Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/151/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom K., L. XX, o zaplatenie 1.458,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4C/133/2013-66 zo dňa 19. januára 2018 - II. výrok, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku, ako aj v závislom III. výroku o náhrade trov konania r u š í a vracia súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom konanie v časti o zaplatenie sumy 150,- Eur s príslušenstvom zastavil, II. výrokom v prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.308,51 Eur s príslušenstvom žalobu zamietol, III. výrokom žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žabcovi nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovenia § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 54 ods. 2, § 879j, § 101, § 103, § , § 524 ods. 1, 2, § 558, § 110 ods. 1 veta druhá, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2, § 491 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka, § 497, § 504, § 265, § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, s poukazom aj na procesné ust. § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, 2, § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Okresný súd vychádzal zo skutkových zistení, že zmluvou o poskytnutí rýchlej pôžičky 150-c, č. 7025978 zo dňa 26.3.2007 spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľa poskytom žalovanému ako dlžníkovi pôžičku v sume 50.000,- Sk (1.659,70 Eur), ktorú bol žalovaný povinný vrátiť v 42 mesačných splátkach po 1.849,- Sk (61,38 Eur), celkom sumu 77.658,- Sk (2.577,71 Eur). Splatnosť jednotlivých mesačných splátok nie je možné zo zmluvy zistiť, ani splatnosť poslednej splátky, t. j. konečnú splatnosť úveru (pôžičky). Zmluva splátky nerozčleňuje na splátku istiny pôžičky, splátku úroku z pôžičky a splátku poplatkov z pôžičky. V zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, údaj o výške úrokov z pôžičky ani o výške poplatkov z pôžičky, splatnosť jednotlivých splátok, splatnosť poslednej splátky. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 8.3.2012 a z Prílohy č. 1 spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. postúpila žalobcovi za odplatu pohľadávky konkretizované v prílohe, vrátane pohľadávky zo zmluvy ev. č. 7025978 voči žalovanému v neuhradenej sume 1.458,51 Eur s príslušenstvom špecifikovanom v prílohe. Z celkovej sumy úveru 2.577,84 Eur žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi, t. j. spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. celkom sumu 859,33 Eur. Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu zo dňa 27.8.2012 (ďalej len „Dohoda“) v čl. 2 Dohody s názvom: Uznanie záväzku žalovaný uznal svoj dlh zo zmluvy č. 7025978 vo výške 1.458,51 Eur s príslušenstvom, ktoré pozostáva z príslušenstva zo zmluvy v sume 479,43 eura, z nákladov na inkasné konanie v sume 150,- Eur a z úroku z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 1.458,51 Eur od 20.12.2008 do splatnosti poslednej splátky podľa splátkového kalendára, pričom úrok bude vypočítaný po vystavení splátkového kalendára. V čl. 3 Dohody s názvom: Forma splatenia záväzku sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v splátkach vždy k 15. dňu v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.9.2012. Výška splátok ani ich počet nie je v Dohode vôbec uvedená. Na konci čl. 3, bodu 3.1. je predtlačený, nezvýraznený text v znení: „Osoby uvedené v bode 1.2. a alebo 1.3. tejto dohody vyhlasujúc, že majú vedomosť o premlčaní dlhu.“ Pokusom o zmier zo dňa 20.2.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu nesplatenej časti úveru 1.458,51 Eur, zmluvného/zákonného úroku v sume 125,51 Eur a ostatného príslušenstva v sume 479,43 Eur, celkom na zaplatene sumy 2.063,45 Eur.

4. Prvoinštančný súd právne uzavrel, že predmetná zmluva o pôžičke, ktorá je svojou povahou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v danom prípade neobsahuje dve obligatórne náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z., a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona), a RPMN (§ 4 ods. 2 písm. g/ citovaného zákona). Zmluva neobsahuje výšku úroku z úveru ani výšku poplatkov. Zmluva iba odkazuje na Podmienky k zmluve a VOP, avšak samotný odkaz na Podmienky k zmluve o pôžičke či na VOP, ktoré sú iba jednostranným prejavom vôle dodávateľa poskytujúceho spotrebiteľský úver, nemožno považovať za platné dojednanie výšky úrokov z úveru, výšky poplatkov z úveru či splatnosti splátok, ktoré musia byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v inom písomnom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ani Podmienky k zmluve o pôžičke, ani VOP nie sú zmluvnými stranami podpísané. V danom prípade predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z., pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje RPMN. Navyše, podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a keďže v tejto zmluve nie sú uvedené žiadne úroky a poplatky, pôvodný veriteľ úveru, ako aj žalobca, mohli od žalovaného požadovať iba nesplatenú časť istiny reálne poskytnutého úveru, t. j. sumu 800,37 Eur so zákonným úrokom z omeškania, vypočítanú ako poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur mínus zaplatená časť úveru vo výške 859,33 Eur. V zmluve o pôžičke nie je uvedený dátum splatnosti jednotlivých splátok, avšak vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy (26.3.2007), počet dohodnutých mesačných splátok (42 mesiacov), čl. 6.4. VOP a obsah čl. 3 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súd mal za nepochybne preukázané, že už v čase uzavretia dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu bola predmetná žalovaná pohľadávka premlčaná. Slovenský právny poriadok nepozná dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ako samostatný zmluvný typ, avšak v časti uznania záväzku súd na tento právny úkon aplikoval ustanovenie, ktoré je tomuto záväzku najbližšie, a to § 558 Občiansky zákonník, ktoré upravuje uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka. Nie je vylúčené, aby takýto prejav vôle bol dvojstranným právnym úkonom, podpísaným dlžníkom aj jeho veriteľom. Jedným zo zákonných predpokladov platnosti uznania dlhu podľa 558 Občianskeho zákonníka je vedomosť dlžníka o premlčaní. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym a zákonom aprobovaným. Ide o jednostranný úkon, ktorý tento charakter nestráca, ani keď je súčasťou iného dvojstranného úkonu. Pokiaľ by právny úkon uznania dlhu žalovaným vznikol zo slobodnej vôle spotrebiteľa, tak aj napriek jeho nevýhodnosti pre spotrebiteľa, súd by nemohol namietať platnosť takéhoto právneho úkonu. Súdu je však z jeho úradnej činnosti známe, že uznanie dlhov iniciuje sám žalobca, pričom má na to vopred pripravené formuláre, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre nich zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom, na rozdiel od dohody o splátkach, už výslovne neinterpretoval. Klauzula o tom, že strany majú vedomosť o premlčaní dlhu, nie je uvedená v čl. 2 dohody s názvom: Uznanie dlhu, ale až v na konci bodu 3.1. uvedeného čl. 3 s názvom: Forma splatenia záväzku. Predtlačený text obsahujúci vyhlásenie, že osoby uvedené v „dohode“ majú vedomosť o premlčaní dlhu, nie je ani žiadnym spôsobom zvýraznený, aby aspoň takýmto spôsobom upútal pozornosť spotrebiteľa pri podpisovaní dohody na predtlačenom formulári. V danom prípade ide zjavne o znevýhodnenie spotrebiteľa, pretože žalovaný ako dlžník podpísaním dohody nič nezískal, ale naopak, vlastným úkonom si z vôle žalobcu svoje postavenie podstatne zhoršil. Žalovaný nebol žalobcom vopred informovaný o tom, že jeho dlh je premlčaný, pretože, ak by to tak bolo, takúto dohodu by spotrebiteľ s veľkou pravdepodobnosťou neuzavrel. Na pojednávaní dňa 19.1.2018 žalovaný sám uviedol, že nevie to tom, že by ho žalobca upozornil na premlčanie predmetného dlhu. Ani žalobca nepreukázal súdu, že žalovaného riadne informoval o tom, že dlh žalovaného voči žalobcovi je premlčaný. Predmetná dohoda bola uzavretá v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý sa týmto vzdal svojho práva vzniesť námietku premlčania, a žalovaný bol tak konaním žalobcu, ktorý je singulárnym právnym nástupcom dodávateľa, postavený pred situáciu, kedy uvedenú dohodu podpísal na základe nedostatočných informácií spočívajúcich iba vo vedomosti o zdanlivej výhode splátkového kalendára a v nevedomosti o nekalej obchodnej praktike na strane žalobcu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať súdnu ochranu. Podpísaním predmetnej dohody o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov, pretože pri uzavretí tejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k službe, ku ktorá sa mu dostane, alebo ktorému je adresovaná. Pri vyhodnocovaní tejto praktiky súd musí operovať s priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady 2005/29 bod 18 Preambuly). Existuje veľké nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok, čo nie je odbornou starostlivosťou dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočným cieľom bolo dosiahnutie 10-ročnej premlčacej doby so zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť svojej pohľadávky. Pri uzavretí tejto dohody teda neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti (pre porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 5/2015 z 30.5.2016). Nakoľko predmetná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu je v rozpore s § 3, § 54 a § 39 OZ, je absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, keďže k jej uzavretiu došlo využitím nekalej obchodnej praktiky žalobcu. Keďže predmetný dlh je premlčaný podľa § 101 OZ, a na premlčanie súd musel prihliadnuť z úradnej moci podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré je procesným ustanovením, a teda súd je povinný riadiť sa týmto ustanovením platným a účinným v čase rozhodovania, súdu neostávalo nič iné, iba žalobu v prevyšujúcej časti, v ktorej nebola vzatá späť, ako skutkovo a právne nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 150,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že mu žalovaný v priebehu sporu uhradil túto sumu, a teda z procesného hľadiska žalovaný zavinil zastavenie konania v tejto časti. V časti o zaplatenie 1.038,51 Eur s príslušenstvom, v ktorej súd žalobu zamietol, bol vo veci úspešný žalovaný. V tomto spore mal žalobca procesný úspech v časti o zaplatenie 150,- Eur s príslušenstvom, t. j. v časti 10,28%, keďže zastavenie konania z procesného hľadiska v tejto časti zavinil žalovaný. Žalovaný mal vo veci úspech v časti o zaplatenie sumy 1.308,51 Eur s príslušenstvom, čo predstavuje 89,72 % predmetu sporu. Nakoľko žalovaný mal vo veci väčší úspech než žalobca, podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi podľa pomeru úspechu vo veci a procesného úspechu, v danom prípade v rozsahu 89,72 % mínus 10,28%, t. j. v rozsahu 79,44 %. Nakoľko žalovanému zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú a iné trovy si neuplatnil, okresný súd mu nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie výlučne zamietnutej časti (II. výrok) prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorým navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na § 365 ods. 1 písm. b), h) Civilného sporového poriadku. Vyčíslil si trov odvolacieho konania 162,74 Eur (súdny poplatok 78,- Eur a trovy právneho zastúpenia 84,74 Eur s DPH). Argumentoval tým, že právna úprava platná do 30.4.2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci1 a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa, čím okresný súd porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.02.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 o návrhu Okresného súdu Košice II o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V čase rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní bude rozhodnutie ústavného súdu platné, a teda odvolací súd by mal na túto skutočnosť prihliadať, neposkytnúť ochranu postupu okresného súdu, keď aplikoval neústavné zákonné ustanovenie, a predmetné rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Okresný súd nepostupoval v zmysle vyššie uvedených ustanovení Civilného sporového poriadku, konanie neprerušil a na vec aplikoval ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Podpisom Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, došlo k naplneniu ustanovenia § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka tzn. k prerušeniu plynutia premlčacej doby a k plynutiu novej 10 ročnej premlčacej, pričom k tomu, aby nastali uvedené účinky zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu. Teda aj uznaním premlčaného záväzku bez toho, aby bol dlžník poučený o premlčaní, nastávajú vyššie uvedené účinky. Na predmetnú skutočnosť nemá vplyv ani vyplnenie alebo nevyplnenie výšky splátok, nakoľko tie nie sú nevyhnutné k otázke uznania záväzku. Poukázal na rozdielnosť účinkov a rovnako aj rozdielnosť náležitostí potrebných k tomu, aby nastali účinky ustanovení § 110 ods. 1, druhá veta Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie premlčaného práva nie je z hľadiska účinkov spojených s § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. To znamená ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepodmieňuje samotné uznanie dlhu a jeho účinky (hoci aj vo vzťahu k premlčanému dlhu) s nutnosťou vedomosti toho, kto dlh uznal, o jeho premlčaní a jeho následkoch. Podpísaním Dohody došlo k začatiu plynutia novej 10-ročnej premlčacej doby, teda právny účinok spojený s uznaním práva, ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, t.j. prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby a začiatok plynutia novej 10 - ročnej premlčacej doby v tomto prípade nastal. Tým, že žalovaný podpísal Dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo je zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databázach neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie. Obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalovaný nemal možnosť oboznámiť a okrem toho žalovaný Dohodu podpisoval vo svojom bydlisku, teda mal možnosť si Dohodu v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svoj súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Ide o prejav slobodnej vôle žalovaného, ktorý si je vedomý svojho záväzku, uzavrieť so žalobcom predmetnú Dohodu a svoj záväzok postupne splatiť v dohodnutých splátkach. V danom prípade došlo navyše k uznaniu dlhu a teda k plynutiu novej premlčacej doby. Poukázal na rozhodnutia Krajského súde v Bratislave sp. zn. 2Co/862/2014, Krajského súde v Nitre sp. zn. 6Co/252/2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/41/2013, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/187/2014, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 25Co/84/2013, Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/82/2014.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a § 365 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, h/ , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu s použitím § 389 ods. 1 písm. b) zrušiť a vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bola pôvodne žaloba žalobcu, ktorou sa domáha od žalovaného sumy1.458,51 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.458,51 Eur od 9.3.2012 do zaplatenia. Okresný súd I. výrokom konania o zaplatenie sumy 150,- Eur s príslušenstvom zastavil, pričom žalobca ani žalovaný tento výrok nenapadli odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo tu posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu II. výrokom zamietol (suma 1.308,51 Eur s príslušenstvom) z dôvodu premlčania, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom názore, že uplatnená pohľadávka žalobkyne je premlčaná. Na premlčanie súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom premlčanie bolo jediným dôvodom na zamietnutie žaloby.

11. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

12. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

13. Podľa § 193 veta prvá CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.

14. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 38/1993 Zb. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

15. Podľa § 41a ods. 1 zákona č. 38/1993 Zb., právny predpis, jeho časti alebo niektoré jeho ustanovenia strácajú účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

16. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 7.2.2018, o návrhu Okresného súdu Košice II na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, rozhodol, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

18. Predmetný nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.2.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016 bol vyhlásený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 27.9.2018 (ročník 2018, č. 271). Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stratilo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť.

19. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie (19.1.2018) bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. účinné a okresný súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať.

20. Princíp právnej istoty sa prejavuje v dvoch smeroch. Jednak je založený na prezumpcii ústavnosti právnych predpisov (až do opačného rozhodnutia ústavného súdu) a jednak na právoplatných rozhodnutiach orgánov verejnej moci vychádzajúcich z prezumpcie ústavnosti (porov. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 320/06).

21. Platná a účinná zákonná právna norma nie je čosi, čo je k dispozícii orgánom ju aplikujúcim. Tieto orgány sú právnu normu povinné aplikovať. V teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme sa uplatňuje tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť (mutatis mutandis III. ÚS 274/07).

22. Napriek uvedenému nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7.2.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016 treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky.

23. Hoci a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov nemajú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori to musí tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06 - zjednotenie odchylných právnych názorov; Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky zväzok 1, ročník 2006, str. 740).

24. Postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol síce v súlade s vtedy účinným ustanovením zákona, avšak jeho aplikácia súdom prvej inštancie v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené, predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania.

25. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 .

26. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 viazaný, opätovne vec prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť, pričom je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu uvedenou v odvolacom konaní.

27. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, ktorý viedol k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými žalobcom v odvolacom konaní nezaoberal, keďže neboli spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie.

28. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nemožno napadnutú odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .