Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/116/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. februára 2019, prejednal odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a obžalovaného

F. Z.,

nar. XX. XX. XXXX v C., trvale bytom D., časť C. U., ulica W. XXX/XX,

ktoré podali proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/80/2014 zo dňa 25.6.2018 a takto

rozhodol:

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o treste. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa sa obžalovaný o d s u d z u j e podľa §§ 189 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. m), 38 ods. 4, § 39 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá za súčasného uloženia probačného dohľadu na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Tr. zák. u k l a d á sa obžalovanému F. Z. povinnosť spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. sa u k l a d á obžalovanému povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe škodu spôsobenú poškodenej M. M.. Ostatné výroky týmto zrušením zostávajú nedotknuté.

II.

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/80/2014 zo dňa 25.6.2018 bol obžalovaný F. Z. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pretože dňa 29. 09. 2006 okolo 11,00 h prišiel do pohostinstva B. v U., okres A., kde v tom čase upratovala priestory M. M., chytil ju za ľavú ruku v oblasti lakťa, priviedol ju k stolu a prikázal jej, aby si zobrala papier, pero a písala, po čom jej vulgárne nadával, urážal ju a vyhrážal sa, že ju predá do H. a nič iné robiť nebude, prikázal jej napísať na papier vyhlásenie: " Ja dolu podpísaná M. M., bytom D., X. S. X/X, som podvodne vylákala od R. Z. v priebehu desať mesiacov sumu 95 000 slovenských korún, vrátim do dvoch týždňov ", po čom jej obžalovaný povedal, že bude voňať fialky odspodu, pôjde do väzenia, z miesta činu odišiel a dňa 22. 12. 2006 a 27. 12. 2006 prevzal od poškodenej a jej otca celkom sumu 95 000 slovenských korún, hoci podľa poškodenej žiadne peniaze obžalovanému nedlhovala a obžalovanému ich vyplatili z obavy o život poškodenej.

Bol za to odsúdený podľa § 189 ods. 2, § 51 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m), § 39 ods. 1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 2 roky, výkon, ktorého mu súd podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. i) Trestného zákona súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii, alebo sa zúčastniť na psychologickom poradenstve. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú M. M., nar. XX. X.. XXXX, bytom U., Z. XXX/X, okr. O. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadol čo do výroku o vine aj treste obžalovaný. Svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch uviedol, že vykonané dôkazy súd nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom. Nereagoval na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli dostatočným spôsobom. Napriek značným pochybnostiam sa stotožnil s výpoveďami poškodenej, ktoré nedisponujú potrebnou výpovednou hodnotou. Nie je zrejmé, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje zistenia oprel, a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní otázok viny obžalovaného. Rozhodnutie nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Z výpovedí svedkov a poškodenej , či jeho ako obžalovaného, nemožno jednoznačne, a bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že sa dopustil zločinu podľa § 189 ods. 1, 2 písm. d/ Tr.zák. Preto navrhuje, aby bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je stíhaný.

V zákonnej lehote rozsudok napadol aj prokurátor a to čo do výroku o treste . V písomných dôvodoch uviedol, že súd prihliadol pri výmere trestu na čas, ktorý uplynul od spáchania skutku do vyhlásenia rozsudku, ako aj zdravotné problémy obžalovaného, ktoré nastali po spáchaní skutku. Súd vzhľadom k uvedenému považoval trestnú sadzbu za neprimerane prísnu, preto mu uložil 2 ročný trest, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Súd by mal však pristúpiť k moderácii trestu vtedy ak sa vyskytnú okolnosti, ktoré sa u páchateľov trestných činov bežne nevyskytujú, pričom uvedené treba aj argumentačne odôvodniť. Obvinený je však osobou 14-krát súdne trestanou, vo väčšine prípadov išlo o majetkovú kriminalitu. Nejedná sa teda o jednorazové náhodné porušenie spoločenských noriem, ale úmyselné, plánované a opakované páchanie trestnej činnosti. Ani predchádzajúce odsúdenia ho teda neodradili a nezabránili mu pod hrozbou ťažkej ujmy nútiť ženu k vyplateniu finančnej čiastky. Je potrebné aj poukázať na to, že prípravné konanie bolo viackrát prerušené práve z dôvodov, ktoré spočívali na strane obžalovaného. Aj súdne konanie bolo predĺžené z dôvodu, že obhajoba trvala na výsluchu svedkyne B. ktorá sa dlhšiu dobu nedostavovala, avšak keď bola vypočutá uviedla, že ku skutku sa nevie vyjadriť. Preto poukazovať na neprimeranú dĺžku trestného konania, ak bolo spôsobené samotným obžalovaným, je nedôvodné. Je tiež potrebné zabezpečiť ochranu spoločnosti pred recidivistami, akým je aj obžalovaný, pri ktorom nie je na mieste použiť moderačné ustanovenia Trestného zákona o zmiernení trestu. Ak by aj nadriadený súd dospel k odôvodnenosti použitia § 39 ods. 1 Tr.zák., je potrebné obžalovanému ukladať trest ako nepodmienečný, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach obžalovaného a prokurátora, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolaniu podriadeného prokurátora vyhovieť. Obžalovaný požiadal o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora je čiastočne dôvodné a odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere v zásade nebola v odvolaniach vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K vytýkaným chybám v odvolaní obžalovaného, týkajúcich sa výroku o vine a nedostatočného vyhodnotenia dôkazov týkajúcich sa tohto výroku, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd prvého stupňa pri získavaní a ustálení skutkového stavu predovšetkým vychádzal z výpovedí poškodenej, ktorá usvedčila tak v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní obžalovaného zo žalovaného skutku. Na svojich tvrdeniach zotrvala aj pri konfrontácii tvárou tvár obžalovanému. Jej výpoveď bola znalcom z odboru zdravotníctva odvetvia psychiatrie , ktorý posudok konzultoval s psychológom zhodnotená ako vierohodná. Znalec u nej nezistil žiadnu poruchu vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Zároveň táto výpoveď poškodenej nie je jediným vo veci produkovaným dôkazom. Jej výpoveď je potvrdená aj výpoveďou svedkyne P., ktorá uviedla, že ohľadom úveru všetko vybavoval obžalovaný, teda aktivita vychádzala z jeho strany a taktiež zabezpečil všetky potrebné papiere k úveru a priviezol ich k notárke aj s poškodenou. Poškodená jej potom povedala, že všetky peniaze jej obžalovaný zobral. Z. S. potvrdil, že videl nejaký doklad u obžalovaného na sumu 90.000,- Sk podpísaný poškodenou. F. poškodenej taktiež potvrdili verziu poškodenej, že prišla s tým, že bude mať vybavený úver, bolo však na nej vidno, že má strach. Mala zvláštne správanie, bála sa obžalovaného. Vyhýbala sa mu, aby sa s ním nestretla. Neskôr im uviedla, že peniaze mu musia dať, pretože sa jej vyhráža. Obžalovaný sa vyhrážal aj otcovi poškodenej , pričom mu uviedol , že ak mu peniaze z úveru získané nevyplatia - môže sa niečo stať. Peniaze mu preto vyplatili. Svedok G. potvrdil, že videl, že poškodená podpísala obžalovanému nejaký papier v pohostinstve, že mu dlhuje nejaké peniaze. To, že mali poškodená a jej rodičia strach pred obžalovaným dokumentuje aj skutočnosť, že sa z mesta odsťahovali . Skutočnosti tvrdené svedkami však vyplynuli aj z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní, či už to boli výpisy z účtu v banke, alebo výbery kartou zaznamenané bankou.

Z vykonaného dokazovania preto jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný hrozbou násilia, ktoré malo byť vykonané na poškodenej, resp. jej rodičoch /teda na osobách jej blízkych/, ak sa nepodrobí jeho vôli nútil poškodenú, aby mu podpísala dlžobný úpis, následne jej vybavil úver, a peniaze z neho mu poškodená musela odovzdať. Peniaze použil pre vlastnú potrebu, a spôsobil tým poškodenej škodu väčšiu, čím naplnil všetky zákonné znaky žalovaného zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr.zák.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa preto odvolací súd plne stotožnil s dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa . Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie. Správne bolo aj vyhodnotenie dôkazov tak jednotlivo, ako i v celku, uvedené v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, a na toto v plnej miere odvolací súd poukazuje.

Odvolací súd preskúmal aj prokurátorom v odvolaní napadnutý výrok o treste . Senát odvolacieho súdu predovšetkým zameral svoju pozornosť na správnosť použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu. Súd prvého stupňa pritom pri svojom rozhodovaní zohľadnil dobu, ktorá uplynula od skončenia trestnej činnosti (takmer 13 rokov). Senát odvolacieho súdu k tomu dodáva, že toto zohľadnenie je správne, aj keď k tomuto prispel najmä problémový zdravotný stav obžalovaného, spôsobený jeho diagnózou, ktorá síce vznikla po spáchaní skutku, ale spôsobila viaceré hospitalizácie obžalovaného. Potrebné je však vziať od úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný od uvedeného skutku vedie riadny život, a nedopúšťa sa trestnej činnosti.

Treba však prisvedčiť argumentom prokurátora , že v uvedenom prípade išlo o násilný trestný čin, kvalifikovaný ako zločin a obžalovaný je osobou viackrát súdne trestanou, na ktorú ani predchádzajúce , a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali prevýchovný vplyv. Napriek zohľadneniu všetkých okolností prípadu však na druhej strane dospel súd prvého stupňa k správnemu záveru, že trest odňatia slobody, vo výmere 6 rokov by bol pre obžalovaného neprimerane prísny tak, ako to má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr.zák.

Zároveň sa senát odvolacieho súdu stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, že na obžalovaného nie je potrebné po tak dlhej dobe od spáchania trestnej činnosti vplývať výkonom trestu odňatia slobody, ale že na jeho nápravu postačuje aj uloženie výchovného podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

V čom odvolací súd nemohol prisvedčiť súdu prvého stupňa bola výmera trestu odňatia slobody, ktorý sa v trvaní 2 roky, s povolením podmienečného odkladu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky s jednou uloženou povinnosťou v rámci probačného dohľadu javil odvolaciemu súdu ako neprimerane mierny.

Preto odvolací súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda ako maximálny, ktorý je možné podmienečne odložiť, a určil taktiež maximálnu dĺžku skúšobnej doby vo výmere 5 rokov s probačným dohľadom. Na posilnenie prevýchovných účinkov tohto trestu ukladal obžalovanému nielen povinnosť podrobiť sa s poukazom na jeho aktuálny zdravotný stav psychologickému poradenstvu, ale najmä /na rozdiel od súdu prvého stupňa / povinnosť v skúšobnej dobe uhradiť poškodenej M. M. škodu, ktorú jej svojim konaním spôsobil. Obžalovaný tak bude mať možnosť jednak preukázať svoju nápravu počas plynutia skúšobnej doby , ale najmä súd bude môcť kontrolovať jeho správanie počas uloženého probačného dohľadu, vrátane plnenia povinností mu súdom uložených. Obžalovaný si tak bude musieť uvedomiť následky , ktoré by ho čakali v prípade, ak by súdom mu uložené povinnosti nesplnil, spočívajúce v premene mu trestu podmienečne odloženého na trest nepodmienečný.

Takýto trest je plne spôsobilý zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného, a zároveň zodpovedá aj všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1, ods.4 Tr.zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.

Ostatné výroky z rozhodnutia súdu prvého stupňa zostali týmto nedotknuté.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu prokurátora sprísnením trestu odňatia slobody a uložením obžalovanému povinnosti navyše a to nahradiť poškodenej škodu , ktorú jej spôsobil. Odvolanie obžalovaného na základe vyššie uvedeného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.