Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/49/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: F. H. D., X.. XX.XX.XXXX, V. L. R. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie sumy 436,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. - 68, zo dňa 22.12.2020, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 04.07.2018 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania zo spoločnosti R. na žalobcu, pričom v zmluve o postúpení pohľadávok bola žalovaná vedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca nepreukázal v konaní aktívnu legitimáciu predložením listinného dôkazu - zmluvy o postúpení pohľadávky. Uvedenie tejto zmluvy v žalobe ostalo v rovine tvrdenia, a preto žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný pre neunesenie dôkazného bremena. Prvostupňový súd konštatoval, že aj keď listinný dôkaz - oznámenie o postúpení pohľadávky je súčasťou spisu, žalobca nepreukázal jeho doručenie, a teda účinky s týmto doručením spojené. Z uvedeného teda vyplýva, že postúpenie pohľadávky nebolo oznámené dlžníkovi. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že: „ Súd nie je povinný vyzývať na predloženie chýbajúcich dôkazov. Dôkazné bremeno je na sporových stranách, okrem ustanovených výnimiek. Ide o povinnosť procesných strán, ktoré nesú zodpovednosť za procesný výsledok sporu. Súd poukazuje na to, že v žalobe bolo uvedené, že v prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod referenčným č. XXXXXXXXXX. Súd po preskúmaní, či v žalobe je uvedené resp. poukázané, odkázané na Spr, pod ktorým by bol vedený listinný dôkaz Zmluva o postúpení pohľadávok, nič také zo žaloby súd nezistil a to ani zo súdneho registra v ktorom sú aj listiny z upomínacieho konania. Vzhľadom na novelu platí zásada materiálnej pravdy a teda súd nesmie byť dôkazne iniciatívny (pokiaľ ide o stranu procesne silnejšiu a to v tomto prípade žalobcu v konaniach). Na základe vykonaného dokazovania súd musel prvotne skúmať z úradnej povinnosti aktívnu legitimáciu žalobcu. Keďže žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v predmetnom konaní postúpením od pôvodného veriteľa, a jeho povinnosťou bolo preukázanie existencie Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú nesplnil, preto súd žalobu zamietol. Súd sa nezaoberal vecou samou z dôvodu, že v predmetnom konaní neboli splnené procesné podmienky a to nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť ex offo. Táto procesná skutočnosť bola dôvodom na zamietnutie žaloby.“

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to z dôvodu podľa , - , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ sa jedná o jeho aktívnu legitimáciu, tak v rámci upomínacieho konania predložil zmluvu o postúpení pohľadávky a na jej základe bol vydaný platobný rozkaz. Dôkaz o preukázaní aktívnej vecnej legitimácie sa nachádza v registri OpP Okresného súdu Banská Bystrica č. 49/2019. Upomínací súd nepostúpil všetky potrebné dokumenty, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť žaloby. Žalobca taktiež poukázal na to, že v konaní vedenom Okresným súdom Poprad nebol vyzvaný na dodatočné predloženie uvedenej zmluvy. Žalobca spolu s odvolaním z opatrnosti zároveň predložil predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky aj v rámci tohto konania. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru o tom, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa , na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

5. Podľa , ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa , ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa , ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa , písm. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210801>).

6. Podľa , , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti a) fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie referátom zo dňa 04.12.2020 nariadil vyvesiť na úradnej tabuli a webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe a súčasne v ten istý deň nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 22.12.2020. Z obsahu spisu vyplýva, že na č.l. 61 je oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 07.12.2020, z ktorého vyplýva, že na deň 22.12.2020 o 8.00 hod. bude verejne vyhlásený rozsudok v tejto veci. Na č.l. 63 spisu je oznámenie súdu o podanej žalobe, z ktorého vyplýva označenie strán sporu, predmet sporu a spisová značka s tým, že v zmysle súd oznamuje podanie žaloby a žaloba sa považuje za doručenú po 15-tich dňoch od zverejnenia oznámenia. Na č.l. 65 spisu je oznámenie súdu o doručení písomnosti, z ktorého taktiež vyplýva označenie strán sporu, predmet sporu a skutočnosť, že vo veci vedenej pod sp. zn. v zmysle , súd oznamuje doručenie písomností F. H. D.

- poučenie spotrebiteľa,

- uznesenie o vyjadrení sa k žalobe, s tým, že písomnosti si možno prevziať na č. dverí 10, 2. poschodie v budove Okresného súdu Poprad, pričom písomnosti sa považujú za doručené po 15-tich dňoch od zverejnenia tohto oznámenia.

Zo všetkých citovaných písomností zároveň vyplýva, že tieto písomnosti boli vyvesené na úradnej tabuli a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 07.12.2020 a budú zvesené 22.12.2020. Následne súd dňa 22.12.2020 formou verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej rozhodol.

8. S poukazom na vyššie citované ustanovenie , odvolací súd uvádza, že na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok prihliada, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. V je v jednotlivých odsekoch chronologicky upravený postup, ktorý súd realizuje v prípade, ak sa žalovanému nepodarí doručiť žalobu na adresu podľa (adresa uvedená v registri obyvateľov). V danom prípade sa nepodarilo žalovanej doručiť žalobu na adresu evidovanú v registri obyvateľov, preto súd postupoval podľa a zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že žaloba sa považuje za doručenú po 15 - tich dňoch od zverejnenia oznámenia, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Súd prvej inštancie však práve v 15. deň po takomto zverejnení žaloby vo veci aj rozhodol, čo odvolací súd považuje za vadu spočívajúcu v porušení procesných podmienok, keďže konajúci súd mal vyčkať za doručením žaloby aj keď v danej veci toto bolo realizované cestou zverejnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (účinky doručenia nastávajú po 15 dňoch od zverejnenia. t. j. od 16. dňa do budúcna), pretože ako vyplýva z referátu zo dňa 04.12.2020, oznámenie o podanej žalobe obsahovalo aj výzvu na vyjadrenie sa k žalobe, pričom pokiaľ by si žalovaná bola žalobu prevzala, mala ešte k dispozícií s poukazom na ust. , lehotu na vyjadrenie sa k žalobe tak, ako je to bežné pri faktickom doručení žaloby žalovanému a až následne po uplynutí tejto lehoty, resp. doručení vyjadrenia k žalobe, mohol súd prvej inštancie nariadiť termín verejného vyhlásenia rozsudku, avšak taktiež za splnenia podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

9. V súvislosti s listinou označenou ako Oznámenie súdu o doručení písomnosti (č.l. 65 spisu), odvolací súd poukazuje na to, že z prvej časti tohto oznámenia možno dedukovať to, že písomnosti boli žalovanej doručené, avšak následne z textu o tom, kde si možno prevziať tieto písomnosti už vyplýva, že doručené ešte neboli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že Ministerstvo spravodlivosti pripravilo tlačivá, ktoré sú súčasťou súdneho registra a ktoré by súdy mali pre tieto účely používať tak, aby tieto tlačivá boli jednotné a aby bol ich obsah jednoznačný, pričom z tohto tlačiva taktiež vyplýva, kde si žalobu možno prevziať (informačné centrum súdu). V súvislosti s listinou na č. l. 65 spisu odvolací súd poukazuje aj na to, že v je určený postup doručovania ďalších písomností, avšak takýto postup sa realizuje až po splnení náležitostí vyplývajúcich z , teda po zverejnení žaloby, jej príloh a poučení na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu s tým, že pokiaľ táto lehota márne uplynie a žalovaný si žalobu neprevezme, následne možno postupovať napr. aj v súlade s ustanovením , t.j. nariadiť verejné vyhlásenie rozsudku s tým, že toto bude oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, resp. v prípade prevzatia takejto žaloby vyčkať za uplynutím lehoty, ktorá bola žalovanému určená na vyjadrenie sa k žalobe a následne zvoliť ďalší procesný postup.

10. Vzhľadom na vyššie uvedenú vadu konania, ktorá sa týkala procesných podmienok konania, súd podľa , zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa taktiež k rozhodnutiu o merite veci, teda zamietnutiu žaloby z dôvodu, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný, keďže nepreukázal postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Zároveň je potrebné uviesť, že z príloh žaloby, ktoré samotný žalobca označil ako prílohy k návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyplýva, aby takouto prílohou bola aj zmluva o postúpení pohľadávok. Z obsahu žaloby teda, s poukazom na ustanovenie vyplýva rozhodná skutočnosť, že žalobca nadobudol predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom aj keď túto zmluvu neoznačil v rámci príloh žaloby, odvolací súd považuje za príliš formalistické to, pokiaľ sa súd prvej inštancie sa s touto skutočnosťou nevysporiadal a žalobu, bez vyžiadania tejto listiny od žalobcu, jednoducho zamietol. Zároveň je nepochybné, že prílohou žaloby bolo oznámenie o postúpení pohľadávky podľa a nasl. zo dňa 20.08.2018, ktoré právny predchodca žalobcu adresoval žalovanej, pričom aj keď nie je preukázané doručenie tejto písomnosti, nemožno uzavrieť tak, ako to urobil súd prvej inštancie, že táto písomnosť nebola žalovanej doručená, a teda že postúpenie pohľadávky nebolo dlžníkovi oznámené (bod 14. odôvodnenia

rozsudku). V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Odvolací súd v tomto ohľade taktiež poukazuje na obsah odvolania žalobcu, ktorý uviedol, že nemôže niesť zodpovednosť za to, pokiaľ upomínací súd v Banskej Bystrici nepostúpil Okresnému súdu Poprad všetku dokumentáciu, ktorá mu bola predložená pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu a špecifikuje, že zmluva o postúpení pohľadávok sa nachádza v Registri OpP pod č. 49/2019. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie preveriť aj túto skutočnosť (vyzvať upomínací súd) a následne vo veci rozhodnúť, keďže je nepochybné, že v súčasnosti je už súčasťou spisu jednak zmluva o postúpení pohľadávok, ako aj príloha k tejto zmluve, ktorá sa týka dlhu žalovanej.

12. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o nároku na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.