Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Csp-12-2022.pdf
PDF · 108.71 KB
No categories available
30Csp/12/2022
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci žalobkýň: 1. W.. K. Š., I.. X.X.XXXX, Z. V. XXXX/X, Š., X. W.. Y. Š., I.. X.X.XXXX, Z. I. XXXX/X, Š., obe zast. advokátkou: JUDr. Lucia Gašpieriková, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, proti žalovanej: Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO 36 854 140, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, katastrálne územie Šaľa, obec Šaľa, okres Šaľa, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXXX, a to rodinného domu s. č. XXXX, postavený na parcele č. XXX/ XXX, pozemku parcela č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 590 m2, pozemku parcela č. XXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne v 1. a 2. rade sa na základe skutočností uvedených v žalobe doručenej súdu dňa 1.2.2022 domáhajú určenia, že žalovaná ako navrhovateľ dražby nie je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby, ktorá vyplýva z osobitného predpisu zákona č. 527/2002 Z. z. a zároveň aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej nariadil zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe začatého výkonu záložného práva zavkladovaného pod č. V XXXX/XXXX Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.9.2014 založených nehnuteľností v k. ú. Šaľa, obec Šaľa, okres Šaľa, zapísaných na LV č. 5327 a to: rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/XXX, pozemok parcela č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 590 m2, pozemok parcela č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, vedených na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. V žalobe uviedli, že žalobkyňa v 1. rade ako dlžník uzatvorila dňa 29.9.2014 s OTP Bankou Slovensko, a. s., ako veriteľom (ďalej len „banka“) ZMLUVU O OTP REFINANC ÚVERE č. XXX/XXXX/XXSU (ďalej len „zmluva o úvere“), predmetom ktorej bol záväzok banky poskytnúť žalobkyni v 1. rade účelový spotrebný úver zabezpečený nehnuteľnosťou v sume 120.000,- eur za účelom splatenia úverov. Žalobkyňa v 2. rade ako záložca uzatvorila s bankou dňa 29.9.2014 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/XXSU (ďalej len „záložná zmluva“), nachádzajúcich sa v k. ú. Šaľa, okres Šaľa, obec Šaľa, v súčasnosti vedené na Okresnom úrade Šaľa, katastrálny odbor, LV č. XXXX ako: rodinný dom s. č. XXXX, postavený na parc. č. XXX/XXX vrátane všetkých súčastí a príslušenstva, pozemok parc. č. XXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 590 m2, pozemok parc. č. XXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“). Na základe zmluvy o zlúčení sa dňom 1.10.2021 stala právnym nástupcom banky žalovaná. V súvislosti s omeškaním žalobkyne v 1. rade poukázali na podrobný priebeh komunikácie so žalovanou, týkajúci sa navrhovanej možnosti prolongácie splátok zo zmluvy o úvere so zachovaním konečnej doby splácania úveru nasledovne:
Dňa 30.12.2020 žalovaná žalobkyni v 1. rade oznámila neúčinnosť reštrukturalizačného plánu dlžníka Heleny Štrebovej, schválený v konaní č. k. XXR/X/XXXX vo vzťahu k pohľadávke spoločnosti ČSOB titulom vyššie uvedeného úverového vzťahu. Na uvedené žalobkyňa v 1. rade podaním zo dňa 14.1.2021 žiadala o odklad splátky do konca r. 2021 z dôvodu Pandémie, a rovnako tiež požiadala o možnosť splácať úver vo výške 450,- eur (t. j. vo výške aká bola v čase účinnosti reštrukturalizačného plánu). Podaním zo dňa 8.3.2021 žalovaná žalobkyňu v 1. rade vyzvala, aby dlžnú sumu (5.473,19 eur) uhradila v lehote 15 dní, v opačnom prípade bude oprávnená požadovať splatenie celého úveru do 10 dní odo dňa doručenia vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Podaním zo dňa 6.4.2021 žalobkyňa v 1. rade uviedla, že požadovaný dlh vo výške 5.473,19 eur uhradila, pričom tiež požiadala o ďalšie „inštrukcie“ ohľadne následného splácania úveru. Napriek uvedenému žalovaná v 1. rade (správne žalobkyňa v 1. rade, pozn. súdu) obdŕžala od žalovanej podanie zo dňa 19.4.2021 - Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva, pričom dlžná suma činí 47.279,66 eur a predčasná splatnosť celého úveru vrátane úrokov a poplatkov nastáva v 10ty deň odo dňa doručenia daného podania. Žalovaná v 1. rade (správne žalobkyňa v 1. rade, pozn. súdu) reagovala, že čiastku, na ktorú bola pôvodne vyzvaná, uhradila, a preto má za to, že nie sú splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalovaná listom zo dňa 20.5.2021 uviedla, že z jej strany došlo ku chybe v písaní spočívajúcej vo vypustení jedného čísla, a teda namiesto správnej sumy 50.473,19 eur uviedla sumu 5.473,19 eur, a z ktorého dôvodu má považovať predmetné Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.4.2021 za bezpredmetné. Naďalej však evidovala voči žalobkyni pohľadávku po splatnosti vo výške 48.452,16 eur, a vyzvala žalobkyňu v 1. rade na úhradu, pričom dané podanie zo dňa 20.5.2021 označila ako Posledná výzva pred zosplatnením. Žalobkyňa v 1. rade písomne dňa 11.6.2021 požiadala o možnosť pokračovať v riadnom splácaní úveru, t. j. plnenie v splátkach, tiež uviedla, že dlžnú čiastku uhradí ňou navrhovaným splátkovým kalendárom jún - august po 1.000,- eur a zvyšok dlžnej sumy cca 46.000,- eur v septembri 2021 (žalovaná jej listom zo dňa 23.6.2021 oznámila, že daný splátkový kalendár neakceptuje). Žalobkyňa v 1. rade ešte dňa 12.7.2021 uviedla, že dlžnú čiastku 50.571,88 eur uhradí v auguste jednorazovo, na čo jej však bolo doručené Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.7.2021 (ďalej len „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“), v ktorom žalovaná konštatuje že v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy, nastáva predčasná splatnosť celého úveru titulom zmluvy o úvere, vrátane jeho úrokov a poplatok (t. j. účinnosť daného právneho úkonu nastane v 10ty deň po doručení výzvy, t. j. v deň 14.8.2021). Žalobkyňa v 1. rade zameškané splátky vo výške 50.801,76 eur uhradila, a to dňa 5.8.2021 vo výške 50.000,- eur a dňa 6.8.2021 vo výške 801,75 eur, t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti právneho úkonu - oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.7.2021. Žalovaná dňa 26.8.2021 žalobkyni v 1. rade uviedla, že napriek uvedeným úhradám, považuje Vyhlásenie o predčasnej splatnosti za účinné dňom 14.8.2021. Žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 17.10.2021 namietala daný právny úkon, no napriek tomu žalovaná jej listom zo dňa 8.12.2021 oznámila Začatie výkonu záložného práva podľa § 151 l Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „Začatie výkonu záložného práva“). Uviedli tiež, že žalobkyňa v 2. rade ako vlastníčka založených nehnuteľností a ako záložná dlžníčka, predmetné oznámenie o začatí výkonu záložného práva neobdŕžala. Žalobkyňa v 1. rade niekoľko krát písomne žiadala o prolongáciu splatnosti splátky úveru (s podmienkou zachovania konečnej splatnosti úveru), nakoľko v krátkom čase (o 3 mesiace) mala z predaja inej nehnuteľnosti obdŕžať finančné prostriedky, ktoré mienila použiť na úhradu dlžnej sumy, pričom celá finančná situácia sa jej aj v dôsledku pandémie koronavírusu zhoršila, čo značne pôsobilo i na platobnú neschopnosť žalobkyne v 1. rade. O uvedenom dôvode, pre ktorý žiada navrhnutý splátkový kalendár, niekoľkokrát žalovanú informovala aj osobne na pobočke. V čase pandémie koronavírusu žalobkyňa v 1. rade požiadala (podaním zo dňa 14.1.2021) o možnosť pozastavenia splácania splátok (odklad splátok do konca r. 2021) s tým, že napriek tomu, že v danej dobe existovali určité celoplošné systémové opatrenia prijaté štátom pre spotrebiteľov vo vzťahu k bankovým inštitúciám, žalobkyni v 1. rade zo strany žalovanej nebolo vyhovené. Dôvodili aj tým, že v prípade žalobkyne v 1. rade nejde o bežnú, klasickú dlžníčku z úverového vzťahu, ktorá si svoje záväzky dlhodobo neplní a ku situácii sa stavia nezodpovedne. Naopak, žalobkyňa v 1. rade s bankou a i žalovanou neustále komunikovala a snažila sa nájsť riešenie, ktorým by mohla splatné pohľadávky banky uspokojiť, no prehlásenie bankovej inštitúcie voči spotrebiteľovi, že „vždy sa dá nájsť riešenie“ pred uspokojením sa z predaja nehnuteľnosti, v danom prípade ostalo nenaplnené.
3. S poukazom na vyššie uvedené mali za to, že žalovaná v predmetnom Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti rozlišovala úhrady DO dňa účinnosti a PO dni účinnosti, teda že žalobkyňa DO dňa účinnosti mohla splatiť zameškané zročné splátky vyčíslené žalovanou vo výške 50.801,75 eur, čo
aj uskutočnila, a odvrátiť tak zosplatnenie celého úveru a v prípade, ak tak neurobí, PO dni účinnosti bola povinná uhradiť celú zosplatnenú sumu, žalovanou vyčíslenú na 103.084,96 eur. Uhradením zameškaných súm odpadol dôvod na nadobudnutie účinnosti Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v čase, kedy mal byť právny úkon Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti už účinný (po 10tom dni odo dňa doručenia Oznámenia), boli už zameškané splátky žalobkyňou v 1. rade uhradené s tým, že žalobkyňa v 1. rade úver naďalej mesačne v sume 970,70 eur riadne spláca a má za to, že v súčasnosti nie je v omeškaní, a žalovaná nie je teda oprávnená na výkon záložného práva. V tomto kontexte dražba nehnuteľností predstavuje neprimeraný zásah do jej práv, ktorý nemôže používať súdnu ochranu. Poukázali aj na zákonné ustanovenia o výklade obsahu zmluvy v prospech spotrebiteľa ako slabšej strany sporu, a mali za to, že žalovaná formulovaním účinnosti zosplatnenia úveru o 10 dní poskytla žalobkyni v 1. rade možnosť dlžné splátky vo výške 50.801,75 eur uhradiť. Uvedený výklad podporuje konštatovanie žalovanej, že PO dni účinnosti, žalobkyňa bola povinná uhradiť už celú sumu 103.094,96 eur. V dôsledku úhrady splatných splátok úveru pred uplynutím lehoty, po ktorej mala nastať účinnosť právneho úkonu - predčasná zročnosť celého úveru, odpadli zákonné či zmluvné podmienky pre vyhlásenie úveru za predčasne splatný ako sankcie za porušenie povinnosti zo strany žalobkyne v 1. rade, a preto právny úkon Oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 19.7.2021, vrátane Oznámenia o začatí výkonu záložného práva nikdy nenadobudol právne účinky, a nie je možné naň nahliadať. Vzhľadom na to ani úkon - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 8.12.2021 (žalovaná v ňom uviedla spôsob výkonu záložného práva - dražbou podľa zákona č. 527/2002 Z. z.) nie je možné považovať za relevantný, nakoľko úver nie je splatný, a nie sú dané zmluvné či zákonné podmienky na výkon záložného práva. Doručením Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná použila nekalú obchodnú praktiku a zároveň použila neprijateľnú podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 4 písm. k.) OZ, nakoľko takto určená okamžitá splatnosť záväzkov
- neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaná na škodu žalobcov ako spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať tak pre seba výhodnejšie postavenie, núti spotrebiteľa k takému konaniu, ktoré nie je povinný konať, s cieľom obchádzania ust. OZ, o ochrane spotrebiteľa a ďalších predpisov poskytujúcich spotrebiteľskú ochranu. Slovná formulácia zmluvy nemusí priamo odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda obchádza zákon. Banky majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosti a dobrými mravmi (§ 2 písm. u.), § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť uplatnené iba „ultima ratio“ spôsobom uspokojenia pohľadávky, pričom v súčasnosti ani žalobkyňa v 1. rade nie je v omeškaní. Opakovane poukazovali na nevyhovenie návrhu žalobkyne v 1. rade na predĺženie lehoty splatnosti so splátkou, ktorú celú omeškanú sumu chcela uhradiť v septembri 2021 (t. j. žiadala o ňu 6/2021, t. j. žiadala „počkať“ 3 mesiace), pričom takýto návrh žalovanej adresovala podaním zo dňa 11.6.2021. K úhrade omeškaných splátok došlo dokonca ešte v čase, kedy Oznámenie o mimoriadnej splatnosti nenadobudlo účinnosť, no napriek tomu žalovaná realizovaním výkonu záložného práva chce uspokojiť svoju pohľadávku (ktorej splatnosť sa žalobou namieta), no týmto postupuje neprimerane, bez možnosti inej alternatívy atď. Uvedené konanie žalovanej nemôže požívať právnu ochranu, nakoľko jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi a je neprimerané. Ústavne konformný nemôže byť výkon práva, ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie.
4. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli, že vzhľadom k tomu, že žalovaná podaním doručeným žalobkyni v 1. rade dňa 29.12.2021 (žalobkyňa v 2. rade predmetným podaním nedisponuje) oznámila začatie výkonu záložného práva zavkladovaného pod č. V XXXX/XXXX k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade, a ktorá skutočnosť sa premietla na príslušný List vlastníctva č. XXXX ako poznámka Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36854140 - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 8.12.2021 dražbou - P-XXX/XXXX- č. z. 2694/21, bezprostredne hrozí začatie dražby a pokračovanie v jej výkone, čím žalobkyňa v 1. rade fakticky príde o strechu nad hlavou a žalobkyňa v 2. rade o svoje vlastníctvo. V danom štádiu výkonu záložného práva nemajú možnosť využiť iný právny inštitút na ochranu svojich práv, a samotná oprávnenosť výkonu dražby žalovanou bude predmetom súdneho rozhodovania, pričom ako predbežnú otázku bude súd riešiť otázku mimoriadnej splatnosti úveru a neprijateľnosť zmluvných podmienok, a preto sa domáhajú bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa uloží povinnosť žalovanej zdržať sa vo výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam až do právoplatného rozhodnutia vo
veci samej. Opakovane uviedli, že žalobkyni v 1. rade bolo doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom nehnuteľností dobrovoľnou dražbou. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie, na súkromný a rodinný život žalobkyne v 1. rade, do práva na vlastníctvo žalobkyne v 2. rade. Podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zásah do týchto práv opodstatnený a oprávnený len vtedy, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzaniu nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných“. V kontexte s týmto článkom dali do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs. Slovenská republika a v rozhodnutí Paulič vs. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili, že akýkoľvek zásah do obydlia je potrebné posudzovať veľmi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto judikátov je o to nevyhnutnejšia, že zásah do vlastníckeho práva žalobkyne v 2. rade a práva na obydlie žalobkyne v 1. rade chce vykonať súkromný subjekt - dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej kontrole, ktorý by v reálnom čase poskytol právam žalobkýň ochranu. Vzhľadom na to, že žalovaná už preukázateľne vyvolala proces dražby a kedykoľvek v ňom môže pokračovať, je tu reálna hrozba, že žalobkyne prídu o strechu nad hlavou a vlastníctvo. Preto žiadali, aby súd neodkladným opatrením dočasne upravil pomery tak, že poskytne ochranu ohrozenými ústavným právam žalobkýň a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanej. Účelom podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu žalobkýň. Výkonom dražby by došlo k nezvratnému stavu, k zmene vlastníckych vzťahov v dôsledku predaja nehnuteľností tretej osobe.
5. Na osvedčenie svojich tvrdení žalobkyne v 1. a 2. rade predložili fotokópie listinných dôkazov, a to: Zmluvu o OTP Refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 29.9.2014 (vrátane VOP), Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.9.2014, výpis listu vlastníctva č. XXXX, príkaz na úhradu z 5.4.2021, 5.8.2021, 6.8.2021, 17.8.2021, 12.9.2021, 5.10.2021, 4.11.2021, 2.12.2021, podania žalobkyne v 1. rade z 14.1.2021, 6.4.2021, 5.5.2021, 11.6.2021, 12.7.2021 a 5.8.2021, podania žalovanej z 8.3.2021, 19.4.2021, 20.5.2021, 23.6.2021, 19.7.2021, 26.8.2021 a 8.12.2021.
6. Podaním zo dňa 16.2.2022 právna zástupkyňa žalobkýň s poukazom na doručenú výzvu dražobníka
- Aukčná spoločnosť, s.r.o., zo dňa 8.2.2022 (žalobkyni v 2. rade) súdu oznámila, že žalovaná uzatvorila dohodu o dražbe s dražobníkom, ktorá vo veci už koná, pričom vykonaním obhliadky nehnuteľností za účelom vypracovania znaleckého posudku, s poukazom na obsah podanej žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, bude neprimerane zasiahnuté do práv žalobkýň - do práva na obydlie, na súkromný a rodinný život žalobkyne v 1. rade, do práva na vlastníctvo žalobkyne v 2. rade.
7. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa ust. § 328 ods. 1, ods. 2 veta prvá C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
12. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa ust. § 330 ods. 1 C.s.p. súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
15. Podľa ust. § 333 C.s.p. neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
16. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovanej, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.
17. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), t. j. postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Aj v prípade splnenia predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd musí vždy zvažovať, či nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do vzťahov sporových strán alebo tretích osôb.
18. Právnymi predpismi je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však aj uhradzovaciu funkciu, a to tak, že okrem hrozby výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne, pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z.. Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom ustanovenej lehote. Úspešné vykonanie dražby znamená mnohokrát nezvratný zásah do majetkových pomerov dlžníka a prípadne záložcu. Výkon záložného práva je natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti CSP. Za osobitne dôležité pritom treba uviesť, že únijné právo predpokladá ochranu už pri hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne.
19. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa v 1. rade uzavrela s právnym predchodcom žalovanej dňa 29.9.2014 zmluvu o OTP REFINANC ÚVERE, pričom v ten istý deň bola uzavretá aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti špecifikované vo výroku uznesenia vo vlastníctve žalobkyne v 2. rade. Žalovaná oznámila žalobkyni v 1. rade začatie výkonu záložného práva na zabezpečenie pohľadávky vo výške 48.384,42 eur, listom zo dňa 8.12.2021, čomu predchádzalo vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru listom zo dňa 19.7.2021.
Listom zo dňa 8.2.2022 vyzval dražobník - Aukčná spoločnosť, s.r.o. žalobkyňu v 2. rade ako výlučnú vlastníčku, aby umožnila vykonanie obhliadky nehnuteľností (dňa 8.3.2022 o 11:15 hod) za účelom jej ohodnotenia a zabezpečila pre účely vyhotovenia znaleckého posudku dokumentáciu nehnuteľností.
20. Oboznámením so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k návrhu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrh žalobkýň na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.
21. Predmet dražby tvorí obydlie žalobkyne v 1. rade, a preto ak by sa výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby ukázal v sporovom konaní ako nedôvodný, ujma spôsobená výkonom záložného práva by bola evidentná. Keďže žalovaná smeruje k výkonu záložného práva, neposkytnutím súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia by mohli byť žalobkyne zbavené súdnej kontroly nad právnym vzťahom, na základe ktorého sa vedie dražba nehnuteľností. Žalobkyne osvedčili dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vlastníctvo nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom dražby a obydlie v predmetnom dome), rovnako pre nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tým, že vykonaním dražby by stratili nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj obydlie, čo môže pre žalobkyne znamenať nenávratný zásah do ich práv. Vlastnícke právo i právo na rešpektovanie obydlia sa bezprostredne dotýka základných práv a slobôd, pričom ochranu týchto práv zabezpečuje aj Ústava SR v článku 20 a v článku 21.
22. V danej veci je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nariadením neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že žalobkyne namietajú platnosť jednostranného právneho úkonu, ktorým došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Splatnosť dlžnej sumy z úverového vzťahu je predpokladom pre výkon záložného práva a k posúdeniu (ne)platnosti takéhoto úkonu je nevyhnutné vykonať dokazovanie vo veci samej. Žalovaná uskutočňuje kroky k výkonu záložného práva, preto neposkytnutím súdnej ochrany žalobkyniam formou neodkladného opatrenia by mohli byť žalobkyne zbavené súdnej kontroly nad právnym vzťahom, na základe ktorého sa vedie dobrovoľná dražba nehnuteľností patriacich žalobkyni v 2. rade.
23. Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovanej, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v § 333 a nasl. C.s.p. najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Pohľadávka žalovanej voči žalobkyni v 1. rade zostáva aj po nariadení neodkladného opatrenia zachovaná. Záložné právo až do úplného uspokojenia pohľadávky nezanikne, pohľadávka je teda krytá mimoriadne silným zabezpečovacím prostriedkom, narastá príslušenstvo pohľadávky, spravidla sankcie. Preto nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pripraviť záložcu o jeho obydlie, či vlastníctvo, ak existujú iné možnosti uspokojenia pohľadávky. Je nespochybniteľné, že zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách je súčasťou právneho poriadku SR a záväzky je potrebné si plniť v zmysle dohodnutých zmluvných dojednaní, avšak za predpokladu, že tieto zmluvné dojednania sú súladné so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa spotrebiteľského práva. Nariadením takéhoto neodkladného opatrenia sa neprejudikuje konečné rozhodnutie vo veci samej, ale vo vyššie opísanej situácii je potrebné upraviť pomery strán sporu, v snahe predísť ujme na strane žalobkýň a následným ďalším súdnym sporom, v ktorých by sa žalobkyňa ako spotrebiteľ mala domáhať svojich nárokov (napr. o neplatnosť dobrovoľnej dražby).
24. Nariadené neodkladné opatrenie podľa názoru súdu možno považovať v súlade s princípom proporcionality. Žalovanej ako obchodnej spoločnosti v prípade jej úspechu vo veci samej odloženie dražby nemôže spôsobiť neprimeranú ujmu, vo vzťahu k posúdeniu ujmy, ktorá v prípade realizácie záložného práva hrozí žalobkyni v 1. rade, ktorá by mohla prísť o nehnuteľnosť, v ktorej býva a je jej jediným obydlím, ako aj do práva na vlastníctvo žalobkyne v 2. rade. V súvislosti s proporcionalitou je tiež potrebné brať zreteľ na pomer výšky pohľadávky a hodnoty zálohu.
25. Podľa názoru súdu žalobkyne osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu, aby nedošlo k výkonu záložného práva. Vzhľadom na účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, a v štádiu výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia jediným právnym nástrojom, ktorý má vlastník nehnuteľností k dispozícii, aby nedošlo k predaju jeho majetku. Na základe uvedeného mal súd
osvedčenú existenciu práva žalobkýň v 1. a 2. rade (právo na obydlie a vlastnícke právo), ktoré je vážne ohrozené (začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou) a bezodkladne je potrebné poskytnúť tomuto právu ochranu.
26. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, keďže rozhodnutím o neodkladnom opatrení sa konanie nekončí, pretože je potrebné žalobu meritórne prejednať, o trovách konania súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie vo veci samej (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.