Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-111-2018.pdf
PDF · 142.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/111/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu: SOPHISTIC Pro finance, a. s., so sídlom Matičné námestie 1141, 022 01 Čadca, IČO: 47 008 181, právne zastúpeného: JUDr. Vlasta Lehutová, advokátka, so sídlom Matičné námestie 2847/3A, 022 01 Čadca, proti žalovanému: Z.. H. W., nar. XX.X.XXXX, trvale pobytom F. XXX/X, XXX XX U., T. U., podnikajúci ako podnikateľ fyzická osoba: Ing. Juraj Tomaník, s miestom podnikania 014 01 Bytča, Veľká Bytča, Hviezdoslavova 302/6, IČO: 34 756 001, právne zastúpeného: Mgr. Ivan Puškáč, advokát, so sídlom Konštantína Čulena 2, 917 01 Trnava, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 908,52,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 908,52 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 620,46 EUR od 20.2.2018 do zaplatenia, zo sumy 263,59 EUR od 16.3.2018 do zaplatenia, zo sumy 24,47 EUR od 7.4.2018 do zaplatenia a sumu 120,- EUR ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Samostatne podanou žalobou pred upomínacím Okresným súdom Banská Bystrica žalobca navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 620,46 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 20.2.2018 až do zaplatenia, sumu 40,- EUR ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky a náhradu trov konania. Žalobca poukázal na úpravu § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve, podľa ktorého je finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona podnikaním. Medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to Zmluvou o spolupráci zo dňa 22.11.2013. Na základe tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonávať činnosť ako spolupracujúci obchodník pre žalobcu. Žalovaný vykonával činnosť poisťovacieho agenta a makléra. Zo strany žalobcu došlo dňa 2.8.2017 k výpovedi predmetnej Zmluvy o spolupráci. Žalobca poukázal na článok II. ods. 2.1 bod 1, článok II. ods. 2.3 bod 1 a článok III. ods. 3.2 bod 19 Zmluvy o spolupráci. Uviedol, že saldo provízií žalovaného za vykonanú činnosť predstavuje sumu 620,46 EUR a ide o výšku odmeny (provízie), ktorá bola žalovanému vyplatená zo strany žalobcu, avšak zo strany finančnej inštitúcie došlo k nárokovaniu storna (vrátenia) tejto provízie. Žalovaný bol vyzvaný výzvou zo dňa 27.11.2017 na vrátenie vyplatenej provízie. Výzva zostala bez odozvy. Spolu so žalovanou pohľadávkou uplatňuje žalobca aj úrok z omeškania.
2. Upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že provízne výpisy, ktoré boli prílohou podania žaloby, predstavujú internú evidenciu plne pod kontrolou žalobcu, a preto sa nevie vyjadriť k ich integrite a hodnovernosti. Žalovaný je názoru, že samotný provízny výpis nestačí ako dôkaz a za účelom hodnoverného preukázania bude potrebné skúmať, z akého dôvodu boli zmluvy stornované a či sa stornu nedalo predísť. Žalovaný poukázal na to, že jeho registrácia ako podriadeného finančného agenta vo vzťahu k žalobcovi zanikla 20.9.2017. Po tomto dátume nenesie žalovaný žiadnu zodpovednosť, pretože zmluvné vzťahy, ktoré sprostredkoval, a ktoré zanikli a vznikli tak storná, boli už zmluvnými vzťahmi medzi klientmi a žalobcom, a teda zodpovednosť za ich zánik nenesie žalovaný, ale sám žalobca.
3. Žalobca sa ku vznesenej procesnej obrane vyjadril podaním podľa č.l. 40 a nasledujúce. Uviedol, že procesná obrana, ktorou žalovaný spochybňuje predložené provízne listy, je nedôvodná. Poukázal na to, že žalovaný dostával počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu rovnaké provízne listy a nikdy sa o týchto materiáloch ako nehodnoverných nevyjadril. Žalovaný predložil ako prílohu č. 3 prehľad pohybu provízie a storna konkrétnej zmluvy. Uviedol, že na základe províznych listín mohol žalovaný kontaktovať klientov, s ktorými sprostredkoval zmluvy a overiť si pravdivosť zrušenia týchto zmlúv. Rovnako mohol kontaktovať aj finančné inštitúcie, pre ktoré boli sprostredkované tieto zmluvy a overiť si pravdivosť stornovania zmlúv. Zmluvy s finančnými inštitúciami hovoria jasne tak, že ich nezaujíma dôvod storna. Je úplne irelevantné, či zmluva, ktorá bola sprostredkovaná, zanikla z dôvodu svojvôle klienta alebo či bol klient niekým navedený, aby zmluvu zrušil. Zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a finančnou inštitúciou vyplýva povinnosť vrátiť províziu v prípade zrušenia (stornovania) zmluvy. V zmysle Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a finančným sprostredkovateľom, teda žalovaným potom vyplýva žalovanému povinnosť vrátiť províziu, ktorá mu bola vyplatená. Zálohová provízia je provízia, ktorú žalobca dostáva vopred za podmienky, že bude zmluva trvať určité časové obdobie. V prípade, že je porušená táto podmienka a sprostredkovaná zmluva z akéhokoľvek dôvodu je predčasne zrušená, vzniká povinnosť vrátiť časť alebo celú zálohovú províziu ako tzv. storno províziu. Žalobca poukázal na článok III. bod 3.2 ods. 19 Zmluvy o spolupráci a uviedol, že dňom ukončenia spolupráce medzi žalobcom a žalovaným nezaniká povinnosť udržať predmetné zmluvy v stave, aby nedošlo ku zrušeniu zmlúv. V prípade, že zrušenie zmluvy nastane, tak musí žalovaný znášať storno a vrátiť zálohovú províziu. Žalobca navrhol vypočuť predsedu predstavenstva žalobcu Z.. N. T. a ako svedka regionálneho riaditeľa žalobcu p. N. T..
4. Žalovaný podaním zo dňa 16.8.2018 (č.l. 97) učinil vo veci vyjadrenie. V jeho obsahu uviedol, že žalovaný si nemohol overiť pravdivosť a hodnovernosť žalobcom uvádzaných tvrdení obsiahnutých v províznych listoch. Nesúhlasí s tvrdením, že mohol kontaktovať klientov alebo finančné inštitúcie, nakoľko klientov mali na starosti jeho podriadení, a to p. U., U., F., či R.. Žalovaný mal nárok na tzv. rozdielovú províziu, čo je však pre právne posúdenie veci nepodstatné. K príkladu výpočtu storno provízie sa žalovaný vyjadriť nevie, a tak ho z dôvodu opatrnosti rozporuje. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že dôvod vzniku storna je nepodstatný. Uvádza, že žalobca bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, pričom takýmto postupom sa rozumie také konanie žalobcu, ktoré smeruje k udržaniu uzavretých zmlúv minimálne po dobu nevyhnutnú tak, aby storná nevznikli. V prípade žalovaného žalobcom tvrdené storná a uplatnené storná sú výsledkom činnosti vyššie menovaných konzultantov, a preto je podľa názoru žalovaného podstatné posúdiť, či došlo ku postupu s odbornou starostlivosťou a nedalo sa vzniknutým stornám predísť. Žalovaný nemá istotu v tom, aké ďalšie storná si žalobca voči nemu ešte bude uplatňovať. Poukázal na ďalšie konania vedené pred Okresným súdom Žilina a Okresným súdom Banská Bystrica, tak ako sú identifikované v bode 2.3 uvedeného podania. Opätovne uviedol, že zmluvný vzťah skončil 20.9.2017 zrušením registrácie NBS. Žalovaný je v pozícii, že nemá žiaden dosah na ďalší vývoj situácie a najmä na to, či žalobca skutočne bude vykonávať svoje povinnosti voči klientom s cieľom udržať ich zmluvy aspoň po takú nevyhnutnú dobu, aby nevznikali storná. Ak by súd dospel k záveru, že dôvod storna je skutočne nepodstatný, je potrebné zobrať do úvahy ďalšiu skutočnosť, pre ktorú by nemal žalovaný platiť. Žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a vytvoriť rezervný fond a z rezervného fondu sa mali kryť požiadavky finančných inštitúcií na storná. Žalovaný poukazuje na to, že rezervný účet žalobca vôbec nevytvoril, čo vidno aj z predložených províznych listov. Žalobca teda nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď nezriadil rezervný účet za účelom krytia prípadných storien. Podpisom Zmluvy o spolupráci sa nikto nezriekol možnosti započítania storna s následnými províziami predtým, ako budú pripísané v prospech nadriadeného. Žalovaný je tiež toho názoru, že zo znenia zmluvy nevyplýva, že by takéto započítanie na následné provízie, teda
provízie, ktoré sú vyplácané za to, že určitá zmluva je stále aktívna nebolo možné, a teda že by žalovaný nemal právo započítanie požadovať. Ak by bol súd názoru, že zriadenie rezervného fondu nemá vplyv na povinnosť vrátiť stornované odmeny alebo na ich rozsah, potom sú relevantné ustanovenia Zmluvy o spolupráci spôsobilé posúdenia z hľadiska ich platnosti. Žalovaný poukazuje na ustanovenie článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci, ktoré napadá a považuje ho za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Ak je aj uvedené dojednanie platné, išlo by zo strany žalobcu o výkon práva, ktorý je podľa názoru žalovaného v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V relevantnom období žalovaný sprostredkoval veľa zmlúv, z ktorých plynuli provízie a z mnohých ešte stále plynú aj po skončení spolupráce medzi žalobcom a žalovaným vo forme následných provízií. Tie však nie sú zohľadňované ako výsledok činnosti žalovaného, ale sú automaticky na základe citovaného zmluvného dojednania článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci pričítavané nadriadenému. Žalovaný si teda nenárokuje výplatu provízií po skončení spolupráce ale žiada, aby boli zohľadnené vo vzťahu ku stornám, ktoré vznikli a ktoré ešte vzniknúť môžu. Navrhuje, aby súd uložil žalobcovi predložiť výpis z evidencie, z ktorej bude zjavné, aké provízie zo zmlúv sprostredkovaných žalovaným boli po skončení spolupráce pripočítavané najbližšiemu nadriadenému za celé obdobie od 21.9.2017 do 31.7.2018. Dojednanie podľa článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci vnáša jednoznačnú disproporciu do Zmluvy o spolupráci v neprospech žalovaného a neslúži na realizáciu oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa žalobcu, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Nezohľadňovanie provízií plynúcich z práce žalovaného aj po skončení jej zmluvného vzťahu so žalobcom na účely zápočtu so stornami a automatické priradenie týchto provízií inej osobe v štruktúre žalobcu nemožno považovať za poctivé. Ide o privlastnenie si výsledkov práce inej osoby, výsledky práce žalovaného aj po skončení spolupráce generujú pre žalobcu hodnoty, ktoré mali byť zohľadňované. Žalovaný opakuje, že nemá záujem na priznaní nároku na kladné provízie, ale žiada ich zohľadnenie pre účely zápočtu v zmysle článku V. bod 4 Zmluvy o spolupráci. Ak by vyššie uvedené argumenty súd neuznal a nepovažoval za relevantné žalovaný navrhuje, aby nárok žalobcu bol započítaný na prostriedky na jeho Dôchodkovom účte v zmysle vnútorných predpisov žalobcu zo dňa 7.5.2017. Žalovaný vykonával činnosť podľa Zmluvy o spolupráci v pozícii OR, čo je podľa kariérneho plánu pozícia oblastný riaditeľ. V zmysle vnútorných predpisov časť Bonusová smernica sa žalovaný stal členom Riaditeľskej rady, na základe čoho mu bol vyplácaný tzv. obratový bonus, napríklad v roku 2016 to bola čiastka 1.091,77 EUR. Žalovaný poukázal na článok IX. písm. c/ bod 2 Bonusovej smernice, podľa ktorého sa druhá polovica obratového bonusu používa na tvorbu Dôchodkového účtu a je viazaná v prospech žalobcu za účelom úhrady storien. Žalovaný navrhol, aby súd žalobcovi uložil predložiť výpis z Dôchodkového účtu žalovaného za obdobie od 21.9.2017 do 15.8.2018. Uviedol, že podľa článku IX. písm. c/ bod 5 Bonusovej smernice v prípade zániku zmluvného vzťahu pred uplynutím lehoty 10 rokov od pripísania prvého podielu člena Riaditeľskej rady sa finančné prostriedky z Dôchodkového účtu po uplynutí dvoch rokov od zániku zmluvného vzťahu a po odpočítaní storien rozdelia ako zisk žalobcu.
5. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 17.9.2018 (č.l. 132). Uviedol, že aj po skončení spolupráce mal žalovaný prístup do informačného systému žalovaného a teda jeho tvrdenia, že ide o dokumentáciu, ktorá je plne pod kontrolou žalobcu vo vzťahu k províznym listom, nie je pravdivé. Žalobca poukázal na článok III. ods. 3.2 bod 14 Zmluvy o spolupráci a v nadväznosti naň uviedol, že žalovaný ako spolupracujúci obchodník uzatváral zmluvy s klientmi a mal sa starať o to, aby nedošlo k ich zrušeniu. Za to, že sa staral o klienta a trvanie zmluvy, dostával tzv. následnú províziu na jednotlivých zmluvách, ktoré sprostredkoval počas trvania Zmluvy o spolupráci. Žalobca trvá na svojom vyjadrení, podľa ktorého je úplne jedno, či sprostredkovaná zmluva zanikla na základe svojvôle klienta alebo bol klient niekým navedený, aby ju zrušil. V zmysle Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a finančným sprostredkovateľom vyplýva žalovanému povinnosť vrátiť províziu, ktorá bola vyplatená v prípade zániku Zmluvy, pričom dôvod, prečo boli zmluvy zrušené je irelevantný, pretože za storno ručí ten, kto dostal zálohovú províziu. Žalobca poukázal na úpravu § 36 Zákona č. 186/2009 Z.z., podľa ktorého je žalovaný povinný uchovávať evidenciu všetkých dokumentov, v ktorých sú uvedené práva a povinnosti klienta po dobu 10 rokov od začiatku platnosti zmluvy o poskytnutí finančnej služby. Žalovaný by teda mal mať údaje o klientoch, a teda má možnosť ich kontaktovať a starať sa o zachovanie trvania predmetnej sprostredkovanej zmluvy. Tvrdenie žalovaného, že žalobca mal vytvoriť rezervný účet, nie je pravdivé. V tejto časti poukázal žalobca na znenie článku I. ods. 11 Zmluvy o spolupráci a článok V. bod 5 Zmluvy o spolupráci, v zmysle ktorého je žalobca len oprávnený rezervný fond vytvoriť. V čase platnosti Zmluvy o spolupráci žalobca nebol oprávnený len tak hocikedy zapnúť rezervný účet. Rezervný účet bol v čase platnosti Zmluvy o spolupráci zapínaný automaticky informačným systémom, a to za jasne špecifikovaných podmienok upravených vo vnútorných predpisoch žalobcu. Zmluva uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným ako Zmluva o spolupráci nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal žalobca na status žalovaného ako podnikateľa, ktorý nesie podnikateľské riziko a nemôže sa odvolávať na to, že určitý záväzok prevzal v tiesni a za nevýhodných podmienok, a že nemá možnosť zmluvu alebo jej časť, ktorú uzavrel v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, so spätným účinkom anulovať. Žalovaný vedel, že tvorba rezervného účtu nie je automatický proces a vytvára sa iba za špecifických podmienok uvedených vyššie v podaní žalobcu. Vedel, že ak nedôjde k naplneniu uvedených podmienok, tak rezervný fond vytvorený nebude. Ďalej žalobca poukázal na znenie článku IX. ods. 1 písm. c/ bod 2 Bonusovej smernice a uviedol, že žalovaný by mal nárok na zaplatenie svojich záväzkov voči žalobcovi z Dôchodkového účtu len v prípade, ak by nedisponoval vlastnými finančnými prostriedkami. Vyplatenie storien z Dôchodkového účtu je možné len v prípadoch, keď je riaditeľ v zlej finančnej situácii, napríklad sú voči nemu vedené exekúcie a podobne. Na to podmienky naplnené neboli. Ak by za tohto stavu boli storná vyplatené z Dôchodkového účtu, konal by žalobca v rozpore s vnútornými predpismi. Do pozornosti dal žalobca súdu skutočnosť, že žalovaný je spoločníkom v troch úspešných spoločnostiach, a to Torodin, s.r.o., Home Energy, s.r.o. a Home Finance s.r.o. a uviedol tržby týchto subjektov, tak ako sú identifikované na strane 134 spisu.
6. Samostatne podanou žalobou pred upomínacím Okresným súdom Banská Bystrica žalobca uplatnil právo na zaplatenie sumy 263,59 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 16.3.2018 až do zaplatenia, na zaplatenie sumy 40,- EUR z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na náhradu trov konania. Odôvodnenie žaloby je totožné s odôvodnením vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018 s výhradou väzby na konkrétny provízny list č. XXXXXXXXXX, ktorý podľa jeho písomného vyhotovenia, ktoré je v spise na č.l. 10, sa vzťahuje na obdobie od 21.12.2017 do 20.1.2018. Upomínací súd vyhovel žalobe v tejto veci v celom rozsahu platobným rozkazom, proti ktorému žalovaný podal v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným odôvodnením. Vec bola následne upomínacím súdom postúpená tunajšiemu súdu a tu vedená pod sp. zn. 19 Cb 125/2018. Odôvodnenie odporu korešponduje z hľadiska jeho podstaty odôvodneniu odporu proti platobnému rozkazu vo veci následne vedenej pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 19Cb/111/2018. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného podľa dôvodov odporu reagoval žalobca podaním, ktoré je v spise na č.l. 46 a obsahuje z hľadiska podstaty rovnakú argumentáciu, aká je uvedená vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018. Následne v označenej veci reagoval na vyjadrenie žalobcu žalovaný podaním z 22.8.2018, pričom v tomto vyjadrení uviedol rovnakú podstatnú argumentáciu ako vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018 a zároveň navrhol, aby súd spojil na spoločné konanie konania Okresného súdu Žilina vedené vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018 a sp.zn. 19Cb/125/2018. Vo veci sp.zn. 19Cb/125/2018 učinil následne ešte vyjadrenie žalobca svojím podaním zo dňa 20.9.2018, kde uviedol z hľadiska podstaty rovnakú argumentáciu ako vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018.
7. Samostatne podanou žalobou podanou pred Okresným súdom Banská Bystrica ako upomínacím súdom a následne vedenou pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 19Cb/132/2018 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 24,47 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 7.4.2018 až do zaplatenia, na zaplatenie sumy 40,- EUR z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žaloby uviedol žalobca rovnaké skutkové tvrdenia, ako vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018 s výhradou ich väzby na provízny list č. XXXXXXXXXX, ktorý podľa jeho písomného vyhotovenia, tak ako je prílohou žaloby, sa vzťahuje k obdobiu od 21.1.2018 do 20.2.2018. Upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu vydaním platobného rozkazu, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, pričom odôvodnenie odporu žalovaného je čo do podstaty argumentácie rovnaké, ako vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018. K vznesenej procesnej obrane zaujal žalobca stanovisko vyjadrením, ktoré je v spise na č.l. 32 a svojím obsahom z hľadiska jeho podstaty je rovnaké ako vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018. Následne na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný vyjadrením zo dňa 28.9.2018 (č.l. 95), ktoré z hľadiska podstaty uvedenej argumentácie žalovaného v tomto podaní je rovnaké ako vyjadrenie vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018. V bode 6.3 svojho vyjadrenia žalovaný v záujme hospodárnosti navrhol spojiť konania Okresného súdu Žilina vo veci sp.zn. 19Cb/111/2018, sp.zn. 19Cb/125/2018 a sp.zn. 19Cb/132/2018 na spoločné konanie.
8. Uznesením č.k. 19Cb/111/2018-189 zo dňa 23.11.2018 rozhodol súd podľa § 166 ods. 1 CSP o spojení konaní vedených pred Okresným súdom Žilina pod sp.zn. 19Cb/111/2018, sp.zn. 19Cb/125/2018 a sp.zn. 19Cb/132/2018 na spoločné konanie, ktoré ďalej bolo vedené pod sp.zn. 19Cb/111/2018. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.12.2018.
9. Na pojednávaní dňa 18.12.2018 žalobca i žalovaný zotrvali na svojej argumentácii. Žalobca zdôraznil obsah článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci a poukázal v tejto spojitosti na úpravu § 642, § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný zotrval na kompenzačnej námietke, v rámci ktorej navrhoval započítanie storna na následné provízie, teda provízie, ktoré sú generované z dôvodu, že nejaký zmluvný vzťah s finančnou inštitúciou trvá alebo na Dôchodkový účet žalovaného, pričom zotrval aj na dôkazných návrhoch, v rámci ktorých navrhol, aby súd žalovanému uložil predložiť výpis z evidencie provízií a výpis z Dôchodkového účtu žalovaného u žalobcu za obdobie od 21.9.2017 do 18.12.2018.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: Zmluvou o spolupráci uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným 22.11.2013 v celom jej obsahu, teda vrátane vnútorných predpisov žalobcu, a to najmä Odmeňovacou smernicou, Bonusovou smernicou ako sú súčasťou spisu, províznymi listami, ktoré boli prílohou každej zo žalôb v spojenej veci, výpoveďou žalobcu danou žalovanému zo dňa 2.8.2017 (č.l. 7) a celým spisovým materiálom.
11. Podľa Článku 8 CSP (Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP): Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
12. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 149 CSP: Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
14. Podľa § 152 CSP: Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany.
15. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP: Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
16. Podľa § 154 CSP: Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka: Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z. z. O finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním.
21. Podľa § 2 ods. 2 písm. c Obchodného zákonníka: Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
23. Podľa § 642 Obchodného zákonníka: Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
24. Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka: Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
25. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka: Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Medzi stranami v konaní boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Uzatvorenie Zmluvy o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným dňa 22.11.2013 v celom jej obsahu, ktorý bol tvorený aj vnútornými predpismi v zmysle článku I. bod 14 tejto zmluvy, a teda vrátane Organizačnej, Odmeňovacej a Bonusovej smernice ako boli súčasťou spisu a vo vzťahu k obsahu ktorých smerníc bolo medzi stranami v konaní nesporné, že tento tvoril súčasť obsahu Zmluvy o spolupráci (ďalej už len Zmluva o spolupráci), existencia a obsah Bonusovej a Odmeňovacej smernice, skutočnosť ukončenia právneho vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným výpoveďou žalobcu zo dňa 2.8.2017 (č.l. 7), k momentu meritórneho rozhodnutia súdu vo veci bola medzi stranami nesporná skutočnosť vystavenia a aj samotný obsah províznych výpisov, ktoré predložil žalobca ako prílohy podania jednotlivých žalôb vo všetkých troch spojených veciach.
28. Vzhľadom na žalovaným v konaní včas vznesenú hmotno-právnu námietku - započítaciu námietku ako prostriedku procesnej obrany (§ 149, § 152, § 153 ods. 1 všetko CSP), ako to vyplýva z podania žalovaného zo dňa 16.8.2018 (č.l. 100) a tiež vyjadrenia sa právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 18.12.2018 (č.l. 205), vychádzal súd z konštatovania o nasledovnom rozložení dôkazného bremena v konaní: Pokiaľ žalovaný včas vznesenou hmotno-právnou námietkou započítania svojich tvrdených pohľadávok na tzv. následné provízie vygenerované z dôvodu trvania žalovaným sprostredkovaných zmlúv i po ukončení zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o spolupráci, eventuálne (č.l. 100 bod 5.1 vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo 16.8.2018) svojej pohľadávky z titulu prostriedkov na Dôchodkovom účte žalovaného u žalobcu, voči pohľadávke žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky v spojenej veci, je nevyhnutné skonštatovať, že takouto procesnou obranou učinil žalovaný nespornou existenciu základu a výšky samotnej žalovanej pohľadávky, voči ktorej uvedené započítanie navrhol. Dôkazné bremeno za takejto situácie ťažilo žalovaného, a to vo vzťahu k preukázaniu tvrdenia žalovaného o existencii základu a výšky pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorú navrhol voči žalovanej pohľadávke kompenzovať. Uvedené tiež zakladá záver o nedôvodnosti pôvodnej procesnej obrany žalovaného, kde tento spochybňoval hodnovernosť listinných dôkazov - províznych výpisov vystavených žalobcom, ktorými žalobca vyúčtoval, vrátane identifikácie východísk a postupu určenia storno provízie, tak ako ich následne učinil predmetom žalôb v spojenej veci. Súd preto v konaní po vznesení vyššie vymedzenej hmotno-právnej námietky kompenzácie
žalovaným hodnotil jej skutkovú a právnu dôvodnosť na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že toto hodnotenie vykonal súd výlučne vo vzťahu k hmotno-právnej námietke - kompenzačnej námietke vznesenej žalovaným a skutkovo vymedzenej tak, ako je uvedené vyššie, a teda konkrétne vo vzťahu ku tvrdenej pohľadávke žalovaného voči žalobcovi z titulu práva žalovaného na zaplatenie provízie za následnú starostlivosť po ukončení Zmluvy o spolupráci o trvanie zmlúv, ktoré žalovaný sprostredkoval do ukončenia Zmluvy o spolupráci a vo vzťahu k eventuálne tvrdenej pohľadávke žalovaného voči žalobcovi z titulu prostriedkov žalovaného na Dôchodkovom účte žalovaného u žalobcu. Pokiaľ žalovaný až podaním z 30.9.2019 (č.l. 238) identifikoval pohľadávku, ktorú navrhuje kompenzovať ako právo žalovaného voči žalobcovi na tzv. následné provízie pripísané v prospech účtu svedka N. T., a ktoré plynú z činnosti žalovaného z obdobia, kým ešte žalovaný bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom, s podrobnou identifikáciou podľa bodu 2, 2.1 až 2.7 podania z 30.9.2019, súd túto časť procesnej obrany tvorenú komplexom skutkových tvrdení uvedených žalovaným v tomto podaní v súlade s úpravou § 153 ods. 1, 2 CSP nezohľadnil a neprihliadol na ňu, a to ťažiskovo pri zohľadnení časového momentu, kedy tieto skutkové tvrdenia žalovaný v konaní uviedol. Pri vymedzení tejto časti procesnej obrany žalovaný vychádzal z podkladov, ktoré mal k dispozícii už aj v čase začatia konania, resp. v čase podania odporov proti platobným rozkazom, ktoré podal a teda mu v konaní nič nebránilo tieto tvrdenia uviesť už skôr, teda v súlade s požiadavkou vyplývajúcou z úpravy § 153 ods. 1 CSP, a to všetko nezávisle na skutočnosti obsahu reakcie žalobcu na výzvu súdu v nadväznosti na dôkazný návrh žalovaného, tak ako to vyplýva z uznesenia o odročení pojednávania zo dňa 18.12.2018 (č.l. 211) a podania žalobcu z 2.1.2019 (č.l. 214).
29. Pokiaľ žalovaný tvrdil existenciu pohľadávky na provízie za následnú starostlivosť teda tzv. následnú províziu, súd vykonal v tejto časti dokazovanie oboznámením Zmluvy o spolupráci uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v celom jej obsahu a ťažiskovo článkom I. bod 4, 14., článkom II. bod 2.1.1, 2.3.1, článkom III. bod 3.2.1, 3.2.19. Z týchto zmluvných dojednaní vyplýva, že zmluvnou povinnosťou žalovaného bolo realizovať výkon zmluvného záväzku definovaného v článku II. bod 2.1.1 zahŕňajúci nielen výkon činnosti smerujúcej k uzatvoreniu zmlúv, ale i výkon činnosti v podobe následnej starostlivosti o udržanie zmlúv a za výkon, a teda za skutočnú realizáciu takéhoto zmluvného záväzku mal žalovaný právo na zaplatenie odplaty - provízie zo strany žalobcu podľa článku II. bod 2.3.1 a článku I. bod 4. Výkon zmluvného záväzku žalovaného vzhľadom na špecifický druh jeho činnosti upravený aj v špeciálnej právnej úprave vyplývajúcej zo Zákona č. 186/2009 Z.z. O finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol viazaný na splnenie zákonných predpokladov podľa článku III. bod 3.2.1 Zmluvy o spolupráci, pričom v konaní bolo nesporné a vyplýva to i z listinného dôkazu podľa č.l. 31, že registrácia žalovaného ako podriadeného finančného agenta zanikla v predmete a v rozsahu ako vyplýva z tohto listinného dôkazu. Súd však hodnotí ako kľúčové v tejto časti, že záväzok žalobcu na zaplatenie odplaty - provízie, či už za samotné sprostredkovanie zmluvy alebo, a to ťažiskovo za následnú starostlivosť v zmysle citovaných zmluvných dojednaní Zmluvy o spolupráci bol viazaný na reálny, teda faktický výkon tejto činnosti následnej starostlivosti. Je zrejmé a z obsahu Zmluvy o spolupráci nevyplýva iný záver, že v prípade ukončenia zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci, či už na základe výpovede alebo na základe straty predpokladov na výkon činnosti zo strany spolupracujúceho obchodníka (článok III. bod 3.2.1 Zmluvy o spolupráci) nie je možné hovoriť o plnení zmluvného záväzku - o realizácii zmluvnej povinnosti následnej starostlivosti žalovaného v prospech žalobcu o zmluvy, ktoré žalovaný sprostredkoval a tým je nevyhnutné skonštatovať absenciu základu pre odmenu - províziu za následnú starostlivosť o udržanie uzatvorených zmlúv v zmysle článku II. bod 2.1.1 Zmluvy o spolupráci. Z obsahu Zmluvy o spolupráci, a to konkrétne z článku V. bod 5 vyplýva, že zmluvné strany na základe slobodne, určito, zrozumiteľne a vážne vyjadrenej zmluvnej vôle dojednali dopad právnej skutočnosti ukončenia právneho vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci na režim aj následných provízií za starostlivosť o zmluvy sprostredkované žalovaným do ukončenia zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci tak, že tieto budú po ukončení zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci vyplácané najbližšiemu nadriadenému žalovaného. Toto zmluvné dojednanie je prirodzenou reflexiou práve súdom zdôraznenej skutočnosti absencie samotného výkonu plnenia zmluvnej povinnosti žalovaného po ukončení Zmluvy o spolupráci, teda skutočnosti absencie samotnej realizácie následnej starostlivosti po ukončení zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci vo vzťahu k zmluvám, ktoré žalovaný sprostredkoval do ukončenia Zmluvy o spolupráci. Tieto konštatovania súdu zároveň vedú k záveru o absencii žalovaným tvrdenej nevyváženosti Zmluvy o spolupráci, resp. o prisvojovaní si výsledkov práce žalovaného jeho nadriadenému, resp. prostredníctvom neho žalobcovi. Rovnako nie je z týchto dôvodov možné konštatovať neplatnosť dojednania článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci pre jeho odporovanie dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka a ani rozpornosť
výkonu práva podľa tohto dojednania zo strany žalobcu so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Súd zdôrazňuje, že Zmluva o spolupráci vrátane dojednania podľa článku V. bod 5 bola uzatvorená žalovaným ako podnikateľom podnikajúcim podľa špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej Zákona č. 186/2009 Z.z. O finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pokiaľ žalovaný uzavrel uvedenú zmluvu v takomto statuse, nesie pokiaľ ide o dôsledky tohto právneho úkonu, podnikateľské riziko v súlade s úpravou § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré podnikateľské riziko môže mať podobu i neúspechu v podnikaní zodpovedajúceho ukončeniu jednej alebo viacerých žalovaným sprostredkovaných zmlúv, a to z akéhokoľvek dôvodu vedúceho k ich ukončeniu. Práve absencia výkonu následnej starostlivosti podľa článku II. bod 2.1.1 Zmluvy o spolupráci zo strany žalovaného je základným argumentom súdu pri závere o absencii nevyváženosti alebo nespravodlivosti zmluvného dojednania článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci. Rovnako i táto argumentácia súdu vylučuje záver o tom, že by výkon práva žalobcu podľa článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Pokiaľ žalovaný po ukončení zmluvného vzťahu na základe Zmluvy o spolupráci následnú starostlivosť nevykonával, čo bolo v konaní nesporné, nie je dôvod, aby mu provízia za následnú starostlivosť bola vyplácaná. Žalovaný teda nepreukázal, že by existovala jeho kompenzabilná pohľadávka z titulu provízie za následnú starostlivosť po ukončení Zmluvy o spolupráci o zmluvy, ktoré sprostredkoval do ukončenia zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci.
30. Pokiaľ žalovaný tvrdil existenciu pohľadávky, ktorú navrhoval voči žalovanej pohľadávke kompenzovať, a to z titulu prostriedkov žalovaného na Dôchodkovom účte žalovaného u žalobcu, vykonal súd dokazovanie oboznámením obsahu Zmluvy o spolupráci, a to ťažiskovo článku I. bod 14 a článku IX. písm. C/ bod 5 tzv. Bonusovej smernice, ktorá tvorila súčasť obsahu Zmluvy o spolupráci, a podľa ktorej: V prípade zániku zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou SPF (podľa článku I bod 1, písmeno d) pod skratkou SPF je potrebné rozumieť žalobcu - SOPHISTIC Pro Finance, a.s.) a spolupracujúcim obchodníkom pred uplynutím lehoty 10 rokov od pripísania prvého podielu spolupracujúceho obchodníka ako člena Riaditeľskej rady na obratovom bonuse na jeho Dôchodkový účet, spolupracujúci obchodník stráca nárok na hodnotu svojho Dôchodkového účtu v celom rozsahu. Finančné prostriedky z Dôchodkového účtu tohto spolupracujúceho obchodníka po uplynutí dvoch rokov od zániku zmluvného vzťahu medzi spoločnosťou SPF a spolupracujúcim obchodníkom a po odčítaní storien, zaplatenie ktorých zabezpečujú v súlade s článkom IX. písm. C/ ods. 2 Bonusovej smernice, sa rozdelia ako zisk spoločnosti SPF (č.l. 150). Rovnako súd zohľadnil obsah vyplývajúci z článku IX. písm. C/, bod 2 Bonusovej smernice, podľa ktorého: Druhá polovica podielu člena Riaditeľskej rady na obratovom bonuse vyplatená na Dôchodkový účet člena Riaditeľskej rady je na Dôchodkovom účte viazaná po dobu 10 rokov od pripísania prvého podielu člena Riaditeľskej rady na obratovom bonuse, a to v prospech spoločnosti SPF pre prípad, že riaditeľ nie je schopný z vlastných zdrojov zaplatiť storná vlastné alebo jeho podriadených spolupracujúcich obchodníkov za účelom úhrady všetkých uvedených storien v prospech spoločnosti SPF. Súd zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť celý obsah článku IX. písm. C/ bod 5 Bonusovej smernice, tak ako je citovaný vyššie a nielen v rozsahu, ktorý bol zdôrazňovaný žalovaným. Z obsahu citovaných článkov Bonusovej smernice pri zohľadnení skutočnosti uzatvorenia Zmluvy o spolupráci dňa 22.11.2013 a ukončenia právneho vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci výpoveďou žalobcu z 2.8.2017 je nevyhnutné skonštatovať skutkový a právny záver o zániku práva žalovaného na prostriedky Dôchodkového účtu podľa citovaného ustanovenia Bonusovej smernice, ktorá bola súčasťou obsahu Zmluvy o spolupráci. Pri zohľadnení tohto záveru súd súčasne uvádza, že zo strany žalovaného, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, nebolo preukázané v konaní, že by na Dôchodkovom účte žalovaného boli a v akej konkrétnej výške finančné prostriedky. V tejto súvislosti poukazuje súd na výpoveď svedka p. N. T., ktorý po zákonnom poučení svedka podľa § 196 ods. 2, § 201 ods. 1 CSP na pojednávaní 18.12.2018 uviedol, že na Dôchodkovom účte žalovaného je nula. Žalovaný uvedený obsah svedeckej výpovede svedka N. T. v konaní spoľahlivo nevyvrátil. Skutočnosť zákonného poučenia svedka je základom vyhodnotenia jeho svedeckej výpovede ako hodnovernej pri súčasnej absencii akejkoľvek inej okolnosti alebo iných okolností, ktoré by relevantne hodnovernosť tejto svedeckej výpovede znižovali. Za takúto okolnosť nehodnotí súd práve vzhľadom na dané zákonné poučenie svedka skutočnosť väzby svedka na žalobcu, tak ako bola svedkom vyjadrená v tom smere, že svedok je 50 %-ným majiteľom žalobcu a pracuje pre žalobcu na základe Zmluvy o spolupráci. K preukázaniu existencie a najmä k preukázaniu konkrétnej výšky žalovaným tvrdených pohľadávok, ktoré boli predmetom jeho kompenzačného prejavu v tomto konaní súd uvádza, že v súlade s návrhom žalovaného vyzval žalobcu, ako to vyplýva z uznesenia o odročení pojednávania dňa 18.12.2018 (č.l. 211), aby do 10 dní žalobca predložil výpis z evidencie
provízií vyplatených najbližšiemu nadriadenému žalovaného za zmluvy sprostredkované žalovaným za obdobie od 21.9.2017 do 18.12.2018 a výpis z Dôchodkového účtu žalovaného u žalobcu za rovnaké obdobie, teda od 21.9.2017 do 18.12.2018. V danom prípade išlo o výzvu na predloženie dokladov adresovanú žalobcovi, ktoré mali byť dôkazom tvrdení žalovaného a v nadväznosti na to by bolo v rozpore s kontradiktórnou povahou tohto konania akékoľvek vynucovanie splnenia tejto výzvy súdom voči žalobcovi. Súd vo väzbe na to konštatuje, že žalovaný, ktorého ťažilo dôkazné bremeno preukázať existenciu pohľadávok, ktoré boli predmetom jeho kompenzačného prejavu v konaní čo do základu aj čo do konkrétnej výšky, toto dôkazné bremeno neuniesol. Ak v podaní z 30.1.2019 uviedol žalovaný konkrétnu výšku pohľadávky, ktorú navrhol kompenzovať, súd len na podporu a pri zohľadnení primárneho záveru o neprihliadaní na uvedené podanie na základe aplikácie § 153 ods. 1 CSP tak, ako je odôvodnené vyššie uvádza, že i v tomto komplexe tvrdení vychádzal žalovaný len z predpokladu a z odhadov pri ustálení výšky pohľadávky, ktorú navrhol kompenzovať, čo vylučuje záver súdu o riadnom splnení dôkaznej povinnosti žalovaného jednoznačným a spoľahlivým preukázaním výšky takto tvrdených pohľadávok žalovaného. V nadväznosti na vyššie citovaný článok IX. bod 1 písm. C/, bod 2 Bonusovej smernice zároveň súd uvádza, že toto ustanovenie je spojené s predpokladom možnosti krytia pohľadávok z titulu storna z prostriedkov Dôchodkového účtu len v subsidiárnej rovine, teda ak člen Riaditeľskej rady sám nie je schopný z vlastných zdrojov zaplatiť storná vlastné alebo podriadených spolupracujúcich obchodníkov za účelom úhrady všetkých uvedených storien v prospech spoločnosti SPF. Žalovaný (ktorý v tomto konaní mal takéto procesné povinnosti) v konaní primárne netvrdil a zároveň ani nepreukázal naplnenie tejto podmienky čerpania prostriedkov žalovaného ako člena Riaditeľskej rady z jeho Dôchodkového účtu. Na základe uvedeného nemôže byť ako dôvodná hodnotená ani kompenzačná námietka žalovaného z titulu prostriedkov žalovaného na dôchodkovom účte žalovaného u žalobcu. Vo vzťahu k dojednaniu podľa článku V. bod 4 Zmluvy o spolupráci v spojení s článkom IX. písm. C/ bod 5 Bonusovej smernice, ktoré žalovaný označoval za hmotno- právny základ kompenzácie, ktorú žalovaný v konaní učinil súd uvádza, že toto zmluvné dojednanie umožňuje započítanie i nárokov žalobcu z titulu storno provízie, avšak v skutkovej rovine v pomeroch tohto konania predpokladalo podľa prvej vety preukázanú existenciu práva spolupracovníka na odmenu, a teda spoľahlivo preukázané právo na odplatu za vykonanú činnosť. To v prejednávanej veci vo vzťahu k následnej provízii, teda provízii za následnú starostlivosť po ukončení zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným absentovalo, pretože žalovaný po ukončení zmluvy založenej Zmluvy o spolupráci následnú starostlivosť nerealizoval a tiež predpokladá preukázanie konkrétnej výšky takejto provízie, čo v pomeroch tohto sporového konania žalovaným, ktorého v tomto smere ťažilo dôkazné bremeno, preukázané nebolo. Dôvodnosť kompenzačnej námietky žalovaného čo do základu a ani čo do konkrétnej výšky nevyplynula v kvalite náležitého a spoľahlivého preukázania ani z výpovede svedka p. Valka a ani z ostatného vykonaného dokazovania, výsledky ktorého dokazovania súd vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP.
31. Pokiaľ ide o započítanie proti finančným prostriedkom deponovaným na Rezervnom účte v zmysle článku V. bod 4 druhá veta Zmluvy o spolupráci, v tejto časti súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania oboznámením článku V. bod 5 Zmluvy o spolupráci, z ktorého vyplýva len oprávnenie žalobcu a nie jeho povinnosť zriadiť Rezervný účet, pričom podmienky čerpania prostriedkov Rezervného účtu upravuje článok VIII. bod 1, 2 Odmeňovacej smernice tak, že každému Spolupracujúcemu obchodníkovi, u ktorého je Storno kvóta vyššia alebo rovná 20 %, bude prevádzaných 20 % všetkých prostriedkov z Účtu odmien na Rezervný účet, a to do doby poklesu Storno kvóty pod 20 %. Prostriedky takto prevedené na Rezervný účet budú prevedené späť na Účet odmien Spolupracujúceho obchodníka po uplynutí 6 mesiacov od doby, kedy Storno kvóta poklesla pod 20 %. Žalovaný, ktorého v tomto konaní ťažila ako povinnosť tvrdenia, tak dôkazná povinnosť, v konaní primárne netvrdil a sekundárne ani nepreukázal, že boli u žalovaného splnené podmienky samotného vytvorenia Rezervného účtu. V nadväznosti na to potom nie je možné skonštatovať dôvodnosť procesnej obrany žalovaného ani v tej časti, kde tvrdil povinnosť žalobcu vytvoriť rezervný účet a uspokojiť storno provízie z prostriedkov rezervného účtu. Keďže nebola preukázaná dôvodnosť hmotno-právnej námietky žalovaného a ani ostatnej procesnej obrany žalovaného v tomto konaní, nastúpili účinky dojednané zmluvnými stranami Zmluvy o spolupráci podľa článku III. bod 3.2.19 a žalobca skutkovo a právne dôvodne v konaní uplatnil právo na zaplatenie storno provízie, ktoré mu bolo priznané na základe aplikácie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 642 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Osobitne súd zdôrazňuje, že vzhľadom na dojednanie podľa článku III. bod 3.2.19 Zmluvy o spolupráci je irelevantná procesná obrana žalovaného o potrebe diferencovať dôvod zániku Zmluvy sprostredkovanej žalobcom a vo väzbe na to vyhodnocovať dôvodnosť storno provízie. Citované zmluvné dojednanie a
ani ostatný obsah zmluvného vzťahu založeného medzi stranami Zmluvou o spolupráci neviaže vznik práva na storno províziu na akýkoľvek dôvod zániku sprostredkovanej zmluvy a nerozlišuje, či bol zánik zmluvy a kým konkrétne zavinený. Relevantnou vo vzťahu k žalovanému je len samotná objektívna skutočnosť zániku zmluvy sprostredkovanej žalovaným ako spolupracovníkom v časových súvislostiach zakladajúcich vznik práva na províziu.
32. Záväzok žalovaného je peňažným záväzkom, so splnením ktorého je žalovaný v omeškaní. V nadväznosti na to žalobca skutkovo a právne dôvodne uplatnil právo na zaplatenie úroku z omeškania pri zohľadnení obchodno-právnej povahy Zmluvy o spolupráci, v zákonnej sadzbe podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Pri ustálení momentu vzniku omeškania sa žalovaného vychádzal súd z nesporne vypracovaných a žalovanému doručených výziev na zaplatenie pohľadávok pôvodne uplatnených samostatnými žalobami, tak ako sú súčasťou spisu pôvodne samostatne vedeného pod sp. zn. 19 Cb 111/2018 na č.l. 8, pod sp. zn. 19 Cb 132/2018 na č. l.9 a sp. zn. 19 Cb 125/2018 na č.l. 11 v spojení s úpravou podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na to žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania pri ustálení vzniku omeškania tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Rovnako ako dôvodne uplatnená bola žalobcovi podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka priznaná i paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 3x40,- EUR pri zohľadnení skutočnosti pôvodne uplatnených pohľadávok žalobcu tromi samostatnými žalobami.
33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, a preto je stranou sporu v konaní úspešnou žalobca, ktorému súd podľa § 255 ods. 1 CSP priznal plný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).