Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Csr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: A. R., nar. XX.XX.XXXX, C. XXX XX K. XXX, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466 proti žalovanému : EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. SRSAspA 00175/17 dňa 10.4.2017.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby v sume 331,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 26.5.2017 sa domáhal, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom v konaní vedenom pod sp. zn. SRSAspA 00175/17 dňa 10.4.2017 a domáhal sa náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 6.7.2005 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného - Slovenská sporiteľňa, a.s. zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli zo strany právneho predchodcu žalovaného žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015 medzi právnym predchodcom žalovaného a žalovaným došlo k postúpeniu práv a povinností vyplývajúcich právnemu predchodcovi žalovaného z predmetnej úverovej zmluvy na žalovaného, po tomto postúpení došlo medzi stranami dňa 16.5.2016 k uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej žalovaný dňa 18.1.2017 podal na Stálom rozhodcovskom súde zriadenom pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava návrh na začatie rozhodcovského konania, ktorým sa domáhal, aby rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy rovnajúcej sa jeho údajnému dlhu z predmetnej zmluvy o úvere. Na základe predmetného návrhu na začatie rozhodcovského konania bol následne dňa 10.4.2017 rozhodcovským súdom vydaný rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. SRSAspA 00175/17. Poukázal na zákon č. 335/2014 Z.z., § 40 ods. 1 písm. e), i), j) k), l) a uviedol, že domáha sa zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovskú doložku, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu, je nutné považovať za neplatnú, z dôvodu porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom a na ktoré nemá žalovaný nárok, z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci, keď zmluvu o úver neposúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal tiež, že na § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. r), § 53 ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že uzatvorením rozhodcovskej zmluvy k predmetnej zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia žalobcu v postavení spotrebiteľa, resp. k vzniku hrubého nepomeru v právach medzi žalobcom a žalovaným zo zmluvy o úvere. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnú zmluvnú podmienku (53 ods. 1, ods. 4 písm. r) ide najmä z dôvodu, že žalovaný si priamo a autoritatívne v predformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad vzniku sporu z predmetnej úverovej zmluvy, že prípadný spor bude predložený stálemu rozhodcovskému súdu, ktorý daný spor prejedná a rozhodne podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu. Dodal, že na základe uvedeného tak spotrebiteľ nemal akúkoľvek možnosť domôcť sa toho, aby prípadný spor z predmetnej úverovej zmluvy prejednal a rozhodol príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. Takto dojednaná rozhodcovská doložka (zmluva) podľa názoru žalobcu predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Tiež poukázal na to, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola platne individuálne dojednaná tak, ako to predpokladá Občiansky zákonník vo svojom ustanovení § 53 ods. 2. Žalovaný sám predložil rozhodcovskú zmluvu na podpis spotrebiteľovi bez toho, aby ho upozornil na právne dôsledky, ktoré pre neho plynú od uzatvorenia takejto zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že z konania žalovaného pri uzatváraní predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplývalo, že táto rozhodcovská zmluva je neoddeliteľnou súčasťou samotnej zmluvy o úvere, bez uzavretia ktorej samotný hlavný úverový vzťah nemôže existovať. Dôvodil, že tak v prípade takéhoto konania žalovaného v žiadnom prípade nie je možné hovoriť o individuálnosti dojednania rozhodcovskej zmluvy a žalovaný takýmto konaním zneužíva práve slabšie postavenie spotrebiteľa v procese uzatvárania formulárových zmlúv. V žalobe tiež poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Zhrnúc vyššie uvedenú právnu argumentáciu žalobca uviedol, že je toho názoru, že rozhodcovská zmluva nebola ako neprijateľná zmluvná podmienka individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov s poukazom na zákon č. 258/2001 Z. z. platného a účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Dôvodil, že z povahy samotnej úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej obligatórnou náležitosťou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. je údaj o RPMN, ktorého absencia dané ustanovenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru. Uviedol, že tento údaj predmetná úverová zmluva neobsahuje a žalovaný ako aj jeho právny predchodca nemali nárok na akékoľvek plnenie nad rámec istiny poskytnutých finančných prostriedkov a to z dôvodu bezúročného a bezpoplatkového charakteru predmetnej úverovej zmluvy. Poukazujúc na § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. žalobca dôvodil, že jednou zo základných povinností veriteľa je písomne oboznámiť spotrebiteľa o základných zmluvných podmienkach pred uzavretím zmluvy o úvere. Poukázal na to, že konanie žalovaného pri samotnom uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere, kedy žalobcovi bolo zo strany právneho predchodcu žalovaného predložených súčasne niekoľko dokumentov s tým, že ich má podpísať a to bez toho, aby tu bol daný akýkoľvek čas na ich dostatočné preštudovanie a vyhodnotenie výhodnosti jednotlivých parametrov úverov, je nutné považovať za závažné porušenie § 3 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko právny predchodca žalovaného nielenže neinformoval žalobcu o základných náležitostiach úveru vopred a včas, ale daný priestor na preštudovanie si podmienok žalobcovi neposkytol ani pri samotnom uzatváraní zmluvy. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že spolu s uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy došlo dňa 16.5.2016 medzi žalobcom a žalovaným aj k uzavretiu dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou žalobca uznal svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere. Predmetnú dohodu o uznanie záväzku žalovaný žalobcovi predložil na podpísanie bez toho, aby porozumel jej obsahu, žalovaný žalobcu nijako nepoučil o právnych dôsledkoch uzavretia takejto dohody. Zastal názor, že uzavretím takejto dohody sa žalovaný snažil o účelové uznanie dlhu spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní tejto dohody konal bez akejkoľvek odbornej starostlivosti, pričom jej uzavretím mohlo dôjsť k narušeniu ekonomického správania žalobcu ako spotrebiteľa. Uznaním predmetného záväzku sa tak žalovaný snažil o podstatné zlepšenie svojho postavenia voči spotrebiteľovi a uviedol, že má za to, že uzavretie takejto dohody je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ako aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako neinformovaného spotrebiteľa. Zhrnúc vyššie uvedené žalobca uviedol, že má za to, že vo veci konajúci rozhodcovský súdu vydal napádaný rozhodcovský rozsudok v rozpore so zákonom, nakoľko pri jeho vydávaní porušil viaceré právne predpisy na ochranu spotrebiteľa a priznal žalovanému nárok aj na plnenie, na ktoré žalovaný nemal žiaden právny nárok.

2. Na preukázanie svojho právneho nároku žalobca spolu so žalobou doručil rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 00175/17 zo dňa 10.4.2017, spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu dňa 16.5.2016 zo strany žalobcu a dňa 7.5.2016 zo strany žalovaného, zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzavretú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného

- Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653 zo dňa 6.7.2005, dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte uzavretú medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného zo dňa 13.4.2006, všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalovaného, dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX uzavretú medzi stranami sporu a žalobcom podpísanú dňa 16.5.2016 a žalovaným dňa 7.5.2016.

3. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie dokazovania vyššie uvedenými listinnými dôkazmi, výsluch žalobcu a oboznámenie sa s administratívnym spisom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava.

4. K žalobe sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní zo dňa 17.10.2017, v ktorom uviedol, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. majúc za to, že ich naplnenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. Uviedol, že je preukázané, že dňa 6.7.2005 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX spolu s dodatkom č. 1 zmluve o bežnom účte zo dňa 13.2.2006 a dodatkom č. 2 k zmluve o bežnom účte zo dňa 13.4.2006. Poukázal na to, že so žalobcom prebiehali mimosúdne rokovania, avšak z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov nebolo v možnostiach žalobcu pohľadávku uhradiť v celosti, a preto žalovaný poskytol možnosť žalobcovi uhradiť pohľadávku v splátkach a zaslal žalobcovi dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a zároveň predložil žalobcovi na podpis aj rozhodcovskú zmluvu, pričom žalobca jednotlivé dokumenty vyplnil a podpísal dňa 16.5.2016. Dôvodil, že obsah dohody, ako aj rozhodcovskej zmluvy bol žalovaným síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný, a zastal názor, že rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania a dala možnosť výberu spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Dôvodil, že žalobca podpisom dohody uznal záväzok uvedený v bode 2 a podpisom rozhodcovskej zmluvy súhlasil, aby sa predmetná vec prejednala pred príslušným rozhodcovským súdom. Uviedol, že žalobca mal právo odmietnuť rozhodcovskú zmluvu, avšak návrh prijal a z uvedeného dôvodu nemožno rozhodcovskú zmluvu považovať za neprijateľnú podmienku. Žalobca mal možnosť výberu a nebol ničím nútený, podpis rozhodcovskej zmluvy alebo dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov. Zastal názor, že došlo k platnému uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy a dodal, že žalobca potom, čo sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy, ako aj dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a vyjadril svoju vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Tiež poukázal na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. K uvedenému vyjadreniu zaujal stanovisko žalobca písomným podaním zo dňa 1.12.2017, v ktorom zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a dodal, že uzavretím dohody, ktorú nemožno považovať za individuálne uzavretú, nakoľko žalobca ako spotrebiteľ nemal dostatok času sa s danou dohodou riadne oboznámiť, vyhodnotiť dôsledky k jej pristúpeniu a následne sa rozhodnúť, či takúto dohodu so žalovaným uzatvorí alebo nie, žalovaný sa uzavretím takejto dohody snažil o účelové uznanie dlhu spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní tejto dohody konal bez akejkoľvek odbornej starostlivosti. Dôvodil, že je toho názoru, že rozhodcovská zmluva spôsobuje značný až hrubý nepomer v právach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, predstavuje v zmysle platnej právnej úpravy, najmä s ohľadom na Smernicu rady 93/13/EHS, neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná a preto je neplatná. Na základe takéhoto neplatného právneho aktu zároveň nemohla byť daná právomoc na rozhodnutie sporu rozhodcovským súdom, ktorý vydal v predmetnom konaní napádaný rozhodcovský rozsudok. Predmetné vyjadrenie tiež obsahuje citácie z niektorých rozsudkoch súdov Slovenskej republiky.

6. K predmetnému vyjadreniu opätovne zaujal stanovisko žalovaný v elektronickom podaní došlým súdu dňa 1.3.2018, a ktorý tiež zotrval na svojich skutkových tvrdeniach uvedených vo vyjadrení k žalobe majúc za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1

zákona č. 355/2014 Z. z, nakoľko ich naplnenie žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. K predmetu konania sa vyjadril žalovaný ešte písomným podaním zo dňa 12.12.2018, v ktorom poukázal na to, že zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného sankcionoval poskytnutý úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o RPMN poukazujúc na § 4 ods. 2 písm. g) . Citujúc uvedené ustanovenie citovaného zákona a poukazujúc na § 1 ods. 3 citovaného zákona v znení účinnom od 1.4.2002 do 30.6.2006, ako aj citujúc § 3 ods. 6 citovaného zákona v znení účinnom od 1.4.2002 do 30.6.2006 poukázal na to, že zmluvné strany, t. j. žalobca v postavení dlžníka a právny predchodca žalovaného v postavení veriteľa uzatvorili zmluvu, na základe ktorej Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalobcovi úverový rámec vo forme prečerpania na bankovom účte, ktorý sa žalobca zaviazal splácať za podmienok dojednaných v zmluve a príslušných všeobecných obchodných podmienok. Podstatou takejto formy úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevody a výbery finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu a to až do výšky úverového rámca. Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku RPMN. S ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený spod úpravy zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 1.4.2002 do 30.6.2006 a teda nemožno naň aplikovať ustanovenia uvedeného zákona ani § 4 citovaného zákona. Žalovaný poukázal na to, že preto nie je možné súhlasiť s právnym posúdením žalobcu, v zmysle ktorého sa poskytnutý úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal na to, že pokiaľ sa žalobca snaží navodiť v žalobe dojem, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná z dôvodu, že spôsobila nerovnováhu medzi žalovaným ako podnikateľom a žalobcom ako spotrebiteľom, pričom nebola platne individuálne dojednaná, poukázal žalovaný na to, že takéto tvrdenia sú nedôvodné, nepravdivé, účelové a žalobcom nepreukázané. Dôvodil, že žalobca mal možnosť výberu podpisu, nebol ničím nútený, podpis spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy resp. dohody nebol podmienený podpisom iných dokumentov a uviedol, že uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva mala charakter individuálneho dojednania, nakoľko je obsahovo a formálne oddelená od dohody, na ktorú sa vzťahuje, obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, vychádzajúc zo svojej podstaty pripúšťa možnosť neprijať rozhodcovské konania a nebola podmienkou uzatvorenia dohody. Dôvodil, že má za to, že došlo k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola samostatným dokumentom a v jednoduchých tézach vysvetľovala predmet zmluvy, označovala príslušný rozhodcovský súd a poučovala o všetkých právach a povinnostiach spojených s rozhodcovským konaním. Žalovaný zastal názor, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je platnou dohodou o tom, že všetky spory, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred konkrétnym vopred známym stálym rozhodcovským súdom. Tiež poukázal na rozhodnutia niektorých súdov Slovenskej republiky.

7. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.1.2019 poukázal na to, že uvedenú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu je potrebné považovať za neplatnú i z toho dôvodu, že táto rozhodcovská zmluva i napriek tomu, že má zabezpečovať záväzky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, absolútne neobsahuje označenie hlavného záväzku, ktorý zabezpečuje, čo zakladá rozpor uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy s ustanovením § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z.. V predmetnej rozhodcovskej zmluve sa síce uvádza, že všetky spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku uzavretej medzi žalobcom a žalovaným budú riešené v rozhodcovskom konaní, avšak je potrebné prihliadať na to, že uvedená dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou, čo je v rozpore s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z., ale len následok predtým uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu, pretože spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy, ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku, je v zmysle § 39 neplatná pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z.

8. Advokát žalobcu poukázala na skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, poukázal na ďalšie vyjadrenie žalobcu k predmetu konania, poukázal na to, že v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je uvedený zlý dátum dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a taktiež je uvedené aj iné číslo tejto dohody. Advokát žalobcu zotrval na skutkových tvrdeniach uvedených v žalobe a v ďalších písomných vyjadreniach k predmetu konania, žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Advokát žalovaného tiež poukázal na písomné vyjadrenia a skutkové tvrdenia žalovaného v jednotlivých písomných podaniach k predmetu konania, uviedol, že dlh v čase podpisovania dohody o uznaní dlhu premlčaný nebol, má za to, že keďže rozsudok stáleho rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, bol podaný aj návrh na vykonanie exekúcie a exekučné konanie je

vedené pod spisovou značkou 289EX 112/2012, kde bolo už vydané aj upovedomenie o začatí exekúcie a uviedol, že má za to, že žalobca nedodržal ani zákonom stanovenú lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Bližšie k námietke žalobcu ohľadom neplatnosti rozhodcovskej zmluvy s poukazom na § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. žalovaný neprezentoval žiadnu právnu argumentáciu a k uvedenému skutkovému tvrdeniu žalobcu sa vôbec nevyjadril resp. nezaujal žiadne stanovisko.

10. Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že tak spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu ako aj dohodu podpísal a to potom, čo do miesta jeho bydliska došiel za ním jemu neznámy pán, ktorý mu na podpis predložil nejaké papiere a uviedol mu, že tieto je potrebné podpísať a dôvodil to iba ako súvislosť s dlhom, ktorý má voči Slovenskej sporiteľni, a.s. Žalobca poukázal na to, že tieto jemu neznámym mužom predkladané dokumenty vôbec neprečítal, nič do nich ani nedoplňoval a keďže jemu neznámy pán na neho naliehal, že má iba tieto dokumenty podpísať, tak napokon ich aj podpísal.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, vyhodnotil skutkové tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu, vyhodnotil výpoveď žalobcu a posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti:

12. Je nesporné, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného - Slovenskou sporiteľňou, a.s. bola uzatvorená zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 6.7.2005, následne dňa 13.2.2006 dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte a dňa 13.4.2006 dodatok č. 1 k zmluve o bežnom účte a predmetom zmluvy v znení príslušných dodatkov bolo poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania k bežnému účtu za podmienok uvedených v obchodných podmienkach pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickými osobami - nepodnikateľom. Z uvedeného vyplýva, že právnym predchodcom žalovaného bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec vo forme prečerpania na bankovom účte, ktorý sa žalobca zaviazal splácať za podmienok dojednaných v zmluve a príslušných Všeobecných obchodných podmienkach banky a podstatou takejto formy úveru je, že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevody a výbery finančných prostriedkov z bankového účtu dlžníka a to až do výšky úverového rámca. Na predmetný úver sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka § 708 až 715 a zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom od 1.4.2012 do 30.6.206. Je nesporné, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalovaného dňa 23.10.2015 došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalobcovi na žalovaného a po postúpení tejto pohľadávky bola medzi stranami sporu uzavretá spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, zo strany žalovaného podpísaná dňa 7.5.2016 a zo strany žalobcu dňa 16.5.2016, ktorá bola uzavretá podľa zákona č. 335/2014 Z. z. V uvedené dni bola podpísaná aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3955737. Je nesporné, že žalovaný podal návrh na Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2 Bratislava, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. SRSAspA 00175/17, návrh bol podaný dňa 18.1.2017 a Stály rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok dňa 10.4.2017, ktorým zaviazal žalobcu, v procesnom postavení žalovaného, k povinnosti zaplatiť žalovanému, v procesnom postavení žalobcu, sumu 1.131,38 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 857,17 Eur od 23.10.2015 do zaplatenia a k náhrade trov rozhodcovského konania pozostávajúcich z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 67,88 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,98 Eur. Predmetný rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 5.5.2017. Z pripojeného administratívneho spisu stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž vyplýva, že tento mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 28.8.2017 a vykonateľnosť 31. 8.2017.

13. Súd vec právne posúdil nasledovne:

14. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej zákon č. 335/2014 Z.z. ), tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

15. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z., (1) Spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom4) a spotrebiteľom5) vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch. (2) Ak je spor podľa odseku 1 už predmetom konania na súde, môžu účastníci konania

uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu s náležitosťami podľa § 3, a to aj spoločným vyhlásením do zápisnice. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva uzavretá po začatí súdneho konania a spĺňajúca podmienky podľa § 3 má po doručení súdu účinky späťvzatia návrhu, ako aj súhlasu žalovaného s takým späťvzatím podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.

17. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len "rokovací poriadok"), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1.

19. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.

20. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z., uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.

21. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z., spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.

22. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 335/2014 Z.z., ak je spotrebiteľská zmluva neplatná, je s ňou súvisiaca spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy. Ak zmluvné strany odstúpia od spotrebiteľskej zmluvy alebo ju inak ukončia, nedotýka sa toto odstúpenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

23. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

24. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.

25. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z.z., (1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. (2) Doručený rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku 1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

26. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

27. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,

29. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku najprv z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 45 ods. 1 písm. e), i), j), k), l) zákona č. 335/2014 Z. z., neskôr poukazoval na nedostatok uvedený v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve podľa § 3 ods. 3 písm. b) citovaného zákona.

30. Právomoc rozhodcovského rozsudku mala byť založená na základe uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorá zo strany žalovaného bola podpísaná dňa 7.5.2016 a zo strany žalobcu dňa 16.5.2016. Keďže žalobca vo svojej žalobe a v ďalších písomných vyjadreniach k predmetu konania okrem iného napáda platnosť rozhodcovskej zmluvy, preto sa súd z uvedeného dôvodu sústredil vo svojom rozhodovaní predovšetkým na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, pretože v prípade neplatnosti tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy by existoval dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 47 ods. 1 s poukazom na § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z., a v tomto prípade by súd nemusel skúmať ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku.

31. Žalovaný tiež namietal nedodržanie lehoty na podanie žaloby zo strany žalobcu. Z obsahu spisu však vyplýva, že žaloba žalobcu bola podaná na súd dňa 26.5.2017, rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10.4.2017, žalobcovi doručený dňa 5.5.2017, z čoho vyplýva, že zo strany žalobcu bola dodržaná lehota stanovená v § 46 citovaného zákona. Z uvedeného aj vyplýva, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyznačil právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, t. j. v rozpore s § 46 citovaného zákona.

32. Prvým z dôvodov, pre ktorý súd žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku môže vyhovieť, je dôvod v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) citovaného zákona, súd preto skúmal, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 3 citovaného zákona, alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

33. Vychádzajúc z § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.1.2015, by rozhodcovská zmluva bola neplatná, ak by umožňovala, aby spor bol riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 335/2014 Z. z. Teda s účinnosťou od 1.1.2015 sa teda za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve nepovažujú ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednania rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby sa spory s dodávateľom riešili výlučne v rozhodcovskom konaní. Je potrebné uviesť, že samotné dojednanie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pokiaľ táto má náležitosti a je v súlade so zákonom č. 335/2014 Z.z., nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože rozhodcovské konanie za splnenia osobitných zákonom stanovených podmienok nie je vylúčené ani v spotrebiteľských sporoch. Ani samotná skutočnosť, na ktorú poukazoval žalobca a to, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná nemá za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ak táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Individuálne dojednanie je relevantné, len pokiaľ ide o dojednanie neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda pokiaľ rozhodcovská spotrebiteľská zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, nie je právne významné skúmať, či bola individuálne dojednaná.

34. Je potrebné však posúdiť, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy a v prejednávanom prípade súd skúmal, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahuje náležitosti podľa § 3 citovaného zákona, prípade, či tu nie je iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Súd aj skúmal, či rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva, pričom v tomto smere bol rozhodujúci obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorá určuje, na ktoré spory sa vzťahuje daná rozhodcovská zmluva. Jednou z náležitosti, ktoré musí spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovať je aj označenie spotrebiteľskej zmluvy na spory, na ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Z spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá za veriteľa žalovaným a za dlžníka žalobcom. Článok 1 predmetnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje úpravu postavenia Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej 2, IČO: 45744971, ktorý je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra SR, pričom spotrebiteľským rozhodcovským konaním sa na účely tejto zmluvy rozumie konanie podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Článok 2. - predmet zmluvy - obsahoval dojednanie : „všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod č. 3955737 podpísanej veriteľom dňa 3.5.2016 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody

alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody, budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štátu a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov stáleho rozhodcovského súdu“. Článok 3 obsahoval poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi, v ktorom sa nachádza poučenie o možnosti spotrebiteľa obrátiť sa aj na všeobecný súd, o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a pod.. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nadobudla platnosť a účinnosť jej podpisom všetkými zmluvnými stranami. Formulár spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje aj vyhlásenie dlžníka: “ s uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súhlasím a zároveň vyhlasujem, že som bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy“. Z priloženej dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3955737 za veriteľa podpísanej dňa 7.5.2016 a za žalobcu dňa 16.5.2016 vyplýva, že žalobca ako dlžník na vopred predtlačenej formulárovej dohode uznáva svoj záväzok, čo do právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy č. 0446421512/0900 zo dňa 6.7.2005 s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 857,17 Eur, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 274,21 Eur a z úroku z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 857,17 Eur za dobu od 23.10.2015 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody. V časti 3. predmetnej dohody - forma splatenia záväzku - je upravená dohoda o výške a splatnosti splátok, spôsob platby, platobné miesto a pod.

35. Pokiaľ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorá bola stranami sporu predložená ako dôkaz do konania a že je nesporné, že táto bola vopred pripravená resp. predtlačená vo formulárovej podobe veriteľa, má založiť právomoc rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, táto musí spĺňať náležitosti vyžadované § 3 citovaného zákona. Je nesporné, že tak spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ako aj dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach bola zo strany žalobcu podpísaná v rovnaký deň, t. j. 16.5.2016 a zo znenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že sa sťahuje na riešenie sporov, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod č. 3955737 podpísanej veriteľom dňa 3.5.2016. Súd uvádza, že dohoda o uznaní záväzkov a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3955737 bola však zo strany veriteľa podpísaná dňa 7.5.2016 a nie tak, ako je uvedené v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Uvedené namietol aj žalobca a táto jeho námietka je správna. Zákonnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv na spory, z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Súd zastáva názor, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože sa nevzťahuje k spotrebiteľskej zmluve, neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy, ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou.

36. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom dodávateľom zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 6.7.2005 v znení jej dodatkov bola Slovenská sporiteľňa a.s. Len táto zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru za dohodnutých podmienok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákonných požiadaviek podľa zákona č. 335/2014 Z. z., pretože len táto zmluva upravuje vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán medzi dodávateľom a spotrebiteľom vo vzťahu k predmetu plnenia, dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky slúži predovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Pretože predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonnú obsahovú náležitosť, a to správne označenie spotrebiteľskej zmluvy, poukazujúc na § 39 Občianskeho zákonníka je táto neplatná pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z.

37. Ináč povedané, rozhodcovský súd založil svoju právomoc na spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, ktorú žalobca so žalovaným uzatvoril z jeho strany ( žalobca ) dňa 16.5.2016. Z tejto zmluvy vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu sa vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzkov a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod č. XXXXXXX podpísanej veriteľom dňa 3.5.2016, podľa zistených skutočností podpísanej veriteľom dňa 7.5.2016. Uznanie záväzku predstavuje zabezpečovací prostriedok vo vzťahu k záväzku, ktorý medzi účastníkmi dohody vzniká inou dohodou/zmluvou. Uznanie záväzku samo o sebe záväzok nevytvára, zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok trvá v čase uznania. Záväzok však vznikol nie jeho uznaním, ale titulom nesplnenia si povinnosti na základe uzavretej spotrebiteľskej zmluvy medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom - zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6.7.2005 v znení jej dodatkov, predmetom ktorej bolo zo strany právneho predchodcu žalovaného poskytnutie

úverového rámca vo forme prečerpania na bankovom účte žalobcu, na ktorú sa ale spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nevzťahuje. Takto vymedzená právomoc rozhodcovského súdu umožňuje podľa súdu prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní len spor medzi účastníkmi dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, teda napr. spor o platnosť takejto dohody, o výklad niektorého ustanovenia a pod.. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy však rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť žalobu veriteľa na plnenie zo zmluvy o bežnom účte v znení jej dodatkov. Na základe tejto skutočnosti súd konštatuje, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať v predmetnej veci.

38. Zhrnúc vyššie uvedené, súd žalobe žalobcu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo pre neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a súd ďalej nemusel skúmať ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené žalobcom, nakoľko na základe neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie v rozhodcovskom konaní.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

40. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( ďalej zákon č. 71/1992 Zb. ), poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

44. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

45. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb., od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

46. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť vzniká v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

47. Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb., sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.

48. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., poplatok sa platí súdu, ktorý viedol konanie na prvej inštancii alebo za ktorého úkon sa poplatok vyberá.

49. Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom výška súdneho poplatku predstavuje sadzbu 331,50 eura.

50. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok zo žaloby žalovanému súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zákona č. 71/1992 Zb. žalobca je oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. u) citovaného zákona, súd jeho žalobe vyhovel a povinnosť zaplatiť súdny poplatok má žalovaný ( § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona ) a ktorého výška je 331,50 eura ( položka 3 písm. c sadzobníka ). Žalovaný je povinný súdny poplatok zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).