Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Cob-6-2019.pdf
PDF · 129.13 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/6/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného, v sporovej veci žalobcu: Brown Machines Slovakia, s.r.o., so sídlom Revolučná štvrť 957/17, 924 01 Galanta, IČO: 36 241 636, zastúpený: SP legale s.r.o., 900 68 Plavecký Štvrtok 577, IČO: 36 855 634 proti žalovanému v 1. rade: SOCIETA FINANZIARIA DI PROMOZIONE DELLA COOPERAZIONE ECONOMICA CON I PAESI DELL´ EST EUROPEO - FINEST S.P.A., so sídlom Via dei Molini 4, 33170 Pordenone, Talianska republika, zastúpený: Biksadský & Partners, s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, IČO: 36 858 552, žalovanému v 2. rade: LICITOR group, a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, o určenie neplatnosti právnych úkonov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 8Cb/22/2017- 319 zo dňa 21. mája 2018, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 8Cb/22/2017- 319 zo dňa 21. mája 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 8Cb/22/2017- 381 zo dňa 14. novembra 2018 sa potvrdzuje.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby súd zakázal žalovanému v 1. rade, aby vykonával svoje právo záložného veriteľa, vyplývajúce zo:
- Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19. 10. 2009, uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ktorým je žalovaný v rade 1), a záložcom, ktorým je žalobca, zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného v rade 1) voči dlžníkovi - spoločností Pedrazzoli IBP S.p.A., so sídlom Viale Pecori GIraldl n. 51/53, 36061 Bassano del Grappa, Talianska republika, zo Zmluvy o finančnej účastí, uzavretej medzi záložným veriteľom a dlžníkom dňa 17. 09. 2009, na zaplatenie čiastky 2.108.000,- EUR, ako aj zaplatenie záväzkov (pohľadávok), ktoré vzniknú na základe uvedenej zmluvy v budúcnosti, alebo ktorých vznik na základe uvedenej zmluvy závisí od splnenia v nej uvedených podmienok;
- Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16. 11. 2009, uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ktorým je žalovaný v rade 1), a záložcom, ktorým je žalobca, zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného v rade 1) voči dlžníkovi -spoločností PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Esterházyovcov 1407, 924 01 Galanta, IČO: 36 237 540, zo Zmluvy o financovaní (Contratto dl fínanzíamento), uzavretej medzí záložným veriteľom a dlžníkom dňa 09. 11. 2009, na zaplatenie čiastky 750.000,- EUR, ako aj zaplatenie záväzkov (pohľadávok), ktoré vzniknú na základe uvedenej zmluvy v budúcnosti, alebo ktorých vznik na základe uvedenej zmluvy závisí od splnenia v nej uvedených podmienok;
- Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 04. 06. 2013, uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ktorým je žalovaný v rade 1), a záložcom, ktorým je žalobca, zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného v rade 1) voči dlžníkovi -spoločností PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o., so sídlom Esterházyovcov 1407, 924 01 Galanta, IČO: 36 237 540, zo Zmluvy o financovaní (Contratto di fínanzíamento), uzavretej medzí záložným veriteľom a dlžníkom dňa 09. 11. 2009, na zaplatenie čiastky 750.000,- EUR, v znení Dodatku (ADDENDUM) k Zmluve o financovaní zo dňa 04. 06. 2013, vrátane všetkých pohľadávok na zaplatenie záväzkov (pohľadávok), ktoré vzniknú na základe uvedenej zmluvy, vrátane dodatkov,
v budúcnosti, alebo ktorých vznik na základe uvedenej zmluvy závisí od splnenia v nej uvedených podmienok;
- Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 4.6.2013, uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ktorým je žalovaný v rade 1), a záložcom, ktorým je žalobca, zabezpečujúcej pohľadávku žalovaného v rade 1) voči dlžníkovi - spoločnosti Pedrazzoli IBP S.p.A., so sídlom Viale Pecori Giraldi n. 51/53, 36061 Bassano del Grappa, Talianska republika, zo Zmluvy o finančnej účasti (Contratto di partecipazione finanziaria) uzavretej medzi záložným veritefom a dlžníkom dňa 17. 09. 2009, na zaplatenie čiastky 2.108.000,- EUR, v znení dodatku - Trasferimento di partecipazione socíale In esecuzlone deiľaccordo dí partecipazione finanziaria zo dňa 04. 06. 2013, vrátane všetkých pohľadávok na zaplatenie záväzkov (pohľadávok), ktoré vzniknú na základe uvedenej zmluvy, vrátane dodatkov, v budúcnosti, alebo ktorých vznik na základe uvedenej zmluvy závisí od splnenia v nej uvedených podmienok, v spojení s Oznámením o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02.06.2015 a s Oznámení o zmene výkonu záložného práva zo dňa 19.2.2016, smerujúce k scudzeniu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie: O., vedené Okresným úradom, katastrálny odbor Galanta, pozemkoch na parcelách bližšie špecifikovaných v prvom petite návrhu a tiež v zmluvách o zriadení záložného práva. Žalobca svoj návrh o nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností a žalovaný v 2. rade vykonal dražbu týchto nehnuteľností, ktorá sa uskutočnila dňa 12.4.2017 a priebeh dražby bol osvedčený notárskou zápisnicou N 353/2017, NZ 12636/2017, NCRIs 12913/2017, zo dňa 12.4.2017, vyhotovenou notárom JUDr. Miroslavom Holičkom. Z notárskej zápisnice vyplýva, že predmet dražby bol vydražený za cenu 3.400.000 euro a vydražiteľom sa stala spoločnosť Realsvit 1 s.r.o., so sídlom Nová ulica 1588, 900 31 Stupava, IČO: 50 335 405. Pred konaním dražby bol na základe objednávky žalovaného v 2. rade zo dňa 5.6.2016 vypracovaný znalecký posudok č. 43/2016, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti sumou 5.600.000 euro, proti ktorému podal vlastník námietky, nakoľko mu posudok nebol riadne doručený a žiadal vypracovať nový znalecký posudok. Znalkyňa Ing. Adriana Melišková vyhotovila pred konaním znalecký posudok č. 48/2016 zo dňa 19.7.2016, kde stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 5.730.000 euro. Žalobca dražobníkovi (žalovanému v 2. rade) zaslal list, v ktorom bol upozornený na to, že žalobcovi nebol doručený originál znaleckého posudku, že mu boli doručené len nezviazané čiernobiele vyhotovenie dokumentu, teda že znalecký posudok nespĺňa zákonom predpísané náležitosti znaleckého posudku podľa ust. § 17 zákona č. 382/2004 Z.z. a že dražobník porušil ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách o doručovaní znaleckého posudku. Žalobca uvádza, že ďalšími dôvodmi, pre ktoré je nevyhnutné nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom znení je to že žalobcovi neboli poskytnuté pri výkone záložného práva žiadne informácie, týkajúce sa pohľadávky, pre ktorú je vedené záložné právo. Tiež, že v danom prípade neboli splnené ani náležitosti právneho úkonu, otázkou je (ne)platnosť uzatváraných záložných zmlúv Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19.10.2009 a zo dňa 16.11.2009. Záložné právo v roku 2009 (na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19. 10. 2009 a Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16. 11. 2009) nemohlo ani platne vzniknúť, a to z dôvodu, že p. B. Z. S., ako cudzí štátny príslušník, občan Talianskej republiky, nerozumel jazyku, v ktorom zmluvy podpisoval, a pred podpisom mu neboli preložené, chýba teda vážnosť jeho vôle, keďže nemohol rozumieť zmluve ako celku a jej obsahu. Takýto postup je v priamom rozpore s dobrými mravmi, ak dlžník, ako osoba odlišná od záložcu, nemá žiadnu vedomosť o tom, či je údajný záväzok, na základe ktorého má dôjsť k výkonu záložného práva, skutočne existentný, a nemá preukázané ani len to, v akej výške (a čí vôbec) dlžník neplnil, t. j. žiadnym spôsobom nie je pohľadávka riadne špecifikovaná - v Oznámení o začatí výkonu záložného práva (resp. o zmene spôsobu jeho výkonu) sa o týchto skutočnostiach nezmieňuje, a teda takýto spôsob výkonu záložného práva je nutné považovať za nezákonný. Ďalším dôvodom nezákonnosti výkonu záložného práva je to, že výkon záložného práva je realizovaný pre rôzne záložné práva súčasne, pričom ich predmet (záloh) sa prekrýva (t. j. k niektorým zálohom prebieha viac výkonov rôznych záložných práv). Takýto výkon záložného práva je neprípustný a nezákonný. Žalobca je toho názoru, že postupujúc striktne v súlade s vyššie cit. ust. § 151k ods. 1 OZ, kedy je na uspokojenie rozhodujúce poradie registrácie, nemohol byť začatý a vedený výkon všetkých vyššie opísaných záložných práv súčasne, pretože daný stav nespadá len pod aplikáciu ust. § 151j ods. 4 OZ. Potreba neodkladnej úpravy pomerov v prejednávanej veci vyplýva najmä z úkonov, ktoré boli žalovanými v rade 1) a 2) dosiaľ vykonané a ktoré bezprostredne smerujú k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu, a to ich predajom na dražbe, ako aj z úkonov, ktoré tvoria právny základ pre výkon záložného práva Žalovaným v 1. rade. Žalobca namieta tak nezákonný postup pri výkone dražby (a procesu predchádzajúceho samotnej dražbe), kde vzhľadom na nesplnenie zákonných predpokladov pre uskutočnenie dražby (riadne nedoručenie znaleckých posudkov), ale aj nezákonný spôsob výkonu záložného práva, ako aj neplatnosť záložných
zmlúv - a v tomto štádiu nedisponuje iným právnym prostriedkom ochrany svojich práv, ako návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam je priamo ohrozené
- hrozí nezákonné pokračovanie vo výkone záložného práva. Tomuto právu Žalobcu by preto súd mal poskytnúť ochranu neodkladným opatrením. Žalobca sa v konaní, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17Gb/20/2017, domáha určenia neplatnosti dražby zo dňa 12. 04. 2017, táto žaloba, so zreteľom na jej obsah a účinky, však nemôže zabrániť Žalovaným v pokračovaní nezákonného výkonu záložného práva. Žalobca súčasne návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia žiadal, aby súd zakázal žalovanému v 2. rade, aby ako dražobník uskutočňoval dražbu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, katastrálne územie O., vedené Okresným úradom, katastrálny odbor Galanta, bližšie špecifikované v druhom petite návrhu na nariadenie neodkladného nariadenia, a to do rozhodnutia vo veci samej. Žalobca spolu s návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia doručil súdu prvej inštancie aj žalobu vo veci samej, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov a to Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 19. 10. 2009, Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16. 11. 2009, Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 2.6.2015, Oznámenia o zmene výkonu záložného práva zo dňa 19.2.2016.
2. Súd prvej inštancie uznesením zo 30. júna 2017 č.k. 8Cb/22/2017 - 91 rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, voči ktorému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a odvolací súd uznesením zo dňa 19.12.2017 č.k. 31Cob/98/2017- 273 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom okrem iných dôvod zrušenia rozhodnutia uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vôbec nevyplýva, či žalobca osvedčil resp. neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, keď žalobca sa domáha vo veci samej určenia neplatnosti právnych úkonov, t.j. určenia právnej skutočnosti. V tejto súvislosti zdôraznil, že pre úspešnosť návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli hodnoverne osvedčené dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnúť neodkladná ochrana ( § 326 ods. 1 C.s.p.), keď zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.
3. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom uznesením zo dňa 21.05.2018 č.k. 8Cb/22/2017-319 rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 335 ods. 3, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334 C.s.p., § 3 ods. 1 až 9, § 7 ods. 1, § 21 ods. 2, 4, § 22 ods. 1,2,3,4 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len zák. č. 527/200 Z.z.). Súd prvej inštancie posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáha podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. uloženia povinnosti žalovanému 1., aby nevykonával svoje právo záložného veriteľa a žalovanému 2., aby ako dražobník neuskutočňoval dražbu predmetných nehnuteľností a dospel k záveru, že návrh nespĺňa podmienky na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca žiadal zakázať žalovanému v 1. rade vykonávať právo záložného veriteľa, ktoré vyplývajú zo zmlúv o zriadení záložného práva zo dňa 19.10.2009, 19.11.2009 a 4.6.2013 a to z dôvodu, že záložné právo v roku 2009 nemohlo vzniknúť, nakoľko p. B. Z. S., ako cudzí štátny príslušník, občan Talianskej republiky, nerozumel jazyku, v ktorom zmluvy podpisoval, a pred podpisom mu neboli preložené, chýba teda vážnosť jeho vôle, keďže nemohol rozumieť zmluve ako celku a jej obsahu a súd prvej inštancie dospel k záveru, že z dôkazov predložených žalovaným v 1. rade , zmluvy, z ktorej pochádza samotná zabezpečovacia pohľadávka spoločnosti FINEST - Contratto di finanziamento, aj keď nie je preložená do taliančiny je zrejmé, že pán B. Z. S. vedel a poznal obsah záložných zmlúv, ktoré podpisoval a bol uzrozumený s obsahom a účelom záložných zmlúv. Článok 10 presne vymedzuje, že za účelom zabezpečenia pohľadávky spoločnosti Finest bude zriadené záložné právo na presne vymedzené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Z „Vyhlásenia žalobcu zo dňa 26.10.2009“, prílohou ktorej je aj samotná záložná zmluva na zriadenie záložného práva zo dňa 19.10.2008, ktoré je v slovenčine aj v taliančine mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca akceptuje zriadenie záložného práva, a že má vedomosť o zmluvných vzťahoch vrátane zabezpečenia pohľadávky zriadením záložného práva na nehnuteľnosti. Čo sa týka zákazu výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy z roku 2013, táto je v slovenskom aj v talianskom jazyku, teda žalobca vedel, čo je predmetom záložných zmlúv. Dňa 7.3.2017 žalobca zaslal žalovanému v 1. rade aj žalovanému v 2. rade „Výzvu na upustenie od predaja nehnuteľností na dražbe (ktorá sa mala konať dňa 7.3.2017) a na
upustenie od výkonu záložného práva, v ktorom žiada o upustenie od výkonu dražby a o udelenie súhlasu spoločnosťou Finest, ako aj záložného veriteľa s predajom zálohu a to takým spôsobom, aby pohľadávka spoločnosti Finest mohla byť v plnom rozsahu týmto spôsobom uspokojená. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v tom čase žiadnym spôsobom nenamietal neplatnosť záložných zmlúv. Z týchto dôvodov sa súd stotožnil s názorom žalovaného v 1.rade, že žalobca ako aj PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o., po celý čas od roku 2009 si boli vedomí existencie zabezpečovacej pohľadávky, mali o nej presné a úplné informácie a keďže počas tejto doby nenapadli platnosť záložných zmlúv, o obsahu záložných zmlúv mali plnú vedomosť, teda za účelom uspokojenia zabezpečovacej pohľadávky boli uzrozumení s výkonom záložného práva. Súd prvej inštancie mal za to, že zmluvy o zriadení záložného práva sú platné a účinné, žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva postupoval v súlade s právnymi predpismi a nariadením neodkladného opatrenia tak, ako to navrhuje žalobca by došlo k neodôvodnenému zásahu do práv žalovaného v 1. rade domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky voči žalobcovi. Pokiaľ ide o druhý žalobcom navrhovaný výrok neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zakázal žalovanému v 2. rade ako dražobníkovi, aby uskutočňoval dražbu predmetných nehnuteľností, súd prvej inštancie z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 23K/43/2016 zo dňa 27.4.2017 zistil, že na majetok dlžníka PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. bol vyhlásený konkurz a majetok bol spísaný do konkurznej podstaty, keď z toho dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že druhý výrok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v takom znení ako ho navrhol žalobca stratilo opodstatnenie a bezprostredne hroziaca ujma tu nie je. Dobrovoľná dražba je legálny spôsob výkonu záložného práva, ktorým je zabezpečená pohľadávka veriteľa. Žalovaný v 1. rade pri výkone záložného práva postupuje v súlade s právnymi predpismi, pričom nariadením neodkladného opatrenia tak, ako to navrhuje žalobca by došlo k neodôvodnenému zásahu do práv žalovaného v 1. rade domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky voči žalobcovi. Súd prvej inštancie z podaného návrhu a pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobca v danom prípade neosvedčil podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, teda skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaného v 1. rade zdržať sa výkonu záložného práva a povinnosti žalovaného v 2. rade zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a súčasne to, že žalobcovi hrozí bezprostredná ujma na jeho právach v súvislosti s výkonom dobrovoľnej dražby.
4. Súd prvej inštancie opravným uznesením zo dňa 14.11.2018 č.k. 8Cb/22/2017-381 opravil chyby v písaní v záhlaví uznesenia súdu č.k. 8Cb/22/2017-319 zo dňa 21.05.2018 v časti označenia právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného v 1. rade.
5. Žalobca podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie č.k. 8Cb/22/2017-319 a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrhu žalobcu o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nezákonné a to z dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p. Nemožno akceptovať záver súdu bez akéhokoľvek dokazovania v konaní, keď z vykonaného dokazovania vyplýva, že pán S. slovenskému jazyku nerozumel a obsahu zmluvy nemohol rozumieť. Pán S. bol už v roku 2013, kedy došlo opäť k uzavretiu záložnej zmluvy mŕtvy a zmluvu podpisovali p. L. K. a C. ako štatutári spoločnosti. Súd sa nevysporiadal s tým, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 02.06.2015 a oznámenie o zmene výkonu záložného práva zo dňa 19.02.2016 sú právne úkony neplatné z dôvodu ich priameho rozporu so zákonom, pretože výkon záložného práva realizovaný pre rôzne záložné práva súčasne, pričom ich predmet sa prekrýva, takýto výkon záložného práva je neprípustný a nezákonný. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru, že výkon záložného práva bol v súlade s právnymi predpismi, a že sa nevysporiadal s otázkou namietanej výkonnosti výkonu záložného práva. Žalovaný v 1. rade má pohľadávku voči spoločnosti PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o., pričom žalobca je len záložcom, nie dlžníkom žalovaného v 1. rade. Neobstojí argument súdu, že nakoľko na majetok dlžníka PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. bol vyhlásený konkurz a majetok bol spísaný do konkurznej podstaty, že v takomto prípade stratil opodstatnenie nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bezprostredne hroziaca ujma tu nie je, keď zápis zaťažených nehnuteľností do konkurznej podstaty je daný na základe prihlášky pohľadávky žalovaného v 1. rade, s ktorou žalovaný v 1. rade ako konkurzný veriteľ disponuje, a kedykoľvek môže ju vziať späť, čo podľa informácie žalobcu aj ich chce vykonať. Napriek zápisu do konkurznej podstaty je daná hrozba bezprostredne hroziacej ujmy spočívajúcej v dispozícii žalovaného v 1. rade s jeho pohľadávkou voči PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. a možnosťou kedykoľvek podľa jeho ľubovôle pokračovať vo výkone záložného práva.
6. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že uznesením 23K/43/2016 bol na záložného dlžníka vyhlásený konkurz. Dôsledkom vyhlásenia konkurzu na majetok záložného dlžníka spol. PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. začali pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu a jedným z týchto účinkov je i účinok uvedený v § 44 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak pohľadávku, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku. V dôsledku uvedenej skutočnosti si veriteľ (žalovaný v 1. rade) uplatnil prihláškou svoju pohľadávku v konkurznom konaní vrátane zabezpečovacieho práva. Následne správca konkurznej podstaty v súlade s ust. § 79 zák. č. 7/2005 Z.z. spísal uvedený majetok do konkurznej podstaty. Spísaním predmetného majetku do konkurznej podstaty nastúpili účinky vymedzené v ust. § 76 ods. 1 posledná veta zák. č. 7/2005 Z.z. Podľa § 76 ods. 1 posledná veta zák. č. 7/2005 Z.z., len čo je majetok zapísaný do súpisu iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriediť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu, alebo kvalitu. Je zrejmé, že v súčasnosti nemá tak žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade zákonnú možnosť nakladania s predmetným majetkom a táto možnosť prináleží výlučne správcovi konkurznej podstaty.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol vo vzťahu k údajnej neplatnosti záložných zmlúv uviedol, že žalobca tvrdí, že len záložné zmluvy z roku 2009 sú neplatné, avšak s domáha zákazu výkonu záložného práva zo všetkých štyroch záložných zmlúv. Žalovaný v 1. rade uviedol, že p. B. Z. S., ktorý podpisoval záložné zmluvy z roku 2009 ako konateľ záložcu, súčasne ako konateľ dlžníka podpisoval aj samotnú zmluvu, z ktorej pochádza samotná zabezpečovaná pohľadávka spol. Finest a táto zmluva je v taliančine, bola predložená k vyjadreniu k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu, a teda sa nachádza v spise. Aj bez prekladu je jasné, kto ju podpisoval, že táto zmluva obsahuje Dohodu o zabezpečení záväzku, a teda o podpise záložných zmlúv vedel. Konkrétne čl. 10 na str. 7 Zmluvy presne vymedzuje, že za účelom zabezpečenia pohľadávky spol. Finest bude zriadené záložné právo na presne vymedzené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Ďalej poukázal na vyhlásenie žalobcu zo dňa 26.10.2009, ktoré je adresované žalovanému v 1. rade, kde je uvedené, že dolupodpísaná spoločnosť Brown Machines Slovakia, s.r.o., IČO: 36 241 636, zastúpená konateľom: Dott. B. Z. S. vyhlasuje, že dobre a úplne pozná obsah Dohody o finančnej účasti uzatvorenej dňa 17.09.2017 medzi Finest a Pedrazzoli IBP S.p.A., zriadila v prospech Finest S.p.A záložné právo v prvom poradí na nehnuteľný majetok v jej výlučnom vlastníctve, bližšie špecifikovaný v záložnej zmluve podpísanej dňa 19.10.2009, ktorá tvorí prílohu k tomuto vyhláseniu pod písm. a), a ktorá je zriadená za účelom zabezpečenia úplného riadneho plnenia záväzkov, ktoré jej všetky vznikli a vzniknú voči spol. Pedrazzoli IBP S.p.A. na základe Dohody o finančnej účasti. Žalobca jednoznačne po celý čas vedel, čo je predmetom záložných zmlúv. Čo sa týka námietky k začatiu výkonu záložného práva toto bolo oznámené v súlade s § 151l OZ všetkým subjektom. Čo sa týka námietky výkonu viacerých záložných práv, OZ žiadnym spôsobom neobmedzuje takýto výkon záložných práv, preto uvedená námietka je bezdôvodná, nemá oporu v hmotnom práve. Žalobca ako aj PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. po celý čas, teda od roku 2009 si boli vedomí existencie zabezpečovanej pohľadávky, mali o nej presné úplné informácie, nikdy počas tejto doby nenapadli platnosť záložných zmlúv, o obsahu záložných zmlúv mali plnú vedomosť, z čo vyplýva, že za účelom uspokojenia zabezpečovanej pohľadávky boli uzrozumení s výkonom záložného práva ešte v marci 2017. Zjavnými nedôvodnými podaniami žalobca spolu so spoločnosťou PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. sústavne maria uspokojenie veriteľov, svojej banky, spol. Finest. Celkovo sa uskutočnili štyri dražby, pričom na poslednej boli urobené podania, záloh bol vydražený, avšak vydražiteľ cenu nezaplatil a dražba bola teda zmarená. Následne bol na majetok PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. vyhlásený konkurz a spol. Finest si svoju pohľadávku prihlásila v konkurze spolu so zabezpečením záložným právom na záloh vo vlastníctve žalobcu. Od tohto momentu nie je možné viesť výkon záložného práva. Podľa odvolateľa žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ak niekomu hrozí ujma, či škoda, tak je to žalovaný v 1.rade. Žalobca nepreukázal žiadne údajné neplatné úkony, záložné zmluvy sú platné, žalovaný v 1.rade riadne vykonával záložné právo v súlade so zákonom, preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
8. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovaného v 1. a 2. rade uviedol, že pokiaľ ide o spochybňovanie existencie záložného práva zo zmlúv z roku 2013, tieto rozširovali predmet zálohu a zriaďovali záložné právo k pohľadávkam, ku ktorým pre tú istú pohľadávku malo byť podľa žalovaného v 1. rade zriadené
už záložné právo zmluvou z roku 2009. Žalovaný začal výkon záložného práva pre tie isté pohľadávky z niekoľkých, podľa žalovaného v 1. rade platných záložných zmlúv, ktoré naviac tvorili rôzne poradie a že je úplne nepochybné, že ide o zmätočný, nezrozumiteľný právny úkon, ktorý nemá oporu v hmotnom práve a takýto neplatný právny úkon nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný jednak fabuluje o tom, že by žalobca nespochybňoval záložné právo, opomína skutočnosť, že vtedajší štatutárny zástupca spoločnosti p. K. F. niekoľko dní (nie v deň dražby) minimálne týždeň pred konaním dražby osobne rokovala v spoločnosti žalovaného v 1. rade o možnosti splatenia záväzku spol. PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. záujemcom, ktorý bol pripravený dohodnúť splátkový kalendár v celej dlžnej sume, načo žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nereflektoval a snažil sa nehnuteľnosť predať na dražbe. žalobca zotrváva na svojom tvrdení, že posudok mu bol doručovaný nekompletný vo fotokópií, teda nezákonným spôsobom. Tvrdenia o riadnom doručovaní originálneho posudku žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca žiadal, aby súd doručoval všetky písomnosti zvolenému právnemu zástupcovi.
9. Z návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia ako aj zo žaloby vo veci samej vyplýva, že žalobcom je spoločnosť Brown Machines Slovakia, s.r.o., IČO: 36 241 636, so sídlom Revolučná štvrť 957/17, 924 01, keď údaje o danej obchodnej spoločnosti týkajúce sa názvu, sídla, identifikačného čísla vyplývajú z aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava Oddiel: Sro, Vložka číslo 12549/T.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti napadnutému uzneseniu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05).
12. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia, ktoré slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd nariadi neodkladné opatrenie
iba za predpokladu, že účel sledovaný nariadením neodkladného opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením ( § 324 ods. 3 C.s.p.). Inštitút neodkladného potrenia je výnimočným ustanovením slúžiacim na okamžitú dočasnú ochranu strany, ktorej hrozí ujma, prípadne môže jeho nenariadením nastať nezvratný stav. Súd spravidla zisťuje všetky rozhodujúce skutočnosti z návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh, a preto navrhovateľ neodkladného opatrenia zodpovedá za argumentačnú dostatočnosť a objektívnu presvedčivosť jeho návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené predpoklady pre nariadenie daného neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil dôvodnosť a právnu dovolenosť ním požadovaného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana žalobcom navrhovaným nariadením neodkladného opatrenia, s ktorým právnym názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že s účinnosťou od 1.7.2016 C.s.p. v ust. § 137 písm. d) upravuje, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, avšak iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva. Zmluva ako je napr. aj zmluva o zriadení záložného práva a iné právne úkony ako je napr. aj oznámenia o začatí výkonu záložného práva a oznámenie o zmene výkonu záložného práva, ich existencia, platnosť, či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami. Žalobca vo veci samej sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a neplatnosti oznámenia o výkone a o zmene výkonu záložného práva, keď takáto žaloba spadá pod ust. § 137 písm. d/ C.s.p., v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti. Žalobný návrh domáhajúci sa určenia právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, sa považuje podľa C.s.p. za vadný návrh. Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho, že za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujúc vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je potrebné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Kým predchádzajúca právna úprava v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by výslovne upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti, v praxi sa žaloby na určenie právnej skutočnosti pripúšťali, ak žalobca preukázal naliehavý právny záujem. Nová úprava C.s.p. pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (t. j. napr. že právny úkon je neplatný) iba za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Ak takého predpisu niet, čo je aj daný prípad, žalobca nemôže žalovať neplatnosť predmetných právnych úkonov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú judikatúru (NS SR sp. zn. 4Cdo/89/2007, NS SR sp. zn. 3Cdo/108/2017, NS ČR sp. zn. 30Cdo/1705/2002) Odvolací súd naviac uvádza, že pokiaľ na základe zmluvy o zriadení záložného práva bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či zmluva o zriadení záložného práva je alebo nie je platným právnym úkonom predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo, a teda stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení nemožno odstrániť určením neplatnosti právneho úkonu.
13. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol naplnený ani ďalší základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to že žalobca neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko vyhlásením konkurzu na majetok záložného dlžníka - spoločnosti PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. uznesením Okresného súdu Trnava spis. zn. 23K/43/2016 zo dňa 27.4.2017 ( ako vyplýva z Obchodného vestníka 87/2017, zverejnené 9.5.2017), pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou, nie je možné počas konkurzu uspokojiť z majetku podliehajúceho konkurzu inak ako rozvrhom výťažku zo speňaženia tohto majetku ( § 44 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.), čo je jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu. Žalovaný v 1. rade ako veriteľ si uplatnil prihláškou svoju pohľadávku vrátane záložného práva v konkurze vedenom na Okresnom súde v Trnava spis. zn. 23K/43/2016 a správca konkurznej podstaty spísal predmetný nehnuteľný majetok do konkurznej podstaty v zmysle ust. § 79 zákona č. 7/2005 Z.z. ( ako vyplýva z obchodného vestníka 151/2017 zverejnené 8.8.2017), čím nastali účinky v zmysle ust. § 76 ods. 1 posledná veta zákona č. 7/2005 Z.z. a to, že len čo je majetok zapísaný do súpisu, iná osoba
ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu. Z uvedené vyplýva, že ani žalovaný v 1. rade ani žalovaný v 2. rade nemajú možnosť nakladať s predmetným nehnuteľným majetkom vo vlastníctve žalobcu, nakoľko s týmto majetkom môže nakladať len správca konkurznej podstaty a teda nie je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že napriek zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu je daná hrozba bezprostredne hroziacej ujmy, nakoľko žalovaný v 1. rade ako konkurzný veriteľ disponuje so svojou pohľadávkou voči PEDRAZZOLI SLOVAKIA, spol. s r. o. a môže svoju prihlášku kedykoľvek vziať späť, čo podľa informácie žalobcu aj ich chce vykonať, odvolací súd uvádza, že žalobca tieto svoje tvrdenia ani žiadnym spôsobom neosvedčil, a preto nebolo možné na túto námietku prihliadať.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval pri rozhodovaní o návrhu, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery zrozumiteľne vysvetlil, a preto považoval za neopodstatnenú námietku odvolateľa, že napadnuté rozhodnutie nie je riadne odôvodnené ( § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p.).
15. Odvolateľ ďalej namietal nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., avšak neodôvodnil, v čom má spočívať iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, a preto súd na túto námietku nemohol prihliadať.
16. Žalobca ďalej namietal vady v skutkových zisteniach (§ 365 ods. 1 písm. f C.s.p.) a nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 C.s.p. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody naplnené nie sú.
17. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný.
18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobcom podaný návrh o nariadenie daného neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.
19. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie bude končiť (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto uznesenia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.