Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-70-2018.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: Ing. I. D., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, U., správca konkurznej podstaty úpadcu: N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zastúpený Mgr. Romanom Desátom, advokátom, Nám. SNP 3, Trnava, proti žalovanej: J. G. nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, zastúpená splnomocnencom: Čibrik & Blazsek, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 14, Šaľa, za účasti intervenienta: JPM finance, s.r.o., so sídlom Pod Skalkou 1, Banská Bystrica, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14. decembra 2017, č.k. 26C/191/2011-297, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. určil veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej, pričom výrokom II. všetky tieto aktíva prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu a súčasne rozhodol, že úpadca preberá a zaväzuje sa uhradiť vo výroku špecifikované záväzky. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanej uložil zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia (výrok IV.).
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj § 147 ods. 1, § 149 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporným, že uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 38K/3/2011-101 zo dňa 06.06.2011, právoplatným dňa 30.06.2011, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz, pričom do vyhlásenia konkurzu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov úpadcu a žalovanej nezaniklo a ani nebolo vyporiadané. Medzi stranami sporu neexistoval spor v časti aktív spadajúcich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), na základe čoho súd ustálil aktíva spadajúce do BSM. Spor sa vyskytol vo vzťahu k položke aktív pôvodne označenej pod písm. b), ktorú položku v záverečnom návrhu žalobca v súlade s názorom žalovanej vylúčil a súd teda uvedenú položku do masy BSM nezahrnul. Spornou sa stala definícia zaradenie pasív s výnimkou záväzku vo výške 105.361,18 eur voči spoločnosti JPM finance, s.r.o. z titulu zmluvy o úvere zo dňa 09.07.2007, ktorý záväzok ako jediný z celej masy pasív žalovaná uznala ako spoločný záväzok strán sporu, keď všetky zvyšné záväzky žalovaná nepoprela ani čo do dôvodu ich vzniku a výšky, pričom nepoprela ani to, že predmetné záväzky vznikli počas trvania manželstva. Tvrdila však, že nejde o spoločné záväzky oboch manželov, ale o výlučné záväzky úpadcu. Ohľadne uvedenej
spornej časti súd v súlade s právnym názorom žalobcu konštatoval, že všetky vo výroku rozhodnutia označené záväzky (pasíva) je nutné považovať pre účely vyporiadania BSM za záväzky tvoriace masu pasív BSM, a to vychádzajúc z ust. § 147 ods. 1 OZ, nakoľko bolo preukázané vychádzajúc zo žalovanou nespochybnenej skutočnosti, že všetky uvedené záväzky vznikli počas trvania manželstva úpadcu a žalovanej, pričom nie je podstatnou skutočnosť, či vznik predmetných záväzkov spôsobili úpadca a žalovaná spoločne alebo ich vznik zapríčinil len jeden z manželov, v každom prípade je záväzok čo i len jedného z manželov uspokojiteľný z celého majetku tvoriaceho bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Sporným bol aj spôsob vyporiadania BSM navrhnutý žalobcom, pričom súd sa aj v tejto časti plne stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že pasíva tvoriace masu BSM jednoznačne prevyšujú celkovú hodnotu aktív BSM. Súd v tomto prípade nemal dôvod odchýliť sa od konštantnej judikatúry a stotožnil sa s názorom NS ČR z 31.10.2007, sp. zn. 22 Cdo 1725/2006, podľa ktorej „ prípad vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého vyhlásením konkurzu takisto druhovo patrí k tým prípadom, keď bude namieste, aby aktíva BSM neboli rozdelené medzi manželov, ale prikázané iba jednému manželovi, a to logicky úpadcovi. Táto výnimočnosť riešenia je odôvodnená predĺženosťou BSM a princípom ochrany veriteľov ako všeobecným záujmom na dodržiavaní platne uzavretých záväzkov. Napokon, títo veritelia vo vzťahu k úpadcovi a jeho manželke nie sú viazaní ani ich dohodou, ani rozhodnutím súdu dovtedy, kým sa podľa práva môžu domáhať uspokojenia svojich pohľadávok voči BSM resp. splnenia spoločných záväzkov úpadcu a jeho manžela v zmysle ust. § 143 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 145 ods. 3 OZ aj z aktív prikázaných z majetku v BSM do výlučného majetku manžela úpadcu voči tomuto manželovi. Ak môžu byť veritelia manželov uspokojení z predĺženého BSM v rámci konkurzu aj tak iba čiastočne, aj keby úpadcovi boli prikázané všetky aktíva BSM, niet dôvodu na to, aby súd tieto aktíva neprikázal úpadcovi..“. Súd uvedený spôsob vyporiadania predĺženého BSM považuje nielen za zákonný podľa vyššie ustanovených ustanovení, ale aj za spravodlivý a logický. Na základe uvedených skutočností v zmysle vyčerpávajúceho citovaného odôvodnenia NS ČR v právne a skutkovo takmer totožnej veci, súd rozhodol tak, že všetky aktíva ako aj pasíva prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu bez náhrady za vyporiadanie žalovanej. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s poukazom na plný procesný úspech žalobcu vo veci, a teda na právo na 100% náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia. Rovnako vzhľadom na osobné oslobodenie žalobcu od poplatkovej povinnosti v tomto konaní s prihliadnutím na procesný neúspech žalovanej tejto náleží povinnosť zaplatiť súdny poplatok z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá nesúhlasila so zvoleným spôsobom vyporiadania BSM, keď všetky veci (medzi nimi aj nehnuteľnosti slúžiace na bývanie) súd prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu, čo podľa jej názoru znamená zásadný odklon od pravidla, podľa ktorého by sa mali medzi účastníkov rozdeliť najmä nimi nadobudnuté majetkové hodnoty, a to či už bez povinnosti na výplatu alebo s minimalizovaním výšky sumy určenej na výplatu protistrane sporu. Taktiež nesúhlasila s tým, aby bral súd pri vyporiadaní BSM do úvahy všetky záväzky úpadcu len preto, že vznikli počas trvania BSM bez ohľadu na to, či sú spoločnými záväzkami alebo nie. Nakoľko ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii platné a účinné v čase vyhlásenia konkurzu, podľa ktorých je potrebné aj toto konanie dokončiť, spôsob vyporiadania BSM neurčujú, je potrebné pri jeho vyporiadaní vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné konanie nie je výkonom rozhodnutia, ale konaním sui generis, nie je dôvod, aby bral súd pri vyporiadaní BSM do úvahy záväzky vzniknuté len jednému z manželov pri jeho podnikateľskej činnosti. V prípade opačného výkladu nemalo zmysel ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého je potrebné BSM po vyhlásení konkurzu vyporiadať. Poukázala na to, že k vyporiadaniu pohľadávok a dlhov manželov zaujal stanovisko aj Najvyšší súd ČSSR (zhodnotenie Najvyššieho súdu ČSSR z 03.02.1972, sp. zn. Cpj 86/1971, R 42/1972), ktorý uviedol, že Občiansky zákonníka nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadavané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy podľa § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a § 150 OZ. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ust. § 496 OZ (v súčasnosti § 853 OZ) vychádzať z ustanovení OZ, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie a primerane použiť ust. §149 a § 150 OZ, t.j. vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie BSM a ktorým zostávajú dotknuté všetky ich práva a námietky. Žalovaná ďalej uviedla,
že keďže všetky záväzky uvedené v napadnutom rozsudku, s výnimkou záväzku voči spoločnosti JPM finance, s.r.o., sú záväzkami, ktoré vznikli úpadcovi pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, nemajú súvislosť s manželstvom a ani jeho hospodárskym a spotrebným spoločenstvom, a sú preto záväzkom úpadcu a vyporiadaní BSM by nemali byť súdom brané do úvahy. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil a BSM vyporiadal v súlade s hmotným právom.
4. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom predpísané odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľky nie je dôvodné.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 26C/191/2011 je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej, k zániku ktorého došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. určil veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov úpadcu a žalovanej, pričom výrokom II. všetky tieto aktíva prikázal do výlučného vlastníctva úpadcu a súčasne rozhodol, že úpadca preberá a zaväzuje sa uhradiť vo výroku špecifikované záväzky. Ďalej súd napadnutým rozsudkom žalovanej uložil zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 66 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal 100% náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia (výrok IV.).
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
8. Odvolateľka odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Pokiaľ odvolateľka namietala, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, k tomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:
10. V prípade zániku BSM v dôsledku vyhlásenia konkurzu je potrebné vychádzať nielen z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, ale aj v zákone č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 147/2011 zo dňa 27.08.2013).
11. Keďže manžel - nepodnikateľ má prospech zo ziskov z podnikania manžela - podnikateľa, rovnako musia byť pri vyporiadaní BSM zohľadnené aj dlhy vzniknuté v bezprostrednej súvislosti s podnikaním
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 1/2014 zo dňa 14.04.2016 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3766/2012 zo dňa 25.03.2015).
12. V prípade zániku BSM v dôsledku vyhlásenia konkurzu je namieste výnimočné riešenie vyporiadania BSM takým spôsobom, že všetok majetok v BSM bude prikázaný len jednému z manželov, nakoľko je to odôvodnené princípom ochrany veriteľov, pričom v zmysle § 147 OZ pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM. Nebolo by účelné, aby v súvislosti s dosiahnutím uspokojenia pohľadávok boli vedené ďalšie základné a exekučné konania, nakoľko v prípade predĺženého BSM budú pohľadávky veriteľov uspokojené aj tak len čiastočne. Je potrebné pripočítať na ťarchu manžela - nepodnikateľa, že v zmysle § 148 ods. 2 OZ nepodal návrh na zrušenie BSM v čase, keď manžel - podnikateľ získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť, čo odôvodňuje právny záver, že manžel - nepodnikateľ sa musí podieľať ako na pozitívnom, tak aj negatívnom výsledku podnikania manžela - podnikateľa. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynula ani existencia záujmu na ochrane neplnoletých detí a rodiny, bolo dôvodné prikázať majetok v BSM len jednému z manželov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1725/2006 zo dňa 31.10.2007, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 3766/2012 zo dňa 25.03.2015 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 4625/2014 zo dňa 30.09.2015). Účel konkurzu je do značnej miery podobný účelu exekúcie, keďže v prípade exekúcie ide o individuálne vymáhanie pohľadávky a v prípade konkurzu ide o kolektívne uspokojenie veriteľov, avšak záujem na ochrane práv veriteľa zostáva v oboch druhoch konaní zachovaný. V zmysle § 167i ods. 1 veta druhá zákona č. 7/2005 Z.z., do konkurznej podstaty patrí všetok majetok v dlžníkovom bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ak ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu. V prípade zániku BSM v dôsledku vyhlásenia konkurzu, kde BSM je predĺžené a kde sa majetok vyporiadava tak, že všetok majetok bude prikázaný úpadcovi, je namieste uložiť povinnosť úpadcovi prevziať a uhradiť aj všetky záväzky, keďže pohľadávky veriteľov budú uspokojené aj tak len čiastočne. Tým bude rešpektovaný aj základný princíp konkurzného práva - princíp pomerného uspokojovania veriteľov zakotvený v § 6 zákona č. 7/2005 Z.z. tak, aby žiaden z veriteľov nebol zvýhodnený alebo znevýhodnený.
13. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľky neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Rovnako považoval odvolací súd za správny rozsudok súdu prvej inštancie i v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania s prihliadnutím na to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, s prihliadnutím na jeho procesný úspech spočívajúci v tom, ako veľký podiel sa mu dostal zo spoločného majetku. Vzhľadom na oslobodenie žalobcu od zaplatenia súdneho poplatku bolo dôvodným prenesenie tejto povinnosti na žalovanú, s prihliadnutím na čo odvolací súd z dôvodu vecnej správnosti potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok, ako aj v časti náhrady trov konania.
14. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
15. Senát krajského súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).