Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/82/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: J.. T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Čavoj 36, 972 29 Čavoj, zast. MM Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Trenčianska 41, Bratislava, IČO: 45 456 755, proti žalovanému: NH group, s.r.o., so sídlom Šuty 24, Bratislava, IČO: 47 583 215, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e, že kúpna zmluva uzavretá dňa 23.02.2015 medzi spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.04.2015 pod číslom M.-XXXX/ XXXX a ktorou boli na žalovaného prevedené nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Rajec, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemky všetko registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 a stavby bez súpisných čísiel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kalové polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/ XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 05.05.2016 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 23.02.2015 medzi spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel dňa 03.07.2012 so spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 12883/B (ďalej len „dlžník“) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 30.000,- EUR. Dlžník sa uvedenej zmluvy o pôžičke zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu (30.000,- EUR) spolu s úrokom 6.000,- EUR do 02.08.2012. Nakoľko si dlžník svoj záväzok podľa zmluvy o pôžičke nesplnil včas a pôžičku žalobcovi nevrátil ani napriek jeho viacerým urgenciám, žalobca využil svoje právo vyplývajúce mu z ustanovenia článku VI. ods. 4 zmluvy o pôžičke a podal žalobu na Rozhodcovský súd Prievidza, ktorou sa proti dlžníkovi domáhal zaplatenia sumy istiny 30.000,- EUR, úroku 6.000,- EUR, úroku z omeškania 0,1 % za každý kalendárny deň omeškania z dlžnej sumy od 03.08.2012 do zaplatenia a nároku na náhradu trov rozhodcovského konania v sume 1.800,- EUR. Rozhodcovský súd Prievidza žalobe v plnom rozsahu vyhovel a dňa 11.08.2015 vydal vo veci rozsudok spis. č. E. X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.09.2015. Keďže dlžník si svoju povinnosť podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Rozhodcovského súdu Prievidza dobrovoľne nesplnil, žalobca podal dňa 25.11.2015 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Kostkovi, ktorý vo veci žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky vedie voči dlžníkovi exekúciu podľa vyššie uvedeného exekučného titulu pod sp. zn. Z. XXXX/XXXX. Dlžník bol výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Rajec zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to: a) pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, a b) stavieb bez súpisných čísel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kal. polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX (ďalej len „nehnuteľnosti“). K nehnuteľnostiam bolo záložnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a dlžníkom dňa 01.09.2014 zriadené záložné právo v prospech žalobcu, ktorým boli zabezpečené záväzky dlžníka podľa zmluvy o pôžičke. Následne však dlžník nehnuteľnosti previedol Kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2015 na žalovaného a to pred tým, než došlo k zápisu záložného práva, zriadeného v prospech žalobcu, do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bol podaný do katastra nehnuteľností dňa 26.02.2015, pričom konanie o vklad vlastníckeho práva podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bolo katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina vedené pod č. M.-XXXX/XXXX. Na to podal žalobca dňa 26.03.2015 do katastra nehnuteľností návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam podľa záložnej zmluvy zo dňa 01.09.2014. Katastrálne konanie o vklad záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu je vedené katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina pod č. M.-XXXX/XXXX, pričom katastrálny odbor Okresného úradu Žilina doteraz právoplatne o tomto návrhu nerozhodol. Vklad kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným bol v konaní pod č. M.-XXXX/XXXX povolený dňa 24.04.2015, pričom od tohto dňa sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Kúpna cena za všetky prevádzané nehnuteľnosti bola pritom medzi dlžníkom a žalovaným dohodnutá v sume 1,- EUR. Žalobca má za to, že kúpna zmluva uzavretá medzi dlžníkom a žalovaným dňa 23.02.2015 (ďalej len „Kúpna zmluva“) je odporovateľným právnym úkonom, ktorý je v zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka voči nemu (žalobcovi) právne neúčinný. Podľa názoru žalobcu, dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, ktorý je jeho veriteľom, nakoľko nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom predaja, majú hodnotu prinajmenšom niekoľko stoviek tisíc eur. Kúpna cena (1,- EUR), za ktorú boli tieto nehnuteľnosti prevedené do vlastníctva žalovaného nezodpovedá reálnej (trhovej) hodnote nehnuteľností a vo vzťahu k hodnote prevádzaných nehnuteľností je cenou absolútne neadekvátnou. Ďalšou právne významnou skutočnosťou je to, že dlžník okrem nehnuteľností nemal a v súčasnosti ani nemá žiadny iný majetok, ktorý by postačoval na krytie jeho záväzku voči žalobcovi, čo muselo byť dlžníkovi v čase uzavretia Kúpnej zmluvy známe. V danom prípade došlo k zmenšeniu majetku dlžníka, ktoré malo, resp. má za následok, že veriteľ (žalobca) nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, nakoľko majetok dlžníka bol predaný za neekvivalentnú kúpnu cenu žalovanému a dlžník žiadny ďalší majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou, nemá. O tejto skutočnosti svedčia aj zistenia súdneho exekútora, ktorý vedie voči dlžníkovi konanie na vymoženie pohľadávky žalobcu. Z okolností daného prípadu je (podľa názoru žalobcu) zrejmé, že dlžník tento právny úkon urobil v úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Dlžníkovi muselo byť pri uzavretí Kúpnej zmluvy známe, že má veriteľov a že v dôsledku predaja nehnuteľností za kúpnu cenu 1,- EUR, ktorá nie je ekvivalentná ich skutočnej hodnote, budú jeho veritelia ukrátení na uspokojení svojich pohľadávok. Dlžník navyše musel vedieť, že predmetom predaja je jediný jeho majetok. Vo vzťahu k žalobcovi pritom bolo alebo muselo byť dlžníkovi známe, že jeho záložné právo ku dňu predaja nehnuteľností nevzniklo a preto sa nebude môcť po prevode nehnuteľností domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z nehnuteľností výkonom záložného práva. Žalobca poukazuje na súdnu prax, podľa ktorej medzi úmyslom dlžníka a ukrátenou pohľadávkou nemusí byť nevyhnutne priamy vzťah. V danom prípade je zrejmé, že dlžník konal v úmysle ukrátiť svojich veriteľov alebo prinajmenšom mu skutočnosť, že týmto úkonom dôjde alebo môže dôjsť k ukráteniu uspokojenia jeho veriteľov, musela byť známa a poznanie takej skutočnosti je v zmysle súdnej praxe postačujúce pre preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľov. Žalobca má za to, že žalovanému musel byť úmysel dlžníka pri uzavretí Kúpnej zmluvy prinajmenšom známy. Ak totiž bola kúpna cena za nehnuteľnosti v hodnote rádovo niekoľkých stoviek tisíc eur dojednaná v sume 1,- EUR, musel žalovaný vedieť a byť si vedomý toho, že týmto úkonom dôjde k ukráteniu uspokojenia prípadných pohľadávok veriteľov dlžníka. Je pri tom irelevantné či žalovaný mal vedomosť o tom koľko a akých veriteľov dlžník má. Žalovaný mal a mohol vedieť, že dlžník s ním urobil tento právny úkon v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, nakoľko takýmto právnym úkonom bez pochýb (objektívne) došlo k radikálnemu zmenšeniu majetku dlžníka, keďže mu za nehnuteľnosti nebola poskytnutá ekvivalentná náhrada. Žalovaný musel vedieť, že reálna hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom predaja, je oveľa vyššia ako dohodnutá kúpna cena 1,- EUR a preto za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel žalovaný úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov poznať, alebo ho mal a mohol aspoň dôvodne predpokladať. Žalovaný mal v čase uskutočnenia právneho úkonu vedomosť o tom, že dlžník má veriteľov a to z evidencie katastra nehnuteľností. Taktiež mu musela byť známa skutočnosť, že po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva bola na liste vlastníctva vyznačená plomba o katastrálnom konaní o vklad záložného práva v prospech žalobcu. Žalovaný teda pri vynaložení obvyklej starostlivosti a vynaložení náležitého záujmu o stav veci musel vedieť, že dlžníkovým právnym úkonom dôjde k ukráteniu jeho veriteľov a teda mu úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov musel byť prinajmenšom známy. Žalovaný je osobou, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu (Kúpnej zmluvy) dojednaného s dlžníkom žalobcu prospech, preto je vo veci daná jeho pasívna legitimácia. Žalovaný týmto úkonom nadobudol od dlžníka nehnuteľnosti značnej hodnoty za neekvivalentnú cenu, ktorá bez pochýb nezodpovedá reálnej hodnote nehnuteľností, ktoré boli predmetom napadnutého právneho úkonu.

2. Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 20.06.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2016 požiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že je pravdou, že žalobca uzatvoril dňa 03.07.2012 so spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 12883/B (ďalej len „dlžník“) zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 30.000,- EUR. Dlžník sa uvedenej zmluvy o pôžičke zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu (30.000,- EUR) spolu s úrokom 6.000,- EUR do 02.08.2012. Žalobca dňa 01.09.2014 uzatvoril s dlžníkom zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v okrese Žilina, obec Rajec, kat. úz. Rajec, zapísané na LV č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosť“). Dlžník dňa 10.11.2012 uzavrel s N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, A. zmluvu o pôžičke , na základe ktorej N. S. ako veriteľ poskytol spoločnosti KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 ako dlžníkovi sumu 600 000 Eur. Na zabezpečenie uvedenej pôžičky bola medzi zmluvnými stranami dňa 22.09.2014 uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. V ten istý deň, dňa 22.09.2014, podal N. S. na katastrálny odbor Okresného úradu Žilina návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. V čase podania návrhu na vklad záložného práva v prospech N. S. síce už medzi žalobcom a dlžníkom bola uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva, ale žalobca svoj zabezpečovací inštitút nevyužil, keďže v tom čase nebol z jeho strany podaný návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podal žalobca až dňa 26.03.2015. Žalobca si mohol svoju pohľadávku voči dlžníkovi zabezpečiť a vymáhať hneď po uplynutí jej splatnosti dňa 02.08.2012. Nakoľko si však žalobca podal návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností takmer tri roky po splatnosti pohľadávky a a návrh na zaplatenie sumy 30 000 EUR s príslušenstvom si podal na Rozhodcovský súd v Prievidzu až dňa 01.07.2015, je irelevantné, aké ďalšie úkony s predmetnou nehnuteľnosťou dlžník urobil do času, kým si ju začal žalobca svoju pohľadávku vymáhať. Dňa 23.02.2015 uzatvorili dlžník a žalovaný zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, dňa 26.02.2015 bol katastrálnemu odboru Okresného úradu Žilina doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností vzťahujúci sa na predmetnú nehnuteľnosť. O podanom návrhu rozhodol dňa 24.04.2015 katastrálny odbor Okresného úradu Žilina tak, že povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V čase, keď žalobca podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, už dlžník predmetnú nehnuteľnosť nevlastnil, nakoľko o tomto návrhu rozhodol katastrálny odbor Okresného úradu Žilina dňa 06.05.2015 tak, že tento návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. Žalovaný síce nadobudol predmetné nehnuteľnosti za 1 EUR, čo sa môže javiť ako neprimerane nízka hodnota, avšak sa zaviazal veriteľovi N. S. vyplatiť jeho pohľadávku vo výške 600 000 EUR, čím žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v podstate za 600 000 EUR. Znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť bol vypracovaný v roku 2013, ale v čase prevodu bola jej hodnota nižšia, približne 500 000 EUR. Žalovaný má za to, že nakoľko žalobca si začal reálne zabezpečovať a vymáhať svoju pohľadávku voči dlžníkovi v čase, kedy už predmetná nehnuteľnosť dlžníkovi nepatrila, nemožno tvrdiť, že prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. Nie je tiež preukázané, že dlžník napádaný právny úkon urobil v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, nakoľko v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaného bola nehnuteľnosť zaťažená niekoľkými ťarchami a žalovaný nemohol vedieť, že dlžník okrem predmetnej nehnuteľnosti nevlastní žiaden majetok.

3. Žalobca replikou zo dňa 19.08.2016, doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2016 uviedol, že žalovaný vo vyjadrení uvádza, že nenamieta existenciu žalobcovej pohľadávky voči dlžníkovi, no tvrdí, že žalobca mal možnosť predmetnú pohľadávku začať vymáhať skôr ako k tomu pristúpil. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že žalobca si začal svoju pohľadávku vymáhať v čase, keď už nehnuteľnosti nepatrili dlžníkovi a preto je toho názoru, že prevod vlastníctva nehnuteľností na žalovaného nemožno vo vzťahu k žalobcovi považovať za odporovateľný právny úkon. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasí, nakoľko je právom nie povinnosťou veriteľa a na jeho rozhodnutí, kedy k vymáhaniu pohľadávky od dlžníka pristúpi. To, že žalobca využil svoje právo vymáhať od dlžníka svoju pohľadávku až po tom, čo bol majetok dlžníka (nehnuteľnosti) prevedený, nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by bola pre záver o tom, či určitý právny úkon dlžníka ukracuje veriteľa alebo nie, relevantná. V tejto súvislosti uvádza, že žalobca nebol celkom pasívny, dňa 01.09.2014 uzavrel s dlžníkom záložnú zmluvu, ktorou bolo na nehnuteľnostiach zriadené záložné právo na zabezpečenie jeho splatnej pohľadávky, čím sa snažil vytvoriť predpoklady k tomu, aby uspokojenie jeho pohľadávky bolo patrične zabezpečené. Žalobca v dôvere, že si dlžník dodatočne svoj dlh splní a vzhľadom na poskytnuté zabezpečenie, nepristúpil k faktickému vymáhaniu pohľadávky. Je teda zrejmé, že žalobca podnikal aktívne kroky smerujúce k vymoženiu svojej pohľadávky, resp. smerujúce k zabezpečeniu jej budúcej vymožiteľnosti. Skutočnosť, že žalobca začal fakticky svoju pohľadávku vymáhať na rozhodcovskom súde, ktorým mu bola pohľadávka právoplatne priznaná, až po tom, čo už nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve dlžníka, nemá na aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu žiadny vplyv. V zmysle záverov súdnej praxe totiž platí, že pohľadávka veriteľa nemusí byť v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu vymáhateľná ba ani splatná, ale stačí, ak v tom čase už existovala (rozsudok NS ČR vo veci sp. zn. XX E. XXXX/XX alebo uznesenie sp. zn. XX E. XXXX/XXXX). Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní je nepochybné, že predmetná pohľadávka existovala už v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu, je skutočnosť, že sa stala vymáhateľnou až neskôr, z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore o určenie neúčinnosti žalovaného právneho úkonu, irelevantná. Žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že je nepochybné, že nehnuteľnosti boli už v čase prevodu vlastníckeho práva na žalovaného zaťažené viacerými ťarchami z čoho vyvodzuje záver, že z tohto dôvodu nie je možné potenciálny úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a zároveň vedomosť žalovaného o tomto úmysle preukázať. Dlžník musel poznať svoju hospodársku situáciu, rovnako ako musel vedieť, že má aj iných veriteľov, ktorých pohľadávky neboli v čase vykonania prevodu nehnuteľností riadne zabezpečené záložným právom alebo iným zabezpečovacím prostriedkom. Taktiež dlžník musel vedieť, že predmet prevodu je jeho jediným majetkom a teda si musel byť vedomý toho, že predajom nehnuteľností za „symbolickú“ cenu 1,- Eur ukráti týchto veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Z uvedeného je zrejmé, že dlžník prevod nehnuteľností robil s úmyslom ukrátiť veriteľov. Pokiaľ ide o žalovaného (nadobúdateľa), tento o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov vedel alebo prinajmenšom vedieť pri vynaložení náležitej starostlivosti mal a mohol. V tejto súvislosti mala práve skutočnosť, že na nehnuteľnostiach viazlo v čase prevodu viacero tiarch v spojení s dojednaním o neprimerane nízkej výške kúpnej ceny, indikovať žalovanému, že dlžní robí právny úkon s úmyslom ukrátiť svojich prípadných veriteľov a že takým úkonom k ich ukráteniu dôjde. Bolo pritom namieste, aby sa žalovaný pri tak podozrivej transakcii náležite zaujímal o dôvody, prečo mu dlžník chcel nehnuteľnosti v hodnote niekoľkých stoviek tisíc eur predať za kúpnu cenu1,-EUR. Skutočnosť, že v prípade nehnuteľností ide o jediný majetok dlžníka, mohol žalovaný pri vynaložení náležitej starostlivosti, ktorá v danom prípade bola namieste, zistiť jednak od samotného dlžníka (predávajúceho), ale k tomuto zisteniu mohol dospieť aj z evidencie katastra nehnuteľností a z iných verejne dostupných zdrojov. Tvrdenie žalovaného o tom, že nehnuteľnosti síce nadobudol za cenu 1,- EUR, ale zaviazal sa veriteľovi N. S. za to vyplatiť pohľadávku v sume 600.000,- EUR, čím mal žalovaný podľa jeho tvrdenia nadobudnúť nehnuteľnosti „de facto“ za cenu 600.000,- Eur podporuje len záver, že tento veriteľ bol dlžníkovým odporovateľným právnym úkonom zvýhodnený na úkor ostatných veriteľov dlžníka. Nič to však nemení na skutočnosti, že predajom nehnuteľností za 1,- EUR došlo k ukráteniu veriteľov dlžníka, nakoľko v prípade, že by nehnuteľnosti boli riadne predané za cenu obvyklú, mohli byť veritelia dlžníka uspokojení z výťažku z predaja nehnuteľností aspoň pomerne. Navyše predajom by v takom prípade neboli dotknutí ani veritelia, ktorí mali v čase predaja nehnuteľností k nim riadne zapísané záložné práva v katastri nehnuteľností, keďže by sa mohli vo zvyšku uspokojiť vykonaním záložného práva. Záverom žalobca uvádza, že spoločnosť Rosh Gadol Chamesh, s.r.o. od 28.07.2016 zmenila obchodné meno na NH group, s.r.o., zmenila adresu sídla na adresu Šuty 24, 831 07 Bratislava a zároveň došlo aj k zmene osoby jediného spoločníka a konateľa spoločnosti, ktorým sa stal N. S.. Pán N. S. je pritom osobou, ktorá za dlžníka pri prevode nehnuteľností ako splnomocnený zástupca konala. Pán N. S. sa tak de facto prostredníctvom obchodnej spoločnosti, ktorú ovláda, stal „vlastníkom“ nehnuteľností, teda nehnuteľnosti v konečnom dôsledku „predal sám sebe“ za 1,- EUR, čo svedčí o tom, že k prevodu nehnuteľností došlo za účelom zvýhodnenia tohto veriteľa v úmysle ukrátiť tým ostatných, najmä nezabezpečených veriteľov dlžníka, o čom musel v tom čase vedieť aj žalovaný, resp. musel si toho byť prinajmenšom vedomý.

4. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

5. Podaním doručeným súdu dňa 05.10.2017 právny zástupca žalobcu doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 10.10.2017, nakoľko medzi sporovými stranami doposiaľ neprišlo k naplneniu dohodnutých podmienok. Ďalej uviedol, že žiada nariadiť pojednávanie najskôr o 6 mesiacov.

6. Súd uznesením č.k. 9C/82/2016-39 zo dňa 17.10.2017, právoplatným dňa 21.11.2017, prerušil predmetné konanie v zmysle § 163 C.s.p.

7. Dňa 20.05.2017 právny zástupca žalobcu doručil súdu návrh na pokračovanie v konaní. Súd uznesením č.k. 9C/82/2016-55 zo dňa 11.06.2018 rozhodol, že pokračuje v konaní, prerušenom uznesením tunajšieho súdu č.k. 9C/82/2016-39 zo dňa 17.10.2017.

8. Na pojednávanie vytýčené na deň 05.02.2019 bol žalovaný písomne predvolaný, predvolanie mu bolo doručené v zmysle § 105 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré mu súd doručoval podľa osobitného predpisu - zákona č. 305/2013 Z.z. do jeho aktivovanej elektronickej schránky. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitého dôvodu, preto súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku prejednal a rozhodol vec na pojednávaní, konanom dňa 05.02.2019 v neprítomnosti žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, obsahom listinných dôkazov založených v spise a dospel k týmto skutkovým zisteniam:

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na žalobe v plnom rozsahu a žiada aby súd rozhodol v zmysle žalobného návrhu.

11. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2012 súd zistil, že žalobca ako veriteľ dňa 03.07.2012 uzavrel so spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 12883/B ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol dlžníkovi pôžičku v sume 30.000,- EUR. Dlžník sa uvedenej zmluvy o pôžičke zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu (30.000,- EUR) spolu s úrokom 6.000,- EUR do 02.08.2012.

12. Z rozsudku rozhodcovského súdu Prievidza č. E. X/XXXX zo dňa 11.08.2015 súd zistil, že rozhodcovský súd Prievidza rozsudkom zo dňa 11.08.2015 , č. E. X/XXXX zaviazal spoločnosť KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 30.000,- EUR, úrok 6.000,- EUR, úrok z omeškania 0,1 % za každý kalendárny deň omeškania z dlžnej sumy od 03.08.2012 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie v sume 1.800,- EUR; predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.09.2015.

13. Z upovedomení o začatí exekúcie sp. zn. Z. XXXX/XXXX zo dňa 12.02.2016 súd zistil, že žalobca podal dňa 25.11.2015 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Kostkovi, ktorý vo veci žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi - spoločnosti KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511, vedie exekúciu pod sp. zn. Z. XXXX/XXXX, podľa exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu Prievidza č. E. X/XXXX zo dňa 11.08.2015, právoplatného a vykonateľného dňa 07.09.2015.

14. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. zo dňa 28.03.2015 súd zistil, že ku dňu 28.03.2015 bola spoločnosť KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území Rajec zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to: a) pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, a b) stavieb bez súpisných čísel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kal. polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/ XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX.

15. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 01.09.2014 súd zistil, že žalobca ako záložný veriteľ dňa 01.09.2014 uzatvoril so spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 ako záložcom záložnú zmluvu, na základe ktorej v zmysle č. III tejto zmluvy zriadil záložca záložné právo k zálohu (t.j. k nehnuteľnosti evidované Okresným úradom Žilina - kat. odbor, na LV č. XXXX kat. úz. T., obec T., okres Ž., a to: a) pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, a b) stavieb bez súpisných čísel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kal. polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX ) v prospech záložného veriteľa , pričom toto záložné právo zriadil záložca na zabezpečenie celej pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi spočívajúcej v úplnom zaplatení peňažných prostriedkov na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 03.07.2012.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. T. zo dňa 11.02.2016 súd zistil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, a to: a) pozemky registra C KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, a b) stavby bez súpisných čísel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kal. polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX boli kúpnou zmluvou V

- XXXX/XXXX a povoleným vkladom dňa 24.04.2015 prevedené na spoločnosť Rosh Gadol Chamesh, s.r.o., so sídlom Dvojkrížna 2 Bratislava.

17. Z oznámenia súdneho exekútora Mgr. Martina Kostku o stave exekučného konania sp. zn. EX 3261/2015 zo dňa 20.04.2016 súd zistil, že súdny exekútor Mgr. Martin Kostka v exekučnej veci oprávneného žalobcu proti povinnému spoločnosti KS Slovakia s.r.o. oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že v exekučnom konaní sa nezistil majetok povinného, ktorý by bolo možné zexekvovať.

18. Z výpisu z Obchodného registra SR súd zistil, že žalovaná spoločnosť Rosh Gadol Chamesh, s.r.o. od 28.07.2016 zmenila obchodné meno na NH group, s.r.o., zmenila adresu sídla na adresu Šuty 24, 831 07 Bratislava a zároveň došlo aj k zmene osoby jediného spoločníka a konateľa tejto spoločnosti, ktorým sa stal N. S..

19. Zo zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.09.2014 súd zistil, že N. S.Ý., nar. XX.XX.XXXX, bytom Šuty XXXX/XX, Bratislava ako záložný veriteľ dňa 22.09.2014 uzatvoril so spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 ako záložcom záložnú zmluvu, na základe ktorej zriadil záložca záložné právo k zálohu - k nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. úz. T., obec T., okres Ž., a to: a) pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, a b) stavieb bez súpisných čísel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kal. polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX ) v prospech záložného veriteľa , pričom toto záložné právo zriadil záložca na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi spočívajúcej v úplnom zaplatení peňažných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10.11.2012 vo výške 600 000EUR.

20. Z návrhu na povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností súd zistil, že záložný veriteľ N. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXXX/XX, Bratislava dňa 22.09.2014 podal návrh na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX kat. úz. T., obec T., okres Ž., a to: a) pozemkov registra C KN parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2 a parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2, a b) stavieb bez súpisných čísel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kal. polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX ) do katastra nehnuteľností.

21. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

22. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

23. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

24. V zmysle citovaných zákonných ustanovení účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa a stačí, že dlžník nimi zmenšuje svoju majetkovú podstatu na úkor veriteľa. Medzi takéto úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, ale i darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu a ďalšie. Zákonnému pojmu vymáhateľná pohľadávka zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.

25. Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je teda zabránenie úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľa. Právne úkony, ktoré možno odporovať, sú svojou povahou nielen právnymi úkonmi na základe ktorých dochádza k scudzeniu majetku, ale aj každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky. Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Preukazovanie skutočnosti, či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane je otázkou skutkovou, ktorú súd posudzoval v kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu.

26. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu prislúcha veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

27. Zmyslom žaloby podľa ustanovenia § 42a je zo strany žalujúceho veriteľa dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že je voči nemu neúčinný dlžníkom urobený právny úkon. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia, t. j. exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi domáhať exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní.

28. Zákonné dôvody , za ktorých je možné právnemu úkonu odporovať, sú: 1/ vymáhateľnosť veriteľovej pohľadávky, 2/ právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch 3/ právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa 4/ právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky (§ 42a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka).

29. Pohľadávka veriteľa je vymáhateľná (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka) ak ten, kto hodlá podať žalobu, má voči dlžníkovi, ktorý uskutočnil úkon, ktorého účinnosť je napadnutá, „vymáhateľnú pohľadávku“, pod ktorou treba v zmysle aplikačnej praxe rozumieť nielen pohľadávku, na vymoženie ktorej má žalobca voči dlžníkovi exekučný titul, ale aj pohľadávku, ktorá bola vymáhateľná v dobe, keď dlžník úkon uskutočnil, alebo v dobe keď dlžník uskutočnil úkon, ešte nebola vymáhateľná, ale bola takou v čase rozhodnutia súdu.

30. Druhou podmienkou je podanie žaloby v prekluzívnej lehote troch rokov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď bol právny úkon uskutočnený. Pod urobením právneho úkonu dlžníkom podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka treba rozumieť okamih, ktorým bol dlžník týmto úkonom viazaný.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci preukázané splnenie všetkých podmienok, za ktorých je možné právnemu úkonu úspešne odporovať:

32. Vymáhateľnosť veriteľovej pohľadávky a skutočnosť, že právny úkon dlžníka bol uskutočnený v posledných troch rokoch, boli v prejednávanej veci preukázané nesporne. Žiadna zo sporových strán nespochybnila skutočnosť, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 03.07.2012 so spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 12883/B ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej jej poskytol pôžičku v sume 30.000,- EUR. Spoločnosť KS Slovakia s.r.o. sa na základe tejto zmluvy o pôžičke zaviazal vrátiť žalobcovi požičanú sumu (30.000,- EUR) spolu s úrokom 6.000,- EUR do 02.08.2012. Tiež v konaní nebolo sporné, že žalobca dňa 01.09.2014 uzatvoril so spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v okrese Ž., obec T., kat. úz. T., zapísanej na LV č. XXXX. Nakoľko spoločnosť KS Slovakia s.r.o. si svoj záväzok podľa zmluvy o pôžičke nesplnila včas a pôžičku žalobcovi nevrátila, žalobca podal žalobu na Rozhodcovský súd Prievidza, ktorý rozsudkom spis. č. E. X/XXXX zo dňa 11.08.2015 právoplatným a vykonateľným dňa 07.09.2015 zaviazal spoločnosť KS Slovakia s.r.o. na zaplatenie žalobcovi istinu vo výške 30.000,- EUR, úrok vo výške 6.000,- EUR, úrok z omeškania 0,1 % za každý kalendárny deň omeškania z dlžnej sumy od 03.08.2012 do zaplatenia a nároku na náhradu trov rozhodcovského konania v sume 1.800,- EUR. Spoločnosť KS Slovakia s.r.o. si svoju povinnosť podľa právoplatného a vykonateľného rozsudku Rozhodcovského súdu Prievidza č. E. X/XXXX zo dňa 11.08.2015 dobrovoľne nesplnil, preto žalobca podal dňa 25.11.2015 návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Kostkovi, ktorý vo veci žalobcovej vymáhateľnej pohľadávky vedie voči dlžníkovi exekúciu podľa vyššie uvedeného exekučného titulu pod sp. zn. Z. XXXX/XXXX.

33. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného, že v prejednávanej veci nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že napadnutý právny úkon bol uskutočnený v úmysle ukrátiť veriteľa. Súd v tejto súvislosti uvádza, že úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie priamy úmysel, t.j. vedomie dlžníka že svojím právnym úkonom ukracuje veriteľovu pohľadávku a jeho vôľa tak urobiť. Nepožaduje sa vedomie dlžníka , že veriteľova pohľadávka je vymáhateľná, stačí objektívna skutočnosť, že pohľadávka je vymáhateľná. V prejednávanej veci nebolo sporné, že kúpna cena za nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Rajec, zapísané na LV č. XXXX, a to pozemky všetko registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8314 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 280 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 208 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 573 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 60 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 444 m2, parc. č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 47 m2 a stavby bez súpisných čísiel, a to pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/X, kalové polia na pozemku parc. č. XXXX/X, čistička odpadových vôd (ČOV) na pozemku parc. č. XXXX/XX, pôdohospodárska výrobňa na pozemku parc. č. XXXX/XX, vyrovnávacia nádrž na pozemku parc. č. XXXX/XX, stáčacia stanica na pozemku parc. č. XXXX/XX a likvidácia tekutého odpadu na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktoré boli prevedené kúpnou zmluvou uzavretou dňa 23.02.2015 medzi spoločnosťou KS Slovakia s.r.o. so sídlom Stará Vajnorská 37, 831 04 Bratislava, IČO: 35 706 511 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim ( ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 24.04.2015 pod číslom M.-XXXX/XXXX) na žalovaného za odplatu 1 EURO, pričom dlžníkovi (spoločnosti KS Slovakia s.r.o.) muselo byť totiž pri uzavretí kúpnej zmluvy so žalovaným dňa 23.02.2015 známe, že má nesplatenú pohľadávku voči žalobcovi vo výške 30 000 EUR a že v dôsledku predaja nehnuteľností, ktoré boli v tom čase jeho jediným majetkom a ktoré predal žalovanému za kúpnu cenu 1,- EUR, bude musieť byť žalobca (ako jeho veriteľ) jednoznačne ukrátený na uspokojení pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi (spoločnosti KS Slovakia s.r.o.).

34. Z uvedeného vyplýva, že dlžník (spoločnosť KS Slovakia s.r.o.) musel vedieť, že týmto právnym úkonom (predaj predmetných nehnuteľností žalovanému kúpnou zmluvou zo dňa 23.02.2015 za odplatu 1 EUR) môže ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu) a pre prípad, že ho skutočne ukráti, bol s tým zjavne uzrozumený (viď rozsudok NS ČR sp. zn. XX E. XXX/XXXX).

35. Medzi úmyslom dlžníka a ukrátenou pohľadávkou nemusí byť nevyhnutne priamy vzťah a úmysel dlžníka nemusí byť spojený s konkrétnou pohľadávkou konkrétneho dlžníka. Právo odporovať právnemu úkonu má aj veriteľ na ktorého pohľadávku dlžník pri právnom úkone nemyslel. Úmysel dlžníka teda nemusí byť viazaný na konkrétnu pohľadávku a stačí ak dlžník vie alebo prinajmenšom musí vedieť, že takým úkonom môžu byť jeho veritelia ukrátení na uspokojení ich pohľadávok (viď rozsudok KS v Hradci Králové sp. zn. XX E. XXX/XXXX), ktorá skutočnosť bola v prejednávanej veci dostatočne preukázaná.

36. Námietky žalovaného, že žalobca mal možnosť predmetnú pohľadávku začať vymáhať skôr ako k vymáhaniu reálne pristúpil, je právne irelevantná, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry súdov platí, že pohľadávka veriteľa nemusí byť v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu vymáhateľná ba ani splatná, ale stačí, ak v tom čase už existovala (viď rozsudok NS ČR vo veci sp. zn. XX E. XXXX/XX alebo uznesenie sp. zn. XX E. XXXX/XXXX). V predmetnej bolo nesporne preukázané, že pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi (spoločnosti KS Slovakia s.r.o.) existovala už v čase vykonania odporovateľného právneho úkonu a skutočnosť, že sa stala vymáhateľnou až neskôr z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je v spore o určenie neúčinnosti žalovaného právneho úkonu právne irelevantná. Tiež námietka žalovaného, že síce tento nadobudol predmetné nehnuteľnosti za 1 EUR, čo sa môže javiť ako neprimerane nízka hodnota, avšak žalovaný sa zaviazal veriteľovi N. S. vyplatiť jeho pohľadávku vo výške 600 000 EUR, je z pohľadu posudzovania oprávnenosti žalobného návrhu v tomto konaní bez právneho významu.

37. Z dôvodov vyššie uvedených súd dospel k záveru, že žalobca jednoznačne preukázal svoj žalobný nárok a uniesol i dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto konaní zaťažovalo. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrokový časť tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalobca mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v plnom rozsahu.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.