval. Z ich strany vedia zabezpečiť maloletej šťastný domov a nebolo by dobré vytrhnúť ju z tohto prostredia a umiestniť ju k ľuďom, ktorých vôbec nepozná.
4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu podľa § 65 a § 66 CMP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2 CSP a § 2 ods. 1 CMP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd úvodom poukazuje na inštitút neodkladného opatrenia, ktorého účelom je rýchly a účinný zásah do pomerov účastníkov konania v situáciách, keď je podľa názoru konajúceho súdu potrebné určitým spôsobom tieto pomery účastníkov konania (dočasne) upraviť. Jednou z výrazných odlišností konania o neodkladnom opatrení oproti „klasickému" súdnemu konaniu je absencia fázy súdneho dokazovania vedená zásadou kontradiktórnosti, keď s prihliadnutím na charakter tohto procesného inštitútu a jeho osobitosti (lehoty na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, obmedzené oboznamovanie účastníkov konania s podaniami a pod.) súd primárne nepristupuje k dôslednému zisťovaniu skutkového stavu veci v sporových, resp. skutočného stavu veci v mimosporových konaniach, ale primárne „len" osvedčuje (spravdepodobňuje) dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému má byť na základe návrhu poskytnutá neodkladná ochrana. V tejto súvislosti posúdil odvolací súd námietku týkajúcu sa práve nedostatočne zisteného skutkového stavu vznesenú otcom v podanom odvolaní ako nedôvodnú.
6. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia bral do úvahy všetky navrhovateľmi v návrhu uvádzané tvrdenia, oboznámil sa s pripojenými listinami, ďalej sa oboznámil s vyjadreniami kolízneho opatrovníka, otca a matky a vykonal aj ďalšie zistenia, ktoré sú pre riešenú právnu otázku relevantné. Celkovým posúdením takto zisteného stavu dospel k záveru, že pomery účastníkov tohto konania je do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej potrebné upraviť práve formou nariadeného neodkladného opatrenia, ktoré sa vyznačuje dočasnosťou svojho trvania. S týmto jeho právnym názorom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v konkrétnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia (§ 387 ods. 2 CSP), nakoľko v rámci dvojinštančného súdneho konania je nadbytočné duplicitne konštatovať správne právne závery súdu prvej inštancie.
7. Nesporne zo spisového materiálu vyplýva, že aktuálne bolo potrebné vychádzať zo stavu, že rozsudkom Okresného súdu Žilina z 11.05.2015 sp.zn. 21P/301/2014-30 bola maloletá Q. J. zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok, otec bol zaviazaný
platiť výživné na maloletú vo výške 30 % životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, ktoré má poukazovať k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.05.2015. Ďalším rozsudkom z 26.09.2018 sp.zn. 30P/243/2017-173 bolo rozhodnuté o zvýšení vyživovacej povinnosti otca na maloletú Q. na sumu 40 € mesačne s účinnosťou od 01.10.2017, pričom vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Predmetné rozhodnutie súdu doposiaľ právoplatnosť nenadobudlo. Zo šetrenia kolízneho opatrovníka, ale aj z vyjadrenia matky z 29.11.2018 k návrhu navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletej Q. do náhradnej osobnej starostlivosti, bolo možné osvedčiť, že vzťahy medzi matkou a C. R. sú dlhodobo problémové, v priebehu tohto vzťahu často menili svoje bydlisko, keď určitý čas bývali v rodinnom dome navrhovateľov v obci A. H., určitý čas v dôsledku nezhôd si prenajímali bývanie v Kysuckom Novom Meste, opätovne sa sťahovali do A. H., pričom uvedený stav negatívne vplýval na starostlivosť a výchovu ich spoločného syna R. C. R., nar. XX.XX.XXXX, ako aj maloletej Q.. Zo správy kolízneho opatrovníka je zrejmé, že matka začiatkom novembra 2018 bývala u svojej matky U. J. v 3-izbovom byte, ktorý obývala len na krátku dobu. Matka bývala aj v prenajatom byte, ktorý podľa jej tvrdenia musela opustiť pre nedostatok finančných prostriedkov, deti odviedla do domu navrhovateľov v A. H., aby nezostali na ulici. Do súčasnej doby sa jej nepodarilo zohnať byt do prenájmu, keďže v Kysuckom Novom Meste je to problém. Matka ďalej uviedla, že pokiaľ bude zamestnaná a zabezpečí deťom riadne bývanie, opätovne bude zabezpečovať starostlivosť o ne tak, ako doposiaľ. Deti v súčasnej dobe sú v starostlivosti rodičov C. R. (navrhovateľov) v A. H.. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu, a ako vyplýva zo skutočností, ktoré v spise boli potvrdené, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je predovšetkým v záujme maloletej riešiť jej bytovú situáciu, ako aj zabezpečiť starostlivosť o ňu, keďže zo strany matky táto v súčasnej dobe nemôže byť plnohodnotne zabezpečovaná a taktiež zo strany otca, ktorý sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Podľa zistení kolízneho opatrovníka a zo správy obce Lopušné Pažite vyplýva, že v prípade navrhovateľov sa jedná o osoby, ktoré riadne pracujú a v obci požívajú dobrú povesť. Taktiež zo spisového materiálu je zrejmé, že maloletá Q. spolu s nevlastným bratom C. podstatnú časť života prežila v rodinnom dome navrhovateľov, uvedené prostredie je jej dobre známe a navrhovatelia pre ňu neznamenajú cudzie osoby.
8. Na základe uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie posúdil všetky okolnosti prejednávanej veci, na základe ktorých správne vyvodil, že dočasné zverenie maloletej Q. do osobnej starostlivosti navrhovateľov za súčasnej situácie de facto je danie prednosti záujmom maloletých detí pred záujmami rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností. Z uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)