Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-4411-2015.pdf
PDF · 74.34 KB
Case nature
Subarea
39Er/4411/2015
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: SLOVAKIA TABAK, a.s., so sídlom Dulovo námestie 5/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 120, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica, pod sp. zn.: EX 3721/2012, o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Zuzanou Dobrodenkovou, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Blahova 13, 909 01 Skalica, sa p r i z n á v a náhrada trov exekúcie vo výške 341,48 eur, ktoré je povinný uhradiť oprávnený do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 05.10.2015 vydal tunajší súd poverenie č. 5102 193236, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
2. Dňa 31.07.2017 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h), nakoľko šetrením zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 348,16 eur.
3. Súd sa preštudovaním exekučného spisu, ktorý súdny exekútor priložil k svojmu podnetu na zastavenie exekúcie, stotožnil so zisteniami súdneho exekútora o nemajetnosti povinného. Najmä, že povinný nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, nie je majiteľom motorových vozidiel a povinný má vedený účet v banke, na ktorom nie sú žiadne finančné prostriedky. Povinný subjekt je odhlásený zo Sociálnej poisťovne a nemá hlásených žiadnych zamestnancov. Povinný nevykonáva ako podnikateľský subjekt žiadnu činnosť a nie je predpoklad k nadobudnutiu majetku v budúcnosti. Súd konštatuje, že nie je predpoklad k úspešnému a hospodárnemu pokračovaniu exekúcie.
4. Podľa § 243h ods. 1) prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
7. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť konania, súd s poukazom na § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.
8. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Súd účastníkom exekučného konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v danom prípade zastavenie konania žiadny z účastníkov nezavinil.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
14. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z.z., vyhlášky č. 141/2008 Z.z. a vyhlášky č. 569/2008 (ďalej len vyhláška), účinnou od 1.1.2009, ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
15. Podľa § 5 ods. 1 a 3 vyhlášky, Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura; Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.
16. Podľa § 26 vyhlášky, Základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.
17. Súdny exekútor uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní vymohol v prospech oprávneného sumu 1 352,40 Eur. Z tejto sumy si súdny exekútor vypočítal odmenu vo výške 270,48 Eur. Súd vymoženú sumu zaokrúhlil podľa § 26 vyhlášky na celé eurá nahor na sumu 1 353,00 Eur, ktorá je základom na určenie odmeny podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. Odmena súdneho exekútora tak predstavuje sumu 270,60 Eur. V zmysle § 26 vyhlášky sa vypočítaná odmena zaokrúhľuje na najbližších 50 eurocentov nahor. Súd tak vypočítal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 271,00 Eur. Nakoľko súdny exekútor vo svojom podnete na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada priznať odmenu vo výške 270,48 Eur, súd mu v tejto časti priznal odmenu vo výške 270,48 EUR.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
19. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu vzniká exekútorovi iba vtedy, ak boli účelne vynaložené a vznikli v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Účelnosť vynaložených hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti.
20. Súdny exekútor si v časti hotových výdavkov uplatnil náhrady vo výške 17,67 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu spolu vo výške 3,58 Eur za spisový obal, obálky, toner a papier. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
21. Vo zvyšnej časti náhrad hotových výdavkov priznal súd náhradu vo výške deklarovanej súdnym exekútorom spolu v súčte 14,09 EUR. Súd tak priznal náhradu hotových výdavkov za poštovné vo výške 1,70 Eur, elektronickú súčinnosť bánk vo výške 0,70 Eur, elektronickú súčinnosť dopravného inšpektorátu vo výške 0,45 Eur. Rovnako mal súd po preštudovaní exekučného spisu za preukázané vykonanie pracovnej cesty, za ktorú priznal náhrady vo výške v akej si ich súdny exekútor uplatnil, teda 11,24 Eur.
22. Keďže súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady v zmysle § 196 Exekučného poriadku o túto daň vo výške 20% a teda mu patrí 341,48 EUR, ktoré podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatí súdnemu exekútorovi oprávnený.
23. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.