Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cb/3/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: Y. W., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. XXX, XXX XX O., právne zastúpený: DEDÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 735 764 proti žalovanému: VITRA s.r.o., so sídlom Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 36 695 785, o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca doručil súdu dňa 17.12.2018 žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 364.820,59 Eur spolu s príslušenstvom z titulu neuhradenia pohľadávky, ktorá mala vzniknúť zo zmluvy o dielo. Podaním doručeným súdu dňa 24.12.2019 sa žalobca domáha zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P.S. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX, na I. P. Č.. XXXXX H. na I. P. Č.. XXXXX, všetko pre katastrálne územie K., záložné právo v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške 364.820,59 Eur. Zároveň navrhuje, aby súd zriadil záložné právo na všetky súčasné, budúce ako aj podmienené pohľadávky žalovaného (vrátane ich príslušenstva) z obchodného styku žalovaného s jeho obchodnými partnermi a to na zaplatenie akejkoľvek sumy, ktorých spoločným znakom je, že v prípade ich splatnosti je možné vymáhať ich voči tretím osobám na súde; resp. ak ktorákoľvek pohľadávka z obchodného styku ešte nie je splatná, bude možné vymáhať ju na súde bezodkladne potom, čo sa stane splatnou. Pohľadávky predstavujú aj súčasné, budúce ako aj podmienené pohľadávky žalovaného a ich časti, na zaplatenie pohľadávok z titulu zmlúv, na základe ktorých tretej osobe vznikol peňažný záväzok voči žalovanému ako dodávateľovi, predávajúcemu, prenajímateľovi a/alebo ako zhotoviteľovi. Pohľadávkami sú aj akékoľvek preddavky, rezervačné poplatky či zálohové platby alebo ich časti vyplývajúce zo zmlúv o budúcich zmluvách a/alebo zo zmlúv o rezervácii, ako aj pohľadávky žalovaného vyplývajúce z akýchkoľvek poistných a akýchkoľvek iných zmlúv, ktorých je žalovaný zmluvnou stranou, a na základe ktorých má tretia osoba peňažné záväzky voči žalovanému, pričom nemusí ísť o zmluvy v písomnej forme. Pohľadávkami sú aj súčasné ako aj budúce pohľadávky (vrátane ich príslušenstva) na výplatu z akýchkoľvek bankových účtov žalovaného. Záložné právo na pohľadávky z obchodného styku požaduje žalobca zriadiť vo výške 364 820,59 Eur. Žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie náhrady trov konania.

2. Návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že ako objednávateľ uzatvoril dňa 12.06.2014 Zmluvu o dielo č. XX/XXXX uzatvorenú podľa § 536 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „zmluva o dielo") so spoločnosťou Skeleton, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 46 662 936, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 81499/B (tohto času po transformácii, od 11.05.2016, transformovaná na SKELETON,

a.s., so sídlom Nové záhrady 113A, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 662 936, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 6177/B) (ďalej len „SKELETON") ako zhotoviteľom. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok SKELETONU vykonať pre žalovaného v rámci výstavby C. U. „NA V.Q.- U. XX X. J. H. - H., W. - dostavba objektov dielo - zhotovenie

- dokončenie stavby označenej ako „Bytové domy H. - H." v dohodnutom rozsahu (ďalej len „dielo") a záväzok žalovaného prevziať dielo a zaplatiť cenu za vykonanie diela riadne a včas SKELETONU. SKELETON si splnil svoj záväzok a dielo riadne a včas dodal žalovanému. Podľa či. 6 zmluvy o dielo sa cena za vykonanie diela mala uhrádzať v čiastkových platbách, na základe skutočne vykonaných prác a dodávok na základe faktúr vystavených SKELETONOM. SKELETON vystavil žalovanému faktúry v celkovej výške 374 390,09 Eur, ktoré žalovaný nezaplatil. Dňa 14.06.2016 uzatvoril SKELETON ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dohodu o uznaní záväzku a dohodu o splátkach uzavretú v zmysle § 323 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „dohoda"), v ktorej žalovaný uznal svoj záväzok voči SKELETONU v celkovej výške 374 390,09 Eur s príslušenstvom a zaviazal sa ho plniť v mesačných splátkach vo výške 10.000 Eur, pod hrozbou straty výhody splátok, kedy nezaplatením čo i len jednej splátky, stáva sa splatným celý dlh. Žalovaný uhradil len jednu splátku vo výške 10.000 Eur, čím sa uznaná pohľadávka ponížila o 10.000 Eur. Žalovaný stratil výhodu splátok dohodnutých v dohode neuhradením 2. splátky dňa 31.07.2016, čím sa stala splatná uznaná pohľadávka SKELETONU vo výške 364.390,09 Eur s príslušenstvom. Následne SKELETON vystavil žalovanému faktúru č. 20160074 vo výške 430,50 Eur zo dňa 22.07.2016, splatnú dňa 21.08.2016 za zhotovenie zdravotechniky, ktorú žalovaný opätovne neuhradil. Dňa 30.06.2017 uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú v zmysle ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávky") účastníci SKELETON ako postupca, žalobca ako postupník a žalovaný ako účastník zmluvy. SKELETON postúpil na žalobcu pohľadávky vo výške 364.820,59 Eur (ďalej len „pohľadávka"), pozostávajúce zo sumy 364.390,09 Eur na základe uznanej pohľadávky poníženej o úhradu 10.000 Eur a zo sumy 430,50 Eur na základe faktúry za zdravotechniku. Žalovaný pohľadávku žalobcu nerozporoval. Žalovaný je vlastníkom viacerých nehnuteľností na ktorých súčasne viaznu záložné práva v prospech Poštovej banky, a.s., záložné právo vlastníkov bytov v zmysle ust. § 15 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov. Na piatich bytoch vo vlastníctve žalovaného je zriadené tiež záložné právo v prospech J. úradu X.. Žalobca vidí dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie najmä v zlej finančnej a ekonomickej situácii žalovaného. Zo zverejnených účtovných dokumentov vyplýva, že celková zadlženosť žalovaného je na úrovni 102,46%. Žalovaný kontinuálne počas minulých rokov generoval stratu vo výške niekoľko stotisíc eur. Napriek skutočnosti, že za rok 2017 žalovaný generoval prvýkrát zisk, hodnota jeho záväzkov presiahla hodnotu jeho majetku a dostal sa do predĺženia. Vlastné imanie žalovaného bolo ku koncu roka 2017 záporné, vo výške -158.375 Eur. Žalobca dospel k názoru, že žalovaný je v úpadku, nakoľko tento má minimálne ďalších troch veriteľov, ktorých pohľadávky sú po splatnosti viac ako 30 dní a ktoré žalovaný úmyselne neplní a to voči Sociálnej poisťovni, a.s. vo výške X.XXX,XX Eur, voči Finančnej správe SR vo výške XXX.XXX,XX Eur a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. vo výške X.XXX,XX Eur. Z poslednej riadnej účtovnej závierky žalovaného zostavenej ku dňu 31.12.2017 vyplýva, že hodnota záväzkov je vo výške X.XXX.XXX Eur a hodnota jeho majetku je vo výške X.XXX.XXX Eur. Nakoľko hodnota záväzkov žalovaného prevyšuje hodnotu jeho majetku a žalovaný má viac ako jedného veriteľa, je preukázateľne v úpadku aj vo forme predĺženia. Vyššie uvedené skutočnosti vyvolávajú dôvodnú obavu žalobcu, že na majetok žalovaného bude v budúcnosti vyhlásený konkurz. Ak by sa tak stalo, predstavujú nehnuteľnosti žalovaného, na ktorých by bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu jediný zdroj, z ktorého by žalobca potenciálne mohol uspokojiť svoje pohľadávky. Priemerná hodnota jedného bytu je cca XX.XXX Eur bez DPH. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný zriadil na nehnuteľnostiach v priebehu roka 2017 záložné práva v prospech L. banky, a.s., napriek tomu, že pohľadávka žalobcu bola po lehote splatnosti a žalovaný sa vyhýbal jej plneniu. Žalovaný sa taktiež od apríla 2018 zbavil viacerých nehnuteľností vo svojom vlastníctve štyri byty a nebytové priestory, pričom žalovaný aj v súčasnosti prevádza svoje nehnuteľnosti na iné osoby (tri byty). Zriadenie záložného práva nebude obmedzovať žalovaného ako vlastníka dotknutých nehnuteľností v nakladaní s nimi alebo v ich užívaní. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného tieto nestratia na svojej hodnote. Napokon tomuto názoru nasvedčuje aj fakt, že na nehnuteľnostiach žalovaného boli zriadené záložné práva v prospech daňového úradu, ktorý je orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov. Pokiaľ ide o proporcionalitu zabezpečovacieho opatrenia, okrem hodnoty pohľadávky žalobcu a hodnoty majetku žalovaného, na ktorý sa má záložné právo vzťahovať, je významnou skutočnosťou aj hodnota pohľadávok zabezpečených skoršími záložnými právami viaznucimi na príslušnom majetku. Skoršie záložné práva viaznuce na majetku žalovaného sú aj v prospech L. banky, a.s. a J. úradu

X.. Podľa účtovnej závierky žalovaného zostavenej ku dňu 31.12.2017, dlhodobé bankové úvery boli v zostatku X.XXX.XXX Eur. Záväzok voči J. úraduje na základe informácie z verejného registra vo výške XXX.XXX,XX Eur. Nakoľko na dotknutých nehnuteľnostiach žalovaného sú zriadené viaceré záložné práva v prospech ďalších osôb, ktorých pohľadávky sú v značnej výške, záložné práva zriadené prípadným vydaním zabezpečovacieho opatrenia nemožno považovať za zriadené v nepomere k pohľadávke. Žalobca má tiež za to, že z doterajšieho konania žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemá záujem splniť svoj záväzok dobrovoľne a uhradiť žalobcovi odplatu za vykonané dielo. Jeho uvedené konanie nasvedčuje tiež tomu, že žalovaný sa snaží získať časový priestor na prípadné zbavenie sa majetku, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia v prípade úspešnej žaloby žalobcu. Žalobca vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 364.820,59 Eur s prísl, t.j. vo výške 630.000 Eur (vrátane príslušenstva) a to na uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

3. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

10. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa ustanovenia § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd môže teda na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

14. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia tak vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku musí však žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

16. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená alebo zmarená. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia pohľadávky vzniknutej nezaplatením faktúr vyplývajúcich zo zmluvy o dielo, v zmysle ktorej právny predchodca žalobcu zhotovil pre žalovaného ako objednávateľa dielo špecifikované v samotnej zmluve a následne postúpením pohľadávok z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu.

17. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď neposkytol súdu dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie (napríklad kúpne zmluvy na nehnuteľnosti, vyjadrenie prípadných veriteľov na ktorých sa žalobca odvoláva a pod.), taktiež, že skutočnosť, že z účtovnej závierky žalovaného k 31.12.2017 vyplýva záporná hodnota vlastného imania a výsledku hospodárenia sama osebe neosvedčuje dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená, vzhľadom aj na to, že majetok žalovaného podľa uvedenej účtovnej závierky dosiahol

ku dňu 31.12.2017 výšku X.XXX.XXX Eur oproti hodnote jeho záväzkov k totožnému roku vo výške X.XXX.XXX Eur. V tejto súvislosti, keď je majetok žalovaného ku koncu roka 2017 nižší ako výška jeho záväzkov a žalobca zastáva názor, že žalovaný je predĺžený a hrozí mu vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, súd konštatuje, že je potrebné okrem iného vziať do úvahy aj očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku žalovaného, prípadne očakávateľné výsledky podnikateľskej aktivity žalovaného (s cieľom dosiahnutia zisku), ktoré sa však z účtovnej závierky zistiť nedajú. Taktiež rozsah nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, na ktoré žalobca navrhol zriadiť záložné právo je vo výraznom nepomere k výške uplatnenej pohľadávky.

18. V súvislosti so zriadením záložného práva má súd navyše za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa chcel žalovaný zbavovať resp. že by sa zbavoval predmetu záložného práva alebo ho inak scudzovať, predávať za nízku cenu, darovať, zamieňať za veci nižšej hodnoty, či neúmerne zaťažovať záložným právom alebo inými vecnými bremenami v rozpore s výkonom svojej podnikateľskej činnosti. Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, pričom nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je potrebné takto rozhodnúť. Žalobca domáhajúci sa zriadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalobca poukazoval na ohrozenie výkonu exekúcie tým, že žalovaný je v súčasnej dobe v zlej ekonomickej a finančnej situácii, táto skutočnosť sama o sebe nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko ako súd zistil, žalovaný síce zriadil záložné práva na svoje nehnuteľnosti v čase keď sa stala pohľadávka žalobcu splatnou, avšak súčasne jednotlivé nehnuteľnosti aj predáva a teda napĺňa tak účel jeho podnikateľskej činnosti v rámci zisku ktorého je potom schopný uspokojovať svoje záväzky voči veriteľom. Súčasne žalobca neosvedčil skutočnosti ním tvrdené, keďže neosvedčil, že by žalovaný predával nehnuteľnosti za cenu nižšiu ako obvyklú a neosvedčil ani výšku pohľadávok ostatných veriteľov na ktorých poukazuje, nakoľko už len z predaja nehnuteľností uvedených v samotnom podaní žalovaný mohol znížiť resp. znížil svoj záväzok/záväzky voči jednotlivému veriteľovi/ veriteľom. Žalobca síce ako dôkaz predložil súdu Výpis z listov vlastníctva žalovaného, či výpis dlhov a nedoplatkov z web stránky A..K..sk za rok 2017, avšak tento dôkaz len potvrdzuje, že žalovaný má/ mal veriteľov v roku 2017 (pričom táto skutočnosť pravdepodobne nie je v čase rozhodovania súdu aktuálna) a skutočnosť, že žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť predajom bytov, ktoré vlastní (a ktoré boli predmetom zmluvy o dielo), v žiadnom prípade neodráža konanie žalovaného spočívajúce v zbavovaní sa svojho majetku tak, aby vzniklo dôvodné podozrenie zo zmarenia budúcej exekúcie. Za predpokladu, že sa žalobca domnieva, že žalovaný marí uspokojovanie pohľadávky žalobcu ako svojho veriteľa, všeobecne záväzné právne predpisy umožňujú žalobcovi domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky iným právnymi prostriedkami ako je zriadením zabezpečovacieho opatrenia.

19. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný úmyselne „pod cenu“ zbavuje svojho majetku a že žalovaný nedisponuje dostatočným majetkom na to, aby mohol uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, že tak bude súdom rozhodnuté v konaní o žalobe vo veci samej. Pre vydanie súdneho rozhodnutia je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd na základe uvedeného dospel k názoru, že obava žalobcu, že výkon exekúcie bude ohrozený alebo zmarený nebola riadne osvedčená.

20. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nemohol vyhovieť, na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a v danom štádiu konania ani vzniknúť nemohli. Vzhľadom ku skutočnosti, že súd návrh žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, nárok na náhradu trov konania by mal žalovaný. Súd uvádza, že aj napriek skutočnosti, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, tento rozhodol s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 a na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania aplikoval princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodnutie postupom podľa § 262 za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, preto žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.