Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Cb-5-2017.pdf
PDF · 98.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Cb/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v obchodnej veci žalobcu: SR - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, so sídlom Dr. Alexandra 61, 060 01 Kežmarok, IČO: 30 794 536, proti žalovanému: A.. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX K. K. N., zastúpenému JUDr. Jozefom Mačugom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie 17. novembra 31, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 2 605,54,- eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II.. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny z dôvodu, že strany sporu uzavreli dňa 30.6.2014 Dohodu č. 34/§49/2014/ŠR o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (ďalej len dohoda). V súlade s dohodou sa žalovaný zaviazal vykonávať fotografickú činnosť nepretržite najmenej po dobu troch rokov od 1.7.2014 a žalobca sa v súlade s článkom III. bod 1) dohody zaviazal poskytnúť mu príspevok v celkovej výške 4342,56 €. Z toho najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uzavretia dohody na základe žiadosti o úhradu platby 60 % výšky príspevku , čiže 2 605,54 € s zvyšnú časť 40 %vo výške 1737,02 € po predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane príslušných účtovných dokladov preukazujúcich oprávnené vynaložené výdavky na sumu najmenej 60 %z celkového poskytnutého príspevku, ktorú bol povinný žalovaný predložiť žalobcovi v zmysle čl. II bod 19a) v nadväznosti na čl. II bod 7a) tejto dohody. Žalovanému bol príspevok vo výške 60 % po predložení žiadosti o úhradu platby vo výške 2 605,54 € poskytnutý dňa 30.6.2014. V súlade s čl. II bod 19a) bol žalovaný povinný predložiť prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní príspevku vrátane príslušných fotokópii účtovných dokladov a k nahliadnutiu ich originálov o čerpaní príspevku preukazujúcich vynaložené oprávnené výdavky na sume najmenej 60 %počas prvého roku prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ v nadväznosti na čl. II bod 7a) dohody, teda najneskôr do 30.9.2015. Po prekontrolovaní žalovaným predloženej prvej písomnej správy dňa 30.9.2015 bolo zistené, že nepredložil všetky príslušné fotokópie účtovných dokladov a vôbec nepredložil k nahliadnutiu ich originály. Na jednej z faktúr bol prefotený aj doklad z registračnej pokladne, ktorý prekrýval faktúru, na druhej faktúre nebol žiaden doklad o jej zaplatení. Nebolo možné odkontrolovanie poskytnutého príspevku. Podľa dohody, č. IV bod 8), čl. II bod 20) a čl. VI. bod 4) sa preto výdavky považovali za neoprávnené a došlo k závažnému porušeniu dohody. V zmysle dohody žalobca vyzval výzvou zo dňa 5.11.2015 žalovaného na vrátenie časti príspevku. Výzva mu bola doručená dňa 18.11.2015. Dňa 9.11.2015 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie k výzve, v ktorom nesúhlasil s výsledkami kontroly, predložil doklad, že účtovné doklady doručil žalobcovi včas a namietal, že nebol vyzvaný k predloženiu originálov účtovných dokladov k nahliadnutiu. Opieral sa o zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a zákon 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách odvolávajúc sa na účelnosť, hospodárnosť a efektívnosť využitia poskytnutých finančných prostriedkov. Bolo ale jeho povinnosťou v zmysle dohody predložiť všetky doklady podľa uzatvorenej zmluvy, dohoda neukladá žalobcovi povinnosť písomne vyzývať príjemcu príspevku na doloženie chýbajúcich dokladov. Za účelom opätovného preskúmania bola vykonaná následná finančná kontrola na mieste. T. j. kontrola dodržiavania VZPP a IP, účelnosti, hospodárnosti využívania poskytnutých finančných prostriedkov za obdobie od 10.6.2014 do 18.11.2015 a bola ňou zistená oprávnenosť využívania finančných prostriedkov z uvedených kritérií, k porušeniu dohody nedošlo z tohto hľadiska. Keďže kontrola neskúmala oprávnenosť výdavkov z hľadiska nepredloženia potrebných dokladov o čerpaní príspevku preukazujúcich vynaložené oprávnené výdavky v dohode stanovenej lehote, bola celá dokumentácia zaslaná na nadriadený orgán, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Dňa 8.4.2016 bola doručená žiadosť žalovaného o poskytnutie druhej časti príspevku v súlade s dohodou, ale túto povinnosť už poskytovateľ vzhľadom na uvedené nemal. Dňa 31.3.2016 vydalo Ústredie práce , sociálnych vecí a rodiny posúdenie, podľa ktorého oddelenie AOTP a ESF postupovalo v súlade s ustanoveniami dohody pri posudzovaní plnenia jednotlivých ustanovení dohody o oprávnenosti výdavkov a vyzvalo žalovaného na vrátenie nezdokladovanej časti príspevku vo výške 2605,54 €. Žalovaný na opätovnú výzvu žalobcu na vrátenie príspevku naďalej nesúhlasil s povinnosťou tento príspevok vrátiť.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému v zákonom stanovenej lehote podal žalovaný odpor., preto súd platobný rozkaz v zmysle § 267 ods.3 C.s.p. zrušil. V odpore uviedol že svoju povinnosť vyplývajúcu z dohody si splnil a žalobcovi bol ešte pred podaním žaloby predložený podací lístok z 28.9.2015, ako aj doručenka o prevzatí zásielky z 30.9.2015, z čoho jasne vyplýva, že požadované doklady boli doručené v stanovenej lehote, preto sú nepochopiteľné závery žalobcu. Predmetom finančnej kontroly bolo práve dodržiavanie zákona o službách zamestnanosti v dohode a zo záveru finančnej kontroly vyplýva, že nebolo zistené porušenie dohodnutých podmienok v dohode poskytnutí príspevku, žalovaný teda dohodu neporušil, práve naopak, žalobca mu mal v zmysle dohody vyplatiť druhú časť príspevku.
3. Na pojednávaní poverená zástupkyňa žalobcu trvala na žalobe, pokiaľ ide o originály, ktoré klient ich nepredložil a sú nevyhnutné, aby úrad overil pravosť tých kópii, ktoré sú predložené, a okrem toho úrad je povinný na originály vyznačiť z akého projektu a akú výšku uznal z daného dokladu. Okrem faktúr klient je povinný doložiť aj výpis z účtu alebo doklad o zaplatení, lebo sa to nedá skontrolovať, či prostriedky čo dostal použil na účel, na ktoré boli zaslané a či to použil z účtu, na ktorý bol finančný prostriedok zaslaný. Každý klient má 3 mesiace nato, aby tieto doklady preukázal a pokiaľ ide o kontrolu uviedla, že nie je možné zobrať výsledok kontroly do úvahy, nakoľko bola vykonaná až po 3 mesiacoch čo mal predložiť aj originály a kópie dokladov. Keď mala odpovedať na otázku, čo v praxi znamená predložiť doklady k nahliadnutiu uviedla, že je to individuálne buď klienti prídu osobne alebo to pošlú poštou. Pracovníčka, ktorá to má na starosti dohodne s klientom, môže hneď s ním prejsť, či originály súhlasia s kópiami, označí ich kódom a názvom projektu, a opatrí pečiatkou s ESF a ŠR, uvedie sumu a podpíše sa. Na kópie označí súhlasí s originálom a taktiež sa podpíše. Toto označovanie dokladov sa deje aj z dôvodu, aby sa opätovne nedali použiť do nákladov.
4. Právny zástupca žalovaného považoval žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú. Jej dôvodom je žalobcom tvrdené porušenie povinností jeho klienta, ktoré boli dohodnuté medzi stranami sporu v predmetnej dohode o poskytnutí príspevku zo dňa 30.6.2014. Podľa jeho názoru žalobca nesprávne interpretuje ustanovenia tejto dohody a taktiež neprípustným spôsobom rozširuje pôsobnosť interných noriem žalobcu na tretie osoby, teda aj na žalovaného. Žalovaný je v prvom rade viazaný textom predmetnej dohody. V tomto texte sa opakovane ukladá žalovanému ako prijímateľovi príspevku povinnosť predložiť fotokópie dokladov a k nahliadnutiu aj ich originály. V žiadnom prípade z tejto zmluvnej povinnosti nemožno vyvodiť to, že žalovaný má predložiť kópie a má predložiť aj originály v rovnakom čase prípadne ich má zaslať poštou žalobcovi. Keď totiž dohoda hovorí o tom, že má umožniť nahliadnutie originálu, vyžaduje sa tu určitá aktivita páve samotného žalobcu. Dôležité však je to, že žalovaný ani pri najlepšej vôli nemôže a ani nemá povinnosť poznať akékoľvek interné normy žalobcu, ktoré zaväzujú len zamestnancov žalobcu a v zmysle ktorých zamestnanci žalobcu majú dodržiavať ten postup, ktorý zástupkyňa žalobcu popísala. Teda vyznačiť niečo na origináloch atď. Takýto postup z dohody nevyplýva. Zo žalobcom predložených dôkazov, ako aj z jeho tvrdení nie je zrejmé, že by žalovaný akýmkoľvek spôsobom znemožnil nahliadnuť do originálov. Napokon je potrebné poukázať na závery kontroly. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že táto bola vykonaná až po 3 mesiacoch, a preto ju nemožno, resp. jej závery vziať do úvahy. Práve naopak samotný žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že pre neho je záväzné posúdenie, teda výsledok kontroly nadriadeného úradu, teda ústredia. Samotné ústredie pritom konštatovalo, že po vykonaní kontroly všetkých dokladov predloženým jeho klientom neboli zistené žiadne nedostatky. Práve tento záver je podľa jeho názoru rozhodujúci vo veci, a preto žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Navrhol ju zamietnuť.
5. Žalovaný uviedol, že ani do času konania pojednávania nebol vyzvaný žalobcom na predloženie dokladov, originálov. Správu aj fotokópie v lehote v zmysle dohody žalobcovi predložil. Živnosť, ktorú vykonáva na Pieninách sa dá vykonávať len v lete, teda je problematické preňho osobne prísť do Kežmarku v tomto čase. Určite originály nebude zasielať poštou, mohli by sa stratiť, avšak keby žalobca vyzval na ich predloženie, reagoval by som na tú výzvu tak, žeby to skutočne predložil. Poukázal na kontrolu, ktorá bola vykonaná, ktorá nezistila pochybenia s jeho strany. Bolo aj zasadnutie na úrade práce za účasti pani U. aj pani L. a bývalého riaditeľa pána O., za účelom vyhnúť sa súdnemu sporu, hľadali spôsob, ako sa mu vyhnúť. Mal tam k dispozícii aj originály dokladov avšak pani L. tvrdila, že už je neskoro sa týmto zaoberať.
6. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z vyjadrení zástupcov a žalovaného na pojednávaní, z Dohody č. 34/§49/2014/ŠR zo dňa 30.6.2014 o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zo žiadosti o úhradu platby z 30.6.2014, z platobného poukazu, z priebežnej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ, z faktúr, z fotodokumentácie, z výzvy na vrátenie časti príspevku a odpovede na výzvu, zo správy finančnej kontroly na mieste, ako aj z ďalších listinných dôkazov mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 30.6.2014 Dohodu č. 34/§49/2014/ŠR o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
7. V súlade s dohodou sa žalovaný zaviazal vykonávať fotografickú činnosť nepretržite najmenej po dobu troch rokov od 1.7.2014 a žalobca sa v súlade s článkom III. bod 1) dohody zaviazal poskytnúť mu príspevok v celkovej výške 4342,56 €. Z toho najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa uzavretia dohody na základe žiadosti o úhradu platby 60 % výšky príspevku , čiže 2 605,54 € s zvyšnú časť 40 %vo výške 1737,02 € po predložení prvej písomnej správy o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní poskytnutého príspevku vrátane príslušných účtovných dokladov preukazujúcich oprávnené vynaložené výdavky na sumu najmenej 60 %z celkového poskytnutého príspevku, ktorú bol povinný žalovaný predložiť žalobcovi v zmysle čl. II bod 19a) v nadväznosti na čl. II bod 7a) tejto dohody. Žalovanému bol príspevok vo výške 60 % po predložení žiadosti o úhradu platby vo výške 2 605,54 € poskytnutý dňa 30.6.2014. V súlade s čl. II bod 19a) bol žalovaný povinný predložiť prvú písomnú správu o prevádzkovaní SZČ a o čerpaní príspevku vrátane príslušných fotokópii účtovných dokladov a k nahliadnutiu ich originálov o čerpaní príspevku preukazujúcich vynaložené oprávnené výdavky na sume najmenej 60 %počas prvého roku prevádzkovania SZČ najneskôr do 3 mesiacov po uplynutí 12 mesiacov prevádzkovania SZČ v nadväznosti na čl. II bod 7a) dohody, teda najneskôr do 30.9.2015.
8. Súd nemá vedomosť, aké všetky doklady mal žalovaný do 30.9.2015 predložiť, ale z podacieho lístka datovaného dňom 30.9.2019 je zrejmé, že v ten deň adresoval zásielku žalobcovi, čo ten ani nepoprel. Áno, je pravdou, že na jednej listine je prefotená faktúra spolu s pokladničným dokladom o zaplatení, ktorý sčasti prekrýva faktúru, ale to neznamená, že žalovaný závažne porušil ustanovenia dohody. Vidieť na tejto listine takmer celú faktúru a úplne celý doklad o zaplatení. Na ďalšej listine sa nachádza len faktúra, či nejaký doklad o zaplatení, patriaci k nej nebol nafotený samostatne, to preukázané nebolo. Najrelevantnejšie ale podľa názoru súdu je to, s akým výsledkom dopadla následná finančná kontrola u žalované, ktorá bola detailná, ako je to zrejmé zo správy z tejto kontroly a to, že bola ozaj podrobná, kontrolovala vykonávanie SZČ žalovaným zo všetkých stránok, je z tejto správy nespochybniteľné. Zo záveru tejto finančnej kontroly je evidentné, že ňou nebolo zistené porušenie dohodnutých podmienok v Dohode č. 34/§49/2014/ŠR uzatvorenej dňa 30.6.2014 o poskytnutí príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. To, či žalovaný predložil, alebo nepredložil originály dokladov v zmysle dohody úd nepovažuje za jej závažné porušenie, ani sama poverená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní s určitosťou nepovedala, ako by to malo prebehnúť, naviac postoj, aký bol zaujatý zo strany žalobcu v súvislosti s tými dokladmi v kontexte s činnosťou, ktorú žalovaný vykonáva a jej sezónnosťou, tiež závermi finančnej kontroly, súd považuje za šikanózny, dávajúci „polená pod nohy“ slušnému „malému“ podnikateľovi, ktorý si naviac, ako to vyplýva, čo súd musí znova zopakovať, zo záverov detailnej finančnej kontroly, riadne plní svoje povinnosti. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výkladom ustanovení dohody nie je možné dospieť k názoru prezentovanému žalobcom a nemožno od žalovaného, hoci bol kedysi zamestnancom žalobcu, požadovať povinnosti nad rozsah dohody a v rozpore s jej znením.
9. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení v žalobe a v priebehu konania. Súd cituje z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010. „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p.“
10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, citované ustanovenia zmluvy a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
11.Súd považuje takéto odôvodnenie svojho rozhodnutia za dostatočné a súladné aj s judikatúrou ESĽP. Tento v rámci svojej ustálenej judikatúry veľakrát vyslovil, že „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, uvedenie dostatočných a relevantných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad“ (napr. Georgidias c. Grécko z 29.5. 1997, Recueil III/1997). „Ak ide o argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tieto argumenty“. (Hiro Balani vs Španielsko z 09.12.1994, seria a, č.303-b, Higgins vs. Francúzsko, z 19.02.1998 a iné). „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.“ (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko z 9.12. 1994, Annuaire, č. 303-B). Súd má za to, že rozhodol aj v súlade s ustálenou praxou v súlade s princípom právnej istoty a spravodlivého konania.
12.O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523255'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Žalovaný mal v tomto konaní úspech v celom rozsahu. Z tohto dôvodu má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,2 CSP <aspi://module='ASPI'&link='160/2015%20Z.z.%2523262'&ucin-k-dni='30.12.9999'> po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možnoi meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).