Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/221/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. detí W.: J. M.. XX.XX.XXXX J. B. M.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, deti rodičov: matky N. W., M.. XX.XX.XXXX, F. N. XXX, A..Č.. L., L. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., Spišská Nová Ves, M.Gorkého 8, IČO: 47 233 419 a otca Q. W., M.. XX.XX.XXXX, A..Č.. Ú. U.Š., B.. M. X, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k mal. deťom a o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi, takto

rozhodol:

I. Matka mal. detí je p o v i n n á písomne informovať otca pravidelne, vždy raz za tri mesiace a to k poslednému dňu príslušného mesiaca uvedeného trojmesačného obdobia o mal. J. W., M.. XX.XX.XXXX J. L.. B. W., M.. XX.XX.XXXX a to o ich zdravotnom stave, o ich aktivitách a aktuálnych a podstatných veciach a zároveň je p o v i n n á raz za polrok zaslať otcovi po jednej fotografii každého z týchto mal. detí.

II. Z a k a z u j e sa otcovi mal. detí osobne sa stýkať s mal. J. J. L.. B..

III. Tým sa m e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn.16P/269/2013 - 210 zo dňa 21.10.2014 vo výroku o úprave styku otca s mal. deťmi a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5P/16/2015 -45 zo dňa 25.06.2015.

IV. Slovenská republika n e m á nárok na náhradu trov konania voči otcovi a voči matke.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom zo dňa 07.08.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2017 domáhal, aby súd zaviazal matku mal. detí informovať ho o deťoch a to ohľadom ich zdravotného stavu, ako aj ďalších bližších informáciách, resp. zasielať mu fotky detí a to každé dva mesiace.

2. Tento svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou mal. detí bolo dňa 21.10.2014 rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/269/2013 - 210, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2014, rozvedené. Týmto rozsudkom boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, on má súdom každé dva týždne a to v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky dovolené navštíviť ich. Momentálne sa matka detí tomu vyhýba a on si s tým nevie rady. Podľa neho má na to právo, čo žiada.

3. Písomným podaním zo dňa 08.03.2018 matka mal. detí podala návrh, ktorým žiadala zmeniť rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/269/2013 - 210 zo dňa 21.10.2014 a to tak, aby súd obmedzil výkon rodičovských práv otca mal. detí k týmto deťom, tým, aby zakázal jeho styk s mal. J. J. L.. B..

4. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že podľa jej názoru podmienky úpravy práv a povinností je nutné zmeniť radikálnym spôsobom, pretože otec detí bol právoplatne odsúdený za zločin kupliarstva, nakoľko ju, ako matku deti poslal a ponúkal na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej ňou po dlhší čas. Za to mu Okresný súd Spišská Nová Ves v konaní sp.zn. 2T/96/2015 uložil podľa § 367 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov. Je zrejmé, že otec nemôže reálne vykonávať realizáciu styku s mal. deťmi, pretože vykonáva trest odňatia slobody. Táto skutočnosť sama o sebe neodôvodňuje automaticky absolútny zákaz styku s mal. deťmi, avšak ďalšie ňou uvádzané skutočnosti už áno. Otec je bisexuál, pričom tento fakt vyplynul z priebehu trestného konania. Doterajší spôsob života otca nesvedčí tomu, aby svoje deti vychovával, vyžadoval si styk s nimi, požadoval fotografie a podobne. Amorálne ponúkal ju, ako matku detí na prostitúciu a to aj v čase jej tehotnosti s dcérou B. a to so siedmymi mužmi súčasne. Deti neskôr boli svedkami toho, že otec matku fackoval v prípade, ak sa odmietala podrobiť vôli otca. Deti sa za to, čo urobil ich otec matke za otca hanbia, nechcú ho navštevovať a ani inak byť v kontakte počas výkonu trestu otca a obávajú sa jeho návratu z výkonu trestu. Poukázala tiež na posudok č. 43/2015 L.. C. C. z odboru psychológia, vypracovaného na otca mal. detí ( v trestnom konaní - poznámka súdu) , v ktorom sa uvádza, že otec nemá hlbšie a ani bližšie citové vzťahy, nevie ich vytvoriť a zrelo udržiavať. Má sklon k tzv. parazitickému štýlu života, kde vždy jeden z partnerov musí žiť na úkor toho druhého, rovnocenné väzby vytvárať nevie. V interpersonálnom styku má prevahu autokratického štýlu presadzovania sa. Nie je vylúčená nátlakovosť jednania pri sledovaní vlastných cieľov. Matka ďalej uviedla, že deti negujú otca a obávajú sa ho. O uvedenom návrhu matky sa na tunajšom súde viedlo konanie pod sp.zn. 12P/69/2018.

5. Súd uznesením sp.zn. 16P/221/2017 - 45 zo dňa 21.03.2018 spojil konanie vo veciach vedených pod sp.zn. 16P/221/2017 a sp.zn. 12P/69/2018 na spoločné konanie, s tým, že tieto sa ďalej viedli pod sp.zn. 16P/221/2017.

6. Otec sa k uvedenému návrhu matky vyjadril písomným podaním zo dňa 22.04.2018, v ktorom poprel tvrdenia, že je bisexuál a pokiaľ niekto niečo také tvrdí, je to len kvôli tomu, že mu chce zamedziť styk s jeho deťmi. Je to úplná lož. Výpoveď L.. U. L. (uskutočnená v trestnom konaní - poznámka súdu) je pomstychtivá, kvôli tomu, že mu otec dlhuje nejaké peniaze. On stále matke detí píše a písal aj na úrad práce do SNV. On od matky detí nechcel návštevy detí, ale len informácie ohľadom týchto detí, ako sa majú, ich prospech v škole, koníčky a tiež nejaké fotky. Adriánka a Kristínku nevidel viac ako dva roky a matka detí mu nemôže zamedziť styk s nimi. Matka detí dobre vie, že deti nikdy neudrel. Veľa ľudí vo F. N. veľmi dobre vie, že s nimi chodil na prechádzky, hral sa s nimi atď. Sú to všetko len výmysly matky detí, nakoľko sociálna pracovníčka alebo psychologička nič také nenapísali, keď skúmali povahu ich detí. Jemu žiaden papier nezabráni, aby sa s nimi stretával, lebo sú to jeho deti, on ich ľúbi. Matku detí ovplyvňuje jej matka a jej priateľ, ak jej priateľ chce mať deti, nech si ich urobí alebo adoptuje. On (teda otec) svoje deti chce a bude kontaktovať a zajímať sa o ne.

7. V ďalšom písomnom vyjadrení zo dňa 27.05.2018 otec uviedol, že on svoje deti nikdy neosočoval a ani ich nebil. Chodil s nimi na prechádzky a bol s nimi aj na dovolenke u svojej sestry v Šali, momentálne žiada, aby ho matka mal. detí o deťoch informovala aspoň raz za mesiac a tiež by chcel nejaké fotky detí.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. detí, oboznámením sa s písomnými podaniami otca, zisťovaním názoru mal. detí cestou povereného zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, vykonaním znaleckého dokazovania, ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:

9. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/269/2013 - 210 zo dňa 21.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.10.2014, tunajší súd manželstvo rodičov mal. detí rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. J. J. L.. B. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu každého z týchto mal. detí výživným vo výške 30,- Eur mesačne počnúc od právoplatnosti uvedeného rozsudku a zároveň súd upravil styk otca s mal. deťmi tak, že tento je oprávnený sa s nimi stretávať každý párny kalendárny týždeň v roku v sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky.

10. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 5P/16/2015-45 zo dňa 25.06.2015 bol tento vyššie uvedený rozsudok zmenený v časti úpravy styku otca s mal. deťmi tak, že otec bol povinný dva dni vopred pred každým stykom matke oznámiť, či sa styk bude realizovať. V prevyšujúcej časti bol návrh matky, ktorým sa táto domáhala zákazu styku, zamietnutý.

11. Uvedený rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8CoP/382/2015 zo dňa 31.03.2016.

12. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves vyplynulo, že mal. J. J. L.. B. t.č. bývajú spoločne so svojou matkou, jej terajším priateľom a so starou matkou mal. detí v 5-izbovom rodinnom dome v obci L..

13. V rámci vykonaného pohovoru s mal. deťmi tieto zamestnankyni úradu práce uviedli, že sa odmietajú stretávať s otcom, nedôverujú mu a boja sa s ním byť. V čase, keď sa s ním stretávali a to bolo za prítomnosti matky, ich manipuloval, sľuboval im rôzne drahé veci. Nakoniec im tieto sľubované veci nedoniesol. Teraz bývajú spolu s mamou a jej priateľom, sú spokojné, v rodine majú dobré vzťahy a navzájom si pomáhajú. Mal. J. si spomenul tiež na to, ako šiel s otcom hrať futbal, ten ho postavil do bránky a kopal do neho loptu. Mal. B. si zase spomínala na to, že si do nej otec hocikedy len tak kopol. Na pekné momenty s otcom si nespomenuli. T.č. obe deti navštevujú Základnú školu v L.G., kde sa im darí, pričom mal. B. má množstvo aktivít, obľubuje tanec a spev a mal. J. rád pracuje na počítači a obľubuje loptové hry.

14. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 2T/96/2015 - 289 zo dňa 17.03.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2016, bol otec mal. detí uznaný za vinného zo zločinu kupliarstva podľa § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 138 ods. 1 písm. b) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

15. Podľa správ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, otec mal. detí je toho času aj naďalej vo výkone tohto trestu od 22.11.2016. Predpokladaný koniec trestu je 22.05.2020. Do pracovnej činnosti bol zaradený v období od 08.09.2017 do 20.09.2017 a od 22.05.2018 do 10.10.2018. Ku dňu 24.01.2019, kedy bola podávaná posledná správa uvedeného pre súd, otec nebol pracovne zaradený a ani nedosahoval pracovnú odmenu, z ktorej by sa mu mohli vykonávať zrážky. Voči otcovi uvedený ústav eviduje pohľadávky označené ako „Pohľadávky ostatných oprávnených - exekučný príkaz EX 81/2017

- 21 o vykonávaní zrážok“ a to na úhradu výživného na mal. deti, mal. J. J. L.. B..

16. Podľa účastníckej výpovede matky, táto otcovi mal. detí skutočne neposkytuje žiadne informácie o nich, čo tá to odôvodnila tým, že sú to jej deti, tieto odmietajú stretávať sa s otcom, ona im nedovolí, aby im ďalej ubližoval. Podľa jej výpovede otec síce píše listy deťom, ale mal. J. si ho ani neotvorí, lebo vidí v otcovi len zlého človeka. Za obdobie, odkedy je otec vo výkone trestu, deti otca nenavštívili, nakoľko podľa tvrdení matky to odmietajú a ona samotná ich nebude nosiť „do basy“. Uvedené listy, ktoré spomenula vo svojej výpovedi, začali chodiť deťom aj matke od momentu, ako bol otec vzatý do výkonu „do basy“. Kým bol na slobode, podľa matky, odmietal realizáciu styku tak, ako to bolo určené rozsudkom za jej prítomnosti a jednoducho chcel si deti vziať do Košíc, bez nej.

17. Podľa záverov znaleckého posudku č. 103/2018, súdnej znalkyne U.. V. P., v prípade otca mal. detí, ide v emočnej oblasti o nevyrovnanú osobnosť s nevyspytateľným správaním, ktorý pod tlakom môže byť agresívny. Ide o osobnosť, ktorá túži po stimuloch, vzrušení, hlavne erotickom a vie sa iným osobám aj vlichotiť. Odmieta kompromisy a neústupčivo presadzuje svoje. Chýba mu citová vzájomnosť, ako aj prežívanie hlbokých citov. Jeho krédo je žiť a užívať si, pričom podľa znalkyne táto tendencia nie je zárukou spoľahlivého rodičovského správania sa. V štruktúre jeho osobnosti súdna znalkyňa nezisťuje žiadne významné znaky psychopatologických charakteristík, je to osobnosť v hraničnom pásme normy a subnormy, kde sa hlavne môže prejaviť jeho slabé morálne cítenie, nedostatok etických a vyšších citov a emočný chlad. Ako rodič nie je spôsobilý vychovávať deti tak, ako to deti aktuálne potrebujú. Prejavuje formálny záujem o detí, pýta si o nich informácie, aby cez detí mal spojenie na matku detí. Znalkyňa nevylúčila u neho účelové konanie v tomto smere. Otec sa s potrebami detí nestotožnil, formálne ich berie ako osoby, ku ktorým nemá vytvorený emočný vzťah, ani ich nedokáže pomenovať menom, vyjadruje sa o deťoch v neosobnej reči, bez spomienok na ne, bez citovej odozvy a bez pochopenia. Znalkyňa v súčasnej dobe zistila u otca etické a charakterové nedostatky, ktoré by mali tomuto brániť, aby v terajšej dobe a aj po prepustení z väzenia si svoju rolu otca zodpovedne a spoľahlivo naplnil tak, aby to prospelo rozvojovým potrebám oboch detí. Doba, odkedy stratil kontakt s oboma deťmi je dlhá, otec nevníma ich zahanbenie, žiada od detí neprimerané správanie, ako sú návštevy vo väzení a podobne. Chýba mu rodičovský cit a takt. To, že otec len deklaruje a predstiera záujem o detí znalkyňa podľa záverov svojho znaleckého posudku zistila jednak z rozhovoru s otcom, tiež klinickým pozorovaním reakcií otca pri jednotlivých témach o deťoch, analýzou štýlu jeho reči o deťoch, ako aj spôsobom neosobného a formálneho kladenia požiadaviek na deti.

18. Znalkyňa ďalej zistila, že mal. J. odmieta otca, nechce sa s ním stretávať a ani komunikovať a má na neho len nepríjemné spomienky. Maloletý ho vylúčil celkom zo svojho sveta. To, že je otec vo väzení nesie maloletý ťažko, citlivo, má pocit zahanbenia z otca, skrýva tento fakt. Vyjadruje sa o ňom v teste spôsobu výchovy ako o osobe, ktorá nemala o neho skutočný záujem a tento ani necítil od otca. Vnímal len jeho výčitky, cítil, že sa tento k nemu správa chladne, bez lásky a že ho prísne trestal. Celkovo bol na neho otec prísny a stále ho z niečoho podozrieval. Jeho vzťah k otcovi je vysoko negatívny a odmietavý. Súdna znalkyňa konštatuje u maloletého odcudzenie smerom k otcovi, na základe jeho minulých zážitkov s ním, ako aj pre dlhší čas, kedy nebol s otcom v kontakte.

19. Mal. B. nemá rada otca, nechce s ním byť v kontakte a pokiaľ si na neho spomína, tak jej spomienky sú viazané len na jeho príkazy, prísnosť a vnímala len jeho sťažnosti na seba. Podľa zistení znalkyne otec jej neveril, zosmiešňoval ju a stále ju z niečoho podozrieval. Aj u tohto dieťaťa súdna znalkyňa zisťuje negatívny citový vzťah k otcovi spojený s jeho odmietaním, pričom maloletá v dotazníku spôsob výchovy otca charakterizuje ako direktívneho otca, ktorý neprejavil o ňu skutočný záujem. Maloletá vnímala otca ako osobu, ktorá si želá, aby ho nezaťažovala svojimi vecami, stále jej niečo vyčítal, hovoril jej, že je nevďačná dcéra a vyžadoval od nej okamžitú poslušnosť. Maloletá nemá vybudovaný primeraný citový vzťah k otcovi a vyjadruje sa v tom zmysle, že ho nepozná, čím došlo z jej strany k odcudzeniu sa k otcovi.

20. Zo záverov znaleckého posudku tiež vyplynulo, že mal. J. vníma rodinné vzťahy ešte stále citovo, nie racionálne, nie je psychicky vyspelý, aby vedel racionálne a s dôsledkami naformulovať svoj názor na styk s otcom. Nepriamo si môže vypočuť aj kritiku na neho, ale priame ovplyvňovanie maloletého znalkyňa vylučuje.

21. Mal. B. podľa týchto záverov nie je zámerne ovplyvňovaná inými osobami proti otcovi, aj keď znalkyňa nevylučuje, že si mohla náhodne vypočuť kritické hodnotenie na otca vo svojom bežnom sociálnom prostredí a to aj priala. Je to veku, keď čiastočne racionálne chápe celú rodinnú situáciu (rozchod rodičov), vie sformulovať svoj názor opierajúc sa o minulú skúsenosť, pričom sa opiera aj o svoje zážitky s rodičmi, ale nevie ešte usudzovať tak, aby pochopila dôsledky svojich rozhodnutí do detailov. Jej rozhodnutia majú aj emočnú rovinu.

22. Podľa záverov znalkyne v súčasnej dobe je vylúčený styk detí a otca, ktorý by mal prebiehať vo väzení a rovnako tak znalkyňa neodporúča ani v čase po otcovom prepustení z väzenia tento styk realizovať a to ani v prítomnosti matky, či tretej osoby. Styk otca a detí vo väzení nie je pre deti vhodný, nakoľko deti, hlavne dcéra nemá spracovanú traumu z obdobia, kedy sa rodičia rozvádzali a súčasne ide o náročnú a záťažovú situáciu pre deti ich veku, ktorá by mohla vyvolať nežiaduce reakcie detí na túto skutočnosť, že ich otec je odsúdený, vyvolalo by to nežiaducu pozornosť detí, za čo a prečo k tomu došlo. B. má strach z toho, keby musela navštíviť otca vo väzení; po psychickej stránke by takúto situáciu nezvládla bez následkov (zahanbenie, obava z výsmechu, resp. poníženia). Dieťa nemá také sociálne zručnosti, aby záťažové situácie zvládlo bez negatívnych psychických následkov (obnovenie traumy, depresívne nálady a pod). Pokiaľ ide o J. ten to, že je otec vo väzení, nesie ťažko, citlivo, má pocit zahanbenia za otca, skrýva tento fakt. Deti sú malé, vo vývine a nie sú pripravené psychicky spracovať takéto fakty. Podľa znalkyne detí by sa mali mať možnosť po období puberty (po 15-tom roku života) samé rozhodnúť, či styk s otcom bude a ak áno, kedy a v akom rozsahu, teda obmedziť styk len podľa ich vôle a želania.

23. Podľa znalkyne v prípade mal. J. predstavuje u neho prípadný styk s otcom tú oblasť možného rizikového vplyvu otca na dieťa, ktorá vyplýva z toho, že otec nespĺňa vzor morálnej vyspelosti. V prípade mal. B., ak by sa táto mala stretávať s otcom, bolo by to podľa znalkyne pre jej následný psychický vývoj rizikové a mohli by sa znaky traumy u nej prehĺbiť a ohroziť jej psychické zdravie.

24. Zároveň znalkyňa uviedla, že neodporúča zákaz styku otca s deťmi, aj keď by tu bol dostatok dôvodov na udelenie tohto zákazu (kriminalita otca), ale odporúča, aby sa zvážila možnosť neurčiť styk otca sa deťmi a tento obmedziť len na zasielanie informácií o deťoch, bez určenia času, resp. ponechať tento styk na dobrovoľnej báze detí tak, ako budú dospievať, aby mali možnosť samé si stanoviť, či otca budú alebo nebudú kontaktovať. Podľa zistení znalkyne detí už nemajú citový vzťah k otcovi, došlo k odcudzeniu a preto je v záujme zdravého psychického vývinu oboch detí, aby sa týmto neurčoval styk s otcom a aby mali možnosť v dobe dospievania samé rozhodnúť, či sa chcú s ním vidieť.

25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

27. Podľa § 121 č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

28. Podľa § 38 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 38 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2 súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje.

30. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

31. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

32. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

33. Podľa článku 4 Základných princípov CMP, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

34. Podľa § 111 ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o

b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností.

35. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.

36. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.

37. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.

38. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.

39. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

40. Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že je potrebné vyhovieť ako návrhu otca na úpravu informačnej povinnosti matky o maloletých deťoch vo vzťahu k jeho osobe, tak aj o protinávrhu matky na zákaz styku otca s maloletými deťmi.

41. V tejto súvislosti súd konštatuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa (čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Taktiež podľa čl. 4 Dohovoru o styku s deťmi majú dieťa a jeho rodičia právo nadviazať a udržiavať vzájomný pravidelný styk, ktorý možno obmedziť alebo vylúčiť len tam, kde to je nevyhnutné v najlepšom záujme dieťaťa. V prípade, že nie je v najlepšom záujme dieťaťa udržiavať styk s jedným z rodičov bez dohľadu, je potrebné zvážiť možnosť osobného kontaktu s dohľadom alebo iné formy styku s týmto rodičom. Na účely tohto dohovoru pritom "styk" znamená ako pobyt dieťaťa, ktoré po obmedzenú dobu zostane alebo sa stretne s nejakou osobou uvedenou v článkoch 4 až 5 dohovoru, s ktorou zvyčajne nežije, tak akákoľvek forma komunikácie medzi dieťaťom a touto osobou, ale aj poskytnutie informácií tejto osobe o dieťati alebo dieťaťu o tejto osobe (pozri článok. 2 Dohovoru o styku s deťmi). Tiež podľa čl. 24 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie (zverejnená vo Úradnom vestníku Európskej únie pod sp.zn. C 326/391 zo dňa 26.10.2012, ďalej len ako „Charta“). má každé dieťa právo udržiavať pravidelné osobné vzťahy a priamy kontakt s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore s jeho záujmami /porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp.zn. IIÚS/2217 ze dne 8.8.2017/.

42. Pri rozhodovaní vo veciach rodinného práva je preto predovšetkým na všeobecných súdoch, aby vyšli z individuálnych okolností každého prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa (porov. Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa), ktorý musí byť vždy prioritným hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Súdy musia starostlivo uvážiť, aký výchovný model je v danú chvíľu najvhodnejší a v najlepšom záujme konkrétneho dieťaťa, ktorému z rodičov dieťa do starostlivosti zveriť a ako čo najcitlivejšie a najvhodnejšie upraviť styk maloletého dieťaťa s tým rodičom, ktorému do starostlivosti zverené nebolo. Úlohou súdu zároveň je snažiť sa nájsť také riešenie, ktoré nebude obmedzovať ani právo rodiča zaručené v článku 32 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd.

43. Tak, ako už bolo vyššie naznačené, pojem „styk“ z hľadiska medzinárodných dokumentov je potrebné chápať jednak v rovine osobného kontaktu dieťaťa a rodičia, ktorému toto nebolo zverené do osobnej starostlivosti a jednak v rovine určitých bližších informácia dieťaťa a rodičia o sebe navzájom.

44. Pokiaľ teda Zákon o rodine vo svojom ust. § 25 pojednáva o styku rodiča s dieťaťom, má sa na mysli práve rovina ich vzájomného osobného kontaktu.

45. Obmedzenie výkonu rodičovských práv spočíva vždy v zavinenom správaní rodičov. Hmotnoprávnymi podmienkami pre vyslovenie obmedzenia rodičovských práv a povinností je kumulatívne naplnenie dvoch skutočností, a to 1./ ak si to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa a 2./ ak sa rodičia zavinene správajú spôsobom, z ktorého možno vyvodiť, že riadna výchova dieťaťa je ohrozená. Zákon menuje tri spôsoby takéhoto správania. Môže ísť o skutočnosť, že rodičia trvalo vedú neusporiadaný spôsob života alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec alebo nezabezpečujú výchovu svojho dieťaťa. Dôvody, v ktorých zákon vidí vadný výkon rodičovských práv a povinností, sú vyjadrené alternatívne. Stačí naplnenie jedného z nich, aby súčasne s ochranou záujmov maloletého dieťaťa bol povinný výkon rodičovských práv obmedziť. K obmedzeniu rodičovských práv dochádza napríklad v prípadoch vyslovenia zákazu alebo obmedzenia styku rodiča s dieťaťom na určitú stanovenú dobu alebo aj bez časového obmedzenia.

46. Dôvodom na zákaz styku môže byť potencionálna ujma na fyzickom zdraví dieťaťa, ujma na psychickom zdraví dieťaťa a ujma v inej než zdravotnej oblasti (morálna, osobnostná, a pod.).

47. Psychické zdravie charakterizuje duševná pohoda dieťaťa, k narušeniu ktorej dôjde v prípade, ak rodič vykoná svoje rodičovské práva psychicky škodlivým spôsobom, čo narušuje zdravý vývoj osobnosti dieťaťa.

48. Prípadom, kedy zákazom styku súd chráni iný (než zdravotný) záujem dieťaťa, je prípad, keď je rodič svojim spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom, ak marí správne výchovné pôsobenie druhého rodiča alebo ostatných členov rodiny dieťaťa a pod.

49. Podľa názoru súdu v prípade mal. J. J. L.. B. došlo k naplneniu predpokladov pre vyslovenie zákazu styku otca s týmto deťmi v rovine jeho osobného kontaktu s nimi, ktorý zároveň predstavuje obmedzenie výkonu jeho rodičovského práva v uvedenom rozsahu, t.j. v rozsahu jeho osobného kontaktu s deťmi.

50. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že deti otca odmietajú, pričom vykonaným znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že tento ich postoj k nemu, je výsledkom okrem iného otcom zvoleného neadekvátneho spôsobu ich výchovy . Ako uvádzala súdna znalkyňa v prípade mal. J. tento v teste spôsobu výchovy sa o otcovi vyjadroval ako o osobe, ktorá nemala o neho skutočný záujem a tento ani necítil od otca. Vnímal len jeho výčitky, cítil, že sa tento k nemu správa chladne, bez lásky a že ho prísne trestal. Celkovo bol na neho otec prísny a stále ho z niečoho podozrieval. Jeho vzťah k otcovi je vysoko negatívny a odmietavý. Súdna znalkyňa konštatuje u maloletého odcudzenie smerom k otcovi, na základe jeho minulých zážitkov s ním, ako aj pre dlhší čas, kedy nebol s otcom v kontakte. V prípade mal. B. sú jej spomienky na otca viazané len na jeho príkazy, prísnosť a vnímala len jeho sťažnosti na seba. Podľa zistení znalkyne otec jej neveril, zosmiešňoval ju a stále ju z niečoho podozrieval. Aj u tohto dieťaťa súdna znalkyňa zisťuje negatívny citový vzťah k otcovi spojený s jeho odmietaním, pričom maloletá v dotazníku spôsob výchovy otca charakterizuje ako direktívneho otca, ktorý neprejavil o ňu skutočný záujem. Maloletá vnímala otca ako osobu, ktorá si želá, aby ho nezaťažovala svojimi vecami, stále jej niečo vyčítal, hovoril jej, že je nevďačná dcéra a vyžadoval od nej okamžitú poslušnosť. Maloletá nemá vybudovaný primeraný citový vzťah k otcovi a vyjadruje sa v tom zmysle, že ho nepozná, čím došlo z jej strany k odcudzeniu sa k otcovi.

51. Obe deti toho času odmietajú návštevy otca v ústave na výkon trestu odňatia slobody a ani samotná znalkyňa neodporúča, aby takéto návštevy v uvedenom zariadení absolvovali. Ako uviedla, hlavne dcéra nemá spracovanú traumu z obdobia, kedy sa rodičia rozvádzali a súčasne ide o náročnú a záťažovú situáciu pre deti ich veku, ktorá by mohla vyvolať nežiaduce reakcie detí na túto skutočnosť, že ich otec je odsúdený, vyvolalo by to nežiaducu pozornosť detí, za čo a prečo k tomu došlo. B. má strach z toho, keby musela navštíviť otca vo väzení a po psychickej stránke by takúto situáciu nezvládla bez následkov (zahanbenie, obava z výsmechu, resp. poníženia). Uvedené dieťa nemá také sociálne zručnosti, aby záťažové situácie zvládlo bez negatívnych psychických následkov (obnovenie traumy, depresívne nálady a pod). Pokiaľ ide o J. ten to, že je otec vo väzení, nesie ťažko, citlivo, má pocit zahanbenia za otca, skrýva tento fakt. Deti sú malé, vo vývine a nie sú pripravené psychicky spracovať takéto fakty.

52. Zároveň však podľa záverov znalkyne v súčasnej dobe je vylúčený styk detí a otca aj potom, čo tento bude prepustení z výkonu trestu a neodporúča ho realizovať ani v prípade, ak by sa prípadne uskutočňoval v prítomnosti matky, či tretej osoby. Podľa znalkyne v prípade mal. J. predstavuje u neho prípadný styk s otcom tú oblasť možného rizikového vplyvu otca na dieťa, ktorá vyplýva z toho, že otec nespĺňa vzor morálnej vyspelosti. V prípade mal. B., ak by sa táto mala stretávať s otcom, bolo by to podľa znalkyne pre jej následný psychický vývoj rizikové a mohli by sa znaky traumy u nej prehĺbiť a ohroziť jej psychické zdravie.

53. Vzhľadom na uvedené preto súd bol toho názoru, že záujem vyššie uvedených maloletých detí, ktorý súd vzhliada v zachovaní ich psychického zdravia o duševnej pohody, neumožňuje otcovi realizovať jeho priamy osobný styk s týmito deťmi.

54. Tým je naplnená hmotnoprávna podmienka na strane detí (ich záujem) pre vyslovenie obmedzenia rodičovských práv a povinností otca vo vzťahu k ním.

55. Zároveň súd konštatuje u otca kumulatívne naplnenie hmotnoprávnej podmienky na jeho strane, spočívajúcej v jeho zavinenom správaní sa spôsobom, z ktorého možno vyvodiť, že riadna výchova detí v súčasnosti (teda v ich súčasnom veku) pri osobnom kontakte s ním je ohrozená, a to v dôsledku jeho neusporiadaného spôsobu vedenia jeho života.

56. Otec je toho času vo výkone trestu pre trestný čin kupliarstva, ktoré sa dopustil na matke týchto detí. Samotné deti už len fakt, že ich otec je vo výkone trestu berú zahanbujúco a pôsobí to na nich traumatizujúco, pričom si ešte vzhľadom na ich vek ani plne neuvedomujú, za aký trestný čin je ich otec v skutočnosti obmedzený na osobnej slobode.

57. Ako už súd vyššie uviedol obmedzenie styku alebo zákaz styk rodiča s jeho dieťaťom je na mieste, aj tam, keď je rodič svojim spôsobom života pre dieťa nesprávnym príkladom. Otec, ktorý dlhodobo predával svoju partnerku - matku detí na prostitúciu a to dokonca aj v čase, kedy už táto bola tehotná s druhým dieťaťom, nemôže byť pozitívnym príkladom pre maloleté dieťa, predovšetkým v tomto prípade mal. J., čo napokon uviedla aj samotná znalkyňa vo svojom znaleckom posudku.

58. Súd preto dospel k záveru, že je namieste obmedzenie rodičovských práv otca vo vzťahu k maloletým deťom a to obmedzením jeho osobného kontaktu s nimi.

59. Súd ako formu tohto obmedzenia zvolil zákaz styku otca s deťmi v zmysle § 25 ods. 3 Zákona rodine, nakoľko práve táto forma zamedzí úplný osobný kontakt otca s deťmi, ktorý v konečnom dôsledku odporúča aj súdna znalkyňa vo svojom znaleckom posudku.

60. Táto síce uviedla, že neodporúča zákaz styku otca s deťmi, ale skôr zvážiť možnosť neurčiť styk otca sa deťmi a tento obmedziť len na zasielanie informácií o deťoch, bez určenia času, resp. ponechať tento styk na dobrovoľnej báze detí, to však z hľadiska právnej úpravy § 25 Zákona o rodine, nie je možné previesť tak, ako to ona uvádza.

61. Súd totiž v zmysle § 25 ods. 2 posledná veta Zákona o rodine, môže neupraviť styku rodičia s dieťaťom len ako o to obaja rodičia zhodne požiadajú, čo nie je daný prípad. Ponechať realizáciu styku na dobrovoľnej báze detí by založilo nevykonateľné rozhodnutie, navyše by neznemožnilo otcovi detí tieto osobne kontaktovať, pričom práve tento osobný kontakt deti s otcom je za ich súčasnej situácie a vzhľadom na ich vek výslovne nežiaduci. Samotná znalkyňa sa vyslovila za zachovanie styku otca a detí formou zasielania informácií o deťom, čo však nespadá pod režim úpravy styku v zmysle § 25 Zákona o rodine (ten rieši len otázku osobného kontaktu otca a detí).

62. Vzhľadom na uvedené bol preto súd toho názoru, že jediným spôsobom, ako upraviť osobný kontakt otca a detí, ktorý by napĺňal záujem detí a vyhovel aj záverom pedopsychologického posudku na ne, bol práve zákaz styku otca s týmito maloletými deťmi.

63. Súd tento styk neobmedzil žiadnym časovým intervalom a ponechal ho tak na dobu neurčitú, keďže podľa záverov znalkyne by sa obe maloleté deti mali možnosť rozhodnúť, či svoj styk s otcom budú, či nebudú rozvíjať a to najskôr po období ich puberty, čo v tuto chvíľu súd nevie riadnym spôsobom zadefinovať kedy toto relevantné obdobie u toho-ktorého dieťaťa aj reálne vzhľadom na napredovanie jeho osobného a psychického vývoja nastane.

64. Na druhej strane je potrebné, aby biologický otec mal zásadné informácie o maloletých deťoch o ich vývoji pokiaľ o ne prejavuje záujem. Tak, ako bolo už vyššie uvedené, úlohou súdu je snažiť sa nájsť také riešenie, ktoré nebude obmedzovať ani právo rodiča zaručené v článku 32 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd na informácie o jeho dieťati. Toto jeho právo je premietnuté do ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, pričom predpokladom na jeho uplatnenie je aktívne pôsobenie tohto rodičia v tom smere, že sa takýchto informácii dožaduje.

65. To, že otec detí tieto informácie o deťoch od matky žiada je nesporné a bolo preukázané, rovnako tak bolo preukázané, že mu ich matka v súčasnosti vôbec neposkytuje.

66. Vykonaným dokazovaním súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali upierať právo otcovi na tieto informácie. Aj samotná súdna znalkyňa sa vyslovila za to, aby otec takéto informácie o deťoch dostával a nevzniesla ani výhrady voči tomu aby prípadne súčasťou takýchto informácii boli aj fotografie detí.

67. Súd preto zaviazal matku maloletých detí k povinnosti podávať otcovi aspoň písomné správy o maloletých raz za tri mesiace a tiež aspoň raz za polrok zaslať otcovi po jednej fotografii každého z týchto mal. detí, aby mal otec reálnu predstavu, ako sa jeho deti vyvíjajú, napredujú a ako sa im darí a tiež, aby ich do budúcna prípadne spoznal, ak tieto prejavia potom, čo dosiahnu primeraný vek a stupeň rozvoja svojej osobnosti, záujem sa s ním skontaktovať.

68. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

69. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

70. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

71. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

72. O trovách konania súd v danom konaní rozhodoval, nakoľko zo strany matky v rámci jej návrhu bolo navrhnuté o nich rozhodovať, kedy žiadala aby súd na ich úhradu zaviazal otca detí.

73. Nakoľko súd v danom konaní nezistil žiadne také závažné okolnosti, na základe ktorých by bolo potrebné niektorého z účastníkov konania zaviazať na úhradu trov konania voči inému z účastníkov, súd o týchto trovách rozhodol podľa § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

74. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

75. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

76. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

77. Trovy štátu v tomto konaní predstavovala suma 476,83 Eur, ako suma, ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu U.. V. P. za vypracovanie znaleckého posudku v celkovej výške 476,83 EUR priznaná uznesením sp.zn. 16P/221/2017-121 zo dňa 28.11.2018, potom, čo táto nebola vykrytá sumou preddavkov zo strany účastníkov konania.

78. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie, kedy bolo potrebné po odbornej stránke zistiť, či je možné upraviť styk otca s deťmi, resp. či je potrebné tento jeho styk s nimi zakázať, Išlo teda o úkon, ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletých detí, aby sa po odbornej stránke ustálilo, akým spôsobom a v akom rozsahu sa má táto osobná starostlivosť o maloleté deti upraviť. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade nákladov na takéto znalecké dokazovania podieľal rovnakou mierou , teda v polovici.

79. Otec maloletých detí je toho času vo výkone trestu odňatia slobody a je bez príjmu, keďže podľa správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody nie je pracovne zaradený. Jeho súčasné osobné, príjmové a majetkové pomery tak neumožňujú konštatovať, že je v jeho schopnostiach uhradiť uvedené trovy štátu. Súd tieto okolnosti na jeho strane hodnotil, ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné ho zaviazať na úhradu vzniknutých vyššie uvedených trov štátu, a preto rozhodol, že Slovenská republika ani vo vzťahu k jeho osobe nemá nárok na náhradu trov konania spočívajúcich vo vyššie uvedených trovách štátu.

80. Matka maloletých detí bol rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelára Košice sp.zn. KaKE 21156/2017/2017 zo dňa 04.12.2017 priznaný nárok na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, čo má rovnaké právne účinky ako jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu a ani jej súčasné osobné, príjmové a majetkové pomery neumožňujú konštatovať, že je v jej schopnostiach uhradiť uvedené trovy štátu. Súd tieto okolnosti na jej strane hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné ju zaviazať na úhradu vzniknutých trov štátu, a preto rozhodol, že Slovenská republika ani vo vzťahu k jej osobe nemá nárok na náhradu trov konania spočívajúcich vo vyššie uvedených trovách štátu.

81. Preto súd o trovách konania spočívajúcich v trovách štátu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.