Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Er-413-2012.pdf
PDF · 73.11 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-13Er/413/2012
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: R.I.P.S. spol. s r. o., so sídlom Palárikova 1761, 022 01 Čadca, IČO: 30 224 641, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 397,81 € s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, pod sp. zn. EX 2255/2012, takto
rozhodol:
I. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Lutterovi, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 851 10 Bratislava, náhradu trov exekúcie vo výške 46,93 € v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 13.03.2012, doručený súdnemu exekútorovi dňa 19.03.2012, vydal dňa 11.05.2012 pod číslom XXXX *. XXXXXX poverenie na vykonanie exekúcie a jej vykonaním poveril súdneho exekútora JUDr. Ivana Luttera, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, 821 10 Bratislava.
2. Uznesením č. k. 13Er/413/2012-18 zo dňa 14.05.2018, právoplatným dňa 02.10.2018 súd exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému v rozsahu 100 %.
3. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
4. Pretože bola exekúcia zastavená, bolo potrebné rozhodnúť o trovách exekúcie.
5. Pred rozhodovaním o trovách exekúcie súd preskúmal predloženú špecifikáciu trov, úkony v spise EX 2255/2012 a rozhodol v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. (ďalej len vyhláška).
6. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
7. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
8. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
9. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
10. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
11. Podľa § 15 ods. 2 vyhlášky, pri exekučných úkonoch, ktoré súdny exekútor vykoná v čase od 18.00 h do 8.00 h alebo v deň pracovného pokoja alebo v deň pracovného voľna, patrí súdnemu exekútorovi odmena zvýšená o 50 % zo základu odmeny.
12. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu podľa § 14 a § 15 vyhlášky, na náhradu hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky na náhradu za stratu času podľa § 23 vyhlášky, ak sú trovy účelne vynaložené na výkon exekúcie. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie, vrátane DPH v celkovej sume 82,17 €.
14. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) citovanej vyhlášky, súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej výške 33,19 €.
15. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné vo výške 2,60 € za doručenie písomností. Súd súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu za poštovné vo výške 7,36, nakoľko z exekučného spisu EX 2255/2012 vyplýva, že sa v ňom nachádzajú fotokópie doručeniek, pričom jedným doručením boli doručované písomnosti týkajúce sa viacerých exekučných konaní a je možné predpokladať, že súdny exekútor si uplatňuje náhradu v každom z nich.
16. Súd taktiež priznal súdnemu exekútorovi náhradu za elektronické a telekomunikačné poplatky, v súlade s § 22 vyhlášky vo výške 3,32 €.
17. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za administratívny materiál (kancelársky papier, obálky, spisový obal, archivovacie krabice atď.) vo výške 7,90 €. Súd mu ich náhradu nepriznal. Otázky náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29.04.2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky materiál, akým by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Súd preto súdnemu exekútorovi nepriznal požadovaný náhradu hotových výdavkov za kancelársky materiál.
18. Súdny exekútor si taktiež uplatnil náhradu hotových výdavkov za archiváciu v zmysle vyhlášky č. 628/2002 Z.z. o archivácii vo výške 14,11 €, ktoré mu súd nepriznal, lebo podľa názoru súdu tento výdavok nie je vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, ktorého náhradu by bolo možné uložiť účastníkovi exekúcie. Povinnosť archivovať exekučný spis je zákonom uložená súdnemu exekútorovi, archiváciu spisu treba považovať za administratívny úkon, ktorého náhrada je v zmysle § 25 citovanej vyhlášky zahrnutá v odmene súdneho exekútora, preto ju súd nepriznal.
19. Nakoľko je súdny exekútor platiteľom DPH, súd mu priznal aj náhradu DPH vo výške 20 % z celkovej sumy, teda 20 % zo sumy 39,11 € (33,19 € + 2,60 € + 3,32 €) = 7,82 €.
20. V danom prípade preto odmena súdneho exekútora predstavuje sumu 46,93 € (39,11 € + 7,82 €).
21. Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
22. V danom prípade súd exekúciu zastavil z dôvodu výmazu povinného z obchodného registra. V takomto prípade vzniknuté trovy exekúcie uhrádza oprávnený v zmysle § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku keďže povinný stratil spôsobilosť nadobúdať práva a povinnosti, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie. Preto súd zaviazal na úhradu trov exekúcie vo výške 46,93 € oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 242 CSP).
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha (§ 243 CSP). V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné (§ 245 CSP).
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti (§ 244 CSP).
Sťažnosť len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustná.