Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-78-2017.pdf
PDF · 147.26 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/78/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Michalom Frátrikom, v trestnej veci obžalovaných K.. S. W., N.., K. a K.. S. N. na hlavnom pojednávaní konanom 5. februára 2019 v Trenčíne, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaný K.. S. W., nar. XX.XX.XXXX v T. a obžalovaný K.. S. N., nar. XX.XX.lXXX v R. K. nad C.
oslobodzujú
spod obžaloby na tom skutkovom základe, že
obvinený K.. W. ako lekár Fakultnej nemocnice Trenčín, so sídlom Legionárska č. 28, Trenčín dňa 10.05.2010 porušil svoje povinnosti lekára tým, že poškodenej K.. V. C., bytom R. A., H. č. XX, potom ako mala dňa 08.05.2010 úraz pravej ruky, nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť, a to takým spôsobom, že ako operatér vo Fakultnej nemocnici Trenčín nevykonal operáciu poškodenej v súlade so súčasnými poznatkami lekárskej vedy, pri jej operácii použil nesprávnu operačnú metódu, ktorou nebolo možné dosiahnuť požadované ciele operácie, teda zabezpečenie správnej dĺžky lakťovej kosti a napravenie hlavičky radia (vretennej kosti), pričom tento nesprávny operačný výsledok bol zrejmý na RTG snímku už bezprostredne po operácii a k nesprávnemu operačnému výsledku došlo nesprávne vykonanou operáciou s nesprávnym použitím stabilizácie fragmentov, následne potom neindikoval reoperáciu v časovom období, kedy ešte bolo možné zvrátiť nepriaznivý operačný výsledok, obvinený K.. N. ako N. Fakultnej nemocnice Trenčín, so sídlom Legionárska č. 28, Trenčín, v období od dňa 08.05.2010 do 28.05.2010 porušil svoje povinnosti lekára a primára oddelenia tým, že poškodenej K.. V. C., bytom R. A., H. č. XX, potom ako mala dňa 08.05.2010 úraz pravej ruky, nesprávne poskytol zdravotnú starostlivosť a to tak, že ako primár nesprávne stanovil, akým spôsobom bude operácia vykonávaná, nevykonal a ani nezabezpečil vykonanie reoperácie v časovom období, kedy ešte bolo možné zvrátiť nepriaznivý operačný výsledok, a to napriek tomu, že dňa 24.05.2010 videl na RTG snímku skrátenie zlomeniny a subluxáciu v lakťovom kĺbe u poškodenej, v dôsledku toho nebola poškodenej K.. C. poskytnutá správna zdravotná starostlivosť, nešlo o liečbu v súlade s postupom lege artis, pričom nesprávnym vedením liečby došlo k výraznému obmedzeniu hybnosti lakťa, k výraznejšiemu obmedzeniu ako v prípade, ak by bola liečba vedená správnym spôsobom, obmedzenia v bežnom spôsobe života poškodenej po úraze je možné považovať za ťažkú poruchu zdravia, ktorá nastala vplyvom samotného úrazu a nesprávne poskytovanou zdravotnou starostlivosťou, poranenie zanechalo trvalé následky, čo vyústilo do čiastočnej invalidity poškodenej s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %,
pretože skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal na Okresný súd Trenčín 09.06.2017 na obžalovaných obžalobu na tom skutkovom základe, ako je tento uvedený vo výroku tohto rozsudku pričom tento skutok kvalifikoval u oboch obžalovaných ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona.
Po prednese obžaloby na hlavnom pojednávaní boli obžalovaní poučení o všetkých ich procesných právach podľa § 34, resp. § 121 Tr. poriadku. Zároveň boli poučení podľa § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku môžu urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obaja obžalovaní po tomto poučení zhodne urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku, tj. že sú nevinní.
Nadväzujúc na vyhlásenie obžalovaných súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodenej K.. V. C., svedkov K.. I. W. a K.. K. C., zástupcu znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. K.. N. Z., znalcov K.. V. J., K.. C. J. a K.. U. K. (vrátane konfrontácie štyroch posledne menovaných) a oboznámením listinných dôkazov v spise sa nachádzajúcich tak, ako to navrhli procesné strany, menovite správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (č.l. 344-355), rozhodnutia Trenčianskeho samosprávneho kraja (č.l. 357-364), správy z Fakultnej nemocnice Trenčín (č.l. 365 a 367-375), správy zo spoločnosti Intest Poprad (č.l. 411), odpisov z registra trestov obžalovaných (č.l. 474-475), správ na obžalovaných (č.l. 472-473), lekárskeho nálezu (č.l. 651), RTG popisu (č.l. 652) a správy K.. C. (č.l. 653).
Obžalovaný K.. S. W., N.., K. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstate zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že 10.05.2010 operoval poškodenú pre Monteggiovu zlomeninu, pričom priblížil, že sa jedná o zlomeninu lakťovej kosti spojenú s poranením hlavičky vretennej kosti s tým, že táto zlomenina musí byť riešená operačne. Poškodenej sa stal úraz pri páde na bicykli, bola prijatá 08.05.2010. Zlomenina bola lekárom, ktorý slúžil na ambulancii, po jej rádiodiagnostickom zhodnotení napravená a naložená sadrová dlaha. Takýto postup zodpovedá štandardnému postupu uvádzanému aj v literárnych zdrojoch, kde sa uvádza, že pokiaľ sa zlomenina napraví, môžu operáciu vykonať ako operáciu elektívnu. Operácia bola realizovaná 10.05.2015. V daný deň sa uskutočnila ranná porada lekárov oddelenia úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice Trenčín (FN TN), ktorá bola vedená primárom oddelenia a bol určený záväzný operačný postup, ktorý odobril primár oddelenia. Následne bola poškodená odoperovaná a po operácii bola podľa štandardného postupu ukázaná pooperačná RTG snímka primárovi oddelenia. Tento nemal výhrady voči operačnému postupu a výsledku, čím bol vlastne zákrok ukončený. Poškodenej bola naložená sadrová dlaha, ktorá je nutná na to, aby bol zachovaný kľud v mieste zlomeniny a zabezpečené adekvátne hojenia jednak kostných úlomkov, a jednak väzivového poranenia v oblasti lakťového kĺbu, ktoré vždy pri tejto zlomenine vzniká. Poškodená bola po operácii hospitalizovaná asi 3 dni a potom bola prepustená do ambulantnej starostlivosti. Poškodenú potom videl o približne 5 dní, keď bol primárom určený ako lekár do ambulancie úrazovej chirurgie. Poškodená prišla na plánovanú kontrolu s tým, že si doma zložila fixačnú sadrovú dlahu. Lakeť poškodenej bol ešte opuchnutý, bola naložená nová sadrová dlaha, ktorá nebola dosadrovaná, tzn. docirkulovaná, a to vzhľadom na opuch a poškodená bola objednaná na ďalšiu kontrolu. Pri tejto kontrole bola robená RTG snímka, kde bol zistený posun v mieste zlomeniny. Podľa záznamov, lekár, ktorý poškodenú vyšetroval, konzultoval tento stav s primárom oddelenia, ktorý doporučil poškodenú prijať. Poškodená bola následne hospitalizovaná a po asi trojdňovej hospitalizácii bola prepustená do ambulantnej starostlivosti s tým, že opuch lakťa ustúpil. Poškodená potom chodila na ambulantné kontroly, ale on už ju potom nevyšetroval. Videl ju ešte raz, keď bola hospitalizovaná k odstráneniu osteosyntetického materiálu, asi v auguste 2010 a vtedy jej bol po odstránení materiálu urobený aj tzv. redres lakťa, teda jej v celkovej narkóze bol rozhýbaný stuhnutý lakeť. Počas redresu bola dosiahnutá hybnosť v lakti ako plnohodnotná a aby táto hybnosť bola zachovaná, poškodenú preložili na fyziatrickorehabilitačné oddelenie FN TN k ďalšej rehabilitácii. Viackrát poškodenú vo vzťahu k liečbe jej ochorenia nevidel. Vo vzťahu k samotnej zlomenine, ktorú poškodená utrpela, doplnil, že sú známe typy zlomenín v tejto lokalite, kde dosiahnutie anatomických pomerov, aké boli pred operáciou, nie je možné, ide o zlomeniny trieštivé, kde je obrovský problém úlomky zretinovať, teda udržať ich pokope a obnoviť osové postavenie kosti. V modernej traumatológii pri tak závažných typoch zlomenín platí premisa operovať tak, aby sa výsledkom čo najviac priblížili k funkčnému stavu, aký bol pred operáciou,
lebo vzhľadom na typ zlomeniny jeho úplné dosiahnutie nie je možné. Tiež uviedol, že chirurg, ktorý tvrdí, že každú Monteggiovu zlomeninu je možné úspešné odoperovať do anatomického postavenia a potom sa zhojí bez komplikácii, takúto zlomeninu buď nikdy neoperoval, alebo jednoducho nehovorí pravdu. Poukázal tiež na závery Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď bolo konštatované, že operácia bola prevedená správne a bez porušenia predpisov, Vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na typ zlomeniny dosiahli postavenie také, ktoré by po zhojení a adekvátnej rehabilitácii umožnilo ak už nie výbornú, tak aspoň veľmi dobrú hybnosť v poškodenom lakti. Výborná hybnosť v lakti, ktorý je postihnutý Monteggiovou zlomeninou, je zriedkavá. Skôr je táto zlomenina zaťažená veľkým množstvom komplikácií a reoperácií, v čom odkázal na príslušnú literatúru. Nie je si vedomý zlého postupu v liečbe a už vôbec nie toho, že nezabezpečil reoperáciu a ďalšiu liečbu pacientky, pretože toto nebolo v jeho kompetencii a bolo to výlučne v kompetencii primára oddelenia. Bezprostredne po operácii videl RTG pooperačný snímok, dokonca ho na sále sám robil, pričom výsledok na základe predmetného RTG snímku hodnotil vzhľadom na typ zlomu ako dobrý. RTG snímku poškodenej z 24.05.2010 videl po tom, ako ju asi na podnet K.. W. zhodnotil primár oddelenia, ktorý navrhol reoperáciu. Reoperácia poškodenej nebola urobená preto, že po opakovanom zhodnotení snímky primárom oddelenia, tento rozhodol, že reoperácia nie je nutná. On nemal možnosť do tohto rozhodovacieho procesu vstupovať a nebola to ani jeho kompetencia. Je to výlučne kompetencia primára oddelenia. Za svoju prax buď stážoval alebo cirkuloval na veľa oddeleniach, či už chirurgických alebo iných oddeleniach, kde je rovnaká prax a výsledné rozhodnutie o spôsobe liečby je vždy doménou primára oddelenia a je záväzné. Ďalej poukázal, že neoddeliteľnou súčasťou adekvátneho liečebného výsledku je dodržanie liečebného režimu zo strany pacientka, pričom pokiaľ pacient nespolupracuje a nedodržuje liečebný režim, ani najlepšie prevedená operácia nemôže zaručiť dobrý výsledok. Poškodená prišla na prvé kontrolné vyšetrenie bez sadrovej dlahy, čo aj uviedol v zázname z ošetrenia v ten deň, je mu známe, že poškodená síce tvrdí, že sadru si nedala dolu, ale potom je namieste otázka, prečo neprotestovala proti záznamu z lekárskeho ošetrenia, ktorý podpisovala. U poškodenej teda došlo k závažnému porušeniu liečebného režimu vzhľadom k tomu, že táto zlomenina musí byť 5 až 6 týždňov fixovaná. Výsledok operácie bez znalosti stavu pred operáciou prípadne počas operácie nie je možné posúdiť, keďže neexistuje vedomosť o charaktere i type zlomeniny. Peroperačnú snímku, teda snímku počas operácie, robia vtedy, keď si kontrolujú napr. stav repozície pred zavedením implantátu, prípadne stav po čiastočnom zavedení implantátu, aby sa uistili, či môžu daným spôsobom pokračovať. U poškodenej táto nebola vykonaná, lebo nebola potrebná.
Obžalovaný K.. S. N. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní rovnako v podstate zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, zotrval na tom, že počas celého jeho konania voči poškodenej sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, neporušil žiadnu dôležitú povinnosť, postupoval najlepšie, ako vedel a podľa najmodernejších požiadaviek lekárskej vedy. Pri operácii poškodenej sa nezúčastnil. Samotnej operácii predchádzalo stretnutie 6 doktorov na sedanke. Z toho všetci 6 boli a sú trojatestovaní. Tam sa dohodli na tomto type operácie, ako je aj v znaleckých posudkoch uvedené. Spôsob operácie je možné zmeniť počas jej samotného výkonu, a to aj v prípade, že lekár má iný pokyn. Nemá informáciu, že by operácia prebehla neštandardne. Poukázal na to, že u poškodenej sa jednalo o komplikovanú operáciu, poškodená nedodržiavala nimi stanovený liečebný režim. Už na prvú ambulantnú kontrolu po prepustení z liečenia prišla bez fixácie lakťa, kedy si samovoľne sňala sadru. Pri úrazoch lakťa podľa závažnosti vznikajú v 90 % obmedzenia pohyblivosti lakťa, a to aj u malých detí. Aj v zmysle záverov znaleckých posudkov je evidentná nejednota v tom, ako bolo potrebné postupovať, aký druh operácie zvoliť a rovnako nie je zrejmé, či by prípadnou reoperáciou došlo k zlepšeniu zdravotného stavu poškodenej oproti súčasnému stavu. Je možné, že stav poškodenej by bol ešte horší, nakoľko pri reoperácii môžu vzniknúť iné komplikácie. Postup lekára, postup nemocnice, ako aj postup jeho považuje za postup zákonný, nie je si vedomý pochybenia. Ďalej poukázal na to, že v zmysle zásady in dubio pro reo je daný stav, kedy existuje znalecký posudok so záverom, že operatér postupoval lege artis a aj liečba prebehla lege artis. Iný znalec uvádza, že tomu tak nie je. Uvedený rozpor je potrebné posudzovať v jeho prospech. Rovnako, ako sa znalci nevedeli zhodnúť v súčasnosti, nebolo možné 100 % stanoviť, čo bude najvhodnejšie ani v minulosti. Podľa jeho vyjadrenia samotnú operačnú metódu neurčuje, ale tá sa po porade s ostatnými kolegami doporučuje. Operatér si môže počas zákroku typ operácie zmeniť podľa okolností, ak ide o plne atestovaného lekára, ktorý je za operačný zákrok aj plne zodpovedný. Primár nie je zodpovedný za to, čo robí operatér. To platí na celom svete. V danom prípade sa všetci lekári jednomyseľne zhodli na type zákroku. V prípadoch poranení, aké utrpela poškodená, sú tri základné typy operácií a to: intramedulárna osteosyntéza so šrobom, ktorú operatér u poškodenej aj použil, potom kirschnerove drôty s cerklážou a metóda LCP
dlahou. LCP dlahu v danom čase nemali k dispozícii, a preto sme ju ani nepoužili. V danom čase asi na 70 % pri podobných operáciách používali intramedulámu osteosyntézu. Ani K.. W. nemal k zvolenej metóde operácie poškodenej žiadne výhrady, sám chcel a preferoval zvolenú metódu. Ani po operácii K.. W. neuvádzal, že by vznikli počas operačného zákroku nejaké komplikácie, pričom každý operatér musí po operácii nahlásiť výsledok operácii primárovi a K.. W. mu nehlásil žiaden problém, teda operácia poškodenej prebehla bez problémov, ide o jednoduchý operačný zákrok, ktorý bežne dokáže spraviť aj lekár s prvou atestáciou. Ďalej tiež poukázal, že dopredu nikdy nie je možné vedieť, čo sa počas operačného zákroku vyskytne aj keď sa jedná o jednoduchú operáciu a s tým, čo sa vyskytne, sa operatér musí vysporiadať, preto sám môže zmeniť navrhnutý typ operácie. Operáciu metódou LCP dlahy teoreticky poznal, nikdy ňou však neoperoval a ani nedával pokyn na operáciu takou metódou. Takúto špeciálnu dlahu v tom čase ešte nemali k dispozícii. Podľa neho bola táto dlaha bola k dispozícii na Slovensku koncom roka 2010 alebo začiatkom roku 2011, avšak nie v FN TN, ale na klinike v Bratislave. Za jeho pôsobenia sa nepoužila ani raz. LCP dlahu vo vzťahu k poškodenej ani nemohol objednať, pretože by museli požiadať firmu Syntes, čakalo by sa niekoľko dní na dodanie. Navyše, k LCP dlahe neabsolvovali žiadne školenie k jej použitiu, resp. k použitiu danej operačnej metódy, pričom v takýchto prípadoch sa takéto školenia vždy robia. Uzavrel, že on poškodenú neoperoval, nebol jej ošetrujúci lekár ani ju ambulantne nedoliečoval.
Aj poškodená K.. V. C. pri jej výsluchu na hlavnom pojednávaní v podstate zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedla, že 08.05.2010 mala úraz na bicykli, kedy spadla a pri tomto páde pocítila bolesť v pravom lakti, na čo jej dve neznáme osoby pomohli dostať sa domov. Tu jej bola privolaná rýchla zdravotná pomoc a bola som prevezená do FN TN na úrazové oddelenie, kde ju prijal K.. C.. Tento ju poslal na RTG a po tomto jej K.. C. spolu s dvoma asi ošetrovateľmi ruku naťahovali a pokúšali sa jej upraviť zlomeninu. Pri tom, ako bola na RTG, tak jej asi lekárka oznámila, že má zlomené dve kosti a že bude musieť byť hospitalizovaná. Asi po RTG a po tom, ako jej naprávali zlomeninu, tak ju K. hospitalizoval a ruku mala asi fixovanú. V deň jej hospitalizácie ju neoperovali, ale po tom, ako už bola hospitalizovaná, tak na izbu za ňou prišiel K.. W. a tam ju vyšetril. Po vyšetrení sa od neho nič nedozvedela, ani jej neuviedol, čo sa bude ďalej diať. 10.05.2010 v ranných hodinách bola operovaná vo FN TN na chirurgickom oddelení a operoval ju K.. W.. Operáciou jej spojil lakťovú kosť, pričom operácia trvala asi len 20 minút. Po operácii bola prevezená na JIS. Po tom, ako bola operácia ukončená, tak jej sádrovač mal ruku zafixovať, pričom tento nevedel, v akej polohe má ruka byť zafixovaná, iného lekára sa neopýtal a ruku zafixoval podľa seba. Ako bola z JIS prevezená na izbu, tak za ňou prišiel už len lekár, a to K.. W.. Tomu povedala, že sa jej v operovanej ruke niečo posunulo, na čo on povedal, že sa tam nič neposunulo. Na druhý deň sa mu sťažovala na stŕpnutie prstov a bolesť v zápästí, po čom privolal lekárku neurologického oddelenia, ktorá uviedla, že sa jedná o poškodenie nervu ulnaris. Každý deň ju vyšetrovali na vizite tým spôsobom, že jej odstránili fixačnú dlahu a ruku skontrolovali a po kontrole jej naspäť nasadili dlahu. K.. W. jej 14.05.2010 povedal, že ju chce prepustiť z hospitalizácie, na čo som mu ona povedala, že by ešte radšej zostala v nemocnici. Napriek jej nesúhlasu ju v daný deň z nemocnice prepustili. 19.05.2010 mala prísť na kontrolu, kde ju na príjmovej ambulancii kontroloval K.. W. a povedal, že nakoľko ruku má stále opuchnutú, nemôže jej dať sadru a ruku zafixovali len dlahou. Na ďalšiu kontrolu bola objednaná 24.05.2010, kedy ju kontroloval K.. W., ktorý jej stav konzultoval s primárom K.. N.. Nariadili jej hospitalizáciu z dôvodu posunu operovaných častí. 25.05.2010 bola hospitalizovaná, mala podstúpiť operáciu tak, ako navrhol K.. W., lebo podľa neho došlo k posunu kosti. 26.05.2010 pri vizite, kde boli prítomný K.. W. a K.. N., K.. N. zamietol operáciu, ktorú chcel K. vykonať, dôvod ale nevedela. 28.05.2010 bola z hospitalizácie prepustená do domácej liečby a pravidelne dochádzala na kontroly do FN TN. 27.07.2010 bola na kontrole, kontroloval ju K.. F. a ten konštatoval, že kosť je dobre zrastená a že je potrebné vytiahnuť fixačný materiál. 19.07.2010 bola na vyšetrení v súkromnej športovej klinike v Bratislave u K.. Q., ktorý skonštatoval, že všetko je v poriadku. 11.08.2010 bola hospitalizovaná v FN TN, kedy jej K.. C. vybral fixačný materiál. Po operácii prišiel za ňou na JIS K.. C. a tvrdil, že vykonal redres ohýbanie a točenie kĺbmi a že všetko je v poriadku. Pri vizitách ju K.. W. a K.. C. ubezpečovali, že ruka bude v poriadku, nakázali jej, aby s rukou cvičila. Rehabilitační pracovníci s ňou každý deň museli cvičiť. Pri cvičeniach jej z rany tiekla krv a mala silné bolesti, na čo žiadala K.. W., aby zastavil cvičenia aspoň na dva dni. On jej povedal, že ak odmieta cvičiť, tak nech podpíše reverz, na to mu ona odpovedala, že neodmieta cvičenie, ale má silné bolesti, potrebuje chvíľu oddych. V cvičení musela pokračovať a bola preložená na fyziatricko rehabilitačné oddelenie, kde pokračovala v cvičení podľa pokynov. 26.08.2010 bola prepustená z FN TN. 31.08.2010 bola na vyšetrení u K.. J., ktorý žiadal urýchlené vyšetrenie nervov EMG, ktoré jej robil 14.09.2010 K.. S., kde zistili poškodený nerv ulnaris. Nakoľko stále cítila bolesti a ruka nebola dostatočne hybná, telefonicky
kontaktovala K.. N., ktorý len žiadal jej rodné číslo, že si bude musieť pozrieť RTG snímky. Následne na to jej telefonoval, aby prišla na CT vyšetrenie lebo, že má zlomenú kosť. 04.10.2010 prišla na CT a po vyšetrení išla za K.. N., ktorý povedal, že ruku zlomenú a ani vykĺbenú nemá, že všetko je v poriadku a že pošle správu. Táto jej však zaslaná nebola, hoci ju viackrát urgovala, lebo ju potrebovali aj iní lekári. Z CT vyšetrenia má len CD nosič so snímkou a vyšetrením, ale nemá k tomu popis. Po urgenciách jej K.. Q. napísal stručnú správu s tým, že v nej uviedol mierny posun. Počas doby liečenia viackrát chodila k lekárovi K.. J., ktorý ju poslal k ortopédovi K.. D., ktorý konštatoval, že bude potrebná výmena kĺbu. Následne si sama vyhľadala lekára K.. C., ktorý konštatoval, že jej tam chýba kus kostí a že budú o nej rozhodovať na seminári. Tiež si nechal CD z CT vyšetrenia. Operáciu jej však zamietli, nakoľko výsledok operácie by bol neistý. Od 10.01.2011 do 06.02.2011 absolvovala kúpeľnú liečbu v Piešťanoch, pričom asi v máji 2011 kontaktovala nemocnicu v Banskej Bystrici, a to ortopédiu, kde K.. Q. uviedol, že mala zlomené dve kosti, pričom v Trenčíne jej operovali len jednu kosť. 14.12.2011 bola operovaná v Banskej Bystrici. Zlepšenie stavu necíti. Má za to, že zo strany lekárov jej nebola dostatočne poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Svedok K.. I. W. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú vyšetroval po dobu jej liečenia jedenkrát podľa ambulantného záznamu 24.05.2010. Jednalo sa o plánovanú kontrolu po operácii zlomeniny predlaktia pravej hornej končatiny. Nechal zhotoviť RTG snímky a na podklade ich výsledku konzultoval primára oddelenia, aby mi doporučil ďalší postup. Vtedajší primár oddelenia K.. N. mi nariadil odporučiť pacientke hospitalizáciu na nasledujúci deň. Na základe predmetnej RTG snímky poškodenej zistil, že sa jedná o skrátenie operovanej zlomeniny lakťovej kosti pravej hornej končatiny a mierny posun v skĺbení vretennej kosti, ramennej kosti. Pokiaľ bola indikovaná hospitalizácia poškodenej, k tomu doplnil, že primára na základe RTG snímky konzultoval z dôvodu, že postavenie pri kontrole po operácii sa mu nezdalo optimálne, čo je aj uvedené v traumatologickej kontrole z 24.05.2010. Vzhľadom na odstup času si presne nepamätal priebeh konzultácie s obžalovaným K.. N., avšak vedel, že ho informoval o RTG vyšetrení poškodenej, tento si s ním RTG prezrel a následne vydal rozhodnutie, že poškodenú hospitalizujú. Nevedel však, aký úmysel mal primár v ďalšej liečbe, príp. diagnostike poškodenej. Pokiaľ mal opísať, ako sa vyberá postup, ktorým bude pacient operovaný uviedol, že v prípade hospitalizovaného pacienta s bližšie nešpecifikovanou zlomeninou alebo s akoukoľvek zlomeninou určuje indikáciu k operácii primár oddelenia, príp. v jeho neprítomnosti ním poverený lekár. O samotnom type výkonu pri operácii rozhoduje v pracovnej dobe tiež primár oddelenia, niekedy prebieha k druhu výkonu aj diskusia medzi lekármi. Po tejto diskusii rozhodne o operačnom výkone primár, príp. v jeho neprítomnosti nim poverený lekár. Prvé RTG vyšetrenie, ktoré dokumentuje výsledok operácie, sa vykonáva priamo na operačnej sále pri operácii. Následné kontrolné RTG vyšetrenie sa vykoná podľa odporučenia v prepúšťacej správe. Pri bežnom postupe je výsledok RTG pri operácii konzultovaný s primárom oddelenia. Už v prípade poškodenej bol RTG snímok vyhotovovaný pravdepodobne digitálne a ten ukladá v počítači v nemocnici. Nevedel povedať, či ráno pred operáciou prebehla medzi lekármi diskusia k voľbe operačne metódy poškodenej.
Svedok K.. K. C. pri jeho výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú prijímal ako prijímací lekár, mal službu. Poškodená prišla s úrazom pravej ruky, bolo zrealizované vyšetrenie a RTG, na základe ktorého následne informoval vedúceho službukonajúceho lekára K.. W. o pacientke s takýmto poranením. Keďže sa jednalo o pacientku, kde bolo nutné chirurgické riešenie, poškodená bola hospitalizovaná a bola jej naložená dlaha. Ostatné veci mal už na starosti vedúci lekár. Štandardným postupom je, že vedúci lekár indikuje, či operáciu je nutné vykonať ihneď, alebo je možné ju vykonať s nejakým odkladom. Nakoľko sa nejednalo o stav, ktorý by bolo nutné riešiť operačne ihneď, došlo k odkladu operácie. Štandardný je aj postup, že na rannom sedení sa zhodnotí RTG nález, klinický stav, tj., či je operácia vykonateľná, celkový stav pacienta a či je možné ho operovať. Na základe tohto potom primár, príp. jeho zástupca alebo ten, kto je určený primárom vedením v jeho neprítomnosti, určí, o aký typ zákroku, v akej anestézii, akým materiálom sa vykoná a vyberie operatéra a asistenta. Toto je štandardný postup. Ako to prebiehalo pri poškodenej, to už si nepamätal. Nevedel povedať ani to, či bol na rannom sedení v deň operácie poškodenej. Následne bol na poškodenej vykonaný operačný zákrok, čo vie, lebo si pozeral operačný nález. S odstupom času bol potom on určený, a to buď primárom alebo zástupcom primára, aby vybral osteosyntetický materiál z ruky poškodenej a spravil redres. To aj vykonal a napísal to do operačnej vložky, čo je záznam o operácii. Poškodenú už potom neriešil ani ambulantne. Ako u poškodenej robil na začiatku repozíciu si už presne nepamätal. Vo všeobecnosti však platí, že pri repozícii sa ruka natiahne, toto postavenie sa zafixuje dlahou a vykoná sa RTG kontrola, či sa to podarilo
spraviť správne. Ak dôjde k napraveniu, zostane to tak, keď nie, musí sa tento proces zopakovať, pričom sa sleduje prekrvenie končatiny, hybnosť prstov a citlivosť. Tiež uviedol, že v prípade poškodenej existuje v digitálnej forme len CT snímka, RTG snímky poškodenej boli len papierové. Štandardne sa na rannom sedení pozerajú aj snímky, ktoré sa týkajú pacientov, u ktorých má dôjsť k výberu materiálu, väčšinou sú to čerstvé snímky a podľa nich sa rozhodne, či sa vyberie všetko, alebo len časť. Podľa operačnej vložky vedel, že u poškodenej vybral všetok materiál, teda skrutku, podložku a spravil redres. Keďže robil tieto úkony, stav poškodenej bol považovaný za zhojený. Operácie vykonáva bežne. Počas operácie sa vyhotovuje niekoľko snímok, podľa ktorých sa operuje, aby operatér vedel zhodnotiť stav pacienta. Po skončení operácie sa vyberú z týchto snímok tie, ktoré sú väčšinou posledné a tie sa následne archivujú. Pokiaľ si príslušný lekár nie je istý operačným výsledkom na zhotovenej snímke, pošle ju svojmu nadriadenému, ktorý zhodnotí, či to tak môže byť. Ak to nadriadený odobrí, tak ukončí operáciu, napr. zašije ranu, naloží dlahu a napíše operačnú vložku. Pokiaľ ide o výber metódy, resp. postupu, akým bude pacient operovaný, k tomu priblížil, že bežný postup je taký, že na rannom sedení sú prítomní všetci lekári, pacient sa zreferuje a následne sa vyhodnotí RTG snímka s tým, že sa musí zhodnotiť aj stav pacienta, či je schopný zákroku a akého rozsahu. Je to viac-menej konsenzus s tým, že posledné slovo na výber operačnej techniky, materiálu, operatérov má primár, alebo v jeho neprítomnosti jeho zástupca, alebo v ich neprítomnosti ten, kto je písomne poverený primárom alebo zástupcom primára. Ďalej tiež uviedol, že vo všeobecnosti býva pri operáciách asistent, pričom však také, ktoré operatér zvláda sám, vykoná sám s inštrumentárkou. Toto je ale individuálne, sú operácie, kde musia byť aj dvaja asistenti. Nevedel sa vyjadriť, prečo poškodenú operoval len sám K.. W. s inštrumentárkou. Zrejme však nebol potrebný.
Zástupca znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o., ktorá vo veci vypracovala znalecký posudok č. 193/2013, K.. N. Z. na hlavnom pojednávaní skonštatoval, že operácia poškodenej bola vykonaná non lege artis, a to jednak z toho dôvodu, že bola vykonaná až po 48 hodinách od úrazu, hoci pacientka bola pripravená z interného hľadiska na operáciu už po 5 hodinách od úrazu a jednak z dôvodu nesprávne použitej metódy, ktorou bol dosiahnutý aj nesprávny operačný výsledok, pričom tento bol zrejmý na RTG už bezprostredne po operácií. Doplnil, že k nesprávnemu operačnému výsledku nedošlo na základe zlyhania osteosyntézy pri správne vykonanej operácií, ani v dôsledku nedodržania liečebného režimu poškodenou, ale hlavnou príčinou vzniknutého stavu bola nesprávne vykonaná operácia s nesprávnym použitím stabilizácie fragmentov. Operácia bola vykonaná až po 48 hodinách po úraze, teda v čase už rozvinutého opuchu a začínajúcich lokálnych reparačných pochodov. Tento časový posun napriek tomu nemal podstatný vplyv na zlý výsledok liečby poškodenej.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Ortopédia K.. V. J., K.., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 02/2012, na hlavnom pojednávaní uviedol, že vo vzťahu k liečbe poškodenej bol diagnostický a liečebný postup správny, operačné riešenie bolo indikované včas, komplikácie neurologického charakteru boli liečené, použitá technika bola správna. Zároveň konštatoval, že že najvhodnejšia metóda pre liečbu zranenia poškodenej bola otvorená repozícia a dlahová osteosyntéza. Ďalej potvrdil, že vnútrokĺbové zlomeniny lakťového kĺbu hlavne trieštivé s luxáciou hlavičky vretennej kosti a v dospelom veku sú vždy indikáciou na liečbu operačne, a to hlavne otvorenou repozíciou a dlahovou osteosyntézou. Poškodená bola operovaná takým spôsobom, že jej bola zavedená skrutka s dlhým závitom a podložkou do drieňovej dutiny lakťovej kosti, čo je postupom síce správnym, podľa znalca však nie optimálnym.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Chirurgia a traumatológia K.. U. K., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 25/2012, na hlavnom pojednávaní skonštatoval, že operačná technika bola zvolená nesprávne pre daný typ zranenia, namiesto zatvoreného spôsobu mal byť vykonaný otvorený spôsob, nesprávne bol použitý aj osteosynteický materiál a v operačnom tíme chýbal asistent operatéra. Pooperačný snímok dňa 10.05.2010 odhalil nedostatočnú repozíciu lomných plôch ako aj subluxačné postavenie v lakťovom zhybe. Už vtedy mala byť prevedená reoperácia. Postup operatéra možno podľa znalca hodnotiť ako odborne nesprávny, keďže sa dalo inou, vhodnejšou operačnou metódou dosiahnuť takmer anatomické postavenie lakťovej kosti a pri následnej rehabilitačnej liečbe by bol predpoklad na dosiahnutie lepšieho funkčného výsledku. Rovnako odborne nesprávnym postupom bolo podľa neho neindikovanie reoperácie počas prvých dvoch hospitalizácií poškodenej.
Znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvia Úrazová chirurgia K.. C. J., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 56/2017, na hlavnom pojednávaní uviedol, že všetky úkony K.. W. boli správne na určenie choroby (diagnózy), na zabezpečenie včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdraviť poškodenú, na zlepšenie jej stavu pri zohľadnení v čase operácie známych poznatkov lekárskej vedy. Ani zvolením inej operačnej metódy pri operácií, resp. operačnej techniky a použitie iného materiálu pri operácií, nie sú bez možných komplikácií, preto u poškodenej nebolo zaručené, že by nedošlo k zhoršeniu jej zdravotnému stavu v prípade ich aplikácie. Ani jedna operačná metóda a technika nie je bez možných komplikácií, kde je dokonca možný horší funkčný deficit v oblasti postihnutého kĺbu, v danom prípade pravého lakťového kĺbu.
I počas konfrontácie všetkých znalcov na hlavnom pojednávaní títo v zásade zotrvali na svojich vyššie prezentovaných záveroch. K.. J. a K.. J. zhodnotili, že K.. W. vykonal operáciu vzhľadom na vtedajšie poznatky lekárskej vedy jedným z možných spôsobov, a teda sa jednalo o postup lege artis (v súlade s vtedajšími poznatkami lekárskej vedy). Vzhľadom na komplikovanú zlomeninu, ktorú poškodená utrpela, hodnotili aj výsledok operácie ako dobrý. Tiež zhodne uviedli, že použitím inej operačnej metódy by nebol zaručený rovnaký alebo lepší výsledok u poškodenej. Výsledok RTG snímky po operácií zhodnotili ako negatívny, bez zistenia luxácie, resp. subluxácie, teda posunutia kostí, čo v konečnom dôsledku potvrdilo aj hodnotenie radiológa FN TN, ktorý vypracoval k predmetnej RTG snímke správu. Obdobné závery boli prijaté aj po CT snímke. Naproti tomu K.. Z. a K.. K. zhodnotili zvolenú operačnú metódu ako nesprávnu (K.. Z.), resp. nie najvhodnejšiu na daný typ zlomeniny (K.. K.). Postup K.. W. vyhodnotil K.. Z. ako non lege artis, teda ako postup nesprávny. Obaja sa tiež zhodli na nesprávnom, resp. zlom výsledku operácie poškodenej, kedy z RTG snímky vyplynula luxácia (K.. Z.), resp. subluxácia (K.. K.) a teda nutnosť reoprácie poškodenej po prvotne vykonanej operácií, čo však už vykonané nebolo, čím sa v tejto časti dopustil chyby K.. N. ako primár oddelenia. Možno teda sumarizovať, že z konfrontácie znalcov vyplynuli dva hlavné rozpory, keď jednak výsledok operácie poškodenej hodnotili K.. J. a K.. J. ako najlepší možný vzhľadom na daný typ komplikovanej zlomeniny a K.. Z. a K.. K. ako nesprávny, resp. nedostatočný a jednak z RTG snímky poškodenej podľa K.. J. a K.. J. nebola zrejmá luxácia resp. subluxácia kostí poškodenej (čo podporili i správou radiológa) a podľa K.. Z. a K.. K. luxácia resp. subluxácia kostí poškodenej zrejmá bola, a teda bola potrebná reoperácie poškodenej. Ďalej je však potrebné dať do pozornosti, že všetci menovaní znalci sa zhodli na niekoľkých skutočnostiach. U poškodenej sa jednalo o Monteggiovu zlomeninu, čo je jeden z najzávažnejších typov zlomeniny, ktorú môže ľudské telo utrpieť. Je to zlomenina s posunom úlomkov a navyše zlomenina spojená s poškodením okolitých mäkkých tkanív, ktorá v mnohých prípadoch a i pri mladých ľuďoch zanecháva trvalé následky. V dôsledku toho pri použití akejkoľvek operačnej metódy, ako aj v prípade vykonania reoperácie, nemusel byť u poškodenej dosiahnutý funkčne lepší výsledok ako ten, ktorý operáciou poškodenej dosiahol K.. W.. Každá takáto zlomenina je osobitná, vyžaduje si osobitný prístup. Všetci znalci sa záverom zhodli na tom, že možno laicky pomenovať tri základné zásady traumatológie, a to napravenie zlomeniny, stabilizácia zlomeniny a rehabilitácia zlomeniny. K.. J. a K.. J. uviedli, že K.. W. ako aj K.. N. prvé dve zásady dodržali bez pochybenia a rehabilitácia závisí plne od prístupu poškodenej. K.. K. videl problém v oboch prvých dvoch zásadách, teda že K.. W. nesprávnym spôsobom napravil aj stabilizoval zlomeninu poškodenej. K.. Z. videl problém v stabilizácii zlomeniny. Jednohlasne sa znalci zhodli aj na tom, že v čase, kedy bola poškodená K.. W. operovaná, neexistovali žiadne listinné podklady, tzv. guideliny, ktoré by záväzne určovali prípadne odporúčali metódu, akou je najvhodnejšie Monteggiovu zlomeninu operovať.
Podľa správy Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou PO 581/2011 z 30.06.2011 (č.l. 344-355) bolo konštatované, že výkonom dohľadu na mieste bolo zistené, že zdravotná starostlivosť poškodenej zo strany dohliadaného subjektu v dohliadanom období nebola poskytnutá v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov nakoľko: 1) neboli správne vykonané všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. 2) zdravotná dokumentácia nebola vedená v súlade s ustanovením § 21 ods. 1 písm. a), b), d), f) zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vedenie zdravotnej dokumentácie je v zmysle § 4 ods. 5 neoddeliteľnou súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedeným konaním došlo súčasne k porušeniu § 79 ods. 1 písm. l) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Pokiaľ ide o Úradom uložené opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, bolo uložené usporiadať seminár pre lekárov oddelenia úrazovej chirurgie na tému zlomenina v oblasti lakťa, diagnostické a liečebné postupy, a to za účasti vedenia nemocnice a odborníka SZU z odboru úrazové chirurgia. Bolo tiež uložené problematiku zlomeniny lakťa, diagnostika a liečba písomne vypracovať, opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov realizovať v termíne do 30.11.2011 a v písomnej podobe doručiť Úradu.
Rozhodnutím Trenčianskeho samosprávneho kraja TSK/2012/01904/zdrav.-5 z 05.03.2012 (č.l. 357-364) bola držiteľovi povolenia - FN TN zastúpenej štatutárnym orgánom riaditeľom K. W. Q. podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti uložená pokutu 500,- € za porušenie povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti uvedenej v § 79 ods. 1 písm. l) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pretože zdravotná dokumentácia poškodenej v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nebola vedená v súlade s § 4 ods. 5 v spojení s § 21 ods. 1 písm. a), b), d), f) a § 21 ods. 3 zákona číslo 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa správy FN TN z 22.01.2014 (č.l. 365) K.. W. mal ku dňu 08.05.2010 špecializáciu v odbore chirurgia prvého stupňa, špecializáciu v odbore chirurgia druhého stupňa a špecializáciou v odbore traumatológia, K.. C. nemal ku dňu 08.05.2010 žiadnu špecializáciu, špecializáciu v špecializačnom odbore úrazová chirurgia získal dňa 05.11.2012 a K.. N. mal ku dňu 8.5.2010 špecializáciu v odbore chirurgia prvého stupňa, špecializáciu v odbore chirurgia druhého stupňa a špecializáciu v odbore traumatológia. Podľa ďalšej správy z 17.06.2014 (č.l. 369) bola v prílohe zasielaná časť SMK-28 Organizačného poriadku FN TN platného a účinného k máju 2010. Táto časť organizačného poriadku upravuje činnosť vedúcich zamestnancov nemocnice, pod ktorú je zaradená aj časť týkajúca sa vedúcich zamestnancov zdravotníckych organizačných útvarov, kam organizačne patrí aj primár oddelenia. Povinnosti operatéra však organizačný poriadok neupravuje ani vo všeobecnej rovine. Rovnako ani skutočnosť, operatér má, resp. mal možnosť operovať pacienta aj inou metódou ako tou, akú určí, resp. určil primár, organizačný poriadok nerieši. Ďalej je konštatované, že po preverení situácie u staničnej sestry na oddelení operačných sál, časť oddelenie úrazovej chirurgie, ktorá vedie agendu súvisiacu s materiálnym zabezpečením daného oddelenia, v čase operácie poškodenej FN TN „LCP“ dlahami (dodávateľ obchodná spoločnosť Syntes), ktoré sú nevyhnutné na realizáciu operačného zákroku osteosyntézou lakťovej kosti, nedisponovala. Záverom je uvedené, že o indikáciách k operáciám vrátane metodiky a materiálno-technického zabezpečenia rozhoduje primár oddelenia. V správe z 01.03.2017 sa konštatuje, že poškodená bola vo FN TN hospitalizovaná na Klinike úrazovej chirurgie a 10.05.2010 bol vykonaný operačný zákrok. Podľa dokumentácie je pri predmetnej operácii uvedený operatér K.. W.. Ako asistent v operačnom protokole nie je uvedený žiadny lekár. Pri operáciách pre Monteggiovu zlomeninu spravidla asistuje ďalší lekár. Vzhľadom na odstup času sa FN TN nevedela vyjadriť, či pri operácii poškodenej bola potrebná asistencia ďalšieho lekára.
Z lekárskeho nálezu K.. N. I. z 15.10.2015 (č.l. 651) vyplynulo, že u poškodenej k danému dňu sa jednalo o stav po intraart. komminutívnej fraktúre a po fixácii olekranu ulny skrutkou v dobrom postavení. Bolo konštatované vyhovujúce postavenie LL projekcie v artikulácii radia a humeru, v AP proj. bola niečo širšia kĺb. štrbina s minimálnym posunom radia do strany (2-3 mm) ako pri distorzii, avšak bez dôkazu luxácie radia, pravidelné kĺb. plochy v danom skĺbení.
RTG popis K.. K. D. (č.l. 652) sa týka snímok poškodenej, pričom sa konštatuje, že 10.05.2010 išlo o RTG pravého lakťového zhybu na OP sále: stav, po osteosyntéze trieštivej zlomeniny proximálnej ulny bez známok subluxácie ev. luxácie proxim. Radiusu. Uhlovitá deformácia proxim. radiusu s možnými posttraumatickými zmenami staršieho dáta v oblasti pravého lakťového zhybu? 24.05. - 27.07.2010 išlo kontrolné RTG: stac. obraz pooperačných zmien s posunom úlomkov proxim. ulny. 17.09.2010 išlo o RTG, kde bol konštatovaný stav po extrakcii osteosyntetického materiálu, RTG nález postavenia stacionárny.
Zo správy K.. C. (č.l. 653) vyplynulo, že sa jedná o popis CT vyšetrenia lakťa, pričom je konštatované, že st. p. frakt. dist. epifýzy ulny s prihojením hrubých fragmentov s deformáciou epifýzy. Hlavička radia v primeranom postavení, bez luxácie, hlavička je v tesnej blízkosti resp. až s kontaktom na
okraj prihojeného fragmentu ulny. Humeroulnárne skĺbenie taktiež v primeranom postavení s potraumat. deformáciou kĺbnej jamky.
Z odpisov z registra trestov obžalovaných (č.l. 474-475) a správ na obžalovaných (č.l. 472-473) vyplynulo, že obaja obžalovaní pred spáchaním skutku podľa obžaloby viedli riadny život, neboli trestne stíhaní.
Zhodnotiac dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. (podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, bez ohľadu ktorá z procesných strán dôkazy zabezpečila, či navrhla vykonať), súd aj so zreteľom na všetky platné zásady trestného konania podľa Tr. por., predovšetkým so zreteľom na zásadu „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ („in dubio pro reo“), dospel k záveru, že nebolo jednoznačne, teda bez rozumných (i logických) pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, je trestným činom. Preto súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil.
V prvom rade súd poukazuje, že z hľadiska naplnenia znakov skutkovej prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. sa vyžaduje, aby bola naplnená objektívna stránka, v danom konkrétnom prípade, aby došlo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie alebo uloženej mu podľa zákona, a zároveň aby bola naplnená subjektívna stránka, v danom konkrétnom prípade spočívajúca v nedbanlivostnom konaní. Súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané naplnenie ani objektívnej ani subjektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu.
Pokiaľ ide o objektívnu stránku, súd poukazuje, že vina obvinených, resp. pochybenie obvinených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej, tj. skutku tak, ako bol uvedený v obžalobe, a z neho vyplývajúci následok spočívajúci v spôsobení ťažkej ujmy na zdraví poškodenej z vykonaného dokazovania bez pochybností nevyplynul. Práve naopak, existujú dôvodné pochybnosti o tom, či poškodenej zdravotná starostlivosť bola poskytnutá lege artis alebo non lege artis, keď existujú dve navlas protichodné, hodnotovo vyrovnané a hodnoverné skupiny dôkazov, pričom jedna skupina dôkazov obžalovaných vyviňuje spod skutku a naproti tomu druhá skupina dôkazov obvinených zo spáchania skutku usvedčuje. Je v tejto súvislosti potrebné doplniť, že ak renomovaní znalci ani po vzájomnej konfrontácii nie sú schopní prijať jednotný záver o poskytnutí zdravotnej starostlivosti, o to viac platí, že jednoznačný záver nemôže prijať ani súd. Nemožno tak dôjsť k jednoznačnému a nepochybnému záveru o nesprávnosti postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poškodenej ako predpokladu spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví poškodenej. Tu je potrebné ešte doplniť, na čom sa zhodli všetci znalci pri ich konfrontácii, že u poškodenej sa jednalo o Monteggiovu zlomeninu, čo je jeden z najzávažnejších typov zlomeniny, ktorú môže ľudské telo utrpieť. Je to zlomenina s posunom úlomkov a navyše zlomenina spojená s poškodením okolitých mäkkých tkanív, ktorá v mnohých prípadoch a i pri mladých ľuďoch zanecháva trvalé následky, a teda i pri použití inej operačnej metódy, ako aj v prípade vykonania reoperácie, nemusel byť u poškodenej dosiahnutý funkčne lepší výsledok ako ten, ktorý operáciou poškodenej dosiahol K.. W..
Ďalej je tiež potrebné uviesť, že nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané naplnenie subjektívnej stránky daného trestného činu, keď sa vyžaduje zavinenie nedbanlivostné, pričom podľa § 16 vedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí a nevedomá nedbanlivosť spočíva v tom, že páchateľ síce nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, ale vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. Pokiaľ ide o vedomú nedbanlivosť, na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by umožňoval prijať rozumný a nepochybný záver o tom, že obžalovaní vedeli, že svojim postupom (voľbou operačnej metódy) môžu poškodenej spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Práve naopak, vyplynulo z vykonaného dokazovania, že obžalovaní pri voľbe operačne metódy konali v súlade s právnymi predpismi a zvolili operačnú metódu, ktorá bola v súlade s ich najlepším vedomím a svedomím, zodpovedala materiálno-technickému vybaveniu FN TN a bola učinená s cieľom poškodenej pomôcť pri liečbe jej zranenia dosiahnuť čo najlepší funkčný výsledok. Pokiaľ ide o nevedomú nedbanlivosť, na hlavnom pojednávaní sa všetci znalci pri ich konfrontácii zhodli,
že v čase, kedy bola poškodená K.. W. operovaná, neexistovali žiadne listinné podklady, tzv. guideliny, ktoré by záväzne určovali prípadne odporúčali metódu, akou je najvhodnejšie Monteggiovu zlomeninu operovať, a teda nebolo dokázané, že obžalovaní vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mali a mohli, že voľbou inej operačnej metódy môže u poškodenej byť dosiahnutý funkčne lepší výsledok.
Vzhľadom na uvedené, keďže o otázke naplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., teda i viny obžalovaných, existujú rozumné pochybnosti z vyššie uvedeného vyplývajúce, ktoré neboli vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní odstránené, súd aplikujúc zásadu in dubio pro reo rozhodol o oslobodení oboch obžalovaných spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.
Pokiaľ rozsudok neobsahuje výrok podľa § 288 ods. 3 Tr. por., súd poukazuje, že poškodenou síce nárok na náhradu škody bol uplatnený včas (počas prípravného konania), tento však nebol uplatnený riadne, keď poškodená na poslednom hlavnom pojednávaní síce uviedla, že žiada priznať nárok na náhradu škody a v čom tento má spočívať (najmä vynaložené náklady na liečbu a obhajobu), neuviedla však, v akej výške jej tento má byť priznaný. Súd preto uzatvára, že nárok na náhradu škody nebol poškodenou uplatnený riadne, a preto rozsudok výrok podľa § 288 ods. 3 Tr. por. neobsahuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.