Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: BASF Slovensko spol. s r.o., so sídlom Einsteinova 23, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 345 603, zastúpený: Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, Žilina, IČO: 50 158 121, proti žalovanému: K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXA, R., (predtým podnikajúci pod obchodným menom Marián Lukáčik TIRRENIA, s miestom podnikania Braneckého 31, Nitra, IČO: 33 642 982), zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, so sídlom Bottova 34, Nitra, IČO: 40 495 931, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/86/2011 - 636 zo dňa 28.06.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/86/2011 - 636 zo dňa 28.06.2017 p o t v r d z u j e.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva zo dňa 30.06.2010 uzatvorená medzi spoločnosťou TIRRENIA s.r.o., so sídlom Braneckého 31, 949 01 Nitra, IČO: 36 666 483 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod hnuteľného majetku uvedeného vo faktúre č. 210080 vystavenej TIRRENIA s.r.o. za kúpnu cenu 69 215,30 eura je voči žalobcovi neúčinná (I. výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 42a ods. 1, ods. 4, § 42b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka a v časti trov konania ustanovením § 255 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobou zo dňa 15.06.2011 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou TIRRENIA, s.r.o., so sídlom Braneckého 31, 949 01 Nitra, IČO: 36 666 483, ako predávajúcim a K. Q., podnikajúcim pod obchodným menom: Marián Lukáčik TIRRENIA, s miestom podnikania Braneckého 31, 949 01 Nitra, IČO: 33 642 982, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod hnuteľného majetku, uvedeného v zozname, ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku a ktorý zoznam je špecifikovaný v návrhu na začatie konania zo dňa 24.05.2011 v prílohe č. 10, za kúpnu cenu vo výške 69 215,30 eura, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd prvej inštancie sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu, povinnosťou doplniť nedostatočne zistený skutkový stav. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti TIRRENIA s.r.o. sa na základe notárskej zápisnice zo dňa 24.02.2010, spis. zn. N27/2010, NZ6104/2010, NCRls6220/2010, spísanej na notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej, konateľom spoločnosti K. Q. stala splatnou dňa 11.06.2010. Spoločnosť TIRRENIA s.r.o. vyhlásila, že je dlžníkom žalobcu z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar vo výške 45 607,90 eura, zaviazala sa dlh splácať v dohodnutých splátkach a zároveň vyhlásila, že v prípade omeškania úhrady ktorejkoľvek dohodnutej splátky o viac ako 10 dní, stáva sa splatným celý dlh. Dlžník neuhradil splátku splatnú dňa 31.05.2010 vo výške 5 899,95 eura, a preto došlo dňom 11.06.2010 k zosplatneniu zvyšku dlhu. Zvyšok dlhu spoločnosť TIRRENIA s.r.o. žalobcovi nezaplatila. Jediným spoločníkom spoločnosti TIRRENIA s.r.o. bol K. Q., žalovaný, ktorý bol zároveň aj konateľom spoločnosti. Spoločnosť TIRRENIA s.r.o. uzatvorila s Dexia bankou Slovensko, a.s. dňa 28.12.2006 zmluvu o kontokorentnom úvere č. 05/113/06, na základe ktorej poskytla banka obchodnej spoločnosti úver vo výške 1 500 000 Sk, ktorý bol zabezpečený zmenkou. Dodatkom č. 3 k zmluve došlo k zmene amortizácie úveru ku dňu 21.06.2010, teda úver sa stal splatným k tomuto dátumu, pričom úverový účet bol v debete -44 806,52 eura. Medzi stranami sporu neboli sporné: výška pohľadávky žalobcu a Dexie banky Slovensko, a.s. voči dlžníkovi TIRRENIA s.r.o, a ani splatnosť ich pohľadávok. Teda, že pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 11.06.2010, teda skôr ako pohľadávka banky dňa 21.06.2010. Súd v zmysle uznesenia krajského súdu doplnil dokazovanie na preukázanie trhovej ceny predávaných hnuteľných vecí kúpnou zmluvou zo dňa 30.06.2010 medzi predávajúcim TIRRENIA s.r.o. a žalovaným. Vzhľadom na množstvo predávaných hnuteľných vecí (567 položiek), rôzny charakter predávaných vecí, sa súdu napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo jednoznačne zistiť a ustáliť trhovú cenu všetkých hnuteľných vecí ku dňu 30.06.2010. Napriek tomu však súd dospel k záveru, že predávajúci, dlžník žalobcu TIRRENIA s.r.o. predával hnuteľné veci kupujúcemu za nižšiu ako ich trhovú hodnotu. Tento záver súd opiera najmä o odborné stanovisko vypracované v konaní znalcom Ing. Antonom Fuzákom, ktorý vzhľadom na svoj odbor oceňoval iba hnuteľné veci stavebného charakteru ako stavebný materiál, stavebné hmoty a pomôcky, teda neoceňoval všetky hnuteľné veci uvedené vo faktúre č. 210080. Znalec ocenil 120 predávaných položiek, podľa jeho odborného stanoviska je hodnota ocenených položiek 85 473,97 eura (aj s 19 % DPH). K námietke žalovaného súd poznamenáva, že podľa § 206 má odborné vyjadrenie (stanovisko) rovnakú právnu silu ako znalecký posudok, ktorý sa vypracováva iba v prípade posúdenia odborných skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky a nepostačuje odborné vyjadrenie, čo v tomto prípade nebolo potrebné. Dohodnutá kúpna cena za všetky predávané hnuteľné veci (567) medzi dlžníkom žalobcu a žalovaným bola 69 215,30 eura, podľa odborného stanoviska bola trhová cena oceňovaných 120 hnuteľných vecí 85 473,97 eura. Už z porovnania týchto dvoch súm jednoznačne vyplýva, že žalovaný nadobudol hnuteľné veci za nižšiu cenu ako trhovú. Na návrh žalovaného bolo doplnené dokazovanie znalcom z odboru účtovníctvo, ani tento vypracovaný znalecký posudok nepreukázal, že žalovaný zaplatil predávajúcemu primeranú kúpnu cenu. Je možné, že časť tovaru bola poškodená uskladnením alebo bola po expirácii, ale rozsah takéhoto poškodenia a množstvo poškodeného tovaru neboli preukázané a nebolo tak možné určiť primeranú zľavu z kúpnej ceny. V konaní nebolo sporné, že dlžník predávajúceho, obchodná spoločnosť TIRRENIA s.r.o. a žalovaný sú spriaznenými osobami tak ako to má na mysli § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, nakoľko kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 30.06.2010 medzi právnickou osobou a žalovaným, ktorý je štatutárnym orgánom tejto právnickej osoby, predávajúceho. Ďalej bolo v konaní preukázané, že majetok predávajúceho, TIRRENIA s.r.o. nepostačoval na uspokojenie jeho veriteľa, pretože v exekučných konaniach bolo vymožených 780 eur a tieto konania boli súdom zastavené pre nemajetnosť povinného. Na základe výsledkov doplneného dokazovania a uvedeného skutkového stavu dospel súd k záveru, že boli naplnené dôvody odporovateľnosti právnemu úkonu. Žalobca mal vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi TIRRENIA s.r.o., ktorý dňa 30.06.2010, teda v lehote troch rokov pred podaním žaloby, uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, spriaznenou osobou podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, s úmyslom ukrátiť žalobcu a k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu aj došlo. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa bol podľa súdu preukázaný, konateľ dlžníka vedel alebo mal vedieť o nadobudnutí splatnosti jeho dlhu voči žalobcovi, vedel o následnom zosplatnení jeho úveru voči Dexia banke Slovensko a.s. a napriek tomu, že pohľadávka žalobcu bola splatná skôr, uzatvoril kúpnu zmluvu tak, že uhradením kúpnej ceny došlo k uspokojeniu neskôr splatnej pohľadávky tým, že kúpna cena bola pripísaná na jeho účet v banke, voči ktorej mal už v tom čase dlh po lehote splatnosti. Žalovaný, nakoľko ide o totožnú osobu s konateľom a spoločníkom dlžníka, sa nemohol dôvodne brániť tým, že o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa nemohol vedieť. Nemenej dôležitou je skutočnosť, že uzatvorením kúpnej zmluvy došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ktorý predal hnuteľné veci bez toho, aby bola ich cena určená nezávislou odbornou osobou spriaznenej osobe, žalovanému, za nižšiu cenu ako bola trhová, čo bolo v konaní preukázané. Spoločnosť TIRRENIA nebola v takej časovej tiesni, aby musela hnuteľné veci predať prvej osobe, ktorá o kúpu prejavila záujem, takáto časová tieseň nebola v konaní preukázaná, a teda nemohla mať ani vplyv na výšku ceny. Súd poznamenáva, že povinnosťou žalobcu ako veriteľa nebolo uspokojiť svoju pohľadávku kúpou tovaru od dlžníka alebo prijať iné plnenie v naturáliách, takáto povinnosť mu nevyplývala zo zmluvy a ani zo zákona. Bola by to iba jeho dobrá vôľa. Vzhľadom na obranu žalovaného považuje súd za potrebné poukázať na to, že pre posúdenie primeranosti dohodnutej kúpnej ceny medzi TIRRENIA s.r.o. a žalovaným je absolútne irelevantné za akú kúpnu cenu nadobudla spoločnosť TIRRENIA s.r.o. tovar od žalobcu alebo od iných predávajúcich. Podstatná je jeho hodnota, trhová cena a ak bol tovar predaný za nižšiu cenu ako trhovú, je zrejmé, že došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a tým aj k ukráteniu pohľadávky veriteľa, žalobcu. Okrem toho žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase vykonania odporovaného právneho úkonu mal dlžník TIRRENIA s.r.o. dostatok iného majetku na uspokojenie pohľadávky veriteľa, čo by mu mohlo privodiť priaznivé rozhodnutie vo veci. Exekučné konania vedené proti povinnému TIRRENIA s.r.o. preukazujú opak. Na základe uvedeného súd podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. V danom prípade mal žalobca vo veci plný úspech a preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, keď uviedol, že s odôvodnením rozsudku sa v žiadnom prípade nestotožňuje a má za to, že súd jednoznačne dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Znalec v odbore stavebníctvo v odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností a stavebných prác nie je znalcom, ktorý by vedel určiť trhovú hodnotu tovaru v roku 2010. Táto skutočnosť v konečnom dôsledku vyplýva z jeho odborného zamerania, v zmysle ktorého je znalcom v odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností a stavebných prác, avšak nie v oblasti odhadu trhovej ceny tovaru. Znalec v odvetví odhadu hodnoty nehnuteľností a stavebných prác nie je podľa jeho právneho názoru odborne kvalifikovaný na posúdenie a zhodnotenie hodnoty tovaru s ohľadom na vtedy kulminujúcu celosvetovú hospodársku krízu, makroekonomické faktory, hospodársku situáciu na stavebnom trhu a iné ekonomické a hospodárske vplyvy, ktoré výrazným spôsobom zasahovali do stavebného trhu a cenotvorby. Pri cenotvorbe je potrebné z jeho pohľadu zohľadnil aj individuálne okolnosti, ktoré vplývali na predaj predmetného materiálu (končiaci nájom priestorov, stav materiálu v akom bol predaný, predaj amblok, nákupnú a predajnú cenu, a iné), ktoré znalec vo svojom odbornom stanovisku nezohľadnil. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uvádza, že trhovú cenu všetkých položiek sa napriek vynaloženému úsiliu nepodarilo jednoznačne zistiť. Napriek tomu dospel k záveru, že predávajúci (TIRRENIA s.r.o.) predala predmetné hnuteľné veci za nižšiu ako trhovú cenu. K tomuto záveru dospel súd na základe odborného vyjadrenia Ing. Antona Fuzáka. Znalec neposudzoval a nezisťoval ceny všetkých komodít, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, ktorej určenia neúčinnosti sa domáhal žalobca a zisťoval ceny iba pri 120-tich komoditách, avšak predmetom kúpnej zmluvy bolo 567 položiek tovaru, čo je skoro 5 násobok posudzovaných komodít. Takýto postup znalca nie je správny a následná aplikácia priemerného percentuálneho rozdielu, ktorý vypočítal znalec na 120 položkách, na všetkých 567 položiek, neodzrkadľuje skutočnú trhovú hodnotu tovaru uvedeného vo faktúre č. 210080 zo dňa 30.06.2010. Poukazuje na rozpor v samotnom odbornom stanovisku. Ing. Fuzák totiž na jednej strane uvádza, že na určenie trhovej ceny 447 položiek (z 567) je potrebný znalec z iného odboru, avšak na druhej strane určil trhovú cenu všetkých položiek, pretože ním uvedeným indexom nevynásobil iba 120 položiek, ale všetkých 567 položiek. Predložené odborné stanovisko nezohľadňuje ďalšie závažné skutočnosti. Tovar v značnej hodnote v zmysle predmetnej faktúry bol tovarom po spotrebe, čo znamená, že za tento tovar by TIRRENIA s.r.o. reálne utŕžila 0 eur. Aj napriek tejto skutočnosti, žalovaný odkúpil tento nepoužiteľnú tovar za 100 %-nú skladovú cenu, pretože práve dňom odkúpenia skončila doba nájmu priestorov spoločnosťou TIRRENIA s.r.o. a bolo to jednoduchšie, ako jeho časovo náročná likvidácia. Predmetné odborné stanovisko taktiež nezohľadňuje hodnotu paliet v celkovej výške cca 7 000 eur, ktoré podľa kritérií a vyjadrení samotného žalobcu neboli vo vyhovujúcom technickom stave a preto ich žalobca nebol ochotný odkúpiť za žiadnu cenu. Znalec použil cenníky výrobcov určené pre maloobchodný predaj predmetného tovaru ako doporučené maloobchodné ceny. Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že k predaju predmetného tovaru v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy a faktúry č. 210080 zo dňa 30.06.2010 došlo práve pri veľkoobchodnom predaji medzi dvomi podnikateľskými subjektmi za účelom jeho ďalšieho predaja konečnému spotrebiteľovi. Táto skutočnosť nebola znalcom zohľadnená, nakoľko poskytnutie rabatu vo výške 15 % sa pri takýchto odberoch poskytuje práve pri maloobchodnom predaji, avšak pri veľkoobchodnom predaji sa výška rabatu oproti cenníkovým cenám hýbe na úrovni cca 25 % a viac. Žalobca ako dodávateľ poskytoval odberateľovi celokamiónovú zľavu na tovar vo výške 34 %. Znalec rovnako nezohľadnil pri určení výšky trhovej hodnoty predmetného materiálu skutočnosť, že v rámci predaja predmetného tovaru išlo o likvidáciu celej predajne a skladových zásob. Časová tieseň vznikla práve v súvislosti s končiacim sa nájmom k predmetným priestorom, kde spoločnosť TIRRENIA, s.r.o. prevádzkovala predajňu stavebného materiálu. Nájomný vzťah sa uzatváral každoročne na dobu určitú do 30. júna s tým, že nájomca požiadal o predĺženie nájmu na ďalší rok. Takýto postup sa realizoval aj v predchádzajúcich rokoch, avšak listom zo dňa 24.05.2010 prenajímateľ oznámil, že nájomnú zmluvu nepredĺži a nájom skončí uplynutím dohodnutej doby, tzn. 30.06.2010. Nakoľko nedošlo k predĺženiu nájmu zo strany prenajímateľa, čo nemohol v danom čase predpokladať ani samotný konateľ spoločnosti TIRRENIA, s.r.o., bol nútený pristúpiť k likvidácii zásob a tovaru, ktoré sa nachádzali v predmetných priestoroch. Na vypratanie tovaru mal cca l mesiac. S ohľadom na vyššie uvedené aj samotný Ing. Fuzák poukazuje na skutočnosť, že nie je možné určiť trhovú hodnotu predmetného tovaru, ale že ani on ako znalec nie je odborne spôsobilou osobou na určenie trhovej ceny tovaru. Preto nie je možné, aby súd dospel na základe predmetného odborného vyjadrenia Ing. Fuzáka k záveru, že predmetné hnuteľné veci boli predané za nižšiu cenu, ako je trhová cena. Poukazuje na znalecký posudok č. 32/2015 vypracovaný spoločnosťou CM - CENTRUM, spol. s r.o., s ktorým sa súd žiadnym spôsobom nevysporiadal v rámci predmetného meritórneho rozhodnutia a to aj napriek tomu, že ide o znaleckú organizáciu z odboru ekonómia a manažment. Poukazuje na vyjadrenie znalca, v zmysle ktorého je jednoznačné, že tovar nebol predaný so stratou, teda bol predaný za hodnotu prinajmenšom nákupnej ceny. Tento poznatok získal znalec dokonca priamo od žalobcu, ktorý mu poskytol faktúry, ktorými dodal tovar spoločnosti TIRRENIA s.r.o. Z uvedeného je zrejmé, že tovar bol predaný za reálnu hodnotu, ktorý tento tovar mal a nedošlo medzi žalovaným na strane kupujúceho a spoločnosťou TIRRENIA s.r.o. na strane predávajúceho k odporovateľnému právnemu úkonu, nakoľko predávajúci za tento tovar obdržal reálnu hodnotu tohto tovaru. Ako žalovaný tvrdil v priebehu celého konania, nie je možné určiť, tak ako to tvrdí žalobca, trhovú cenu tovaru, nakoľko takáto disciplína neexistuje a v rámci tvorby cien a teórie ekonómie neexistuje definícia trhovej ceny. Túto skutočnosť naviac jednoznačne potvrdili obidvaja prizvaní znalci. Trhová cena, ako to vyplýva z pomenovania, je determinovaná samotným trhom, tzn. ponukou a dopytom na trhu v oblasti stavebníctva. Je potrebné mať taktiež na zreteli, že trhová cena je ovplyvňovaná správaním sa trhu, ktorý bol v danom čase bez pochýb ovplyvnený kulminujúcou celosvetovou hospodárskou krízou, ktorá zásadným a veľmi negatívnym spôsobom ovplyvnila trh nielen v oblasti stavebníctva a nehnuteľností. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa bol preukázaný. V prípade naozajstného zámeru dlžníka ukrátiť veriteľa, mohol konateľ dlžníka zvoliť zastierací spôsob predaja cez tretiu osobu tak, ako k tomu v takýchto prípadoch občas dochádza. Konanie dlžníka a žalovaného však bolo po celý čas transparentné so snahou dlh vyriešiť Údajný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa okrem iného jednoznačne vyvracia aj skutočnosť, že dňa 05.08.2010, teda viac ako mesiac po dni uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. po dni, kedy podľa súdu prvej inštancie malo dôjsť k úmyslu poškodiť veriteľa, uhradil žalobcovi ďalšie splátky. V tom čase sa naviac stále rokovalo o predlžení splatnosti splátok a nikto nemohol dopredu vedieť, ako rokovania dopadnú. Okrem toho, dňa 23.06.2010 uhradil dlžník žalobcovi čiastku 2 297,49 eura, pričom na základe požiadavky p. Z., obchodného riaditeľa žalobcu, uhradil dlžník túto platbu mimo splátok notárskej zápisnice. Obchodná spoločnosť TIRRENIA mala kontokorentný úver na základe úverovej zmluvy č. 05/113/06 od Dexia banka Slovensko a.s. Úverový účet bol ku dňu 30.06.2010 v debete vo výške - 44 806,52 eura. Pripísaním časti kúpnej ceny vo výške 50 000 eur na bankový účet TIRRENIA, pristúpila Dexia v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok k inkasu sumy, vo výške, v akej bol predmetný účet v debete v prospech Dexia. Zároveň došlo k inkasu zvyšnej sumy v prospech IN VEST s.r.o., Šaľa v zmysle povoleného inkasa. K 01.07.2010 bol kreditný zostatok účtu 70,95 eura. Pripísaním 50 000 eur na bankový účet TIRRENIA, stratil v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy čl. 8 konateľ spoločnosti TIRRENIA dispozíciu nad týmito finančnými prostriedkami, nakoľko Dexia si túto čiastku inkasoval z účtu automaticky a to bez možnosti vplyvu konateľa TIRRENIA. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že uvedená časť kúpnej ceny bola automaticky inkasovaná bankou a nedošlo ani konaním žalovaného a ani spoločnosti TIRRENIA, resp. jej konateľa k podvodnému konaniu a ani ku konaniu, ktorého úmyslom by bolo ukrátenie žalovaného ako veriteľa TIRRENIA. Žalobcom prezentovaný názor, že bolo úmyslom žalovaného uspokojiť predmetný kontokorentný úver práve z dôvodu, že ako fyzická osoba ručil za tento kontokorentný úver spoločnosti TIRRENIA je účelový a zavádzajúci. Ako to preukázali predloženou zmluvou o kontokorentnom úvere, žalovaný si sám ako fyzická osoba vzal kontokorentný úver práve pre to, aby mohol vyplatiť kúpnu cenu za prevádzané skladové zásoby. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa nezbavil svojej povinnosti, tak ako sa to snaží prezentovať žalobca, práve naopak, žalovaný sám sa stal dlžníkom zo zmluvy o kontokorentnom úvere. Z uvedeného vyplýva, že nebolo úmyslom žalovaného zbaviť sa svojho osobného ručenia. Žalovaný nezískal žiadny majetkový prospech, nakoľko aj žalovaný mal so žalobcom uzatvorenú zmluvu, ktorá mu garantovala rovnaké objemy zliav, aké mala spoločnosť TIRRENIA s.r.o. u žalobcu. Prevodom predmetných skladových zásob a tovaru nedošlo k zníženiu a zmenšeniu majetku TIRRENIA s.r.o. Na základe uvedeného nie sú splnené základné náležitosti a podmienky stanovené ustanovením § 42a na úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu. Prevodom predmetných skladových zásob a tovaru nedošlo k zníženiu a zmenšeniu majetku TIRRENIA, v dôsledku čoho by bola možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku znížená, nakoľko žalovaný kúpnu cenu uhradil a spoločnosť TIRRENIA predala skladové zásoby so ziskom 43,49 %. Poukazuje na skutočnosť, že TIRRENIA poskytla a ponúkla žalobcovi niekoľko možností ako uspokojiť svoju pohľadávku (tovar a skladové zásoby, nájom reklamných plôch, konto na vrátenie 566 ks paliet) a rovnako uhrádzala dobrovoľne finančné čiastky nad rámec dohodnutých splátok. Žalobca tieto ponuky odmietol tak, ako odmietol aj iné návrhy TIRRENIA na uspokojenie svojich pohľadávok. Naviac ako to vyplýva aj z dôkazov predložených prípisom zo dňa 28.04.2017, spoločnosť TIRRENIA disponovala značným majetkom a pohľadávkami, z ktorých sa mal žalobca možnosť upokojiť. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu predmetný rozsudok zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že žalobu zamietne.

5. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný svoje odvolanie odôvodnil najmä tým, že: a) znalec Ing. Anton Fuzák vo svojom znaleckom posudku č. 1/2014 nedal komplexnú odpoveď na trhovú hodnotu posudzovaného tovaru v roku 2010, a to s poukazom na odvetvie, v ktorom vykonáva znaleckú činnosť; b) súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so znaleckým posudkom č. 32/2015 vypracovaným spol. CM - CENTRUM, spol. s r.o.; c) vzhľadom na to, že nie je možné určiť trhovú hodnotu tovaru, nakoľko neexistuje definícia takéhoto pojmu, je v súvislosti s konaním podstatná skutočnosť, že dlžník nepredal zásoby za nižšiu cenu, ako bola jeho nákupná cena; d) žalovaný odkúpil od dlžníka skladové zásoby a tovar so ziskom vo výške 43,49 %, a to ajnapriek tomu, že tovar bol poškodený a po uplynutí doby exspirácie, a teda nepredajný so skladovou hodnotou 0 eur; e) v prípade predmetnej Kúpnej zmluvy nemôže ísť o odporovateľný právny úkon, nakoľko nedošlo k reálnemu ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa - žalobcu, tzn. nedošlo k reálnemu zmenšeniu majetku, resp. majetkovej podstaty dlžníka, úmysel ukrátiť uspokojenie veriteľa - žalobcu nebol žalovanému známy a žalovaný nezískal majetkový prospech, a teda nie sú v danej veci splnené základné náležitosti a podmienky stanovené ust. § 42a na úspešné uplatnenie odporovateľnosti právneho úkonu. Žalobca má za to, že odvolaním napádaný rozsudok je vecne správny, zákonný a spravodlivý. Napádaný rozsudok bol súdom prvej inštancie vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec aj právne posúdil podľa ustanovení zákona, ktoré použil. Ad a) Žalovaný vo svojom odvolaní namieta relevantnosť odborného stanoviska č. 1/2014 znalca Ing. Antona Fuzáka, a to s poukazom na odvetvie, v ktorom vykonáva znaleckú činnosť (odhad hodnoty nehnuteľností a stavebných prác) a na počet oceňovaných predaných položiek (120 z 567). Na žalovaným v odvolaní vznesené námietky voči uvedenému odbornému stanovisku dal súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu dostatočnú odpoveď, keď konštatoval, že vzhľadom na množstvo predávaných hnuteľných vecí (567 položiek), rôzny charakter predávaných vecí, sa súdu síce nepodarilo jednoznačne ustáliť trhovú cenu všetkých hnuteľných vecí ku dňu 30.06.2010, avšak aj napriek tomu dospel k záveru, že dlžník predával hnuteľné položky žalovanému za nižšiu ako ich trhovú hodnotu, nakoľko pri 120 položkách znalec preukázateľne zistil, že tieto boli predané za nižšiu cenu ako bola ich trhová cena. Uvedené jednoznačne vyplýva z odborného stanoviska č. 1/2014, ktorý vzhľadom na svoj odbor oceňoval ten typ hnuteľných vecí, ktorý spadá do jeho odboru. Žalobca zároveň uvádza, že takéto dokazovanie považuje s ohľadom na počet jednotlivých predávaných položiek a odstup času za dostatočné a hospodárne. Zároveň žalobca uvádza, že ďalší znalec, navrhnutý žalovaným ako vyplýva z bodu nižšie skúmal ešte výrazne nižší počet položiek, ako znalec Ing. Fuzák, naviac len položky dodané žalobcom. Žalobca preto považuje závery tohto znaleckého dokazovania vykonaného Ing. Fuzákom za relevantné a pre rozhodnutie vo veci postačujúce. Ad b), c) Znalecká organizácia z odboru ekonómia a manažment pri vypracovaní znaleckého posudku č. 32/2015 posudzovala len 38 položiek z celkového počtu 567, a to dokonca len takých, ktoré žalobca dodal dlžníkovi. Znalec tak pri vykonávaní znaleckého dokazovania skúmal prakticky len maržu žalobcu, pričom vychádzal výlučne z účtovných podkladov žalobcu, t.j. na základe takýchto zistení nie je možné určiť obvyklú obchodnú maržu v júni 2010 pri veľkoobchodnom predaji stavebného materiálu. Žalobca opätovne poukazuje na skutočnosť, dlžníkovi poskytoval v dôsledku dlhoročnej spolupráce nadštandardné zľavy, a to až vo výške až 32-38 % na dodávaný tovar. S poukazom na uvedenú nadštandardnú zľavu pri nadobúdacej cene, ale aj z dôvodu, že znalec vychádzal len z ceny tovaru dodaného jedným dodávateľom (žalobcom) je zrejmé, že dlžník predal žalovanému tovar hlboko pod trhovú cenu. Uvedenú skutočnosť konštatoval rovnako aj súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia: „Trhová cena tovaru podľa cenníka žalobcu bola 9 434,37 eura, žalovanému bol tento tovar predaný za cenu 6 178,63 eura, teda so zľavou 3 255,84 eura. Takúto výraznú zľavu by mohol žalovaný od predávajúceho dostať iba v prípade, ak by tovar odoberal niekoľko rokov a vo väčších množstvách.“ Z uvedeného je tak zrejmé, že dlžník síce nepredal zásoby žalovanému za podstatne nižšiu cenu, ako bola jeho nákupná cena poskytnutá žalobcom, avšak tieto mu predal s výraznou zľavou, a teda hlboko pod trhovú hodnotu. Žalobca má tak za to, že súd prvej inštancie sa so znaleckým posudkom vysporiadal dostatočne, a to aj s poukazom na to, že podľa názoru žalobcu bolo takto vykonané znalecké dokazovanie nedôvodné, nehospodárne a pre účely konania irelevantné, nakoľko jeho vykonaním neboli zodpovedané žiadne otázky podstatné pre konanie. Sám súd prvej inštancie v bode 24. odôvodnenia Rozsudku konštatoval, že „ani tento vypracovaný znalecký posudok nepreukázal, že žalovaný zaplatil predávajúcemu primeranú kúpnu cenu“, s čím sa žalobca v celom rozsahu stotožňuje. Ad d) Tvrdenie žalovaného, že Kúpnou zmluvou predávaný tovar bol poškodený, a teda nepredajný so skladovou hodnotou 0 eur považuje žalobca za účelové a v konaní za absolútne nepreukázané. Ad e) Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že žalovaný Kúpnou zmluvou medzi blízkymi osobami znemožnil uspokojenie žalobcu z majetku, a to nepochybne v úmysle poškodiť žalobcu - veriteľa. Žalobca bez akýchkoľvek pochybností zastáva názor, že z ekonomického hľadiska bol tento právny úkon nielen bez primeraného protiplnenia, ale tento právny úkon bol bez akéhokoľvek protiplnenia. Žalobca je presvedčený, že uvedené konanie je práve takým druhom konania, ktoré má na mysli Občiansky zákonník, keď stanovil možnosť veriteľa domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu, ktorý ho poškodzuje. Podľa názoru žalobcu je konanie žalovaného, ktorým ukrátil možnosť uspokojenia žalobcu a súčasne priniesol osobný prospech samému sebe (tovar získaný od svojej vlastnej spoločnosti pod cenu, čiastočné zaplatenie tejto ceny zápočtom na vlastnú pohľadávku + uspokojenie bankového úveru, za ktorý samotný kupujúci osobne ručí v celej výške), protiprávne, absolútne v rozpore s dobrými mravmi a so zásadami poctivého obchodného styku, pričom by v žiadnom prípade nemalo požívať právnu ochranu. S poukazom na uvedené, ako aj na rozsiahle znalecké dokazovanie vykonané v rámci predmetného konania žalobca naďalej zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol v otázke neúčinnosti predmetnej Kúpnej zmluvy správne a zákonne. Námietky uvádzané žalovaným v podanom odvolaní podľa názoru žalobcu nijako nespochybňujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

6. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu uviedol, že samotný žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že dlžníkovi poskytol zľavu v rozsahu 32 - 38 % a to práve v dôsledku dlhoročnej spolupráce. Rovnako žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že dlžník nepredal zásoby žalovanému pod nákupnú cenu. Uvedené vyjadrenie žalobcu výlučne potvrdzuje argumentáciu žalovaného. Dlžník nepredal žalovanému zásoby so stratou, tzn. že nepredal svoje zásoby pod nákupnú cenu, za ktorú tento tovar dlžník nadobudol od svojich dodávateľov. Týmto bolo v súdnom konaní nielen preukázané, ale medzi stranami sporu je aj nesporné, že dlžník postupoval nielen v súlade s ustanovenia Obchodného zákonníka a jeho definície podnikania, ale postupoval aj v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Uvedené zásoby predal dlžník za cenu vyššiu, ako bola nadobúdacia cena tovaru, ktorú dlžník uhradil svojím dodávateľom. Dlžník preto pri predaji uvedených zásob žalovanému postupoval s cieľom dosiahnuť zisk. Žalovaný naďalej trvá na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených.

7. Žalobca vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalobca zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a prednesoch, pričom má za to, že súd prvej inštancie rozhodol v otázke neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy správne a zákonne. Žalobca naďalej zastáva názor, že odvolaním napádaný rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, zákonný a spravodlivý. Napádaný rozsudok bol súdom prvej inštancie vydaný na základe riadne zisteného skutkového stavu, je preskúmateľný a zrozumiteľný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je dostatočne zrejmé, ktoré skutočnosti považoval súd prvej inštancie za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a ako vec aj právne posúdil podľa ustanovení zákona, ktoré použil. Námietky uvádzané žalovaným v podanom vyjadrení zo dňa 03.01.2018, ktoré sú zároveň totožné s tými v jeho odvolaní zo dňa 28.06.2017, nielenže nijako nespochybňujú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale podľa názoru žalovaného sú zavádzajúce a nezohľadňujúce relevantný stav veci.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 .

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou zo dňa 15.06.2011 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou TIRRENIA, s.r.o., so sídlom Braneckého 31, 949 01 Nitra, IČO: 36 666 483, ako predávajúcim a K. Q., podnikajúcim pod obchodným menom: Marián Lukáčik TIRRENIA, s miestom podnikania Braneckého 31, 949 01 Nitra, IČO: 33 642 982, ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod hnuteľného majetku, uvedeného v zozname, ktorý zoznam je špecifikovaný v návrhu na začatie konania zo dňa 24.05.2011 v prílohe č. 10, za kúpnu cenu vo výške 69 215,30 eura, je voči žalobcovi právne neúčinná. Súd prvej inštancie vo veci vydal rozsudok dňa 14.03.2012 pod č. k. 23Cb/86/2011 - 122. Uznesením odvolacieho súdu zo dňa 27.03.2013, č. k. 15Cob/243/2012 - 157 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 20.06.2013, č. k. 23Cb/86/2011 - 204, bol vo veci ustanovený súdny znalec Ing. Anton Fuzák, z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, na vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom mal určiť trhovú cenu hnuteľného tovaru, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.2010, uzatvorenej medzi spoločnosťou TIRRENIA s.r.o. a žalovaným v čase uzatvorenia zmluvy. Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 07.04.2015, č. k. 23Cb/86/2011 - 309, bola vo veci ustanovená znalecká organizácia CM-CENTRUM, s.r.o., z odboru ekonómia, odvetvie kontroling, na vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom mala odpovedať na otázky žalovaného, a to uviesť priemerný percentuálny rozdiel medzi hodnotou kúpnej ceny materiálu, ktorý nadobudla spoločnosť TIRRENIA, s.r.o. od dodávateľov a kúpnou cenou, za ktorú nadobudol materiál žalovaný od TIRRENIA s.r.o., zároveň mala určiť obvyklú obchodnú maržu v júni 2010 pri veľkoobchodnom predaji stavebného materiálu. Následne rozhodol vo veci súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a v súlade s § 387 ods. 2 sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

14. Citované ustanovenie § 387 ods. 2 umožňuje odvolaciemu súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku v prípade, ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V takomto prípade sa odvolací súd môže v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. v ustanovení obsiahnutom v § 387 ods. 2 ďalej vyžaduje, aby aj v prípade skráteného odôvodnenia odvolací súd zaujal jasné stanovisko k podstatným vyjadreniam strán predneseným v konaní na súde prvej inštancie. Povinnosťou odvolacieho súdu je podľa citovaného ustanovenia aj vysporiadanie sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Za podstatný je však potrebné považovať len taký argument, ktorý je relevantný, teda má vecnú súvislosť s prejednávanou vecou a zároveň je takej povahy, že v prípade jeho preukázania (samostatne alebo v spojitosti s ostatnými okolnosťami) môže priniesť rozhodnutie priaznivejšie pre odvolateľa.

15. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutkové či právne argumenty, okrem tých, ktoré uviedol už v konaní na súde prvej inštancie. Odvolací súd rovnako dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa náležitým spôsobom v napadnutom rozsudku s argumentáciou žalovaného vyporiadal. Vzhľadom na skutkový a právny stav prejednávanej veci je odôvodnenie súdu prvej inštancie nielen správne, ale aj presvedčivé a vyčerpávajúce. Keďže žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne nové podstatné tvrdenie (jeho argumenty uvedené v odvolaní sú bez právnej relevancie na prejednávanú vec), teda neuviedol žiadne také tvrdenie, ktoré by malo nielen súvis s prejednávanou vecou, ale ktoré by aj bolo takej povahy, že v prípade jeho preukázania by mohlo priniesť rozhodnutie pre odvolateľa priaznivejšie, nebola naplnená žiadna zo skutočností s ktorými ustanovenie § 387 ods. 3 spája vznik povinnosti odvolacieho súdu nad rámec skonštatovania správnosti dôvodov napadnutého rozsudku vyporiadať s podstatnými tvrdeniami odvolateľa.

16. Odvolací súd z dôvodu zdôraznenia správnosti napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 uvádza nasledovné. Ako správne už konštatoval súd prvej inštancie, žalobca a obchodná spoločnosť TIRRENIA, s.r.o. dlhodobo spolupracovali, predmetom ich spolupráce bola dodávka a odber tovaru - stavebného materiálu. Žalobca ako predávajúci dodával spoločnosti TIRRENIA, s.r.o. ako kupujúcemu tovar - stavebný materiál. Kupujúci, TIRRENIA, s.r.o., prestala uhrádzať cenu za dodaný tovar, dlh titulom nezaplatenia kúpnej ceny ku dňu 18.02.2010 bol 45 607,90 eura. Dňa 24.02.2010 spísal konateľ TIRRENIA, s.r.o. K. Q. notársku zápisnicu na Notárskom úrade JUDr. Aleny Mesárošovej v Nitre, č. N 27/2010, NZ 6104/2010, NCRIs 6220/2010. Konateľ dlžníka TIRRENIA, s.r.o., vyhlásil, že ku dňu podpísania dohody, teda ku dňu 18.02.2010, je výška jeho záväzku voči veriteľovi, BASF Slovensko, spol. s r.o., 45 607,90 eura a zaviazal sa splatiť dlžnú sumu v splátkach do 30.09.2010. TIRRENIA, s.r.o. nedodržala dohodnutý splátkových kalendár, neuhradila splátku dňa 31.05.2010 vo výške 5 899,95 eura. Omeškaním s úhradou splátky viac ako 10 dní sa stal splatný celý dlh (čl. II notárskej zápisnice). Dňa 30.06.2010 uzatvorila spoločnosť TIRRENIA, s.r.o. so žalovaným kúpnu zmluvu. Spoločnosť TIRRENIA, s.r.o. previedla na žalovaného ako kupujúceho celý hnuteľný majetok za kúpnu cenu 69 215,30 eura (aj s 19 % DPH). Po predaji tohto majetku spoločnosť TIRRENIA, s.r.o. prestala vykonávať podnikateľskú činnosť. Kúpna cena za predaný tovar bola žalovaným zaplatená v plnej výške. Časť kúpnej ceny vo výške 25 000 eur bola prevedená na účet predávajúceho dňa 01.07.2010, časť kúpnej ceny vo výške 25 000 eur bola vložená na účet predávajúceho dňa 01.07.2010 a časť kúpnej ceny vo výške 19 635 eur bola započítaná s pohľadávkou žalovaného voči predávajúcemu, ktorá vznikla titulom nezaplatenie nájomného (faktúra č. 210004). Spoločnosti TIRRENIA, s.r.o. bol na základe úverovej zmluvy č. 05/113/06 zo dňa 28.12.2006 poskytnutý Dexia bankou Slovensko, a.s. kontokorentný úver. Ku dňu 30.06.2010 bol úverový účet v debete vo výške 44 806,52 eura. Po pripísaní sumy 50 000 eur na účet spoločnosti pristúpila banka k inkasu dlžnej sumy. Na základe výsledkov doplneného dokazovania a uvedeného skutkového stavu dospel súd k záveru, že boli naplnené dôvody odporovateľnosti právnemu úkonu. Žalobca mal vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkovi TIRRENIA s.r.o., ktorý dňa 30.06.2010, teda v lehote troch rokov pred podaním žaloby, uzatvoril kúpnu zmluvu so žalovaným, spriaznenou osobou podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka, s úmyslom ukrátiť žalobcu a k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu aj došlo. Úmysel ukrátiť svojho veriteľa odvolací súd videl okrem iného aj v konaní dlžníka TIRRENIA, s.r.o., keď časť kúpnej ceny v zmysle kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nim a žalovaným bola poukázaná priamo na účet v Dexia banke Slovensko, a.s., kde mal dlžník vedený účet, čiže spoločnosť TIRRENIA, s.r.o. (dlžník) ako aj žalovaný si museli byť vedomí, že ak je klient banky v debete, čo je tento prípad, banka akýkoľvek došlý vklad započíta na dlh, čiže aj samotný žalovaný, ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom spoločnosti TIRRENIA, s.r.o. mal vedomosť, že pripísaním uvedenej sumy na účet predmetnej spoločnosti tak dôjde k zníženiu jej majetku, keď spoločnosť TIRRENIA s.r.o., tak nebude schopná disponovať dostatočným majetkom na úhradu skôr splatného dlhu, ktorý má proti žalobcovi (veriteľovi), čiže mu bol známy úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Akékoľvek tvrdenia o predaji tovaru po dátume expirácie so ziskom, resp. námietky voči znalcovi, ktorý nebol ustanovený v príslušnom odvetví, resp. že znalec neposudzoval všetkých 567 položiek, sú tak irelevantné, nakoľko odvolací súd vzhliadol vo vyššie uvedenom konaní dlžníka úmysel ukrátiť svojho veriteľa a naplnením tak právneho inštitútu odporovateľnosti v zmysle § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovanému a spoločnosti TIRRENIA, s.r.o. nič nebránilo, aby spôsob úhrady kúpnej ceny upravili spôsobom, kedy by časť kúpnej ceny bola poukázaná na účet žalobcu za účelom úhrady dlhu, resp. iným spôsobom, len aby sa predišlo k zníženiu majetku. Všetky námietky žalovaného sú tak irelevantné, nakoľko súd prvej inštancie sa s nimi vysporiadal aj s poukazom na doplnené dokazovanie už v napadnutom rozsudku. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu úpravu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočné, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v konaní vznesené, a ktoré v súlade s procesnými zásadami formulovanými v Civilnom sporovom poriadku aj boli aplikované.

17. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (spis. zn. II ÚS 78/2005) vyplýva, že odvolací súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (stranami sporu), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový i právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku, alebo argument, ale iba na tie veci, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd žalovaným napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom podľa ustanovení § 387 ods. 1, ods. 2 potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom