Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29Sa-24-2018.pdf
PDF · 127.29 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/24/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Vargovou, v právnej veci žalobkyne: N. H., nar. XX.XX.XXXX, W. L. XXX/XX, M. T., právne zast. JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou, so sídlom L. V. X, Q., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho 26, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-19/2018 zo dňa 04.05.2018, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-19/2018 zo dňa 04. mája 2018 a rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši č.s.: ORPZ-LM-ODI2- P-1/2018 zo dňa 06. februára 2018 z r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši na ďalšie konanie.
Žalobkyňa m á právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Liptovskom Mikuláši, Okresný dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb., rozhodnutím č.s.: ORPZ-LM-ODI2-P-1/2018 zo dňa 06.02.2018 uznal žalobkyňu vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb., konštatujúc porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. na tom skutkovom základe, že žalobkyňa dňa 30.10.2017 o 05:05 hod. ako vodička viedla MV zn. Citroen Jumpy, EČ: LM551C1, po št. ceste II/537 za obcou Lipt. Peter v smere od Lipt. Hrádku smerom na obec Pribylina, kde v km 2,5 na križovatke s miestnou komunikáciou obce Lipt. Peter, plne nesledovala situáciu v cestnej premávke, v čoho dôsledku narazila pravou prednou časťou vozidla do ľavej bočnej časti os. mot. vozidla Škoda Octavia ev. č. LM008CB a prednou časťou do ľavej prednej časti nákladného mot. vozidla tov. značky Renault Master ev. č. LM946CA, ktoré v uvedenej križovatke stáli, pretože boli účastníkmi dopravnej nehody. Účastníci DN stihli len vyjsť zo svojich vozidiel. DN bez alkoholu, ku zraneniam nedošlo. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. prvostupňový správny orgán uložil žalobkyni pokutu vo výške 150,- €. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán prvého stupňa v podrobnostiach uviedol obsah zápisnice o ústnom pojednávaní o priestupku, správy o výsledku objasňovania priestupku z 23.12.2017, záznamu dopravnej nehody z 30.10.2017, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody z 30.10.2017, záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.. N. H., G. T., B. O., D. W., G. H.. Ďalej prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri rozhodovaní o priestupku vychádzal aj z fotodokumentácie z 30.10.2017, počet fotografií 27, plánu miesta dopravnej nehody vyhotoveného v mierke 1:230, zápisu o dychovej skúške a výpisu z evidenčnej karty vodičky N. H.. Následne konštatoval, že z dôkazov, ktoré boli zistené a získané zákonným spôsobom, z výpovede na pojednávaní o priestupku podanej obvinenou, ktorá podporuje dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise, potvrdzuje, že obvinená skutok spáchala, správny orgán dospel k záveru, že obvinená uvedeným konaním porušila ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z.. Porušením daného zákonného ustanovenia spáchala priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.. Správny orgán ďalej uviedol, že pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadol na závažnosť priestupku (obvinená závažným spôsobom porušila pravidlá cestnej premávky, pretože podľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona o premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom), spôsob spáchania, následky (vznikla škoda na majetku), okolnosti, za ktorých bol spáchaný (obvinená spáchala skutok na štátnej ceste II/537 za obcou Liptovský Peter, pričom sa plne nevenovala vedeniu vozidla) a na osobu páchateľa (obvinená je vydatá, má dve zaopatrené deti). Záverom prvostupňový správny orgán uviedol, že po posúdení existujúcich dôkazov jednotlivo v ich vzájomnej súvislosti, priťažujúcich, resp. poľahčujúcich okolností, závažnosti priestupku osoby obvinenej, výpovede obvinenej, bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g), ktorého sa dopustila porušením povinnosti podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z..
2. Proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie je vecne správne, nie je vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nakoľko sa správny orgán nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa poukazuje na vlastnú výpoveď v čase podania vysvetlenia ako aj na ústnom pojednávaní 06.02.2018, v zmysle ktorej po danej ceste smerom cez obec Liptovský Peter išla pomaly, pretože si bola vedomá, že na vozovke je súvislá snehová vrstva a vozovka nie je upravená. Išla rýchlosťou 50 km/hod., pričom maximálna povolená rýchlosť na tejto komunikácii je 90 km/hod. (v mieste dopravnej nehody). Keď vyšla z obce Liptovský Peter zbadala, že na ceste ide oproti auto, ale bola to len jej domnienka, až nakoniec zbadala, že ide o dopravnú nehodu, pričom auto nemalo zapnuté výstražné svetlá a dopravná nehoda nebola označená výstražným trojuholníkom. Začala brzdiť, no jej vozidlo sa už nedalo včas zastaviť. Počas jazdy bola pripútaná bezpečnostným pásom, pred jazdou ani počas jazdy nepožívala žiadne alkoholické nápoje, nebola ovplyvnená liekmi, jej telesný a duševný stav bol dobrý, zrak má dobrý, pred jazdou skontrolovala technický stav vozidla, ktoré malo obuté zimné pneumatiky. Počas jazdy netelefonovala a plne sa venovala jazde, bola tma, sústredila sa len na cestu pred sebou. Nie je si vedomá toho, že by akýmkoľvek spôsobom zapríčinila dopravnú nehodu, ktorá sa jej kladie za vinu. Všetky svoje povinnosti účastníka cestnej premávky splnila. V čase dopravnej nehody bolo zlé počasie, snežilo, bola tma, o to viac sa sústredila na vedenie vozidla, o čom svedčí aj fakt, že svetlá auta, do ktorého vrazila, si všimla už z diaľky, nakoľko nemalo zapnuté výstražné svetlá a ani nebol v primeranej vzdialenosti umiestnený výstražný trojuholník, nemala šancu žiadnym spôsobom včas zaregistrovať, že sa jedná o dopravnú nehodu. Brzdiť preto začala hneď ako uvedené spozorovala. Že jej rýchlosť nebola veľká, svedčí aj to, že škody na vozidlách neboli natoľko rozsiahle, aby bolo možné vyvodiť z toho záver, že jej jazda bola neprimeraná. Žalobkyňa udáva, že povinnosti zanedbali vodiči vozidiel, ktoré boli účastníkmi už skoršej dopravnej nehody, a to tak, že zreteľne a včas neoznačili dopravnú nehodu tak, aby ju ostatní účastníci cestnej premávky videli a taktiež nezapli výstražné svetlá na predmetných motorových vozidlách, ktoré by ostatným vodičom signalizovali stav núdzového státia, resp. poškodenie vozidla. Ak by si dotknutí vodiči splnili svoje povinnosti, je odôvodnené predpokladať, že by k dopravnej nehode nedošlo.
3. Žalovaný - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky rozhodnutím č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-19/2018 zo dňa 04.05.2018 o odvolaní žalobkyne voči vyššie citovanému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že označené rozhodnutie zmenil: „a) V prvej vete, druhý riadok nahrádza pôvodné „Dňa 30.10.2017 o 05:05 hod.“ za „dňa 30.10.2017 o 04:46 hod.“, b) ostatné časti výroku rozhodnutia o priestupku sa potvrdzujú.“ V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k zmene rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pristúpil z dôvodu, že došlo k pisárskej chybe pri jeho vyhotovení, preto opravil vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu čas, kedy došlo ku skutku z pôvodného častu 05:05 hod. na 04:46 hod.. V zázname dopravnej nehody, správe o výsledku objasňovania priestupku a upovedomení o začatí konania a predvolaní na ústne pojednávanie je uvedený čas dopravnej nehody 04:46 hod.. Uvedený čas potvrdzujú aj záznamy o podaní vysvetlenia W., H. a L. ako aj zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody. Vo zvyšku žalovaný rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. K námietke žalobkyne, v zmysle ktorej správny orgán prvého stupňa nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže žalobkyňa sa plne venovala vedeniu vozidla a splnila si všetky povinnosti účastníčky cestnej premávky, pričom povinnosti zanedbali vodiči vozidiel predošlej dopravnej nehody, žalovaný citoval ust. § 3, § 4 ods. 1 písm. a), § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. a ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1, § 24 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. a následne uviedol: „Zo záznamu dopravnej nehody, ako aj zo záznamov o podaní vysvetlenia D. W., G. H. a Ing. D. L. a aj účastníčky konania jednoznačne vyplýva, že účastníčka konania v zastúpení narazila do dvoch vozidiel, ktoré boli po predchádzajúcej dopravnej nehode ponechané na vozovke v jej jazdnej dráhe. Zo záznamov o podaní vysvetlenia D. W., G. H. a Ing. D. L. vyplýva, že k prvej dopravnej nehode došlo cca 2 minúty pred tým ako došlo k druhej dopravnej nehode, na ktorej mala účasť účastníčka konania v zastúpení. Z uvedených záznamov ďalej vyplýva, že nákladné motorové vozidlo malo po dopravnej nehode rozsvietené výstražné svetlomety. Ing. D. L. do záznamu o podaní vysvetlenia ďalej uviedol, že „...Po náraze ihneď vystúpil z vozidla a utekal za osobami, ktoré boli vo vozidle zn. Škoda Octavia. Vodiča Škoda Octavia sa hneď opýtal, či sa mu niečo nestalo, načo mu odpovedal, že je v poriadku. Horšie na tom vyzeral spolujazdec, ktorý stál pri plote rodinného domu a bolo mu zle. Utekal smerom k nemu, aby sa pozrel, čo s ním je. Silno bo bolela hlava. Nato hneď utekal k svojmu vozidlu, aby z neho zobral reflexnú vestu a trojuholník. Pristúpil k svojmu vozidlu ku dverám na strane vodiča, kde sa pozrel doľava a uvidel prichádzajúce motorové vozidlo, ktoré vôbec nespomaľovalo a tak v rýchlosti odskočil od dverí vodiča a vozidlo, ktoré prichádzalo od Liptovského Petra v plnej rýchlosti naťažilo do prednej ľavej nápravy...“. Odvolací orgán uvádza, že účastníčku konania v zastúpení sa dostatočne nevenovala vedeniu vozidla, zle vyhodnotila situáciu na vozovke pred ňou a narazila do prekážky cestnej premávky - stojacích vozidiel po dopravnej nehode. To, že účastníčka konania v zastúpení prekážku cestnej premávke videla, ale zle ju vyhodnotila, potvrdzuje aj jej vyjadrenie do záznamu o podaní vysvetlenia, kde uviedla „...Po prejdení obce Liptovsky Peter prešla miernou pravotočivou zákrutou, po ktorej nasledovala dlhá rovinka, kde v diaľke uvidela svetlá, načo usúdila, že ide oproti nej nejaké prichádzajúce vozidlo. Po približovaní sa k tomuto vozidlu už nevie v akej vzdialenosti od tohto vozidla bola, uvidela, že sa nejedná o prichádzajúce oproti idúce motorové vozidlo, ale jedná sa o dodávku, ktorá stála celou svojou časťou priečne na vozovke, načo zareagovala reflexívne stlačením na brzdu, kde po brzdení sa s vozidlom dostala do šmyku, načo následne narazila prednou časťou vozidla do ľavej prednej časti dodávky Lippek...“, ako aj vyjadrenie v odvolaní, kde uviedla, že „...Keď som vyšla z obce Liptovský Peter, zbadala som, že na ceste ide oproti auto, ale bola to len moja domnienka, až som nakoniec zbadala, že ide o dopravnú nehodu, pričom auto nemalo zapnuté výstražné svetlá a dopravná nehoda nebola označená výstražným trojuholníkom. Začala som brzdiť, no moje vozidlo sa už nedalo včas zastaviť...“. Odvolací orgán ďalej uvádza, že z vyššie uvedeného vyplýva, že účastníčke konania v zastúpení nevznikla prekážka cestnej premávky náhla, na ktorú nemohla reagovať, nakoľko tam vozidlá stáli cca 2 minúty a zároveň vzhľadom na krátkosť času medzi jednotlivými dopravnými nehodám, nebolo možné prvú dopravnú nehodu jej účastníkmi označiť výstražným trojuholníkom skôr ako došlo ku druhej dopravnej nehode.“ Záverom žalovaný konštatuje, že existujúcimi dôkazmi v spisovom materiáli a vykonaným dokazovaním bolo žalobkyni ako páchateľke priestupku spoľahlivo preukázané spáchanie skutku, preto skutočnosti uvádzané žalobkyňou v odvolaní považuje žalovaný za účelové a neopodstatnené.
4. V zákonnej lehote voči rozhodnutiu žalovaného podala žalobu žalobkyňa navrhujúca zrušenie rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa dôvodiac, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú zo skutkového stavu, ktorého zistenie bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci. Žalovaný rovnako ako orgán prvého stupňa neskúmali okolnosti, za ktorých došlo k dopravnej nehode u žalobkyne dňa 30.10.2017, ktoré žalobkyňa opakovane zdôrazňovala, a to že účastníci dopravnej nehody osobné motorové vozidlo Škoda Octavia EČV: LM008CB a nákladné motorové vozidlo Renault Master EČV: LM946CA, do ktorých mala žalobkyňa naraziť, stáli v križovatke z dôvodu ich vzájomnej dopravnej nehody bez akéhokoľvek označenia výstražnými svetlami, či výstražným trojuholníkom. Práve z dôvodu ich vážneho porušenia § 24 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. došlo k situácii, kedy žalobkyňa i napriek primeranej rýchlosti a plnému sa venovaniu sa cestnej premávke, a to aj vzhľadom k poveternostným podmienkam nemohla nárazu zabrániť. Žalobkyňa však neporušila žiadne ustanovenie zákona č. 8/2009 Z.z..
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 18.09.2018 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Uvádza, že z administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa narazila do dvoch vozidiel, ktoré boli po predchádzajúcej dopravnej nehode na vozovke v jej jazdnej dráhe. Účastníci tejto dopravnej nehody, ktorá predchádzala nehode žalobkyne sa vyjadrili, že k prvej dopravnej nehode došlo cca 2 minúty predtým ako došlo k druhej dopravnej nehode a že nákladné motorové vozidlo malo po dopravnej nehode rozsvietené výstražné svetlomety. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uvádza totožné skutočnosti ako v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia (ktoré v podrobnostiach je obsiahnuté v bode 3. tohto rozsudku).
6. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaného repliku nepodala. Na nariadenom pojednávaní 05.02.2019 zotrvali účastníci na svojich písomných podaniach. Právna zástupkyňa žalobkyne, nad rámec žalobných bodov, v ústnom prednese na pojednávaní poukázala na nesprávne skutkové zistenie správnych orgánov o čase dopravnej nehody, nemajúce oporu v administratívnom spise a potrebu skúmať či bola splnená povinnosť vodiča vozidla zn. Škoda Octavia dať prednosť v jazde vozidlu zn. Renault Master.
7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 05.02.2019 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v spojení s § 194 ods. 1, 2 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na cit. ust. § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátiť vec správnemu orgánu prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 4 veta prvá SSP na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:
8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 194 ods. 1, 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.4)
Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právny predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
9. Jedným z imanentných predpokladov činnosti súdu je danosť atribútu preskúmateľnosti správneho aktu (jazykovej aj logickej) a požiadavky na určitú kvalitu i kvantitu dôvodov v ňom obsiahnutých. Je potrebné mať na pamäti, že odôvodnenie rozhodnutia plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občana v správnosť rozhodovania správnych orgánov. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie tak môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Ak atribút preskúmateľnosti odôvodnenia správny akt orgánu verejnej správy nenapĺňa, potom správny súd nemôže správny akt (či už má formu rozhodnutia resp. opatrenia) preskúmať, nemôže si správny súd na záveroch správneho orgánu vybudovať svoje úvahy o veci a ani účastníci proti nemu nemôžu náležite formulovať žalobné námietky. Preskúmateľnosť správneho aktu orgánu verejnej správy je predpokladom predovšetkým preto, aby sa účastník mohol domáhať svojich práv na správnom súde; ak taký predpoklad nie je naplnený, nemôže práve z tohto dôvodu správny akt obstáť.
10. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného musí konštatovať ich nepreskúmateľnosť pre absenciu zákonných náležitostí v zmysle vyššie citovaného ust. § 47 Správneho poriadku v nadväznosti na cit. ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb.. Nepreskúmateľnosťou sa pritom podľa konštantnej judikatúry správnych súdov a podľa doktríny chápe taká vada správneho rozhodnutia, ktorá je charakterizovaná ako nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. V prípade rozhodnutia správnych orgánov vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia ide o vadu spočívajúcu v nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, pričom musí ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovanie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistených v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 2Ado/58/2003).
11. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie žalovaného (ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy a zasahuje do oblasti správneho trestania bezprostredne sa dotýka ústavou garantovaného práva, a teda podlieha prieskumnej činnosti správneho súdnictva, musí čo do formálnych i obsahových náležitostí primerane napĺňať zákonné minimum požiadaviek na rozhodnutie správneho orgánu. Uvedené zákonné minimum požiadaviek rozhodnutia správneho orgánu v oblasti správneho trestania je potrebné hľadať v zmysle citovaného ust. § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v cit. ust. § 46 a § 47 ods. 2 Správneho poriadku definujúcich požiadavky pre rozhodnutie správneho orgánu vydanom v správnom konaní v intenciách základných zásad trestného konania.
12. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že správny orgán prvého stupňa (pričom žalovaný uvedený nedostatok neodstránil) odôvodnenie rozhodnutia založil na skutočnosti, že žalobkyňa v zistenom čase a mieste plne nesledovala situáciu v cestnej premávke, v čoho dôsledku narazila pravou prednou časťou vozidla do ľavej bočnej časti osobného motorového vozidla Škoda Octavia a prednou časťou do ľavej prednej časti nákladného motorového vozidla značky Renault Master, ktoré v uvedenej križovatke stáli, pretože boli účastníkom dopravnej nehody. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pozostáva len z označenia dôkazných prostriedkov a citácie z obsahu jednotlivých listín. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa absentuje vymedzenie skutkového stavu relevantného z hľadiska aplikácie ustanovení § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. označenie súhrnu právne relevantných skutočností, ktoré vzal správny orgán prvého stupňa z vykonaných dôkazov za preukázané. Popri označení dôkazných prostriedkov, ktoré správny orgán v konaní použil a ich obsahu je žiaduce, aby správny orgán súhrnne uviedol, ktoré skutočnosti z toho ktorého vykonaného dôkazu vzal za preukázané na účely aplikácie relevantných právnych noriem. Rovnako v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa celkom absentuje správna úvaha akú správny orgán použil pri hodnotení vykonaných dôkazov a aplikácii relevantných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav.
13. Nepreskúmateľnosťou dôvodov rozhodnutia však trpí aj rozhodnutie žalovaného. Žalovaný odôvodnenie rozhodnutia založil na skutkovom závere, že žalobkyňa sa dostatočne nevenovala vedeniu vozidla, ktorý záver vyvodil z úvahy, že žalobkyňa zle vyhodnotila situáciu pred ňou, keď narazila do prekážky cestnej premávky - stojacích vozidiel po predchádzajúcej dopravnej nehode. Žalovaný konštatoval, že žalobkyni nevznikla prekážka cestnej premávky náhla, na ktorú by nemohla reagovať, nakoľko v danom mieste stáli vozidlá po predchádzajúcej dopravnej nehode už cca 2 minúty. K záveru, že žalobkyňa prekážku v cestnej premávke videla včas, viedlo žalovaného vyjadrenie samotnej žalobkyne, z ktorej vyjadrenia v zázname o podaní vysvetlenia žalovaný cituje: „...Po prejdení obce Liptovský Peter prešla miernou pravotočivou zákrutou, po ktorej nasledovala dlhá rovinka, kde v diaľke uvidela svetlá, načo usúdila, že ide oproti nej nejaké prichádzajúce vozidlo. Po približovaní sa k tomuto vozidlu už nevie, v akej vzdialenosti od tohto vozidla bola, uvidela, že sa nejedná o prichádzajúce oproti idúce motorové vozidlo, ale jedná sa o dodávku, ktorá stála celou svojou časťou priečne na vozovke, načo zareagovala reflexívne stlačením na brzdu, kde po brzdení sa s vozidlom dostala do šmyku, načo následne narazila prednou časťou vozidla do ľavej prednej časti dodávky Lippek ...“, ako aj o vyjadrenie v odvolaní, z ktorého cituje: „...Keď som vyšla z obce Liptovský Peter, zbadala som, že na ceste ide oproti auto, ale bola to len moja domnienka, až som nakoniec zbadala, že ide o dopravnú nehodu, pričom auto nemalo zapnuté výstražné svetlá a dopravná nehoda nebola označená výstražným trojuholníkom. Začala som brzdiť, no moje vozidlo sa už nedalo včas zastaviť ...“ . Ďalej žalovaný vychádzal zo skutkového zistenia, a to zo záznamu o podaní vysvetlenia účastníkmi dopravnej nehody W., H. a L., že nákladné motorové vozidlo Lippek malo po dopravnej nehode rozsvietené výstražné svetlomety. Správny súd v nadväznosti na uvedené závery žalovaného považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nijak nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobkyne, že v čase dopravnej nehody na úseku, kde bola predpísaná rýchlosť 90 km/h, išla rýchlosťou 50 km/h, bola tma, zlé počasie, snežilo, s nikým netelefonovala, plne sa venovala vedeniu vozidla, o čom svedčí fakt, že svetlá autá, do ktorého narazila, videla už z diaľky, no nakoľko nemalo auto zapnuté výstražné svetlá a ani nebol v primeranej vzdialenosti od dopravnej nehody umiestnený na ceste výstražný trojuholník, nemala šancu nijakým spôsobom včas zaregistrovať, že sa jedná o dopravnú nehodu. Pokiaľ by bola dopravná nehoda riadne označená a viditeľná pre všetkých účastníkov cestnej premávky, je dôvodný predpoklad, že by k dopravnej nehode vôbec nebolo došlo.
14. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, a to v časti konštatujúcej, že sa žalobkyňa plne nevenovala vedeniu vozidla, absentuje, v nadväznosti na formulované odvolacie námietky, odkaz na konkrétne skutkové zistenia, z ktorých by bolo možné nad všetku rozumovú pochybnosť dospieť k záveru o porušení povinnosti zakotvenej v ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. žalobkyňou. Predovšetkým bolo povinnosťou žalovaného vysporiadať sa s obhajobou žalobkyne (ako osoby obvinenej z priestupku). Žalovaný vychádza z úvahy, že žalobkyňa po prejdení zákruty svetlá videla, čo svedčí o tom, že žalobkyňa situáciu zle vyhodnotila. Podľa názoru súdu pre takýto zásadný záver žalovaného však absentujú konkrétne skutkové zistenia. Predovšetkým bolo potrebné zadovážiť dostatok skutkových zistení pre zodpovedanie otázky, či bolo možné za danej svetelnosti, poveternostných podmienok, na určenú vzdialenosť, pri nedostatočnom označení dopravnej nehody výstražným trojuholníkom, možné bezprostredne po prejdení zákruty žalobkyňou, pri rýchlosti akou žalobkyňa daný úsek prechádzala, vyhodnotiť včas situáciu na vozovke ako dopravnú nehodu. V rozhodnutí žalovaného absentuje súhrn konkrétnych skutkových zistení plynúcich z vykonaného dokazovania (nie je právne relevantné, že sú obsiahnuté v administratívnom spise pokiaľ nie sú tieto zistenia premietnuté v dôvodoch rozhodnutia) vzťahujúce sa k stanoveniu vzdialenosti od mesta dopravnej nehody, v ktorej by mohla vodička za daných poveternostných podmienok pri danej rýchlosti situáciu v cestnej premávke vyhodnotiť správne. Absentuje teda určenie vzdialenosti od miesta prejdenia zákruty žalobkyňou po miesto dopravnej nehody, rozvedenie charakteru poveternostných podmienok, svetelnosti, viditeľnosti atď..
15. Žalobkyňa už v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, a uvedené zopakovala aj v odvolacích námietkach, tvrdila, že dodávka, do ktorej narazila, nemala zapnuté výstražné svetlá. V rámci vyhodnotenia jednotlivých dôkazov žalovaný neuviedol, z akých dôvodov „uveril“ výpovedi iných účastníkov dopravnej nehody, a to H., L. a W. o tom, že nákladné motorové vozidlo Lippek malo bezprostredne po prvej dopravnej nehode rozsvietené výstražné svetlomety. V rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného absentuje vyhodnotenie jednotlivých svedeckých výpovedí v nadväznosti na obhajobu žalobkyne. Pozornosti správneho súdu nemohol ujsť napr. fakt, že v zázname o podaní vysvetlenia G. H. (ako je zrejmé z obsahu administratívneho spisu) sa uvádza: „...Po náraze všetci účastníci vystúpili zo svojich vozidiel a išli na krajnicu, kde boli všetci otrasení. Menovaného (poznámka správneho súdu, účastníka dopravnej nehody H.) intenzívne bolela hlava a poriadne nevedel o sebe, kde približne od minúty po tejto nehode začul počas telefonovania silné brzdenie a následný silný názor do ich vozidiel...“ , pričom na inom mieste záznamu o podaní vysvetlenia p. H. sa udáva: „Menovaný k veci uviedol, že po prvej dopravnej nehode si pamätá, že dodávka Lippek nechala rozsvietené výstražné svetlá a bola určite vidieť už vo veľkej vzdialenosti.“ K uvedenému správny súd uvádza, že z hľadiska zhodnotenia výpovedí je potrebné vziať zreteľ aj na vierohodnosť výpovede ako celku. Zatiaľ čo H. na jednej strane uvádza, že bol otrasený, intenzívne ho bolela hlava, poriadne o sebe nevedel, na iných miestach výpovede už uvádza, že si pamätá, že dodávka Lippek mala rozsvietené výstražné svetlá a bola „určite vidieť už vo veľkej vzdialenosti“. Odhliadnuc od uvedeného pri hodnotení vierohodnosti svedeckej výpovede nemožno opomenúť fakt, že vypočúvaní H., L. a W. boli účastníkmi dopravnej nehody, ktorým zákon ukladá určité povinnosti, pri preukázaní porušenia ktorých hrozí svedkom sankcia. Naostatok aj pre prípad, že by po vyhodnotení vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach dospel opätovne správny orgán k záveru o tom, že dodávka Lippek mala zapnuté v čase druhej dopravnej nehody výstražné signalizačné zariadenie, potom s ohľadom na obranu žalobkyne je potrebné vyhodnotiť aj okolnosť, či po prvej dopravnej nehode po prechode žalobkyne pravotočivou zákrutou bolo možné za danej poveternostnej situácie na danú vzdialenosť pri danom rozostavení aut po prvej dopravnej nehode z uhla pohľadu žalobkyne možné vidieť výstražné signalizačné zariadenie, teda či bolo pre žalobkyňu viditeľné, hoci mohlo byť rozsvietené.
16. Ďalej správny súd uvádza, že v rozhodnutí žalovaného absentuje z hľadiska aplikácie relevantných zákonných ustanovení aj vyhodnotenie „nespornej okolnosti“, t.j. neoznačenie dopravnej nehody dopravných trojuholníkom na priestupkovú zodpovednosť žalobkyne v súvislosti so skúmaním porušenia povinnosti § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z.. Žalovaný v súvislosti s posúdením otázky, či nevznikla žalobkyni prekážka náhla uviedol, že dopravná nehoda sa stala už 2 minúty pred prvou dopravnou nehodou a výstražný trojuholník nemohol byť umiestnený vzhľadom na krátkosť času. Správny súd je toho názoru, že označenie dopravnej nehody trojuholníkom nie je samoúčelné a zákonodarca povinnosť označiť dopravnú nehodu trojuholníkom popri zapnutí výstražných svetiel predpísal práve z hľadiska potreby riadneho označenia miesta dopravnej nehody z hľadiska jej riadnej viditeľnosti. Miesto dopravnej nehody nebolo z tohto pohľadu označené riadne (oboma zákonodarcom predpísanými spôsobmi, pričom je irelevantné, či k neoznačeniu trojuholníkom došlo v dôsledku krátkosti času od vzniku prvej dopravnej nehody, resp. v dôsledku zlyhania samotného účastníka dopravnej nehody odlišného od obvineného). Správny orgán nevyhodnocuje priestupkovú zodpovednosť iných účastníkov dopravnej nehody napr. vodiča dodávky Lippek, ale priestupkovú zodpovednosť žalobkyne, uvedenú okolnosť (absenciu označenia miesta dopravnej nehody výstražným trojuholníkom), preto nemôže hodnotiť ako okolnosť bezvýznamnú. Z hľadiska zisťovania okolností významných pre aplikáciu citovaného ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. v nadväznosti na ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. možno konštatovať, že dopravná nehoda nebola označená zákonodarcom predpokladaným spôsobom umožňujúcim dostatočnú viditeľnosť dopravnej nehody ostatnými účastníkmi cestnej premávky. Pokiaľ nebola označená riadne (irelevantné je z akého dôvodu z hľadiska zodpovednosti žalobkyne), nie je možné na uvedenú okolnosť neprihliadnuť v rámci vyhodnotenia skutkového stavu. Pričom pokiaľ má správny orgán dodržať zásadu rovnocenného hodnotenia dôkazov, musí prihliadnuť na túto skutočnosť ako skutočnosť svedčiacu v prospech žalobkyne.
17. Správny súd uznáva, že v odôvodnení rozhodnutia žalovaného o opravnom prostriedku nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, avšak je nevyhnutné zodpovedať všetky tie námietky, ktoré majú rozhodujúci význam z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem a súčasne sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmalo v odvolacom konaní. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa sa zhodnoteniu vykonaného dokazovania z hľadiska aplikácie relevantných právnych noriem nevenuje vôbec. Obrana žalobkyne obsiahnutá v odvolacích námietkach, ktorá poukazuje na nedostatočné označenie miesta dopravnej nehody, kedy pri danej rýchlosti, snežení, tme, atď. nemohla včas vyhodnotiť situáciu v cestnej premávke, je právne významná, a preto vysporiadanie sa žalovaného v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia s takouto námietkou bolo z hľadiska preskúmavania rozhodnutia žalovaného správnym súdom nevyhnutné.
18. Vo vzťahu k námietkam voči rozhodnutiam správnych orgánov, ktoré nad rámec žalobných bodov predniesla právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní (bod 6 tohto rozsudku) správny súd udáva, že tieto vyhodnotiť nemohol nakoľko je v zmysle § 134 ods. 1 SSP vo veciach správneho trestania viazaný žalobnými bodmi, ktoré je možné dopĺňať len v intenciách ust. § 183 SSP, t.j. v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
19. Na záver je potrebné dodať, že úlohou správnych súdov nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov a odstraňovať vlastné zisťovanie formálnej aj obsahovej vady správneho aktu a postupu správneho orgánu, ale preskúmavať zákonnosť správnych aktov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Jedným z esenciálnych predpokladov prieskumnej činnosti súdu je však také odôvodnenie rozhodnutia, resp. opatrenia správneho orgánu, ktoré poskytuje správnemu súdu dostatočný základ pre preskúmanie rozhodnutia, resp. opatrenia napadnutého žalobou. Nedostatok dôvodov žalobou napadnutého rozhodnutia správnych orgánov viedol správny súd k zrušeniu rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nepreskúmateľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), bez možnosti zaoberať sa ďalšími meritórnymi námietkami žalobkyne.
20. Správne orgány budú v odôvodnení nového rozhodnutia reagovať na dva druhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybné zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, ako správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka vo vzťahu k skutkovým okolnostiam a právnemu posúdeniu veci. V rámci právneho posúdenia veci správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu s odkazom na konkrétne ustanovenia, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, pričom nestačí len citácia daného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy tak, aby bol účastníkovi zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci správnym orgánom s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu pri rešpektovaní základných zásad správneho trestania.
21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.