Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_38Csp-82-2018.pdf
PDF · 115.42 KB
Case nature
Subarea
38Csp/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému: M. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 1.206,09 EUR s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.129,38 EUR s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.129,38 EUR od 19.8.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 88 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu, Všeobecná úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.4.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 1.206,09 EUR, ktorá pozostáva z nesplateného zostatku istiny a tiež úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.206,09 EUR od 4.7.2015 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 10.1.2015 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 1.129,38 EUR na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 1.613,40 EUR. Žalovaný pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 484,02 EUR a na zvyšok kúpnej ceny žalobca poskytol žalovanému pôžičku podľa uvedenej zmluvy o pôžičke. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 20 mesačných splátkach v sume 66,41 EUR a to až do celkovej sumy pôžičky 1.328,20 EUR. Ku dňu podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej sumy 0 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k Zmluve, žalobca dňa 29.4.2015 listom označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote zo strany žalovaného nedošlo, žalobca dňa 19.6.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.6.2015 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ v zmysle bodu 9.2 zmluvných podmienok. 3. Žaloba spolu s procesným poučením bola žalovanému doručovaná dňa 28.6.2018 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), avšak zásielka sa súdu vrátila z dôvodu „adresát neznámy“. Nakoľko pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť ani po viacnásobnom šetrení, žaloba s procesným poučením bola žalovanému doručená v zmysle ust. § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku dňa 18.8.2018. 4. Súd v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) nariadil pojednávanie na deň 5.2.2019. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 13.12.2018, žalovanému postupom podľa § 112 CSP v spojení s ust. § 106 CSP dňa 18.12.2018. Z neúčasti sa ospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania žalobca dňa 1.2.2019. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil. Preto súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu. S k u t k o v ý stav : 5. Dňa 10.1.2015 strany sporu uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, evid. č. XXXXXXXX. (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka spotrebiteľský úveru na nákup mobilného telefónu - apple a mobilného telefónu - samsung v sume 1.129,38 EUR a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s dohodnutým úrokom. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 20 mesačných splátkach po 64,54 EUR, splátka s poistením v sume 66,41 EUR. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 16,87 %, priemerná hodnota RPMN 36,30 % a ročná úroková sadzba 16,87 %. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s pôžičkou predstavovali sumu 161,42 EUR. Termín konečnej splatnosti bol 9/2016. Celková čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť predstavovala sumu 1.290,80 EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. 6. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami zmluvy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.4.2015 označeným ako „predžalobná upomienka“ vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote zo strany žalovaného nedošlo, žalobca dňa 19.6.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 28.6.2015 označeným ako „oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“ v zmysle bodu 9.2 zmluvných podmienok. 7. Podľa špecifikácie žalovanej sumy uvedenej v žalobnom návrhu žalovaná suma pozostáva z nesplatenej istiny 1.206,09 EUR mínus prijaté úhrady v sume 0 EUR. 8. Súd z vlastnej činnosti zistil, že dňa 1.1.2018 došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130. Zánik právneho predchodcu žalobcu nastal v dôsledku rozdelenia zlúčením. Došlo teda k univerzálnej sukcesii, keď právny nástupca ( žalobca) vstúpil do všetkých práv a povinností právneho predchodcu žalobcu. 9. Podaním zo dňa 27.9.2018 žalobca oznámil súdu, že došlo k postúpení pohľadávky, ktorá je predmetom konania na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. a táto prešla na žalobcu do jeho vlastníctva. Na základe uvedeného súd uznesením č.k. 38Csp/82/2018 - 77 zo dňa 17.10.2018 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. 10. Žalobca priložil k žalobe okrem uvedenej Zmluvy aj listiny - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.6.2015, prehľad splátok a úhrad žalovaného, Predžalobnú upomienku zo dňa 29.4.2015, doručenku, všeobecné obchodné podmienky.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 11. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 12. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 13. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 14. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
15. Podľa § 491 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. 16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 17. Podľa § 879p Občianskeho zákonníka ustanoveniami § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 614a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak. 18. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 19. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. 20. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 22. Podľa § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k), 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. 23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 24. Podľa §4 ods.6 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru. 25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. 26. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. 27. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom 28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 29. Podľa § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
30. Podľa § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 31. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. 32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). 33. Podľa § 3 nariadenia vlády č.87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 34. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 35. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Právny z á v e r :
36. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie bolo do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedené zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII. Zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014 a zákonodarca nestanovil žiadne intertempolárne pravidlá. Pomerne jasným a nepochybným sa v tomto svetle javí úmysel zákonodarcu a zákona, a výklad konkrétneho ustanovenia je tak len derivátom elementárneho pravidla, že každá právna norma sa má vykladať na prospech toho, na ochranu koho je primárne určená. O povahe právnej normy nerozhoduje formálne kritérium zaradenia právnej normy do právneho predpisu, ale charakter právnych vzťahov, ktoré táto právna norma reguluje. 37. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia§ 101 Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť ustanovenie § 52 ods. 2 , a teda na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V tejto súvislosti súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, keďže právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.
38. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné nadanú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z. 39. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§ 479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 40. Súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný nenamietal skutkové tvrdenia žalobcu, na základe čoho ich súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. Nakoľko sa šak jedná o spor spotrebiteľský, tak nárok uplatnený žalobcom podlieha súdnej kontrole. 41. Vzhľadom na uvedené, má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, platne uzavreli dňa 10.1.2015 zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere", na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému sumu vo výške 1.129,38 EUR na kúpu spotrebného tovaru, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať v 20 mesačných splátkach po 64,54 EUR (s poistením 66,41 EUR mesačne), pričom bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 16,87 %, RPMN vo výške 36,30 %, priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 36,30 %, a teda náklady spotrebiteľa na úver boli vyčíslené sumou 161,42 EUR, preto celková čiastka úveru je 1.290,80 EUR. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 9/2016. 42. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. 43. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu. 44. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. Nestačí len dedukcia z iných údajov uvedených v zmluve, napr. z toho, že bolo dohodnutých celkovo 20 splátok, ale spotrebiteľ má byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, či je možné, alebo nie je tento dátum vyvodiť z počtu splátok. Ak by za postačujúcu bola považovaná možnosť takéhoto odkazu na iné zmluvné dojednanie, tak by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm. f), pretože toto by potom úplne stratilo zmysel. Zákon o spotrebiteľských úveroch ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovorí o jednej z náležitostí zmluvy - termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín, presné časové vymedzenie s uvedením dňa, mesiaca a roka konečnej splatnosti. Takýto údaj ale v posudzovanej zmluve absentuje. 45. V zmluve je uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je „9/2016“, čo súd považuje za neurčitý, nezrozumiteľný a nepresný údaj o konkrétnom dátume, nakoľko takýto údaj konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru je spôsobilý vzbudiť v spotrebiteľovi neistotu ohľadne dňa konečnej splatnosti úveru, preto takáto dohoda o termíne konečnej splatnosti úveru je neplatná. 46. V posudzovanej zmluve je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere určená takto „do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy“, čo súd považuje za neurčitý, nezrozumiteľný a nepresný údaj v spotrebiteľskej zmluve. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí, pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti uzavretá do 30.04.2018 (v súvislosti s novelou zákon č. 279/2017 Z. z.) obsahovať uvedenie aj doby jej trvania, aj termínu konečnej splatnosti, pričom táto náležitosť musí byť v zmluve uvedená „zrozumiteľne a stručne“ tak, ako to predpokladá ustanovenie článku 10 ods. 2 Smernice. 47. Vzhľadom na expressis verbis požiadavku Zákona, ktorý taxatívne vymenúva náležitosti Zmluvy, a na požiadavku Smernice, aby tieto náležitosti boli vyjadrené zrozumiteľne a stručne, musia byť tieto náležitosti v Zmluve jednoznačne uvedené a bremeno neuvedenia týchto náležitostí zo strany veriteľa nemá byť prenášané na spotrebiteľa s tým, aby si tieto náležitosti odvodil výkladom z iných náležitostí Zmluvy. 48. Súd poukazuje na to, že v zmluve chýbajú náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) vtedy platného a účinného zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. konkrétna dohoda o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohoda o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pre absenciu týchto obsahových náležitostí zmluvy o úvere (o konečnej splatnosti úveru a o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere), možno tento spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. 49. V dôvodovej správy k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, t. j. spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 50. V posudzovanej zmluve ďalej absentuje presná, určitá, a zrozumiteľná dohoda o určení dátumu splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov, či iných poplatkov, nakoľko v bode 6.1 zmluvných podmienok je len odkaz v znení „klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v Zmluve“, pričom v samotnej Zmluve je uvedená splatnosť „ďalších splátok“ uvedená už len odkazom na „vždy do 20. dňa v mesiaci“, čo nezodpovedá požiadavke určitosti a zrozumiteľnosti tejto dohody pre spotrebiteľa (v zmysle § 9 ods. 2 cit. Zákona). 51. Navyše, v časti Zmluvy označenej ako „Súhlas klienta so zaradením medzi poistené osoby poistenia schopnosti splácať úver“ má právny predchodca žalobcu ako veriteľ naformulovaný text o tom, že zvolením si jedného zo súboru poistenia súhlasí, aby ho právny predchodca žalobcu zahrnul medzi poistené osoby v zmysle Rámcovej zmluvy o poistení schopnosti splácať úver. Ide teda o vedľajšie zmluvné dojednanie. Za takéhoto stavu je zrejmé, že veriteľ ponúka pôžičku nevyhnutne aj s poistením a dlžník má možnosť len výberu niektorého typu poistenia. Týmto vedľajším dojednaním však žalovaný neprejavil individuálne vyjadrenú vôľu o uzavretí poistného, na základe čoho súd považuje túto dohodu za neplatne dojednanú. 52. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom je ďalej zrejmé, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil ku dňu podania žaloby sumu 0 EUR. 53. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach (§ 191 CSP) posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že vzhľadom na to, že veriteľ dodržal postup upravený v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predtým ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, upozornil spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie všetkých splátok jednorázovo ako aj vzhľadom na to, že žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.129,38 EUR a súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov za súčasného neplatného dojednania poistenia, a keďže žalovaný nezaplatil z titulu splácania úveru pred podaním žaloby žalobcovi žiadnu sumu, súd má za to, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.129,38 EUR. 54. Žalobca priložil k žalobe aj listinu - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28.6.2015, avšak nepreukázal, či predmetnú listinu žalovanému skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená (predložením doručenky, resp. poštového podacieho hárku). Nakoľko súd nemá za preukázané, že žalovanému bola doručené, resp. doručované oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. odo dňa 19.8.2018. 55. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.3.2016 predstavuje 0,0 %, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Zo súdnej praxe :
56. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). 57. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní, od uzavretia zmluvy, od počtu splátok. Spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (viď rozhodnutie KS Žilina sp. zn. 10Co 465/2015 zo dňa 29. januára 2016). Trovy konania : 58. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 59. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 60. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 61. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu v spore, t.j. v rozsahu 88 % (čo predstavuje konečný úspech žalovaného v spore, pretože zo 100% žalovanej sumy 1.206,09 EUR súd prisúdil žalobcovi sumu 1.129,38 EUR, čo je 94 % úspech a 6 % neúspech žalobcu).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).