Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Ca-3-2017.pdf
PDF · 105.94 KB
Case nature
Area
Subarea
18Ca/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislave I v právnej veci žalobcu: SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, Bratislava, IČO: 17 310 598, so sídlom Jakubovo námestie 14, Bratislava, zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, so sídlom Ľubinská 18, Bratislava, proti žalovanému: Aen, s.r.o., IČO: 45 370 672, so sídlom M. Oláha 6, Nové Zámky, zast.: JUDr. Dávid Nagy, LL. M., advokát, so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, o zaplatenie 180,00 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.03.2017 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného k zaplateniu 180 Eur s prísl. titulom odmeny autorom, výkonným umelcom , výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Oprávnenosť svojho nároku odôvodnil tým, že žalobca je nezávislou spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). SLOVGRAM je občianskym združením fyzických a právnických osôb podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, reg. č. MV SR: VVS1- 900/90-3742, IČO: 173 105 98. Pôsobí na území Slovenskej republiky a vykonáva ochranu práv zastupovaných subjektov v rozsahu a na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky na výkon kolektívnej správy práv súvisiacich s autorským právom v zmysle ustanovení zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „zákon č. 618/2003") a zákona č. 185/2015 Z.z. autorský zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 185/2015"). Pôsobnosť vo vzťahu k zahraničiu vykonáva SLOVGRAM na základe bilaterálnych zmlúv o spolupráci so zahraničnými partnerskými spoločnosťami v rozsahu medzinárodných dohôd a konvencií, ktorými je Slovenská republika viazaná. SLOVGRAM zastupuje práva výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo- obrazových záznamov) v rozsahu uvedenom v zmluvách o zastupovaní, najmä vyberá, spravuje a rozdeľuje odmeny pre výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov), ktoré im prináležia podľa autorskoprávnych predpisov. Predmetom ochrany je umelecký výkon, zvukový záznam a audiovizuálny záznam (zvukovo-obrazový záznam).
2. Žalovaný je podnikateľ, ktorý prevádzkuje kaviareň V. Y.. O.. F.. Š. X. XXX XX D. R. (ďalej len „prevádzka"), v priestoroch ktorej bolo kontrolnou činnosťou žalobcu zistené, že žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov).
3. Na základe ust. § 65 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 618/2003 patrí výkonnému umelcovi a výrobcovi zvukového záznamu za každé použitie zaznamenaných výkonov a záznamov za verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia primeraná odmena. Primeraná odmena patrí v zmysle ust. § 67 ods. 1 zákona č. 618/2003 aj výrobcovi audiovizuálneho záznamu (zvukovo-obrazového záznamu). Uvedená povinnosť vysporiadania nárokov horeuvedených subjektov všeobecne vyplýva aj z ust. § 5 zákona č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona je každý, kto usporiada podujatie alebo prevádzkuje výkon činnosti, v rámci ktorých sa uskutočňuje hudobná produkcia, resp. vykonáva verejný prenos prostredníctvom technického zariadenia, je povinný dodržiavať autorskoprávne predpisy, t.j. je povinný uhradiť odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo- obrazových záznamov). Uvedené práva výkonných umelcov a výrobcov na odmenu garantujú aj medzinárodné zmluvy a konvencie, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prevádzkovatelia viacerých zariadení sú povinní vysporiadať oprávnené nároky výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) alebo ich rozmnoženín. Jedná sa pritom okrem iného o prevádzkovateľov nasledujúcich zariadení: hotely, kaviarne, bary, pivárne, reštaurácie a ostatné stravovacie zariadenia, obchodné domy, obchodné predajne, autosalóny, športové štadióny, plavárne, aerolínie, tanečné školy, fitness centrá a telocvične, holičstvá, kaderníctva, kiná, lunaparky, čakárne, herne a kasína a pod.
4. Z kontrolnej činnosti žalobcu bolo zistené a má za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponuje technickým zariadením, prostredníctvom ktorého dochádza k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Na tomto základe je žalovaný povinný uhradiť primerané odmeny autorom, výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov). Nakoľko žalovaný do dnešného dňa dobrovoľne neuhradil výkonným umelcom, výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu, žalobca ho písomnosťou zo dňa 11.12.2015 označenou ako „Výzva na úhradu primeranej odmeny a vysporiadanie nárokov" (ďalej len „výzva") vyzval na dobrovoľné uhradenie dlžnej sumy 180,-Eur.
5. Ročný paušál bol určený v zmysle sadzobníka SLOVGRAM-u. Tarify pre výber odmien schvaľuje Valné zhromaždenie SLOVGRAM-u, v zmysle Stanov SLOVGRAM-u, vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Platný Sadzobník SLOVGRAMU je založený na systéme ročných paušálnych taríf, modifikovaných na základe systému zliav. Primeraná odmena vo výške 180,- Eur pozostáva : v zmysle nižšie špecifikovaných ustanovení Sadzobníka účinného od 1.1.2013 po uplatnení 50 % zľavy, primeraná odmena vo výške 60.- Eur za obdobie od 01.01.2013 - 31.12.2013, a to: podľa bodu A „obchodné prevádzky a prevádzky služieb" Sadzobníka pre rok 2013 - kaviareň s rozlohou do 100 m2 s ročným paušálom vo výške 40,- Eur; podľa bodu A „obchodné prevádzky a prevádzky služieb" Sadzobníka pre rok 2013 - letná terasa s ročným paušálom vo výške 20,- Eur; v zmysle nižšie špecifikovaných ustanovení Sadzobníka účinného od 1.1.2014 primeraná odmena vo výške 60 Eur za obdobie od 01.01.2014 - 31.12.2014. a to: podľa bodu A „obchodné prevádzky a prevádzky služieb" Sadzobníka pre rok 2014 - kaviareň s rozlohou do 100 m2 s ročným paušálom vo výške 40Eur; podľa bodu A „obchodné prevádzky a prevádzky služieb" Sadzobníka pre rok 2014 - letná terasa s ročným paušálom vo výške 20,- Eur, v zmysle nižšie špecifikovaných ustanovení Sadzobníka účinného od 1.1.2015 primeraná odmena vo výške 60 Eur za obdobie od 01.01.2015 - 31.12.2015, a to: podľa bodu A „obchodné prevádzky a prevádzky služieb" Sadzobníka pre rok 2015 - kaviareň s rozlohou do 100 m2 s ročným paušálom vo výške 40 Eur; podľa bodu A „obchodné prevádzky a prevádzky služieb" Sadzobníka pre rok 2015 - letná terasa s ročným paušálom vo výške 20Eur.
6. Záväzkovo-právne vzťahy môžu vznikať aj z iných v zákone uvedených skutočností. Ide o záväzky, ktoré vznikajú na základe zákonom ustanovených podmienok. Nakoľko žalovaný vo svojej prevádzke vykonáva verejný prenos chránených výkonov, zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov (zvukovo-obrazových záznamov) F prostredníctvom technického zariadenia, pričom do dnešného dňa neuhradil žalobcovi, ktorý zastupuje nositeľov práv pri výkone ich práv, primeranú odmenu za takéto vykonávanie verejného prenosu vo výške 180 ,-Eur, nesplnil si teda svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ust. § 65 ods. 1 a ods. 2 a § 67 ods. 1. Ďalej žalobca poukázal na ustanovenia Autorského zákona č. 185/2015 Z.z. ako i zák.č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom účinným a platným do 31.12.2015 upravujúcich aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v predmetnom konaní ako aj samotný nárok žalobcu ( §5, §65, §78,79, §81 zákona).
7. Na základe podanej žaloby súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 18Ca 3/2017-23 zo dňa 11.05.2017, ktorým žalovaného zaviazal k zaplateniu uplatnenej pohľadávky. Žalovanému bol platobný rozkaz doručený dňa 23.05.2017.
8. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote, t.j. dňa 07.06.2017 odpor , v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 03.07.2017 č.k.18Ca 3/2017-32 platobný rozkaz zrušil. Žalovaný v odpore uviedol, že žaloba je vo viacerých aspektoch nepresná a zavádzajúca. V prvom rade žaloba nevymedzuje presne skutkový stav predmetnej veci. Žalobca v prevažnej časti žaloby len vykladá ustanovenia príslušných zákonov, pričom sa nevenuje' konkretizovaniu jeho nároku. Žalobca iba definuje žalovaného a sám seba. a následne približuje vlastnú činnosť. Vymedzeniu skutkového stavu sa venuje len okrajovo, minimálne. V tejto súvislosti žalobca len skonštatoval, že niekedy v minulosti bola údajne vykonaná kontrola v prevádzke žalovaného, kde bolo zistené, že disponuje technickým zariadením na verejný prenos zaznamenaných výkonov. Žalovaný neeviduje výzvu žalobcu zo dňa 11.12.2015. Ďalej z podania nie je jasné, že kedy a či vôbec bola kontrola vykonaná. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný si nie je vedomí, že by niekto vykonal kontrolnú činnosť v minulostí v jeho prevádzke v mene žalobcu. K žalobe ďalej nebola priložená zápisnica alebo akýkoľvek záznam z vykonanej kontroly. Z podania žalobcu nie je zrejmé, aké technické zariadenie žalovaného mal žalobca na mysli; na čo sa toto zariadenie v prevádzke používa, t.j. čo sa na ňom prehráva, resp., či sa na ňom vôbec niečo prehráva; práva ktorých výkonných umelcov a výrobcov, zastúpených žalobcom, boli dotknuté. V podstate sa jedná len o predtlačenú žalobu, ktorá sa dá použiť na neobmedzený počet prípadov, bez uvedenia relevantných skutočností dôležitých pre posúdenie samotného nároku žalobcu. Nakoľko v žalobe nebola žiadnym spôsobom preukázaná skutočnosť vykonania kontroly a tým pádom v žalobe uvedené zistenie nie je hodnoverne preukázané, má žalovaný za to, že nárok žalobcu je neopodstatnený. Žalovaný ďalej vznáša aj námietku premlčania. V zmysle §100 ods. 1 a §101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení.
9. Nakoľko v podania žalobcu nie je určený dátum údajného vykonania kontroly a k žalobe nebol priložený žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť a čas vykonania kontroly, má žalovaný za to že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že kontrolu vôbec vykonal. Z toho vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že žaloba bola podaná včas, t.j. v rámci zákonnej premlčacej lehoty, nakoľko dátum vykonania kontroly nebol špecifikovaný. Súčasne poznamenal, že akýkoľvek dôkaz (záznam, zápisnica a pod.) ohľadne vykonania kontroly, predložený v rámci konania bude žalovaný považovať za účelový, keďže žalobca mal možnosť tieto dôkazy priložiť už k žalobe. Na záver uviedol, že konanie žalobcu sa hraničí konaniu porušujúcim dobré mravy, keďže takýmto spôsobom môže žalovať v podstate neobmedzený počet žalovaných. Jedná sa o predtlačenú žalobu, ktorá sa dá používať hromadne na neobmedzený počet prípadov, pričom dôvodnosť nároku je prinajmenšom sporná, resp. nie je preukázaná.
10. Podaním zo dňa 07.08.2017 sa žalobca vyjadril k odporu žalovaného, v ktorom poukázal na to, že žalobca odoslal dňa 15.12.2015 žalovanému písomnosť označenú ako „Výzva na úhradu primeranej odmeny na vysporiadanie nárokov" zo dňa 11.12.2015. Predmetná výzva bola uložená na pošte Nové Zámky 1 dňa 17.12.2015, a následne bola dňa 07.01.2016 vrátená odosielateľovi, z dôvodu že nebola prevzatá v odbernej lehote. Na základe uvedeného je nepochybné, že žalobca si svoju povinnosť vyzvať žalovaného splnil, avšak žalovaný výzvu na dobrovoľné splnenie dlhu neprevzal. Povinnosť prevádzkovateľa zaplatiť primeranú odmenu za verejný prenos záznamov je daná zákonom, konkrétne je táto povinnosť upravená v § 65 a § 67 zákona č. 618/2003 a § 5 zákona č. 96/1991 o verejných kultúrnych podujatiach. Na uhradenie tejto odmeny majú výkonný umelec, výrobca zvukového záznamu či výrobca zvukovo-obrazového zaznamenanú v zastúpení organizácie kolektívnej správy práv právny nárok. Z dôvodu, že tento nárok je zákonného charakteru, nie je povinnosť zaplatiť primeranú odmenu podmienená vykonaním kontroly či spísaním záznamu ojej vykonaní v zariadeniach prevádzkovateľov. Vo vzťahu k vykonaniu kontroly sa preto nestotožňuje ani s vyjadrením žalovaného ani žalobca neuniesol dôkazné bremeno. V zmysle súdnej praxe slovenských okresných súdov a Súdneho dvora Európskej únie sa za verejné rozširovanie diel považuje aj samotná prítomnosť televíznych a rádiových prijímačov prijímajúcich televízny, či rádiový signál v prevádzkach, nakoľko v praxi nemá vlastník týchto zariadení možnosť ovplyvniť okruh diel reálne šírený týmito prijímačmi.
11. SLOVGRAM, nezávislá spoločnosť výkonných umelcov, výrobcov zvukových a zvukovoobrazových záznamov, Bratislava (ďalej len „SLOVGRAM" alebo „žalobca") je spoločnosťou založenou na ochranu práv výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov (audiovizuálnych záznamov), t.j. hudobníkov, hercov, tanečníkov, ale aj producentov. Zoznamy slovenských interpretov a hudobných telies, ktorých spoločnosť SLOVGRAM zastupuje sú sprístupnené na webovom sídle spoločnosti (www.slovgram.sk <http://www.slovgram.sk/>) . Okrem vyššie uvedených má žalobca uzatvorené zmluvy o spolupráci s troma najväčšími produkčnými spoločnosťami na svete, a to UNIVERSAL, SONY a Warner, ktorí tvoria takmer 80% svetovej produkcie, to znamená, že zastupujú takmer 80% všetkých svetových umelcov (hudobníkov, hudobných skupín, videoklipov a pod.). V zmysle vyššie cit. ust. § 84 ods. 1 Autorského zákona, je dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že v prevádzke žalovaného hrala hudba len tých interpretov a producentov, ktorí výslovne vylúčili kolektívnu správu svojich práv, výlučne na používateľovi, v tomto prípade žalovanom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný túto skutočnosť v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal (napríklad predložením play- listu umelcov a producentov, ktorých hudbu púšťal v rozhodnom období, teda období rokov 2013-2015), máme za to, že žalobcovi patrí primeraná odmena za verejný prenos záznamov.
12. K námietke premlčania uviedol, že ju je potrebné posúdiť podľa ust. 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ"), nakoľko táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Na základe ust. § 391 ods. 1 OBZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. V zmysle ust. § 397 OBZ, je premlčacia doba štyri roky. Z uvedených skutočnosti vyplýva, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, teda ako náhle mohla byť dôvodne podaná žaloba (actio nata). Za začiatok plynutia premlčacej doby pri nedohodnutom čase sa teda považuje „deň nasledujúci po vzniku dlhu."
13. Žalobca si uplatňuje majetkové právo t.j. právo na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu prostredníctvom technických prostriedkov za jednotlivé obdobia, ktoré sa premlčí uplynutím štyroch rokov. Tarify pre výber odmien schvaľuje Valné zhromaždenie SLOVGRAM-u, v zmysle Stanov SLOVGRAM-u, vzhľadom na skutočnosť, že tieto sa nestanovujú žiadnym všeobecne záväzným predpisom v zmysle platnej právnej úpravy. Primeraná odmena je založená na ročnom paušále, a preto máme za to že dlh t.j. povinnosť plniť vznikne až po uplynutí ročného obdobia, z ktorého sa počíta paušál primeranej odmeny. A až po jeho uplynutí si môže žalobca uplatňovať nárok na súde. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, považuje nárok za nepremlčaný. Z dôvodu že tento nárok je zákonného charakter nie je povinnosť zaplatiť primeranú odmenu podmienená vykonaním kontroly či spísaním záznamu o jej vykonaní v zariadeniach prevádzkovateľov.
14. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu v písomnom podaní zo dňa20.09.2017 uviedol, že každý jeden nárok musí mať oporu v zákone., v opačnom prípade by bol neoprávnený. Tvrdenie žalobcu však nekorešponduje s tvrdením uvedeným v žalobe zo dňa 20.03.2017, kde žalobca uviedol, že z vykonanej kontroly má za preukázané, že v priestoroch prevádzky žalovaný disponuje technickým zariadením Nie je teda do dnešného dňa jasné, či vôbec bola vykonaná zo strany žalobcu kontrola prevádzky žalovaného; ak áno, tak kedy a aké boli zistenia a závery kontroly? Nie je preukázaná teda ani tá skutočnosť, či žalovaný disponoval s technickým zariadením; ak áno, akým a na čo bolo používané. Všetko nasvedčuje tomu. že nárok žalobcu je založení len na dohade. Žalobca tým pádom nedokáže preukázať existenciu svojho nároku. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. " (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010. sp. zn. 5Cbo/52/2010) Ak teda žalobca tvrdí, že žalovaný mal povinnosť zaplatiť odmenu za verejný prenos diela, je jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, tieto dôkazy, však do dnešného dňa nepredložil, a to napriek citované tvrdeniu, že tieto skutočnosti má preukázané. V prípade ak by žalobca preukázal existenciu svojho nároku, žalovaný naďalej namieta aj premlčanie tohto nároku. Nakoľko žalobca nepreukázal dátum vykonania kontroly, t.j. nie je možné určiť začiatok premlčacej lehoty, a tým pádom nie je možné určiť ani tú skutočnosť, že žaloba bola podaná včas. Tvrdenie žalobcu, že valné zhromaždenie ročne určuje tarify sadzieb, nakoľko tie neupravuje žiaden verejný predpis a tým pádom nemôže dôjsť k premlčaniu nároku, považuje žalovaný za prejav svojvôle a za umelé, neoprávnené predlžovanie premlčacej lehoty. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada žalovaný súd. aby žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v plnej výške.
15. V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi sporových strán, oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, oboznámením sa s listinnými dôkazmi (výzva na úhradu odmeny zo dňa 12.04.2017, sadzobník SLOVGRAM-u za roky 2013-2015, Stanovy spoločnosti žalobcu) a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu záveru.
16. V konaní nebola sporná otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ani otázka výšky žalovaného nároku. Sporná bola otázka jej právneho základu t.j. existencia povinnosti žalobcu zaplatiť odmenu za roky 2013 až 2015 z dôvodu vykonávania verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia. Je nesporné, že na hradenie odmeny za vykonávanie verejného prenosu zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia prináleží autorom, výkonným umelcom , výrobcom zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov zákonný nárok, ktorý je oprávnený v ich mene vymáhať žalobca, avšak v prípade uplatnenia nároku na súde aj pre žalobcu platia ustanovenia procesného práva o náležitostiach podanej žaloby podľa § 132 CSP. To znamená že je povinný popri skutkových okolnostiach uvedených v žalobe označiť a k žalobe pripojiť dôkazy na ktoré sa v žalobe odvoláva a ktoré preukazujú pravdivosť jeho tvrdení. Žalobca v žalobe uviedol, že „na základe vykonanej kontroly zistil, že žalovaný vykonáva verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov prostredníctvom technického zariadenia“, pričom neuviedol, kedy k tomu došlo, akým spôsobom bola táto skutočnosť zistená a toto svoje tvrdenie nedoložil relevantným dôkazom a to aj napriek tomu, že výsledkom uvedenej činnosti malo byť zistenie skutkovej okolnosti ktorá zakladá právny nárok žalobcu na uplatnenie nároku a že sa z takýchto kontrol vykonávajú neformálne záznamy o existencii technických zariadení vykonávajúcich verejný prenos zaznamenaných výkonov a záznamov. Súdu na pojednávaní konanom dňa 05.02.2019 predložil screenshoty z webovej stránky žalovaného, na ktorom má byť zobrazená prevádzka žalovaného v rokoch 2013-2015, z ktorých podľa názoru žalobcu možno usudzovať, že žalovaný disponuje technickým zariadením, ktoré odôvodňuje nárok žalobcu uplatnený v predmetnom konaní. Súd sa s tvrdením žalobcu nestotožňuje, nakoľko z predložených screenshotov nie je možné jednoznačne preukázať, žeby žalovaný vykonával činnosti, ktoré zakladajú právny nárok žalobcu na vyplatenie odmeny. Predovšetkým zo screenshotu z roku 2012 nie je viditeľné vnútorné vybavenie prevádzky žalovaného a poznámka o skvelej hudbe nemusí nesporne znamenať hudbu vysielanú z technického zariadenia. Pokiaľ ide o screenshot z roku 2015, nie je možné podľa názoru súdu jednoznačne určiť, že obrázky umiestnené na facebook-u žalovaného pochádzajú z uvedeného obdobia ako aj skutočnosť, že sa jedná o obrázky, ktoré sa vzťahujú na dané prostredie . Takýto charakter dôkazných prostriedkov súd nemôže akceptovať z hľadiska dostatočného preukázania uplatneného nároku, nič na tom nemení ani súdu predložená výzva zo dňa 11.12.2015 zaslaná žalobcom žalovanému k plneniu, nakoľko z jej obsahu pre súd nevyplývajú žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by podporili nárok žalobcu a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.
17. Pokiaľ ide o premlčanie nároku, túto otázku nie je možné na základe predložených listinných dôkazov a vyjadrení žalobcu náležite posúdiť, keďže nie je možné presne určiť začiatok plynutia premlčacej lehoty vzhľadom k tomu, že súdu nie je známe kedy došlo k schváleniu taríf VZ žalobcu za obdobia rokov 2013 až 3014 a teda určiť kedy právo na odmenu žalobca mohol uplatniť prvý krát.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní § 255 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech v konaní priznal nárok na náhradu v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.