Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_30S-173-2018.pdf
PDF · 87.41 KB
Case nature
Subarea
30S/173/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci žalobcu: W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. S., C. č. XX/XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou AKSK, s.r.o., so sídlom Námestie SNP č. 15, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa č. 2, Žilina, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 102006558/2018 zo dňa 09.10.2018, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím Daňový úrad Žilina podľa § 71 Zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 80 ods. 1 citovaného zákona nevyhovel námietke daňového subjektu W. U. zo dňa 02.10.2018 proti výzve č. 101668251/2018 zo dňa 27.08.2018 na zaplatenie daňového nedoplatku. V odôvodnení uviedol, že správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu zo dňa 27.08.2018 podľa § 80 Daňového poriadku na zaplatenie daňového nedoplatku. Výzva bola daňovému subjektu doručená 19.09.2018. Daňový subjekt proti tejto výzve podal námietku zo dňa 27.08.2018. Jej podstatou bolo, že uznesením OS Žilina bol vyhlásený konkurz na majetok daňového subjektu a týmto uznesením došlo aj k oddlženiu daňového subjektu, a teda bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze - medzi takéto pohľadávky patria aj pohľadávky popísané vo výzve. Pohľadávky, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, sa stávajú oddlžením voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Správca dane na tieto námietky uviedol, že veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo podľa § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde. Zrušením oddlženia sa oddlženie podľa § 166f ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Z dôvodu, aby nedošlo k uplynutiu premlčacej lehoty voči daňovým nedoplatkom, ktoré tvoria predmet oddlženia (istina, úrok z omeškania, úrok a pokuta vzniknuté do rozhodujúceho dňa), je správca dane oprávnený vydať výzvu podľa § 80 Daňového poriadku. Nezaplatené daňové nedoplatky budú predmetom vymáhania len v prípade zrušenia oddlženia. Uviedol, že zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nebolo začaté exekučné konanie.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. V žalobe namietala, že súd o konkurze a oddlžení žalobcu rozhodol na základe štvrtej časti aktuálneho znenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda časti, na ktorú sa nepoužije ust. § 47 citovaného zákona. Na žalobcu bol konkurz vyhlásený dňa 02.01.2018, tzn. všetky pohľadávky, ktoré voči žalobcovi vznikli
do 31.12.2017, sa stali nevymáhateľnými, a to vrátane pohľadávok Slovenskej republiky z titulu daní. Daňové pohľadávky nie sú uvedené medzi pohľadávkami, ktoré nie sú konkurzom/oddlžením dotknuté. Žalobca je dotknutý na svojich subjektívnych právach, pretože žalovaný pokračuje v daňovom konaní a dokonca vydáva rozhodnutia, ktoré sa týkajú pohľadávok vzniknutých pred 01.01.2018, ktoré neboli prihlásené do konkurzu na majetok žalobcu, napriek tomu, že tak urobené malo a mohlo byť, tieto rozhodnutia boli vydané po oddlžení žalobcu, zaväzujú žalobcu zaplatiť nevymáhateľné pohľadávky a predstavujú podklad pre budúce prípadné exekučné konania, pričom podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nastala právna fikcia, že sa na žalobcu hľadí, akoby sa vo vzťahu k jeho záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania. Žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby súd žalobe priznal odkladný účinok.
3. Predtým, ako správny súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal v zmysle § 99 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), či sú splnené procesné podmienky na vedenie správneho súdneho konania. Za týmto účelom si zabezpečil administratívny spis na nahliadnutie, z ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie procesným podmienok: 4. Daňový úrad Žilina výzvou zo dňa 27.08.2018 podľa § 80 Daňového poriadku vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vzniknutého na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie jún, júl, november, december, august, september, október 2012, október, november, december 2011vo výškach podľa jednotlivých daňových priznaní, úrokov z omeškania v sumách, ako boli vyrubené jednotlivými rozhodnutiami Daňového úradu Žilina, ktoré sú špecifikované vo výroku tejto výzvy, dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie september, august, júl, jún, máj, apríl, marec, február, január 2011, vo výškach, ako sú uvedené vo výroku rozhodnutia, dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške, ako je uvedená vo výroku výzvy, na pokute vo výške 30 € splatnej 27.12.2016 uloženej rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 10.11.2016, dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie rok 2011 vo výške špecifikovanej vo výroku výzvy, dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie február, marec a apríl 2012 vo výškach, ako sú uvedené vo výroku výzvy, a to všetko v náhradnej lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. V poučení uviedol, že proti výzve možno podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku podať námietku do 15 dní od jej doručenia, pričom podanie námietky má odkladný účinok. Proti tejto výzve podal žalobca námietky zo dňa 27.09.2018, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 02.10.2018. Napadnutým rozhodnutím č. 102006558/2018 zo dňa 09.10.2018 Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice podľa § 71 Daňového poriadku nevyhovel námietke daňového subjektu W. U. zo dňa 02.10.2018 proti výzve zo dňa 27.08.2018 na zaplatenie daňového nedoplatku.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 písm. e) citovaného zákona správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
Podľa § 98 ods. 1 písm. g) citovaného zákona správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 11.10.2018 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1)alebo určenej v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote. Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.
Podľa § 71 Daňového poriadku daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.
6. Právomoc správneho súdu je základnou procesnou podmienkou. Právomoc sa prekrýva s vecnou príslušnosťou a má predmetový charakter, keď ju zákonodarca vymedzil spôsobilým predmetom prieskumu správneho súdu.
7. Pri skúmaní právomoci správny súd musí vylúčiť zo súdneho prieskumu takú vec, ktorá je uvedená v § 7 Správneho súdneho poriadku. Uvedené ustanovenie vymedzuje negatívne procesné podmienky týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Toto skúmanie vykonáva z úradnej povinnosti. Pokiaľ nastala niektorá zo skutkových podstát uvedených v tomto ustanovení, takéto akty sú ako predmet súdneho prieskumu z preskúmania vylúčené (princíp tzv. negatívnej enumerácie).
8. V danom prípade má správny súd za to, že bola naplnená skutková podstata § 7 písm. e) SSP, pretože predmetom prieskumu má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy procesnej povahy, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.
9. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný postupom podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku nevyhovel námietke žalobcu podľa toho istého ustanovenia v spojení s § 71 Daňového poriadku proti výzve na zaplatenie daňového nedoplatku vydanej podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku. Správny súd konštatuje, že rozhodnutie o námietkach podaných podľa § 71 Daňového poriadku voči výzve na zaplatenie nedoplatku dane podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku nie je rozhodnutím ukladajúcim daňovému subjektu nové povinnosti, ale výlučne súvisí s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť daň, ktorá povinnosť mu vznikla v zmysle Daňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo určenej v rozhodnutí správcu dane, čo mu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Taktiež výzva zo dňa 27.08.2018, ktorou správca dane vyzval žalobcu, aby v náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil daňový nedoplatok, ktorý v danom prípade vznikol na základe riadnych daňových priznaní a ďalších titulov (právoplatné rozhodnutia o vyrubení jednotlivých úrokov z omeškania a o uložení pokuty), je rozhodnutie, ktoré má charakter procesného rozhodnutia. Tieto procesné rozhodnutia predstavujú iba následné akty, ktorými správny orgán postupuje v zmysle zákonných ustanovení v daňovom konaní pred začatím samotného vedenia daňového exekučného konania. Uvedený názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 5Sžf/89/2014 zo dňa 29. februára 2016.
10. Správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžf/8/2014 zo dňa 29. januára 2015, ktoré sa taktiež zaoberalo možnosťou preskúmavania rozhodnutia daňového úradu, ktorým nevyhovel námietke žalobcu podanej proti výzve na zaplatenie nedoplatku na dani podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku. Konštatoval, že výzva na zaplatenie nedoplatku na dani a následné rozhodnutie o námietkach, je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná osoba vyzýva, aby zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové exekučné konanie. Predmetná výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho ani nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd konštatuje, že v danom prípade bola žalobcovi doručená tzv. predexekučná výzva v zmysle § 80 ods. 1 Daňového poriadku (pričom zo systematického zaradenia tejto výzvy v Daňovom poriadku jednoznačne vyplýva, že táto výzva nie je súčasťou daňového exekučného konania, ktoré je zakotvené od § 88 Daňového poriadku). Touto výzvou vyzýva správca dane daňového dlžníka na úhradu daňového nedoplatku, pričom daňové exekučné konanie ešte nebolo začaté. Preto aj pokiaľ správca dane rozhodne o námietkach proti takejto výzve osobitným rozhodnutím, toto rozhodnutie neukladá žalobcovi žiadne konkrétne hmotnoprávne či procesné povinnosti a má význam len pre ďalší procesný postup správcu dane, t. j. či pristúpi k začatiu daňového exekučného konania. Z uvedených dôvodov má takáto výzva, ako aj rozhodnutie o námietkach proti takejto výzve, charakter procesného rozhodnutia, ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania v zmysle § 7 písm. e) SSP.
11. Pre úplnosť správny súd uvádza porovnanie predexekučnej výzvy podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku (ktorý inštitút je totožný s bývalým inštitútom výzvy podľa § 58a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov), s daňovou exekučnou výzvou podľa § 91 Daňového poriadku (ktorá je totožná s bývalým inštitútom daňovej exekučnej výzvy podľa § 76 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Daňová exekučná výzva podľa § 91 Daňového poriadku je už výzvou v daňovom exekučnom konaní a na jej prieskum sú v zmysle § 91 Daňového poriadku vznesené iné nároky. Voči daňovej exekučnej výzve možno podať odvolanie (nie námietku), o ktorom rozhoduje odvolací orgán Finančné riaditeľstvo SR (teda nie orgán, ktorý namietané rozhodnutie vydal, ako je to pri námietke proti výzve podľa § 80 Daňového poriadku), pričom dôvody odvolania sú taxatívne stanovené v § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutie o daňovej exekučnej výzve podlieha v obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jeho zákonnosť možno preskúmať v rozsahu dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu (obdobne uznesenie NS SR č. k. 8Sžf/65/2012 zo dňa 23.05.2013 alebo uznesenie NS SR č.k. 4Sžfk/5/2017 zo dňa 05.12.2017). V danom prípade však predmetom súdneho prieskumu malo byť rozhodnutie o námietkach proti výzve podľa § 80 Daňového poriadku, t.j. rozhodnutie o námietke proti tzv. predexekučnej výzve na zaplatenie daňového nedoplatku. Samotné daňové exekučné konanie, v ktorom by mohli daňovému subjektu vzniknúť nové hmotnoprávne či procesné povinnosti, ešte nebolo začaté.
12. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že napadnutým rozhodnutím bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych práv preto, že žalovaný pokračuje v daňovom konaní a vydáva rozhodnutia, ktoré sa týkajú pohľadávok vzniknutých pred 01.01.2018 a zaväzujú žalobcu zaplatiť nevymáhateľné pohľadávky a predstavujú podklad pre budúce prípadné exekučné konanie, s týmto sa správny súd nestotožnil. Žalovaný vydal rozhodnutie, ktoré sa skutočne týka pohľadávok vzniknutých pred 01.01.2018, avšak uvedené samo o sebe ešte neznamená, že týmto rozhodnutím (nevyhovením námietky proti predexekučnej výzve žalovaného) boli konštituované akékoľvek práva žalobcu. Jeho konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie má zaväzovať žalobcu zaplatiť nevymáhateľné pohľadávky, nevyplýva z výroku napadnutého rozhodnutia. Týmto rozhodnutím žalovaný len nevyhovel námietke žalobcu, avšak nerozhodol, že by sa malo prikročiť k vymáhaniu jednotlivých pohľadávok. Naopak, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uvádza, že zaslaním výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nebolo začaté daňové exekučné konanie, ako aj to, že nezaplatené daňové nedoplatky budú predmetom vymáhania len v prípade zrušenia oddlženia. Teda nedôvodné je aj tvrdenie žalobcu, že toto rozhodnutie má predstavovať podklad pre budúce prípadné exekučné konanie. Je preto potrebné sumárne konštatovať, že napadnutým rozhodnutím nebolo žiadnym spôsobom zasiahnuté do subjektívnych práv žalobcu.
13. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím procesným, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto je vyňaté zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP. Keďže žaloba proti takémuto rozhodnutiu nie je prípustná, súd ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
14. Vzhľadom na to, že došlo k odmietnutiu žaloby z dôvodu nedostatku procesných podmienok na vedenie súdneho konania, nebolo možné rozhodovať ani o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.